Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/63/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľov 1/ P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., M. č. XXX/XX-XX, 2/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., M. XXX/ XX-XX, obaja zastúpení Centrom právnej pomoci, Kancelária Tvrdošín, Školská 165/2, proti odporcovi BSS s.r.o., Nižná, ul. Závodná č. 459, IČO: 36 377 082, právne zastúpený JUDr. Veronikou Leppovou, advokátkou so sídlom v Tvrdošíne, Medvedzie 45/19, o vyhlásenie zápisnice zo dňa 29.06.2009 za neplatnú, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľov 1/ a 2/ z a m i e t a.

II. Navrhovatelia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 73,23 EUR a to ich zaplatením na účet právnej zástupkyne odporcu JUDr. Veroniky Leppovej, advokátky so sídlom v Tvrdošíne, Medvedzie 45/19, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 30.09.2009, ktorý bol pôvodne vedený pod sp. zn. a ktorý bol uznesením tunajšieho súdu zo dňa 15.04.2010 č. k. -33 vylúčený na samostatne konanie, žiadali navrhovatelia 1/ a 2/ vyhlásiť zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov konanej dňa 29.06.2009 za neplatnú pre nedodržanie postupu pri jej zvolaní.

Dôvodili, že odporca uskutočnil schôdzu vlastníkov bytov pričom porušil ustanovenia zákona o vlastníctve bytov tým, že im žiadnym spôsobom neoznámil konanie schôdze, z ktorého dôvodu sa jej nemohli zúčastniť. Od ostatných vlastníkov bytov zistili, že schôdza sa konala 29.06.2009 a bola na nej schválená žiadosť o úver vo výške 262 087 EUR a zvýšený poplatok do fondu opráv o 0,498 EUR na 1 m2 bytu. Odporca im od 01.08.2009 zvýšil príspevok do fondu opráv na sumu 37,70 EUR pričom ho žiadali o vyhotovenie alebo zapožičanie dokladu na základe ktorého došlo k zvýšeniu príspevku čo odporca odmietol.

Odporca cestou právnej zástupkyne požadoval návrh zamietnuť s odôvodnením, že uznesenia vlastníci bytov bytového domu č. XXX/XX v E. na M. prijali na schôdzi dňa 29.06.2009 dvojtretinovou väčšinou hlasov a nie je preto podstatné, že k prijatiu uznesení nebol daný súhlas navrhovateľov. Zápisnica zo dňa 29.06.2009 sa týka predovšetkým súhlasu vlastníkov bytov so zateplením bytového domu č. XXX/ XX a spôsobu splácania na tento účel poskytnutého úveru.

Poukázal na to, že navrhovatelia sa mali domáhať neplatnosti uznesenia schôdze vlastníkov v lehote stanovenej § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa 2/, oboznámením sa so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytového domu súp. č. XXX/XX v E. na M. konanej dňa 29.06.2009 a pripojeným zoznamom nájomníkov (vlastníkov) a zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi účastníkmi bolo nesporné, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú vlastníkmi bytu nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXX/XX v E. na M., ktorého správu vykonáva odporca.

Bolo tiež nesporné, že dňa 29.06.2009 sa konala schôdza vlastníkov bytov uvedeného bytového domu, ktorej sa navrhovatelia 1/ a 2/ nezúčastnili.

Ako vyplýva zo zápisnice zo schôdze, jedným z jej bodov bolo aj schválenie žiadosti o úver vo výške 262 087 EUR zo ŠFRB na realizáciu zateplenia bytového domu, čo bolo schválené vlastníkmi uznesením č. 4 počtom hlasov 96. Zároveň uznesením č. 6 bola vlastníkmi počtom hlasov 96 schválená výška príspevku do fondu opráv vo výške 0,498 (zrejme EUR) na 1 m2 bytu a nebytového priestoru.

