Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-276-2022.pdf
PDF · 133.92 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/276/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek JUDr. Adriany Murínovej a Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., E. XX, zast.: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Žižkova 4D, IČO: 47 240 482, proti žalovanej: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Einstainova 21, IČO: 31 383 408, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 55.248,80 EUR s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 24C/352/2015-786 zo dňa 17.5.2022
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I. a IV.
Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 42.458,85 EUR s úrokom z omeškania 5,15 % ročne od 28.6.2014 až do zaplatenia, ako aj sumu 160 EUR titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Konanie v časti o zaplatenie 1.000 EUR s prísl. zastavuje. III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. IV. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 54,28 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 55.248,80 EUR titulom poistného plnenia zo zmluvy o poistení majetku.
3. Právne vec posúdil podľa § 806, § 810, § 517 ods. 1 a 2 OZ, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 144 ods. 2 CSP. Súd za nesporné považoval uzavretie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.9.2011 medzi žalobkyňou a žalovanou, predmetom ktorej bolo komplexné poistenie nehnuteľnosti
- rodinného domu na F. G. X H. D., na ktorej nehnuteľnosti dňa 26.5.2012 došlo k poistnej udalosti – požiaru, a z tohto dôvodu k značnému poškodeniu domu a jeho neobývateľnosti po požiari. Žalobkyňa poistnú udalosť nahlásila žalovanej v ten istý deň, pričom žalovaná vykonala niekoľko ohliadok nehnuteľnosti a žalobkyňa priebežne žalovanej predkladala faktúry a ďalšie podklady vyžadované k likvidácii poistnej udalosti, ktorej výsledok žalovaná oznámila žalobkyni listom zo dňa 12.6.2014 a poskytla žalobkyni poistné plnenie vo výške 18.247,90 EUR. Súd mal za to, že všetky položky nákladov uplatnených žalobkyňou, okrem nákladov na gauč, v ktorej časti žalobkyňa vzala žalobu späť, sa vzťahovali k predmetu poistenia. Pomocou výkladu pojmov v zmysle VPP súd považoval žalúzie za súčasť predmetu poistenia. Následne skúmal otázku, či a v akom rozsahu došlo k zničeniu a poškodeniu predmetu poistenia, a to vo vzťahu ku všetkým položkám uplatnených žalobkyňou, t.j. súčastí domu. Na základe nariadeného znaleckého dokazovania znaleckým posudkom č. X/XXXX
zo dňa 21.4.2018, vypracovaného súdnym znalcom A. I. J. konštatoval, že vzhľadom na dôsledky špecifického charakteru danej poistnej udalosti, ktorým bol požiar, bude vychádzať z predpokladu, že predmet poistenia (resp. jednotlivé súčasti nehnuteľnosti) bol zničený, a to aj vo vzťahu k tým položkám (súčastiam nehnuteľnosti), o ktorých žalovaná tvrdila, že boli len poškodené. Čo sa týka rozsahu stavebných prác súvisiacich s reparáciou rodinného domu a predovšetkým s odstránením statických porúch, súd vychádzal zo stavebno-technického posudku vypracovaného A. K. F. v marci 2013 opisujúceho dôsledky požiaru, ktoré vo svojej podstate zodpovedali definícii zničenia veci podľa 7. časti VPP. Uvedený záver podporil aj znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 25.9.2020, vypracovaný súdnym znalcom A. I. L., v ktorom znalec konštatoval, že stavba po poškodení požiarom nespĺňala základné požiadavky na stavby - nebola užívaniaschopná, pričom