Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-71S/15/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: L E H O R, spol. s r.o., Javorinka 147, 925 01 Galanta, IČO: 35 754 524, zast.: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. 100144902/2022 zo dňa 24. 01. 2022, č. 100278707/2022 zo dňa 10. 02. 2022, č. 100145477/2022 zo dňa 24. 01. 2022, č. 100144616/2022 zo dňa 24. 01. 2022, č. 100145211/2022 zo dňa 24. 01. 2022, č. 100145775/2022 zo dňa 24. 01. 2022 a č. 100278541/2022 zo dňa 10. 02. 2022, takto

rozhodol:

I. Opatrenie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100144902/2022 zo dňa 24. 01. 2022 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Opatrenie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100278707/2022 zo dňa 10. 02. 2022 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

III. Opatrenie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100145477/2022 zo dňa 24. 01. 2022 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

IV. Opatrenie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100144616/2022 zo dňa 24. 01. 2022 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

V. Opatrenie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100145211/2022 zo dňa 24. 01. 2022 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

VI. Opatrenie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100145775/2022 zo dňa 24. 01. 2022 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

VII. Opatrenie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100278541/2022 zo dňa 10. 02. 2022 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

VIII. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

a) Vec vedená pod sp. zn.

1. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 101806979/2018 zo dňa 13. 09. 2018 žalobcovi vyrubil úrok z omeškania vo výške 5.193,60 EUR za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie apríl 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane nepodal odvolanie a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 11. 2018.

2. Žalobca dňa 30. 03. 2021 podal na Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta (ďalej aj len „daňový úrad“) podnet na preskúmanie rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania mimo odvolacieho konania. Zaplatil správny poplatok vo výške 95,50 EUR podľa položky 1 bodu 2. Sadzobníka správnych poplatkov, ktorý je prílohou o správnych poplatkoch (ďalej len „ZoSP“ alebo „zákon o správnych poplatkoch“), v spojení s ZoSP.

3. Daňový úrad predložil podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, podaný žalobcom, na rozhodnutie žalovanému podľa a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Dňa 21. 01. 2022 bolo žalobcovi doručené oznámenie žalovaného č. 100114787/2022 zo dňa 19. 01. 2022 o vybavení podnetu na preskúmanie rozhodnutia o úroku z omeškania (za zdaňovacie obdobie apríl 2013) mimo odvolacieho konania. Žalovaný v ňom skonštatoval, poukazujúc na právne závery rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , že je potrebné zaujať stanovisko, že rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania bolo za danej situácie vydané v rozpore so zákonom ( Daňového poriadku), pretože vzhľadom na zánik daňového nedoplatku zo zákona už úrok z omeškania nebolo možné vyrubiť. Ďalej žalovaný poukázal na , a Daňového poriadku a uviedol, že preskúmal rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania mimo odvolacieho konania a zistil, že právo na vyrubenie úroku z omeškania zaniklo dňa 31. 12. 2018, preto v zmysle Daňového poriadku nemôže preskúmavané rozhodnutie zrušiť.

4. Dňa 25. 01. 2022 bolo žalobcovi doručené oznámenie žalovaného č. 100144902/2022 zo dňa 24. 01. 2022 o nevyhovení žiadosti žalobcu o vrátenie správneho poplatku za podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný v tomto oznámení poukázal na § 10 ods. 1 a ods. 5 ZoSP a uviedol, že na základe podnetu žalobcu vykonal úkon – preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorý podlieha správnemu poplatku podľa § 8 ods. 1 v nadväznosti na § 6 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch vo výške 95,50 EUR podľa položky č. 1 bod 2 Sadzobníka správnych poplatkov, a preto nevznikol žalobcovi (poplatníkovi) nárok na jeho vrátenie.

b) Vec vedená pod sp. zn.

5. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 101052977/2018 zo dňa 29. 05. 2018 žalobcovi vyrubil úrok z omeškania vo výške 3.729,70 EUR za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Proti rozhodnutiu o úroku z omeškania za august 2013 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101517360/2018 zo dňa 07. 08. 2018 tak, že rozhodnutie o úroku z omeškania potvrdil. Rozhodnutie o odvolaní žalobca napadol správnou žalobou. Konanie o správnej žalobe žalobcu bolo zastavené uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -60 zo dňa 09. 07. 2019 z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku. Rozhodnutie o úroku z omeškania za august 2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 08. 2018.

6. Žalobca dňa 30. 03. 2021 podal na daňový úrad podnet na preskúmanie rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania mimo odvolacieho konania. Zaplatil správny poplatok vo výške 95,50 EUR podľa položky 1 bodu 2. Sadzobníka správnych poplatkov, v spojení s § 6 ods. 2 ZoSP.

7. Daňový úrad predložil podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, podaný žalobcom, na rozhodnutie žalovanému. Žalovaný podľa § 77 ods. 1 a 2 Daňového poriadku postúpil Ministerstvu financií Slovenskej republiky podnet na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava o úroku z omeškania (za zdaňovacie obdobie august 2013), mimo odvolacieho konania. Ministerstvo financií Slovenskej republiky podaním zo dňa 28. 01. 2022 odstúpilo podnet na priame vybavenie žalovanému s poukazom na § 77 ods. 7 Daňového poriadku a konštatovaním, že právo na vyrubenie úroku z omeškania zaniklo. Dňa 09. 02. 2022 bolo

žalobcovi doručené oznámenie žalovaného č. 100237657/2022 zo dňa 07. 02. 2022 o vybavení podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný odôvodnil oznámenie rovnako ako odôvodnil oznámenie uvedené v bode 3. odôvodnenia tohto rozsudku.

8. Dňa 11. 02. 2022 bolo žalobcovi doručené oznámenie žalovaného č. 100278707/2022 zo dňa 10. 02. 2022 o nevyhovení žiadosti žalobcu o vrátenie správneho poplatku za podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný odôvodnil oznámenie rovnako ako odôvodnil oznámenie uvedené v bode 4. odôvodnenia tohto rozsudku.

c) Vec vedená pod sp. zn.

9. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 101809841/2018 zo dňa 14. 09. 2018 žalobcovi vyrubil úrok z omeškania vo výške 4.582,20 EUR za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie jún 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Rozhodnutie o úroku z omeškania za jún 2013 žalobca nenapadol odvolaním a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 11. 2018.

10. Žalobca dňa 30. 03. 2021 podal na daňový úrad podnet na preskúmanie rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania mimo odvolacieho konania. Zaplatil správny poplatok vo výške 95,50 EUR podľa položky 1 bodu 2. Sadzobníka správnych poplatkov, v spojení s § 6 ods. 2 ZoSP.

