Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Ek/1157/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, proti povinnému: A. B., nar: XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX C. o vymoženie 144 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Marián Janec, so sídlom exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, IČO: 42 214 939, pod č. k. XXXXX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 21.07.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 144 Eur, a to na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu Nitra, sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 25.06.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.09.2018 (ďalej aj ako „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 30.07.2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: D. D. A. , so sídlom exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, IČO: 42 214 939, ktorý exekúciu vedie pod č. k. XXXXX XXX/XX. 3. Súdny exekútor dňa 09.08.2024 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že povinnému bolo dňa 07.08.2020 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný doručil dňa 26.07.2024 poverenému súdnemu exekútorovi podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie, Námietky proti trovám konania“ zo dňa 22.07.2024. 4. Povinný vo svojom podaní, ktoré súd posúdil podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie navrhol zastaviť exekúciu v podľa § 61k ods. 1 písm. d), pretože sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, cit.: „Podávam návrh na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku a žiadam, aby súd exekúciu zastavil, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku a ďalej sú tu okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a ďalej sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Nebolo mi doručené upovedomenie o začatí exekúcie ani výzva oprávneného, aby som zaplatil pohľadávku 196 eur a tak mi bolo odopreté ústavne garantované právo na ochranu a súdnu ochranu, ktorá patrí každému občanovi Slovenskej republiky. Ja sa informujem u oprávneného o akú pohľadávku ide o dobrovoľne ju zaplatím ak je oprávnená. Žiadam súd vyhlásiť Exekúciu vedenú proti mne za neprípustnú, súd nemal vôbec poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pretože exekučný titul je nulitný, a je v rozpore so zákonom, v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s a únijnym právom je vedená exekúcia. Súd je povinný napadnúť exekúciu zastaviť bezodkladne, pretože nemožno tolerovať úžeru. Tieto skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“ Povinný zároveň namieta absolútnu neplatnosť právneho úkonu, nevykonateľnosť exekučného

titulu a vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v neprospech povinného. Na základe uvedeného povinný navrhol zastaviť exekúciu. 5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil, pričom uviedol, cit.: „Povinný vo svojom návrhu okrem odkazu na právnu úpravu v Exekučnom poriadku a následných citácií SR a právnych predpisov neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré mali nastať po vzniku exekučného titulu a spôsobiť zánik vymáhaného nároku, tiež exekučný titul nebol zrušený a nie sú tu iné okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. K tvrdeniu povinného, že mu nebola doručené upovedomenie o začatí exekúcie sa oprávnený nevie vyjadriť, keďže uvedené je v kompetencii súdneho exekútora, ktorý doručenie povinnému vykonáva. Pokiaľ povinný uvádza, že mu nebola doručená výzva oprávneného aby zaplatil pohľadávku 196 € (nevieme prečo práve túto sumu), uvádzame, že oprávnený na nedoplatok istiny poistného 144 € vyzval oprávneného ešte pred podaním žaloby, avšak dlžník našu pohľadávku nezaplatil, preto bola uplatnená žalobou na súde. Okresný súd Nitra vo veci rozhodol platobným rozkazom XXX/X/XXXX zo dňa 25.06.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 19.09.2018. Povinný našu pohľadávku istiny 144 € a trov konania 16,60 € nezaplatil ani na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia a tak si ju oprávnený vymáha v tomto exekučnom konaní. Žiaden právny predpis neukladá veriteľovi, aby dlžníka, ktorý si nesplní povinnosť uloženú mu súdnym rozhodnutím, osobitne ešte vyzýval na zaplatenie pred podaním návrhu na exekúciu.“ Oprávnený považuje návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný a navrhol súdu aby ho zamietol a súdny exekútor pokračoval vo výkone exekúcie. 6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 7. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 9. Podľa Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 10. Podľa Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 11. Podľa Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt. 12. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 14. Podľa , právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. 15. Podľa , vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. 16. Súd dňa 15.08.2024 vyzval povereného súdneho exekútora na predloženie potvrdenia o doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Poverený súdny exekútor v odpovedi zo dňa 22.08.2024 predložil na žiadosť súdu doručenku preukazujúcu doručenie Upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. XXXXX XXX/XX povinnému dňa 07.08.2020. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 07.08.2020. Povinný mal teda podľa Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie u súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené, posledný deň na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, v zmysle citovaného ustanovenia Exekučného poriadku pripadol na deň 22.08.2020. Vzhľadom k tomu, že podanie povinného bolo doručené poverenému súdnemu exekútorovi dňa 26.07.2024 (podanie zo dňa 22.07.2024), súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonom stanovenej lehote, t. j. oneskorene. 18. Súd vo všeobecnosti poukazuje na skutočnosť, že povinný môže podať v priebehu exekučného konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie. Právne skutočnosti (dôvody na zastavenie exekúcie) musí však povinný uplatniť včas. Pravidlá včasného uplatnenia skutočností sú nasledovné. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie () musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Súd návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval. Procesný úkon povinného (návrh na zastavenie exekúcie) je teda v predmetnej časti neúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) je zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie. Ak je návrh exekučným súdom zamietnutý preto, že právna skutočnosť bola predložená oneskorene, hoci tu dôvod na zastavenie exekúcie je, považuje sa suma vymožená od povinného za bezdôvodné obohatenie. Vymoženie pohľadávky, ktorá zanikla už skôr z iného právneho dôvodu, prichádza do úvahy najmä vtedy, keď exekučný súd inak dôvodný návrh na zastavenie exekúcie zamietne iba preto, že bol podaný oneskorene. Exekučný súd exekúciu zastaví, aj keď povinný právnu skutočnosť neuplatnil včas, len pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu. V predmetnom prípade sa však nejedná o právnu skutočnosť, pre ktorú je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu. 19. Platná právna úprava obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody na zastavenie exekúcie neuplatnil včas. Napriek uvedenému exekučný súd môže exekúciu zastaviť ex offo, ale iba z určitých dôvodov. Vzhľadom na koncentráciu konania je zrejmé, že nie je prípustné, aby exekučný súd zastavil exekúciu ex offo z dôvodu, ktorý je zistiteľný len na základe riadneho splnenia povinnosti povinného tvrdiť a navrhnúť dôkazy. Do úvahy potom prichádzajú dva okruhy dôvodov, pre ktoré môže exekučný súd zastaviť exekúciu aj bez návrhu. Po prvé, ak ide o dôvod, pre ktorý mal exekučný súd návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, teda dôvod, ktorý mal exekučný súd zistiť z návrhu a jeho príloh. Zastavenie exekúcie tu predstavuje nápravu pochybenia, ktoré vzniklo nesprávnym posúdením návrhu na vykonanie exekúcie. Po druhé, ak právna skutočnosť, ktorá je dôvodom na zastavenie exekúcie, je zistiteľná z vlastnej činnosti exekučného súdu, prípadne zo súdnych či verejných registrov, teda ak sa nevyžaduje predloženie tvrdení a dôkazných návrhov zo strany povinného. O takúto situáciu pôjde napríklad vtedy, ak exekučný súd zistí, že exekučný titul bol v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku zrušený. 20. Súd v danom prípade má za jednoznačne preukázané, že návrh povinného bol podaný oneskorene. Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňom 07.08.2024, pričom na podanie návrhu na zastavenie exekúcie mal zákonom stanovenú lehotu 15 dní. Posledným dňom (koniec lehoty) na včasné podanie návrhu na zastavenie exekúcie bol deň 22.08.2020. Povinný však svoj návrh doručil súdnemu exekútorovi až dňa 26.07.2024 (podanie zo dňa 22.07.2024). Povinný teda nedodržal zákonom

