Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3C-3-2024.pdf
PDF · 90.23 KB
Case nature
Subarea
3C/3/2024
Uznesenie
Okresný súd Bardejov vo veci písomného podania žalobcu A. B., C. X, XXX XX D. - D. E. F. zo dňa 26.03.2024, označeného ako „Podávam žalobu“, takto
rozhodol:
I. Podanie žalobcu zo dňa 26.03.2024 o d m i e t a .
II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil súdu podanie zo dňa 26.03.2024 označené ako „Podávam žalobu“, v ktorom uviedol, že cit. “Podávam žalobu na Poštu Bardejov ktorá svojim zamestnancom pani G. bytom bardejovská Nová Ves predala môj list na moje meno mne adresovaný s výhrou z rakúskej lotérie pani H. ktoré som oznamoval na OOPZ Bardejov polícii ktorá pre svoju služobnú retardáciu nekonala a tak poškodila mňa ale aj ostatných ktorí svojou závisťou nedokázali byť poškodzovaný 20 rokov a ocitnúť sa v mojej nepeknej situácii ktorú mi nikto nezávidí a odškodnenie mi dodnes nikto nepriznal ani neuznal do dnešnej doby“. 2. Z podania žalobcu bolo zrejmé, že má sa jednať o podanie vo veci samej, že mienil ním podať žalobu, avšak nemalo všetky zákonom predpísané náležitosti žaloby. Z podania nebolo zrejmé, kto má byť stranou sporu na žalovanej strane, či fyzická osoba, ak áno, ktorá a s akými identifikačnými údajmi, alebo právnická osoba, ak by ňou mala byť právnická osoba (Pošta Bardejov), aj tu chýbalo jej označenie zákonom predpísanými údajmi tak, aby bolo možné okrem iného posúdiť jej procesnú subjektivitu, chýbalo tiež zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie a úplne chýbal žalobný návrh, uvedenie toho, čoho sa žalobca vlastne domáha, aké rozhodnutie má súd vydať. Išlo o nedostatky, bez odstránenia ktorých v konaní nemožno pokračovať. 3. Nedostatok zákonom stanovených náležitostí žaloby bráni jej vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 221/2007, 3Cdo 126/2011). Ak žaloba neobsahuje základné zákonom stanovené náležitosti, čo je prípad podania žalobcu, má vady, o odstránenie ktorých sa v súčinnosti so žalobcom musí súd pokúsiť postupom podľa § 129 Civilného sporového poriadku.
4. Keďže podanie žalobcu bolo neúplné, neurčité a nezrozumiteľné, v súlade s ust.§ 129 Civilného sporového poriadku súd uznesením zo dňa 30.05.2024, č.k.3C/3/2024-5, doručeným žalobcovi dňa 08.07.2024, žalobcu vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil toto svoje podanie tak, aby obsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti. V uvedenom uznesení súd uviedol, v čom je podanie žalobcu neúplné, neurčité a nezrozumiteľné a ako treba opravu a doplnenie podania vykonať, pričom vo výroku súd jasne uviedol, že je potrebné, aby žalobca označil strany konania menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, dátumom narodenia a telefónnym číslom, prípadne elektronickou adresou a v prípade, že žalovaným má byť právnická osoba, aby uviedol jej názov alebo obchodné meno, adresu sídla a identifikačné číslo, ak je pridelené, ďalej aby uviedol úplne a zrozumiteľne skutkové okolnosti (kto, čo, kedy, akým spôsobom vykonal/nevykonal a čoho sa to týka), aby predložil
alebo označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a doplnil, čoho sa domáha, ako má znieť výrok súdneho rozhodnutia, teda žalobný návrh (petit) - výrok navrhovaného rozsudku tak, aby tento bol určitý, zrozumiteľný a vykonateľný.
5. Súd poučil žalobcu, že v prípade, ak uvedené podanie nebude v určenej lehote riadne doplnené, súd ho odmietne.
6. Žalobca v určenej lehote, ani po jej uplynutí na výzvu súdu nijako nereagoval, svoje podanie nedoplnil.
7. Podľa § 129 ods.3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedená nedostatok možno v konaní pokračovať.
8. Podľa § 129 ods.4 Civilného sporového poriadku ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
9. Z obsahu podania žalobcu možno s určitosťou vyvodiť len to, že jeho vôľou bolo podať žalobu. Absolútne však z podania nie je zrejmé, voči komu, na základe čoho a o akých konkrétnych nárokoch sa má konať.
