Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BA-6S-188-2022.pdf
PDF · 320.45 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-6S/188/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M (spravodajca), členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej v právnej veci žalobcov: 1. Slovenský rybársky zväz, so sídlom Andreja Kmeťa 20, Žilina, IČO: 00 178 209, 2. Slovenský rybársky zväz, Mestská organizácia Sereď, so sídlom Čepenská 2533, Sereď, IČO: 36 087 793, obaja zastúpení: VIA LEGE, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Veterná 1093, Pata, IČO: 36 866 415, v mene ktorej koná JUDr. Monika Čambáliková, konateľka a advokátka proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, IČO: 42 181 810, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Obec Dolná Streda, 925 63 Dolná Streda 650, IČO: 00 611 638, zastúpená Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, konajúca prostredníctvom JUDr. Ivana Syrového, PhD., konateľ a advokát, 2. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., so sídlom Martinská 49, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 36 022 047, 3. A. B. C., D. XX, E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2913/2018-9.2 (1/2018
- rozkl.) zo dňa 15. marca 2018 v spojení s rozhodnutím žalovaného, odbor štátnej vodnej správy a rybárstva č. 8490/2017-4.1 zo dňa 23. novembra 2017, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade nepriznáva.
III. Správny súd v Bratislave priznáva ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade právo na úplnú náhradu trov konania , o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
IV. Správny súd v Bratislave nepriznáva ďalším účastníkom konania v 2. a 3. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania.
V. Správny súd v Bratislave zamieta návrh žalovaného zo dňa 22.08.2023 na zrušenie uznesenia č. k. BA-6S/188/2022-1087 zo dňa 04. augusta 2023 o priznanom odkladnom účinku správnej žalobe.
VI. Správny súd v Bratislave zamieta návrh ďalšieho účastníka konania v 3. rade zo dňa 24.08.2023 na zrušenie uznesenia č. k. BA-6S/188/2022-1087 zo dňa 04. augusta 2023 o priznanom odkladnom účinku správnej žalobe.
VII. Správny súd v Bratislave zamieta návrh ďalšieho účastníka konania v 3. rade zo dňa 25.08.2023 na zrušenie uznesenia č. k. BA-6S/188/2022-1087 zo dňa 04. augusta 2023 o priznanom odkladnom účinku správnej žalobe.
VIII. Správny súd v Bratislave návrh žalobcov na prerušenie konania zamieta.
odôvodnenie:
file_0.jpg
file_1.wmf
I. Priebeh administratívneho konania
1. Obec Dolná Streda, 925 63 Dolná Streda 650, IČO: 00 611 638 (ďalej len „Obec Dolná Streda“, „žiadateľ“ alebo „ ďalší účastník konania v 1. rade“) doručila žalovanému dňa 29.10.2016 žiadosť podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve zo dňa 20.10.2016 o pridelenie ostatnej vodnej plochy - „Dolnostredského ramena“ v k.ú. Dolná Streda, okres Galanta (ďalej len „žiadosť“) na účely podnikania v osobitnom režime.
1.1. Žalovaný listom č. 8117/2016-4.1 zo dňa 08.11.2016 aj elektronicky upovedomil účastníkov konania a dotknuté orgány o začatí konania s možnosťou podania námietok. V stanovenom termíne sa vyjadrili žalobcovia a Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. (ďalej len „SVP, š. p.“).
1.2. V rámci správneho konania sa SVP, š. p. vo veci pridelenia ostatnej vodnej plochy v k. ú. Dolná Streda na účely podnikania v osobitnom režime pre žiadateľa Obec Dolná Streda vyjadril listom č. CS SVP PR 195/2016/45 zo dňa 21.11.2016 tak, že nemá námietky ani pripomienky a súhlasí s pridelením ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime podľa § 34 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z.z.
1.3. Námietky na začaté správne konanie podal Slovenský rybársky zväz, Mestská organizácia Sereď (ďalej len „Slovenský rybársky zväz, MO SRZ Sereď“, resp. „žalobca v 2. rade“) listom zo dňa 15.11.2016 a Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina ( ďalej len „žalobca v 1. rade“) listom zo dňa 16.11.2016. Obaja namietali nesplnenie podmienok v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. e) a § 34 ods.4 zákona o rybárstve a nesplnenie povinnosti v zmysle § 34 ods. 3 písm. f) v spojení s § 34 ods. 2 zákona o rybárstve, § 34 ods. 3 písm. c) a d) zákona o rybárstve, nedostatočné preukázanie, že nejde o vodný tok ale o ostatnú vodnú plochu.
1.4. Obec Dolná Streda svoju žiadosť doplnila podaním zo dňa 05.12.2016 o podklady: hydrologický prieskum pre optimalizáciu podzemnej vody vo Váhovciach, stanovisko správcu vodného toku o umiestnení ílobetónovej tesniacej steny na úrovni „Dolnostredského ramena“, VD Králová- stabilizácia pravostrannej ochrannej hrádze, podzemné tesniace steny. Žalovanému zaslala elektronicky dňa 08.12.2016 rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Galanta č. A 2005/00216- OÚŽP-629/05-OV z 20.04.2005 ( právoplatné dňa 13.05.2005), že vodná plocha na parcelách č. XXX/X, XXX, XXXX/X v k.ú. F. E., nachádzajúce sa pod rybárskym revírom „Rameno Dolná Streda č. X-XXXX- X-X“, obhospodarované Slovenským rybárskym zväzom, MO SRZ Sereď, nie je vodným tokom podľa § 43 ods. 1 vodného zákona.
1.5. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Okresný úrad Galanta, odbor životného prostredia rozhodnutím č. OU-GA-OSZP-2016/005620/OV/SV zo dňa 12.05.2016 ( právoplatné dňa 02.06.2016) na žiadosť Obce Dolná Streda rozhodol, že pozemky KN-C p. č. XXXX/XX, p. č. XXXX/XX, p. č. XXXX/ XX, p. č. XXXX/XX až XXXX/XX vedené na LV č. XXXX a ktoré sú v zmysle geometrického plánu G. XX- X/XXXX odčlenené z KN-E p.č. XXX (vodná plocha), sú vedené ako „vodná plocha“ a pozemky KN-E p. č. XXXX/X, XXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX,XXXX,XXXX/X, XXXX/X,XXXX,XXXX,XXXX/ X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX až XXXX,XXXX,XXXX, tiež pozemok KN-E p.č. XXXX vedený na LV č. XXXX, nie sú vodným tokom, od vodného toku Váh sú oddelené hrádzou. Pre H. F. E. bolo vydané osvedčenie o živnostenskom oprávnení č. OU-GA-OZP-2016/010965-2 dňa 11.10.2016. Regionálna veterinárna a potravinová správa Galanta č. 1171/2016 vydala dňa 13.10.2016 poverenie pre A. B. C., ako úradného veterinárneho lekára na veterinárny dozor nad prevádzkovaním rybníka Rameno Dolná Streda s tým, že odborný dozor bude vykonávať F. I., ktorý má absolvovaný kurz rybárskych hospodárov. Poverenie bolo vydané na žiadosť Obce Dolná Streda v súvislosti s pridelením ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime. A. B. C. urobil dňa 17.10.2016 písomné čestné prehlásenie,
že bude v súlade s § 31 ods. 4 a § 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve, vykonávať odborný dohľad na vodnej ploche „Dolnostredské rameno“ č. revíru X-XXXX-X-X, nachádzajúce sa v k.ú. F. E., pre H. F. E., podľa vzájomne dohodnutých podmienok. V administratívnom spise je doložené aj osvedčenie A. B. C. o zápise do registra Komory veterinárnych lekárov SR dňa 01.05.2005 pod č.1344. Obec Dolná Streda vydala k pridelenému revíru prevádzkový poriadok dňa 17.10.2016. Obec Dolná Streda vydala dňa 07.12.2016 poverenie č. 810/2016 pre A. B. C. v súlade s § 31 ods. 4 a § 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve pre vykonávanie odborného dohľadu na vodnej ploche „Dolnostredské rameno“ v k.ú. F. E..
1.6. Súčasťou administratívneho spisu je aj nájomná zmluva uzavretá medzi prenajímateľom Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) a nájomcom Obec Dolná Streda z 01.03.2016 k pozemku KN-E p.č. XXXX, druh pozemku trvalý trávnatý povrch, o výmere XXX XXX m2 v extraviláne H. F. E., evidovaný na LV č. XXXX, v podiele XXXXXXXX/XXXXXXXX s účelom nájmu: nepoľnohospodárske využitie na oddychovú zónu.
1.7. Okresný úrad Galanta, odbor starostlivosti o životné prostredie v svojom stanovisku (nenahrádza povolenie ani súhlas ) č. OU-GA-OSZP-2016/010755 zo dňa 07.10.2016 uviedol ku vzťahu vodnej plochy k Chránenému vtáčiemu územiu Kráľová, že podľa § 9 ods.2 zákona č. 543/2002 Z.z. je parcela registra „E“ č. XXXX v k.ú. F. E. mimo zastavaného územia, na ktorom platí prvý stupeň územnej ochrany. Predmetná parcela je súčasťou parcely registra „C“ č. XXXX, ktorá je súčasťou parciel Chráneného vtáčieho územia Kráľová a v danej lokalite nebol vylúčený výkon rybárskeho práva za predpokladu dodržania vyhlášky č. 21/2008 Z. z.
2. Žalovaný rozhodnutím č. 8117/2016-4.1 zo dňa 09.12.2016 prerušil konanie podľa § 29 ods. 1 v spojení s § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke až do pominutia prekážky. Dôvodom prerušenia konania bol podnet žalobcu na Okresnú prokuratúru Galanta o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Galanta č. OU-GA- OSZP-2016/005620/0V/SV z 12.05.2016 v otázke, či v danom prípade ide o vodný tok. Obec Dolná Streda doručila dňa 23.02.2017 žalovanému rozhodnutie Okresného úradu Trnava, Odbor opravných prostriedkov č. OU-TT-00P3-2017/002971 z 30.01.2017 (právoplatné dňa 21.02.2017), ktorým bolo zrušené rozhodnutie OÚ Galanta č.j. OÚ-GA-OSZP- 2016/005620/OV/SV zo dňa 12.05.2016 s odôvodnením, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, bez zabezpečenia potrebných podkladov pre rozhodnutie a v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona o správnom konaní. Žalovanému zaslali vyjadrenie a podklady pre rozhodnutie: Slovenský rybársky zväz, MO SRZ Sereď dňa 01.03.2017, Slovenský rybársky zväz- Rada Žilina listom zo dňa 01.03.2017 a Obec Dolná Streda dňa 10.03.2017. Žalobcovia doručili dňa 17.03.2017 žalovanému rozhodnutie Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor č. J. X/XXXX zo dňa 14.03.2017, o výmaze "nájomných práv" Obce Dolná Streda ako žiadateľa o pridelenie vodnej plochy, k pozemkom vo vlastníctve SVP, š.p. pod vodnou plochou OR Dolnostredské a zároveň poukázal na prebiehajúce konanie pred SPF, odborom vnútornej kontroly a Radou SPF k otázke ne/platnosti Nájomnej zmluvy pod č. k. SPFS/2017/05403. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobu zo dňa 21.03.2017 podanou na Okresný súd Galanta domáhal určenia absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy č. 04877/2015-PNZ P41387/15.00 zo dňa 01.03.2016 uzavretej medzi Obcou Dolná Streda a SPF z dôvodu, že predmetom nájmu má byť iba ideálny spoluvlastnícky podiel bez jeho ďalšieho vymedzenia a alokovania na konkrétnom pozemku a účelom nájmu má byť využitie na oddychovú zónu a nie je možné určiť, v ktorej časti pozemku p. č. XXXX v k. ú. F. E. je oddychová zóna a ktorá časť pozemku je predmetom nájmu.
2.1. Žalovaný rozhodnutím č. 2296/2017-4.1 zo dňa 31.03.2017 odobral Slovenskému rybárskemu zväzu - Rada, Žilina výkon rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche - rybárskom revíre č. X-XXXX- X- X H. F. podľa § 39 ods. 1 písm. c) zákona o rybárstve (ďalej len „SRZ“); vyradil rybársky revír č. X-XXXX- X-X H. F. podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve z evidencie rybárskych revírov vedenej u žalovaného podľa § 39 písm. f) zákona o rybárstve, pridelil podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve Obci Dolná Streda ostatnú vodnú plochu - OR Dolnostredské (XX,XX K.), k. ú. F. E., H. L., na účely podnikania v osobitnom režime. Slovenský rybársky zväz, MO SRZ Sereď a Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina podali proti predmetnému rozhodnutiu rozklad. Žalovanému doručil Slovenský vodohospodársky podnik š.p. dňa 26.04.2017 svoje stanovisko z 18.04.2017 zasielané už skôr aj Slovenskému rybárskemu zväzu - Rada Žilina, týkajúce sa „Odstavného ramena Dolnostredské“. V tomto stanovisku bolo zároveň uvedené, že je právoplatným rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Galanta č. A 2005/00216-
OÚŽP-629/05-OV z 20.04.2005, ktorým bolo určené, že predmetná vodná plocha nie je vodným tokom. Možnosť vyjadriť sa k rozkladom využili na výzvu žalovaného všetci účastníci a dotknuté subjekty. Slovenský rybársky zväz, MO SRZ Sereď spolu s vyjadrení doručil nový dôkaz, znalecký posudok č. 2/2017 z 15.05.2017 znalca prof. Ing. Jaroslava Antala, DrSc., so záverom, že „Odstavné rameno Dolnostredské“ je ku dňu vypracovania posudku vodným tokom v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. a v zmysle § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 139/2002 Z.z.
2.2. Minister životného prostredia SR rozhodol o rozklade pod č. 6037/2017-9.2 (22/2017- rozkl.) zo dňa 28.08.2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán v zmysle indícií odvolacieho správneho orgánu vykonal potrebné úkony, zadovážil vyjadrenia a podklady pre rozhodnutie. Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina predložila rozhodnutie Okresného úradu Galanta, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-GA- OSZP-2017/005030/OV/SV z 27.04.2017 o zastavení konania o vydanie rozhodnutia o vodnej ploche na pozemkoch v k. ú. F. E. z dôvodu, že Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina, nemá v predmetnom konaní postavenie účastníka konania, lebo sa nerozhoduje o rybárskom práve podľa § 4 ods. 8 zákona č. 139/2002 Z.z. a Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov v rámci odvolacieho konania potvrdil prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím č. OU-TT-00P3-2017/022193 dňa 10.07.2017. Následne Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina podal dňa 10.10.2017 podnet na protest prokurátora na vyriešenie otázky, či „Odstavné rameno Dolnostredské“ je vodný tok. Žalovaný písomne oznámil všetkým účastníkom konania a zúčastneným subjektom doručenie nových podkladov s možnosťou vyjadriť sa, reagovali.
2.3. Žalovaný následne podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 34 ods. 1 a § 39 ods. 1 písm. c) zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rybárstve“), na základe žiadosti ( uvedenej v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku) rozhodnutím č. 8490/2017-4.1 zo dňa 23. novembra 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“): a) odobral výkon rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche - rybárskom revíre č. X-XXXX- X-X H. F. podľa § 39 ods. 1 písm. c) zákona o rybárstve Slovenskému rybárskemu zväzu - Rada, Žilina (ďalej len „SRZ“), b) podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve vyradil rybársky revír č. X-XXXX-X-X H. F., z evidencie rybárskych revírov vedenej na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 39 písm. f) zákona o rybárstve a c) pridelil ostatnú vodnú plochu
- H. F. (XX,XX K.), k. ú. F. E., H. L., na účely podnikania v osobitnom režime podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve Obci Dolná Streda. Vo výroku bola určená platnosť predmetného rozhodnutia od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alternatívne buď do ukončenia nájomných zmlúv alebo do dátumu predčasného vypovedania nájomných zmlúv, alebo do dátumu platnosti nájomných zmlúv, ale len v prípade, že Obec Dolná Streda nebude vedieť preukázať nájomný vzťah k väčšinovému podielu pozemkov pod ostatnou vodnou plochou podľa § 4 ods. 8 písm. b) zákona o rybárstve. Vo výroku je ďalej uvedené, že „Rozhodnutie ostáva v platnosti aj zmenou nájmu predmetných nehnuteľností na ich vlastníctvo“. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha „Prehľad majetkovoprávneho vysporiadania (NZ) Obce Dolná Streda k pozemkom pod vodnou plochou H. F., k.ú. F. E.“. Z obsahu predmetného „Prehľadu“ vyplýva, že: a) celková výmera vodnej plochy a pozemkov pod ňou je 166 589 m2= 16,65 ha; b) celková výmera pozemkov pod vodnou plochou, na ktoré sa vzťahujú priložené LV a nájomné zmluvy je: 83696,44 m2 = 8,36 ha. Z toho sú vo vlastníctve Obce Dolná Streda pozemky o celkovej výmere 28028,40 m2 a v nájme plocha 55 668 m2. Ďalej z toho vyplýva, že z celkovej výmery pozemkov pod vodnou plochou 166589 m2 je majetkovoprávne vysporiadaných 83696,44 m2, čo je 50,24 %. V poslednej kolónke pri prenajímateľovi SPF je uvedená doba nájmu do 31.12.2026.
3. Žalovaný v rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia uviedol, že Obec Dolná Streda doložil všetky potrebné doklady vyžadované § 34 ods. 3 Zákona o rybárstve a súčasne preukázal svoj vlastnícky vzťah k dotknutým parcelám, a teda došlo k splneniu zákonných podmienok na vyhovenie žiadosti a pridelenie predmetnej ostatnej vodnej plochy ďalšiemu účastníkovi konania na účely podnikania v osobitnom režime.
4. V rozklade žalobcovia okrem iného spochybnili právo ďalšieho účastníka konania požiadať o pridelenie ostatnej vodnej plochy na podnikanie v osobitnom režime podľa § 34 ods. 1 Zákona o rybárstve. Zároveň spochybnili právo žalovaného odobrať tento rybársky revír, vyradiť ho z evidencie
revírov, prideliť ho ďalšiemu účastníkovi konania a namietali postup, akým žalovaný v danom prípade postupoval.
5. Minister Ministerstva životného prostredia SR, rozhodnutím č. 2913/2018-9.2 (1/2018- rozkl.) zo dňa 15. marca 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol rozklad žalobcov podaný voči rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej vodnej správy a rybárstva č. 8490/2017-4.1 zo dňa 23. novembra 2017 a predmetné rozhodnutie potvrdil.
II. Žaloba
6. Žalobcovia sa včas podanou žalobou doručenou súdu dňa 29.03.2018 domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 2913/2018-9.2 (1/2018 - rozkl.) zo dňa 15. marca 2018 v spojení s rozhodnutím žalovaného, odbor štátnej vodnej správy a rybárstva č. 8490/2017-4.1 zo dňa 23. novembra 2017, ich zrušenia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) až f) SSP. Žiadali priznať im plnú náhradu trov konania. Žalobcovia odôvodnil žalobu tým, že rozhodnutia sú nezákonné, nakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, v niektorých bodoch sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nebol dostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci, skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise, neboli splnené zákonné podmienky a predpoklady v zmysle § 34 zákona o rybárstve na vyradenie OR Dolnostredské z rybárskych revírov, jeho odobratie žalobcovi a pridelenie Obci Dolná Streda. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne vyhodnotil rozhodujúce právne otázky, nevyčkal na ukončenie prebiehajúcich súdnych a administratívnych konaní o predbežných otázkach, nevyporiadal sa s jeho argumentmi a dôkazmi.
7. Žalobca v 1. rade je občianske združenie (v súlade s § 6 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov), žalobca v 2. rade je organizačná zložka, ktorá má v obhospodarovaní OR Dolnostredské od jeho vzniku ( od výstavby Vodnej nádrže Kráľová v rokoch 1980 až 1985) až do právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu. Výkon rybárskeho práva je spojený nielen s právami na rybolov, ale najmä s povinnosťami na úseku ochrany životného prostredia a zarybňovania, kedy podľa § 6 zákona o rybárstve má žalobca v súčinnosti s organizačnou zložkou povinnosť zarybňovať rybársky revír podľa zarybňovacieho plánu, ktorý schvaľuje Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len „MŽP SR“), čo riadne desaťročia vykonával vo vzťahu k OR Dolnostredské.
8. Žalobcovia poukázali na to, že Obec Dolná Streda je samosprávnou územnou jednotkou s počtom obyvateľov 1.475, ktorej bolo od 11.10.2016 vydané živnostenské oprávnenie na poskytovanie služieb v rybárstve, maloobchod a veľkoobchod, ale nevykonáva podnikateľskú činnosť. Deväť dní po získaní živnostenského oprávnenia (dňa 20.10.2016) požiadala Obec Dolná Streda o pridelenie OR Dolnostredské do osobitného režimu podnikania, ale nepredložila žiaden podnikateľský zámer alebo plán rozvoja vo vzťahu k OR Dolnostredské a ani neuviedla, ako chce zabezpečovať starostlivosť o revír a ochranu životného prostredia danej lokality - súčasť Chráneného vtáčieho územia Kráľová. V zmysle zákona o rybárstve patrí výkon rybárskeho práva štátu (§ 4 ods. 2), ktorý ho prideľuje na vodných tokoch Slovenskému rybárskemu zväzu (§ 4 ods. 3 prvá veta) a ostatnej vodnej ploche (nie vodný tok) MŽP SR na základe žiadosti fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá vlastní alebo má v nájme väčšinu pozemkov pod vodnou plochou, ak okrem iného predloží dohodu o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom (§ 4 ods. 8 a ods. 9). Ako doterajší užívateľ bol „zákonom nútený investovať svoje finančné prostriedky“ do vodnej plochy, preto má nárok na náhradu za tieto investície voči novému užívateľovi.
9. Zároveň žalobcovia poukázali na § 34 zákona o rybárstve, ktorý umožňuje vyradiť rybársky revír, prideliť ostatnú vodnú plochu podnikateľovi na podnikanie v osobitnom režime bez náhrady pre doterajšieho užívateľa a podnikateľ nie je povinný pri žiadosti predložiť dohodu o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom, pritom sa tu neuplatňujú § 5 až § 17 a § 21 až § 30 zákona o rybárstve. Podľa ich názoru pritom ide o vytvorenie súkromného revíru s poskytovaním možnosti loviť ryby iným osobám za odplatu a ulovené ryby si ponechať podľa prevádzkového poriadku podnikateľa. Žalobcovia považujú tento § 34 zákona o rybárstve za protiústavný, lebo ak chce fyzická alebo právnická osoba - nepodnikateľ „vykonávať rybárske právo“, musí sa finančne vyrovnať s doterajším užívateľom ostatnej vodnej plochy (§ 4 ods. 9 zákona o rybárstve) a musí pokračovať okrem iného aj v povinnom zarybňovaní, starať sa o ostatnú vodnú plochu na svoje náklady a ak chce podnikateľ „podnikať v oblasti rybolovu“, tak sa nemusí finančne vyrovnať s doterajším užívateľom ostatnej vodnej plochy, nie je viazaný zákonnými povinnosťami na úseku ochrany životného prostredia, nemusí pokračovať v povinnom zarybňovaní.
Protiústavnosť § 34 zákona o rybárstve vidia v tom, že umožňuje: 1/- porušenie ústavnej ochrany vlastníckeho práva doterajšieho užívateľa, ktorý bol zo zákona povinný investovať svoj majetok do ostatnej vodnej plochy, ale nemá nárok na vrátenie týchto investícií (resp. na primeranú náhradu) po odňatí tejto vodnej plochy, pričom k odňatiu môže dôjsť aj bez toho, aby doterajší užívateľ porušil akúkoľvek povinnosť; 2/ - nerovnaké zaobchádzanie s vlastníkmi (či nájomcami) pozemkov pod ostatnou vodnou plochou, kedy iba podnikatelia nie sú povinní sa finančne vysporiadať s doterajším užívateľom, napriek tomu, že nie sú viazaní povinnosťami na úseku ochrany životného prostredia; 3/- poškodenie životného prostredia, nespravodlivosť a nedodržanie legitímnych očakávaní, kedy podnikateľovi nič nebráni vydrancovať zarybnenie realizované na náklady predchádzajúceho užívateľa, vodnú plochu opustiť, prípadne opäť nechať predchádzajúcemu užívateľovi nech ju zrevitalizuje, zarybní a opäť požiadať MŽP SR o pridelenie tejto vodnej plochy do osobitného režimu podnikania.
10. Žalobcovia v žalobe namietali tiež nesplnenie zákonných podmienok na vydanie predmetných rozhodnutí, konkrétne: že Obec Dolná Streda predložila v správnom konaní na preukázanie skutočnosti, že je podnikateľ, len osvedčenie o živnostenskom oprávnení a žalovaný ako správny orgán neskúmal, či obec podniká. Obec Dolná Streda získala oprávnenie podnikať dňa 11.10.2016, nepodnikala v čase podania žiadosti a ani ku dňu vydania rozhodnutí správnymi orgánmi. Preto ani nemohol žalovaný správne vyhodnotiť, či je alebo nie je podnikateľom (podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní). Podľa žalobcov takýmto konaním správny orgán porušil § 3 ods. 1 a § 32 ods. 1 správneho poriadku. Žalobcovia tvrdia, že s touto námietkou sa žalovaný nevyporiadal ani po jeho podanom rozklade voči prvostupňovému rozhodnutiu.
11. Žalobcovia ďalej namietajú, že Obec Dolná Streda pri podaní žiadosti nepreukázala: 1/ odborné vzdelanie so zameraním na chov rýb obcou poverenej osoby (§ 34 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve), pritom požadovanú úroveň vzdelania určuje § 34 ods. 1 odkazom na § 31 ods. 4 zákona o rybárstve. Žalovaný nevyžadoval preukázanie žiadneho právneho vzťahu medzi podnikateľom a ním poverenou odbornou osobou, ani preukázanie poverenia.; 2/ potvrdenie o zabezpečení veterinárneho dohľadu (§ 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve), pritom povinnosť zabezpečiť veterinárny dohľad vyplýva podnikateľovi (Obci Dolná Streda) aj z § 8 ods. 3 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti. Obec Dolná Streda mala preukázať, že poverila osobu s odborným vzdelaním, aby pre obec a spolu s obcou vykonávala podnikateľskú činnosť v rybolove (žalobcovia sa odvolali na dôvodovú správu k zákonu o rybárstve „Kvalifikovanými predpokladmi takéhoto podnikania budú ... a osoba hospodára so vzdelaním na chov rýb. Takým môže byť samotný podnikateľ, alebo nim poverená osoba. ......." ). Žalobcovia dali do pozornosti, že regionálna veterinárna a potravinová správa (ďalej len „RVPS“) Galanta poverila úradného veterinára A. B. C. dozorom nad prevádzkovaním rybníka rameno Dolná Streda, ktorý je zároveň osobou poverenou Obcou Dolná Streda na zabezpečovanie odborných činnosti pri podnikaní na OR Dolnostredské. Žalobcovia namietajú konflikt záujmov v osobe A. B. C., lebo podnikateľ bude vykonávať odbornú činnosť prostredníctvom tejto osoby, ktorá má zároveň vykonávať úradný veterinárny dohľad nad jeho činnosťou.
12. Žalobcovia namietajú odňatie OR Dolnostredské, jeho vyradenie z rybárskych revírov a pridelenie Obci Dolná Streda, lebo OR Dolnostredské nie je ostatnou vodnou plochou. Žalovaný mal vedomosť o prebiehajúcom správnom konaní pred Okresným úradom Galanta, odbor životného prostredia ohľadom posúdenia, v ktorom sa riešila otázka, či je OR Dolnostredské vodným tokom, žalobca v správnom konaní predložil aj znalecký posudok prof. Ing. Jaroslava Antalu, DrSc. č. 2/2017 zo dňa 15.05.2017, podľa ktorého OR Dolnostredské je vodným tokom. Žalovaný však nevyčkal do právoplatnosti rozhodnutia a vydal rozhodnutia vychádzajúc z skoršieho rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Galanta č. A 2005100216- OÚŽP-629I05-OV zo dňa 20.04.2005 (ďalej len „rozhodnutie z roku 2005"), v zmysle ktorého bolo určené, že OR Dolnostredské nie je vodným tokom. Podľa žalobcov predmetné rozhodnutie z roku 2005 neobsahuje vo výroku ani v odôvodnení určenie, že je OR Dolnostredské ostatnou vodnou plochou, pritom žalovaný odôvodnil splnenie zákonnej podmienky ( že OR je ostatnou vodnou plochou) práve odkazom na predmetné rozhodnutie z roku 2005.
13. Žalobcovia ďalej namietajú, že žalovaný sa v rozhodnutí nevyporiadal s jeho námietkami:
- že rozhodnutie vo výroku definuje vodnú plochu pozemkami, ktoré sa pod OR Dolnostredské nikdy nenachádzali, a preto je nulitné,
- že rozhodnutie bolo vydané bez preverenia prírodných pomerov a stavu OR Dolnostredské,
- že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so stanoviskom SVP, š.p. z 20.12.2004, ktorý sa výslovne vyjadril, že OR Dolnostredské tvorí odstavné rameno rieky Váh a je vodným tokom,
- že rozhodnutie je viac ako 12 rokov staré a neurčuje, že OR Dolnostredské je ostatnou vodnou plochou.
14. Žalobcovia v rámci ďalšej námietky poukázali na zákonnú podmienku pre vydanie rozhodnutí a to, že Obec Dolná Streda musí mať vlastnícke alebo nájomné práva k väčšine pozemkov pod OR Dolnostredské. Obec Dolná Streda veľkú časť nájomných práv preukázala nájomnou zmluvou so Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „SPF“) č. 04877/2015-PNZ P41387/15.00 zo dňa 01.03.2016 (ďalej len „Nájomná zmluva“), pričom ako potvrdil SPF, predmetom nájmu je len spoluvlastnícky podiel SPF na pozemku (M. B. „N.“ G. XXXX) v podiele XXXXXXXX/XXXXXXXX, čiže nejde o prenájom celej nehnuteľnosti ale len spoluvlastníckeho podielu podielového spoluvlastníka. Žalobcovia namietajú, že žalovaný sa nevyporiadal s ich námietkou absolútnej neplatnosti vyššie uvedenej nájomnej zmluvy a považuje za nedostačujúce vyjadrenie žalovaného, že nájomná zmluva je „náležitá". Podporne odkázal na rozsudky NS ČR: sp. zn. 33 Odo 355/2005 z 28.6.2007, sp. zn. 28 Cdo 2731/2007 z 23.8.200728 Cdo 3535/2010 z 12.1.2011. Žalobcovia považujú rozhodnutia za nelogické a nekonzistentné, lebo vo vzťahu k 35 nájomným zmluvám žiadal žalovaný od Obce Dolná Streda, aby v nich bol uvedený účel nájmu „podnikanie v osobitnom režime", ale vo vzťahu k 36. nájomnej zmluve so SPF považoval za dostatočné uvedenie účelu „využitie na oddychovú zónu“. Obec zneužíva svoje postavenie a chce pod „oddychovú zónu obce“ skryť podnikanie.
15. V ďalšom žalobcovia namietajú absenciu odôvodnenia v rozhodnutiach, preto ich považujú za arbitrárne, nezákonné. Poukázali na predposledný a posledný odsek na strane 51 napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný argumentuje povahou OZ Dolnostredan a odkazuje na jeho prevádzkový poriadok, akoby sa rozhodnutia týkali tohto občianskeho združenia. Podľa žalobcov rozhodnutiami dochádza k obchádzaniu zákonnej povinnosti OZ Dolnostredan vyrovnať sa finančne s doterajším užívateľom a došlo k „zakrytiu“ aktivít OZ Dolnostredan s Obcou Dolná Streda ( mala sa navonok stať podnikateľom, získať OR Dolnostredské do osobitného režimu podnikania bez povinnosti finančného vyrovnania so žalobcami, ale fakticky mala prenechať prevádzku OR Dolnostredské pre OZ Dolnostredan). Žalobca ďalej poukázal na riziko diskriminácie širokej rybárskej obce, keďže z prevádzkového poriadku Obce Dolná Streda k OZ Dolnostredské vyplýva, že členovia OZ Dolnostredan budú pri rybolove zvýhodňovaní. Žalobca poukázal aj na hrozbu ujmy na životnom prostredí a zdraví, lebo Obec Dolná Streda nemá žiadne skúsenosti s podnikaním v osobitnom režime ani so starostlivosťou o ryby (nemá žiadneho zamestnanca s odbornosťou v oblasti starostlivosti o ryby, nemá vyčlenené rozpočtové prostriedky na zarybnenie a hrozí, že prírodné zložky na OR Dolnostredské a genofond rýb zubáča bude zničený, hrozí poškodenie genofondu rýb ako zložky životného prostredia a vtáctva v CHVÚ Kráľová).
16. V závere žalobcovia namietali, že žalovaný neposudzoval konkrétny plán Obce Dolná Streda ani skutočnosť, či obec bude môcť peňažné prostriedky používať na zarybňovanie a ďalšiu starostlivosť o OR Dolnostredské. Žalovaný mal za dostatočné pre splnenie podmienky podľa § 34 ods. 4 zákona o rybárstve predloženie súhlasu Okresného úradu Trnava zo dňa 07.12.2016, ktoré bolo vydané dodatočne po podaní žiadosti o pridelenie vodnej plochy a bez posúdenia zamýšľaného plánu Obce Dolná Streda podnikať v osobitnom režime podnikania v CHVÚ Kráľová podľa § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. Pritom sa žalovaný nevyporadial s ich námietkou, že Okresný úrad Trnava udelil súhlas obci Dolná Streda s odkazom na § 34 ods. 4 zákona o rybárstve, že je možné ostatnú vodnú plochu v CHVÚ Kráľová využívať na podnikanie, neposudzoval plán ani projekt Obce Dolná Streda podnikať v osobitnom režime podnikania v oblasti rybolovu v CHVÚ Kráľová. Podľa žalobcov mal byť posudzovaný plán podnikať na OR Dolnostredské v CHVÚ Kráľová v zmysle § 28 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. a bez tohto posúdenia nemal byť vydaný súhlas podľa § 34 ods. 4 zákona o rybárstve.
III. Vyjadrenie žalovaného
17. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, nesúhlasí ani s tvrdením o protiústavnosti § 34 zákona o rybárstve.
17.1. K namietanej protiústavnosti § 34 zákona o rybárstve žalovaný poukázal na skutočnosť, že § 34 citovaného zákona bol v tejto podobe prijatý do zákona s účinnosťou od 01.04.2002 ako reakcia na zmenu spoločenských pomerov po roku 1989, s čím sa zrejme nevedia žalobcovia stotožniť. MŽP
SR na základe tohto ustanovenia vydáva rozhodnutia. Žiadateľ má na rozdiel od žalobcu vlastnícky alebo nájomný vzťah k väčšinovému podielu pozemkov pod určitou ostatnou vodnou plochou a majú záujem svoje vlastnícke, resp. nájomné práva aj realizovať, čo prichádza do úvahy iba v prípade, ak im bude ostatná vodná plocha pridelená do užívania. Žiadateľ musí splniť všetky podmienky podľa § 34 citovaného zákona, čím bude zaručené, že budú využívať pridelenú ostanú vodnú plochu na podnikanie v osobitnom režime odborným spôsobom aj s ohľadom na zdravie rýb a ľudí, ktorí tieto ryby konzumujú, ako aj s ohľadom na ochranu životného prostredia. Predmetné ustanovenie nevyžaduje, aby sa žiadateľ finančne vyporiadal s doterajším užívateľom - žalobcami, preto namieta aj tvrdenie žalobcov, že by MŽP SR „protiústavne“ prideľovalo žiadateľovi aj majetok žalobcu v podobe rýb, ktoré do ostatnej vodnej plochy vysadil počas užívania rybárskeho revíru. Žiadateľ si je vedomý, že MŽP SR rozhoduje iba o pridelení vody (bez rýb) a v prípade, ak by sa so žalobcom nedohodol dobrovoľne, bude oprávnený uplatniť si svoje právo súdnou cestou. Žalovanému je z jeho administratívnej činnosti známe, že o niektoré svoje rybárske revíry má žalobca eminentný záujem a nechce sa so žiadateľom dohodnúť na finančnom vysporiadaní.
