Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/85/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr. Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X. XXXX XXXX, trvale bytom C. B. XX, proti žalovanej: D. E., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom C. B. XX, zastúpená: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., IČO: 47 551 372, so sídlom Hlavná 979/23, Galanta, o zaplatenie 6.719,10 eur, o odvolaniach žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. -98 z 12. septembra 2023 a uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. -169 z 28. februára 2024, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -98 z 12. septembra 2023 p o t v r d z u j e .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -169 z 28. februára 2024 p o t v r d z u j e.

III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Uznesením č. k. -98 z 12. septembra 2023 súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne a , (ďalej len „“) a vecne tým, že žalobca sa na základe žaloby doručenej súdu 4. marca 2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.719,10 eur s odkazom na rozhodnutia vydané v konaniach o dedičstve vedených na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. sp. zn. a . Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe dedičských konaní sp. zn. a sp. zn. si nárokuje sumu 6.719,10 eur, ktorá pozostáva z čiastky po neb. F. B. (matka strán sporu) 1.381,50 eur/osoba a po neb. A. B. (otec strán sporu) 690,75 eur/ osoba a 4.645,84 eur/osoba. Po slovnej a písomnej výzve žalovaná vyhlásila, že mu žiadnu prislúchajúcu čiastku nevydá s odôvodnením, že financie chce použiť podľa vlastného rozhodnutia. Poukázal na to, že vo veci bolo podané aj trestné oznámenie, pričom okresná prokurátorka trestné stíhanie voči žalovanej zamietla, a že podľa výpisu z bankového účtu žalovaná v dňoch 26. až 28. decembra 2021 previedla na svoj účet sumu 8.233 eur.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že nárok uplatnený v tomto konaní vychádza z dedičských uznesení Okresného súdu Galanta sp. zn. a sp. zn. , ktorými bola schválená dohoda dedičov (strán sporu). Predpokladom uzavretia dedičskej dohody je súhlas všetkých dedičov s jej obsahom. V dedičskej veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. bolo dedičské konanie po neb. F. B. ukončené schválením dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, uznesenie sp. zn. z 26. októbra 2022 nadobudlo právoplatnosť 26. októbra 2022. Nakoľko v čase dedičského konania po poručiteľke bol manžel poručiteľky A. B. nebohý, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov medzi poručiteľkou a jej manželom bolo v rámci dedičského konania vyporiadané tak, že

zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva patria do dedičstva po poručiteľke (okrem iného) ako aktíva - účet na meno poručiteľkinho manžela č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX založený v G. G. H. so zostatkom ku dňu poručiteľkinej smrti vo výške 10.534,10 eur, a pasíva - dlh po poručiteľkinom manželovi titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 5.916,685 eur, náklady pohrebných trov po odpočítaní paušálneho príspevku vo výške 472,93 eur. V dedičskej veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. bolo dedičské konanie po neb. A. B. ukončené schválením dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, uznesenie sp. zn. z 24. novembra 2022 nadobudlo právoplatnosť dňa 24. novembra 2022. Podľa tohto uznesenia o. i. dedičstvo, a to náhradovú pohľadávku poručiteľa voči F. B. z titulu vyporiadania BSM na základe uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. z 26. októbra 2022 vo výške 5.916,685 eur a hotovosť vo výške 4.000 eur (uloženú u dcéry poručiteľa - žalovanej) nadobúdajú rovnodielne žalobca a žalovaná. Súd prvej inštancie konštatoval, že ani odlišná argumentácia žalobcu nezakladá v konečnom dôsledku iný nárok, ako ten, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté v dedičských konaniach (vzájomné nároky vyplývajúce z dedičských konaní po poručiteľke a poručiteľovi majú strany medzi sebou vysporiadané). Tieto rozhodnutia tvoria prekážku rozsúdenej veci, a preto súd prvej inštancie konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. v spojení s tak, že žalobca, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, musí znášať trovy tohto konania voči žalovanej, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