11. Daňový úrad predložil podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, podaný žalobcom, na rozhodnutie žalovanému. Dňa 21. 01. 2022 bolo žalobcovi doručené oznámenie žalovaného č. 100117293/2022 zo dňa 19. 01. 2022 o vybavení podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný odôvodnil oznámenie rovnako ako odôvodnil oznámenie uvedené v bode 3. odôvodnenia tohto rozsudku.

12. Dňa 25. 01. 2022 bolo žalobcovi doručené oznámenie žalovaného č. 100145477/2022 zo dňa 24. 01. 2022 o nevyhovení žiadosti žalobcu o vrátenie správneho poplatku za podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný odôvodnil oznámenie rovnako ako odôvodnil oznámenie uvedené v bode 4. odôvodnenia tohto rozsudku.

d) Vec vedená pod sp. zn.

13. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 101805055/2018 zo dňa 13. 09. 2018 žalobcovi vyrubil úrok z omeškania vo výške 1.650,20 EUR za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie február 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Rozhodnutie o úroku z omeškania za február 2013 žalobca nenapadol odvolaním a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 11. 2018.

14. Žalobca dňa 30. 03. 2021 podal na daňový úrad podnet na preskúmanie rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania mimo odvolacieho konania. Zaplatil správny poplatok vo výške 95,50 EUR podľa položky 1 bodu 2. Sadzobníka správnych poplatkov, v spojení s § 6 ods. 2 ZoSP.

15. Daňový úrad predložil podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, podaný žalobcom, na rozhodnutie žalovanému. Dňa 21. 01. 2022 bolo žalobcovi doručené oznámenie žalovaného č. 100114406/2022 zo dňa 19. 01. 2022 o vybavení podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný odôvodnil oznámenie rovnako ako odôvodnil oznámenie uvedené v bode 3. odôvodnenia tohto rozsudku.

16. Dňa 25. 01. 2022 bolo žalobcovi doručené oznámenie žalovaného č. 100144616/2022 zo dňa 24. 01. 2022 o nevyhovení žiadosti žalobcu o vrátenie správneho poplatku za podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný odôvodnil oznámenie rovnako ako odôvodnil oznámenie uvedené v bode 4. odôvodnenia tohto rozsudku.

e) Vec vedená pod sp. zn.

17. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 101807624/2018 zo dňa 13. 09. 2018 žalobcovi vyrubil úrok z omeškania vo výške 7.220,00 EUR za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania

za zdaňovacie obdobie máj 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Rozhodnutie o úroku z omeškania za máj 2013 žalobca nenapadol odvolaním a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 11. 2018.

18. Žalobca dňa 30. 03. 2021 podal na daňový úrad podnet na preskúmanie rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania mimo odvolacieho konania. Zaplatil správny poplatok vo výške 95,50 EUR podľa položky 1 bodu 2. Sadzobníka správnych poplatkov, v spojení s § 6 ods. 2 ZoSP.

19. Daňový úrad predložil podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, podaný žalobcom, na rozhodnutie žalovanému. Dňa 21. 01. 2022 bolo žalobcovi doručené oznámenie žalovaného č. 100116812/2022 zo dňa 19. 01. 2022 o vybavení podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný odôvodnil oznámenie rovnako ako odôvodnil oznámenie uvedené v bode 3. odôvodnenia tohto rozsudku.

20. Dňa 25. 01. 2022 bolo žalobcovi doručené oznámenie žalovaného č. 100145211/2022 zo dňa 24. 01. 2022 o nevyhovení žiadosti žalobcu o vrátenie správneho poplatku za podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný odôvodnil oznámenie rovnako ako odôvodnil oznámenie uvedené v bode 4. odôvodnenia tohto rozsudku.

f) Vec vedená pod sp. zn.

21. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 101811867/2018 zo dňa 14. 09. 2018 žalobcovi vyrubil úrok z omeškania vo výške 4.219,60 EUR za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie júl 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Rozhodnutie o úroku z omeškania za júl 2013 žalobca nenapadol odvolaním a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 11. 2018.

22. Žalobca dňa 30. 03. 2021 podal na daňový úrad podnet na preskúmanie rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania mimo odvolacieho konania. Zaplatil správny poplatok vo výške 95,50 EUR podľa položky 1 bodu 2. Sadzobníka správnych poplatkov, v spojení s § 6 ods. 2 ZoSP.

23. Daňový úrad predložil podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, podaný žalobcom, na rozhodnutie žalovanému. Dňa 21. 01. 2022 bolo žalobcovi doručené oznámenie žalovaného č. 100117460/2022 zo dňa 19. 01. 2022 o vybavení podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný odôvodnil oznámenie rovnako ako odôvodnil oznámenie uvedené v bode 3. odôvodnenia tohto rozsudku.

24. Dňa 25. 01. 2022 bolo žalobcovi doručené oznámenie žalovaného č. 100145775/2022 zo dňa 24. 01. 2022 o nevyhovení žiadosti žalobcu o vrátenie správneho poplatku za podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný odôvodnil oznámenie rovnako ako odôvodnil oznámenie uvedené v bode 4. odôvodnenia tohto rozsudku.

g) Vec vedená pod sp. zn.

25. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 101053318/2018 zo dňa 29. 05. 2018 žalobcovi vyrubil úrok z omeškania vo výške 74,70 EUR za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie september 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Proti rozhodnutiu o úroku z omeškania za september 2013 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101517468/2018 zo dňa 07. 08. 2018 tak, že rozhodnutie o úroku z omeškania potvrdil. Rozhodnutie o odvolaní žalobca napadol správnou žalobou. Konanie o správnej žalobe žalobcu bolo zastavené uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -38 zo dňa 30. 04. 2019 z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku. Rozhodnutie o úroku z omeškania za september 2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 08. 2018.

26. Žalobca dňa 30. 03. 2021 podal na daňový úrad podnet na preskúmanie rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania mimo odvolacieho konania. Zaplatil správny poplatok vo výške 95,50 EUR podľa položky 1 bodu 2. Sadzobníka správnych poplatkov, v spojení s § 6 ods. 2 ZoSP.

27. Daňový úrad predložil podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, podaný žalobcom, na rozhodnutie žalovanému. Žalovaný podľa § 77 ods. 1 a 2 Daňového poriadku postúpil Ministerstvu financií Slovenskej republiky podnet na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava o úroku z omeškania (za zdaňovacie obdobie september 2013), mimo odvolacieho konania. Ministerstvo financií Slovenskej republiky podaním zo dňa 28. 01. 2022 odstúpilo podnet na priame vybavenie žalovanému s poukazom na § 77 ods. 7 Daňového poriadku a konštatovaním, že právo na vyrubenie úroku z omeškania zaniklo. Dňa 09. 02. 2022 bolo žalobcovi doručené oznámenie žalovaného č. 100237911/2022 zo dňa 07. 02. 2022 o vybavení podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný odôvodnil oznámenie rovnako ako odôvodnil oznámenie uvedené v bode 3. odôvodnenia tohto rozsudku.