nebola vhodná repasáž, resp. oprava, nakoľko náklady na opravu by boli nehospodárne a hospodárnejšie sa javilo vymeniť požiarom poškodené súčasti a vybavenie stavby za nové, štandardné. Uvedeným znaleckým posudkom bola ustálená aj otázka výšky poistného plnenia, kedy sa znalec zaoberal okrem iného otázkou primeranosti výšky nákladov vynaložených na uvedenie do pôvodného stavu. Súd vychádzal z predmetného znaleckého posudku aj pri ustálení otázky, či opotrebenie zničenej veci ku dňu poistnej udalosti presiahlo alebo nepresiahlo 50 %, kedy opotrebenie vyššie ako 50 % bolo konštatované len vo vzťahu k trom položkám – oknám (73,75 %), vykurovacím telesám (67,86 %) a kuchynskej linke (72 %). Súd na základe záverov znaleckých posudkov a vzhľadom na špecifický charakter predmetnej poistnej udalosti ustálil opotrebenie rodinného domu ako celku vo výške 44,80 %, pričom uzavrel, že vo vzťahu k oknám a vykurovacím telesám bude vychádzať zo záveru, že žalobkyňa má nárok na vyplatenie primeranej novej ceny a vo vzťahu ku kuchynskej linke, vzhľadom na jej vysoké opotrebenie je potrebné vychádzať z limitu, ktorým je časová cena tejto linky v čase požiaru. V zmysle záverov znaleckého posudku A. I. L. zároveň nebolo potrebné prihliadať (odpočítavať) na cenu zvyškov poškodených častí stavby a jej súčastí z dôvodu poškodenia požiarom a spodinami z horenia a hasením požiaru, pričom znalec konštatoval, že speňaženie zvyškov v danom prípade nie je reálne, nakoľko tieto sú kontaminované požiarom a tvoria odpad zo stavby poškodenej požiarom a nie je ich možné objektívne použiť a speňažiť. Nakoľko žalobkyňa nedisponovala dokladom o zaplatení sumy 4.500 EUR za kuchynskú linku, žiadala priznanie sumy 1.260 EUR, ku ktorej dospela po odpočítaní 72 % z pôvodne uplatnenej sumy 4.500 EUR, ktorý výpočet súd akceptoval ako akceptovateľnú časovú cenu veci, a to aj s prihliadnutím na technickú časovú hodnotu kuchynskej linky určeným znalcom A. L. vo výške 1.967,95 EUR, pričom akceptáciu danej sumy zdôraznil aj vzhľadom na hospodárnosť konania (náklady na ďalšie znalecké dokazovanie). Námietky žalovanej k záverom znalca, že za opravu veci možno pokladať aj zmenu dispozície stavby, ďalej že za zhodnotenie stavby považuje aj výmenu poškodených súčastí za nové, ktoré v sebe zahrňujú nové kvalitatívne lepšie vlastnosti, ďalej že viaceré položky uplatnené žalobkyňou hodnotil ako cenovo neprimerané a v rozpore s tým náklady považoval za primerané, súd nepovažoval za spôsobilé ovplyvniť závery súdu, nakoľko znalec v znaleckom posudku aj v následnom výsluchu dostatočným spôsobom, zrozumiteľne a presvedčivo ozrejmil otázku, ktorá bola pre posúdenie veci podstatná – primeranosť nákladov na uvedenie do pôvodného stavu. Pokiaľ teda žalovaná v tomto smere navrhla vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, súd tomto návrhu nevyhovel, pretože výsledky vykonaného dokazovania poskytli súdu dostatočný podklad pre rozhodnutie vo veci. Súd sa v závere vysporiadaval aj s otázkou krátenia poistného plnenia o tzv. podpoistenie, ktoré považoval v danom prípade za nedôvodné, a preto žalovanú nakoniec zaviazal na zaplatenie sumy 42.458,85 EUR, pričom v prevyšujúcom rozsahu súd žalobu zamietol. Z priznanej sumy priznal žalobkyni aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 28.6.2014 do zaplatenia. Na základe dispozičného úkonu žalobkyne späťvzatia žaloby v časti 1.000 EUR súd konanie v tejto časti zastavil. O trovách konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 54,28 % podľa zásady úspechu v konaní.
