Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Sa-25-2022.pdf
PDF · 143.63 KB
Case nature
Area
Subarea
15Sa/25/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou Mgr. Denisou Slivovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XXX, XXX XX D. E., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, za účastí ďalšej účastníčky konania: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XXXX, XXX XX D. E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-ZA-OOP1-2022/015358-002 zo dňa 29.03.2022, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobcovi, žalovanému a ďalšej účastníčke konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Priebeh administratívneho konania
1. Okresný úrad Námestovo, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 2021/016979-279-205-D zo dňa 06.12.2021 uznal obvineného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX (pozn. súdu: v tomto konaní v postavení žalobcu) vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tým, že dňa 10.09.2021 vo večerných hodinách v obci D. E. napísal na B. F. G. (pozn. súdu: v tomto konaní v postavení ďalej účastníčky konania): „že je blbá, že sa má pozrieť na svojich rodičov a potom niečo trepať“, tiež F. G. napísal „keby som chcel, tak ti tiež budem hovoriť o tom, ako si sa stala sirotou a že ti svokor nedal dreva“, „veď ti len šíriš nenávisť“, „si nešťastná, čo nevyšiel ti biznis, tak ťa to serie“, „si chodiace zlo“, „nevieš napísať 5 súvislých viet a si úplne mimo reality. Pre mňa si úplne vymletá chudera, ktorá ani písať nevie“, čím ďalšej účastníčke konania ublížil na cti tým, že ju urazil. Za spáchanie tohto priestupku bola žalobcovi uložená podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch sankcia - pokarhanie a zároveň mu bola uložená podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch a povinnosť štátu uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur. Prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z prijatej správy o výsledku objasňovania priestupku č. ORP-P-196/NO-2021 OOPZ Námestovo zo dňa 22.10.2021 a z návrhu na prejednanie priestupku, ktorý podala ďalšia účastníčka konania na žalobcu a ďalej z doplnenia návrhu na prejednanie priestupku, ktorý ďalšia účastníčka konania podala dňa 23.09.2021 na OO PZ Námestovo, v ktorom návrhu okrem iného uviedla, že výroky, ktoré napísal žalobca v správach na Facebooku ju urazili na cti, a preto podala návrh na prejednanie priestupku vo veci urážky na cti. Správnemu orgánu predložila fotokópie správ z Facebooku. Vo veci priestupkového konania uskutočnil prvostupňový správny orgán ústne pojednávanie o priestupku dňa 06.12.2021. Správny orgán sa pokúsil žalobcu a ďalšiu účastníčku konania zmieriť, avšak ani jeden z nich nebol ochotný sa zmieriť, a preto k zmieru medzi žalobcom a ďalšou účastníčkou konania v danej veci nedošlo a správny orgán pokračoval
v prejednaní priestupku. Prvostupňový správny orgán mal z dôkazov vykonaných správnym orgánom ako aj policajným orgánom dostatočne preukázané, že žalobca sa dopustil skutku, z ktorého bol uznaný vinným, a to že dňa 10.09.2021 vo večerných hodinách v obci D. E. napísal na Messenger ďalšej účastníčke konania „že je blbá, že sa má pozrieť na svojich rodičov a potom niečo trepať“, tiež napísal „keby som chcel, tak ti tiež budem hovoriť o tom, ako si sa stala sirotou a že ti svokor nedal dreva“, „veď ti len šíriš nenávisť“, „si nešťastná, čo nevyšiel ti biznis, tak ťa to serie“, „si chodiace zlo“, „nevieš napísať 5 súvislých viet a si úplne mimo reality. Pre mňa si úplne vymletá chudera, ktorá ani písať nevie“, čím ďalšiu účastníčku konania urazil na cti, a to výpoveďami jednotlivých účastníkov konania najmä výpoveďou ďalšej účastníčky konania, ktorá uviedla, že trvá na svojom návrhu, ktorý podala na OO PZ Námestovo dňa 23.09.2021, keďže uvedené výroky ju urazili na cti, nie je pre žalobcu žiadna chudera a nepraje si, aby jej takéto správy ďalej vypisoval. Prvostupňový správny orgán z vykonaného dokazovania mal dostatočne preukázané, že žalobca sa dopustil skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, a to priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti, že ho urazí alebo vydá na posmech, kde priestupok urážky na cti možno, okrem iného, spáchať slovným alebo písomným výrokom alebo prejavom, pričom urážka alebo zosmiešnenie môže spočívať aj v označení nepravdivého údaju o inej osobe, alebo pravdivého, avšak hanlivého, príp. zavrhnutiahodného, kde na naplnenie skutkovej podstaty priestupku urážky na cti, t. j. priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch stačí zavinenie z nedbanlivosti. Správny