28. Dňa 11. 02. 2022 bolo žalobcovi doručené oznámenie žalovaného č. 100278541/2022 zo dňa 10. 02. 2022 o nevyhovení žiadosti žalobcu o vrátenie správneho poplatku za podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný odôvodnil oznámenie rovnako ako odôvodnil oznámenie uvedené v bode 4. odôvodnenia tohto rozsudku.

Správne žaloby – žalobné body

29. Siedmimi správnymi žalobami, podanými v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrení žalovaného o nevyhovení jeho žiadosti o vrátenie správnych poplatkov za podanie podnetu na preskúmanie jednotlivých rozhodnutí o úrokoch z omeškania mimo odvolacieho konania, ako aj preskúmania zákonnosti opatrení žalovaného o vybavení podnetu na preskúmanie rozhodnutí o úrokoch z omeškania mimo odvolacieho konania, ktoré opatreniam o vybavení žiadosti o vrátenie správnych poplatkov predchádzali, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

30. Správne žaloby obsahovali totožné žalobné námietky, preto budú ďalej v odôvodnení tohto rozsudku uvádzané súhrnne.

a) Dôvody nezákonnosti opatrení o vybavení podnetu na preskúmanie rozhodnutí o úrokoch z omeškania mimo odvolacieho konania

31. Žalobca navrhol preskúmať zákonnosť oznámení žalovaného o nevyhovení podnetu na preskúmanie rozhodnutí o úrokoch z omeškania mimo odvolacieho konania podľa , keďže ide o skôr vydané opatrenia žalovaného, z ktorých preskúmavané opatrenia o nevyhovení žiadosti o vrátenie zaplatených správnych poplatkov vychádzali a tieto skôr vydané opatrenia boli pre ne záväzné, a súčasne skôr vydané opatrenia nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa . Žalobca vzhliadol nezákonnosť opatrení o vybavení podnetu v tom, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a že sú nepreskúmateľné.

32. Podľa názoru žalobcu je odôvodnenie oznámení o vybavení podnetu v časti oprávnenia žalovaného zrušiť rozhodnutia o úroku z omeškania výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci a nevydanie rozhodnutí žalovaného o zrušení rozhodnutí o úroku z omeškania nebolo dôvodné. Žalobca poskytol svoj výklad ustanovenia § 77 ods. 3 a 4 Daňového poriadku, v zmysle ktorého vybavenie podnetu oznámením je prípustné iba v prípade, ak príslušný orgán dospeje k záveru o súlade napadnutého rozhodnutia so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak sa vyžaduje rozhodnutie o podnete. Z právneho posúdenia vykonaného žalovaným, ktoré je obsahom každého oznámenia o vybavení podnetu, je nepochybné, že žalobca podal podnet dôvodne a že existujú dôvody na zrušenie jednotlivých rozhodnutí o úroku z omeškania. Žalovaný však napriek tomu, že sám skonštatoval nezákonnosť rozhodnutí o úroku z omeškania, tieto preskúmavané rozhodnutia nezrušil a vydal len oznámenia o vybavení podnetu, v ktorých uviedol, že rozhodnutia nezruší s odkazom na § 77 ods. 7 Daňového poriadku.

33. Ďalej vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaným pri vybavovaní podnetu, s cieľom poskytnutia výkladu § 77 ods. 7 Daňového poriadku v spojení s § 156 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku, žalobca dôvodil, že rozhodnutia o úrokoch z omeškania boli vydané a právoplatnosť nadobudli pred uplynutím lehoty v zmysle § 156 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku. Ak by nebolo reštrukturalizácie, mohlo by sa konštatovať, že úrok z omeškania bol právoplatne vyrubený v rámci zákonnej päťročnej lehoty, ktorá preto dňa 31. 12. 2018 nemohla márne uplynúť, a z dôvodu tohto vyrubenia už v súčasnosti

nemožno aplikovať § 156 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku. V tejto súvislosti je totiž podľa žalobcu nutné odlišovať (a) právo vyrubiť daň (teda aj úrok z omeškania), ktoré je možné vykonať len v lehotách stanovených Daňovým poriadkom (§ 69, § 156 ods. 8 Daňového poriadku), pretože po ich márnom uplynutí zaniká, a (b) právo vymáhať vyrubenú daň, čo je podľa § 85 ods. 4 Daňového poriadku možné v lehote dvadsať rokov po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Nebyť reštrukturalizácie žalobcu, právo vyrubiť úrok z omeškania za jednotlivé zdaňovacie obdobia roka 2013 bolo realizované v deň právoplatnosti jednotlivých rozhodnutí o úroku z omeškania, preto už ohľadne neho lehota podľa § 156 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku neplynie, a nebyť reštrukturalizácie, správca dane by bol oprávnený úrok z omeškania vymáhať. V dôsledku zrušenia rozhodnutí o úroku z omeškania požadovaného podnetom, ak by sa vec nevrátila správcovi dane – prvostupňovému orgánu, by sa pritom už o prípadnom opakovanom vyrubení úroku z omeškania ani neuvažovalo (práve v dôsledku reštrukturalizácie žalobcu).