4. Proti uznesením súdu prvej inštancie č. k. -98 z 12. septembra 2023 podal odvolanie žalobca. Namietal, že konaním súdu prvej inštancie bol uvedený do omylu, keď súd vykonal najprv úkony smerujúce k nariadeniu pojednávania, avšak nakoniec sa pojednávanie neuskutočnilo a bolo rozhodnuté o zastavení konania, čím podľa neho došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej poukazoval na znenie (ďalej len „“), podľa ktorého ak sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliada. Poukázal tiež na znenie , podľa ktorého nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou. Žalobca v závere navrhol odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -98 z 12. septembra 2023 zrušiť a pokračovať v riadnom súdnom procese.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -98 z 12. septembra 2023 považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť. Žalovaná uviedla, že vo vyjadrení k uplatňovanému nároku žalobcu súdu podrobne ozrejmila jednotlivé nároky, ktoré stranám sporu vznikli v dôsledku uzavretia dedičských dohôd. Uznesenie v dedičskej veci po poručiteľke síce vychádza zo stavu platného v čase smrti poručiteľky, no obe strany sporu počas realizovania dedičského konania po poručiteľke mali vedomosť, že finančnými prostriedkami ich otec naďalej disponoval a tieto až do svojej smrti čerpal, a teda v čase dedičského konania po poručiteľke sa v uznesení uvádzaná čiastka reálne v tam uvádzanej výške na účte poručiteľa a poručiteľky už nenachádzala. Tomu zodpovedali i závery dedičskej dohody, kedy v dedičskej dohode po poručiteľke suma z BSM patriaca jej manželovi bola označená ako jej „dlh“ voči manželovi a v dedičskom konaní po poručiteľovi bola tá istá suma označená ako ,,náhradová pohľadávka“ voči nebohej manželke. Žalovaná zdôraznila, že počas dedičských konaní po nebohých rodičoch žalobcu a žalovanej došlo v oboch prípadoch k uzavretiu dedičských dohôd medzi dedičmi, uznesenie, ktorým bola schválená dedičská dohoda, je meritórnym rozhodnutím, je momentom právoplatnosti zásadne nemeniteľné a výrok právoplatného rozhodnutia (dohoda dedičov) je záväzný pre účastníkov konania a pre všetky orgány (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. apríla 2015).

6. Žalobca v podaní z 31. januára 2024 uviedol, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila a privlastnila si zákonné dedičstvo žalobcu, nakoľko podľa žalobcu bankové prevody prostredníctvom elektronického bankovníctva robila žalovaná a nie poručiteľ A. B., ktorému to nedovoľoval jeho zdravotný stav. Uviedol, že z účtu poručiteľa žalovaná vybrala dňa 26. decembra 2021 sumu 233 eur, dňa 27. decembra 2021 sumu 4.000 eur a dňa 28. decembra 2021 sumu 4.000 eur. Podľa žalobcu dedičstvo po poručiteľoch riadne vyporiadané nebolo. Žalobca uviedol, že žalovaná s ním nekomunikuje a ako prostriedok zastrašovania je schopná nahovoriť svojich príbuzných na použitie fyzického násilia proti nemu a urobiť všetko preto, aby jeho nárok nebol riadne prejednaný pred príslušným súdom. Žalobca zotrval na ním podanom odvolaní. Žalobca zároveň žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by manželovi

žalovanej (I. E.) uložil povinnosť nepriblížiť sa na vzdialenosť 50 metrov k žalobcovi a zakázal mu vstup do nehnuteľnosti č. XXX nachádzajúcej sa v k. ú. C. B. (ktorá je v zmysle dedičského rozhodnutia sp. zn. Dnot 338/2021 v spoluvlastníctve strán sporu) s odôvodnením, že manžel žalovanej ohrozuje jeho život a zdravie.

7. Žalovaná sa vo svojom vyjadrení k podaniu žalobcu nestotožnila s tvrdeniami žalobcu o bezdôvodnom obohatení na jej strane, nakoľko žalovaná so žalobcom uzavreli počas dedičských konaní po poručiteľovi a poručiteľke, teda po svojich rodičoch, právoplatné dedičské dohody, na ktorých základe došlo medzi nimi navzájom aj k vyrovnaniu jednotlivých vopred dohodnutých nárokov. Ohľadom realizovania platobných príkazov z účtu poručiteľa A. B. žalovaná uviedla, že mala k účtu zriadené riadne dispozičné právo a na základe súhlasu poručiteľa mala prístup aj k elektronickému bankovníctvu, pričom žalovaná realizovala platobné príkazy z účtu poručiteľa v zmysle jeho pokynov. Žalovaná tiež uviedla, že žalobcovi po smrti poručiteľa poskytla všetku súčinnosť a aj napriek psychicky náročnej situácii, v ktorej sa v danom momente ocitla, zorganizovala poslednú rozlúčku s poručiteľom a od týchto povinností žalobcu značne odbremenila. Žalovaná opätovne poukázala na skutočnosť, že počas dedičských konaní po poručiteľovi a tiež poručiteľke žalobca bez akéhokoľvek problému uzavrel so žalovanou jednotlivé dedičské dohody, kde došlo k vzájomnej dohode ohľadom vyporiadania jednotlivých nárokov.