orgán v zmysle § 34 ods. 5 Správneho poriadku hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a po vyhodnotení jednotlivých dôkazov bol prvostupňový správny orgán v konaní toho názoru, že vyjadrenia, ktoré žalobca napísal ďalšej účastníčke konania na Messenger, sú spôsobilé uraziť inú osobu na cti a nadobúdajú intenzitu takého konania, ktoré je spôsobilé inej osobe ublížiť na cti, týmto konaním žalobcu bol podľa prvostupňového správneho orgánu ohrozený záujem spoločnosti do takej miery, že jeho konanie môžeme považovať za priestupok. Žalobca vedel, že uvedenými vyjadreniami na Messengeri môže uraziť na cti ďalšiu účastníčku konania, na základe čoho mal prvostupňový správny orgán dostatočne preukázanú subjektívnu stránku skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, a to nedbanlivostné zavinenie a taktiež objekt priestupku - a to občianske spolunažívanie a objektívnu stránku priestupku, čo je v danom prípade urážka na cti, keďže uvedené vyjadrenia sú spôsobilé inú osobu uraziť na cti a zároveň ďalšia účastníčka konania uviedla, že ju tieto výroky, ktoré napísal žalobca v správach na Facebooku, urazili na cti, a preto podala návrh na prejednanie priestupku vo veci urážky na cti. Žalobca svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, a preto prvostupňový správny orgán ho uznal vinným zo spáchania priestupku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Ohľadom uloženej sankcie správny orgán uviedol, že za uvedený priestupok možno uložiť tieto sankcie: pokarhanie a pokutu do výšky 33 Eur. Poukazujúc na jednotlivé kritériá pri určovaní druhu sankcie a jej výmery v zmysle § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, a to závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, jeho následky na okolností, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia, pohnútka, osoba páchateľa, ako aj to či a akým spôsobom bol za ten istý skutok obvinený postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní, pri uložení druhu sankcie žalobcovi správny orgán bral do úvahy spôsob, akým bol skutok spáchaný, jeho spoločenskú nebezpečnosť a závažnosť, tiež aj výrazy, ktoré žalobca v správach na Messengeri napísal ďalej účastníčke konania a ktorými ju urazil na cti, avšak aj tú skutočnosť, že žalobca nebol v období posledných piatich rokoch uznaný vinným zo spáchania obdobného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorý by bol príslušný riešiť prvostupňový správny orgán a taktiež prvostupňový správny orgán prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca pred správnym orgánom uviedol, že je pravdou, že dňa 10.09.2021 vo večerných hodinách v obci D. E. písal ďalšej účastníčke konania písal na Messengeri, a preto uloženú sankciu - pokarhanie správny orgán považoval za postačujúcu.
2. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím číslo spisu OU-ZA-OOP1-2022/015358/002 zo dňa 29.03.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu pre bezdôvodnosť a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia po citácii príslušných ustanovení zákona o priestupkoch poukázal na to, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia vychádzal z návrhu na prejednanie priestupku ďalej účastníčky konania voči žalobcovi a ďalej zo Správy o výsledku objasňovania priestupku pod č.: ORP-P-196/NO-2021 zo dňa 20.10.2021 a ďalej z doplnenia návrhu na prejednanie priestupku zo dňa 10.11.2021 spísaného do zápisnice o podanom vysvetlení pred prvostupňovým správnym orgánom č.: OU-NO-OVVS-2021/01679-279-PB zo dňa 10.11.2021, v ktorom
ďalšia účastníčka konania uviedla, že dňa 10.09.2021, vo večerných hodinách jej žalobca napísal na Facebook, „že je blbá, že sa má pozrieť na svojich rodičov a potom niečo trepať“, tiež napísal „keby som chcel, tak ti tiež budem hovoriť o tom, ako si sa stala sirotou a že ti svokor nedal dreva“, „veď ti len šíriš nenávisť“, „si nešťastná, čo nevyšiel ti biznis, tak ťa to serie“, „si chodiace zlo“, „nevieš napísať 5 súvislých viet a si úplne mimo reality. Pre mňa si úplne vymletá chudera, ktorá ani písať nevie“. Ďalej žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého vychádzalo jeho rozhodnutie, vydal rozhodnutie v súlade so zákonom a v konaní dodržal všetky práva účastníka konania, ktoré mú zákon priznáva. Vykonané dôkazy boli náležite vyhodnotené a relevantné zákonné ustanovenia boli správne aplikované. Skutkové okolnosti konania proti žalobcovi na základe návrhu ďalej účastníčky konania neboli v ničom sporné. Ďalšia účastníčka konania podala Návrh na prejednanie priestupku, bol urazená žalobcom, ktorý dňa 10.09.2021 vo večerných hodinách v obci D. E. napísal na