Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Co-61-2023.pdf
PDF · 145.49 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/61/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, v právnej veci žalobkyne: A. B. - ARCOBALENO, Hviezdoslavova 2646/5, Komárno, IČO: 34 692 819, zastúpená splnomocnenkyňou: REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., Tichá 45, Bratislava, proti žalovanej: IL Car & Trailer, s.r.o., Páričkova 18, Bratislava, IČO: 36 280 992, za účasti intervenienta na strane žalovanej: KLAREX, spol. s r.o., Zlaté Klasy 129, IČO: 17 642 230, o neúčinnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalovanej a intervenienta na strane žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7C/97/2009-864 zo dňa 14. novembra 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolanie intervenienta na strane žalovanej o d m i e t a .
II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej a intervenientovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaniami súd prvej inštancie výrokom I. určil, že kúpna zmluva zo dňa 14.06.2008 uzatvorená medzi intervenientom KLAREX spol. s.r.o., Zlaté Klasy č. 129, IČO: 17 642 230 ako predávajúcim a žalovaným IL Car & Trailer, s.r.o. Sienkiewiczova 2541/2, Bratislava 811 09, IČO: 36 280 992 ako kupujúcim o prevode nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Dunajská Streda, obec C. D., kat. úz. E. E., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. 149/1- zastavané plochy a nádvoria o výmere 130 m2, parc. č. 149/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2, parc. č. 150/2
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 472 m2, parc. č. 150/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2, parc. č. 151 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 319 m2, parc. č. 152 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 976 m2, rozostavaný sklad hotových výrobkov na parc. č. 150/4, kancelárie so soc. zm. s. č. XXX na parc. č. 149/1, výrobná hala s. č. XXXX na parc. č. 151 vedených Správou katastra Dunajská Streda na LV č. XXX v znení dodatku č. 1 zo dňa 22.09.2008 je voči žalobkyni právne neúčinná a výrokom II. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100,00 %. Náhradu trov konania sú povinní žalovaný a intervenient zaplatiť žalobkyni, prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne tak, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne citáciou § 42a ods. 1, 4 písm. b), § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že „predmetom konania je nárok žalobkyne na určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy voči žalobkyni uzavretej dňa 14.6.2008 v znení jej dodatku č.1 medzi predávajúcim spoločnosťou KLAREX spol. s r.o. so sídlom 930 39 Zlaté Klasy 129, IČO: 17 642 230 a kupujúcim
spoločnosťou IL Car & Trailer, s.r.o., so sídlom Páričkova 18, 821 08 Bratislava, IČO: 36 280 992, ohľadom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pod V-4170/08 zo dňa 2.4.2009 o prevode nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. E. E., obec C. D., okres Dunajská Streda zapísaných na LV č. XXX ako parcely registra „C“: parc. č. 149/1 o výmere 130 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 149/2 o výmere 194 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 150/2 o výmere 472 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 150/4 o výmere 265 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 151 o výmere 319 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 152 o výmere 976 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a ako stavby: iná budova so súp. č. XXX postavená na parc. č. 149/1 - kancelárie so soc.zm, priemyselná budova so súp. č. XXXX postavená na parc. č. 151 - výrobná hala a rozostavaná budova bez súp. č. postavená na parc. č. 150/4 - rozostavaný sklad hotových výrobkov. Žalobkyňa v konaní preukázala, že už pri podaní žaloby mala a aj toho času má voči dlžníkovi - intervenientovi vymáhateľnú pohľadávku a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia tunajšieho súdu v spojitosti s rozhodnutím súdu odvolacieho (bod. 5 odôvodnenia), (§42a ods. 1) a § 42b ods. 1) Obč. zák.). V konaní bolo preukázané, že prospech z odporovaného právneho úkonu (kúpnej zmluvy z 14.06.2008 v znení dodatku č. 1) mala žalovaná strana, pretože týmto úkonom dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva, t.j. dňom 02.04.2009 nadobudla od dlžníka (intervenienta) nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Dlžníkom žalobkyne bola a je právnická osoba - intervenient, ktorý bol zároveň predávajúcim z odporovaného právneho úkonu. Žalovaná strana - kupujúca z odporovaného právneho úkonu bola taktiež právnickou osobou. Štatutárnym zástupcom žalovanej strany, konateľkou bola v tom čase manželka štatutárneho zástupcu intervenienta, konateľa. Medzi konateľmi týchto dvoch právnických osôb ide o osoby blízke (§116 a 117 Obč. zák.), (§ 42b ods. 2) Obč. zák. a § 42a ods. 4 písm. d) Obč. zák.). Žalobkyňa ako veriteľ si uplatnila voči žalovanej strane nárok včas, v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, pretože právny úkon, ktorého odporovateľnosti sa domáha bol vykonaný dňa 14.06.2008 s účinkami dňom 02.04.2009 a žalobu na vyslovenie odporovateľnosti podľa voči pasívne legitimovanej žalovanej strane dňa 14.05.2009, ako to vyplýva z podacej pečiatky súdu o prijatí žaloby (§ 42a ods. 4) Obč. zák.). O existencii a platnosti kúpnej zmluvy v znení dodatku medzi žalovanou a intervenientom, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností na žalovanú, nebolo medzi stranami pochýb, súd preto vychádzal zo zhodného tvrdenia strán a jej existenciu a platnosť mal za preukázanú (§ 42a a §42b Obč. zák.). Pokiaľ ide o vymáhateľnú pohľadávku, jej existencia bola v konaní takisto preukázaná a nesporná medzi stranami konania. Ide o rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5Cb/19/06 zo dňa 20.6.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/111/2007 zo daň 25.9.2007, ktorým bola intervenientovi uložená zaplatiť žalobkyni 258.509,60 Sk spolu s príslušenstvom. Priznaný nárok nebol zo strany intervenienta v lehote stanovenej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím uhradený a preto sa rozhodnutie stalo márnym uplynutím lehoty na plnenie vykonateľným a vymáhateľným (§ 42a ods. 1) Obč. zák.). Žalovaná strana a intervenient tvrdia, že za nehnuteľnosti, ktoré boli odporovaným právnym úkonom predané, intervenient získal adekvátne plnenie a to kúpnu cenu, ktorú za odkúpené nehnuteľnosti zaplatila žalovaná strana spôsobom ako je vyššie uvedené. Uvedené tvrdenie ku dňu účinkom povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovanej strany, t.j. ku dňu 02.04.2009 nepreukázali. Zodpovedá skutočnosti, že kúpna cena bola dohodnutá podľa obsahu znaleckého posudku, ktorý bol v konaní predložený. Taktiež zodpovedá skutočnosti, že boli vystavené viaceré účtovné doklady týkajúce sa úhrad medzi žalovanou stranou a intervenientom na základe vystavených troch preddavkových faktúr (Z/1, Z2, a Z/3), ktoré mali slúžiť na účel úhrady kúpnej ceny z odporovanej kúpnej zmluvy zo dňa 14.06.2008. Okamih, ku ktorému bolo treba skúmať, či za predané nehnuteľnosti intervenient získal adekvátnu náhradu, je okamih účinnosti kúpnej zmluvy a to je dátum povolenia vkladu vlastníckeho práva, t.j. deň 02.04.2009. K tomuto dátumu žalovaná strana nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a týmto dňom intervenient stratil vlastnícke právo k predaným nehnuteľnostiam. Týmto dňom mal intervenient získať adekvátnu náhradu, plnenie z kúpnej ceny za predané nehnuteľnosti a to v plnej výške dohodnutej kúpnej ceny 7.842.682,61 Sk + DPH k tomu. Ako však vyplýva z predložených účtovných dokladov žalovanej strany a intervenienta a tiež z ich rozpisu úhrady kúpnej ceny, k tomuto dátumu žalovaná strana nezaplatila intervenientovi celú sumu kúpnej ceny. Dňa 30.11.2009 bol vykonaný zápočet ku dňu 30.11.2009 (viď bod 37 odôvodnenia), v ktorom sa uvádza, že tento slúžil na úhradu kúpnej zmluvy zo dňa 14.06.2008. Dňa 30.11.2009 vystavila žalovaná strana výdavkové pokladničné doklady na úhradu fa. 2008022 - kúpna zmluva 14.06.2008 (viď bod 38) a na úhradu fa. 2008024 - kúpna zmluva z 14.06.2008). Z uvedeného vyplýva, že ku dňu 02.04.2009 intervenient ako dlžník nedostal adekvátnu majetkovú hodnotu vo výške dohodnutej kúpnej ceny vrátane DPH k nej od žalovanej strany. K tomuto dátumu sa jeho majetok zmenšil, lebo už nevlastnil nehnuteľnosti v hodnote
