Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/390/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra

Melichera, v právnej veci žalobkyni : I.. A. Z., bytom Č. č. 389, zastúpená JUDr. R. E.,

advokát, B. č. 2, L., proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej

republiky, Dobrovičova č. 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 2810/2006 zo dňa 20. marca 2006, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 7. júla 2009, č. k. -35, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

7. júla 2009, č. k. -35, p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 60,44 € do

rúk právneho zástupcu žalobkyne JUDr. R. E. v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 2810/2006

zo dňa 20. marca 2006 a prvostupňové rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry

Slovenskej republiky zo dňa 10. decembra 2005 č. podľa § 250j ods. 2

písm.e/ a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd dospel k záveru, že

v predmetnej veci správne orgány neposkytli žalobkyni dostatočný čas na to, aby sa mohla

zúčastniť a uplatniť svoje prípadne námietky na spoločnom stretnutí organizovanom na

regionálnom pracovisku Pôdohospodárskej platobnej agentúry v L. dňa 10. novembra 2005.

Podľa názoru prvostupňového súdu ide o takú vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na

zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí. Podľa krajský súd úspešnej

žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 427,52€, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu žalobkyne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Proti rozsudku žalovaný podal odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa tak, že obidve rozhodnutia správnych orgánov sa potvrdzujú ako vecne

správne. Súčasne žiadal, aby odvolací súd zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

Uviedol, že v predmetnej veci bol náležite zistený skutkový stav veci v súlade so zásadou

objektívnej pravdy. Bola zistená a stavená presná výmera pôdy v zmysle nariadenia Rady ES

č. 796/2004 a na túto výmeru bola žalobkyni priznaná výška priamych platieb. Za irelevantné

považuje žalovaný, že žalobkyňa sa nedostavila na spoločné stretnutie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť

ako vecne správny. Správne orgány v jej veci nepostupovali v súlade s § 32 ods. 1 zákona

o správnom konaní a preto nemohli v súlade so zákonom vydať zákonné rozhodnutia.

Navrhla, aby jej bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 18. februára 2010 ( a ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkoch zákonnosť rozhodnutí a postupu správnych orgánov.

V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti ,,Rozhodovanie o žalobách

proti rozhodnutia a s postupom správnych orgánov“ sa postupuje v prípadoch, v ktorých

fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

alebo postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia

a postupu ( ).

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže

vykonať dôkazy nevyhnutné pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu

správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli

mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd preskúmal zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí v intenciách

dôvodov podaného odvolania a dospel k záveru, že krajský súd pri preskúmavaní žalobou

napadnutých rozhodnutí postupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil nasledované skutočnosti :

Na základe žiadosti žalobkyne Poľnohospodárska platobná agentúra so sídlom

v Bratislave rozhodnutím zo dňa 10. decembra 2005, č. podľa § 6

ods. 1 písm.a/ a písm.n/ o Pôdohospodárskej platobnej agentúre,

o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

a v zmysle Nariadenia Rady ES č. 1782/2003 z 29. septembra 2003 Ú.v. ESL 270,

a ktorým zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia

a dopĺňajú nariadenia (E HS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES)

č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000,

(E HS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 a Nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. má-

ja 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho

a záručného fondu (EPUZF), ktorým sa menia a dopĺňajú a rušia niektoré nariadenia schválila

žalobkyni poskytnutie podpory na jednotnú platbu na plochu vo výške 167 146, 84 Sk a na

podporu plodín na ornej pôde vo výške 198 968,03 Sk.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie dňa 22. decembra 2005,

v ktorom uviedla, že žiada, aby bola dodržaná ňou deklarovaná plocha vo výmere 124,16 ha,

nakoľko je to výmera poľnohospodárskej pôdy, ktorú v skutočnosti využíva na intenzívnu

rastlinnú výrobu. Stanovená plocha, ktorá jej bola priznaná vo výmere 109,73 ha

nepredstavuje reálny stav veci.