Messenger ďalšej účastníčke konania, „že je blbá, že sa má pozrieť na svojich rodičov a potom niečo trepať“, tiež napísal „keby som chcel, tak ti tiež budem hovoriť o tom, ako si sa stala sirotou a že ti svokor nedal dreva“, „veď ti len šíriš nenávisť“, „si nešťastná, čo nevyšiel ti biznis, tak ťa to serie“, „si chodiace zlo“, „nevieš napísať 5 súvislých viet a si úplne mimo reality. Pre mňa si úplne vymletá chudera, ktorá ani písať nevie“, čo ju urazilo na cti. Žalobca nepopieral, že vyššie uvedené slová napísal ďalšej účastníčke konania v rámci súkromnej korešpondencie s vysvetlením, že on reagoval na urážlivé slová, ktoré ďalšia účastníčka konania vyjadrila na jeho osobu a jeho rodinu, on reagoval na jej štylizáciu viet, gramatické chyby, pričom jeho vyjadrenia adresované ďalšej účastníčke konania nie sú hanlivé a keďže išlo o súkromnú komunikáciu, nemožno hovoriť o urážke na cti. K uvedenej námietke žalovaný uviedol, že nie je možné právo nahradzovať osobným presvedčením a bezprávie nemožno riešiť ďalším bezprávím. Žalobca, ak mal potrebu reagovať na urážlivé vyjadrenia ďalšej účastnícky konania, mohol reagovať bez použitia pejoratívnych výrazov, pričom neobstojí jeho obrana v tom, že on predmetné slová adresoval ďalšej účastníčke konania v rámci súkromnej korešpondencie. Žalobca sa mohol obrátiť na policajný orgán. Na právnom úkone, ktorý nepoužíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva. Žalovaný uviedol, že základná definícia priestupku v zmysle § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch sa zakladá na kombinácii materiálneho znaku a formálnych znakov, materiálny znak i formálne znaky musia byť naplnené súčasne, inak nejde o priestupok. Materiálnym znakom sa rozumie spoločenská škodlivosť zavineného protiprávneho konania, ktoré ohrozuje alebo porušuje verejný záujem. Formálny znak vyjadruje, že konanie napĺňa jednak všeobecné znaky priestupku, ako aj znaky skutkovej podstaty konkrétneho priestupku, ktorými sú objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka. Správny orgán je povinný skúmať, či sú naplnené všetky znaky súčasne, inak nie je oprávnený o protiprávnom konaní konať a rozhodnúť ako o priestupku. Žalovaný konštatoval, že skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. K subjektívnej stránke žalovaný uviedol, že v danom prípade postačovalo zavinenie z nedbanlivosti, pričom žalobca sa dopustil priestupku prinajmenšom z nedbanlivosti, keďže musel vedieť, že inú osobu uráža. K subjektu žalovaný uviedol, že v predmetnej veci môže byť subjektom len fyzická osoba s deliktuálnou spôsobilosťou (vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť), ktorým je žalobca. Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konania smeruje - občianske spolunažívanie. K objektívnej stránke žalovaný uviedol, že žalobca sa písomne vyjadril na adresu ďalšej účastníčky konania so slovami, „že je blbá, že sa má pozrieť na svojich rodičov a potom niečo trepať“, tiež napísal „keby som chcel, tak ti tiež budem hovoriť o tom, ako si sa stala sirotou a že ti svokor nedal dreva“, „veď ti len šíriš nenávisť“, „si nešťastná, čo nevyšiel ti biznis, tak ťa to serie“, „si chodiace zlo“, „nevieš napísať 5 súvislých viet a si úplne mimo reality. Pre mňa si úplne vymletá chudera, ktorá ani písať nevie“, čo viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania a to urážkou na cti. Žalovaný zdôraznil, že priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch je tzv. návrhovým deliktom, teda konanie o ňom sa začína len po podaní návrhu urazeným na cti, teda záleží výlučne od vôle urazeného, či chce, aby sa tento priestupok prejednal, pretože konania ex offo je vylúčené. Urážka je tzv. právny neurčitý pojem, čo znamená, že nemá svoju zákonnú definíciu a jeho interpretácia spočíva v aplikačnom výklade správneho orgánu. Priestupok urážky na cti možno spáchať slovným alebo písomným vyjadrením alebo prejavom, oznámením nepravdivého údaju o inej osobe alebo pravdivého, avšak hanlivého zavrhnutiahodného. Pri skúmaní, či došlo k spáchaniu priestupku sa neskúma pravdivosť daného výroku, ale to, či ide o výrok urážlivý alebo zosmiešňujúci. Žalovaný sa stotožnil s prvostupňovým správnym orgánom, že výroky napísané žalobcom - písomné vyjadrenia - sú spôsobilé privodiť urážku na cti a to aj napriek tomu, že sa jednalo o súkromnú komunikáciu. Slová ako: blbá, serie ťa to, si chodiace zlo, vymletá chudera je podľa žalovaného možné bezpochybne označiť ako slová urážlivé, pričom neobstojí tvrdenie žalobcovi, že on len reagoval na viacnásobné urážky samotnej ďalšej účastníčky konania, ktoré narážali na jeho osobu a jeho rodinu.