4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná, a to voči výroku I. a IV. ako závislého výroku o trovách konania z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP a navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu v napadnutej časti zamietne a prizná žalovanej proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
5. V odvolaní namietala postup súdu spočívajúci v zamietnutí návrhu na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku aj napriek tomu, že v priebehu konania poukazovala na to, že predmetom znaleckého dokazovania znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 21.4.2018 vyhotoveným znalcom A. I. J. a znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 25.9.2020 vyhotoveným znalcom A. I. L., bolo výlučne posúdenie primeranosti fakturovaných položiek bez toho, aby bola zodpovedaná otázka, či boli
jednotlivé položky fakturované v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou (ide najmä o rekonštrukčné práce vykonané nad rozsah pôvodnej dispozície nehnuteľnosti). Podľa názoru žalovanej, znalec v rámci výsluchu neodstránil namietané vady znaleckého posudku, nevyjadril sa ani k najpodstatnejšej otázke, a to, či boli jednotlivé položky fakturované v súvislosti s ich zničením/poškodením v dôsledku požiaru, kedy bez komplexného zistenia týchto rozhodujúcich skutkových okolností nemohol súd vecne správne posúdiť príčinnú súvislosť vynaloženia nákladov s poistnou udalosťou. Zamietnutie vykonania kontrolného znaleckého posudku pritom súd relevantne neodôvodnil. Ďalej súd formálne citoval relevantné ustanovenia VPP, avšak pri rozhodovaní ich neaplikoval, keďže záver súdu o 44,80 %- nom opotrebení domu ako celku je nepreskúmateľný, pretože nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, akým matematickým postupom súd k nemu dospel ani z čoho vychádzal. Nie je zrejmé, z akého dôvodu súd neposudzoval sporné položky jednotlivo (t.j. ich zničenie alebo poškodenie), ale prihliadol na opotrebenie domu ako celku, ktorý postup pri posudzovaní nároku na poistné plnenie nemá oporu vo VPP a je v rozpore s obsahom dojednaného poistného vzťahu. Namietla aj záver súdu o tom, že nové žalúzie možno považovať za súčasť nehnuteľnosti, kedy podľa jej názoru vnútorné žalúzie sa namontovaním stávajú súčasťou samotného okna, naopak vonkajšie žalúzie sú spravidla súčasťou poistenej nehnuteľnosti, pričom záver súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní v znení VPP ani v logických rámcoch. Ďalej namietala, že vo vzťahu k nákladom za kuchynskú linku tento nárok nie je preukázaný, keďže žalobkyňa nepredložila žiadny dôkazný prostriedok, ktorý by preukazoval dôvodnosť poistnej sumy za kuchynskú linku, kedy súd iniciatívne nahradil procesnú činnosť žalobkyne a napriek tomu, že nárok nepreukázala, priznal jej ho iba na základe subjektívnych domnienok a pocitov. Postup súdu je o to viac zarážajúci, že za účelom preukázania nároku v časti kuchynskej linky odročil pojednávanie uskutočnené dňa 5.4.2022, kedy ani v nadväznosti na identifikované pojednávanie žalobkyňa nárok nepreukázala, napriek tomu subjektívne domnienky súdu postačovali na jeho rozhodnutie o tomto nároku. Súd nerešpektoval zásadu rovnosti strán a kontradiktórnosti konania, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces.
6. Žalobkyňa k odvolaniu opätovne poukázala na znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 21.4.2018 vyhotovený znalcom A. I. J., ktorým bolo ustálené, že predmet poistenia (rodinný dom) bol zničený, a to v zmysle samotných VPP žalovanej. V oboch znaleckých posudkoch vyplynulo, že pôvodné súčasti domu a zariadenie domu zasiahnuté požiarom a jeho splodinami boli následkom škodovej udalosti neupotrebiteľné, resp. zničené, pričom celý rodinný dom bol nepriaznivo zasiahnutý šíriacim sa dymom, ktorý nezasiahol len naoko viditeľné súčasti stavby, ale taktiež priestor inštalácií inžinierskych sietí. V rámci vypracovaného znaleckého posudku znalec uviedol odhad výšky primeraných nákladov na opravu poškodenej časti veci - rodinného domu žalobkyne požiarom zo dňa 26.5.2012 na sumu 56.983,84 EUR, čo je dokonca vyššia suma, za akú vykonala opravu žalobkyňa v zmysle predložených účtovných dokladov (53.444,07 EUR). Čo sa týka otázky stavu opotrebenia rodinného domu, poukázala na rekapituláciu opotrebenia na strane 68 znaleckého posudku č. XX/XXXX. Citovala § 442 ods. 1 OZ, ako aj judikatúru všeobecných súdov a nálezu Ústavného súdu ČR, podľa ktorého sa pod skutočnou škodou nerozumie len to, že ak nastane poistná udalosť - požiar, tak sa nahrádza len hodnota vecí poškodených poistnou udalosťou, ale taktiež primerané náklady na odstránenie následkov škodovej