34. Žalobca namietol, že ak poukazom na § 77 ods. 7 Daňového poriadku žalovaný mienil, že vzhľadom na plynutie času nie je oprávnený podnetom napadnuté rozhodnutia preskúmať, toto je v rozpore s reálne vykonaným preskúmaním rozhodnutí o úroku z omeškania a nepochybným záverom o ich nezákonnosti. Ak žalovaný mienil relevantné zákonné ustanovenia vykladať tak, že po uplynutí prekluzívnej lehoty na vyrubenie úroku z omeškania nemôže byť zrušené rozhodnutie, ktorým bol úrok v rámci lehoty skutočne vyrubený, hoci by sa tým (zrušením) odstránil nezákonný stav rozhodnutím nastolený, žalobca nepovažuje takúto interpretáciu za súladnú s princípmi spravodlivosti a základnými zásadami daňového konania. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa totiž pri správe daní musí dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov; podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku je správca dane povinný každú vec, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť bezodkladne a bez zbytočných prieťahov; podľa § 3 ods. 7 Daňového poriadku majú daňové subjekty pri správe daní rovnaké právne postavenie. Pri takomto výklade § 77 ods. 7 Daňového poriadku (že v čase rozhodovania o podnete na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania je už po lehote stanovenej na vyrubenie úroku z omeškania, bez ohľadu na to či k jeho vyrubeniu fakticky došlo, a že preto už nemožno nezákonné rozhodnutia o jeho vyrubení zrušiť) by jednostranne, výlučne postupom správcu dane, ktorý úrok z omeškania vyrubil krátko pred uplynutím prekluzívnej lehoty na jeho vyrubenie, dochádzalo k nastoleniu stavu nemožnosti zrušenia nezákonného rozhodnutia. V takom prípade by tiež strácala akýkoľvek význam trojročná lehota na podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 2 Daňového poriadku, plynúca od právoplatnosti rozhodnutia. Ak by bolo totiž rozhodnutie vydané v rámci tretieho a ďalšieho roku v rámci päťročnej lehoty podľa § 156 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku, lehota na podanie podnetu na jeho preskúmanie mimo odvolacieho konania by fakticky nebola tri roky a osoba podávajúca podnet by sa musela zároveň spoliehať aj na to, že príslušný orgán nebude o podnete rozhodovať po uplynutí päťročnej lehoty (keďže na rozhodovanie daňových orgánov o podnete na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa nevzťahujú lehoty ustanovené v § 65 ods. 1 a 2 Daňového poriadku). Zároveň by sa tým zaviedlo nerovné postavenie daňových subjektov v obdobných prípadoch, ktorých rozsah práv (možností) domáhať sa ochrany pred nezákonným rozhodnutím by bol závislý od aktivity či rýchlosti konania konkrétneho správcu dane. Výsledkom aplikácie § 77 ods. 7 Daňového poriadku použitej žalovaným došlo k zjavnému odopretiu spravodlivosti, keď napriek tomu, že žalovaný sám konštatoval nezákonnosť rozhodnutí o úroku z omeškania, túto nezákonnosť odmietol odstrániť pre formalistický výklad, že rozhodnutia o úroku z omeškania možno zrušiť, zmeniť či zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému orgánu, len ak možno daň vyrubiť; t. j. výklad použitý žalovaným je v rozpore s ust. článku 1 ods. 1 a článku 46 ods. 1 . Dotknuté daňové subjekty ale môžu mať a v tomto prípade žalobca aj reálne má, aj napriek prekludovaniu práva vyrubiť daň, legitímny záujem na odstránení nezákonnosti (najmä vzhľadom na evidovanie daňových nedoplatkov a rozhodnutí, vedenie daňových záznamov, započítavanie nedoplatkov, dobrú povesť a dobré meno žalobcu), a preto sa tu javí účelnejším pre naplnenie vyššie označených článkov použitie takého výkladu Daňového poriadku, že na základe preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania ho ako nezákonné možno zrušiť či zmeniť bez ohľadu na možnosť vyrubenia dane, a zrušiť a vrátiť ho prvostupňovému orgánu možno, len ak to je účelné, t. j. ak prvostupňový orgán môže vo veci zákonne postupovať (najmä opätovne vyrubiť daň).

35. Žalobca zastal právny názor, že žalovaný mal po preskúmaní rozhodnutí o úroku z omeškania, na základe ktorého dospel k záveru, že sú nezákonné, vydať rozhodnutia, ktorými by rozhodnutia o úroku z omeškania zrušil. Teraz totiž v dôsledku postupu žalovaného trvá stav, že rozhodnutia o úroku z omeškania, napriek ich konštatovanej a zrejmej nezákonnosti, stále existujú ako právoplatné

rozhodnutia správcu dane, pričom, ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 28. 02. 2018, „(a)k správny orgán oznámením vyjadrí svoj zamietavý procesný postoj k dôvodom uplatneným v podnete (...), zostáva pôvodné rozhodnutie právoplatné a sféra materiálnych práv a povinností daňového subjektu tým nie je dotknutá“. Zodpovednosť správcu dane za postup v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, keď žalobcovi vyrubil úrok z omeškania, hoci na to nebol oprávnený, tak bola prenesená na žalobcu, proti ktorému svedčia rozhodnutia o úroku z omeškania (aj napriek ich konštatovanej nezákonnosti) a finančná suma vo výške úroku z omeškania je zadržiavaná na bankovom účte žalobcu v dôsledku daňového exekučného konania a niektoré rozhodnutia o úroku z omeškania boli podkladom pre vykonanie zápočtu s preplatkom, teda pohľadávky z rozhodnutí o úroku z omeškania boli jednostranne splnené napriek svojej nezákonnosti. Žalovaný preto podľa žalobcu nesprávne použil na predmetný prípad ust. § 77 ods. 7 Daňového poriadku, ktoré interpretoval v rozpore s jeho účelom, ktorým predsa nemôže byť zastabilizovanie zrejmého protiprávneho stavu, hoci teleologický výklad právnej normy sa prioritizuje pred výkladom doslovným.

36. V správnych žalobách vo veciach sp. zn. a žalobca namietol aj nepreskúmateľnosť oznámení o vybavení podnetu v tom smere, že žalovaný v nich konštatoval nezákonnosť rozhodnutia o úroku z omeškania, avšak v závere oznámenia o vybavení podnetu uviedol, že preskúmal rozhodnutia o odvolaní, ktorými boli potvrdené rozhodnutia o úroku z omeškania. Nie je preto zrejmé, či žalovaný preskúmaval svoje vlastné rozhodnutie o odvolaní (čím by bol narušený princíp dvojinštančnosti plynúci z § 77 Daňového poriadku) alebo ako druhostupňový orgán preskúmal prvoinštančné rozhodnutie o úroku z omeškania.

b) Dôvody nezákonnosti opatrení o nevyhovení žiadosti o vrátenie správneho poplatku

37. Nezákonnosť oznámení žalovaného o nevyhovení žiadosti žalobcu o vrátenie správnych poplatkov vzhliadol žalobca v tom, že vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Oznámeniami o správnom poplatku bolo porušené právo žalobcu vlastniť majetok, keďže priamo zasahujú do jeho majetkovej sféry, nakoľko na ich základe sa žalobcovi v rozpore so zákonom odopiera právo na vrátenie zaplatených správnych poplatkov za podnet na preskúmanie rozhodnutí o úrokoch z omeškania mimo odvolacieho konania.

38. Podľa názoru žalobcu sú oznámenia o správnom poplatku nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže z nich nemožno zistiť, ako sa žalovaný vysporiadal s nezákonnosťou rozhodnutí o úroku z omeškania, konštatovanou v oznámeniach o vybavení podnetu v kontexte podstatného obsahu podnetu, teda že podnet bol podaný dôvodne. Preto tiež možno konštatovať, že žalovaný pri vydaní oznámení o správnom poplatku vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď nijakým spôsobom nezohľadnil tento záver o nezákonnosti rozhodnutí o úroku z omeškania. Žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval pravidlo pre vrátenie správneho poplatku stanovené v tiež záväznej poznámke k položke č. 1 Sadzobníka správnych poplatkov (podľa ktorej „poplatok zaplatený podľa tejto položky sa vráti, ak sa podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania vyhovelo v plnom rozsahu“), respektíve ak ho aplikoval (čo z oznámení o správnom poplatku nemožno zistiť), nesprávne ho interpretoval.