7.842.682,61 Sk + DPH , ale nevlastnil ani adekvátnu náhradu miesto nich v hodnote zaplatenej kúpnej ceny 7.842.682,61 Sk + DPH, lebo táto bola v celosti uhradená až v mesiaci november 2009. Okrem toho treba konštatovať, že žalovaná strana reálne nevyplatila celú kúpnu cenu ani k dátumu 30.11.2009, pretože časť kúpnej ceny bola realizovaná zápočtom záväzkov intervenienta voči žalovanej strane a to dňa 30.10.2008 (viď bod. 30 odôvodnenia) a dňa 30.11.2009 (viď bod. 37), čiže intervenient týmito zápočtami nezískal finančné prostriedky v adekvátnej hodnote za predané nehnuteľnosti. Nedostal za ne rovnocennú náhradu vo forme finančných prostriedkov vo výške dohodnutej kúpnej ceny k dátumu 02.04.2009. Ďalším predpokladom pre úspešnosť odporovacej žaloby je existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka. Avšak v prípade, že odporovaný právny úkon bol urobený medzi blízkymi osobami (viď bod. 47 odôvodnenia), ako je tomu v predmetnej veci ( § 42a ods.4 písm. D) Obč. zák.), sa ukracujúci úmysel dlžníka predpokladá a úspechu odporovacej žaloby môže žalovaný zamedziť len vtedy, ak preukáže, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohol poznať. Nakoľko predmetná zmluva bola uzavretá medzi blízkymi osobami (§116 a 117 Obč. zák.), ktorú skutočnosť strany nespochybňovali ( viď aj bod. 47 odôvodnenia), úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá ex lege. V zmysle platnej právnej judikatúry pre posúdenie možnosti odporovať právnym úkonom dlžníka, ukracujúcich veriteľa, postačuje, aby dlžník sledoval svojim konaním skrátenie akejkoľvek pohľadávky svojho veriteľa, nie je vôbec rozhodné, či išlo o pohľadávku splatnú či nesplatnú, prípadne budúcu, alebo či pohľadávka bola vykonateľná ( § 42a a 42b) Obč. Zák.). Z vykonaného dokazovania a to najmä pripojených LV č. XXX vyplýva, že intervenient mal na nehnuteľnostiach zapísané viaceré exekučné záložné práva. Konateľka žalovanej strany je manželkou konateľa intervenienta a dlžníka žalobkyne. Samotná konateľka žalovanej strany sa vyjadrila tak, že ona mala na starosti účtovníctvo a jej manžel výrobu (č.l. 852 - zápisnica o pojednávaní zo dňa 14.11.2022). Opak, že by o úmysle ukrátiť nemala vedomosti a nemohla poznať nie je preukázaný žalovanou stranou. Pre účely tohto konania súd nevyhodnotil ostatné predložené listiny, pretože by išlo o dokazovanie nad rámec potrebného dokazovania vzhľadom na predmet sporu. V konaní tak žalobkyňa preukázala, že ku dňu účinku vkladu vlastníckeho práva, t.j. ku dňu 02.04.2009 intervenient nezískal kúpnou zmluvou z 14.06.2008 v znení jej dodatku č. 1 adekvátnu protihodnotu za prevedené nehnuteľnosti, pretože k tomu dátumu nebola uhradená v plnej výške dohodnutá kúpna cena predaných nehnuteľností. Ku dňu 02.04.2009 sa tak majetok intervenienta zmenšil predmetnou kúpnou zmluvou v znení jej dodatku č. 1, pretože už nevlastnil predané nehnuteľnosti, ale v tom istom okamihu miesto nich nemal ani adekvátnu náhradu vo forme kúpnej ceny, za ktorú ich predal, pretože táto v tom čase ešte nebola uhradená v plnej výške. Žalobkyňa v konaní uniesla bremeno svojho tvrdenia o neúčinnosti kúpnej zmluvy v znení jej dodatku č. 1, keď uniesla aj bremeno dôkazu o svojom tvrdení. Vzhľadom na uvedené bolo žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovené ( výrok I.). Úspešnej žalobkyni tak bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu a tiež nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100,00%.“
3. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie intervenient na strane žalovanej s návrhom na zamietnutie žaloby v plnom rozsahu a priznanie trov konania žalovanej v plnom rozsahu.
4. K odvolaniu intervenienta sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že súhlasí so všetkými argumentami, ktoré intervenient uviedol vo svojom odvolaní.
5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie aj žalovaná v celom rozsahu. Uviedla, že o tomto súdnom spore sa dozvedela na Správe katastra v Dunajskej Strede dňa 3.11.2009, keď išla si vyžiadať LV spoločnosti IL Car & Trailer. s.r.o., čo potrebovala priložiť k žiadosti o úver. Keďže na liste vlastníctva bola poznámka na základe návrhu na zápis začatia súdneho konania do katastra nehnuteľností zo dňa 2.9.2009, hneď si žiadala termín na Okresnom súde v Dunajskej Strede o umožnenie si nazrieť do spisu, čo jej bolo umožnené dňa 6.11.2009.V spise našla nedoručenú zásielku - doporučený list do vlastných rúk s opakovaným doručením podanú na pošte v Dunajskej Strede dňa 14.07.2009 pod podacím číslom: RU 32 289 651 7 SK od Okresného súdu v Dunajskej Strede adresovanú na spoločnosť IL Car & Trailer. s.r.o., ktorá zásielka bola vrátená Okresnému súdu v Dunajskej Strede dňa 17.07.2009. Samozrejme túto skutočnosť písomne reklamovala na príslušnej dodávacej pošte Bratislava I. načo dostala odpoveď z Pošty Bratislava I - ospravedlnili sa za svoju chybu. Žalovaná ďalej uviedla, že od samého začiatku tohto súdneho sporu sa správala zodpovedne, zúčastnila sa na každom pojednávaní (okrem pojednávania dňa 21.01.2010, kedy sa ospravedlnila z dôvodu choroby), rešpektovala všetky požiadavky súdu ako aj požiadavky žalobkyne čo sa týka predkladania