10. Žalobca podanie napriek výzve súdu nedoplnil, v dôsledku čoho v konaní o ňom nemožno pokračovať, a to o žiadnej jeho časti. Z podania žalobcu doručeného súdu nie je zrejmé, čo sa ním sleduje a čoho a voči komu vlastne sa ním žalobca domáha. V konaní tak nemožno pokračovať, lebo nemožno ani len správne určiť a vyrubiť súdny poplatok za toto podanie, nie je možné ani doručovať ho na vyjadrenie, lebo nie je z neho zrejmé, kto a k čomu sa má vyjadriť, čo sa vlastne žiada.
11. Žalobca v podaní neurčito spomína len akési odškodnenie, avšak vôbec neuviedol, aké odškodnenie má na mysli (či majetkové alebo v nemajetkovej podobe, napr. ospravedlnenie) a ani voči komu podanie smeruje, keďže spomína v podaní jednak Poštu, jednak jej zamestnankyňu, potom ďalšiu fyzickú osobu ako aj OO PZ Bardejov. Taký neurčitý nárok nemožno posúdiť, nemožno ani určiť, voči komu sa uplatňuje. Voči neurčitému nároku nemožno sa ani kvalifikovane brániť. Ak by malo ísť o nefinančné odškodnenie, musí byť náležite špecifikované a formulované, ak o finančné odškodnenie, tak podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 114/2001 (časopis Zo súdnej praxe č. 23/2002) „Ak sa žalobca domáha splnenia povinnosti v peniazoch, musí byť ním požadovaná suma jasne a presne uvedená v žalobnom návrhu, pretože súd v konaní a v rozhodovaní je ňou viazaný a môže sa od nej odchýliť iba v prípadoch uvedených v ustanovení § 153 ods.2 Osp (teraz § 216 ods.2 CSP). Neúplnosť žalobného návrhu spočívajúca v tom, že žalobca neuvedie sumu, zaplatenia ktorej sa domáhal, je podstatnou vadou podania, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať, pretože súdu od začatia konania musí byť jasné, o čom má konať a vecne rozhodnúť. Neúplnosť žaloby ako odstrániteľný nedostatok podmienky konania sa musí súd pokúsiť odstrániť v súčinnosti so žalobcom podľa § 43 O.s.p. (teraz § 129 CSP)“.
12. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež napr. na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.06.2008 sp.zn.2Cdo/270/2007, podľa ktorého, cit“. Žalobný návrh musí byť, okrem iného, jasný a určitý a musí z neho vyplývať, čoho sa žalobca domáha. V prípade, že sa navrhovateľ domáha svojho nároku žalobou o splnenie povinnosti a predmetom žaloby je peňažné plnenie, musí byť v žalobnom návrhu presne uvedená aj peňažná suma, ktorú navrhovateľ požaduje, t.j. uplatnený peňažný nárok musí byť konkretizovaný, pokiaľ ide o výšku. Súdu totiž od začatia konania musí byť jasné, o čom má konať a vecne rozhodnúť...Treba zdôrazniť, že navrhovateľ nie je zbavený povinnosti podať riadny žalobný návrh ani v prípade, že nemá podklady potrebné pre presné vyčíslenie ním požadovaného peňažného plnenia (tieto sa nachádzajú u odporcu, ktorý nie je ochotný poskytnúť mu súčinnosť) a ani v prípade, že výška peňažného plnenia závisí od znaleckého posudku. Ide teda o podstatnú náležitosť žalobného návrhu, nedostatok ktorej bráni pokračovaniu v konaní. Ak predmetom žaloby o splnenie povinnosti je peňažné plnenie, neúplnosť žalobného návrhu spočívajúcu v tom, že navrhovateľ neuvedie sumu, zaplatenia ktorej sa domáha, treba preto považovať za taký nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať. V takomto prípade je povinnosťou súdu pokúsiť sa neúplnosť žaloby, ako odstrániteľný nedostatok konania, postupom podľa § 43 ods. 2 O.s.p. odstrániť. V prípade, že navrhovateľ tento nedostatok
neodstráni, neostáva súdu iné, než podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odmietnuť“.
13. Žalobca napriek výslovnej výzve súdu neuviedol čoho a voči komu sa domáha. Ak žalobca neuvedie presne, určito a zrozumiteľne, čoho a od koho sa vlastne domáha, logicky neexistuje možnosť sa takej neurčitej požiadavke ani brániť, ale ani ju dobrovoľne splniť, teda uspokojiť žalobcu.