39. Žalobca zdôraznil, že v súlade s princípmi materiálneho právneho štátu podľa článku 1 ods. 1 je taká interpretácia právnej normy, ktorá nepopiera účel a zmysel právnej úpravy a vo svojich dôsledkoch reštriktívne nezasahuje do základných práv a slobôd, ktorých rešpektovanie je súčasťou základných princípov právneho štátu (ústavne konformný výklad), preto teleologický výklad právnej normy má prednosť pred jej doslovnou, gramatickou interpretáciou. V súlade s uvedeným je potom nutné vzhliadnuť na účel pravidla vrátenia správneho poplatku podľa poznámky. V súvislosti so správnym poplatkom zaplateným podľa položky č. 1 Sadzobníka správnych poplatkov je osobitne upravené, že správny poplatok za podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa vráti aj napriek jeho spotrebovaniu v dôsledku vykonania požadovaného poplatkového úkonu (t. j. preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania), a to ak sa podnetu vyhovelo. V predmetnom prípade tak správny poplatok plní nielen funkciu náhrady nákladov, ale jeho účelom je aj predchádzanie nedôvodným či účelovým podnetom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, pričom ak sa ukáže, že podnet bol dôvodný, správny poplatok sa poplatníkovi vráti, pretože voči nemu bolo vydané

nezákonné rozhodnutie. Ak by žalovaný správne právne posúdil vec a tak by dospel k záveru, že nakoľko zistil rozpor rozhodnutí o úroku z omeškania so všeobecne záväznými právnymi predpismi, je namieste ich zrušenie, boli by naplnené predpoklady pre vrátenie správneho poplatku v zmysle poznámky (vyhovenie podnetu), a to nielen z materiálneho hľadiska (že žalovaný uznal dôvody nezákonnosti tvrdené v podnete a konštatoval ich aj v oznámeniach o vybavení podnetu), ale aj z formálneho hľadiska (že by existovali rozhodnutia vydané na základe preskúmania rozhodnutí o úroku z omeškania mimo odvolacieho konania o ich zrušení). Takto, na základe nesprávneho právneho posúdenia vykonaného žalovaným, rozhodnutia o zrušení rozhodnutí o úroku z omeškania neexistujú, a tak sa môže javiť, že podnetu nebolo vyhovené a správny poplatok nemôže byť na základe predpokladov stanovených v poznámke vrátený. Išlo by však o formálne posúdenie veci, nezohľadňujúce zmienený účel poznámky.

40. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutí o úroku z omeškania na základe podnetu dospel k záveru o nezákonnosti preskúmaných rozhodnutí, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že podnet nebol podaný nedôvodne ani účelovo a podstata poznámky je naplnená. Doslovným výkladom poznámky (že pod vyhovením podnetu v plnom rozsahu sa má rozumieť výlučne zrušenie či zmena napadnutého rozhodnutia podľa návrhu uvedeného v podnete) by došlo k výrazne formalistickému prístupu a výkladu právnej normy nezodpovedajúcej jej účelu. Najmä ak v predmetnom prípade žalobca podal podnet v rámci zákonnej lehoty, jeho argumentáciu uznal žalovaný za správnu, ale rozhodnutia o úroku z omeškania neboli zrušené v dôsledku plynutia času, keď žalobca nemohol nijako ovplyvniť dátum vydania rozhodnutí o úroku z omeškania (krátko pred uplynutím lehoty podľa § 156 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku).

41. Žalobca pri podaní podnetu, v ktorom poukázal na pre daňové orgány vrátane žalovaného záväzný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaný veľkým senátom správneho kolégia dňa 27. 01. 2021 v konaní vedenom pod spisovou značkou , legitímne očakával nápravu rozhodnutiami o úroku z omeškania nastoleného protiprávneho stavu. Vedomý si výkladu podaného v rozsudku sa spoliehal na to, že jeho podnet bude úspešný (nakoľko rozsudok v zmysle jeho bodu 50. je záväzný pre všetky daňové orgány) a že preto aj správny poplatok, ktorého zaplatením bolo podanie podnetu podmienené, mu bude vrátený. Legitímne očakávanie žalobcu sa čiastočne naplnilo, keď žalovaný dospel k zhodnému záveru o nezákonnosti rozhodnutí o úroku z omeškania, avšak správny poplatok žalovanému vrátený nebol.

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám

42. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám uviedol, že preskúmal rozhodnutia o úroku z omeškania mimo odvolacieho konania a zistil, že právo na vyrubenie úroku z omeškania za jednotlivé zdaňovacie obdobia roka 2013 zaniklo dňa 31. 12. 2018, a preto v zmysle § 77 ods. 7 Daňového poriadku nemôže preskúmavané rozhodnutia zrušiť. Podľa § 77 Daňového poriadku v prípade žalobcu nenastala situácia na vydanie rozhodnutí, ktorými by boli preskúmavané rozhodnutia zrušené, zmenené alebo zrušené a veci vrátené na ďalšie konanie a rozhodnutie, s ohľadom na odsek 7 tohto ustanovenia, pretože právo vyrubiť daň zaniklo 31. 12. 2018. Taktiež nenastala situácia pre vydanie oznámení, ktorými by orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutí zistil, že vydané rozhodnutia nie sú v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Právna úprava § 77 Daňového poriadku teda pre prípad zániku práva vyrubiť daň neustanovuje, čo má byť výsledkom preskúmania rozhodnutia v takomto prípade, ale vyslovene stanovuje, že orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemôže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak zaniklo právo na vyrubenie dane alebo uplatnenie nároku podľa osobitných predpisov. Z uvedených dôvodov boli žalobcovi vydané oznámenia. Problematika vyrubovania úrokov z omeškania u daňových subjektov, ktoré podstúpili proces reštrukturalizácie, prešla názorovým právnym vývojom, ktorý spôsoboval nejednotnosť v rozhodovaní senátov Najvyššieho súdu SR, a táto bola odstránená vydaním rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. . S poukazom na bod 50 tohto rozsudku, v ďalšom konaní v predmetnej veci i v nadchádzajúcej rozhodovacej praxi bude úlohou daňových orgánov postupovať v súlade s právnymi závermi Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR. Pokiaľ ide o vyrubovanie úrokov z omeškania, rešpektujúc záver Veľkého senátu NS SR, že rozhodnutie správcu dane, ktorým bol vyrubený úrok z omeškania, má deklaratórny nie konštitutívny charakter, splatnosť pohľadávky nie je podmienkou jej vzniku a príslušný úrok z omeškania na účely konania podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) postačí vyčísliť a následne prihlásiť, od 09. 03. 2021

správca dane v konaniach podľa prihlasuje (aj bez predchádzajúceho vyrubenia) vypočítaný úrok z omeškania začínajúc dňom nasledujúcim po dni jeho splatnosti až do začatia reštrukturalizačného konania, ktorý je podkladom na prihlásenie v reštrukturalizácii.

