Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/72/2011

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného O., s.r.o., O. XX, XXX XX K., IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX O., o vymoženie 916,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. - 14 zo dňa 25.01.2011 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o čiastočnom zastavení exekučného konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vstup Q. F. A., ochrana spotrebiteľov, A. XX, XXX XX K. K. ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripustil.

Návrh Q. F. A., ochrana spotrebiteľov, A. XX, XXX XX K. K. zo dňa 05.11.2009 na zastavenie exekúcie zamietol.

Návrh Q. F. A., ochrana spotrebiteľov, A. XX, XXX XX K. K. zo dňa 05.11.2009 na odklad exekúcie zamietol.

Exekučné konanie proti povinnému o vymoženie prevyšujúcej časti nad istinu 464,05 eur, a to v časti úroku z omeškania zastavil.

Rozhodnutie o nepripustení vstupu Q. F. A., ochrana spotrebiteľa, K. K. ako vedľajšieho účastníka na strane povinného odôvodnil prvostupňový súd tým, že vedľajšie účastníctvo je možné iba v sporovom konaní, kde sa v plnej miere prejavuje dispozičná a prejednacia zásada, a teda väčšia miera iniciatívy a aktivity účastníkov k dosiahnutiu priaznivého výsledku konania. Inštitút vedľajšieho účastníctva sa viaže práve k výsledku konania a k právnemu záujmu na výsledku konania. Právny záujem na výsledku sporu vedľajšieho účastníka je záujem tretej osoby na víťazstve strany, ku ktorej pristupuje. Účelom inštitútu vedľajšieho účastníctva je to, aby tretia osoba, ktorá sama osebe nemôže vystupovať v konaní ako účastník, mohla pomôcť strane, ku ktorej pristupuje k jej víťazstvu, nakoľko sa v konaní nepriamu rozhoduje o jej právach a povinnostiach. Exekučné konanie je čisto procesným konaním, ktoré slúži k vykonaniu exekučných titulov. Exekučné rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa vydáva na začiatku exekúcie, má čisto procedurálny charakter a smeruje len k tomu, či sa exekúcia vykoná, resp. nevykoná. Pokiaľ sú splnené procesné podmienky exekučného konania, účinky právoplatnosti exekučného titulu sa v exekučnom konaní nedajú zvrátiť. K podmienkam zastavenia exekúcie súd vždy pristupuje za uplatnenia vyšetrovacej zásady. Pomoc zo strany vedľajšieho účastníka je v exekučnom

konaní nepotrebná. Preto nemá vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní miesto. Exekučné konanie je samostatné konanie, ktoré má viac štádií, preto nemožno vedľajšie účastníctvo uplatniť. Pripustením vedľajšieho účastníka v exekúcii by sa narušila efektivita exekučného konania a právna istota účastníkov konania. Vedľajšiemu účastníkovi by sa tak umožnilo predlžovať exekúciu, čo by mohlo v konečnom dôsledku poškodiť hlavne povinného. Aj z tohto dôvodu exekučný súd nepredložil vec na Európsky súdny dvor. Súd nemôže v prebiehajúcej exekúcii, ktorá prebieha i na právoplatné opakované plnenie, konanie prerušiť, lebo touto neistotou môže vzniknúť škoda, ktorá sa následne prenáša na niektorého z účastníkov. Pokiaľ to zákon výslovne neumožňuje, nemožno ani analogicky použiť ustanovenie v exekučnom konaní. Vedľajší účastník z pojmového hľadiska nie je v exekučnom konaní prípustný, preto prvostupňový súd zamietol jeho vstup do konania a z rovnakých dôvodov zamietol aj jeho návrh na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie.

Rozhodnutie o zastavení exekučného konania o vymoženie prevyšujúcej časti nad istinu 916,15 eur, a to v časti úroku z omeškania, odôvodnil súd prvého stupňa tým, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v konaní, zaväzuje povinného ako účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, a to v časti týkajúcej sa uplatneného úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 27.360,- Sk od 26.06.2007 do zaplatenia. Priznaná výška úroku z omeškania po 01.01.2009 predstavuje 0,25% úrok z omeškania denne, pričom takýto úrok z omeškania, priznaný rozhodcovským súdom, považoval prvostupňový súd za neprimeraný a priečiaci sa dobrým mravom. Výška úroku z omeškania 0,25% denne predstavuje ročný úrok z omeškania vo výške 91,25%, pričom v takejto výške ho nemožno považovať za primeraný.

Poukazujúc na ustanovenie súd prvého stupňa konštatoval, že podľa uvedeného ustanovenia je prioritnou dohoda o výške úrokov z omeškania pre prípad omeškania dlžníka. Výška úroku z omeškania k 15.05.2008 (prvý deň omeškania) predstavovala v prípade, že úrok z omeškania nie je dohodnutý v zmluve, výšku 14,25% ročne. Dohodnutý úrok z omeškania vo výške 91,25% ročne predstavuje hrubý nepomer, a teda rozpor s dobrými mravmi. Pri výške úveru síce výška úroku z omeškania pri prepočte na kapitalizovaný úrok z omeškania sa síce nejaví až taká vysoká, avšak ide o takú neprimeranú výšku úrokov z omeškania, ktorú nemožno akceptovať ani pri tzv. drobných úveroch. Dojednanie o výške úroku z omeškania v zmluve o úvere je neprijateľné, v rozpore s dobrými mravmi i poctivým obchodným stykom.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o čiastočnom zastavení exekúcie, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Namietal, že súd nemôže používať Smernicu Rady 93/13/EHS ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto Smernica obsiahnutá. Pokiaľ ide o tvrdenia súdu, že zmluva, uzavretá medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úver, v ktorej absentuje údaj o RPMN, oprávnený poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere, uzatváraných v zmysle a nasl. . Tento druh zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko spotrebiteľským úverom sa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, účinnom k 16.04.2007, rozumie „dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme“. Oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle a nasl. , z ktorého ustanovenia vyplýva, že na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia , a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Navyše, aj účastníci konania si v bode 19. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, dohodli, že v zmysle sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať . Zmluva obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, ustanovené v s odkazom na tohto zákona, ktoré je svojou povahou ustanovením kogentným. V predmetnej zmluve o úvere teda nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá o. i. aj ročná percentuálna miera nákladov.