dokladov a dôkazov v uvedenej veci a to vždy v čase určenom súdom. Je presvedčená, že dostatočne preukázali čestný úmysel, ktorý viedol k prevodu nehnuteľností a uzavretiu kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou KLAREX, spol. s .r.o. a spoločnost'ou IL Car & Irailer. s.r.o. a že sa nejedná o úmysel poškodiť veriteľa ako to uviedla žalobkyňa. Z dôvodu podvodnícky vykonanej daňovej kontroly a následného zablokovania účtov, ktorých účtov daňový úrad odčerpal všetky finančné prostriedky (1 mil. SKK), spoločnosť KLAREX, spol. s r.o. sa dostala do finančných problémov. Aby mohol KLAREX vyrábať a nedostal sa do konkurzu, potreboval získať finančné prostriedky. Napriek tomu, že KLAREX vlastnil nehnuteľnosti, tým že mal účty zablokované, nemal možnosť dostat' úver v žiadnej banke. V situácii v ktorej sa nachádzala spoločnosť KLAREX, spol. s r.o. v roku 2008 ( v čase najväčšej hospodárskej krízy), riešením problémov bol predaj nehnuteľnosti na LV č. XXX inej spoločnosti a tak získať kapitál potrebný na vyrovnanie záväzkov voči veriteľom, ako aj na chod Klarexu. Z toho dôvodu bola dňa 14.6.2008 medzi Klarexom ako predávajúcim a žalovaným uzavretá kúpna zmluva. Spoločnosť KLAREX, spol. s r.o. ako predávajúci predal nehnuteľnosť žalovanému za trhovú hodnotu určenú znaleckým posudkom č. 51/2008 znalcom Ing. Danielom Cibulom. tj. za 7.842.683,- SKK (260.329,30 EUR). Vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra v D. Strede pod č. V-4170/08 dňa 2.4.2009. Týmto dňom žalovaný s Klarexom uzatvoril nájomnú zmluvu, ktorou žalovaný prenecháva Klarexu ako nájomcovi do dočasného užívania nebytové priestory a výrobné haly. Žalovaný v r. 2008 hodlal časť kúpnej ceny uhradiť z úveru, ktorý sa snažil vybaviť v banke. Ale pretože sa vklad vlastníckeho práva na nehnuteľnosti na LV č. XXX do katastra neúmerne preťahoval a okrem toho žalobkyňa v r. 2009 dala na správe katastra zapísať poznámku na LV v ktorom už bol zapísaný už nový vlastník, tj.· IL Car & Trailer. s.r.o., rokovania s bankou boli neúspešné, boli prerušené. Týmto svojim konaním žalobkyňa značne komplikovala situáciu nielen spoločnosti KLAREX. spol. s r.o., ale aj spoločnosti IL Car & Trailer, s.r.o., preto spoločnosť IL Car & Trailer, s.r.o. splácala kúpnu cenu po čiastkach. Platby boli uskutočnené v hotovosti, cez účet a vzájomným zápočtom pohľadávok. O tejto skutočnosti bol predložený prehľad finančných operácií medzi uvedenými dvomi firmami, v ktorom sú konkrétne uvedené čiastky, čísla dokladov (pokladničné, výpisy banky, zápočty) v časovom slede za obidve firmy na jednom doklade z dôvodu uľahčenia porovnávať účtovné doklady a záznamy za finančné plnenie - úhradu celkovej kúpnej ceny. Doklad spolu s fotokópiami o účtovných dokladoch sú založené v spise . Ďalej v odvolaní žalovaná uviedla, že peniaze z predaja nehnuteľnosti reálne prichádzali do firmy Klarex, nie je teda pravdou, že by Klarex majetok schovával a chcel krátiť uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa. Ani najmenšiu časť finančných prostriedkov získaných predajom sporných nehnuteľností Klarex nevyužil inak, ako na chod spoločnosti, na zachovanie výroby, na vyplatenie záväzkov voči veriteľom a existujúcich exekučných titulov. Fotokópie dokladov o uvedených platbách sú založené v spise. Nie je teda pravdou, že by Klarex prevod nehnuteľností uskutočnil preto, aby ukrátil uspokojenie vymáhanej pohľadávky A. B. - ARCOBALENO. Klarex spolu so žalovaným v danom čase v r.2009 rokoval s žalobkyňou o vyrovnaní svojich záväzkov voči firme ARCBALENO ako aj voči firme manžela žalobkyne ITAL ACCESSORI, ktorý záväzok KLAREX-u už v tom čase bol v exekučnom konaní. Vtedy konateľ Klarex-u so žalobkyňou mali u seba v hotovosti 19.900,- EUR, ale žalobkyňa na základe vyjadrenia svojej PZ „NEPREVZIAŤ PENIAZE" peniaze neprevzal a následne radšej pristúpil k exekučnému vymáhaniu pohľadávky. PZ žalobkyne na každom pojednávaní' vyvíjala tlak na žalovanú uhradiť záväzok Klarexu voči žalobkyni akoby ten záväzok bol záväzkom spoločnosti IL Car & Trailer, s.r.o. a nie záväzkom Klarexu. Takisto aj súd v priebehu celého konania (do roku 2014) sústredil tiež len na vymáhanie pohľadávky žalobkyne, akoby bola podaná žaloba na plnenie záväzkov a nie na určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo 14.6.2008. Predloženými dokladmi sme dokázali ekvivalentnosť právneho úkonu - spoločnosť IL Car & Trailer, s.r.o. zaplatila celú kúpnu cenu určenú súdnym znalcom Ing. Danielom Cibul'om znaleckým posudkom