43. Reflektujúc na právne závery rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR došlo k 01. 01. 2022 aj k úprave Daňového poriadku a daňové nedoplatky – úroky vyrubené daňovým subjektom, ktoré podstúpili proces reštrukturalizácie, vyčíslené odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti daňového nedoplatku (istina prihlásená do reštrukturalizácie) do dňa začatia reštrukturalizácie zanikli zo zákona, t. j. boli správcom dane odpísané podľa § 84 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku. Zánik takýchto daňových nedoplatkov podľa § 84 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku, resp. odpísanie týchto nedoplatkov bolo vykonané aj u žalobcu. Problematika vyrubovania úrokov z omeškania u daňových subjektov, ktoré podstúpili proces reštrukturalizácie, je problematika osobitá, ktorá bola zjednotená až vydaním zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu SR, na základe ktorého došlo k úprave postupu pri vyrubovaní takýchto úrokov a ich prihlasovaní do reštrukturalizácie správcom dane a k novelizácii ustanovení Daňového poriadku. Nie je preto možné súhlasiť so žalobcom, že žalovaný odmietol nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí ich zrušením odstrániť, pretože úrok z omeškania vyrubený preskúmavanými rozhodnutiami ako daňový nedoplatok zanikol zo zákona a teda rešpektujúc právny názor Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR bol odpísaný podľa § 84 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku.

44. V súvislosti s oznámeniami o správnom poplatku žalovaný uviedol, že poznámka k položke č. 1 Sadzobníka správnych poplatkov a zákon o správnych poplatkoch ustanovuje, v akých situáciách správny orgán rozhodnutím vráti správny poplatok alebo preplatok správneho poplatku a rovnako, že proti rozhodnutiu o vrátení správneho poplatku alebo preplatku správneho poplatku sa nemožno odvolať. V danom prípade nenastala situácia podľa § 10 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch, pretože úkon – preskúmanie bolo vykonané a konanie – preskúmanie rozhodnutí sa uskutočnilo. Rovnako to platí aj pri § 10 ods. 5 ZoSP. Keďže preskúmavané rozhodnutia neboli zrušené, ani neboli zmenené alebo zrušené a veci vrátené na ďalšie konanie, nebolo naplnené ani ustanovenie § 10 ods. 1 ZoSP, pretože podnetu na preskúmanie rozhodnutia nebolo vyhovené v plnom rozsahu. Došlo teda k preskúmaniu rozhodnutí mimo odvolacieho konania, ktoré podlieha správnemu poplatku podľa § 8 ods. 1 v nadväznosti na § 6 ods. 2 zákona o správnych poplatkoch vo výške 95,50 eur podľa položky č. 1 bod 2 Sadzobníka správnych poplatkov. Podľa názoru žalovaného v danom prípade žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie správneho poplatku, a ani vydanie rozhodnutí o vrátení správneho poplatku by neprinieslo žalobcovi priaznivejší výsledok. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že oznámenia o správnom poplatku sú nezákonné aj z toho dôvodu, že sa z nich nie je možné dozvedieť, ako sa žalovaný vysporiadal s preskúmavanými rozhodnutiami, pretože žalovaný posudzoval splnenie podmienok na vrátenie správneho poplatku, t. j. zaoberal sa žiadosťou o vrátenie správneho poplatku. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol správne žaloby ako nedôvodné zamietnuť.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

45. V replikách žalobca odkázal na obsah žalôb, v ktorých zdôvodnil, prečo podľa neho žalovaný nesprávne interpretoval a následne aplikoval § 77 ods. 7 Daňového poriadku. V oznámeniach o vybavení podnetu v nadväznosti na § 156 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku žalovaný uviedol, že právo na vyrubenie úroku z omeškania zaniklo dňa 31. 12. 2018. Podľa žalobcu však bolo toto právo realizované ešte pred jeho zánikom, a to práve vydaním rozhodnutí o úrokoch z omeškania a nadobudnutím ich právoplatnosti, ku ktorému došlo pred uplynutím predmetnej päťročnej lehoty. Podľa § 77 ods. 5 prvej vety Daňového poriadku vychádza príslušný orgán pri preskúmaní rozhodnutia z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Ak by žalovaný ust. § 77 ods. 7 Daňového poriadku, na ktoré sa odvoláva, vykladal v nadväznosti na § 77 ods. 5 Daňového poriadku (systematický výklad právnej normy), nemohol dospieť k záveru o zániku práva na vyrubenie dane z dôvodu uplynutia lehoty, keďže rozhodnutia o úroku z omeškania boli vydané v rámci tejto lehoty (odhliadnuc od toho, že z dôvodu účinkov skončenej reštrukturalizácie žalobcu nemali byť vôbec vydané).

46. Vo vyjadreniach už žalovaný argumentuje aj tým, že sporné úroky z omeškania odpísal. Žalovaný teda potvrdzuje nezákonnosť podnetom napadnutého úroku z omeškania; k odpísaniu nezákonne vyrubených úrokov z omeškania však došlo až po podaní podnetu. Správca dane rozhodnutiami vyrubil úrok z omeškania, žalobca tieto rozhodnutia o úroku z omeškania napadol podnetom, žalovaný na základe podnetu napadnuté rozhodnutia o úroku z omeškania preskúmal a zistil ich nezákonnosť,

tieto rozhodnutia nezrušil, ale ním vyrubené úroky z omeškania správca dane odpísal. Po odpísaní úrokov z omeškania správca dane vrátil žalobcovi nadmerné odpočty a preplatky na dani, ktoré boli pôvodne použité na započítanie proti úroku z omeškania za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2013, vyrubenému rozhodnutiami o úroku z omeškania. Žalovaný teda formálne ponechal existenciu rozhodnutí o úroku z omeškania, ale konal tak, ako by ich zrušil – úroky z omeškania ako neexistujúci daňový nedoplatok správca dane odpísal. Podľa vyjadrení žalovaného tak urobil s odkazom na § 84 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku, ergo z dôvodov reštrukturalizácie žalobcu, čím žalobca argumentoval v podnete. Ak žalovaný (správne) tvrdí, že úroky z omeškania odpísal, pretože zanikli v deň nasledujúci po dni zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu žalobcu v Obchodnom vestníku (§ 84 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku), t. j. dňa 25. 01. 2017 (a teda rozhodnutia o úroku z omeškania ani nemali byť vydané), nemôže podľa žalobcu súčasne tvrdiť, že právo na ich vyrubenie zaniklo dňa 31. 12. 2018. Vzhľadom na uvedené má žalobca naďalej za to, že žalovaný mal vydať rozhodnutia, ktorými by zrušil rozhodnutia o úroku z omeškania.