udalosti. Zároveň poukázala na rozsudok v podobnej veci, rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 18C/85/2011 zo dňa 27.3.2014, kedy prezentovala názor, že pri rozhodovaní vo veci samej by súd nemal vychádzať zo stavu opotrebenia jednotlivých súčastí rodinného domu, ale z nákladov, ktoré žalobkyňa vynaložila v súvislosti s odstránením následkov škodovej udalosti, pričom čo sa týka výšky týchto nákladov, je nutné vychádzať so záveru znaleckého posudku. Žalobkyni tak nemá byť nahradená len škoda spočívajúca v tom, že sa jej uhradí len zostatková cena jednotlivých poškodených položiek, ale mali by jej byť uhradené primerané náklady potrebné na opravu domu. Žalobkyňa sa stotožnila so zamietnutím návrhu žalovaného na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku vzhľadom na rozsiahlosť a kvalitu vykonaných dôkazov v predmetnom súdnom konaní. Považovala podané odvolanie žalovaného v celom rozsahu za nedôvodné a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
7. V odvolacej replike žalovaná zotrvala na svojej procesnej obrane a argumentácii prezentovanej v odvolaní. Opätovne uviedla, že zo samotného rozsahu špecifikácie uplatneného nároku je zrejmé, že predmet poistenia nebol zničený ako celok. Ak by došlo k jeho zničeniu, nevyhnutne by muselo na celom rodinnom dome dôjsť k takej zmene stavu, ktorá by en bloc vylučovala jeho ďalšie užívanie a takéto zničenie domu by pravdepodobne viedlo iba k jeho demolácii, avšak ako je zrejmé z rozsahu a špecifikácie uplatneného nároku, požiarom došlo k poškodeniu alebo zničeniu
iba niektorých súčastí a zariadení domu, a preto následky požiaru a rozsahu poškodenia/zničenia je nevyhnutné posudzovať individuálne vo vzťahu ku každej jednotlivej položke. Uviedla, že ako poisťovateľ nenahrádza poistenému skutočnú škodu, ale poskytuje mu poistné plnenie v dojednanom rozsahu, napriek tomu, že účelom poistenia majetku je predovšetkým reparovať škody vzniknuté na poistenom majetku, rozsah práva na poistné plnenie nie je totožný s právom na náhradu škody. Je nevyhnutné preto pri zmene stavu v každej individuálnej veci posúdiť, či v dôsledku požiaru došlo k jej zničeniu alebo poškodeniu a či jej opotrebenie presiahlo opotrebenie 50 %, nakoľko ide o sporné otázky, od ktorých vyriešenia závisela výška (rozsah) poistného plnenia žalovaného. Žalobkyňou označené rozhodnutie považovala za neaplikovateľné.
8. V odvolacej duplike žalobkyňa zdôraznila, že predmetný nárok predstavuje náklady vynaložené na opravu vyhoreného rodinného domu, pričom vzhľadom na devastačný rozsah škody spôsobnej v dôsledku požiaru, jedinou možnosťou bolo navrátenie veci do pôvodného stavu vykonaním všetkých nevyhnutných prác a rekonštrukcií vo vlastnej réžii poškodenej, ktorá ak by bezodkladne tieto nevykonala, existovalo by pomerne dôvodné riziko vzniku ďalších dodatočných škôd na ďalšom majetku žalobkyne. Zdôraznila, že závery oboch znaleckých posudkov sa zhodujú a to, že pôvodné súčasti domu a zariadenie domu zasiahnuté požiarom a jeho splodinami boli následkom škodovej udalosti neupotrebiteľné, resp. zničené, pričom celý dom bol nepriaznivo zasiahnutý šíriacim sa dymom.
9. Odvolanie žalovanej bolo podané proti rozsudku iba v rozsahu jeho výrokov I. a IV. ako závislému výroku, preto výroky II. a III. nadobudli právoplatnosť a v odvolacom konaní neboli preskúmavané. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostali výroky I. a IV.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
11. Žalovaná v prvom rade namietala, že súd nenariadil dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, napriek návrhu žalovanej a že súd nedostatočne odôvodnil zamietnutie tohto návrhu. S predmetnou odvolacou námietkou uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a e) CSP.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. K jeho naplneniu je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
13. Pod pojmom nesprávny procesný postup súdu sa rozumie taký postup súdu v konaní, ktorý je v rozpore so zákonom. Aby bol naplnený predmetný odvolací dôvod (a aby bola daná dôvodnosť podaného odvolania), musí súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva zákon. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol rozsudok strane doručený do vlastných rúk, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Naopak medzi tieto práva nepatrí právo stany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu.
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1. pís. d) CSP, podľa ktorého má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní
(napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu alebo vypočutie svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu).