č. 51/2008 zo dňa 17.03.2008 v celkovej sume 7.842.682,61 Sk + DPH spoločnosti KLAREX, spol. s.r.o. na základe dôkazov, ktoré sú založené v spise. Ďalej zdôraznila, že fakt, že F. D. G. H. sa nevydarila do termínu 15.9.2015 dokladom založené do spisu spoločnosťou Klarex, spol. s r.o. a spoločnosťou IL Car &Trailer, s.r.o. čo od nich súd a aj žalobkyňs žiadali počas súdneho konania ako to určil súd pani žalobkyne, máme zato, že PZ žalobkyne nenašla žiaden rozpor, ktorým by mohla dokázať, že Klarex previedol svoj majetok na IL Car s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa. Napriek tomu súd neukončil súdny proces z dôvodu, že žalobkyňa neprejavovala žiadnu súčinnosť. To považuje za procesnú chybu. Odvolateľka vyčíta súdu prvej inštancie bod 40 na strane 7 napadnutého rozsudku a má za to, že toto tvrdenie je nepravdivé, nakoľko exekučný príkaz Er/464/2009 uvedený v bode 5. bol vydaný v roku 2009 a nie do 17.6.2008. Ďalej v bode č. 42. súd nerobil žiadne dokazovanie, ba ani otázku nepoložil žalobkyni prečo odmietla prevziať peniaze, akú úmysel viedol k tomuto rozhodnutiu pani žalobkyňu,
ako aj jej PZ. Odvolateľka zastáva názor, že PZ žalobkyne mala nekalé úmysly a ovplyvnila aj pani žalobkyňu. Ďalej v bode 51. čo sa týka ekvivalentnosti prevodu dlžníkových vecí a práv alebo iných majetkových hodnôt je jeho účinnosť. Zistila, že § 28 ods. 1 -3 zák. č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu povolenia vkladu nie sú uvedené žiadne termíny na povinnosť úhrady za nehnuteľností. Práve preto bol schválený prevod a bol zapísaný na LV nový majiteľ tj. IL Car & Trailer, s. r.o. . Ďalej v tomto bode v poslednej vete nie je zohľadnený § 42a ods.4 písm. e) Obč.zák.. V bode 55. súd uznáva. že nevyhodnotil ostatné predložené listiny, pretože by išlo o dokazovanie nad rámec potrebného dokazovania vzhľadom na predmet sporu. Zhrnula, že z uvedených dôkazov je zrejmé, že medzi odporcom a intervenientom došlo k zodpovedajúcim finančným plnením, preto nemožno vyvodiť, že by kúpna zmluva a prevod majetku viedla k zmenšeniu majetku dlžníka, a že by ukracovala uspokojenie vymáhanej pohľadávky veriteľa.
6. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že odvolanie považuje za opakovanie tvrdení žalovaného a intervenienta, ktoré sú však často v rozpore so súdom prvej inštancie zisteným stavom veci ako aj veľakrát v rozpore s ich vlastnými tvrdeniami. Zároveň ide o tvrdenia, ktoré nemajú súvis s týmto konaním. K týmto tvrdeniam sa vyjadrovala opakovane v priebehu konania, preto z dôvodu hospodárnosti konania sa odvolal na doterajšie vyjadrenia, ktorých sa v plnom rozsahu pridržiava. Žalobkyňa považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, riadne odôvodnené. Žalobkyňa nepovažuje odvolanie za odôvodnené a dôvodné a tvrdenia žalovanej a intervenienta za vytrhnuté z kontextu, v rozpore s vykonaným dokazovaním, t.j. nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní ako aj účelové a nedôvodné. Dodala, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že intervenientovi sa nikdy nedostalo adekvátnej náhrady za predané nehnuteľnosti z dôvodu fiktívnych prevodov kúpnej ceny, resp. vykonania rôznych zápočtov, t.j. súd prvej inštancie správne posúdil, že intervenient za časť kúpnej ceny realizovanej uvedenými zápočtami nikdy nezískal finančné prostriedky v adekvátnej hodnote za predané nehnuteľnosti. Žalobkyňa zároveň v konaní dostatočne preukázala, že žalovaná vedela o finančných záväzkoch intervenienta voči žalobkyni, pričom predajom uvedených nehnuteľností mu pomohla sa vyhnúť plneniu záväzku voči intervenientovi. Jej konanie bolo vedomé, nakoľko štatutárny zástupca žalovaného (manželka konateľa intervenienta) sa starala o účtovníctvo intervenienta a podľa vlastných slov konali spolu s cieľom vyhnúť sa následkom záväzkov intervenienta. K smerovaniu odvolaní žalovanej a intervenienta uviedol nasledovné: Bod 40 rozsudku: žalovaná a intervenient si pravdepodobne zamenili termín „exekučný titul“ (t.j. rozsudok, podľa ktorého mal intervenient plniť žalobkynii) s termínom „exekučné konanie“. Nakoľko exekučný titul, t.j. rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5Cb/19/06 – 52 zo dňa 20.06.2006 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/111/2017 – 91 zo dňa 25.09.2007 boli vydané v čase, kedy bola konateľka žalovaného zároveň spoločníčkou intervenienta, považujeme tento dôvod odvolania za nedôvodný. Bod 42 rozsudku: žalobkyňa opakovane poukázal na nepravdivosť daného tvrdenia ako aj nesúvis uvedeného tvrdenia s týmto konaním, pričom opakovane poukázal na možnosť úhrady dlžnej sumy zo strany intervenienta na účet žalobkyne, čo žalobkyňa nikdy nespravila. Z uvedeného dôvodu považuje tento dôvod odvolania za nedôvodný. Bod 51 rozsudku: žalovaná a intervenient si pravdepodobne vyložili povinnosť úhrady kúpnej ceny a ekvivalentnosti plnenia odlišným spôsobom ako si vyložil súd prvej inštancie. Nakoľko však súd prvej inštancie túto vyložil v súlade s ustálenou súdnou praxou ako aj právnym názorom určeným odvolacím súdom, považujeme tento dôvod odvolania za nedôvodný. Bod 55 rozsudku: žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné pre riadne posúdenie stavu veci navrhnuté stranami sporu, pričom podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. na záver uviedol, že napriek sofistikovanému konaniu žalovaného a intervenienta, bolo v konaní preukázané, že ich konanie (prevod nehnuteľnosti z intervenienta na žalovaného) bolo vedené s cieľom ochrániť jediný skutočný majetok intervenienta (nehnuteľnosti) pred ich núteným predajom z dôvodu splatnosti úveru intervenienta. Túto skutočnosť žalovaný a intervenient aj skutočne potvrdili pred súdom prvej inštancie, čím je zrejmé, že rovnaký úmysel museli mať a aj mali voči žalobkyni, ktorej splatný záväzok v danom čase existoval, mali o ňom vedomosť a napriek tomu vykonali prevod týchto nehnuteľností v snahe zamedziť jeho plneniu.
7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril intervenient. Uviedol, že súhlasí so všetkými argumentami žalovanej hlavne s tým, že s prevodom nehnuteľnosti nechceli ukrátiť žiadneho veriteľa spoločnosti KLAREX, spol. s r.o., práve naopak, s týmto úkonom chceli všetky záväzky KLAREXu vysporiadať, ako dôkaz v tomto konkrétnom prípade uviedol, že za prítomnosti jeho manželky (žalovanej) chcel zaplatiť žalobkyni v roku
2009 záväzok svojej firmy KLAREX a fyzicky mali so sebou aj finančnú hotovosť z ich súkromných finančných prostriedkov. Z toho dôvodu, že firma mala zablokované účty, preto nebolo možné použiť firemné peniaze. To znamená, že chceli uprednostniť žalovanú pred ostatnými veriteľmi, avšak sme neuspeli, žalovaná odmietla prevziať finančné prostriedky ako ekvivalentné plnenie za jej pohľadávku, ako aj za pohľadávku jej manžela. Opakovane uvádza, že v jeho prípade sa nejedná o to, že nechcem zaplatiť záväzok firmy KLAREX, ale sa jedná o to, že firma KLAREX má záväzky voči štátu, preto toho času podľa platných právnych predpisov nie je možné uprednostniť žalobkyňu. Žiaľ, keď žalobkyňa odmietla prevziať peniaze v r. 2009, o tejto skutočnosti ju svoje právny zástupcovia neinformovali, neupozornili ju na riziko čo sa stane v prípade odmietnutia prevziať peniaze. Radili jej, aby vyžiadala informáciu aj od iných právnikov. Poznamenal, že pani žalobkyňa a jej PZ odmietajú iné finančné plnenie, vyslovene žiadajú plnenie v peniazoch.
8. K vyjadreniu žalovanej a intervenienta podala vyjadrenie žalobkyňa, v ktorom poukázala na skutočnosť, že žalovaná a intervenient mali záujem zaplatiť dlh voči žalobkyni len dovtedy, dokiaľ si mysleli, že jej pohľadávka je vymáhaná exekučne, pričom hneď ako zistili, že pohľadávka žalobkyne nebola v tom čase vymáhaná u exekútora, tak ich záujem o jej úhradu dramaticky upadol (na nulovú úroveň), pričom zaplatili len pohľadávku manžela žalobkyne, ktorá už bola v tom čase exekučne vymáhaná. Aj z uvedené konania je zrejmé, že žalovaná a intervenient sa chceli vyhnúť splateniu svojich záväzkov a pri prevode predmetných nehnuteľností boli ochotní vyplatiť len tých veriteľov, ktorých pohľadávka voči intervenientovi účinne bránila prevodu týchto nehnuteľností. Uviedla tiež, že nakoľko sa k tvrdeniam žalovanej vyjadroval opakovane v priebehu konania, z dôvodu hospodárnosti konania sa týmto odvoláva na doterajšie vyjadrenia, ktorých sa v plnom rozsahu pridržiava.
9. K vyjadreniu žalobkyne podala repliku žalovaná. Poukázala na to, že sa nikdy nedostala do rozporu so svojimi tvrdeniami. Súd sa nezaoberal s podstlanými a vážnymi otázkami, ktoré by objasnili úmysel žalobkyni prečo odmietla prevziať finančnú hotovosť v roku 2009, aký mala úmysel a aký má úmysel dodnes napr. s prezentovaním falošných svedkov. PZ žalobkyne opakovane tvrdí nepravdivosti čo sa týka úhrady za prevedené nehnuteľnosti. Pokiaľ nebude vysvetlené zo strany žalobcu, prečo odmietla prevziať peniaze, dovtedy nič nie je dokázané zo strany žalobcu. Pokiaľ súd v tomto smere nekoná. nie sú dodržané princípy a práva žalovanej. Ďalej odkázala na dôkazy a vyjadrenia zo svojich predchádzajúcich podaní v tomto konaní.