17.2. K námietke nesplnenia podmienok na vydanie napadnutých rozhodnutí žalovaný napriek odkazu žalobcu na § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 34 ods. 1 zákona o rybárstve poukázal na účel § 34 zákona o rybárstve, ktorým je umožnenie užívania ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré majú vlastnícky alebo nájomný vzťah k väčšinovému podielu pozemkov pod ostatnou vodnou plochou. Požiadavka žalobcu na aktívne podnikanie osôb už v čase podania žiadosti o pridelenie ostatnej vodnej plochy je v rozpore s účelom § 34 zákona o rybárstve. Žalovaný poukázal na fakt, že skutočné vykonávanie podnikateľskej činnosti žiadateľov v tejto oblasti prichádza do úvahy až na základe právoplatného rozhodnutia o pridelení ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime. Podľa žalovaného postupoval v súlade s § 34 zákona o rybárstve, keď od Obce Dolná Streda vyžadoval iba predloženie živnostenského listu so zodpovedajúcim predmetom živnostenského oprávnenia (poskytovanie služieb v rybárstve) a neskúmal, či Obec Dolná Streda skutočne aj podniká ( ako to požaduje žalobca). Podľa žalovaného Obec Dolná Streda v tom čase ešte nemohla podnikať na OR Dolnostredské a ani na inej ostatnej vodnej ploche, lebo nemala na základe čoho (musela by vlastniť alebo mať prenajatý väčšinový podiel pozemkov pod „inou“ ostatnou vodnou plochou, ktorá by jej bola pridelená na účely podnikania v osobitnom režime).
17.3. K námietke splnenia podmienky podľa § 34 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve (preukázanie odborného vzdelania so zameraním na chov rýb podnikateľa alebo ním poverenej osoby) a podmienky podľa § 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve (predloženie potvrdenia o zabezpečení veterinárneho dohľadu) žalovaný uviedol, že Obec Dolná Streda obe tieto podmienky splnila v osobe veterinárneho lekára A. C., ktorý má odborné vzdelanie podľa § 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve (v administratívnom spise sa nachádzajú doklady - diplom a osvedčenie vydané Komorou veterinárnych lekárov Slovenskej republiky) a zaviazal sa pre Obec Dolná Streda vykonávať odborný dohľad (čestné prehlásenie A. B. C. a poverenie pre A. B. C. od Obce Dolná Streda podľa § 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve). Zároveň bol A. B. C. poverený aj Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Galanta, vykonávaním veterinárneho dohľadu na OR Dolnostredské v zmysle § 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve. Žalovaný uzavrel, že Obec Dolná Streda mu preukázala splnenie oboch podmienok. Námietka žalobcov, že každá z týchto podmienok musí byť splnená inou osobou, nemá oporu v zákone o rybárstve, lebo ak by nebola prípustná kumulácia týchto dvoch funkcií, tak by to bolo priamo v zákone vylúčené. A. B. C. bude v rámci veterinárneho dohľadu priebežne kontrolovať zdravotný stav rýb a v rámci odborného dohľadu bude zároveň zostavovať objem a druhovú skladbu rýb, ktoré budú do predmetnej vodnej plochy vysadené.
17.4. Žalovaný dal ďalej súdu do pozornosti, že z § 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve nevyplýva povinnosť existencie istého druhu pomeru medzi podnikateľom a ním poverenou osobou alebo existencia zodpovedného zástupcu, ktorý sa pri voľnej živnosti ani nevyžaduje. Žalobca zavádza správny súd tvrdením, že: 1) žalovaný nevyžadoval predloženie poverenia podľa § 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve, lebo takéto poverenie je súčasťou administratívneho spisu; 2) poukazuje na jediný odsek k tejto problematike v rámci druhostupňového rozhodnutia, pritom tieto otázky sú riešené na viacerých miestach prvostupňového rozhodnutia. Pritom medzi základné zásady správneho konania patrí aj to, že prvostupňové a druhostupňové správne konanie vrátane rozhodnutí tvoria jeden celok.
17.5. K námietkam žalobcu ohľadom charakteru OR Dolnostredské žalovaný odvolávajúc sa na § 40 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku uviedol, že právoplatným rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Galanta, odboru štátnej vodnej správy a odpadového hospodárstva č. A2005/00216- OÚŽP-629/05-OV z 20.04.2005 bolo určené, že OR Dolnostredské nie je vodný tok. Pritom toto rozhodnutie iniciovala organizačná zložka Sereď a žalobca sa voči rozhodnutiu neodvolal. Predmetné rozhodnutie začalo žalobcovi prekážať, až keď požiadala Obec Dolná Streda o pridelenie OR Dolnostredské na účely podnikania v osobitnom režime, v snahe vylúčiť možnosť jeho pridelenia Obci Dolná Streda podľa § 34 zákona o rybárstve. Žalovaný nebol povinný čakať s vydaním napadnutých rozhodnutí do právoplatného skončenia konania, ktoré pred Okresným úradom Galanta, odborom starostlivosti o životné prostredie účelovo opätovne inicioval žalobca vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Žalovaný zároveň poukázal na aktuálne rozhodnutie Okresného úradu Galanta, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „OÚ Galanta“) č. OU-GA-OSZP-2018/000983/OV/SV, OU- GA-OSZP-2017/005030/OV/SV zo dňa 20.02.2018, ktorým bolo konanie zastavené podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku („Správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.“). V rámci tohto konania sa OÚ Galanta vysporiadal aj so znaleckým posudkom prof. Ing. Jaroslava Antala, DrSc., ktorý predložil žalobca. V tomto konaní Obec Dolná Streda predložila znalecký posudok vypracovaný O. E. P., z ktorého okrem iného vyplýva, že: „1) OR Dolnostredské je oddelené od rieky Váh; 2) miera hydrologického ovplyvňovania riekou Váh je aj po 20-tich rokoch od úplného uzatvorenia podzemnej steny je zanedbateľná; 3) rameno ovplyvňuje predovšetkým jeho prepojenie s podzemnými vodami; 4) kolísanie vodnej hladiny v ňom je prepojené s kolísaním hladiny podzemnej vody v celej predmetnej oblasti“. V závere znalkyňa konštatovala, že OR Dolnostredské nie je vodným tokom. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. sa rovnako vyjadril aj v konaní pred OÚ Galanta, že v prípade OR Dolnostredské nejde o vodný tok. V rámci konania pracovníci OÚ Galanta vykonali dve miestne obhliadky na zistenia skutkového stavu veci a zistili, že pokles ani následný vzostup hladiny rieky Váh sa nijako neprejavil na hladine OR Dolnostredské. Preto sa aj OÚ Galanta stotožnil so stanoviskom Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. ako i znaleckým posudkom O. E. P. a zastavil konanie z dôvodu, že sa v tej istej veci už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
17.6. K námietke žalobcu, že OR Dolnostredské nie je ostatnou vodnou plochou, žalovaný uviedol, že túto námietku žalobca počas celého správneho konania neuplatnil a to ani len v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Len uvádzal, že OR Dolnostredské je vodný tok. Žalovaný tak nemal možnosť vysporiadať s predmetnou námietkou, pritom „Predmetom súdneho prieskumu potom už nemôžu byť nové námietky, uplatnené po prvýkrát v žalobe, ktoré mohli byť uplatnené už po doručení prvostupňového rozhodnutia v podanom odvolaní. (stanovisko NS SR č. 31/2002 ZSP)“. Z týchto dôvodov nemal žalovaný dôvod vydávať rozhodnutie podľa § 39 ods. 1 písm. e) zákona o rybárstve, lebo nemal pochybnosť o charaktere OR Dolnostredské ako ostatnej vodnej plochy.
17.7. K namietanej absolútnej neplatnosti zmluvy medzi SPF a Obcou Dolná Streda žalovaný uviedol, že je mu známe, že predmetná nájomná zmluva sa týka iba spoluvlastníckeho podielu. Právo určiť, či predmetná zmluva je platná, patrí do kompetencie súdu, ale žalovaný si môže o otázke platnosti nájomnej zmluvy urobiť vlastný úsudok, pokiaľ o tejto otázke ešte právoplatne nerozhodol súd. V čase rozhodovania žalovaného o tejto otázke nebolo právoplatne nerozhodnuté, preto žalovaný posúdil nájomnú zmluvu sám tak, že zmluvu považoval za platnú.
17.8. Osobitne sa žalovaný vyjadril k tvrdeniu žalobcov, že nemožno uzatvoriť nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je spoluvlastnícky podiel. Podľa názoru žalovaného sú takéto nájomné zmluvy v praxi bežné a platné (bez ohľadu na znenie § 139 Občianskeho zákonníka), lebo je nemožné, aby sa stretlo a spoločne rozhodovalo viac ako 100 podielových spoluvlastníkov (ako je tomu aj pri posudzovanej parcele) o nakladaní s parcelou. Čiže subjekt, ktorý má záujem a potrebuje použiť parcelu s takto rozdrobeným vlastníctvom napr. na nejaký investičný účel, uzatvára nájomné zmluvy postupne s jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi vždy vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu toho - ktorého spoluvlastníka. Žalovaný poukázal na to, že Obec Dolná Streda pokračuje v majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov pod OR Dolnostredské aj po tom, ako mu preukázala svoje práva k väčšinovému podielu pozemkov pod touto ostatnou vodnou plochou. Dňa 23.03.2018 mu Obce Dolná Streda predložila ďalšie nájomné zmluvy a kúpnu zmluvu a deklarovala, že má pod OR Dolnostredské vysporiadaný podiel pozemkov vo výške 78,59 %.
17.9. Žalobcovia ďalej namietali, že v rozhodnutiach chýba odôvodnenie, prečo bola využitá fakultatívna možnosť na vydanie rozhodnutia. Žalovaný tu konštatoval, že v § 34 zákona o rybárstve je slovné spojenie „môže“, preto by bolo v rozpore s účelom tohto ustanovenia, ak by nepridelil žiadateľovi (spĺňajúcemu podmienky § 34 zákona o rybárstve) ostatnú vodnú plochu na podnikanie v osobitnom režime iba pre to, že sa to žalobcovi nepáči alebo že má žalobca obavy z budúceho pôsobenia žiadateľa na tejto ostatnej vodnej ploche.
17.10. Žalovaný sa vyjadril aj k námietke žalobcov ohľadom hrozby ujmy na životnom prostredí, síce podľa jeho názoru by sa ňou nemal žalovaný zaoberať, lebo žalobca túto námietku neuplatnil v priebehu správneho konania neuplatnil. Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „OÚ Trnava“) udelil dňa 07.12.2016 Obci Dolná Streda súhlas v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody“), lebo aktuálne platný zákon o ochrane prírody v prvom stupni ochrany ani v chránenom vtáčom území neustanovuje pre orgán ochrany prírody pôsobnosť na vydanie požadovaného súhlasu.
17.11. Žalovaný sa vyjadril osobitne a podrobne k námietke žalobcu, že OÚ Trnava neposudzoval zamýšľaný plán ani projekt Obce Dolná Streda podnikať v osobitnom režime na ostatnej vodnej ploche v CHVÚ Kráľová. Žalovaný uviedol, že na danom území platí prvý stupeň ochrany podľa zákona o ochrane prírody. Posudzované územie je aj súčasťou CHVÚ Kráľová, preto sa naň vzťahujú podmienky ochrany ustanovené vo vyhláške MŽP SR č. 21/2008 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Kráľová, resp. zakázané činnosti ustanovené v § 2 tejto vyhlášky. Z hľadiska posúdenia žiadosti okresným úradom je smerodajné dodržiavanie režimu zakázaných činností v CHVÚ Kráľová, a nie kto na danej lokalite loví ryby. V územiach, ktoré sú súčasťou európskej sústavy chránených území (Natura 2000), medzi ktoré sú zaradené aj chránené vtáčie územia, podlieha plán alebo projekt, ktorý môže mať na toto územie významný vplyv, hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov ochrany (§ 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody). Každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa § 28 ods. 2, je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody v sídle kraja, ak nejde o plán, či projekt, ktorý je predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu (zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Podanie žiadosti o podnikanie v osobitnom režime však nenapĺňalo znaky projektu podľa § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody, lebo projektom sa (vzhľadom na odkaz na vymedzenie tohto pojmu v § 3 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) rozumie realizácia stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny. V prípade zámeru využívať ostatnú vodnú plochu v CHVÚ Kráľová na podnikanie v osobitnom režime sa posúdenie tohto zámeru v intenciách § 28 zákona o ochrane prírody nevyžadovalo, nakoľko nešlo o projekt s možným významným vplyvom na CHVÚ Kráľová z hľadiska cieľov jeho ochrany.
IV. Replika žalobcov
18. Žalobcovia sa vyjadrila formou repliky podaním doručeným súdu dňa 30.05.2018 s tým, že oni nemajú kompetenciu vzniesť námietku protiústavnosti § 34 zákona o rybárstve pred ÚS SR. MŽP SR malo v minulosti prax vyžadovať od žiadateľov o pridelenie vody do osobitného režimu podnikania preukázanie existencie dohody o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom, ale v posledných rokoch od tejto praxe upustilo. Žalovaný v predmetnej veci nepodmienil odňatie a prikázanie vody podnikateľovi finančnou náhradou pre doterajšieho užívateľa, lebo to nevyžaduje § 34 zákona o rybárstve. K splneniu podmienky aktívneho podnikania žalobcovia zdôraznili účel § 34 zákona o rybárstve, ktorým je rozvoj podnikateľského prostredia, turizmu, cestovného ruchu a preto by malo ísť o podnikateľa (v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) už podnikajúceho v oblastiach súladných s účelom predmetného zákona. Podľa žalobcov Obec Dolná Streda zákonné podmienky podnikateľa nespĺňa a tvrdili, že žalovaný porušil zákon, lebo neskúmal, či obec podniká. Pokiaľ ide o odborného vzdelania podnikateľa a veterinárny dohľad, žalobcovia majú za to, že zákon o rybárstve rozlišuje dve podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne a to odbornosť podnikateľa a úradný veterinárny dohľad nad podnikateľom zvonka. Kontrolór a kontrolovaný nemôže byť tá istá osoba.
19. Zákonnou podmienkou pre vydanie napadnutých rozhodnutí je, aby bolo OR Dolnostredské ostatnou vodnou plochou, čo však žalobcovia popierajú. Podľa tvrdenia žalobcov bolo MŽP SR povinné skúmať
splnenie tejto podmienky, v odôvodnení im absentuje zdôvodnenie, na základe čoho je podmienka splnená. Žalobca opakovane namietal ( v rozkladoch z18.04.2017 a z 06.12.2017, vyjadreniach z 19.10.2017 a z 08.11.2017), že žalovaný sa venoval len tomu, či je OR Dolnostredské vodný tok a nie tomu, či je to ostatnou vodnou plochou. Žalobcovia preto aj namietajú, že nie sú splnené zákonné podmienky na pridelenie OR Dolnostredské Obci Dolná Streda podľa § 34 zákona o rybárstve a že OR Dolnostredské nie je ostatnou vodnou plochou.
20. K nájomnej zmluve medzi Obcou Dolná Streda a SPF na podporu svojej argumentácie doplnil rozhodnutie NS SR zo dňa 15.11.2017 v konaní sp. zn. 2Sžo/52/2015, podľa ktorého podľa žalobcov: „Zo samotnej povahy práva užívania nehnuteľnosti vyplýva, že sa jedná o právo, ktoré sa viaže k nehnuteľnosti ako celku. Vzhľadom na to, že spoluvlastnícky podiel sa neviaže k reálne oddelenej časti spoločnej veci, ale ide o podiel ideálny, nie je možné, aby bolo zriadené vecné bremeno zodpovedajúce právu užívať spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti. Keďže nehnuteľnosť nie je reálne rozdelená na podiely prislúchajúce jednotlivým spoluvlastníkom, reálne nemožno výkon práva užívania realizovať k spoluvlastníckemu podielu, ale len k nehnuteľnosti ako celku." Závery uvedeného rozhodnutia aplikovali žalobcovia vo vzťahu k nájomnej zmluve na spoluvlastnícky podiel na pozemku, ak má byť podľa nájomnej zmluvy zriadená oddychová zóna. Žalobcovia sú toho názoru, že nájomná zmluva medzi Obcou Dolná Streda a SPF je neplatná, lebo obec nemôže preukazovať nájomné práva k pozemkom pod OR Dolnostredské. Doloženie ďalších nájomných zmlúv a kúpnej zmluvy obcou Dolná Streda po právoplatnosti žalobou napadnutých rozhodnutí je už irelevantné, lebo mali byť predložené pri podaní žiadosti a v čase vydania rozhodnutí neexistovali.
21. Pokiaľ by aj Obec Dolná Streda ako žiadateľ splnila všetky zákonné podmienky, nemusel im žalovaný vodu odňať a prideliť obci. Ale ak tak učinil, mal to žalovaný v rozhodnutí zdôvodniť a uviesť, ako preukázala Obec Dolná Streda splnenie podmienok a cieľov, lebo rozhodnutím došlo k odňatiu jeho práva, ktoré vykonával desiatky rokov. V závere žalobcovia popreli tvrdenie žalovaného, že vo vzťahu k OR Dolnostredské porušili zákon a ťažbou bahna a štrkopieskov poškodili akúkoľvek zložku životného prostredia. Ryby v časti OR Dolnostredské ostali v dôsledku dlhodobého sucha na plytčine a pre ich záchranu bolo potrebné prekopať úsek pod plytčinou, resp. medzi plytčinou a ostatnou vodou, aby sa opätovne naplnila vodou a ryby boli zachránené.
V.
Duplika žalovaného
22. Žalovaný písomne reagoval na vyjadrenie žalobcov z 30.05.2018. Poprel, že by v odôvodnení rozhodnutia neposkytol odôvodnený vecný argument na vyvrátenie porušenia zákona. Žalobcovia v priebehu celého správneho konania nenamietali, že OR Dolnostredské nespĺňa definíciu uvedenú v § 2 ods. 2 písm. h) zákona o rybárstve, len označovali OR Dolnostredské za vodný tok. Pritom predmetom súdneho prieskumu môžu byť len námietky uplatnené v odvolaní (rozklade) proti prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorými sa ministerstvo (minister) ako odvolací orgán vysporiadal v rozhodnutí (napr. stanovisko NS SR č. 31/2002 ZSP: „Predmetom súdneho prieskumu nemôžu byť nové námietky, uplatnené po prvýkrát v žalobe, ktoré mohli byť uplatnené už po doručení prvostupňového rozhodnutia v podanom odvolaní.“). Existencia rozhodnutia podľa § 39 ods. 1 písm. e) zákona o rybárstve nie je podmienkou na vydanie rozhodnutia podľa § 34 zákona o rybárstve. Rozhodnutie, že vodná plocha spĺňa definíciu podľa § 2 ods. 2 písm. h) zákona o rybárstve, sa vydáva len v prípade pochybností, ale účastníci konania takéto pochybnosti nemali. Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Galanta, odboru štátnej vodnej správy a odpadového hospodárstva č. A2005/00216-OÚŽP-629/05-OV zo dňa 20.04.2005 bolo rozhodnuté, že OR Dolnostredské nie je vodný tok. Žalovaný podporne poukázal na to, že v správnom konaní bol doložený okrem znaleckého posudku č. 2/2017 O. P. aj znalecký posudok č. 3/2018 doc. O. M. K., Q., a obaja skonštatovali, že OR Dolnostredské nie je vodný tok.