8. Uznesením č. k. -169 z 28. februára 2024 súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne , , , a , a , a a vecne tým, že žalobca potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňoval tým, že ohľadom dedičstva prebehla medzi stranami SMS komunikácia, ktorou žalovaná zaujala postoj, ktorým preukázala negatívny prístup ku riadnemu rozdeleniu zákonného dedičstva, pričom ako prostriedok zastrašovania je schopná nahovoriť svojich príbuzných na použitie fyzického násilia voči nemu. Toto tvrdenie podľa súdu prvej inštancie nie je bez ďalšieho spôsobilé vyvolať potrebu nariadiť žalobcom navrhované neodkladné opatrenie (zákaz priblíženia a zákaz vstupu do nehnuteľnosti), a to manželovi žalovanej, ktorý nie je stranou sporu. Na účely neodkladného opatrenia je v prvom rade nevyhnutné ustáliť akému nároku sa má poskytnúť ochrana a či sú splnené podmienky naliehavosti. Z tvrdení žalobcu uvedené nevyplýva. Požiadavka žalobcu ani neumožňuje riadne vyhodnotiť, či medzi tvrdenou potrebou bezodkladného zásahu a samotným zásahom je logická súvislosť, a teda nie je vôbec spôsobilá na to, aby sa prejavila v rozhodnutí súdu, ktorým sa takémuto návrhu vyhovie. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami dochádza k nedorozumeniam a konfliktom ohľadom dedičstva po poručiteľoch, avšak udalosti z obdobia 21. januára 2022 (SMS) či 27. marca 2022 (konflikt po vstupe do dvora) nespĺňajú podmienku naliehavosti, ani dôvodnosti, preto súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

9. Proti uzneseniu č. k. -169 z 28. februára 2024 podal odvolanie žalobca, a to z dôvodu, že existujú ďalšie okolnosti, ktoré jednoznačne preukazujú život a zdravie ohrozujúce konanie manžela žalovanej I. E.. Žalobca uviedol, že prvá vyhrážka formou SMS smerovaná proti žalobcovi dňa 21. januára 2022 od žalovanej obsahovala upozornenie, že manžel žalovanej I. E. môže zabiť žalobcu. Ku prvej nebezpečnej situácii, keď sa I. E. správal agresívne voči žalobcovi, došlo dňa 4. februára 2022, a to pri vstupe žalobcu do nehnuteľnosti, v ktorej má žalobca trvalý pobyt (C. B. J. K. XX), pričom I. E. agresívne a nahlas vykrikoval na žalobcu. Dňa 27. marca 2022 po vstupe žalobcu do nehnuteľnosti v prítomnosti jeho priateľky a so súhlasom žalovanej D. E. zo zadnej časti nehnuteľnosti vybehol I. E. a bez slova silne udrel do hlavy žalobcu, ktorý v tom momente stratil rovnováhu. Vec bola prejednaná príslušným útvarom PZ a Okresným úradom Galanta. Pri tomto útoku I. E. roztrhal horné oblečenie žalobcu, okrem úderu do hlavy žalobcu mu spôsobil asi centimeter široký a cca 40 cm dlhý škrabanec na pravom ramene, ktorý pokračoval cez hornú časť pravej ruky (o úraze bola vyhotovená fotodokumentácia). Ku vážnejším následkom nedošlo len preto, lebo žalobcovi sa podarilo rýchlo vybehnúť z danej nehnuteľnosti. Dňa 14. júna 2023, pár dní potom, ako žalovaná pravdepodobne prevzala výzvu ohľadom podanej žaloby, žalobca bol napadnutý viacerými útočníkmi, medzi ktorými sa nachádzal aj I. E., ktorý ohrozil žalobcu s naštartovanou benzínovou motorovou kosačkou. Dňa 19. júna 2023 I. E. kosil trávu na verejnosti pred trvalým pobytom žalobcu a v okamihu, keď zbadal, že žalobca vyhotovuje fotografiu svojej nehnuteľnosti, sa rozbehol smerom ku žalobcovi a naháňal ho asi 100 m smerom do strednej časti dediny. Žalobca sa domnieva, že k fyzickému útoku počas tejto udalosti nedošlo len preto, lebo I. E. zbadal susedov, ktorí ho mohli vidieť. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nezastaví pokračujúce nebezpečné konanie manžela žalovanej, ktoré jednoznačne ohrozuje duševnú a telesnú integritu žalobcu, ale podporí ho a umožní mu naďalej