15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
16. Medzi procesné práva strany sporu patrí nepochybne právo navrhovať vykonanie dôkazov. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu. Je totiž v právomoci súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03). Z uvedeného rezultuje, že súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi sporových strán na vykonanie dokazovania a nie je ani povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, pretože posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu (§ 132 ods. 1, § 185 ods. 1 až 3 CSP), a nie sporových strán. Súd teda nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu.
17. Ako však súčasne vyplýva z ustálenej judikatúry vyšších autorít, na strane súdu je povinnosť o návrhoch na vykonanie dôkazov rozhodnúť, a pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ktorú má navrhovaný dôkaz overiť alebo vyvrátiť, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže nedisponuje vypovedacou potenciou vo väzbe na tvrdenie a nakoniec tretím argumentom je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené.
18. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo nevykonal žalovanou navrhnutý dôkaz v podobe kontrolného znaleckého posudku, čo vyplýva z bodu 60. jeho rozsudku, kde súd konštatoval, že výsledky vykonaného dokazovania poskytli súdu dostatočný podklad pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného vyplýva, súd rozhodol o podanom návrhu žalovanej a nevykonanie predmetného návrhu riadne odôvodnil, a to spôsobom spadajúcim pod prípad nevykonania dôkazu pre jeho nadbytočnosť.
19. Okresný súd tak postupoval v súlade s procesným predpisom upravujúcim civilné sporové konanie pred súdom a odôvodnil svoj procesný postup spočívajúci v nevyhovení návrhu na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesno-právnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní (rovnako aj II. ÚS 122/05, III. ÚS 591/2013). Navyše dôvod nevykonania tohto dôkazu spadá pod argument, pre ktorý súd nie je povinný vykonať dôkaz (jeho nadbytočnosť), ktorý bol stranou sporu navrhnutý.
20. Osobitne odvolací súd zdôrazňuje, že právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Tento záver platí nielen pre samotné rozhodnutie súdu vo veci samej, ale aj pre čiastkové návrhy alebo požiadavky strán sporu, napr. v podobe návrhu strany na vykonanie dôkazu, ktorý súd neakceptoval.
21. Odvolateľka síce na strane jednej správne poukazovala na to, že v konaní bolo vykonané dokazovanie dvomi znaleckými posudkami, na strane druhej ale nesprávne dôvodila, že znalecké posudky nedávali dostatočný podklad pre rozhodnutie vo veci, pokiaľ išlo o posúdenie príčinnej súvislosti.
22. Súd prvej inštancie dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom v prvom rade zdôvodnil svoj záver o tom, že všetky položky nákladov uplatnených žalobkyňou (okrem položky gauča) spadajú pod predmet poistenia. Následne k otázke, či a v akom rozsahu došlo k zničeniu alebo k poškodeniu predmetu poistenia, nariadil znalecké dokazovanie, ktorého výsledkom bol ZP č. X/XXXX vypracovaný znalcom A. J., z ktorých záverov súd jednoznačne konštatoval, že vzhľadom na dôsledky požiaru ako špecifického charakteru poistnej udalosti, bude vychádzať z predpokladu zničenia predmetu poistenia, a to aj vo vzťahu k položkám, o ktorých žalobkyňa tvrdila, že sú poškodené. Pokiaľ išlo o vykonané stavebné práce súvisiace s reparáciou rodinného domu a ich rozsah, súd vychádzal zo Stavebno-technického posudku vypracovaného A. K. F. v marci 2013, keď charakter dôsledkov požiaru v ňom popísaných podľa názoru súdu zodpovedá definícii zničenia veci podľa 7. časti VPP; požiarom teda došlo k takej zmene stavu jednotlivých predmetov poistenia, ktorá vylučuje alebo obmedzuje ich funkčnosť a ktorú objektívne nemožno odstrániť jej opravou, a preto ich už nemožno použiť na pôvodný účel. Uvedený záver bol napokon podporený aj znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalca L., ktorý sa okrem otázky rozsahu opotrebenia jednotlivých súčastí predmetu poistenia zaoberal otázkou primeranosti výšky nákladov vynaložených na uvedenie do pôvodného stavu. Vo veci bolo vykonané dokazovanie aj výsluchom znalca A. L., a to na návrh žalovanej v súvislosti s jej námietkami voči posudku.
23. Napokon odvolací súd dáva do pozornosti tiež procesnú obranu žalovanej obsiahnutú vo vyjadrení žalovanej k žalobe, kedy táto namietla iba právny základ nároku, nie jeho výšku s tým, že pri vyplatení poistného plnenia aplikovala článok 11 bod 5 VPP na základe toho, že rodinný dom, resp. jeho súčasti považovala za poškodené (ktorý postup bol v konečnom dôsledku nesprávny vzhľadom na závery znaleckého dokazovania, kde bolo konštatované zničenie predmetu poistenia). Uvedené nerozporované tvrdenie sa premietlo potom i do procesného postupu súdu pri vykonávaní dôkazov, najmä pri zameraní znaleckého dokazovania na sporné otázky právneho základu nároku spočívajúceho v rozlíšení účinkov požiaru (t.j. či veci boli poškodené alebo zničené) a z toho plynúcej aplikácie článku 11 ods. 4, resp. ods. 5 VPP, čo našlo odraz v odôvodnení rozsudku v bode 31. konštatujúc, že všetky položky nákladov uplatnených žalobkyňou sa vzťahovali k predmetu poistenia. Predmetom konania bol však nielen základ, ale aj výška pohľadávky žalobkyne, a preto žalovaná mala a mohla produkovať obranu k výške plnenia, ak ju neakceptovala. Okresný súd takto vykonával dôkazy v rozsahu skutkových tvrdení sporových strán (§ 150, § 151 CSP) k celému uplatnenému nároku, keď v súlade s procesnou obranou žalovanej vo vyjadrení k žalobe predbežne posudzoval účinky požiaru v ponímaní poškodenia alebo zničenia veci a následne na základe ďalšieho znaleckého posudku ustálil výšku primeraných nákladov potrebných na opravu rodinného domu definujúc ju ako náklady na zaobstaranie, resp. výrobu zničených vecí, čo zároveň zodpovedá pojmu nová cena v zmysle 7. časti VPP. Žalovaná mala takto vytvorené všetky podmienky k tomu, aby aj k výške nároku žalobkyne skutkové tvrdenia protistrany výslovne poprela a plnila si svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Túto procesnú obranu však žalovaná zaujala až tesne pred ukončením dokazovania. Žalovaná dokonca ani po vyhotovení znaleckého posudku, na ktorého obsahu participovala formulovaním otázok položených znalcovi, nenamietla neexistenciu príčinnej súvislosti vo vzťahu ku všetkých položkám, ale iba k fakturovaným rekonštrukčným prácam nad rámec pôvodnej dispozície a vyhotovenia, pričom uvedené bolo riadne zodpovedané znalcom a odôvodnené v rozsudku prvej inštancie v bode 39.
24. Súd nielenže rozhodol o podanom návrhu žalovanej, ale nevykonanie predmetného návrhu aj riadne odôvodnil, a to spôsobom spadajúcim pod prípad nevykonania dôkazu pre jeho nadbytočnosť ako relevantného dôvodu na to, aby súd návrhu strany nebol povinný vyhovieť.
25. Zo všetkých uvedených dôvodov neboli v súvislosti s predmetnou odvolacou námietkou naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a e) CSP, keď odvolací súd iba pre upresnenie dopĺňa, že skutočnosť, že odvolateľka sa nestotožnila s tým, akým spôsobom súd vyhodnotil dôkazy (napr. znalecké posudky, výsluch znalca a pod.) jednotlivo, tiež v ich vzájomných súvislostiach, pod tieto odvolacie dôvody nespadá.
26. Odvolanie v jeho druhej rovine bolo zamerané na nesprávnu, resp. chýbajúcu aplikáciu ustanovení VPP na prejednávaný prípad, na základe čoho odvolateľka uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP.
27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
28. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
29. Ani tieto dôvody odvolania neboli podľa názoru odvolacieho súdu naplnené. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť jeho dôvodov a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu dopĺňa nasledovné.
30. Podľa článku 11 bod 4 písm. b) VPP, ak bol predmet poistenia - nehnuteľná vec alebo jej súčasť
- zničený, poistený má právo, aby mu poisťovňa vyplatila novú cenu veci zníženú o cenu prípadných upotrebiteľných zvyškov, pokiaľ opotrebenie nehnuteľnosti alebo jej súčasti preukázateľne nepresiahlo 50 %; inak vzniká poistenému právo, aby mu poisťovňa vyplatila cenu veci zníženú o cenu prípadných upotrebiteľných zvyškov.
31. Podľa článku 11 bod 5 VPP, ak bol predmet poistenia - nehnuteľná vec alebo jej súčasť - poškodený a opotrebenie preukázateľne nepresiahlo 50 %, vzniká poistenému právo, aby mu poisťovňa vyplatila sumu zodpovedajúcu skutočne vynaloženým primeraným nákladom na opravu poškodenej veci bez odpočtu opotrebenia, zníženú o cenu zvyškov nahradzovaných častí poškodenej veci, maximálne do výšky poistnej sumy. V ostatných prípadoch vzniká poistenému právo, aby mu poisťovňa vyplatila sumu zodpovedajúcu skutočne vynaloženým, primeraným nákladom na opravu poškodenej časti veci, zníženú o cenu zvyškov nahradzovaných častá poškodenej veci, maximálne do výšky časovej ceny poškodenej veci.
32. Podľa 7. časti VPP (Výklad pojmov pre účely poistenia) zničenie veci je taká zmena stavu veci, ktorá vylučuje alebo obmedzuje jej funkčnosť a ktorú objektívne nemožno odstrániť jej opravou, a preto už vec nemožno použiť na jej pôvodný účel.
33. Podľa 7. časti VPP (Výklad pojmov pre účely poistenia) poškodenie veci je taká zmena stavu veci alebo jej časti, ktorá vylučuje alebo obmedzuje jej funkčnosť, pokiaľ sa vec dá opravou uviesť do pôvodného prevádzkyschopného stavu. Poškodením je tiež taká zmena stavu veci, ktorú objektívne nie je možné odstrániť opravou, napriek tomu však možno vec používať na pôvodný účel.
34. Podľa 7. časti VPP (Výklad pojmov pre účely poistenia) sa novou cenou rozumie suma, ktorú treba zvyčajne vynaložiť na vybudovanie novostavby toho istého druhu, rozsahu a kvality v danom mieste, resp. suma, ktorú treba vynaložiť na znovuobstaranie veci alebo sumu, ktorú je treba vynaložiť na výrobu veci rovnakého druhu a kvality v novom stave. Časovou cenou veci sa rozumie cena poškodenej, resp. zničenej veci s prihliadnutím na jej opotrebenie v čase vzniku poistnej udalosti.
35. Je nepochybné, že súd aplikoval vyššie citované ustanovenia VPP, kedy na podklade záverov vykonaného znaleckého dokazovania uzavrel, že všetky predmety poistenia je potrebné považovať za zničené (nie poškodené). Preto následne v zmysle článku 11 bod 4 písm. b) VPP správne riešil najskôr otázku ustálenia opotrebenia, kedy s poukazom na záver znaleckého posudku A. L. č. XX/XXXX konštatoval, že opotrebenie rodinného domu ako celku predstavuje 44,80 %. Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať nepreskúmateľnosť tohto záveru, nakoľko nepochybne má oporu vo vykonanom dokazovaní, a preto túto odvolaciu námietku žalovanej je nutné považovať za nedôvodnú. Ak žalovaná zároveň vytýka súdu prvej inštancie absenciu odôvodnenia, akým matematickým postupom dospel súd k opotrebeniu vo výške 44,80 %, je potrebné uviesť, že súd nemá povinnosť, ale ani možnosť prerátavať matematický výpočet znalca, nakoľko hodnoteniu súdu nepodliehajú odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti, ale súd hodnotí iba presvedčivosť posudku. Vzhľadom na závery
znaleckého dokazovania súd správne konštatoval opotrebenie celého rodinného domu vo výške 44,80 %, pričom žalovaná tento záver znalca po doručení znaleckého posudku ani nenamietala.
36. V nadväznosti na ustálenie opotrebenia pod 50 % (okrem kuchynskej linky) súd priznanú sumu vyhodnotil ako (novú) cenu potrebnú na znovuobstaranie veci alebo sumu, ktorú treba vynaložiť na výrobu veci rovnakého druhu a kvality v novom stave, pričom odvolací súd dopĺňa, že to zároveň zodpovedá definícii primeraných nákladov, ktorými sú náklady na znovuobstaranie, resp. výrobu zničenej veci v čase poistnej udalosti a v mieste poistenia obvyklé.