47. Záver žalovaného, že „vzhľadom k tomu, že preskúmavané rozhodnutie nebolo zrušené, ani nebolo zmenené alebo zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, nebolo naplnené ani ustanovenie § 10 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch, pretože podnetu na preskúmanie rozhodnutia nebolo vyhovené v plnom rozsahu“, vyznieva celkom formalisticky, čo nemožno považovať za súladné s princípmi materiálneho právneho štátu. Je celkom nepochybné a logické, čo žalobca cielil podaním podnetu – aby rozhodnutia o úroku z omeškania boli nielen formálne preskúmané, ale sledovaným cieľom bolo, aby žalobca nemusel nezákonne vyrubené úroky z omeškania zaplatiť, respektíve aby neboli správcom dane uplatňované žiadnym spôsobom, najmä aby proti nim neboli kompenzované práva žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu a preplatku na daniach. Tento cieľ dosiahnutý bol, keďže oznámenia o vybavení podnetu potvrdili nezákonnosť rozhodnutí o úroku z omeškania a vo vyjadrení žalovaného sa navyše konštatuje aj odpísanie úrokov z omeškania z dôvodu ich zániku podľa § 84 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku. Nakoľko právne normy nemožno interpretovať len doslovne, ale je nutné uprednostniť teleologický výklad, aj poznámku k položke č. 1 Sadzobníka správnych poplatkov je nutné vykladať tak, že jej hypotéza bola naplnená. „K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona“. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -3 zo dňa 23. 05. 2013) Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20. 06. 2018, ktorý sa zaoberal výkladom ustanovení , konkrétne o vrátení súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu po zmene právnej úpravy.

48. V duplikách žalovaný odkázal na svoje vyjadrenia k správnym žalobám.

49. Na pojednávaní sa žalobca vyjadril zhodne s obsahom správnych žalôb a replík. Žalovaný na pojednávaní nebol prítomný.

Relevantná právna úprava, z ktorej správny súd vychádzal

50. Podľa položky 1 bodu 2. Sadzobníka správnych poplatkov je správny poplatok za podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania na orgáne štátnej správy, ak tento podáva právnická osoba, vo výške 165,50 eura.

51. Podľa poznámky k položke 1 bodu 2. Sadzobníka správnych poplatkov; poplatok zaplatený podľa tejto položky sa vráti, ak sa obnova konania povolí alebo ak sa podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania vyhovelo v plnom rozsahu.

52. Podľa § 6 ods. 2 ZoSP; ak sa úkony a konania vykonávajú na základe návrhu podaného elektronickými prostriedkami alebo prostredníctvom integrovaného obslužného miesta a ak tento zákon pri jednotlivých položkách sadzobníka neustanovuje inak, sadzba poplatku je 50% z poplatku určeného podľa sadzobníka; v týchto prípadoch sa však poplatok znižuje najviac o 70 eur. Ak sú súčasťou návrhu prílohy, uplatní sa znížená sadzba poplatkov podľa prvej vety len vtedy, ak sú tieto prílohy v elektronickej podobe.

53. Podľa § 10 ods. 1 ZoSP; správny orgán rozhodne o vrátení poplatku v plnej výške, ak sa nemohol vykonať úkon alebo uskutočniť konanie bez zavinenia poplatníka v lehote ustanovenej podľa osobitného predpisu alebo na základe žiadosti poplatníka, ak bol poplatok zaplatený bez toho, aby bol na to poplatník povinný, ak pri jednotlivých položkách v sadzobníku nie je ustanovené inak. Na účely tohto zákona sa lehota ustanovená osobitným predpisom považuje za zachovanú, ak v posledný deň lehoty správny orgán a) odovzdá spoplatnené vybavenie na poštovú prepravu, b) odošle spoplatnené vybavenie elektronicky podľa osobitného predpisu alebo c) odovzdá poplatníkovi spoplatnené vybavenie.

54. Podľa § 10 ods. 5 ZoSP; ak sa úkon nevykonal alebo konanie sa neuskutočnilo z dôvodov na strane poplatníka, správny orgán môže na žiadosť poplatníka rozhodnúť o vrátení poplatku, najviac však vo výške 65% zo zaplateného poplatku; ustanovenia odsekov 3 a 4 sa použijú primerane. Poplatok, ktorý sa má vrátiť, sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

55. Podľa § 10 ods. 6 ZoSP; rozhodnutie o vrátení poplatku alebo preplatku musí obsahovať a) označenie správneho orgánu, ktorý o vrátení poplatku alebo preplatku rozhodol, b) dátum vydania rozhodnutia, c) presné označenie poplatníka, d) trvalý pobyt (sídlo) poplatníka, e) výrok, ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia, podľa ktorého sa poplatok alebo preplatok vracia, f) spôsob úhrady poplatku, g) evidenčné číslo platby poplatku, ak je pridelené centrálnym systémom evidencie poplatkov, h) poplatok alebo preplatok, ktorý sa má vrátiť, prípadne číslo účtu poplatníka v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktorý sa má poplatok alebo preplatok vrátiť, i) podpis povereného zamestnanca správneho orgánu s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie, j) odtlačok úradnej pečiatky.

56. Podľa ZoSP; v konaní vo veci poplatkov sa postupuje podľa všeobecného predpisu o správnom konaní ( v znení neskorších predpisov), ak tento zákon neustanovuje inak.

57. Podľa , o správnom konaní (správny poriadok); (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. (2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

58. Podľa § 46 správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

59. Podľa § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku; (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Konanie na správnom súde, právne posúdenie veci správnym súdom

60. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01. 06. 2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 01. 06. 2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici na Správny súd v Banskej Bystrici, v dôsledku čoho sú veci vedené pôvodne na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. .

61. Správny súd uznesením sp. zn. -61 zo dňa 08. 11. 2023 spojil na spoločné konanie veci vedené Správnym súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. s tým, že sa budú ďalej viesť pod sp. zn. .

62. Správny súd veci spojené na spoločné konanie prejednal na nariadenom pojednávaní, v rozsahu a z dôvodov správnych žalôb ( ), a dospel k záveru, že správne žaloby boli podané dôvodne. Keďže všetky správne žaloby obsahovali totožné žalobné body a žalovaný argumentoval vo svojich opatreniach totožne, aj odôvodnenie tohto rozsudku smeruje ku všetkým správnym žalobám.

63. Jedným zo žalobcom namietaných dôvodov nezákonnosti opatrení o vybavení žiadosti žalobcu o vrátenie zaplatených správnych poplatkov za podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutí o úrokoch z omeškania mimo odvolacieho konania bolo, že opatrenia o správnom poplatku sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže z nich nemožno zistiť, ako sa žalovaný vysporiadal s nezákonnosťou rozhodnutí o úrokoch z omeškania, konštatovanou v oznámeniach o vybavení podnetu na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania, v kontexte podstatného obsahu podnetu, v nadväznosti na obsah poznámky k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Túto žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako dôvodnú.

64. Žalovaný pri rozhodovaní vo veciach správnych poplatkov je povinný postupovať podľa zákona o správnych poplatkoch, ktorý však v § 18 ods. 1 ustanovuje, že v konaní vo veci správnych poplatkov sa postupuje podľa všeobecného predpisu o správnom konaní (teda podľa správneho poriadku), ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko tento osobitný zákon (ZoSP) v predmetnom prípade nevylúčil uplatňovanie správneho poriadku, platí, že na prejednávanú vec sa vzťahuje správny poriadok.

65. Z obsahu administratívnych spisov je zrejmé, že pred žalovaným začali administratívne konania o žiadosti žalobcu na vrátenie zaplatených správnych poplatkov za podnet na preskúmanie rozhodnutí o úrokoch z omeškania mimo odvolacieho konania, a to dňom doručenia žiadosti daňovému úradu (§ 18 ods. 1, 2 Správneho poriadku). Správny poriadok obsahuje postup, ktorým je v administratívnom konaní správny orgán povinný sa riadiť. Začaté administratívne konanie nie je možné ukončiť inak ako niektorým zo zákonom stanovených spôsobov. Správny poriadok upravuje ukončenie správneho konania vydaním rozhodnutia, a to buď rozhodnutia o zastavení konania alebo rozhodnutia vo veci, a pokiaľ to osobitný predpis výslovne ustanovuje, tak v prípadoch, keď ide o rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovie, správny orgán rozhodnutie len vyznačí v spise a účastníkovi sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia vydá osobitný doklad alebo poskytne plnenie (§ 47 ods. 5 správneho poriadku).

66. Aj z dikcie ustanovení § 10 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona o správnych poplatkoch vyplýva povinnosť orgánu verejnej správy o podanej žiadosti o vrátenie zaplateného správneho poplatku vydať rozhodnutie. Vo svetle vyššie uvedeného mal žalovaný v prípade nevyhovenia žiadosti žalobcu o vrátenie správneho poplatku vydať rozhodnutie (hoci by išlo o negatívne rozhodnutie) v správnom konaní v zmysle ustanovení § 46 a nasl. správneho poriadku so všetkými náležitosťami predpísanými správnym poriadkom a § 10 ods. 6 ZoSP, ktoré by po nadobudnutí právoplatnosti bolo preskúmateľné súdom. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20. 04. 2023 (body 32. až 37. odôvodnenia), v ktorom Najvyšší správny súd SR dospel k rovnakému záveru ako správny súd v tejto veci, a to že orgán verejnej správy je povinný o žiadosti poplatníka o vrátenie správneho poplatku rozhodnúť rozhodnutím s náležitosťami podľa správneho poriadku a ZoSP.

67. Žalovaný rezignoval na svoju povinnosť o žiadosti žalobcu, ktorou začalo administratívne konanie, rozhodnúť postupom podľa správneho poriadku. Na vybavenie predmetnej žiadosti opatrením, t. j. neformálnym listom žalovaného, ho neoprávňoval ani zákon o správnych poplatkoch prípadnou osobitnou úpravou, nakoľko neobsahuje takú osobitnú úpravu, podľa ktorej by bolo možné žiadosť o vrátenie zaplateného správneho poplatku vybaviť v prípade, že sa žiadosti nevyhovuje, vo forme opatrenia nemajúceho formálne, a ani obsahové náležitosti rozhodnutia vrátane poučenia o odvolaní. Žalovaný nevydal rozhodnutie, a to je aj zrejme dôvod, prečo napadnuté opatrenia neobsahujú náležité odôvodnenie, vysvetľujúce žalobcovi dôvody nevrátenia správneho poplatku, zohľadňujúc špecifické

okolnosti tohto prípadu (žalovaným konštatovaná nezákonnosť vydaných rozhodnutí o úrokoch z omeškania, preskúmavaných na podklade podnetu žalobcu), vo väzbe na aplikáciu poznámky k položke 1 bodu 2. Sadzobníka správnych poplatkov. Takéto opatrenia, neobsahujúce náležité odôvodnenie, trpia arbitrárnosťou.

68. Nakoľko napadnuté opatrenia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, správny súd nemohol dať odpoveď na žalobcom namietané nesprávne právne posúdenie existujúcich skutkových okolností ako takých, ktoré podľa názoru žalobcu neodôvodňujú nevyhovenie žiadosti o vrátenie zaplateného správneho poplatku, keď podľa žalobcu, tak ako tvrdí v žalobách, boli splnené podmienky na vrátenie zaplateného správneho poplatku. Správny súd totiž nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, ani nie je jeho úlohou nahrádzať činnosť orgánu verejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť jeho postupu a rozhodnutia. To v podstate znamená, že správny súd skúma, či správny orgán postupoval podľa procesných predpisov a rozhodol v súlade s hmotným právom, pričom tento prieskum vykoná výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe (ak nejde o prípady podľa ). V preskúmavanom prípade žalovaný rozhodnutia o žiadosti žalobcu o vrátenie zaplatených správnych poplatkov zatiaľ nevydal, a preto správny súd na meritórne námietky žalobcu nemohol dať odpoveď.

69. Správny súd dospel k záveru, že preskúmanie opatrení o nevyhovení podnetu na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania by za súčasného stavu bolo predčasné, keďže bude úlohou žalovaného v ďalšom konaní vydať rozhodnutia o žiadosti žalobcu na vrátenie zaplatených správnych poplatkov za podnet na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania a v týchto rozhodnutiach sa žalovaný bude musieť vysporiadať s argumentáciou žalobcu ohľadne splnenia podmienok na vrátenie správneho poplatku v prípade, kedy žalovaný dospel k záveru, že podnet žalobcu nebol podaný nedôvodne, avšak nebolo mu možné ani vyhovieť zákonom predpokladaným spôsobom, teda zrušením rozhodnutí o úrokoch z omeškania. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí (prípadne iných správnych aktov a postupov) orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom. Správny súd nemôže nahrádzať správne uváženie, ktoré zákon zveruje orgánom verejnej správy.

70. Správny súd uznal žalobné námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti opatrení žalovaného o nevyhovení žiadosti žalobcu o vrátenie správnych poplatkov ako dôvodné, opatrenia žalovaného zrušil podľa a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou žalovaného rozhodnúť o žiadosti žalobcu o vrátenie správnych poplatkov za podnet na preskúmanie rozhodnutí o úrokoch z omeškania mimo odvolacieho konania a následne postupovať v súlade s ustanoveniami správneho poriadku a a právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku.

71. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa tak, že žalobcovi, ktorý boli v konaní plne úspešný, priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a na ich náhradu zaviazal žalovaného. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

72. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.