ohrozovať žalobcu. Útoky manžela žalovanej I. E. voči žalobcovi sú evidentne z dôvodu podania žaloby žalobcom a žalovaná v tomto konaní svojho manžela I. E. podľa doterajších udalostí plne podporuje. Žalobca odvolaciemu súdu navrhol odvolaním napadnuté uznesenie č. k. -169 z 28. februára 2024 zrušiť a nariadiť neodkladné opatrenie.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla k žalobcom uvádzanej SMS komunikácii medzi ňou a žalobcom, že tá pochádza z obdobia, ktoré bolo pre ňu veľmi psychicky náročné (úmrtie rodiča) a žalobca po celý čas na ňu vyvíjal enormný tlak ohľadom dedičstva, čo mohlo zo strany žalovanej vyústiť do spôsobu komunikácie, ktorú si žalobca vyložil ako formu vyhrážky zo strany žalovanej, prípadne jej rodiny. K incidentu zo 4. februára 2022, kedy sa mal manžel žalovanej správať voči žalobcovi agresívne, žalovaná uviedla, že správanie a konanie žalobcu pri riešení vzniknutých situácií je veľmi nepredvídateľné s cieľom vyprovokovať druhú stranu, avšak manžel žalovanej v žiadnom prípade žalobcu neohrozoval na živote. K udalostiam z 27. marca 2022 žalovaná uviedla, že žalobca mal do nehnuteľnosti v obci C. B. J. XX prísť so svojou advokátkou, čo žalovaná uvítala, nakoľko očakávala uzavretie rozumnej dohody bez zbytočných nedorozumení. Po príchode žalobcu s jeho priateľkou (ktorú skutočnosť sa žalovaná neskôr dozvedela) ich žalovaná vpustila na dvor, avšak v tom čase už vyšiel z nehnuteľnosti na dvor aj manžel žalovanej, ktorý potom, ako uvidel, že žalobca drží v ruke ostrý predmet, intuitívne zareagoval v úmysle chrániť svoju rodinu a trval na tom, aby žalobca dvor čím skôr opustil. K udalostiam zo 14. júna 2023 žalovaná uviedla, že ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti v obci C. B. J. XXX prišla do predmetnej nehnuteľnosti so svojím manželom I. E., kde mali spoločne v pláne dať predmetný pozemok do poriadku. V tom čase sa tam nachádzal aj žalobca, ktorý ihneď potom, ako žalovanú spolu s manželom uvidel, začal byť agresívny a nevyspytateľný. Nie je pravdou, že manžel žalovanej I. E. napadol žalobcu, nakoľko ten sa iba bránil a nakoniec žalobca bol ten, ktorý mu spôsobil zranenie, ktoré si vyžadovalo lekárske ošetrenie. Žalovaná poskytuje od počiatku žalobcovi súčinnosť vo všetkých záležitostiach, žalobca má k dispozícii kľúče od nehnuteľnosti v obci C. B. J. XX a môže sa v predmetnej nehnuteľnosti pohybovať bez obmedzenia. Žalovaná tiež poukázala na skutočnosť, že v zmysle je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, pričom žalobca opisuje udalosti z rokov 2022 a 2023, avšak aktuálne nedochádza k žiadnym konfliktným situáciám medzi žalovanou, jej rodinou a žalobcom, ktoré by mohli v žalobcovi vzbudiť obavy o svoj život a zdravie a mohli by mať za následok vydanie neodkladného opatrenia zo strany súdu. Žalovaná sa v plnom rozsahu stotožnila s uznesením č. k. -169 z 28. februára 2024, nakoľko navrhované neodkladné opatrenie okrem iného svojím obsahom nesúvisí s nárokom požadovaným žalobcom v žalobe a navrhla toto uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), potom čo zistil, že odvolania sú podané včas a oprávnenou osobou ( a ), proti rozhodnutiam, proti ktorým je odvolanie prípustné ( v spojení s a ), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti ( ) a že žalobca použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolania žalobcu proti uzneseniam súdu prvej inštancie č. k. -98 z 12. septembra 2023 a č. k. -169 z 28. februára 2023 za dôvodné považovať nemožno.

12. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1), Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

14. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenia a predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok odvolateľa uvedených v ním podaných odvolaniach a dospel k záveru, že odvolania žalobcu nie sú opodstatnené a preskúmavané uznesenia súdu prvej inštancie sú vecne správne. Odvolací súd v celom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

15. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

16. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

17. Podľa , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

18. Ustanovenie vyjadruje tzv. materiálnu právoplatnosť rozsudku, ktorou sa rozumie jeho záväznosť a nezmeniteľnosť a ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci, tzv. prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) je považovaná za tzv. neodstrániteľný nedostatok (podmienku) konania podľa , ktorý má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa .

19. Podľa a , ak sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliada (ods. 1). Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bolo o sporných skutočnostiach rozhodnuté právoplatným rozsudkom pred skončením konania o dedičstve (ods. 2).

20. Podľa a , nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou (ods. 1). Skončenie konania o dedičstve nebráni tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, aby sa domáhal svojho práva žalobou okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva (ods. 2).

21. Konanie o dedičstve je mimosporovým konaním, preto mu neprináleží, aby sa zaoberalo majetkom a dlhmi poručiteľa, ktoré sú medzi dedičmi sporné. Súdny komisár iba konštatuje ich spornosť a viac na ne neprihliada, sporný majetok neprejedná a pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na neho neprihliada, teda riadne pokračuje v dedičskom konaní. Spornosť v tejto otázke možno vyriešiť podaním žaloby mimo dedičského konania, že majetok alebo dlh patria do dedičstva po poručiteľovi, a to počas prebiehajúceho konania o dedičstve, ako aj po jeho skončení. Aktívne legitimovaní na podanie žaloby sú účastníci dedičského konania, ktorí tvrdia spornosť, a pasívne legitimovaní sú všetci ostatní účastníci dedičského konania. Ak sa v tomto konaní rozhodne, že určitá vec patrí do dedičstva prejedná sa v dodatočnom dedičskom konaní. Ustanovenie ponúka ochranu osobe, ktorá mala nadobudnúť dedičstvo, ale nebola účastníkom konania o dedičstve, čo nie je prejednávaný prípad.

22. Podľa , súd v uznesení o dedičstve schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva; veriteľ poručiteľa je účastníkom dohody, ak sa vyporiadava jeho pohľadávka.

23. Podľa , ak je dedičov viac, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou (ods. 1). Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli (ods. 2).

24. V predmetnej veci (v sporovom konaní o zaplatenie) sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 6.719,10 eur. Žalobca i žalovaná sú dedičia po poručiteľoch - neb. F. B. (matka strán sporu) a neb. A. B. (otec strán sporu). Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe dedičských konaní sp. zn. a sp. zn. si nárokuje sumu 6.719,10 eur (ktorá pozostáva z čiastky po neb. F. B. 1.381,50 eur a po neb. A. B. 690,75 eur a 4.645,84 eur) s tým, že príslušná čiastka bola zadokumentovaná v dedičských konaniach, ale žalovaná ju napriek výzve odmieta vydať.

25. Dedičské konanie vedené Okresným súdom Galanta pod sp. zn. po neb. F. B. bolo ukončené schválením dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, uznesenie sp. zn. z 26. októbra 2022 nadobudlo právoplatnosť 26. októbra 2022. V dedičskej veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. bolo dedičské konanie po neb. A. B. ukončené schválením dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, uznesenie sp. zn. z 24. novembra 2022 nadobudlo právoplatnosť 24. novembra 2022. V predmetných konaniach boli schválené dohody dedičov