Žalovaný správny orgán – Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky,

sekcia pôdohospodárskej politiky a rozpočtu rozhodnutím zo dňa 20. marca 2006,

č. 2810/2006 nevyhovelo odvolaniu žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že platobná agentúra pred vydaním rozhodnutia

konala v zmysle správneho poriadku, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s príslušnými

nariadeniami ES, keďže boli uplatnené hodnoverné formy zisťovania výmery a to kontrolou

na mieste a formou diaľkového prieskumu zeme. Týmito kontrolami sa zistili nezrovnalosti

v evidencii, resp. vo výmere pôdy, riešenie ktorých nie je v kompetencii platobnej agentúry

ale v kompetencii žiadateľa o podporu. Platobná agentúra zaznamenala zistenú plochu do

počítačového systému IACS, ktorý stanovil nedeklaráciu plochy a postih žiadateľa podľa

rozsahu nedeklarácie. Uplatnenie postihu vyplýva z legislatívy ES. Ďalej sú

v administratívnom spise založené výsledky doplnkového konania ako aj vyjadrenie ku

kontrole diaľkového prieskumu zeme žalobkyne zo dňa 25. novembra 2005.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -35 zo dňa 7. júla 2009 zrušil

rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa

a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť

žalobkyni náhradu trov konania vo výške 427,52 € na účet právneho zástupcu žalobkyne,

do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že ,,po preskúmaní administratívneho

spisu žalovaného súd zistil, že žalobkyni bola zaslaná správa zo dňa 4. novembra 2005

o uskutočnenej kontrole pozemkov prostredníctvom diaľkového prieskumu zeme a to

prostredníctvom pošty. Zásielka bola uložená dňa 7. novembra 2005 na pošte. Keďže

žalobkyňa si predmetnú zásielku vyzdvihla až 22. novembra 2005, zásielka sa považovala za

doručenú dňa 10. novembra 2005. V tejto správe bola žalobkyňa poučená, že sa môže k nej

vyjadriť do piatich pracovných dní odo dňa doručenia a zároveň bola poučená, že voči tejto

správe môže podať námietky na spoločnom stretnutí na regionálnom pracovisku

Pôdohospodárskej platobnej agentúry v L. dňa 10. novembra 2005.

Predmetná zásielka sa považovala za doručenú dňa 10. novembra 2005. Aj keby

si žalobkyňa zásielku v odbernej lehote vyzdvihla, nemala dostatočný čas na to, aby sa mohla

predmetného stretnutia zúčastniť, keďže sa stretnutie konalo dňa 10. novembra 2005. Súd má

za to, že správny orgán v nedostatočnom predstihu oznámil žalobkyni pojednávanie, resp. mal

toto stretnutie uskutočniť neskôr, aby bola záruka, že všetci účastníci dostanú včas jeho

upovedomenie“.

S ohľadom na horeuvedené dospel prvostupňový súd k záveru, že správne orgány

vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preto postupujúc podľa § 250j

ods. 2 písm.e/ obidve žalobou napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na

ďalšie konanie.

Odvolací súd zistil, že na konanie a rozhodovanie žalovaného a prvostupňového

správneho orgánu sa podľa v znení platnom v čase rozhodovania

vzťahoval o správnom konaní. Táto skutočnosť je nesporná a aj

žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán v rozhodnutiach citujú ustanovenia správneho

poriadku podľa ktorých postupovali.

Podľa článku 1 prvá veta (ďalej len ), je Slovenská

republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa článku 2 ods. 2 štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

K atribútom právneho štátu patrí aj to, že právne vzťahy patriace do sféry základných

práv a slobôd môže upravovať výlučne zákon. Medzi princípy právneho štátu sa spravidla

zaraďujú: záruky základných práv a slobôd občanov, legitimita a legalita štátnej moci,

suverenita ľudu, deľba moci, vzájomné brzdy a rovnovážnosť moci, zvrchovanosť

a zákona a právna istota. Zmyslom a úlohou základných práv a slobôd je zabezpečenie

individuálnej slobody pred zásahmi zo strany štátnej moci. Základným prvkom právnej istoty

je istota občana, že sa voči nemu bude zachovávať právo. Čiastkové princípy, ktoré právnu

istotu konkretizujú, sú:

a/ konanie štátnych orgánov musí byť, v rámci istých hraníc, pre občana predvídateľné, a tým

súčasne kalkulovateľné,

b/ ďalšou požiadavkou je, aby zákony v právnom štáte boli pochopené dostatočne jasne, aby

občanovi umožnili urobiť si aspoň predstavu o svojej právnej situácii. Zákonodarca by preto

nemal používať neurčité právne pojmy, ani všeobecné klauzuly (predovšetkým v takých

právnych odvetviach, ako je trestné či daňové právo),

c/ myšlienka právnej istoty je v zákonodarstve stelesnená vo forme jasnosti a prehľadnosti