Česť človeka predstavuje významnú hodnotu, ktorá sa posudzuje podľa mravných kritérií príslušnej spoločnosti. Rozlišuje sa česť v zmysle objektívnom, t. j. vážnosť, ktorú človek používa v predstave iných ľudí a v zmysle subjektívnom, t. j. vedomie vlastnej hodnoty. Žalobca svojimi vyjadreniami, ktoré adresoval ďalšej účastníčke konania v rámci súkromnej debaty na Messengeri poškodil jej subjektívnu česť. Konanie sa postihuje v prípade, že bolo spôsobilé vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv fyzickej osoby, ak vyvolaním následku, ktorým je ublíženie na cti ďalšej účastníčky konania bolo spôsobené konaním obvineného. Žalovaný ohľadom ukladania sankcie konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok postupoval zákonne. K odvolacej námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol, že z uvedenou námietkou sa nestotožňuje, prvostupňové rozhodnutie je vecne správne, zákonné. Prvostupňový správny orgán zistil úplne a presne skutkový stav veci, a to protiprávne konanie žalobcu, ktoré bolo dostatočne a relevantnými dôkazmi preukázané. K námietke predpojatosti poverenej pracovníčky správneho orgánu žalovaný poukázal na to, že žalobca mal možnosť oznámiť správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca z prejednávanej danej veci. Námietku zaujatosti vyslovenú v odvolacom konaní považoval žalovaný za účelovú. K námietke žalobcu, že ďalšia účastníčka konania odmietla počas pojednávania pred správnym orgánom odpovedať na otázky žalobcu, žalovaný uviedol, že odmietnuť odpovedať na otázky obvineného, bolo jej právom. K námietke, že prvostupňový správny orgán nepreskúmal materiálne a formálne znaky priestupku a žiadnym spôsobom sa nezaoberal tým, že tvrdenia, ktoré žalobca napísal navrhovateľke, nie sú pravdivé, nie sú hanlivé, žalovaný uviedol, že v konaní o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch sa nepreukazuje pravdivosť, či nepravdivosť tvrdení, ale preukazuje sa spôsobilosť predneseného (napísaného) výroku uraziť alebo ponížiť. Žalovaný uviedol, že je pravdou, že prvostupňový správny orgán len všeobecne zadefinoval materiálne a formálne znaky priestupku, avšak odvolací správny orgán ich podrobne aplikoval na konanie žalobcu tak, ako je to uvedené v rámci odôvodneného rozhodnutia. Poukázal na to, že podľa konštantnej judikatúry správnych súdov prvostupňové ako i druhostupňové správne konania tvorí jeden celok (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo/390/2009 zo dňa 18.02.2010). K poukazovaniu žalobcu na okolnosti, za ktorých reagoval tvrdeniami na ďalšiu účastníčku konania, kedy na verejne dostupnom Facebookovom profile používateľa menom B. H. napísala ďalšia účastníčka konania žalobcovi komentár, v ktorom útočila na jeho rodinu, žalovaný uviedol, že k motívu konania žalobcu možno prihliadnuť pri udeľovaní sankcie za spáchaný priestupok, nie je ospravedlnením protiprávneho konania. V závere rozhodnutia žalovaný sumarizoval aj obsah vyjadrenia ďalšej účastníčky konania k odvolaniu žalobcu, ktorá s odvolaním žalobcu nesúhlasila a uviedla, že bol to práve obvinený, ktorý vyvíjal na prejednávajúcu pracovníčku nátlak, a nie navrhovateľka. Žalovaný uzavrel, že prvostupňový správny orgán ako vecne príslušný na konanie vo veci priestupku obvineného si zadovážil dostatok skutkových podkladov pri vydaní rozhodnutia. Zistil skutočný stav veci. Konal v súčinnosti s účastníkom konania. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje zákonom predpísané náležitosti, bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako i procesnoprávnymi predpismi a preto odvolanie ako bezdôvodné zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Konanie pred správny súdom
3. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania zo dňa 01.06.2022 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konania. Žalobca v správnej žalobe po rekapitulácii priebehu administratívneho konania pred prvostupňovým ako aj odvolacím správnym orgánom uviedol, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup pri jeho vydávaní považuje za nezákonný z dôvodu, že zistenia žalovaného na uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (žalobcovi neboli v konaní doručované všetky písomnosti, predovšetkým vyjadrenie navrhovateľky v podanému odvolaniu). Žalobca poukázal na podstatný obsah argumentov uvedených v jeho odvolaní, predovšetkým namietal, že správny orgán mal skúmať, či prostredníctvom danej súkromnej komunikácie bola nejakou značnou mierou ohrozená vážnosť ďalšej účastníčky konania u spoluobčanov a ak áno, akým spôsobom. Taktiež mal správny orgán skúmať v rámci objektívnej stránky, či bola danou komunikáciou nejakým spôsobom poškodená v zamestnaní, či boli narušené jej rodinné vzťahy alebo jej bola spôsobená iná vážna ujma a ak áno, aby ju konkretizovala. Mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že naplnil skutkovú podstatu priestupku, za ktorý bol uznaný vinným. Mal za to, že ďalej účastníčke konania nenapísal tvrdenia, ktoré sú nepravdivé, respektíve