o vyporiadaní dedičstva, v týchto dedičských konaniach boli riešené aj peňažné prostriedky na spoločnom účte poručiteľov, nebola namietaná spornosť tohto majetku poručiteľov medzi dedičmi (na pojednávaní pred notárom dedičia zhodne vyhlásili, že súpis majetku a dlhov dedičstva považujú za úplný a správy) a nebolo súdom konštatované, že na tento majetok neprihliada. Z odôvodnenia uznesenia sp. zn. z 24. novembra 2022 navyše vyplýva, že v rámci dedičského konania sa súd (prostredníctvom povedeného notára) zaoberal aj sumou 8.233 eur, ktorá bola vybratá z účtu poručiteľa v dňoch 26. až 28. decembra 2021 a na ktorú poukazoval opakovane žalobca v priebehu tohto konania. Odvolací súd poukazuje na to, že k uzavretiu dohody o vyporiadaní dedičstva je potrebný konsenzus, teda súhlas (zhodná vôľa) všetkých dedičov (aj zákonných, aj závetných), prípadne ich zástupcov. Žalobca súhlasil s dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, túto súd právoplatne schválil, preto sa žalobca nemôže následne žalobou o zaplatenie domáhať akejsi revízie vyporiadania v konaní o dedičstve (či už z hľadiska jeho formálneho alebo materiálneho vyjadrenia). Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že tieto právoplatné uznesenia v konaní o dedičstve predstavujú prekážku veci rozhodnutej pre nárok uplatnený v tomto konaní. Žalobca síce v odvolaní poukazuje na a , avšak žalobca nepodal žalobu v zmysle , teda žalobu, že finančné prostriedky patria do dedičstva, ale žalobu o zaplatenie, ktorou sa domáhal v sporovom konaní zaplatenia určitej sumy od jeho spoludedičky ako vyrovnania pohľadávky z dedičského konania, čo nemôže byť predmetom sporového konania vedeného na základe žaloby o zaplatenie podanej v rámci upomínacieho konania práve s poukazom na vyššie citované ustanovenia procesných predpisov.

26. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

27. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

28. Podľa a , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (písm. d) ); sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená (písm. h) ).

29. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

30. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

31. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

32. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak sú tvrdenia, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku aspoň osvedčené. Účelom neodkladného opatrenia je zvyčajne dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov, a to do času definitívnej právnej ochrany. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenia osvedčiť na jeho navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť, primeranosť a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie.

33. Konanie o neodkladnom opatrení nemožno oddeliť od nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie toho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná ochrana. Ak záveru rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia chýba čo i len pokus o zdôvodnenie toho, že právo navrhovateľa je dané, ide o rozhodnutie, ktoré je arbitrárnym excesom a porušením základného práva na súdnu ochranu podľa (mutatis mutandis nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 24. novembra 2022).

34. V predmetnom konaní sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby I. E. (manžel žalovanej, ktorý nie je stranou sporu) nevstupoval do nehnuteľnosti v obci C. B. J. XXX a aby sa k žalobcovi nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, čo odôvodňuje fyzickými a verbálnymi útokmi I. E. na jeho osobu. Žalobou vo veci samej sa žalobca domáha zaplatenia sumy 6.719,10 eur z dôvodu, že v dedičskom konaní neboli riadne vyporiadané finančné prostriedky po poručiteľoch F. B. a A. B.. Účelom neodkladného opatrenia, nariadenia ktorého sa niektorá zo strán domáha počas prebiehajúceho súdneho konania, je dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu, a to do času definitívnej právnej ochrany v podobe rozhodnutia vo veci samej. Nakoľko obsah žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia nemá žiadny súvis s nárokom, ktorého sa domáha žalobou vo veci samej, potom možno len ťažko posudzovať osvedčenosť a trvanie nároku vo veci samej ako jednej z podmienok nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že tvrdenia žalobcu nie sú bez ďalšieho spôsobilé vyvolať potrebu nariadenia žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože z tvrdení žalobcu nie je možné ustáliť akému nároku sa má poskytnúť ochrana a či sú splnené podmienky naliehavosti, a ani nie je možné riadne vyhodnotiť, či medzi tvrdenou potrebou bezodkladného zásahu a samotným zásahom je logická súvislosť. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca skutkovými tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ním predloženými dôkazmi neosvedčil dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. V prípade incidentov medzi žalobcom a I. E. z 22. januára 2022 a 27. marca 2022 nemožno vzhľadom na odstup času hovoriť o naliehavej potrebe bezodkladne upraviť pomery. Vo vzťahu k incidentu z júna 2023 odvolací súd konštatuje, že protiprávne konanie manžela žalovanej nebolo žalobcom žiadnym spôsobom preukázané. Z rozhodnutia Okresného úradu Galanta č. OU-GA-OVVS-2022/007832 z 9. novembra 2022 navyše vyplýva, že konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa zákona o priestupkoch, ktorého sa mal 27. marca 2022 dopustiť obvinený I. E. voči žalobcovi bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. S poukazom na , v zmysle ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že nebolo možné dôvodnosť návrhu žalobcu odvodzovať od skutkových tvrdení, ktoré v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli uvedené.

35. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie č. k. -98 z 12. septembra 2023 a č. k. -169 z 28. februára 2024 ako vecne správne potvrdil v zmysle a .

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a tak, že procesne úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom skončení veci samostatným uznesením podľa .

37. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).