14. Podanie žalobcu nespĺňa tak podstatné zákonom predpísané náležitosti ustanovené v 127 ods.1 a § 132 ods.1 a 2 CSP. Z hľadiska obsahu z podania žalobcu s istotou možno vydedukovať iba to, že toto je vyjadrením nespokojnosti žalobcu so správaním viacerých subjektov. Podanie ako celok však pôsobí zmätočne, nezrozumiteľne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie namiesto toho, aby z neho bolo jasne a nepochybne zrejmé, čo, voči komu a na základe čoho sa ním žiada, čo znamená, že nemožno ho akceptovať ako riadnu žalobu spôsobilú meritórneho prejednania.
15. Civilné súdne konanie sporové je dôsledne ovládané tzv. prejednacím princípom. Strany nesú zodpovednosť za vedenie a výsledok sporu, pričom uplatnený nárok bezpodmienečne musí byť vymedzený, riadne individualizovaný a odôvodnený už v žalobe. „Žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv.“dominus litis“ (Citované z Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 478 s). Platí totiž dispozičný princíp, súd je viazaný žalobou, preto nesmie priznať žalobcovi niečo iné, ako požaduje, ale ani priznať mu síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu (z iného skutku), než ktorý bol predmetom konania (Najvyšší súd ČR sp.zn. 33Cdo 3311/2009).
16. Neunesenie bremena tvrdenia ako dôvod pre zamietnutie žaloby je potrebné odlišovať od nedostatočného určenia, čo vlastne má byť jej predmetom, o čom má súd rozhodnúť, ktoré je dôvodom pre odmietnutie žaloby. Aj na to, aby súd po podaní žaloby vedel posúdiť, či ide o zmenu žaloby podľa § 140 CSP, je logicky nevyhnutné, aby vedel, aký nárok sa vlastne žalobou uplatňuje.
17. Nie všetky nedostatky podania sú nedostatkami, ktoré bránia v konaní pokračovať. Nedostatkom, ktorý bráni riadnemu pokračovaniu v konaní, je však aj podľa rokmi ustálenej súdnej praxe vždy vada podania, pre ktorú nie je zrejmé, čoho sa podávateľ domáha ( podporne napr. Občanský soudní řád, komentář, I. díl, JUDr. Handl, JUDr, Rubeš, Praha 1985, strana 253). Predmet sporu je vymedzený pomocou dvoch znakov, a to 1/ pomocou požadovaných účinkov súdneho rozhodnutia vyjadrených žalobným petitom a 2./ pomocou skutkového základu, na to, aby bolo zrejmé, čo je predmetom sporu, musia byť splnené obidva znaky. Nestačí teda, ak podanie obsahuje len petit, ktorý síce sám osebe bude perfektný, vykonateľný, určitý a zrozumiteľný, avšak bude k nemu absentovať opísanie rozhodujúcich skutočností, tak isto, ako nestačí uviesť len rozhodujúce skutočnosti, ak k nim chýba petit, ktorý by z nich logicky vyplýval.
18. V zmysle § 127 ods. 1 v spojení s § 132 ods. 1 CSP obligatórnou náležitosťou žaloby je okrem iných presné, určité a zrozumiteľné označenie, čo sa ňou sleduje a žalobný návrh. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci sp.zn. I.ÚS 192/2015 „tak ako súd nie je spôsobilý konať a rozhodnúť o podaní, z ktorého nevyplýva návrh na rozhodnutie (absencia petitu), rovnako nie je spôsobilý rozhodovať ani o navrhovanom petite, ak nie je náležite odôvodnený (absencia odôvodnenia), ktoré zložky návrhu, t. j. petit aj jeho odôvodnenie, je nevyhnutné vnímať a posudzovať v ich vzájomnom súzvuku a jednote ako zložky jednoliateho celku (návrhu na začatie konania). Pri posudzovaní náležitostí podania je ich splnenie potrebné posudzovať s prihliadnutím na znenie podania ako celku, ktorého jednotlivé elementy sa navzájom dopĺňajú. Avšak v prípade zistenia súdu o nejasnosti, neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti podania, prípadne niektorej jeho zložky v kontexte celého podania, súd vyzve navrhovateľa, aby tieto nedostatky doplnil alebo opravil s poučením, že v prípade neodstránenia týchto nedostatkov, kvôli ktorým nebude môcť pokračovať v konaní o podaní, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, takéto podanie odmietne. Nepochybne presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu na začatie konania, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ sledoval podaním návrhu na začatie konania, a motívy, dosiahnutie ktorých navrhovateľ vyjadril a zdôvodnil aj v odôvodnení svojho návrhu. Neúplnosť, nezrozumiteľnosť alebo nesprávnosť
petitu, ktorý nekorešponduje so zvyškom návrhu, najmä s jeho odôvodnením, spravidla zakladá prvotnú nemožnosť súdu pokračovať v konaní, kým sa tento návrh neopraví alebo nedoplní, a to na základe výzvy konajúceho súdu“.