Z gramatického a logického výkladu ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že okrem všeobecných náležitostí musí zmluva obsahovať aj náležitosti vymenované za slovom „najmä“, ku ktorým je možné pridať ešte ďalšie. Nakoľko predmetom úverov, poskytovaných zo strany oprávneného sú peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, zmluvy o úvere zo strany oprávneného nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Preto nie je možné, aby oprávnený poskytoval úvery na základe zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto zákona.

Oprávnený ďalej namietal, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, okrem iného aj s bodom 6. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v zmysle ktorého v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Dohodnutá výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnený poskytol úver povinnej (poskytovanie úveru na adrese trvalého alebo prechodného bydliska povinnej) a s ohľadom na obchodné riziko oprávneného. Aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený nežiadal od povinnej zabezpečenie úveru, účastníci dohodli úroky z omeškania vo výške 0,25% za každý deň omeškania z dlžnej sumy a takto prejavenú vôľu mal súd rešpektovať. Ustanovenie má dispozitívnu povahu a výška úrokov z omeškania sa upravuje predovšetkým dohodou zmluvných strán. Ak nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov stanovená zákonom, t. j. pre určenie úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch platí zmluvná voľnosť. Ani zo zákona a ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť.

Oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. a namietal, že pokiaľ prvostupňový súd svoje rozhodnutie oprel o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , tento judikát nie je možné aplikovať na skutkový stav veci, lebo obsahom citovaného judikátu je rozpor úrokov, konkrétne 60% ročne (nie úrokov z omeškania) s dobrými mravmi. Exekučný súd tak opomenul rozdiel medzi povahou a zmyslom úrokov a úrokov z omeškania.

Poukazujúc na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. oprávnený ďalej namietal, že s ohľadom na neporovnateľne vyššie podnikateľské riziko je právne akceptovateľné aj vyššie úročenie a ak tento záver platí o úrokoch, tým viac platí aj o úrokoch z omeškania. Dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak tento poruší povinnosti, vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy Plnenie dohodnutého záväzku je elementárnou zásadou zmluvného práva a nemôže sa na dobré mravy odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Pri úroku z omeškania má ten, kto sa k ich úhrade zaviaže, vždy možnosť ich platenie odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Pokiaľ prvostupňový súd zastavil exekúciu v časti vymáhaných úrokov s poukazom na rozpor s dobrými mravmi, na danú situáciu nesprávne aplikoval príslušné ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní, lebo zmluvy o úvere patrí medzi absolútne obchody a obchodné právo nepozná inštitút dobrých mravov.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V danom prípade súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič

nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

Odvolací súd sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, že ide o zjavne neprimeraný úrok, ktorý v prepočte na rok predstavuje 91,25 %. Prvostupňový súd vo vzťahu k takejto výške úroku z omeškania správne konštatoval rozpor s dobrými mravmi, poctivým obchodným stykom a správne exekučné konanie v tejto časti zastavil.

V súlade s uvedeným preto nemôže s úspechom obstáť námietka oprávneného o primeranosti takéhoto úroku z omeškania s odvolávaním sa na zmluvnú voľnosť v obchodných záväzkových vzťahoch. Odvolací súd nijako nespochybňuje zásadu zmluvnej voľnosti. Oprávnený však musí mať na zreteli, že možnosť zmluvne dohodnúť výšku úroku z omeškania pre prípad omeškania nie je úplne neobmedzená. Aj pre dohodu o úrokoch z omeškania platí ustanovenie , podľa ktorého musí byť výkon práva v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. Ustanovenie ZRK prikazuje súdu zastaviť exekučné konanie, ak by išlo inter alia o vymáhanie plnení v rozpore s dobrými mravmi. Tým je potrebné rozumieť aj poctivý obchodný styk.

Aj keď je nepochybné, že úrok z omeškania má byť sankciou, postihujúcou dlžníka za nesplnenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, aj sankcie v primeranej výške spĺňajú svoj cieľ a musia mať vlastnosť primeranosti.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného, že prvostupňový súd zastavil exekučné konanie v časti nad istinu 916,15 eur aj z dôvodu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o RPMN a že prvostupňový súd nesprávne použil ako prameň práva Smernicu Rady 93/13/EHS, odvolací súd dáva oprávnenému do pozornosti, že dôvodom pre čiastočné zastavenie exekučného konania nie je chýbajúci údaj o RPMN a prvostupňový súd svoje rozhodnutie ani neopieral o citovanú smernicu, preto považuje tieto odvolaciu námietku oprávneného za bezdôvodné.

V súvislosti s účastníkmi konania (oprávneným) a súdnym exekútorom, ktorý bol poverený na vykonanie exekúcie, odvolací súd dáva do pozornosti Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. - 37 zo dňa 13.04.2011, v ktorom ústavný súd okrem iného vyslovil, že je tu taká okolnosť, ktorá ho vylučuje z vykonávania exekúcie pre tam uvedené dôvody.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania oprávnený nemá nárok na náhradu trov a ostatným účastníkom v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.