37. Žalovaná ďalej namietala, že pokiaľ súd konštatoval pri troch položkách opotrebenie nad 50 %, arbitrárne odmietol aplikovať ustanovenia VPP aj pri týchto položkách, pretože konštatoval dôvodnosť vyplatenia novej ceny, pričom neposudzoval sporné položky jednotlivo, ale prihliadol na opotrebenie domu ako celku. V kontexte uvedeného odvolateľka tiež argumentovala, že v prípade zničenia predmetu poistenia ako celku, by muselo dôjsť k takej zmene stavu, ktorá by en bloc vylučovala jeho ďalšie užívanie vedúce iba k jeho demolácii.
38. Ani túto odvolaciu námietku nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Poukazujúc na ustanovenie článku 11 VPP v bode 4 aj 5, ktoré hovorí „Ak bol predmet poistenia – nehnuteľná vec alebo jej súčasť....“ je zrejmé, že poistné podmienky nepredpokladajú poškodenie či zničenie iba jednotlivých súčastí nehnuteľnej veci, ale za predmet poistenia stanovuje aj nehnuteľnú vec ako celok, čo znamená, že právna úvaha súdu pri aplikácii zisteného opotrebenia rodinného domu ako celku nie je vylúčená a zodpovedá zneniu VPP. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že požiarom zo dňa 26.5.2012 došlo k zničeniu rodinného domu v takom rozsahu, že po poistnej udalosti z dôvodu statických porúch na konštrukcii nehnuteľnosti, kontaminácii všetkých materiálov nielen na povrchu, ale i hĺbkovo splodinami horenia, dymom atď., došlo k takej zmene celej nehnuteľnej veci – rodinného domu ako celku, ktorá vylučovala jej funkčnosť, pretože bola neužívaniaschopná a zničenie všetkých prvkov rodinného domu (okná, žalúzie, vchodové a interiérové dvere, kuchynská linka, vnútorné omietky, steny, rozvody elektrickej energie, rozvody kúrenia, výhrevné telesá, vodovodné a kanalizačné rozvody /odkryté aj zabudované v stenách/) nebolo možné obnoviť opravou, ale len obstaraním nových vecí, čo jednoznačne možno definovať ako zničenie celej nehnuteľnosti – rodinného domu ako celku, a preto postup súdu pri aplikácii opotrebenia rodinného domu ako celku stanoveného na 44,80 % je v súlade s ustanoveniami VPP.
39. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie ohľadom zahrnutia ceny nových vnútorných žalúzií do nároku na poistné plnenie, čo logicky vysvetlil v bode 33. rozsudku, kedy vnútorné žalúzie boli zariadením v čase poistnej udalosti nesporne nainštalovaným na oknách rodinného domu všeobecne zaužívaným postupom, schopným plniť svoju funkciu. Argumentácia žalovanej v odvolaní rozlišujúca vonkajšie žalúzie ako súčasť poistenej nehnuteľnosti a vnútorné žalúzie ako súčasť okna nemá oporu v poistných podmienkach žalovanej. Všeobecné poistné podmienky neobsahujú takéto rozlišovanie žalúzií. Odvolací považuje za potrebné dodať, že ak by vnútorné žalúzie mali byť súčasťou okna, toto je súčasť samotnej nehnuteľnej veci – rodinného domu a potom, ak žalovaná je povinná vyplatiť poistné plnenie za zaobstaranie nových okien, nie je dôvod na nepreplatenie obstarania aj vnútorných žalúzií ako súčasti okien.
40. Čo sa týka nároku na preplatenie nákladov na zaobstaranie novej kuchynskej linky, žalovaná namietala nepreukázanie vynaloženia tohto nákladu, pretože žalobkyňa nedisponovala dokladom o kúpe, avšak nerozporovala tvrdenie žalobkyne, že k zaobstaraniu novej kuchynskej linky do rodinného domu naozaj došlo, a preto je nutné konštatovať oprávnenosť nároku žalobkyne na poistné plnenie aj vo vzťahu k zaobstaraniu novej kuchynskej linky.
41. Samotná okolnosť, že žalobkyňa nedisponuje konkrétnymi dokladmi, napr. o nákupe materiálu, veci a pod., bez ďalšieho nie je dôvodom na nepriznanie týchto nákladov, pretože pre takýto prípad pôjde „iba“ o spornosť výšky predmetných nákladov.
42. Nejde preto o prípad nepreukázania nároku (čo do jeho základu), ako nesprávne namieta odvolateľka.
43. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu v rozsahu výroku I. vrátane jeho výroku o trovách konania ako závislého výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
44. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, z toho dôvodu jej odvolací súd priznal proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).