23. Podľa žalovaného nie je OR Dolnostredské vodným tokom, ani rybníkom, rybochovným zariadením ani vodárenskou nádržou. OR Dolnostredské vzniklo prepojením bývalého odstaveného ramena rieky Váh ( je oddelené od rieky Váh nepriepustnou podzemnou tesniacou ílovobetónovou stenou) a ťažobnej jamy – štrkoviska a teda musí byť ostatnou vodnou plochou, lebo každý vodný útvar musí patriť do niektorej z kategórií podľa § 2 ods. 2 zákona o rybárstve. OR Dolnostredské evidentne nemožno zaradiť do žiadnej z predchádzajúcich kategórií a zároveň je OR Dolnostredské z prevažnej časti tvorené práve štrkoviskom, ktoré je uvedené v definícii ostatnej vodnej plochy podľa § 2 ods. 2 písm. h) zákona o
rybárstve aj výslovne uvedené. Poukázal na to, že aj keď § 2 ods. 2 zákona o rybárstve zdanlivo obsahuje taxatívny výpočet vodných útvarov považovaných za ostatnú vodnú plochu, z dôvodovej správy k § 2 zákona o rybárstve mu vyplýva, že ostatnými vodnými plochami sú všetky vodné plochy, ktoré nie sú vodným tokom, rybníkom, rybochovným zariadením ani vodárenskou nádržou, o čom svedčí aj označenie týchto vodných plôch „ostatné“. Podporne žalovaný dal do pozornosti nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 zo dňa 04.05.2010, v ktorom je uvedené, že „Ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia právneho textu, môže a dokonca sa musí od neho odchýliť, ak to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07).“ Pokiaľ by súd cez prísny gramatický výklad § 2 ods. 2 písm. h) zákona o rybárstve „spravil“ z OR Dolnostredské vodný útvar nepatriaci do žiadnej kategórie vodných útvarov podľa § 2 ods. 2 zákona o rybárstve, bolo by to v rozpore s účelom § 2 ods. 2 zákona o rybárstve a bola by tým spochybnená aj legitimita užívania OR Dolnostredské žalobcom po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Galanta, odboru štátnej vodnej správy a odpadového hospodárstva č. A2005/00216-OÚŽP-629/05-OV zo dňa 20.04.2005, ktorým bolo určené, že OR Dolnostredské nie je vodný tok.
24. Žalovaný žiadal neprihliadať na námietku žalobcov, že prechodné ustanovenie § 44 ods. 2 zákona o rybárstve vylučuje možnosť pridelenia ostatnej vodnej plochy žiadateľovi podľa § 34 zákona o rybárstve. Odôvodnil to tým, že táto námietka ohľadom prechodného ustanovenia nebola podaná v priebehu správneho konania, ale až v vyjadreniach zo dňa 22.11.2018 a zo dňa 07.02.2019. Napriek tomu sa žalovaný aj k predmetnej námietke vyjadril - podľa neho samotný § 34 ods. 1 zákona o rybárstve odporuje výkladu žalobcu, odvolal sa aj na dôvodovú správu k § 34 zákona o rybárstve („Týmto ustanovením umožňuje podnikateľské aktivity na ostatných vodných plochách (nie vodných tokoch) chovom a lovom rýb podľa prevádzkového poriadku podnikateľa. Pôjde o tzv. komerčný rybolov v rámci agroturistiky, ale aj iných aktivít, pri ktorom umožní podnikateľ záujemcom lov rýb v ním užívanej vode. Takéto vody vyradí ministerstvo z oficiálnej evidencie rybárskych revírov a pridelí ju do užívania podnikateľovi.“). Zákonodarca mal na mysli ostatné vodné plochy, ktoré už boli vyhlásené za rybárske revíry podľa doterajších predpisov a na ktorých už nejaký subjekt (väčšinou žalobca resp. jeho príslušná mestská organizácia) vykonáva rybárske právo. Účelom tohto ustanovenia bolo potvrdenie doterajšieho právneho stavu až do času, kedy ostatné vodné plochy budú pridelené podľa novej právnej úpravy zákona o rybárstve oprávneným subjektom, ktorým je aj žiadateľ spĺňajúci podmienky podľa § 34 zákona o rybárstve.
25. K námietke protiústavnosti § 34 zákona o rybárstve žalovaný odvolávajúc sa aj na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR doplnil, že ministerstvo vyžadovalo predloženie dohody o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom od žiadateľov (pod hrozbou zastavenia konania) podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve, len ak títo podali žiadosť kumulovane aj podľa § 4 ods. 8 zákona o rybárstve (lebo v zmysle § 4 ods. 9 zákona o rybárstve je dohoda o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom jednou z náležitostí žiadosti o pridelenie výkonu rybárskeho práva na ostatných vodných plochách). Ak žiadosť bola podaná výlučne podľa § 34 zákona o rybárstve (ako je tomu aj v prípade, ktorý je predmetom súdneho prieskumu), ministerstvo sa pokúšalo viesť účastníkov konania k dosiahnutiu dohody o finančnom vyrovnaní, ale nemohlo od žiadateľa nad rámec podmienok v § 34 zákona o rybárstve takúto dohodu vyžadovať a nevyhovieť žiadosti.
26. K námietke, že Obci Dolná Streda nemohla byť pridelená ostatná vodná plocha na účely podnikania v osobitnom režime pre nesplnenie definície podnikateľa podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka žalovaný doplnil, že požiadavka aktívneho podnikania osobami už v čase podania žiadosti o pridelenie ostatnej vodnej plochy je v rozpore s účelom § 34 zákona o rybárstve, lebo skutočné vykonávanie
podnikateľskej činnosti žiadateľov v tejto oblasti prichádza do úvahy až na základe právoplatného rozhodnutia o pridelení ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime. Žalovaný považuje za správny postup, že od Obce Dolná Streda vyžadoval iba predloženie živnostenského listu so zodpovedajúcim predmetom živnostenského oprávnenia (poskytovanie služieb v rybárstve) a neskúmal, či Obec Dolná Streda skutočne aj podniká. Z obsahu nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 1/2000 zo dňa 25.05.2000, na ktorý sa žalobcovia odvolali, jemu vyplýva, že obec nemôže určovať podmienky svojho podnikania prostredníctvom normatívneho správneho aktu (všeobecne záväzného nariadenia). Obec Dolná Streda podmienky svojho podnikania na OR Dolnostredské upravila v prevádzkovom poriadku v súlade s § 34 ods. 3 písm. f) zákona o rybárstve a nie normatívnym správnym aktom (VZN č. 1/2016 v znení VZN č. 1/2017).
27. Žalobca bez opory v zákone o rybárstve spochybňuje splnenie podmienky podľa § 34 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve. Žalovaný trval na to, že Obec Dolná Streda obe podmienky splnila v osobe veterinárneho lekára A. B. C., ktorý má odborné vzdelanie podľa § 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve (o čom sa v administratívnom spise nachádzajú doklady) a zaviazal sa pre Obec Dolná Streda vykonávať odborný dohľad (čestné prehlásenie a poverenie udelené A. B. C. od Obce Dolná Streda podľa § 34 ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve), ktorý bol poverený aj Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Galanta vykonávaním veterinárneho dohľadu na OR Dolnostredské v zmysle § 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve. Ak by zákonodarca nesúhlasil s kumuláciou týchto dvoch funkcií, priamo v zákone by to bolo vylúčené. Podľa žalovaného konflikt záujmov na strane A. B. C. nevidí ani Veterinárna a potravinová správa Galanta, ktorá ho poverila vykonávaním veterinárneho dohľadu na OR Dolnostredské v zmysle § 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve a v tejto súvislosti žalovaný predložil súdu i jej stanovisko.
28. K námietke žalobcu ohľadom splnenia podmienky na preukázanie vlastníckeho alebo nájomného vzťahu k väčšinovému podielu pozemkov pod ostatnou vodnou plochou a ohľadom posúdenia platnosti nájomnej zmluvy medzi Obcou Dolná Streda a Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „SPF“) na účely preukázania splnenia podmienky podľa § 34 ods. 3 písm. d) v spojení s § 4 ods. 8 písm. b) zákona o rybárstve žalovaný odkázal na svoje podrobné písomné vyjadrenie z 15.05.2018 a na vyjadrenie na pojednávaní dňa 06.12.2018. Žalovaný dal súdu do pozornosti, že Obec Dolná Streda pokračovala v majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov pod OR Dolnostredské a dňa 23.03.2018 mu doručila ďalšie nájomné zmluvy a kúpnu zmluvu, čím má pod OR Dolnostredské vysporiadaný podiel pozemkov vo výške 78,59 %. Na základe nájomnej zmluvy s SPF disponuje Obec Dolná Streda podielom na pozemkoch vo výške 27,92 %, čiže bez tejto nájomnej zmluvy by disponovala Obec Dolná Streda v čase vydania druhostupňového rozhodnutia podielom na pozemkoch vo výške 50,67 %, pritom súdy pri rozhodovaní vychádzajú v zmysle § 135 ods. 1 SSP zo stavu, aký bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.
29. Žalovaný žiadal, aby súd neprihliadal na námietku žalobcov ohľadom splnenia podmienky na doloženie súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, či je možné ostatnú vodnú plochu využívať na podnikanie alebo iba ako rybársky revír. Odôvodnil to tým, že túto námietku žalobcovia neuplatnili v správnom konaní. Napriek tomu k námietke uviedol, že Obec Dolná Streda predložila ministerstvu súhlas na výkon rybárskeho práva ako aj na využívanie predmetnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime pre obec Dolná Streda za predpokladu rešpektovania zakázaných činností ustanovených vo vyhláške (v súlade s § 34 ods. 4 zákona o rybárstve) od Okresného úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja č. OU-TT-OSZPl-2016/036852/Vk zo dňa 07.12.2016. Na druhej strane žalovaný dal do pozornosti, že Obvodný úrad životného prostredia Galanta, odbor kvality životného prostredia rozhodnutím č. A2012/00412 zo dňa 16.10.2012 ( je právoplatné) rozhodol, že žalobca resp. jeho organizačná zložka Sereď porušil zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, keď vykonal v CHVÚ Kráľová ťažbu bahna a štrkopieskov bez povolenia orgánu ochrany prírody a krajiny, čím poškodil biotopy národného a európskeho významu a zmenil stav mokrade.
VI. Vyjadrenia pribratého účastníka v 1. rade: Obec Dolná Streda
30. Obec Dolná Streda sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 04.07.2018 žiadajúc zamietnuť žalobu v celom rozsahu, zaviazať žalobcu k náhrade trov konania. Odobratie revíru žalobcovi bolo vykonané v súlade zo zákonom o rybárstve, žalovaný odobral žalobcovi už vyše stotridsať revírov
od roku 2002. Obec Dolná Streda poukázala na to, že žalobca odmieta rešpektovať jeho vlastnícke a nájomné práva k pozemkom pod vodnou plochou, čo potvrdil nezákonným zapísaním vecného bremena na pozemky vo vlastníctve Obce Dolná Streda a SVP.š.p. Banská Štiavnica, ktoré bolo na základe protestu prokurátora vymazané rozhodnutím príslušného Okresného úradu, katastrálnym odborom sp. zn. UP 1/2018. Obec Dolná Streda deklarovala od začiatku snahy o pridelenie OR Dolnostredské do užívania záujem o rokovanie s žalobcami ohľadom vysporiadania, ale žalobcovia to odmietli. Je ochotná rokovať aj v priebehu súdneho konania v snahe sa majetkovo vysporiadať za ryby. Žalobca nemá pridelené revíry od štátu za účelom podnikania v osobitnom režime a vytvárania zisku, preto nemôže ani tvrdiť, že mu stratou obhospodarovaného a užívacieho práva na OR Dolnostredské hrozí nevyčísliteľná ujma z dôvodu ušlého zisku. Žalobca neinvestoval do vody svoje peniaze za účelom zisku, lebo samotní rybári sa kúpou povolenia skladajú na zarybnenie vôd, ktoré má žalobca pridelené na výkon rybárskeho práva a nie na podnikanie v osobitnom režime. Naopak, podľa Obce Dolná Streda jej hrozí nevyčísliteľná strata, lebo je vlastníkom a nájomcom pozemkov pod vodnou plochou, investovala do možnosti podnikania v osobitnom režime nemalé finančné prostriedky, ostatnú vodnú plochu zarybnila a nemôže ju užívať. Obec Dolná Streda vyčíslila reálnu ujmu v sume XX.XXX,XX eur ( zaplatila za: ryby sumu XX.XXX eur; za prenájom pozemkov sumu X.XXX,XX eur; za kúpu pozemkov XX.XXX eur; za geometrické plány, znalecké posudky, úprava účelovej komunikácie atď.). Žalobca si takmer všetky ryby vylovil z OR Dolnostredského.
31. K ochrane životného prostredia Obec Dolná Streda uviedla, že za krátky čas užívania OR Dolnostredské na podnikanie v osobitnom režime uskutočnila kontrolný lov zameraný na početnosť rybej osádky, jej zdravotný stav a kontrolu kvality vody v rybníku. Vyčistila okolie OR Dolnostredské od odpadkov, osadila odpadkové koše, čím prispela k ochrane životného prostredia a zdravia obyvateľstva. Obec Dolná Streda prijala ako jediná na Slovensku v roku 2016 všeobecné záväzné nariadenie obce o Obecnom chránenom území, ktoré žalobca napadol na Okresnej prokuratúre v Galante namietajúc, že obec vytvorením oddychovej zóny (úsek dlhy cca 200 m) v časti chráneného obecného územia nepovolila vjazd motorovým vozidlám, čím sa jeho členovia nemohli dostať autom až k vode. Obvodný úrad životného prostredia rozhodnutím o správnom delikte č. A2012/00412 zo dňa 16.10.2012 uložil žalobcovi v 2. rade pokutu vo výške XXX,XX eur za spáchanie správneho deliktu na úseku ochrany prírody a krajiny, za porušenie § 6 ods.4 zákona o ochrane prírody a krajiny.
32. Podaním zo dňa 21.12.2018, doručeným súdu dňa 28.12.2018, sa Obec Dolná Streda vyjadrila k poverenej osobe A. B. C. ako odborný dozor a veterinárny dohľad, k otázke, či je OR Dolnostredské vodným tokom a k otázke podnikania Obce Dolná Streda.
VII. Návrh na prerušenie konania
33. Žalobca spolu so správnou žalobou podal návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods.1 písm. b) SSP s tým, aby správny súd predložil Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade § 34 ods. 1 až ods. 3 a § 39 ods. 1 písm. e) zákona o rybárstve s čl. 1 ods. 1, čl. 4, s čl. 12 ods. 1, s čl. 20 ods. 1, s čl. 44 a s čl. 55 Ústavy SR. Návrh podrobne odôvodnil skutočnosťami, ktoré sú už vyššie v odseku 9 odôvodnenia tohto rozsudku uvedené a súd na ne odkazuje.
VIII.
Rozhodnutie kasačného súdu
34. Najvyšší správny súd SR (ďalej len „NSS SR“) rozsudkom č. k. 10Sžk/30/2020-748 zo dňa 19. júla 2022 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/50/2018 - 584 zo dňa 07. marca 2019 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/50/2018 - 681 zo dňa 27. júla 2020 z dôvodu stotožnenia sa s argumentáciou žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci. NSS SR vec vrátil správnemu súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, posúdenie správnej žaloby v medziach žalobných námietok a rozhodnutie s povinnosťou byť viazaný jeho právnym názorom.
IX.
Ďalšie vyjadrenia žalobcov, žalovaného a ďalších účastníkov konania
35. Žalobcovia sa vo vyjadrení z 12.09.2022 (na čl. 771 v spise) pridržiavali svojej argumentácie. Z prehľadu majetkovoprávneho vysporiadania (NZ)Obce Dolná Streda ako súčasti rozhodnutia
žalovaného mu vyplýva, že obec Dolná Streda nevlastní väčšinu pozemkov pod OR Dolnostredské, ani väčšinový spoluvlastnícky podiel na väčšine pozemkov pod týmto OR. Chýbajúce vlastníctvo má doplniť nájomnými zmluvami, pritom predmetom nájmu je len spoluvlastnícky podiel, ktorý však nie je vecou a nemožno s ním samostatne nakladať. Podporne pri svojej argumentácii odkázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 15.11.2017, sp. zn. 2 Sžo/52/2015. Pri nájomnej zmluve medzi obcou Dolná Streda a SPF je plnenie nemožné, nájomnú zmluvu považujú za absolútne neplatnú podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to aj z dôvodu, že účelom nájmu má byť zriadenie oddychovej zóny, pritom zóna je presne vymedzeným územím a také vymedzenie územia nie je možné na spoluvlastníckom podiele. Vec v nájme môže byť použitá len na účel, ktorý je uvedený v nájomnej zmluve, pritom SPF ako prenajímateľ rozlišuje podľa účelu aj výšku nájomného ( je rozdiel či ide o oddychovú zónu alebo súkromný rybník). Za neplatné považuje aj ostatné zmluvy uzavreté obcou Dolná Streda len na spoluvlastnícke podiely, prevažne len s minoritnými spoluvlastníkmi. Tiež že obec Dolná Streda uvádza svoje vlastníctvo k niektorým pozemkom len v 1-Q. ( M.. XXXX) či menšom podiele, nedoplnila však nájomné právo. Žalovaný nie dostatočne skúmal a nesprávne vyhodnotil, či nový podnikateľ /záujemca/ má skutočne väčšinové vlastníctvo alebo nájomné práva k pozemkom pod vodou. V mnohom žalobcovia prejavovali v písomnom vyjadrení nesúhlas s názormi a závermi NSS SR ako kasačného súdu a žiadali správny súd odkloniť sa od jeho záverov.