19. S poukazom na vyššie uvedené podľa názoru súdu v tu súdenej veci podanie žalobcu neumožňuje určenie, čoho, voči komu a na základe čoho sa ním žalobca domáha, aké rozhodnutie má súd vlastne vydať, úplne zjavne tu chýba zo strany žalobcu jednoznačné vymedzenie požadovaného nároku, teda individualizácia, nezameniteľnosť nároku, teda tie skutočnosti, ktoré nie sú rozhodné pre unesenie bremena tvrdenia, ale pre samotné vymedzenie nároku žalobcu. Chýba tak absolútne základná náležitosť podania na to, aby sa žalovaný k takému podaniu a nároku mohol vôbec relevantne vyjadriť s poukazom na jeho procesné práva a povinnosti a právo na spravodlivý proces v tomto kontradiktórnom konaní. Problém nie je v tom, ak žalobca v žalobe nesprávne právne kvalifikuje svoj uplatnený nárok, dokonca vôbec v žalobe nemusí uviesť titul na základe ktorého ho uplatňuje. Bezpodmienečne však musí v žalobe uviesť také jej zdôvodnenie a petit, na základe ktorých súd (a následne aj žalovaný po doručení mu žaloby) budú vedieť, z akého titulu a aký nárok sa vlastne uplatňuje, čo tu žalobca neurobil.
20. „Súd nie je orgán, ktorého úlohou je tvoriť skutkovú podstatu právneho problému, a tak konštruovať spis zo skutkových a právnych útržkov označených účastníkom. Len riadnym spôsobom v žalobnom návrhu vymedzený predmet konania predstavuje dostatočne spôsobilý základ pre vecné prejednanie a rozhodnutie žaloby. Z podaní žalobcu súd nezistil, čoho sa žalobca konkrétne domáha a čo by mohlo byť predmetom tohto konania ( uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/177/2018).
21. Tu bez akýchkoľvek pochybností podanie žalobcu nie je zrozumiteľné a určité, nie je z neho zrejmé, čoho a voči komu sa ním žalobca domáha, aké rozhodnutie má súd vydať, o podaní žalobcu preto nemožno konať a pokračovať. Preto súd nemal inú možnosť, než podanie žalobcu odmietnuť. Súd si nemôže a nesmie za žalobcu domýšľať, aké právne účinky má vyvolať jeho podanie, ani ho opätovne vyzývať na odstránenie vád, keďže ich neodstránenie po výzve súdu je dôvodom na odmietnutie podania. Práve opačný postup súdu by mohol spôsobiť porušenie zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti. Išlo by o preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo bezdôvodným zvýhodňovaním jednej strany.
22. Podanie žalobcu je napriek uzneseniu súdu podľa § 129 CSP nezrozumiteľné, nie je zrejmé, čoho, voči komu sa ním žalobca domáha, pritom ide o nedostatok, bez odstránenia ktorého nemožno v konaní pokračovať. Uvedené neumožňuje súdu ani len realizovať prvotné úkony, ako sú posúdenie podmienok konania (vrátane procesnej subjektivity strán sporu), vyrubenie súdneho poplatku za žalobu a úkony v zmysle § 167 ods.2 CSP, nakoľko možnosť zaujať relevantné stanovisko k žalobe vyžaduje predovšetkým vedomosť, od koho vlastne a čo sa ňou žiada. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoje podanie napriek výzve súdu nedoplnil tak, aby toto malo zákonom požadované náležitosti a bolo možné v konaní o ňom pokračovať, v súlade s ust.§ 129 ods.3 CSP súd podanie žalobcu odmietol.
23. Odmietnutie podania nebráni žalobcovi podať riadnu, novú žalobu so všetkými požadovanými náležitosťami.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa ust.§ 256 ods.1 CSP. Civilný sporový poriadok nemá osobitnú úpravu pre rozhodovanie o trovách konania v prípade, ak sa odmieta podanie. Keďže však v tomto prípade vzniká obdobná situácia ako pri zastavení konania, pretože vo veci sa meritórne nekoná, rozhodol súd o náhrade trov konania podľa ust.§ 256 ods.1 CSP. Pre odmietnutie podania žalobcovi náhradu trov konania priznať nemožno a nakoľko nie je zrejmé, kto by vôbec mal byť žalovaným a nikomu takému preukázateľné trovy konania nevznikli, súd nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať, ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov tohto konania stranám sporu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 129 ods.4 CSP ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.