stanovenú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a neuplatnil svoje námietky včas. Keďže ide o zákonom stanovenú lehotu, jej zmeškanie nie je možné povinnému odpustiť. 21. Nad rámec uvedeného súd vo vzťahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie poukazuje i na nasledovné: 22. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že mu nebolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, avšak poverený súdny exekútor na žiadosť súdu predložil doručenku, ktorou má súd za preukázané, že povinnému bolo Upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 07.08.2020. Povinný zároveň namietal absolútnu neplatnosť právneho úkonu, nezaslanie výzvy oprávneným aby povinný uhradil pohľadávku, a úžeru. Súd v exekučnom konaní tento povinným namietaný dôvod vyhodnotil ako okolnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučných titulov nesplnil. Platobný rozkaz Okresného súdu Nitra, sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 25.06.2018 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.09.2018. Vo vzťahu k tvrdeniu povinného o materiálnej a formálnej nevykonateľnosti exekučného titulu (Platobný rozkaz Okresného súdu Nitra, sp. zn. XXX/ XX/XXXX zo dňa 25.06.2018) jeho nulity, resp. k tvrdeniu povinného o rozpore exekučného titulu so zákonom a dobrými mravmi súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. -32 zo dňa 3.5.2011, v zmysle ktorého, cit.: „Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je okrem iného aj to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú (respektíve, či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia), a teda či nejde o rozhodnutie voči „non subjektu". Ďalej je materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu aj to, či sú účastníci konania dostatočne individualizovaní, teda či nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide. Exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku). Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal.“ Sud zároveň poukazuje i na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 22.1.2014, v zmysle ktorého, cit.: „Vykonateľnosť (ako základný predpoklad pre existenciu spôsobilého exekučného titulu) je takou vlastnosťou rozhodnutia, ktorá mu dáva punc vynútiteľnosti a umožňuje núteným, spôsobom (výkonom) aj proti vôli povinného subjektu realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ak táto nebola splnená dobrovoľne (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku). Vykonateľnosť má svoju materiálnu a formálnu stránku. Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku (ktorým podľa už citovaného § 41 ods. 1 Exekučného poriadku môže byť len priznanie práva, záväzok k povinnosti alebo postihnutie majetku) a jeho rozsahu.“ S ohľadom na uvedené súd konštatuje, že z predmetného exekučného titulu (Platobný rozkaz Okresného súdu Nitra, sp. zn. zo dňa 25.06.2018) jednoznačne vyplývajú strany sporu v základnom konaní, tieto súd riadne individualizované, existujú, a preto uvedený exekučný titul nie je rozhodnutím voči „non subjektu.“ Zároveň predmetný exekučný titul obsahuje presné vymedzenie obsahu a rozsahu vymáhaného nároku, pričom tento spĺňa i všetky formálne predpoklady v zmysle procesného predpisu. Súd preto konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1,2 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného súčasne vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne, a preto súd námietku povinného čo do vykonateľnosti exekučného titulu, resp. nulity exekučného titulu, vrátane argumentácie povinného o nedostatku hmotnoprávnej legitimácii oprávneného na plnenie, považoval za nedôvodnú.

23. Súd pre úplnosť uvádza, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Povinný tak vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav,

na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda v konaní, počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule, prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 24. V súvislosti s vyššie uvedeným súd preto konštatuje, že tvrdenia povinného nezakladajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k exekučnému konaniu, nakoľko tieto mali byť uplatnené už v základnom konaní, t. j. v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Keďže povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie v uvedenom smere považoval za nedôvodný. 25. Súd sa ďalej zaoberal aj prípadom, kedy by mohol byť návrh na zastavenie exekúcie podaný oneskorene. Ide o prípady, kedy povinný môže namietať len tie skutočnosti, ktoré vznikli po uplynutí 15- dňovej lehoty (§ 61k ods.3 Exekučného poriadku). V danom prípade súd nevzhliadol žiadny takýto dôvod na zastavenie exekúcie, pričom povinný takýto dôvod na zastavenie exekúcie vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol a taktiež ani nepreukázal. 26. Koniec zákonnej lehoty pripadol na deň 22.08.2020. Teda návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný až po zákonnej 15 dňovej lehote, t. j. oneskorene. Povinný taktiež neuviedol relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa po zákonnej lehote môžu namietať tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výrok). 27. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.