36. Žalobcovia napriek názoru kasačného súdu trvali na tom, že nejde o „ostatnú vodnú plochu“ odvolávajúc sa na rozhodnutie z roku 2005 spomínané už v ich vyjadreniach, kde je vo výroku uvedené, že „určuje vodnú plochu na parcelách č. XXX/X, XXX, XXXX/X v k. ú. F. E. nachádzajúcich sa pod rybárskym revírom Rameno Dolná Streda č. X-XXXX-X-X, ktorý obhospodaruje v zmysle zákona o rybárstve SRZ, MsO Sereď v súlade s § 2 ods. c/ útvarom podzemnej vody a nie je vodným tokom podľa § 43 ods. 1 vodného zákona“. Podľa ich názoru, ak ide o útvar podzemnej vody, potom nemôže ísť o tzv. ostatnú vodnú plochu. Podľa neho NSS SR nesprávne interpretoval § 2 ods. 2 písm. h) zákona o rybárstve, opomenul na čl. 4 Ústavy SR, pritom podzemné vody majú požívať rovnakú právnu ochranu ako vodné toky, teda nemajú byť tiež pridelené do osobitného režimu podnikania. Pri otázke veterinárneho dohľadu žiadal správny súd odchýliť sa od záverov kasačného súdu. Zotrval na svojej námietke, že obec Dolná Streda nie je a ani nebola podnikateľom odvolávajúc sa na poznámku pod čiarou pri § 34 ods. 1 zákona o rybárstve, ktorá odkazuje na § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka: „Podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia ....“). Obec Dolná Streda pripojila k žiadosti len osvedčenie o živnostenskom oprávnení, ale žalovaný neskúmal, či podniká.
37. Žalobcovia v podaní zo dňa 10.11.2022 ( na čl. 876 v spise) poukázali na jeho žalobné námietky z žaloby, s ktorými sa súdy nevyporiadali: namietali, že žalovaný nevyžadoval preukázanie žiadneho právneho vzťahu medzi žiadateľom - obcou Dolná Streda a ním poverenou odbornou osobou, pričom poverenú osobu treba analogicky považovať za zodpovedného zástupcu podnikateľa podľa živnostenského zákona. Pritom podľa neho obec Dolná Streda nemá takúto poverenú osobu a preto nie je riadne splnená podmienka odborne spôsobilej osoby pri podnikaní žiadateľa. Namietal, že žalovaný nezisťoval právny vzťah, na základe ktorého bude odborne spôsobilá osoba vykonávať činnosť u žiadateľa a ani iné vzájomné právne vzťahy. NSS SR tiež v zrušujúcom rozhodnutí nevyslovil názor či zriadenie oddychovej zóny obce ako účel nájmu je totožný s podnikaním ako účelom nájmu. Odkazuje na námietku zo žaloby ohľadom „absolútnej neplatnosti nájomných zmlúv“, ale v samotnej žalobe je napádaná neplatnosť len konkrétnej nájomnej zmluvy medi SPF a obcou Dolná Streda. Žalobcovia ďalej napádali, že NSS SR neuviedol žiadny názor k žalobnej námietke porušenia ich vlastníckych práv k rybám v OR Dolnostredské. Žiadali prelomiť kasačnú záväznosť, lebo došlo k zmene právneho stavu, lebo pôvodný zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve bol nahradený novým zákonom o rybárstve č. 216/2018 Z. z., v zmysle ktorého je podmienkou vyradenia z rybárskych revírov, odňatia doterajšiemu užívateľovi a pridelenie podnikateľovi do osobitného režimu podnikania aj finančné vyrovnanie. Správny orgán má vytvárať rozhodnutím zákonný stav a nie podklad na podanie civilnej žalobe a správny súd musí nezákonnosť konštatovať. Ak správny súd rozhodne o zákonnosti napadnutých rozhodnutí, podľa žalobcom tým bude viazaný aj civilný súd a nebudú mať nárok na náhradu škody či inú náhradu, kompenzáciu. Vzhľadom na tvrdenie žalovaného, že pridelili len vodu a nie ryby považuje napadnuté rozhodnutie za nevykonateľné, lebo je nemožné odlíšiť v OR Dolnostredské ryby nasadené nimi na ich náklady od iných rýb. Obec Dolná Streda nemôže na OR Dolnostredské vykonávať právo rybolovu, lebo ryby jej nepatria a žalobcovia nemôžu loviť ryby tiež, lebo môžu loviť len v rybárskych revíroch. Vo vyjadrení však potvrdili, že do OR Dolnostredské nasadila aj Obec Dolná Streda ryby. Žalobcovia
namietali aj porušenie vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod OR Dolnostredské, najmä neznámych vlastníkov. Pokiaľ ide o nájomnú zmluvu medzi SPF a obcou Dolná Streda, preukázateľne podľa nich vôľou SPF nebolo prenajať pozemok, keď dojednaný účel nájmu bol v rozpore s reálnym využitím a teda vôľou prenajímateľa, preto považujú predmetnú nájomnú zmluvu za absolútne neplatnú od začiatku. Ako ďalší žalobný dôvod uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné odvolávajúc sa na časť rozhodnutia, v ktorom bolo ponechané na účastníkoch vyhodnotiť splnenie zákonnej podmienky pre vydanie a platnosť rozhodnutia.
38. Žalobcovia v podaní zo dňa 31.01.2023 ( na čl. 911 v spise) doručili súdu listinu, ktorá bola zverejnená 13.01.2023 na webstránke SPF a to dodatok č.01870/2022-PNZ-P41387/15.01 k Nájomnej zmluve č.04877/2015-PNZ-P41387/15.00 uzavretú medzi SPF ako prenajímateľom a obcou Dolná Streda ako nájomcom. Osobitne poukázali na to, že v predmetnom dodatku je uvedené, že nájomca užíval predmetné pozemky (ide o pozemky pod OR Dolnostreské) „bez nájomnej zmluvy“ od 1.1.2017 do účinnosti tejto zmluvy a „že nájomca uznáva svoj záväzok z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov podľa čl. II tejto zmluvy bez právneho titulu za obdobie od 1.1.2017 do účinnosti tejto zmluvy vo výške dohodnutej podľa čl. IV bodu 2 ....“. Z toho žalobcom vyplýva, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemala obec Dolná Streda platne a účinne uzavretú nájomnú zmluvu. Podľa ich názoru by po tomto zistení mal žalovaný sám pripustiť nezákonnosť svojho rozhodnutia, mal by čo najskôr vrátiť OR Dolnostredské do rybárskych revírov a vrátiť ho späť im, žalobcom.
39. Žalovaný vo vyjadrení z 13.10.2022 okrem iného dávajú súdu do pozornosti, že žalobcovia sa pokúšajú v rozpore s § 62 ods. 1 SSP rozširovať rozsah svojich žalobných námietok, lebo v správnej žalobe namietali iba neplatnosť nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi Slovenským pozemkovým fondom a žiadateľom, nie neplatnosť ostatných nájomných zmlúv ani rovnako v žalobných námietkach nenamietal prílohy k prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. K platnosti nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi SPF a obcou Dolná Streda uviedol, že nájomné zmluvy s predmetom spoluvlastníckeho podielu sa v praxi bežne vyskytujú, lebo je fakticky nemožné, aby sa viac ako 100 podielových spoluvlastníkov (ako je tomu aj v prípade predmetnej parcely) stretlo a spoločne rozhodovalo o nakladaní s ňou. Z tohto dôvodu subjekt, ktorý má záujem použiť parcelu s takto rozdrobeným vlastníctvom na nejaký investičný účel, uzatvára nájomné zmluvy postupne s jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi vždy vo vzťahu len k spoluvlastníckemu podielu toho - ktorého spoluvlastníka. Bežne sa považujú za platné bez ohľadu na znenie § 139 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ktorý je na prípady s množstvom podielových spoluvlastníkov fakticky neaplikovateľný. Žalobcami uvádzaný rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/52/2015 zo dňa 15.11.2017 nie je možné automaticky aplikovať v tomto prípade, lebo predmetný rozsudok nič neuvádza vo vzťahu k platnosti či neplatnosti nájomnej zmluvy, ktorej predmetom je spoluvlastnícky podiel, ale týka sa len platnosti zmluvy o zriadení vecného bremena k nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve. Žalovaný poukázal na to, že žiadateľ aj po vydaní prvostupňového právneho rozhodnutia pokračoval v majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov pod OR Dolnostredské. Po vydaní druhostupňového správneho rozhodnutia ( dňa 23.03.2018) mu predložil ďalšie nájomné zmluvy a kúpnu zmluvu preukážuc, že má pod OR Dolnostredské vysporiadaný podiel pozemkov už vo výške 78,59 %, ale žalovaný už na to nemohol v rozhodnutí reflektovať. Pokiaľ by aj súd mal za to, že je neplatnou nájomná zmluva medzi SPF a obcou Dolná Streda ( išlo o podiel 27,92 %), tak v čase vydania druhostupňového správneho rozhodnutia mal žiadateľ k dispozícii väčšinový podiel pozemkov pod OR Dolnostredské.
39.1. K otázke ostatnej vodnej plochy odkázal na závery rozhodnutia kasačného súdu v bodoch 71 a 72 doplniac, že ani článok 4 Ústavy Slovenskej republiky nebráni prideľovať ostatné vodné plochy žiadateľom na účely podnikania v osobitnom režime, lebo sa im neprideľujú do vlastníctva, ale len do užívania na účely podnikania v osobitnom režime.
39.2. K námietke žalobcov, že žiadateľ obec Dolná Streda nebol podnikateľom doplnil, že aplikácia žalobcami požadovaného striktného gramatického výkladu § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka by zmarila účel § 34 zákona o rybárstve. Podľa neho postupoval správne, ak neskúmal podnikanie Obce Dolná Streda. Požiadavka žalobcov na aktívne podnikanie už v čase podania žiadosti o pridelenie ostatnej vodnej plochy je v rozpore s účelom § 34 zákona o rybárstve, lebo skutočné vykonávanie podnikateľskej činnosti žiadateľov v tejto oblasti prichádza do úvahy práve až na základe právoplatného rozhodnutia o pridelení ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime. Pri doslovnej aplikácii § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka na žiadateľa o pridelenie ostatnej vodnej plochy by v podstate žiaden žiadateľ
túto podmienku nesplnil. K namietanému chýbajúcemu odôvodneniu využitia fakultatívnej možnosti na vydanie rozhodnutia už len doplnil, že rozhodol podľa § 34 zákona o rybárstve v prospech žiadateľa, ktorý mu preukázal splnenie všetkých podmienok v súlade s príslušným zákonom.
40. Ďalší účastník v 2. rade podaním zo dňa 12.10.2022 deklaroval zotrvanie na svojom názore vo vyjadrení ( č. CS SVP PR 2957/2017 z 12.10.2017), že ako správca vodného toku považuje Odstavné rameno Dolnostredské za ostatnú vodnú plochu.
41. Ďalší účastník v 1. rade vo svojom podaní zo dňa 23. 10.2023 primárne poukazoval na závery a názory kasačného súdu v rozsudku v konaní č k. Sžk10/30/2020-748 zo dňa 19. 07.2022, ktorým bol zrušený rozsudok, osobitne na odseky 76, 78,81 odôvodnenia rozsudku. K ostatnej vodnej ploche (OR Dolnostredské – Skala) o výmere 166 589 m2 uviedol, že sa nachádza na parcelách s celkovými výmerami: p. č. XXXX/XX o výmere 88 209 m2, p. č. XXXX/XX o výmere 41 189 m2, p. č. XXXX/XX o výmere 3 220 m2, p. č. XXXX/X o výmere 10 408 m2, p. č. XXXX/XX o výmere 1591 m2, p. č. XXXX/ XX o výmere 74 393 m2. Pritom podľa LV č. XXXX, kde je vedený ako jediný vlastník pozemkov pod vodnou plochou SVP, štátny podnik, IČO: 36 022 047, je pod OR Dolnostredské – Skala vedené ako vodná plocha tieto parcely: p. č. XXXX/XX o výmere 41 189 m2, p. č. XXXX/XX o výmere 3 220 m2, p. č. XXXX/XX o výmere 1591 m2 (čiže tri z vyššie uvedených parciel v tomto odseku) a k tomu ešte aj parcely: p. č. XXXX/XX o výmere 128 m2, p č. XXXX/XX o výmere 377 m2, p. č. XXXX/XX o výmere 190 m2- všetky parciel vedené na spôsob využitia: vodná plocha. Ďalší účastník v 1. rade dal vyhotoviť na svoje náklady k vodnej ploche OR Dolnostredské (pozn. súdu: ešte pred podaním žiadosti u žalovaného) tieto geometrické plány: 1) geometrický plán ( ďalej len „GP“) č. 20-4/2015 na parcely: p. č. XXXX/XX R. XXXX/XX, M. G. XXXX/XX, XXXX/XX R. XXXX/X; 2) GP č. 5-10/2016 na parcely: p. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X; 3) GP č. 3-2/2015 zo dňa 25.03.2015 – p. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX R. XXXX/XX; 4) GP č. 6-4/2016 na parcely: p. č. XXXX/XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX- k týmto bola vytvorená príloha - Geometrický plán 6-4-2016. Tieto GP boli zaevidované na katastrálnom úrade v Galante a v písomnom vyjadrení dal vysvetlenie k ich používaniu katastrálny úrad. Vlastníkom predmetných parciel ( vodných plôch) je ďalší účastník konania v.2. rade s výnimkou parciel č. XXXX/XX o výmere 2055 m2 a č. XXXX/XX o výmere 74 393 m2, ktorých vlastníkom sú ďalší účastníci konania v 1. a 2. rade. Ďalej poukázal na to, že na základe listín predložených ešte v správnom konaní preukázal, že mal pri vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného z 23.11.2017 vo vlastníctve a v prenájme vodnú plochu o rozlohe 83 696 m2, t. j. 8,36 ha, čo predstavovalo 50,24 %z celkovej plochy 166 589 m2. Po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaným nadobudol právny vzťah aj k ďalším pozemkom pod vyššie uvádzanou ostatnou vodnou plochou, o čom informoval aj žalovaného listom z 24.01.2018. Pred vydaním druhostupňového rozhodnutia č. 2913/2018-9.2. ( 1/2018-rozkl.) z 15.03.2018 mal z celkovej výmery pozemkov pod ostatnou vodnou plochou ( 166 589 m2) majetkovo právne vysporiadaných 78,61 % ( 130 961,8 m2).
41.1. Ďalší účastník v 1. rade sa osobitne vyjadril ( na čl. 1242 v spise) k otázke napádanej právoplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej z SPF. Odkázal na súdne konanej vedené na OS v Galante pod sp. zn. 25Cb/3/2017 začaté žalobou žalobcov domáhajúcich sa neplatnosti ich vyššie uvádzanej nájomnej zmluvy s SPF. SPF sa v tom konaní písomne vyjadril listom z 18.1.02017, že zmluva je platná a zároveň predložil kópiu tohto vyjadrenia, ktoré bolo doručované do spisu sp. zn. 25Cb/3/2017. SPF v súdnom konaní namietalo naliehavý právny záujem žalobcov na ich určovacej žalobe. Ďalší účastník v 1. rade predložil súdu aj písomné vyjadrenie SPF zo dňa 23.5.2017 zasielaný žalovanému, v ktorom oznamoval, že obec Dolná Streda má s ním „uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu č. 04877/2015-PNZ-P41387/15.00, predmetom ktorej je pozemok KNE parc. č. XXXX (trvalý trávnatý porast vo výmere 105 061 m2), evidovaný na LV č. XXXX v k. ú. F. E. a účelom nájmu je nepoľnohospodárske využitie pozemku na oddychovú zónu“. Na podporu svojej argumentácie predložil súdu aj interný pokyn Generálneho riaditeľa SPG vydaný pod č. 21/2022 dňa 16.11.2022.
41.2. K otázke prenájmu spoluvlastníckych podielov zaujal vlastnú právnu analýzu s odkazom a čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, § 137 OZ§ 139 OZ, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28 Cdo/563/2012. Tiež poukázal na znenie § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 504/2003 Z. z.), v zmysle ktorého je okrem iného uvedené, že „Zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku možno uzavrieť aj na spoluvlastnícky podiel k pozemku“. Ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujú nakladanie so spoločnou vecou a nie s samotným spoluvlastníckym
podielom. Aj vzhľadom na špecifickosť situácie v tomto konkrétnom prípade sa domnieva, že na nájom spoluvlastníckeho podielu nie je potrebný na súhlas ostatných spoluvlastníkov. Pokiaľ by totiž išlo hospodárenie so spoločnou vecou, tak by bol nutný súhlas ostatných spoluvlastníkov – išlo by však o situácie ako je rekonštrukcia nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve či sa trvalo menil charakter pozemku. Ale ak jeden z spoluvlastníkov prenajme svoj spoluvlastnícky podiel, nenastáva automaticky žiadna zmena pri charaktere danej veci, ale len zmena subjektu, ktorý môže vec podielovo užívať. Pokiaľ by takýto nájom možný nebol, išlo by o rozpor s čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Nie je zákonné ustanovenie zakazujúce prenajímať jednotlivé spoluvlastnícke podiely , pritom platí § 123 OZ. Súhlas spoluvlastníka by bol nevyhnutný len ak by mal potencionálny nájomca záujem mať v nájme celú vec a užívať ju výlučne. § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. odstraňuje pri poľnohospodárskych pozemkoch pochybnosti, či je alebo nie je možné prenajať aj spoluvlastnícky podiel. Nie vždy sa podarí podpísať nájomné zmluvy so všetkými vlastníkmi, čo by nemalo brániť nájomcom, aby mohli užívať celý pozemok. Žiaden právny predpis nevylučuje možnosť spoluvlastníka prenajať svoj spoluvlastnícky podiel tretiemu subjektu a zákon č. 504/2003 Z. z. pracuje so situáciou, že môžu byť spoluvlastnícke podiely samostatným predmetom nájmu. Poukázal na názorový rozpor citujúc pasáže z rozhodnutí NS SR: sp. zn. 2Sžo/52/2015 a na sp. zn. 8Sžo/98/2010 z 13.05.2010. Nie je možné len na základe jedného rozhodnutia (2Sžo/52/2015) tvrdiť, že spoluvlastnícky podiel nemôže byť zaťažený vecným bremenom, pritom toto rozhodnutie ani nemožno v tomto konkrétnom prípade aplikovať, lebo vecné bremeno zakladá obmedzenie k nehnuteľnosti ako celku ale pri podielovom spoluvlastníctve môže každý spoluvlastník užívať nehnuteľnosť ako celok. Namiesto užívania spoluvlastníckeho podielu podielovým spoluvlastníkom tu len nastupuje iný subjekt, ktorý môže titulom nájomnej zmluvy užívať spoluvlastnícky podiel. V závere uzavrel, že spoluvlastnícke podiely je možné prenajímať.
X.
42. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/50/2018. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/50/2018 - 584 zo dňa 07. marca 2019 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/50/2018 - 681 zo dňa 27. júla 2020 rozsudkom NSS SR č. k. 10Sžk/30/2020-748 zo dňa 19. júla 2022 bola veci pridelená na Krajskom súde v Bratislave sp. zn.: 6S/188/2022.
43. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/188/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.
44. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. BA-6S/188/2022-1087 zo dňa 04. augusta 2023 ( právoplatné dňa 25. augusta 2023) priznal správnej žalobe odkladný účinok až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Návrh na zrušenie predmetného uznesenia doručili súdu: žalovaný dňa 28.08.2023, obec Dolná Streda v zastúpení právnym zástupcom dňa 25.08.2023 a A. B. C. dňa 28.08.2023.
XI. Relevantné právne predpisy
45. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
46. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
47. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej len „CSP“), právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
48. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
49. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
50. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.
51. Podľa § 1 ods. 1,2 zákona č. 139/2002 Z.z. o rybárstve, účinný v čase podania žiadosti dňa 29.10.2016 (ďalej len zákon o rybárstve“), (1) Tento zákon upravuje podmienky ochrany, chovu a lovu rýb a ostatných vodných organizmov tak, aby priamo alebo prostredníctvom ekologických väzieb nedochádzalo k narušeniu vodných ekosystémov a k ohrozeniu genofondu rýb. (2) Tento zákon upravuje aj práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri využívaní vôd na ochranu, chov a lov rýb, pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku rybárstva, ako aj zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.
52. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) až h) zákona o rybárstve, na účely tohto zákona c) vodný tok je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodný tok je aj slepé rameno, mŕtve rameno a odstavené rameno, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj povrchové vody umelo vzduté v koryte vodného toku. Vodný tok sú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi, d) rybník je ovládateľná vodná nádrž vybudovaná na chov rýb s možnosťou vykonávania pravidelných intenzifikačných a melioračných opatrení, e) rybochovné zariadenie je technologické zariadenie určené výhradne na chov rýb, ako sú liahne, kanály, žľaby, silá, sádky, klietky a podobné zariadenia, f) hospodársky chov rýb je chov rýb vykonávaný v rybníkoch, rybochovných zariadeniach a v malých vodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb, g) vodárenská nádrž je vodná nádrž slúžiaca na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, h) ostatné vodné plochy sú štrkoviská, prepadliny, pieskovne, hliniská, rašeliniská, vodné nádrže lokálneho významu v parkoch, sadoch, viniciach, chmeľniciach, záhradách a vo zverniciach, požiarne a priemyselné nádrže s možnosťou rybárskeho využitia a vo zverniciach, požiarne a priemyselné nádrže s možnosťou rybárskeho využitia.
53. Podľa § 4 ods. 1,2 zákona o rybárstve, (1) Rybárske právo je oprávnenie chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky. (2) Rybárske právo patrí štátu.
54. Podľa § 4 ods. 3 zákona o rybárstve, ministerstvo pridelí Slovenskému rybárskemu zväzu výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch. Organizácii spravujúcej lesný majetok štátu a organizácii spravujúcej majetok vo vojenských obvodoch pridelí ministerstvo výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch nachádzajúcich sa na území, ktoré spravujú.
55. Podľa § 4 ods. 8 zákona o rybárstve, ministerstvo pridelí výkon rybárskeho práva na ostatných vodných plochách na základe písomnej žiadosti: a) fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá preukáže väčšinový podiel vlastníctva k pozemkom, na ktorých sa nachádza vodná plocha, b) fyzickej
osobe alebo právnickej osobe, ktorá preukáže nájomnou zmluvou právo užívania k pozemkom podľa písmena a) počas platnosti tejto zmluvy.
56. Podľa § 4 ods. 9 zákona o rybárstve, žiadosť podľa odseku 8 musí obsahovať: a) meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo, ak je žiadateľom fyzická osoba, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je žiadateľom právnická osoba, b) identifikačné údaje o vodnej ploche, c) výpis z listu vlastníctva podľa odseku 8 písm. a) alebo výpis z listu vlastníctva a nájomnú zmluvu podľa odseku 8 písm. b), d) informáciu, či sa vodná plocha nenachádza v chránenom území alebo či do neho nezasahuje, e) dohodu o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom.
57. Podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve, z rybárskych revírov na ostatných vodných plochách môže ministerstvo na základe žiadosti vyradiť ostatnú vodnú plochu a prideliť ju do užívania podnikateľovi na účely podnikania v osobitnom režime; tento podnikateľ musí preukázať odborné vzdelanie podľa § 31 ods. 4; také pridelenie nie je možné, ak je ostatná vodná plocha vyhlásená za chránenú rybársku oblasť.
58. Podľa § 34 ods. 2 zákona o rybárstve, pod užívaním ostatnej vodnej plochy v osobitnom režime sa rozumie poskytovanie možnosti iným osobám za odplatu loviť ryby a ulovené ryby si ponechať podľa prevádzkového poriadku podnikateľa. Na osobitný režim sa nevzťahujú ustanovenia § 5 až 17 a § 21 až 30.
59. Podľa § 34 ods. 3 zákona o rybárstve, žiadosť podľa odseku 1 musí obsahovať: a) meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo, ak je žiadateľom fyzická osoba, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je žiadateľom právnická osoba, b) preukázanie odborného vzdelania žiadateľa so zameraním na chov rýb alebo ním poverenej osoby, c) identifikačné údaje o vodnej ploche, d) výpis z listu vlastníctva podľa § 4 ods. 8 písm. a) alebo výpis z listu vlastníctva a nájomnú zmluvu podľa § 4 ods. 8 písm. b), e) potvrdenie o zabezpečení veterinárneho dohľadu, f) prevádzkový poriadok.
60. Podľa § 34 ods. 4 zákona o rybárstve, ak sa ostatná vodná plocha nachádza v chránenom území alebo v jeho ochrannom pásme, musí žiadateľ k žiadosti doložiť súhlas príslušného orgánu ochrany prírody, či je možné ostatnú vodnú plochu využívať na podnikanie, alebo iba ako rybársky revír.
61. Podľa § 39 ods. 1 písm. c) zákona o rybárstve, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy na úseku rybárstva, rozhoduje o pridelení a odobratí výkonu rybárskeho práva v ostatných vodných plochách.
62. Podľa § 39 ods. 1 písm. e) zákona o rybárstve, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy na úseku rybárstva, rozhoduje pri pochybnostiach, či ide o ostatnú vodnú plochu.
63. Podľa § 42 ods. 1 zákona o rybárstve, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
64. Podľa § 44 ods. 1 zákona o rybárstve, rybárske revíry vyhlásené podľa doterajších predpisov sa považujú za rybárske revíry podľa tohto zákona.
65. Podľa § 44 ods. 2 zákona o rybárstve, pridelenie rybárskeho práva na ostatných vodných plochách jednotlivým osobám podľa doterajších predpisov ostáva naďalej v platnosti, ak si vlastník neuplatní právo podľa tohto zákona (§ 4 ods. 8 a 9).
66. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.
67. Podľa § 40 ods. 1 správneho poriadku, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
68. Podľa § 40 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.
69. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
70. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
71. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
72. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 39/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, súkromný veterinárny lekár môže po splnení zákonom stanovených podmienok (menovanie, kvalifikácia a uzatvorenie zmluvy) vykonávať štátne veterinárne činnosti. Ustanovenie § 10 ods. 4 druhá veta zákona č. 39/2007 Z. z. určuje limity - kedy súkromný veterinárny lekár nemôže vykonávať štátne veterinárne činnosti: a) je vlastníkom, spoluvlastníkom, sprostredkovateľom nákupu alebo predaja, predajcom, dovozcom, vývozcom, príjemcom, prepravcom alebo držiteľom zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, krmív alebo medikovaných krmív určených na uvádzanie na trh, na obchod alebo vývoz, alebo produktov živočíšneho pôvodu určených na uvádzanie na trh vrátane maloobchodného predaja produktov živočíšneho pôvodu, na obchod alebo vývoz, na ktoré sa vzťahuje jeho poverenie v rozsahu zmluvy uzavretej podľa § 13 ods. 2 písm. a), b) je vlastníkom alebo spoluvlastníkom chovu zvierat, prevádzkarne, zariadenia, strediska alebo právnickej osoby, z ktorej pochádzajú zvieratá, násadové vajcia, zárodočné produkty, živočíšne vedľajšie produkty alebo produkty živočíšneho pôvodu určené na uvádzanie na trh, na ktoré sa vzťahuje jeho poverenie v rozsahu zmluvy uzavretej podľa § 13 ods. 2 písm. a) a z ktorých mu vyplýva ekonomický prospech, c) je konateľom, spoločníkom, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom predstavenstva alebo dozornej rady právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť v predmete podnikania podľa písmen a), b) a d), d) vykonáva zárobkovú alebo podnikateľskú činnosť v súvislosti s veľkodistribúciou veterinárnych liekov alebo s prípravou medikovaných krmív a ich uvádzaním na trh.
XII.
Posúdenie veci správnym súdom
73. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 07. decembra 2023.
74. Predmetom súdneho prieskumu je zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ktorými nebolo vyhovené námietkam žalobcov pri rozhodovaní o žiadosti Obce Dolná Streda zo dňa 20.10.2016 podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve o pridelenie ostatnej vodnej plochy „Dolnostredské rameno“, na účely podnikania v osobitnom režime, keď žalovaný odobral žalobcom výkon rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche - rybárskom revíre č. X-XXXX- X-X H. F., vyradil
tento rybársky revír z evidencie rybárskych revírov a pridelil Obci Dolná Streda vodnú plochu - OR Dolnostredské (16,65 ha) v k. ú. F. E., okres Galanta, na účely podnikania v osobitnom režime.
75. Vzhľadom na dispozičnú zásadu (§ 5 ods. 5 SSP) nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žaloby a žalobných bodov. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Zároveň, správny súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu nad stranami, nevyhľadáva za žalobcov dôvody nezákonnosti rozhodnutia, či postupu orgánu verejnej správy v konaní, nakoľko práve tieto skutočnosti (konkrétne tvrdenia žalobcu o nezákonnosti a v čom bol v jej dôsledku ukrátený na svojich právach) majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je súd viazaný. Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a) SSP (§27 ods. 3 SSP). Správny súd bol viazaný žalobnými bodmi obsiahnutými v správnej žalobe v zmysle § 134 ods. 1 SSP. Žalobcovia žiadali a namietali: 1/ žiadali prerušiť konanie a podanie návrhu na ÚS SR na začatie konania o súlade konkrétnych ustanovení právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky z dôvodu, že § 34 zákona o rybárstve je protiústavný; 2/ namietali konflikt záujmov v jednej osobe, ktorá je jednak poverenou osobou s odborným vzdelaním a jednak osobou zabezpečujúcou veterinárny dohľad; 3/ namietali, že žalovaný nepreukázal odborné vzdelanie obcou poverenej osoby so zameraním na chov rýb obcou poverenej osoby ani potvrdenie o zabezpečení veterinárneho dohľadu; 4/ namietali, že OR Dolnostredské nie je ostatnou vodnou plochou, 5/ namietal absenciu riadneho odôvodnenia; 6/ namietal, že Obec Dolná Streda nie je podnikateľom a že žalovaný neskúmal či podniká; 7/ namietali, že je absolútne neplatnou nájomná zmluva z 01.03.2016 uzavretá medzi Obcou Dolná Streda a SPF; 8/ ďalšie žalobné body uvádzané vyššie v texte odôvodnenia tohto rozsudku, ktoré žalobcovia uvádzali až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby.
76. Najvyšší správny súd SR zrušil celý napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/50/2018 - 584 zo dňa 07. marca 2019 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/50/2018 - 681 zo dňa 27. júla 2020, preto bolo úlohou správneho súdu vyporiadať sa opätovne aj s návrhom žalobcov na prerušenie konania (uvedený a odôvodnený v odsekoch 33 a 9 odôvodnenia tohto rozsudku) a podanie návrhu na Ústavný súd. Správny súd zamietol návrh na prerušenie konania z tých istých dôvodov, ako boli uvedené už vo vyššie uvedenom zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/50/2018 - 584 zo dňa 07. marca 2019, ktorý odkazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžo/259/2015 z 24.05.2017, v ktorom sa už skôr riešila otázka prerušenia konania a postúpenia veci na Ústavný súd SR z dôvodu zaujatia stanoviska: „ak súd konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. (toho času § 100 ods. 1 písm. b) SSP) nepreruší, neodníme týmto postupom účastníkovi možnosť konať pred súdom (uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 424/2010 zo 06.10.2010, sp. zn. II. ÚS 418/2010 zo 06.10.2010). V prípade, že krajský súd nepredloží návrh Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska o súlade právnych predpisov, bude jeho povinnosťou vo veci samej vykonať ústavne konformný výklad dotknutej právnej normy v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR“. Zároveň NS SR v rozhodnutí poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 47/96 z 22.07.1996, v ktorom sa riešilo ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. v spojení s čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého „sa ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len v prípade, ak sa domnieva, že iný právny predpis odporuje zákonu. Potreba tohto postupu však nie je daná v prípade, ak o ústavnosti zákona má pochybnosti účastník a nie prejednávajúci súd“. Súd svoje rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania oprel aj o „rozhodnutie R 53/1999, podľa ktorého prerušiť konanie a podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR možno len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou (ktorou je Slovenská republika viazaná) dospel súd a nie účastník konania“.
76.1. Súd dáva za pravdu žalobcom, že pre právne posúdenie veci je podstatný výklad § 34 ods. 1 až 3 zákona o rybárstve. Ale s ohľadom na vyššie uvedené rozhodnutia (v ods. 76 ) si správny súd ustálil, že nie je dôvod na postup podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP vychádzajúc z výkladu a názorov NSS SR ohľadom hmotnoprávnych ustanovení § 34 ods. 1 až ods. 3 zákona o rybárstve uvedených v odsekoch 56. až 60 rozsudku NSS SR č. k. 10Sžk/30/2020-748 zo dňa 19. júla 2022 ( ďalej len „odseky 56. až 60.“) a názorov, ktorými je súd nižšieho stupňa viazaný. V konaní sa vyskytla otázka, o ktorej už
právoplatne rozhodol príslušný orgán ( § 40 ods. 1 správneho poriadku), preto súd už len s odkazom na obsah týchto odsekov 56. až 60 konštatuje, že § 34 zákona o rybárstve nie je protiústavným a teda aj námietka o protiústavnosti tohto §34 zákona o rybárstve je nedôvodná. Predmetné odseky 56. až 60 rozsudku znejú nasledovne:
„bod 56: Medzi doterajším užívateľom a vlastníkom resp. nájomcom väčšiny pozemkov, ktorý má tiež svoje právo na užívanie svojho majetku, je možné dosiahnuť spravodlivú rovnováhu. Nevyžadovanie dohody o vyrovnaní s doterajším užívateľom ako podmienky na pridelenie do užívania ostatnej vodnej plochy na podnikanie v osobitnom režime možno ústavno-konformne vykladať aj tak, že zákon predpokladal primárne dohodu medzi týmito subjektami a prípadný nárok na finančné vyrovnanie si môže doterajší užívateľ uplatniť na civilnom súde“.
„bod 57: Z gramatického výkladu vyplýva, že v prípade splnenia taxatívnych podmienok uvedených v § 34 ods. 1až 3 zákona o rybárstve môže ministerstvo vyradiť ostatnú vodnú plochu a prideliť ju do užívania podnikateľovi na účely podnikania v osobitnom režime. Ani z dispozitívnej formulácie „môže vyradiť“ nie je možné vyvodiť, že zákon správnemu orgánu stanovoval ako podmienku skúmať, či doterajší užívateľ využíval ostatnú vodnú plochu riadne alebo nie“.
„bod 58: Z dôvodovej správy k predmetnému zákonu vyplýva potreba reflektovania politických a spoločenských zmien v r. 1989, osobitne prechod na podmienky trhového hospodárstva. V osobitnej časti dôvodovej správy k §34-35 zákona o rybárstve zákonodarca uviedol: „Zákon reaguje na nové aspekty rybárstva v podmienkach trhového hospodárstva. Týmto ustanovením umožňuje podnikateľské aktivity na ostatných vodných plochách (nie vodných tokoch) chovom a lovom rýb podľa prevádzkového poriadku podnikateľa. Pôjde o tzv. komerčný rybolov v rámci agroturistiky, ale aj iných aktivít, pri ktorom umožní podnikateľ záujemcom lov rýb v ním užívanej vode. Takéto vody vyradí ministerstvo z oficiálnej evidencie rybárskych revírov a pridelí ju do užívania podnikateľovi. Nepôjde o výkon rybárskeho práva, ale o typickú podnikateľskú činnosť upravenú obchodným zákonníkom, živnostenským zákonom a pod. Vzhľadom na charakter podnikania sa priamo zákonom umožňuje takémuto podnikateľovi podnikať v osobitnom režime, ktorý spočíva v tom, že ustanovenia tohto zákona týkajúce sa výkonu rybárskeho práva sa na neho nevzťahujú. Ide napr. o režim lovu rýb v rybárskych revíroch, ochrana rýb.“
„bod 59: Nielen z dôvodovej správy, ale aj zo znenia § 34 ods. 1až 3 zákona o rybárstve je zrejmý dôraz na splnenie podmienok zo strany žiadateľa - podnikateľa a vlastníka resp. nájomcu s právom užívania vo vzťahu k väčšinovému podielu pozemkov, na ktorých sa nachádza vodná plocha, pričom sa zjavne nejedná o sankciu pre doterajšieho užívateľa.“
„bod 60: Argumentácia žalobcov, že § 44 ods. 2 zákona o rybárstve vylučuje odňatie rybárskeho práva podľa § 34 zákona o rybárstve nie je v súlade so základnými interpretačnými princípmi. Obe normy § 34 citovaného zákona, ako aj § 44 ods. 2 boli prijaté do zákona o rybárstve súčasne, preto žiadna z nich nie je lex posterior a § 34 je lex specialis vo vzťahu k § 4 ods. 8 a 9 predmetného zákona. V dôvodovej správe je explicitne uvedené, že pri užívaní ostatnej vodnej plochy v osobitnom režime nepôjde o výkon rybárskeho práva. Tomu zodpovedá právna úprava § 34 ods. 2 zákona o rybárstve, že pod užívaním ostatnej vodnej plochy v osobitnom režime sa rozumie poskytovanie možnosti iným osobám za odplatu loviť ryby a ulovené ryby si ponechať podľa prevádzkového poriadku podnikateľa. Na osobitný režim sa nevzťahujú ustanovenia § 5 až 17 a § 21 až 30. Uvedené prechodné ustanovenie §44 citovaného zákona sa netýka režimu § 34 zákona o rybárstve a toto ani nederoguje.“
77. K žalobnej námietke žalobcov ohľadom konfliktu záujmov A. B. C., ktorého poveril žiadateľ Obec Dolná Streda ako osobu s odborným vzdelaním a ktorý zároveň vykonával činnosť veterinárneho dohľadu súd uvádza, že odkazuje na názor kasačného súdu v bodoch 62 – 69 rozsudku NSS SR č. k. 10Sžk/30/2020-748 zo dňa 19. júla 2022, ktorým je správny súd obligatórne viazaný ( § 469 SSP): „Zákon o rybárstve nepripúšťa ani nezakazuje kumuláciu týchto činností v jednej osobe. Veterinárny dohľad je stanovovaný rozhodnutím príslušnej veterinárnej a potravinovej správy a A. B. C. bol určený na vykonávanie veterinárneho dohľadu § 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve ako úradný veterinárny lekár, preto sa nejedná výlučne o vlastný (vnútorný) mechanizmus dohľadu podnikateľa. V predmetnej veci neboli naplnené dôvody nezlučiteľnosti funkcie súkromného veterinárneho lekára s výkonom štátnych veterinárnych činností podľa ustanovenia § 10 ods. 4 druhá veta zákona č. 39/2007 Z.z. v písmenách a) – d). Aplikujúc analogicky na predmetnú vec všeobecnú právnu úpravu zákona č.
39/2007 Z.z. na otázku zlučiteľností funkcií podľa § 34 ods. 1 a ods. 3 písm. b) a § 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve v jednej osobe - keď poverená osoba v zmysle § 34 ods. 1 a ods. 3 písm. b) vykonáva v podstate súkromné veterinárne činnosti a osoba vykonávajúca veterinárny dohľad na základe § 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve vykonáva štátne veterinárne činnosti na základe rozhodnutia príslušnej veterinárnej a potravinovej správy, nemožno hovoriť o kolízii záujmov, ak jedna osoba vykonáva obe činnosti - poverenej osoby podnikateľa s odborným vzdelaním a osoby zabezpečujúcej veterinárny dohľad. Zákon o rybárstve nešpecifikuje požiadavky na nezávislosť veterinárneho dohľadu a zákaz kumulácie veterinárneho dohľadu s odbornou činnosťou pre žiadateľa nemožno vyvodiť ani zo zákona č. 39/2007 Z. z. ako lex generalis určujúceho všeobecný právny rámec výkonu odborných veterinárnych činností. Nezávislosť dohľadu nevyplýva ani z noriem ústavného práva a hoci teória správneho práva kladie isté požiadavky na nezávislosť verejnoprávneho dohľadu vo všeobecnosti, veterinárnemu dohľadu nevenovala osobitnú pozornosť. Kasačný súd je toho názoru, že veterinárny dohľad je dohľadom sui generis, ktorý vykonáva osoba s požadovaným vzdelaním na základe poverenia príslušného orgánu verejnej správy. Zákon č. 39/2007 Z. z. ako predpis všeobecného charakteru pre oblasť výkonu odborných veterinárnych činností pozná kumuláciu súkromných a štátnych veterinárnych činností. Nemožno tak hovoriť o kolízii záujmov, ak odborný dohľad je síce odborne spôsobilou poverenou osobou žiadateľa, ale nie je tu daný iný vzťah - nejedná sa o štatutára, člena či spoločníka žiadateľa ani vlastníka zvierat a pod. Zo samotného pojmu „dohľad“ ako činnosti uvedenej § 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve síce vyplýva, že sa jedná o porovnávanie skutočného a požadovaného stavu, avšak rešpektujúc osobitnú povahu veterinárneho dohľadu možno akceptovať kumuláciu s výkonom odborných činností za žiadateľa v zmysle § 34 ods. 1 a ods. 3 písm. b).“
78. K žalobnej námietke žalobcov, že žalovaný nepreukázal odborné vzdelanie osoby so zameraním na chov rýb obcou poverenej osoby (§ 34 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve) ani potvrdenie o zabezpečení veterinárneho dohľadu (§ 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve) súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že obe tieto skutočnosti boli riadne preukázané listinnými dôkazmi ( okrem iného aj osvedčenie A. B. C. o zápise do registra Komory veterinárnych lekárov SR dňa 01.05.2005 pod č.1344; písomné prehlásenie A. B. C. zo dňa 17.10.2016 o vykonávaní odborného dohľadu na vodnej ploche „Dolnostredské rameno“ č. revíru X-XXXX-X-X v k.ú. F. E., pre H. F. E.; poverenie Obce Dolná Streda č. 810/2016 zo dňa 07.12.2016 pre A. B. C. na výkon odborného dohľadu na vyššie uvádzanej vodnej ploche).
79. Súd sa ďalej vyporiadal so žalobnou námietkou, že OR Dolnostredské nie je ostatnou vodnou plochou, keďže námietka bola podaná riadne v rámci správnej žaloby. V rámci správneho konania predložili žalobcovia na svoju obranu znalecký posudok prof. Ing. Jaroslava Antalu, DrSc., ktorý v závere uviedol, že OR Dolnostredské je vodným tokom. Obec Dolná Streda v rámci svojich vyjadrení uviedla, že tento znalec bol za svoj znalecký posudok riešený Ministerstvom spravodlivosti SR za iný správny delikt (v zmysle rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR č. 33863/2019/153 zo dňa 04.04.2019 trpí vadami nepreskúmateľnosti, za čo bola znalcovi uložená pokuta XXX eur). Súd mal v konaní z administratívneho spisu preukázané, že:1) právoplatným rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Galanta, odboru štátnej vodnej správy a odpadového hospodárstva č. A2005/00216-OÚŽP-629/05-OV z 20.04.2005 bolo určené, že OR Dolnostredské nie je vodný tok; 2) znalkyňa O. P. v znaleckom posudku č. konštatovala, že OR Dolnostredské nie je vodným tokom a 3) k rovnakému záveru dospel ja Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Taktiež Okresný úrad Galanta, odbor životného prostredia rozhodol rozhodnutím č. OU-GA-OSZP-2016/005620/OV/SV zo dňa 12.05.2016 ( právoplatné dňa 02.06.2016) okrem iného o pozemku KN-E p. č. XXXX zapísanom na LV č. XXXX, že nie je vodným tokom ( presná špecifikácia ostatných parciel je v ods. 1.5. odôvodnenia tohto rozsudku). Žalobcovia v rámci svojich vyjadrení mimo rámca žalobných bodov uvádzali, že predmetné rozhodnutie sa týka iných parciel, než o ktoré ide v tomto konaní. Tu súd uvádza, že bez ohľadu na označenie parciel, ktoré sa časom aj v dôsledku geometrických plánov menili, podstatné je, že predmetné rozhodnutie sa týkalo v roku 2005 ako aj v roku 2016 tej istej vodnej plochy v k.ú. F. E. pod rybárskym revírom „Rameno Dolná Streda č. X-XXXX-X-X“ obhospodarované Slovenským rybárskym zväzom, MO SRZ Sereď“, čo je dostatočná špecifikácia , že ide o tú istú vodnú plochu, ktorá sa rieši v tomto súdnom konaní a ktorú mali v minulosti v užívaní žalobcovia. Preto súd vyhodnotil za bezpredmetnú námietku žalobcov, že rozhodnutie z roku 2005 sa týka iných parciel.
79.1. Pri námietke žalobcov ohľadom ostatnej vodnej plochy súd opäť vychádza z názorov kasačného súdu, ktorými je viazaný ( body 70 až 72 rozsudku NSS SR č. k. 10Sžk/30/2020-748 zo dňa 19.
júla 2022): „Za kľúčové považuje interpretáciu § 29 ods. 1 a § 40 správneho poriadku. Od posúdenia predbežnej otázky závisí rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania, avšak na jej vecné rozhodnutie je príslušný iný správny orgán, prípadne súd. Ustanovenie § 29 ods. 1 správneho poriadku (Správny orgán obligatórne preruší správne konanie, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke.) nie je možné vykladať tak, že správny orgán je povinný konanie prerušiť, ak v konaní existuje predbežná otázka, o ktorej si správny orgán je oprávnený urobiť úsudok sám a ten si aj urobí. V prípade, že o prejudiciálnej otázke nie je právoplatne rozhodnuté, je správny orgán oprávnený - s výnimkou otázok upravených v § 40 ods. 2 správneho poriadku - urobiť si o predbežnej otázke úsudok sám, a to v záujme rýchlosti konania. Správny orgán je povinný sa predbežnou otázkou zaoberať a buď si o nej urobiť úsudok sám alebo dať podnet príslušnému orgánu, aby o nej rozhodol. Správny orgán uvedie svoj úsudok o predbežnej otázke v odôvodnení rozhodnutia vrátane odôvodnenia skutočností, z ktorých pri posúdení prejudiciálnej otázky vychádzal. Pokiaľ však bolo o predbežnej otázke právoplatne rozhodnuté príslušným orgánom verejnej moci, je správny orgán takýmto rozhodnutím viazaný, pričom platí zákonná prezumpcia správnosti rozhodnutí.“
79.2. Kasačný súd dospel k záveru, že „Žalovaný sa dostatočne zaoberal skutočnosťou, či OR Dolnostredské je ostatnou vodnou plochou a vec správne právne posúdil. Žalovaný riešil uvedenú právnu otázku podľa § 43 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, keď vychádzal z rozhodnutia Okresného úradu Galanta z roku 2005, ktoré bolo vydané práve na základe uvedeného ustanovenia. Zo znenia § 2 zákona o rybárstve, ako aj z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, že ostatnými vodnými plochami sú všetky vodné plochy, ktoré nie sú vodným tokom, rybníkom, rybnochovným zariadením ani vodárenskou nádržou. Inak povedané, vodné plochy nespĺňajúce kritériá definované § 2 ods. 2 písm. c) – g) zákona o rybárstve, predstavujú na účely tohto zákona tzv. ostatné vodné plochy (§ 2 ods. 2 písm. h/) so širokým záberom ich využitia. Práve ostatné vodné plochy je v zmysle zákona o rybárstve možné využívať na podnikateľské účely, najmä na potreby agroturistiky a komerčného lovu rýb. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal so znaleckým posudkom o povahe OR Dolnostredské, vychádzal z vyjadrenia Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., zo dňa 26.04.2017 a v napadnutom rozhodnutí odkázal aj na rozhodnutie Okresného úradu Galanta, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-GA-OSZP-2018/000983/OV/SV, OU-GA-OSZP-2017/005030/ OV/SV zo dňa 20.02.2018, v zmysle ktorého sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí pri charaktere vodnej plochy pre účely splnenia podmienky podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve dostatočne zaoberal podstatnými otázkami nastolenými účastníkmi konania a dostatočne objasnil skutkový a právny základ napadnutého rozhodnutia. Žalovanému nemožno vyčítať, že sa pri predbežnej otázke o charaktere OR Dolnostredské riadil právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci.“
80. K námietke žalobcov o absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia vrátane odôvodnenia výroku o odobratí OR Dolnostredské súd konštatuje, napadnuté rozhodnutie je odôvodnené riadne. To, že žalobcovia nesúhlasia s rozhodnutím či odôvodnením, nemôže mať za následok záver, že by nebolo riadne odôvodnené. Podporne súd odkazuje na záver a názor kasačného súdu (bod 77 odôvodnenia rozsudku NSS SR č. k. 10Sžk/30/2020-748 zo dňa 19. júla 2022): „Žalovaný uviedol osobitne úvahy k dôvodom odobratia OR Dolnostredské žalobcovi v 1. rade na str. 49 -52 napadnutého rozhodnutia. Je potrebné akceptovať, že výrok o odobratí vodného toku nie je pre účely konania podľa § 34 zákona o rybárstve samostatne oddeliteľný (odoberá - vyraďuje - prideľuje) a je dôsledkom pridelenia ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime. Zákon osobitne neukladá žiadne kritériá na odobratie výkonu rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche doterajšiemu užívateľovi (okrem splnenia podmienok žiadateľa o pridelenie ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime), nemožno hovoriť o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia.“
81. Námietku žalobcov ohľadom hrozby ujmy na životnom prostredí a zdraví pre absenciu skúseností obce Dolná Streda považuje súd za nedôvodnú, lebo žiadateľ splnením podmienok z § 34 ods. 3 písm. b), e), f) preukázal, že pri podávaní žiadosti nebola žiadna „hrozba ujmy na životnom prostredí a zdraví“. Nedôvodnou je aj námietka žalovaných, že bolo rozhodnuté bez preverenia prírodných pomerov a stavu OR Dolnostredské, lebo z administratívneho spisu vyplýva, že pracovníci OÚ Galanta vykonali dve miestne obhliadky na zistenia skutkového stavu veci (viď odsek 17.5. odôvodnenia tohto rozsudku) a dali za pravdu Slovenskému vodohospodárskemu podniku, š.p. a znaleckému posudku O. P.. Nedôvodnou bola i námietka žalobcov, že žalovaný neskúmal existenciu pomeru medzi podnikateľom a ním poverenou osobou a existenciu zodpovedného zástupcu, lebo z § 34 zákona o rybárstve takáto
povinnosť žalovanému neplynie. Charakter podnikania v osobitnom režime je voľnou živnosťou, pri ktorej sa nevyžaduje mať zodpovedného zástupcu. Námietka žalobcov, že žalovaný pred vydaním rozhodnutia nebol posúdený zamýšľaný plán ani projekt Obce Dolná Streda podnikať v osobitnom režime na ostatnej vodnej ploche v CHVÚ Kráľová je tiež nedôvodná. Nedôvodná je preto, lebo v prípade zámeru využívať ostatnú vodnú plochu v CHVÚ Kráľová na podnikanie v osobitnom režime sa posúdenie tohto zámeru v intenciách § 28 zákona o ochrane prírody nevyžadovalo, nakoľko nešlo o projekt s možným významným vplyvom na CHVÚ Kráľová z hľadiska cieľov jeho ochrany.
82. Námietka žalobcov, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore so stanoviskom SVP, š.p. z 20.12.2004 (v zmysle ktorého je OR Dolnostredské vodným tokom) bola vyhodnotená tiež ako nedôvodná a účelová. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že pred rozhodnutím žalovaného boli už v spise založené i iné rozhodnutia k charakteru vodnej plochy, ktoré pri tejto námietke žalobcovia neuviedli, pr.: 1) Obvodný úrad životného prostredia Galanta rozhodnutím č. A 2005/00216- OÚŽP-629/05-OV z 20.04.2005 určil, že vodná plocha pod rybárskym revírom „Rameno Dolná Streda č. X-XXXX-X-X“ nie je vodným tokom ( presne špecifikované v odseku 1.4. odôvodnenia tohto rozsudku); 2) Okresný úrad Galanta, odbor životného prostredia rozhodnutím č. OU-GA-OSZP-2016/005620/ OV/SV zo dňa 12.05.2016 určil, ktoré parcely sú vedené ako „vodná plocha“ a ktoré nie sú vodným tokom ( presne špecifikované v odseku 1.5. odôvodnenia tohto rozsudku). K námietke žalobcov, že v napadnutom rozhodnutí nebolo odôvodené, prečo žalovaný využil fakultatívnu možnosť na vydanie rozhodnutia (viď odsek 17.9. odôvodnenia tohto rozsudku) súd uvádza, že z celého obsahu textu odôvodnenia jasne vyplýva: žiadateľ si podal žiadosť, splnil hmotnoprávne podmienky a žiadosti bolo vyhovené formou vydania rozhodnutia. To že to nie je podľa predstáv žalobcov, nemôže byť takým dôvodom, pre ktorý by malo byť rozhodnutie kvalifikované ako nezákonné.
83. Ďalšou námietkou žalobcov bolo, že Obec Dolná Streda nesplnila zákonnú podmienku v zmysle § 34 ods. 3 písm. a) zákona o rybárstve. Síce doložila žalovanému k žiadosti osvedčenie o živnostenskom oprávnení zo dňa 11.10.2016, ale nevykonávala podnikateľskú činnosť a žalovaný neskúmal, či podniká a či je podnikateľom. Podľa žalobcov sa žalovaný s touto námietkou v správnom konaní nevyporiadal. Súd vyhodnotil túto žalobnú námietku ako nedôvodnú vychádzajúc z týchto myšlienkových pochodov: Podnikateľom je podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. Podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon”) je podnikaním sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. To znamená, že živnostenské podnikanie je rozdielne v tom, že zahŕňa len tie činnosti, ktoré sa spravujú živnostenským zákonom. Pritom každý, kto je živnostníkom podľa živnostenského zákona, je podnikateľom aj podľa Obchodného zákonníka. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Obec Dolná Streda má pridelené IČO, vydané živnostenské oprávnenie a v čase podanej žiadosti mala status podnikateľa. Obec Dolná Streda má uvedený vo výpise z obchodného registra v predmete činnosti aj činnosť „poskytovanie služieb v rybárstve“, ktorá je voľnou živnosťou. Súd je toho názoru, že ak má určitý subjekt zákonný status podnikateľa titulom vydaného živnostenského oprávnenia, nemusí povinne aj vykonávať podnikateľské aktivity. Takáto podmienka nevyplýva ani z § 34 ods. 3 písm. a) zákona o rybárstve, ktorý podľa žalobcov žalovaný nedodržal. Vo všeobecnosti je množstvo subjektov, PO či FO oprávnených na podnikanie majúcich status podnikateľa, pritom reálne nevyvíjajú podnikateľskú činnosť. Z ustanovenia § 34 ods. 3 zákona o rybárstve nevyplýva povinnosť žalovanému, aby skúmal, či žiadateľ reálne vyvíja podnikateľské aktivity (podniká), preto žalovaný ani žiadnu povinnosť v tomto smere nezanedbal. A v konečnom dôsledku, ak len žiadal o vyradenie ostatnej vodnej plochy a pridelenie jemu do užívania, je logické, že pred pridelením ostatnej vodnej plochy ani nemohol na nej realizovať podnikanie v osobitnom režime. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného súdu vyplýva, že sa žalovaný vyporiadal aj s touto námietkou.
84. Podľa kasačného súdu, bodu 73 odôvodnenia rozsudku NSS SR č. k. 10Sžk/30/2020-748 zo dňa 19. júla 2022): „ Žalovaný správne posúdil a dostatočne odôvodnil skutočnosti týkajúce sa žalobcami namietaného účelu nájmu, ako aj „posúdil“ predbežnú otázku ohľadom platnosti nájomnej zmluvy s SPF, lebo sa nejednalo o predbežnú otázku podľa § 40 ods. 2 správneho konania. Žalovaný sa na str. 47 až 49 napadnutého rozhodnutia podrobne venoval námietkam žalobcov ohľadom splnenia podmienky disponovania s väčšinovým podielom pozemkov pod OR Dolnostredské. Zákon o rybárstve v § 34 ods. 3 písm. d) ani v § 4 ods. 8 písm. b) nevyžaduje osobitný účel nájmu, vyžaduje len podmienku preukázania
práva užívania pozemkov prostredníctvom nájomnej zmluvy. Žalovaný sa dostatočne v napadnutom rozhodnutí zaoberal tým, že jednotlivé účely nájmov nie sú v rozpore s podnikaním v osobitnom režime na ostatných vodných plochách. Základné pravidlá konania (§ 3 správneho poriadku) sú nielen záväznou súčasťou právneho predpisu, ale sú interpretačným pravidlom pre riadnu aplikáciu zákona ako celku, preto je potrebné ustanovenia zákona o správnom konaní vykladať a aplikovať v súlade so základnými pravidlami konania. Otázka, či nájomná zmluva je platná, je typickou prejudiciálnou otázkou, o ktorej je správny orgán oprávnený urobiť si úsudok sám, pokiaľ vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté. Ak by následne príslušný orgán o predbežnej otázke rozhodol inak, ako si urobil úsudok správny orgán, je to dôvod na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia aj prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov“.
85. Kasačný súd osobitne uložil povinnosť správnemu súdu posúdiť a odôvodniť prípadnú aplikáciu rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.11.2017, sp. zn. 2Sžo/52/2015 (ktoré sa týkalo zriadenia vecného bremena na spoluvlastnícky podiel) v medziach žalobných námietok, t.j. či môže byť predmetom nájmu spoluvlastnícky podiel. Súd sa podrobne oboznámil s obsahom predmetného rozhodnutia a dospel k záveru, že pre tento konkrétny prípad sú závery rozhodnutia neaplikovateľné, lebo skutkový základ toho prípadu spočíva v iných podstatných okolnostiach. Konkrétne vo vyššie uvádzanom rozhodnutí sa vychádzalo z toho, že vecné bremeno je typickým právom k cudzej nehnuteľnej veci, preto ho možno zriadiť len k cudzej nehnuteľnej veci. Najvyšší súd uzavrel, že medzi oprávneným a povinným, ktorí sú vo vzájomnom postavení podielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnosti, ku ktorej malo byť vecné bremeno zriadené nie je potrebné (možné) zriadiť vecné bremeno. Rovnako konštatoval, že pri neexistencii reálneho rozdelenia nehnuteľnosti na podiely spoluvlastníkom ( v tomto konkrétnom prípade išlo len o dvoch spoluvlastníkov), reálne nemožno výkon užívacieho práva realizovať k spoluvlastníckemu podielu ale len k nehnuteľnosti ako celku. Vecné bremeno, ktorého obsahom je strpenie práva užívania nehnuteľnosti, nemožno zriadiť k samotnému spoluvlastníckemu podielu, ale len k celej nehnuteľnosti. Pri vecnom bremene pritom ide o vecné práva ( nie záväzkové), ktoré nepôsobia len medzi zmluvnými stranami ale erga omnes.
86. Žalobcovia namietali absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi Obcou Dolná Streda a SPF ( viď ods. 14 odôvodnenia tohto rozsudku), keďže predmetom nájmu nemôže byť spoluvlastnícky podiel, ak má byť účelom nájmu využitie na zriadenie oddychovej zóny, lebo nie je zrejmé, ktorá konkrétna časť pozemku p. č. XXXX v k. ú. F. E. je predmetom nájmu. Po lehote na podanie žalobných námietok) označili žalobcovia nájomnú zmluvu za absolútne neplatnú aj v zmysle § 37 ods. 2 OZ pre nemožnosť plnenia. Súd sa s touto námietkou osobitne vysporiadal a vyhodnotil ju za nedôvodnú vychádzajúc z týchto myšlienkových pochodov:
86.1. Táto nájomná zmluva č. 04877/2015-PNZ P41387/15.00 bola uzavretá dňa 01.03.2016, predmetom nájmu je spoluvlastnícky podiel na pozemku (parc. reg. „E“ G.XXXX; trvalý trávnatý povrch o celkovej výmere 105061 m2 v kú. F. E., H. F. E., H. L.) v extraviláne H. F. E., evidovaný na LV č. XXXX, v podiele XXXXXXXX/XXXXXXXX a dohodnutý účel nájmu: nepoľnohospodárske využitie na oddychovú zónu. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, do 31.12.2026 a samotný SPF písomne listom zo dňa 23.5.2017 potvrdil žalovanému, že obec Dolná Streda má s ním uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu č. 04877/2015-PNZ-P41387/15.00. Preto aj súd neprihliadal na dodatočne žalobcami predložený dodatok č.01870/2022-PNZ-P41387/15.01 ( viď odsek 38 odôvodnenia tohto rozsudku) k predmetnej nájomnej zmluve, ktorým chceli podporiť svoj argument o absolútnej neplatnosti zmluvy. Ustanovenie § 34 ods. 3 písm. d) v spojení s § 4 ods. 8 písm. b) zákona o rybárstve nevyžaduje určenie konkrétneho účelu v nájomnej zmluve, preto neuvedenie účelu alebo uvedenie akéhokoľvek účelu v nájomnej zmluve nemôže spôsobiť absolútnu neplatnosť predmetnej nájomnej zmluvy. Tu si súd dovolí odkázať na dôvodovú správu k § 34 -35 zákona o rybárstve, z ktorej jasne účel vyplýva a to tzv. komerčný rybolov v rámci agroturistiky. Z obsahu vyjadrení Obce Dolná Streda a SPF vyplýva, že nájomná zmluva je výsledkom ich vzájomnej dohody, ani jedna strana doposiaľ nespochybňovala jej obsah, nenapádala jej neplatnosť.
86.2. Súd vychádzal z skutkových okolností tohto konkrétneho prípadu, ktorý je osobitný už tým, že ide o pozemky s množstvom podielových spoluvlastníkov pod ostatnou vodnou plochou, pritom správu neznámych vlastníkov k podielovým častiam pozemkov spravuje SPF. Úlohou súdu bolo vyporiadať sa s námietkou žalobcov, že nemožno uzavrieť nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti. Vo všeobecnosti platí, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (§123 OZ), pritom obsah
spoluvlastníckeho práva možno vymedziť rovnako. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov (§136 ods. 1 OZ). Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (§137 ods. 1 OZ). Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne (§ 139 OZ). Ale povinnosťou súdu je posudzovať každú osobitosť prípadu individuálne, vyhodnocovať všetky skutočnosti toho ktorého prípadu jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Súd dal za pravdu žalovanému, že v praxi je bežné (bez ohľadu na znenie § 139 Občianskeho zákonníka) osobitné uzatváranie nájomných zmlúv s jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi na nehnuteľnostiach, lebo je nemožné, aby sa spoločne stretlo viac ako 100 podielových spoluvlastníkov (ako je tomu aj pri posudzovanej parcele) o nakladaní s parcelou. Subjekt, ktorý má záujem a potrebuje použiť parcelu s rozdrobeným vlastníctvom uzatvára nájomné zmluvy postupne s jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi vždy vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu toho - ktorého spoluvlastníka. V tomto prípade ide o pozemky pod OR Dolnostredské, ktoré sú vo vlastníctve množstva individuálnych subjektov, známych vlastníkov resp. evidované na liste vlastníctva pod SPF ako správcu neznámych vlastníkov.
86.3. K otázke prenájmu spoluvlastníckych podielov zaujal vlastnú právnu analýzu ďalší účastník konania č. 1 s odkazom a čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, § 137 OZ§ 139 OZ, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28 Cdo/563/2012, § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 504/2003 Z. z.) ( viď odsek 41.2. odôvodnenia tohto rozsudku). Je pravdou, že doktrína § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. pripúšťa možnosť uzatvoriť zmluvu o nájme pozemku pri prevádzkovaní podniku aj na spoluvlastnícky podiel k pozemku ( zavedené novelou – zákonom č. 2/2019 Z. z., účinným od 01.02.2019), ale musí ísť o nájom pozemku na poľnohospodárske účely. Predmetné paragrafové ustanovenie je súčasťou zákona o „nájme poľnohospodárskych pozemkov, ..“, čiže týka sa okrem iného aj poľnohospodárskych pozemkov, pritom osobitný právny predpis upravujúci nájom pozemkov pod vodnými plochami v slovenskej právnej úprave zakotvený nie je. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. je pozemok na poľnohospodárske účely definovaný ako pozemok alebo jeho časť, ktorý je „a) poľnohospodárskou pôdou, b) evidovaný v katastri nehnuteľností v registri "C" ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely, alebo c) iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely; ustanovenia osobitného predpisu (§ 9 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov) tým nie sú dotknuté“. Podľa § 9 písm. h) katastrálneho zákona je pozemkom aj vodná plocha. Ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujú len nakladanie so spoločnou vecou a nie s samotným spoluvlastníckym podielom. Súd je toho názoru, že prenájom parciel pod ostatnou vodnou plochou (pričom parcely svojich podielových spoluvlastníkov majú) je takou osobitnou situáciou, že je spravodlivým pripustiť možnosť prenájmu aj podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti pod ostatnou vodnou plochou. Z toho vyplýva, že aj vodnú plochu možno považovať za „pozemok na poľnohospodárske účely“. Súd sa prikláňa k argumentácii ďalšieho účastníka konania č. 1 presne uvádzaného vyššie v odseku 41.2. odôvodnenia tohto rozsudku k otázke možnosti prenajatia len časti nehnuteľnosti v konkrétnom spoluvlastníckom podiele. Súd je toho názoru, že ak jeden z spoluvlastníkov ( v našom prípade SPF) prenajal svoj spoluvlastnícky podiel, nenastala automaticky žiadna zmena pri charaktere danej veci, ale len zmena subjektu, ktorý môže vec podielovo užívať.
86.4. Spoluvlastníci môžu rozhodovať prakticky o všetkých otázkach realizácie práv vlastníka v zmysle § 123 OZ s výnimkou práva vlastníka nakladať s vecou, t. j. aj práva prenajať svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti. Čiže každý vlastník hoc aj podielový má právo v medziach zákona voľne disponovať so svojim majetkom a žiaden právny predpis nevylučuje možnosť spoluvlastníka prenajať svoj spoluvlastnícky podiel tretiemu subjektu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že prenájom podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorou je pozemok pod ostatnou vodnou plochou a to bez ohľadu, či je pozemok rozložený pod celou plochou alebo len jej časťou, je koncepčnou anomáliou vo vzťahu k chápaniu podielového spoluvlastníctva v tomto konkrétnom prípade. Prenájom vyššie uvedeného podielu na nehnuteľnosti súd považuje za prípustný v rámci oprávnení daných vlastníkovi nehnuteľnosti, súladným so zákonom a nespôsobuje z tohto dôvodu neplatnosť nájomnej zmluvy.
87. K námietke žalobcov ohľadom splnenia podmienky na preukázanie vlastníckeho alebo nájomného vzťahu k väčšinovému podielu pozemkov pod ostatnou vodnou plochou súd uvádza, že sa námietkou podrobne zaoberal a dospel k záveru, že i táto námietka je nedôvodná. Správny súd pri rozhodovaní
vychádzal z rozhodujúceho stavu, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia v zmysle § 135 ods. 1 SSP, t. j. zo stavu k 15. marcu 2018, kedy bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie z 23. novembra 2017. Z administratívneho spisu vyplýva, že celková výmera ostatnej vodnej plochy OR Dolnostredské v k.ú. F. E. a pozemkov pod ňou predstavovala plochu 166 589 m2. Celková výmera tých pozemkov pod vodnou plochou, ktoré boli vtedy vo vlastníctve žiadateľa (o celkovej výmere 28028,40 m2) a ktoré mal žiadateľ v prenájme titulom nájomných zmlúv (55 668 m2) s výnimkou nájomnej zmluvy s prenajímateľom SPF (č. 04877/2015-PNZ P41387/15.00 zo dňa 01.03.2016) bola 83 696,44 m2, t. j. 50,24 % z celkovej plochy 166 589 m2 ( výpočet: /83 696,44: 166 589/ x100). Percentuálne vyobrazenie 50,24 % možno kvalifikovať ako nadpolovičnú väčšinu. Tu súd dodáva, že žalovaný vo svojom vyjadrení uvádzal 50,67 % ( viď v ods. 28 a 39 odôvodnenia tohto rozsudku) a v prvostupňovom rozhodnutí uvádzal 50,24% ( ods. 2.3. ), Obec Dolná Streda vo svojom vyjadrení uvádzala 50,24 % ( viď v ods. 41 odôvodnenia tohto rozsudku), pritom súd si ustálil za správnu výšku 50,24 % vychádzajúc z obsahu admin. spisu a vyššie uvedeného výpočtu. V konečnom dôsledku však nič nemení na tom, že každá matematická veličina presahujúca 50 % predstavuje väčšinový podiel, čím žiadateľ splnil hmotnoprávnu podmienku vlastníctva resp. prenájmu pozemkov pod ostatnou vodnou plochou OR Dolnostredské. Okrem toho mal žiadateľ uzatvorenú vyššie uvedenú nájomnú zmluvu s SPF, vo vzťahu ku ktorej súd vyhodnotil námietky o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy za nedôvodnú ( bližšie zdôvodnenie je v odseku 86. až 86.3.), zmluvu si ustálil ako platnú. Na základe nájomnej zmluvy s SPF disponoval žiadateľ titulom nájmu podielom na pozemkoch vo výške 27,92 %. Súčet súm 50,24 % a 27,92 % ( 78,16%) rovnako predstavuje väčšinový podiel.
88. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) ju zamietol. Nakoľko je OR Dolnostredské ostatnou vodnou plochou, mohlo ju žalovaný za splnenia ostatných hmotnoprávnych podmienok na žiadosť vyradiť z rybárskych revírov, odňať žalobcovi a prideliť Obci Dolná Streda, lebo žiadateľ splnil hmotnoprávne podmienky § 34 zákona o rybárstve. Obec Dolná Streda v rámci svojej žiadosti zvolila postup podľa § 34 zákona o rybárstve, preukázateľne splnila všetky obligatórne podmienky stanovené v § 34 zákona o rybárstve, medzi ktoré nepatrí predloženie dohody o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom vzťahujúca sa len na § 4 ods. 9 písm. e) citovaného zákona. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadateľ mal vlastnícky alebo nájomný vzťah k väčšinovému podielu pozemkov pod ostatnou vodnou plochou už v čase podávania žiadosti ( a určite v čase vydania rozhodnutia žalovaným) a to aj bez prenajatých pozemkov od SPF.
89. V závere dáva súd žalobcom do pozornosti, že aj vzhľadom na obsah základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd im nepatrí právo dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaných v správnom konaní (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladajú v súdnom konaní (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
90. Na námietky podané žalobcami až po lehote na podanie správnej žaloby súd neprihliadal súc obligatórne viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP. Medzi také námietky patrili pr.: a) námietka, že prechodné ustanovenie § 44 ods. 2 zákona o rybárstve vylučuje možnosť pridelenia ostatnej vodnej plochy žiadateľovi podľa § 34 zákona o rybárstve; b) námietka o neplatnosti všetkých nájomných zmlúv uzatvorených Obcou Dolná Streda; c) námietka o nedoložení súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody; d) NSS SR neuviedol žiadny názor k žalobnej námietke porušenia vlastníckych práv žalobcov; e) namietali nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu ponechania len na účastníkoch vyhodnotiť splnenie zákonnej podmienky pre vydanie a platnosť rozhodnutia; f) námietka o nevykonateľnosti rozhodnutia pre tvrdenie žalovaného, že pridelil len vodu a nie ryby; g) namietali porušenie vlastníckych práv najmä neznámych vlastníkov pozemkov pod OR Dolnostredské a h) všetky ostatné vyššie v texte uvádzané námietky podané po lehote určenej pre správnu žalobu). Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal týmito ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, keď ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej ( pr. námietka o riziku diskriminácie širokej rybárskej obce a ostatné uvádzané vyššie v texte odôvodenie). Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach
nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať sa s každým argumentom.
91. Žalobcovia žiadali, aby správny súd prelomil kasačnú záväznosť z dôvodu zmeny právneho stavu, lebo pôvodný zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve bol nahradený novým zákonom o rybárstve č. 216/2018 Z. z., v zmysle ktorého je podmienkou vyradenia z rybárskych revírov, odňatia doterajšiemu užívateľovi a pridelenie podnikateľovi do osobitného režimu podnikania aj finančné vyrovnanie. Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2296/2017-4.1 zo dňa 31.03.2017 bolo vydané za účinnosti zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve, kedy bolo posudzované splnenie hmotnoprávnych podmienok pre posúdenie žiadosti žiadateľa podľa tohto právneho predpisu a iný dôvod žalobcovia neuviedli, preto je súd povinný rešpektovať a byť viazaný názormi kasačného súdu. Záverom súd dodáva, že mnohé argumenty ( prípadné uplatnenie náhrady škody, vlastnícke právo k rybám v OR Dolnostredské, vlastnícke práva neznámych vlastníkov k pozemkom) žalobcov je možné riešiť len v civilnom súdnom konaní, pritom v tomto konaní ide o správne súdne konanie, v ktorom súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy.
92. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP, žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania, a u úspešného žalovaného správny súd nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa § 168 SSP ( výrok II.). Ďalší účastník konania v 2. rade a 3. rade boli v konaní úspešnými, avšak neuplatnili si náhradu trov konania, preto im súd žiadne nepriznal ( výrok IV.). Ďalší účastník konania v 1. rade bol v konaní úspešným, na výzvu správneho súdu si splnil povinnosť písomne sa vyjadriť, dostaviť sa na pojednávanie a keďže si uplatnil náhradu trov konania, súd mu priznal právo na ich náhrada v zmysle § 169 SSP ( rozhodnutie NS ČR z 28. apríla 2015, sp. zn. 4 As 251/2014-89, ktoré vychádza z rozhodnutia NS ČR z 19. januára 2010, sp. zn. 2 As 15/2009-242).
93. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
94. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
95. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. BA-6S/188/2022-1087 zo dňa 04. augusta 2023 ( právoplatné dňa 25. augusta 2023) priznal správnej žalobe odkladný účinok až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Návrh na zrušenie predmetného uznesenia doručili súdu: žalovaný dňa 28.08.2023, obec Dolná Streda v zastúpení právnym zástupcom dňa 25.08.2023 a A. B. C. dňa 28.08.2023. Povinnosťou súdu je rozhodnúť o každom procesnom návrhu podanom účastníkom konania, preto súd v rámci rozsudku v merite veci rozhodol samostatnými výrokmi aj o týchto návrhoch. Keďže odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu ex lege v zmysle § 186 ods. 2 SSP, súd návrhy zamietol vyhodnotiac za bezpredmetné sa nimi bližšie už zaoberať.
96. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
file_0.jpg
file_1.wmf
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.