(transparentnosti) zákonov, v oblasti správy musí nevyhnutne nadobúdať formu ochrany

dôvery,

d/ z myšlienky spätnosti princípu právneho štátu s právnou istotou a ochranou dôvery vyplýva

aj nevyhnutnosť zaujatia postoja k zákonom so spätnou pôsobnosťou (hranice zákazu

retroaktivity: ).

Princíp vyjadrený v článku 2 ods. 2 sa nazýva princíp legality (zákonnosti). Legalita

znamená, že určitá funkcia štátnej moci sa nadobúda a vykonáva právnym spôsobom, resp.

v súlade s právom. V širšom význame legalitou štátnej moci rozumieme požiadavku

striktného a bezvýnimočného výkonu moci na základe zákonov a (pozri aj Komentár

k článku 1 a článku 2 – M. Čič a kol., 1997).

Správny poriadok v ustanovení § 3 zakotvuje základné zásady správneho konania

v intenciách, v ktorých musia správne orgány konať a rozhodovať.

Ustanovení § 3 ods. 1 cit. zákona je zakotvená zásada zákonnosti a v ods. 4 § 3 zásada

materiálnej pravdy, ktorá je upravená aj v ďalších ustanoveniach a to § 32, § 46 a § 47

správneho poriadku.

Podľa § 33 ods. 1 cit. zákona účastník konania a zúčastnená osoba má právo

navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní

a miestnej obhliadke.

Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť,

aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia,

prípadne navrhnúť jeho doplnenie (§ 33 ods. 2).

Podľa konštantnej judikatúry správnych súdov prvostupňové ako aj druhostupňové

správne konanie tvorí jeden celok.

Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté

rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené

vady odstráni.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že správny orgán

v nedostatočnom predstihu oznámil žalobkyni, že má možnosť zúčastniť sa na stretnutí na

regionálnom pracovisku Pôdohospodárskej platobnej agentúry v L. dňa 10. novembra 2005.

Po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobkyni bola zaslaná

správa zo dňa 4. novembra 2005 o uskutočnenej kontrole pozemkov prostredníctvom

diaľkového prieskumu zeme a to prostredníctvom pošty. Zásielka bola uložená dňa

7. novembra 2005 na pošte. Keďže žalobkyňa si predmetnú zásielku vyzdvihla

až 22. novembra 2005, zásielka sa považovala za doručenú dňa 10. novembra 2005.

Týmto postupom bolo porušené vyššie citované ustanovenie § 33 ods. 1, 2 správneho

poriadku a tým aj základné závady správneho konania – zásada legality – zákonnosti

(§ 3 ods. 1) a zásada materiálnej pravdy (§ 3 ods. 4).

V podanom odvolaní sa žalobkyňa domáhala nového preskúmania reálneho stavu veci,

ale žalovaný napriek chybám prvostupňového správneho konania na túto odvolaciu námietku

žalobkyne nereagoval.

S ohľadom na horeuvedené dospel aj odvolací súd k záveru, že v prvostupňovom ako

aj v druhostupňovom správnom konaní boli také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť

obidvoch žalobou napadnutých rozhodnutí.

Krajský súd preto rozhodol vecne správne, keď postupujúc podľa § 250j ods. 2 písm.e/

žalobou napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na

ďalšie konanie.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

dospel k záveru, že námietky žalovaného vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené, a preto

podľa veta druhá a , napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s a veta prvá tak, že úspešnej žalobkyni priznal

náhradu trov konania vo výške 60,44€, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť do rúk právneho

zástupcu žalobkyne JUDr. R. E. v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

Ide o odmenu za 1 úkon právnej služby á 53,49 € a režijný paušál á 6,95 € v súlade

s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátom za poskytovanie právnych služieb.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 18. februára 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská