Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/169/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcov: 1. A. B., bytom v C., D. E. X, 2. F. B., bytom v C., B. E. XX/X, 3. F. B., bytom v E., G. E. XX, 4. H. A., bytom v C., I. E. X, 5. F. C., bytom v E., G. E. XXX/XX, 6. F. F., bytom v C., F. E. XX, 7. J. K., bytom v C., L. E. X, 8. F. M., bytom v C., N. E. XX, 9. A. M., bytom v C., O. P. E. XXXX/XX, 10. F. M., bytom v C., D. E. X, zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda č. 28 proti žalovanému: Mestu Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP č. 48/A, o zaplatenie 11.702,49 eura s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 2.5.2022 č.k. -262 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX kat. územia Q. F., obec Košice-Sever. Ďalej vychádzal zo zistenia, že na uvedených pozemkoch sa nachádza Park Anička – verejná zeleň, ktorá prešla do vlastníctva žalovaného podľa Žalobcovia si pôvodne nárok uplatnili titulom náhrady za zákonné vecné bremeno, avšak v priebehu konania zmenili právny dôvod uplatneného nároku, ktorý žiadali titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

4. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania žalobcami uplatneného nároku.

5. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcov je premlčaný, a preto nie je dôvodný.

6. Súd žalobcami uplatnený nárok posúdil podľa ako nárok na náhradu za zákonné vecné bremeno. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcov, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo iba pozemkom pod stavbami. Bol toho názoru, že pre aplikáciu sú rozhodujúce dve podmienky, a to stavba vo vlastníctve obce nachádzajúca sa na pozemku a spôsob nadobudnutia stavby – delimitáciou zo štátu na obec. Vychádzajúc z ust. a Stavebného zákona mal za to, že plochy verejnej zelene – sady, parky sú tiež stavby, teda pozemky pod nimi sú už zahrnuté v . Ďalej uviedol, že stavby sadov a parkov sú inžinierske stavby, ktoré sú vo svojej podstate plochami zelene s rôznymi prvkami, napr. parkovej architektúry, mobiliáru

atď. Z uvedeného vyvodil, že ak sa na pozemku žalobcov nachádza Park Anička, stavba v zmysle , Stavebného zákona prešla do vlastníctva žalovaného, a teda sú v danom prípade splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia 7. Pre posúdenie uplatneného nároku považoval súd za potrebné ustáliť tiež charakter náhrady za vecné bremeno vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným, teda či svojou povahou sa jedná o jednorazovú alebo opakovanú náhradu.

8. Pri riešení uvedenej otázky vychádzal z názoru dovolacieho súdu vysloveného v rozhodnutí , nakoľko obdobnú „dovolaciu otázku“ už najvyšší súd riešil v rozsudku a v rozsudku sp. zn. , ktoré sa týkali priznávania primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa . V uvedených rozhodnutiach najvyšší súd vyslovil, že tam vyslovený právny názor je plne prijateľný a použiteľný aj na priznávanie primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa Aplikujúc právne závery vyplývajúce z uvedených rozhodnutí považoval nárok uplatnený žalobcami na zaplatenie náhrady za vecné bremeno za obdobie od 18.6.2016 do 18.6.2019 za premlčaný.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. vzhľadom na to, že žalobcovia v konaní úspešní neboli a žalovanému žiadne preukázateľne trovy v konaní nevznikli.

10. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. V odvolaní uviedli, že súd posúdil skutkový stav podľa napriek tomu, že na pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania sa vecne bremeno nevzťahuje. Majú za to, že súd nesprávne právne posúdil vec a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Sú toho názoru, že nemožno v tomto konaní aplikovať, nakoľko vecné bremeno podľa uvedeného zákona na žalovaných pozemkoch nikdy nevzniklo. V zmysle je zrejmé, že vecné bremeno zákonodarca zriadil len pozemkom pod stavbou, avšak predmetom konania sú parcely, na ktorých je verejná zeleň a nie stavby, teda vecné bremeno na žalovaných parcelách nikdy nevzniklo a ani vzniknúť nemohlo. Katastrálny úrad neeviduje na žalovaných pozemkoch žiadne stavby. Navyše uviedli, že žalovaný v priebehu konania nepredložil žiadne stavebné povolenie ani územné rozhodnutia týkajúce sa Parku Anička, teda dôkaz o tom, že Park Anička bol zriadený v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný nepredložil nič, preto majú za to, že Park Anička nespĺňa podmienku povolenia podľa právnych predpisov. Ak by aj odvolací súd dospel k záveru, že Park Anička je stavbou, jednoznačne nie je povolená podľa právnych predpisov. Žalovaný, ak tvrdí, že na žalovaných pozemkoch sa nachádzajú stavby povolené podľa právnych predpisov, mal predložiť stavebné povolenie a tiež kolaudačné rozhodnutia. Zastávali názor, že vecné bremeno podľa na verejnej zeleni nikdy nevzniklo. Z ust. je zrejmé, že zákonodarca zriadil vecné bremeno len pozemkom pod stavbou, ktorá spĺňa ďalšie zákonom stanovené kritéria. Zákonodarca v vymedzil pojmové spojenie, čo je to pozemok pod stavbou, a to tak, že za taký treba považovať iba pozemok, na ktorom stojí stavba, ktorá prešla do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. Za stavbu zákonodarca nepovažuje cintorín, športový areál alebo verejnú zeleň, nakoľko o týchto pojednáva ust. V zákone je tak upravený rozdiel medzi stavbami uvedený v zákona a verejnou zeleňou, športovým areálom a cintorínmi uvedený v zákona.

12. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle teda vzniklo iba pozemkom pod stavbami a nie k takým pozemkom, na ktorých sa nachádza cintorín, športový areál alebo verejná zeleň uvedené v zákona. Ako vyplýva z , tento sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, športový areál alebo verejná zeleň, ak prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu, pričom zákonodarca tieto veci nenazýva stavbami. Tento zákon sa iba primerane vzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom. Primerane je nutné vykladať nie rovnako alebo vhodne, teda neidenticky ale vhodne aj v primeranom rozsahu. Pod usporiadaním vlastníckych vzťahov zákonodarca nezahŕňa zriadenie vecného bremena, teda skutočnosť explicitne vyplýva zo na verejnú zeleň, športový areál a cintorín. Vzhľadom na uvedené sú toho názoru, že majú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda že vecné bremeno na základe na parcelách,

ktoré sú predmetom tohto konania nikdy nevzniklo, a preto aj nemožno v tomto konaní aplikovať uvedený zákon. Rozhodnutia, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie sa týkajú parciel, na ktorých sa nachádzajú stavby – miestne komunikácie a nie verejná zeleň. V súvislosti s vydaním bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k verejnej zelene poukazujú na rozhodnutia najvyššieho súdu . Rovnako poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR v problematike odplaty za vecné bremeno, v ktorom ústavný súd uviedol, že vydanie uznesenia najvyšším súdom v konaní ešte neznamená, že ide o ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (). Poukázali na ustálenú rozhodovaciu prax, že odplata za vecné bremeno podľa je opakujúca sa. Podali preto žalobu a mali legitímne očakávania, že ak súd bude aplikovať a v ich spore rozhodne tak ako rozhodol v nimi uvedených sporoch.

13. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozhodnutia.

14. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za správne, ak súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia sa nezaoberal podstatnými vyjadreniami žalobcov v konaní prezentovanými na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu a najmä v ich písomnom podaní zo dňa 27.4.2022 (č.l. 235).

15. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v SR. Povinnosťou súdov ako štátnych orgánov je dbať o to, aby ústavné práva subjektov zúčastnených na konaní boli riadne dodržiavané. Tým sa zároveň zabezpečuje plnenie ústavnej úlohy súdov vykonávať súdnictvo.

17. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, ktorou súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Kým vo výroku rozsudku súd vyslovuje ako rozhodol, z odôvodnenia musí vyplynúť, prečo tak rozhodol. Povinnosťou súdu v odôvodnení rozsudku je vždy vyrovnať sa s argumentami sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolností veci dať odpoveď na rozhodujúce argumenty. To znamená, že z odôvodnenia sa má strany dozvedieť o dôvodoch prijatia, či odmietnutia svojho argumentu. Samotné konštatovanie, že uplatnený argument je irelevantný, nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia. Z práva na spravodlivé súdne konanie teda vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa učinenými námietkami, argumentami a návrhmi strán, (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.

18. Z citovaného zákonného ust. vyplýva, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia má povinnosť jasne a výstižne vysvetliť ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, nakoľko nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia má nepochybne za následok porušenie práva na spravodlivý proces strán sporu. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je teda porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá zákonným požiadavkám uvedeným v citovanom ust. , nakoľko z rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcov, a tak rozhodnutie súdu prvej inštancie treba považovať za predčasné, a teda aj nesprávne z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.

20. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobcovia uplatnili vo vzťahu k žalovanému peňažný nárok titulom náhrady za zákonné vecné bremeno, pričom v priebehu konania zmenili právny dôvod uplatneného nároku a peňažný nárok žiadali priznať titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie ich pozemkov žalovaným.

21. Vzhľadom na to, že súd nie je viazaný právnym posúdením uplatneného nároku, žalobcami uplatnený nárok posúdil ako nárok na náhradu za

22. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia iba uviedol, že sa nestotožnil s argumentáciou žalobcov ohľadnom právneho dôvodu uplatneného nároku ako nároku na bezdôvodné obohatenie a žalobcami uplatnený nárok posúdil ako nárok na náhradu za

23. V súvislosti s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie súd vychádzal z názoru, že plochy verejnej zelene – sady, parky sú tiež stavby, teda pozemky pod nimi sú zahrnuté v ust. , vychádzajúc z ust. Stavebného zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal riadne s právnou argumentáciou žalobcov, najmä v ich písomnom podaní zo dňa 27.4.2022 uvedenou najmä v bodoch 7. až 15. tohto podania. Z odôvodnenia rozhodnutia teda nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie za nesprávnu považoval právnu argumentáciu žalobcov ohľadom ich tvrdenia, že verejnú zeleň nemožno považovať za stavbu.

24. Súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že pre aplikáciu sú v zmysle rozhodujúce dve podmienky, a to stavba vo vlastníctve obce nachádzajúca sa na pozemku a spôsob nadobudnutia stavby – delimitáciou zo štátu na obec. Z dôvodoch napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé, či žalovaný nadobudol prípadnú stavbu delimitáciou zo štátu, preto rozhodnutie aj v tejto časti je nepreskúmateľné, ohľadom splnenia podmienok v ust.

25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že nedostatok odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie ohľadom právnych argumentoch žalovaného má za následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené ust. na riadne odôvodnenie rozsudku. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

26. Po vrátení veci bude opätovne úlohou súdu prejednať žalobcami uplatnený peňažný nárok a za tým účelom sa vyporiada s ich právnou argumentáciou, najmä v podaní zo dňa 27.4.2022, pričom prihliadne aj na podstatné námietky žalobcov o odvolaní a následne vo veci rozhodne a rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. tak, aby bolo preskúmateľné odvolacím súdom.

27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.

28. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).