pravdivé, ale hanlivé. Správny orgán sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, čo bolo na jeho písomnej súkromnej komunikácii nepravdivé, respektíve pravdivé a hanlivé. Ohľadom vyjadrenia „nevieš napísať 5 súvislých viet a si úplne mimo reality“ žalobca uviedol, že touto vetou len reagoval na spôsob, akým ho ďalšia účastníčka konania urážala na sociálnej sieti. Reagoval na to, že jej príspevok nemal logiku a bolo tam množstvo gramatických chýb. Ohľadom vyjadrenia „pre mňa si úplne vymletá chudera“ uviedol, že na slovo chudera nevidí nič hanlivé aj zo slovníka verejného slovenského pravopisu vyplýva, že ide o výraz pre poľutovaniahodnú nešťastnú ženu, toto slovo je používané často aj v goralskom regióne a patrí k bežnej jazykovej výbave goralskej obci. Uvedené slovo použil, keďže chcel vystihnúť ďalšiu účastníčku konania, chcel vyjadriť, že nemá čo robiť na práci, ale starať sa do záležitostí cudzích rodín a komentovať ich rodinné problémy. K vyjadreniu „veď ty len šíriš nenávisť“ uviedol, že nerozumie ako mohol ďalšiu účastníčku konania takýmto vyjadrením uraziť na cti. Taktiež chcel týmto vyjadrením len uviesť, že svojimi príspevkami na Facebooku šírila nenávisť a poškodzuje medziľudské vzťahy. A za absurdné považoval to, ako mohol ďalšiu účastníčku konania uraziť tým, že ju mal uraziť na cti tým, že jej napísal „keby som chcel, tiež ti budem hovoriť o tom ako si sa stala sirotou a že ti svokor nedal dreva“. Týmto vyjadrením reagoval na to, ako verejne urážala jeho svokra za to, že keď jej zomrel otec, tak jeho svokor im vraj nedal dreva. K poznámke „že je blbá, že sa má pozrieť na svojich rodičov a potom niečo trepať“, len pokračoval v myšlienke, aby neurážala jeho svokra a keď ide urážať starších ľudí, nech sa pozrie na svojich rodičov. K vyjadreniu, že „že ti nevyšiel biznis, tak ťa to serie“ uviedol, že v tomto vyjadrení nevidí nič spôsobilé na urážku. Namietal, že správny orgán nijako nerozlišoval medzi danými výrokmi a úplne bezdôvodne všetky vyhodnotil ako výroky, ktorými chcú uraziť na cti ďalšiu účastníčku konania bez toho, aby preukázala, ako jej bolo ublížené na cti. Z kontaktu je zrejmé, že naopak ďalšia účastníčka konania sa voči nemu dopustila urážlivého konania a nie naopak. V ďalšej časti žaloby sa žalobca vyjadril k dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca považoval za flagrantné porušenie svojich procesných práv, že sa nemohol vyjadriť k vyjadreniu ďalšej účastníčky konania k jeho odvolaniu, keďže mu nebolo zo strany správneho orgánu doručené a nebol s ním oboznámený. Žalovaný nedodržal elementárny postup a nedoručil vyjadrenie jednej strane konania. Žalobca sa aktívne zaujímal o stav konania a Okresný úrad Námestovo mu informáciu o podanom vyjadrení zatajil. Nesúhlasil s tým, že prvostupňové rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené a logické. Sám žalovaný uviedol, že žalobca nemal reagovať pejoratívne. Podľa žalobcu však nie každá neslušná komunikácia musí byť braná automaticky ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Žalobca namietal, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol skutkovú podstatu priestupku, ale nijako ju neaplikoval na jeho prípad. Žalovaný vo svojom odôvodnení nijako nevysvetlil, na základe čoho dospel k názoru, že dané písomné prejavy sú urážlivé slová, napríklad slovné spojenie „serie ťa to, respektíve „si nešťastná, že ti nevyšiel biznis“ v žiadnom zmysle nemožno považovať za urážku. Žalovaný sa vo svojom odôvodnení nijako nevysporiadal s tým, že sama ďalšia účastníčka počas prejednania priestupku uviedla, že sa jej daná komunikácia nijako nedotkla a boli to len „caviky na Messengeri“, pokiaľ ju pracovníčka OÚ Námestovo nenainštruovala ako má dané podanie podať. Taktiež nebolo nijako vysvetlené, v čom bola poškodená subjektívna česť ďalšej účastníčky konania v rámci vyššie uvedenej súkromnej komunikácie, ak má byť žalobca uznaný vinným, má právo na to, aby mu bolo detailne vysvetlené zo strany štátnych orgánov, akým spôsobom bolo jeho konanie vyhodnotené ako protiprávne. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, keďže žalovaný sa relevantne nevyjadril k väčšine podstatných námietok uvedených žalobcom v jeho odvolaní. Podľa žalobcu správny orgán musí v priestupkovom konaní preukazovať, že spôsob urážky na cti alebo vydania na posmech boli objektívne, a to že podľa všeobecnej verejnej mienky boli spôsobilé inému ublížiť na cti, keďže na uznanie vinným v tomto konkrétnom prípade nestačí len subjektívny pocit osoby, že jej bolo ublížené na cti. Dané výroky podľa žalobcu na rozdiel od odôvodnenia žalovaného nevykazujú dostatočný stupeň spoločenskej škodlivosti. Na uznanie vinným v tomto prípade nestačí iba subjektívny pocit ďalšej účastníčky konania, že ju dané - úplne bežné výrazy - urazili na cti. Podľa žalobcu dané výrazy nevykazovali stupeň spoločenskej škodlivosti až do takej miery, že by nimi bol porušený alebo ohrozený záujem spoločnosti a formálne znaky nenapĺňajú materiálne znaky, preto nemožno skonštatovať škodlivosť a porušenie zákona. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia bráni vyjadreniu a pomenovaniu toho, ako presne bolo danými výrazmi ďalšej účastníčke konania ublížené na cti. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces; práva zaručeného v podmienkach tuzemského právneho poriadku okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcim Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1D dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Náležité odôvodnenie rozhodnutí podľa žalobcu vyplýva aj z judikatúry súdov,
a to uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 03.07.2003, IV. ÚS 115/03, rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.01.2011, sp. zn. 5Sžo/81/2010, rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.04.2008, sp. zn. 1Sža/3/2018, rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.07.2021, sp. zn. 10Sža/15/2011 a zo dňa 16.04.2008, sp. zn. 2Sžo/81/2007. V závere žaloby žalobca zrekapituloval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúci postup je porušením ústavno-právne a medzinárodne právne garantovaných základných princípov (zásada) materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej starostlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť (vzísť) z bezprávia a nespravodlivosti.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.08.2022 k námietke žalobcu, že počas konania pred prvostupňovým správnym orgánom boli porušené jeho práva, že mu nebolo umožnené dostatočne vyjadriť sa ku konaniu, v ktorom mu bolo kladené za vinu a k námietke procesného pochybenia konajúcej pracovníčky prvostupňového správneho orgánu, ktorá inštruovala navrhovateľku ako má doplniť podanie počas konania pred prvostupňovým správnym orgánom žalovaný uviedol, že počas konania o odvolaní žalobcu sa nepreukázalo, že žalobcovi nebolo umožnené sa vyjadriť k podkladom prvostupňového rozhodnutia. To, že konajúca pracovníčka inštruovala ďalšiu účastníčku konania, v čom spočíva návrhový priestupok a s akými povinnosťami a právami navrhovateľ v takom konaní disponuje, nie je žiadnym pochybením. Žalobca akceptoval, že dôkazná situácia nebola sporná, žalobca teda nepopieral, že napísal ďalšej účastníčke konania, že je blbá, že ju to serie a že je chodiace zlo, že je vymletá chudera. Je pravdou, že vyššie uvedené vyjadrenia žalobcu boli uvedené v rámci súkromnej korešpondencie, takže nedošlo k narušeniu objektívnej cti, ale došlo k narušeniu subjektívnej cti, a preto skúmanie toho, ako bola ohrozená vážnosť ďalšej účastníčky konania, bolo irelevantné. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nebolo umožnené klásť ďalšej účastníčke konania otázky v rámci procesných práv, keď na otázku žalobcu nech popíše akým spôsobom jej bolo súkromnými správami ublížené na cti, ona odpovedala, že nie je opakovací papagáj, že ona nebude pánovi právnikovi odpovedať a že prišla k správnemu orgánu. Podľa názoru žalobcu, on nenapísal ďalšej účastníčke konania slová, ktoré nie sú nepravdivé alebo hanlivé. Naopak, to navrhovateľka urážala jeho a jeho rodinu. Žalovaný uviedol, že žalobcovi bolo umožnené klásť navrhovateľke otázky, avšak navrhovateľka odmietla na ne odpovedať, čo bolo jej právom. Pri skúmaní, či došlo k spáchaniu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch sa neskúma pravdivosť daného výroku, ale to, či ide o výrok urážlivý alebo zosmiešňujúci. Ak žalobca pociťoval vyjadrenia navrhovateľky v rámci verejných diskusií na sieti Facebook za urážlivé, mal sa brániť právnou cestou a podať na navrhovateľku oznámenie o spáchaní priestupku. K námietke žalobcu, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k vyjadreniu ďalšej účastníčky konania k jeho odvolaniu, čo považuje za zjavné porušenie jeho práv, žalovaný uviedol, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť správneho orgánu predložiť vyjadrenie druhého účastníka konania tomu, kto podal odvolanie. Podľa § 56 Správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomil ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov. K námietke žalobcu, že žalovaný sa relevantne vyjadril k väčšine podstatných námietok uvedených žalobcom v jeho odvolaní, žalovaný uviedol, že v rámci žalobou napadnutého druhostupňového rozhodnutia sa žalovaný podrobne vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu, svoje rozhodnutie považuje žalovaný za dostatočne odôvodnené. Žalovaný mal za to, že v rámci konania pre správnymi orgánmi boli dodržané všetky práva žalobcu v procesnom postavení obvineného na spravodlivý proces v zmysle odporúčania R (91) Rady Európy, čo predstavuje štandard ochrany práv obvineného v rovine administratívneho trestania. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný neuviedol úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, neuviedol ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a neuviedol ani svoje stanovisko, ktoré mal zaujať k tomu ako bola ďalšia účastníčka konania urazená na cti, žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán v priebehu konania overoval a hodnotil otázky vzniku zodpovednosti za spáchanie priestupku. Následne na základe vykonaného dokazovania vyvodil prvostupňový správny orgán jednoznačný záver o zodpovednosti žalobcu za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán uviedol, ktoré skutkové zistenia boli podkladom rozhodnutia, na základe ktorých právnych predpisov rozhodol a akými úvahami bol pri vydaní rozhodnutia vedený,
nezistil žiadne porušenie hmotného ani procesného práva v konaní prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Žalobca právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného nevyužil.
5. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. ZA-15Sa/25/2022 zo dňa 20.07.2023 pribral do konania ako ďalšiu účastníčku konania F. G. z dôvodu, že bola účastníčkou administratívneho konania ako navrhovateľka konania o priestupku podľa § 49 ods. 1 písme a) zákona o priestupkoch. Ďalšia účastníčka konania právo vyjadriť sa k žalobe nevyužila.
6. Na nariadenom termíne pojednávania dňa 12.12.2023 sa zúčastnil žalobca. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil. Ďalšia účastníčka konania neúčasť neospravedlnila. Žalobca v prednese na pojednávaní sa pridržiaval svojich písomných podaní. Akcentoval skutočnosť, že žalovaný sa po procesnej stránke ani hmotnoprávnej stránke nijako nevysporiadal s danou vecou s dôrazom, že sa jednalo o súkromnú komunikáciu, nemal úmysel ďalšiu účastníčku konania uraziť a celé konanie bolo vyprovokované po tom, ako ďalšia účastníčka konania niekoľko týždňov o ňom vypisovala rôzne nepravdy a jednoducho to už neuniesol a napísal jej v súkromnej komunikácii. Zdôraznil, že z jeho strany chýba k naplneniu skutkovej podstaty úmysel. Výroky, ktoré sa mu dávajú za vinu, síce neboli úplne slušné, ale nemajú takú intenzitu, aby naplnili znak priestupku. Nechcel ďalšiu účastníčku konania uraziť, len uviedol, čo si o nej myslí a z jeho pohľadu tieto vyjadrenia nie sú hanlivé urážky a nenaplňujú neslušné a hanlivé správanie. Navrhol, aby súd žalobe vyhovel.
7. Správny súd v Banskej Bystrici na nariadenom pojednávaní podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) po oboznámení s obsahom administratívneho spisu správnych orgánoch oboch stupňov, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí vychádzal, a ďalej s prednesom žalobcu na pojednávaní, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP; čo do posúdenia zodpovednosti za spáchanie priestupku zo znenia právnej normy v znení účinnom v čase spáchania skutku), rešpektujúc nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, konštatujúc, že neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov na základe právnej úpravy § 195 písm. a) až e) SSP, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov:
Právny rámec
8. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
9. Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
10. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
11. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom k 10.09.2021 (ďalej len „zákon o priestupkoch“) je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin.
13. Podľa § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
14. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech.
15. Podľa § 77 zákona o priestupkoch výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).
16. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších prepisov (Správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
17. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
18. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Posúdenie veci správnym súdom
19. Primárne správny súd poukazuje na to, že zistenie skutkového stavu nebolo v predmetnej veci sporné, a preto správny súd odkazuje na podrobné skutkové zistenia, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí ako aj v napadnutom rozhodnutí tak, ako sú zachytené v konštatačnej časti rozsudku (bod 1 a 2 rozsudku).
20. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu prvého stupňa vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako nedôvodnú. Správny súd považuje za potrebné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného spojené s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa obsahuje všetky základné náležitosti vyžadované v cit. ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v nadväznosti na ustanovenie zákona o priestupkoch. V odôvodnení rozhodnutí správne orgány uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí zrozumiteľne odôvodnil dôvody, na základe ktorých považoval spáchanie skutku žalobcom za nepochybné. Rovnako tak preskúmavané rozhodnutie žalovaného reaguje na všetky v odvolacom konaní uplatnené odvolacie námietky žalobcu a zrozumiteľne sa s nimi vysporadúva. Správna úvaha oboch správnych orgánov obsahuje dostatočný počet myšlienkových úvah a logických premostení a vysvetlení vzťahu medzi aplikovanými normami a zisteným skutkovým stavom. Je možné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa spojené s rozhodnutím žalovaného dáva presvedčivú a porozumiteľnú odpoveď na v konaní posudzované relevantné otázky.
21. Priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. Popri občianskom zákonníku a trestnom zákone tak predstavuje toto ustanovenie ďalší spôsob ochrany občianskeho spolunažívania, konkrétne občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Poskytuje ochranu fyzickej osobe, ktorá má právo na ochranu svojej osobnosti, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako je súkromie, svojho mena a prejavu osobnej povahy. Hlavnou podmienkou pre naplnenie skutkovej podstaty tohto priestupku je skutočnosť, že inému bolo ublížené na cti. Vždy však záleží na posúdení, či sa konaním, ktoré môže byť uskutočnené ústnym alebo písomným výrokom, o vyobrazení posunkom pomocou nejakého technického zariadenia a pod., postihnutá osoba cíti urazená, či je daný výrok spôsobilý ju uraziť alebo vydať na posmech (zosmiešniť). Nie je rozhodujúce, či výrok bol prednesený na verejnosť alebo v súkromí, iba pred postihnutou osobou alebo kýmkoľvek iným. Pri priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch na vyslovenie výroku o vine páchateľa zákon o priestupkoch stanovuje, že je postačujúce zavinenie z nedbanlivosti.
22. Z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, ako sa vysporiadali s naplnením jednotlivých znakov skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Hlavnou podmienkou pre naplnenie skutkovej podstaty – objektívne stránky tohto priestupku je skutočnosť, že inému bolo ublížené na cti. Zvyšok záleží na posúdení správneho orgánu- jeho správnej úvahe, či sa konaním, ktoré môže byť uskutočnené ústnym alebo písomným výrokom, vyobrazením, posunkom, pomocou nejakého technického zariadenia a podobne, postihnutá osoba cíti urazená a či daný výrok spôsobil ju uraziť.
23. Správny súd poukazuje na to, že či sa osoba cíti urazená na cti je v podstate odzrkadlené v návrhovom oprávnením ďalšej účastníčky konania na prejednanie priestupku, čo bolo v predmetnej veci kľúčové posúdenie, či inkriminované výroky žalobcu boli spôsobilé ďalšiu účastníčku konania uraziť, k čomu sledovali aj ťažiskové námietky žalobcu tvrdiac, že nie každá neslušná komunikácia musí byť braná automaticky ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Správny súd v zhode s názorom správnych orgánov dospel k rovnakému názoru, že sa jednalo o urážlivé slová na adresu ďalšej účastníčky konania s pejoratívnym tónom. Inkriminované výroky v zmysle skutkovej vety prvostupňového rozhodnutia jednoznačne útočia na vedomie vlastnej hodnoty ďalšej účastníčky konania, označujú ju ako blbú, šíriacu zlo, mimo reality, neschopnú koncipovať súvislý text a vymletú chuderu, a teda znevažujú ďalšiu účastníčku konania ako neschopnú, intelektuálne zaostalú osobu a zlého človeka. Ústava Slovenskej republiky v článku 20 zakotvuje slobodu prejavu. Toto právo však nemôže byť realizované na úkon ďalšieho práva zaručeného ústavou v článku 19, teda práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a na ochranu mena. Správny súd nesúhlasil s námietkou žalobcu, že správny orgán mal skúmať, či prostredníctvom danej súkromnej komunikácie bola nejako značnou mierou ohrozená vážnosť ďalšej účastníčky konania u spoluobčanov. Žalovaný jednoznačne a zrozumiteľne žalobcovi uviedol, že v konkrétnom prípade považoval za dotknutú česť ďalej účastníčky konania v subjektívnom zmysle, t. j. vedomie vlastnej hodnoty a nie česť v objektívnom zmysle - t. j. vážnosť, ktorú človek používa v predstave iných ľudí. Správny súd mal za to, že sa nejednalo o výrazy s nízkou intenzitou spoločenskej nebezpečnosti, nakoľko majú povesť poškodzujúci charakter a boli spôsobilé uraziť ďalšiu účastníčku konania na cti.
24. K námietke žalobcu, že žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť materiálnej stránke priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch (spoločenskej škodlivosti) správny súd uvádza, že materiálna stránka priestupkov je vyjadrená v § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch slovami „konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti“. Výklad materiálnej stránky priestupkov v súdnej praxi je taký, že možno prezumovať, že konanie, ktoré je uvedené v skutkových podstatách priestupkov, napĺňa v bežne sa vyskytujúcich prípadoch materiálny znak priestupku, pričom táto podmienka naplnenia materiálneho znaku priestupku je vyvrátiteľná; inak povedané, k naplneniu materiálneho znaku priestupku nedôjde len v prípade, ak ku konaniu osoby pristúpia ďalšie okolnosti, ktoré znemožnia, aby toto konanie porušilo alebo ohrozilo záujem spoločnosti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 10Asan/23/2017). Skutočnosť, že žalobca reagoval na iné vyjadrenia ďalšej účastnícky konania, žalovaný zhodnotil tak, že bezprávie nemožno riešiť ďalším bezprávím, a teda podľa správneho súdu prípadnú okolnosť majúcu vplyv na spoločenskú škodlivosť správny orgán zhodnotil, rovnako aj to, že sa jednalo o súkromnú korešpondenciu, a teda podľa správneho súdu správnym orgánom nič neostalo nepovšimnuté, čo by bolo v prospech žalobcu.
25. K námietke žalobcu vznesenej až na pojednávaní, ktorou namietal nesprávne posúdenie subjektívnej stránky skutkovej stránky - zavinenie, správny súd poukazuje na to, že správny súd aj v prípade žaloby vo veciach správneho trestania je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, okrem prípadov stanovených v ust § 195 SSP, ktoré správny súd skúma aj nad rámec žalobných bodov, avšak dôvod na aplikáciu uvedeného ustanovenia správny súd nevzhliadol. Námietku vznesenú na pojednávaní hodnotí správny súd ako námietku po uplynutí lehoty na včasné podanie správnej žaloby, a teda po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP,
26. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktorej vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V priestupkovom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožnil. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. Žalobca nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi. Za takýchto skutkových okolností nie je dôvod, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, i v ich vzájomnej súvislosti sa správny súd stotožnil so závermi žalovaného, že priestupok sa stal a tento spáchal žalobca tak, ako je uvedené v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Protiprávne konanie žalobcu bolo vo výrokovej časti rozhodnutí správnych orgánov vymedzené úplne a určite. Skutkový stav uvedený vo výrokovej časti rozhodnutí správnych orgánov je v zhode s obsahom administratívneho spisu žalovaného.
27. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými základnými ustanoveniami podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
28. Na rámec žalobných bodoch správny súd posudzoval, či v konaní pod orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom konštatuje, že nezistil ani niektorú z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postup v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia.
29. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Účastníkom úspešným v tomto konaní bol žalovaný, avšak nebola poukázaná podmienka výnimočnosti, s plnením, ktoré predpokladá priznanie náhrady trov konania žalovanému voči žalobcovi, ak to možno spravodlivo požadovať a preto správny súd žalovanému podľa § 168 SSP a contrario náhradu trov konania nepriznal. Súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšej účastníčke konania v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli jej totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by jej explicitne uložil správny súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by jej mohol náhradu priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.