10. Žalovaná sa tiež vyjadrila k vyjadreniu intervenienta v tom zmysle, že s ním plne súhlasí.
11. Žalobkyňa v duplike v podstate zopakovala svoju predchádzajúcu argumentáciu a žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
12. V ďalšom vyjadrení žalovaná a intervent v podstate zopakovali svoju predchádzajúcu argumentáciu.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie žalovanej bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie intervenienta na potrebné odmietnuť (§ 386 písm. a) Civilného sporového poriadku) a odvolanie žalovanej nie je dôvodné, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
14. Prvoradou úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť včasnosť odvolania intervenienta na strane žalovanej.
15. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
16. Podľa § 121 Civilného sporového poriadku do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty (odsek 2). Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (odsek 4). Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času (odsek 5).
17. Podľa § 386 písm. a) Civilného sporového priadku odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
18. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie bol intervenientovi na strane žalovanej doručený dňa 2. februára 2023 (doručenku na č.l. 873). Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania tak tejto strane sporu, t.j. neskoršiemu odvolateľovi, začala plynúť najbližší pracovný deň a posledný deň takejto lehoty pripadol na 17. februára 2023. Pretože tento deň bol piatok a bežný pracovný deň, 17. februára 2023 bol nielen posledným faktickým, ale zároveň i posledným právnym dňom, kedy intervenient mohol podať včasné odvolanie. Práve táto podmienka však v prejednávanej veci nebola splnená, pretože intervenient odvolanie urobené v elektronickej podobe (emailom) podal až dňa 18. februára 2023 (č.l. 880 spisu). Zároveň 18. februára 2023 (č.l. 897 spisu) podal toto odvolanie aj na poštovú prepravu. Takéto odvolanie preto bolo oneskoreným.
19. Vzhľadom k tomu, že odvolanie podal intervenient na strane žalovanej oneskorene, odvolací súd musel oneskorene podané odvolanie odmietnuť (výrok I.).
20. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd vôbec nezaoberal (resp. sa nemohol zaoberať) obsahom odvolania intervenienta, pretože zistil niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu.
21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeného rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak vyhovel žalobe a určil, že kúpna zmluva zo dňa 14.06.2008 uzatvorená medzi intervenientom KLAREX spol. s.r.o., Zlaté Klasy č. 129, IČO: 17 642 230 ako predávajúcim a žalovaným IL Car & Trailer, s.r.o. Sienkiewiczova 2541/2, Bratislava 811 09, IČO: 36 280 992 ako kupujúcim o prevode nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Dunajská Streda, obec C. D., kat. úz. E. E., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. 149/1- zastavané plochy a nádvoria o výmere 130 m2, parc. č. 149/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2, parc. č. 150/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 472 m2, parc. č. 150/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2, parc. č. 151 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 319 m2, parc. č. 152 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 976 m2, rozostavaný sklad hotových výrobkov na parc. č. 150/4, kancelárie so soc. zm. s. č. XXX na parc. č. 149/1, výrobná hala s. č. XXXX na parc. č. 151 vedených Správou katastra Dunajská Streda na LV č. XXX v znení dodatku č. 1 zo dňa 22.09.2008 je voči žalobkyni právne neúčinná.
22. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba žalobe vyhovieť). Odôvodnenie napadnutého rozsudku totiž nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami sa žiada doplniť nasledovné:
23. Žalovaná v odvolaní argumentovala tým, že v konaní dokázala ekvivalentnosť právneho úkonu, pretože žalovaná zaplatila celú kúpnu cenu poukazujúc na dôkazy založené v spise a to kúpnu zmluvu zo dňa 14.6.2008 spolu s Dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 22.8.2008, znalecký posudok, vklad vlastníckeho práva, daňové priznanie žalovanej za rok 2009, súvaha za rok 2008, prehľad o zaplatení celej kúpnej ceny, príjmové a výdavkové pokladničné doklady a faktúry za nehnuteľnosti, výpisy z bankových účtov.
24. Sporná otázka ekvivalentnosti právneho úkonu súvisí s ukrátením veriteľa. Základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti je skutočné ukrátenie veriteľa. Ukrátením veriteľa je odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka. Za ukracujúce sa nepovažujú takzvané ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. O ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia § 42a OZ nejde vtedy, ak dlžník dostal za prevedené veci, práva a iné majetkové hodnoty skutočne (reálne) ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola poskytnutá primeraná rovnocenná náhrada (Rc 3/2009). Pre záver o ekvivalencii plnení nestačí samotné znenie scudzovacej zmluvy. Súd musí v konaní o odporovacej žalobe konštatovať, že ide o reálne ekvivalentný právny úkon. V tomto konaní musí byť preto záver o tom, že napadnutý právny úkon je ekvivalentným úkonom vždy bezpečne preukázaný a to nielen s poukazom na jeho znenie, ale zistením, že za plnenia, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne rovnocennej povahy. Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie ekvivalentnosti prevodu dlžníkových vecí práv alebo iných majetkových hodnôt je jeho účinnosť v prípade nehnuteľnosti zapísaný do katastra nehnuteľností je ním deň, ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností.
25. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že súd prvej inštancie v konaní vykonal riadne dokazovanie, ktorými žalovaná strana preukazovala zaplatenie kúpnej ceny, vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v citovanom ustanovení § 191 Civilného sporového poriadku a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o splnení všetkých predpokladov odporovateľnej žaloby vrátane preukázanie kvalifikovaného zmenšenia majetku dlžníka. Odvolací súd sa plne stotožňuje s bodmi 51. – 53. odôvodenia kde súd prvej inštancie podrobne argumentoval, že intervenient nedostal ku dňu 2.4.2009 (povolenie vkladu vlastníckeho práva) adekvátnu majetkovú hodnotu v podobe kúpnej ceny od žalovanej. Odvolacia námietka žalovanej je tak nenáležitá.
26. Žalovaná tiež v odvolaní argumentovala, že bod 40 na strane 7 rozsudku nie je pravdivý, pretože exekučný príkaz Er/464/2009 uvedený v bode 5. bol vydaný v roku 2009 a nie do 17.6.2008.
27. V bode 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku je uvedené: Konateľka žalovanej strany bola spoločníčkou v spoločnosti intervenienta od 17.08.2001 do 17.06.2008, teda aj v čase vydania exekučného titulu z bodu 5 odôvodnenia (č.l. 5 - výpis z obchodného registra na intervenienta z 15.04.2009). V bode 5. odôvodenia napadnutého rozsudku je uvedené: Právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5Cb/19/06 - 52 zo dňa 20.06.2006 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/111/2017 - 91 zo dňa 25.09.2007 bol intervenient žalovanej strany povinný zaplatiť ako dlžník žalobkyni ako veriteľke 8.580,94 eur (258.509,60 SK) spolu s príslušenstvom (nesporné, nerozporované).
28. Z uvedeného vyplýva, že v čase vydania exekučného titulu bola konateľka žalovanej strany spoločníčkou v spoločnosti intervenienta. Pokiaľ odvolateľka spomína exekučný príkaz Er/446/2009 nejde o exekučný titul, pretože exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5Cb/19/06 - 52 zo dňa 20.06.2006 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/111/2017
- 91 zo dňa 25.09.2007. Odvolateľka nediferencuje medzi exekučným titulom a exekučným príkazom. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Exekučným príkazom sa rozumie príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov ustanovených Exekučným poriadkom.
29. Žalovaná k bodu 42. odôvodenia rozsudku vytýkala súdu, že mal položiť otázku žalobkyne prečo odmietla peniaze a aký mala v tomto smere úmysel. K uvedenému odvolací súd uvádza, že skúmanie týchto okolností nebolo rozhodujúce v konaní a pokiaľ žalovaná takéto okolnosti považovala za
relevantné mala právo klásť otázky žalobkyne, príp. navrhnúť doplnenie dôkazu výsluchom žalobkyne, čo sa však nestalo. Odvolacia argumentácia nie je dôvodná.
30. Žalovaná v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nevyhodnotil ostatné predložené listiny s odôvodením, že by išlo o dokazovanie nad rámec potrebného dokazovania vzhľadom na predmet sporu, pričom listiny nemali právny význam pri rozhodovaní o odporovateľnosti právneho úkonu. Podľa žalovanej ide o procesnú chybu, pretože súd neurobil všetko za to, aby pravda vyšla najavo.
31. Odvolací súd nezistil žiadne procesné pochybenie súdu prvej inštancie. Správny bol záver súdu prvej inštancie, že ďalšie listiny neboli spôsobilé priniesť relevantné skutkové zistenia. Žalovaná v odvolaní ani neuvádza ktoré konkrétne listiny boli spôsobilým dôkazom priniesť relevantné skutkové zistenia. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že civilný proces je založený na princípe kontradiktórnosti ktorého podstatou je, že žalobca a žalovaný vyvíjajú procesnú aktivitu smerom k výsledku konania, ktorý by im bol na prospech a vzhľadom na procesnú zodpovednosť strán, súd ani nemôže zásadne nikdy navrhovať dôkazy.
32. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k záveru, že podmienky pre určenie neúčinnosti právneho úkonu voči žalobkyni v zmysle ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka boli naplnené, pričom bezpečne zistený skutkový stav bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní boli preukázané všetky zákonnom stanovené predpoklady pre úspešnosť odporovacej žaloby tak ako sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené.
33. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilé privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
34. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe žalobkyne vyhovel, rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (výrok II).
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobkyne a intervenienta bolo rozhodnuté analogicky ako pri zastavení konania podľa ustanovení § 396 ods. 1 v spojení § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože výsledok odvolacieho konania oneskorením odvolaním zavinil intervenient, preto odvolací súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania aj voči intervenientovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením do 60 dní po právoplatnom skončení veci (výrok III).
36. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).