V účastníckej výpovedi navrhovateľ 2/ uviedol, že písomné predvolanie na schôdzu vlastníkov mu nebolo riadne doručené zákonom určeným spôsobom najmenej 5 dní vopred. O schôdzi sa dozvedel až po jej konaní predtým ako podal návrh na začatie tohto konania a ak by sa jej mohol zúčastniť, žiadal by odsúhlasiť kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami vo fonde prevádzky, údržby a opráv. Popieral pravdivosť prezenčnej listiny zo schôdze pretože podľa neho niektorí vlastníci bytov na prezenčnej listine nie sú ich vlastníkmi ale iba nájomcami.

Doplnil, že návrh na začatie tohto konania podal na poštovú prepravu dňa 28.09.2009 o čom predložil poštový podací lístok s totožným dátumom.

Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od 01.07.2007, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká.

Z ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov môžu správu bytového domu vykonávať tým, že založia spoločenstvo vlastníkov alebo tým, že uzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou alebo fyzickou osobou - správcom. Obsah a rozsah správy bytového domu vymedzuje § 6 ods. 2 citovaného zákona.

V prípade, že sa vlastníci rozhodnú pre formu zmluvy o výkone správy, správu bytového domu vykonáva správca v rozsahu a spôsobom vyplývajúcim z uzavretej zmluvy o výkone správy. Aj v takom prípade má vlastník bytu garantované v § 14 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov právo hlasovaním rozhodovať o veciach týkajúcich sa správy bytového domu na schôdzach vlastníkov.

Schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov zvoláva správca podľa potreby najmenej raz za rok alebo keď o to požiada najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (§ 8b ods. 2 písm. g) zákona o vlastníctve bytov). Štvrtina vlastníkov má právo zvolať schôdzu v prípade ak ju na ich žiadosť nezvolá v 15-dňovej lehote správca (§ 11a zákona o vlastníctve bytov). V oboch prípadoch však písomné oznámenie o schôdzi musí byť doručené každému vlastníkovi minimálne 5 dní pred dňom jej konania. Konkrétny spôsob doručovania oznámenia o schôdzi zákon o vlastníctve bytov nevymedzuje, ponecháva ho na vôli vlastníkov, ktorí môžu konkrétnejšie tento postup upraviť v zmluve o výkone správy.

Výsledok hlasovania schôdze sa oznamuje do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v dome obvyklým (§ 14 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov). Od zvyklostí v tom-ktorom bytovom dome, prípadne od úpravy v zmluve o výkone správy závisí, akým spôsobom a formou a na akom mieste sa výsledok schôdze oznámi.

V prípade, že sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru schôdze zúčastnil a bol pri rozhodovaní o určitej otázke chodu bytového domu prehlasovaný, má právo obrátiť sa v prekluzívnej 15 dňovej lehote plynúcej od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby ten vo veci rozhodol (§ 14 ods. 4 cit. zákona).

Ak sa vlastník bytu (nebytového priestoru) nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká (§ 14 ods. 4 cit. zákona). Uvedené ustanovenie umožňuje vlastníkovi, ktorý sa z objektívne ospravedlniteľného dôvodu nemohol dozvedieť o výsledku hlasovania (čo predpokladá, že sa schôdze nezúčastnil), aby sa obrátil na súd so žiadosťou o rozhodnutie. Jeho právo domáhať sa súdnej ochrany je však limitované prekluzívnou trojmesačnou lehotou plynúcou od hlasovania vlastníkov. Stanovenie prekluzívnej lehoty časovo obmedzujúcej takéhoto vlastníka domáhať sa súdnej ochrany je odôvodnené skutočnosťou, že vlastníci bytov rozhodujú o závažných otázkach chodu, správy a prevádzky bytového domu, kedy by takéto časovo neobmedzené oprávnenie čo aj len jedného vlastníka spôsobovalo právnu neistotu do budúcnosti všetkým vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Pri zodpovedaní otázky charakteru uvedenej trojmesačnej lehoty, či je lehotou hmotnoprávnou alebo procesnoprávnou, je potrebné poukázať na rozdiel medzi nimi pretože kým hmotnoprávne lehoty sú upravené hmotnoprávnymi predpismi a na ich zachovanie je potrebné, aby bol úkon urobený najneskôr v ich posledný deň voči príslušnému subjektu ( a v spojení s ), pri procesných lehotách platí, že lehota je zachovaná aj v tom prípade ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde prípadne sa posledný deň lehoty podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť ( ).

Je nesporné, že trojmesačná lehota stanovená v § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov je lehotou prekluzívnou spôsobujúcou zánik práva vlastníka domáhať sa súdnej ochrany. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je hmotnoprávnym predpisom ako to vyplýva z vymedzenia jeho vecnej pôsobnosti v a následne ustanovenie cit. zákona určuje, že ak zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov a osobitné predpisy.

Uvedená lehota nie je teda upravená procesným predpisom () a preto pre jej zachovanie nemožno použiť ust. vzťahujúce sa iba na lehoty procesného charakteru ním upravené, prípadne na lehoty určené osobitnými právnymi predpismi, ktoré sa jeho použitia dovolávajú (napr. o konkurze a reštrukturalizácii).

Z týchto dôvodov nemožno preto dospieť k inému záveru než k tomu, že trojmesačná lehota, v ktorej musí vlastník uplatniť právo na súdnu ochranu na súde je lehotou hmotnoprávnou, kedy najneskôr v jej posledný deň musí byť návrh vlastníka doručený súdu, inak uplynutím posledného dňa lehoty právo vlastníka bytu zaniká.

V súdenej veci predložená zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov bytového domu súp. č. XXX/XX v E. na M. preukazuje (a ani navrhovatelia netvrdili niečo iné), že schôdza vlastníkov, ktorú navrhovatelia napádali a na ktorej sa hlasovalo o jednotlivých otázkach, ktoré boli jej predmetom, sa konala dňa 29.06.2009. Odhliadnuc od skutočnosti, či sa navrhovatelia z ospravedlniteľného dôvodu nemohli o konaní schôdze dozvedieť, je nesporné, že uvedeným dňom hlasovania 29.06.2009 začala plynúť trojmesačná prekluzívna lehota, počas ktorej sa mohol obrátiť na súd ktorýkoľvek z vlastníkov, ktorý sa nemohol dozvedieť o výsledku hlasovania. Posledným dňom lehoty určenej podľa mesiacov podľa pravidiel počítania hmotnoprávnych lehôt určených v bol deň 29.09.2009 ako deň, na ktorý pripadá deň číslom sa zhodujúci s dňom na ktorý pripadá udalosť určujúca začiatok lehoty, t.j. deň 29.06.2009 kedy sa konalo hlasovanie vlastníkov na schôdzi bytového domu.

Uvedené znamená, že najneskôr dňa 29.09.2009 museli navrhovatelia 1/ a 2/ na tunajšom súde podať návrh na určenie neplatnosti zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov, pričom ako je z návrhu zrejmé, na súde bol návrh na začatie tohto konania podaný deň po uplynutí uvedenej lehoty, t.j. dňa 30.09.2009, kedy už však ich právo domáhať sa súdneho rozhodnutia vo veci zaniklo.

Aj keď teda bolo v konaní preukázané, že navrhovatelia 1/ a 2/ podali návrh na začatie konania na poštovú prepravu dňa 28.09.2009 o čom svedčí poštový podací lístok, z vyššie uvedených dôvodov

nemožno použiť vzhľadom na hmotnoprávny charakter lehoty stanovenej v zákona o vlastníctve bytov ustanovenie a mať tak za to, že návrh bol podaný v stanovenej lehote.

Súd preto z dôvodu zániku práva návrh zamietol. Súd nevykonal ďalšie navrhovateľmi navrhované dôkazy pretože ani tieto by neboli spôsobilé vyvrátiť nepochybnú skutočnosť, že schôdza vlastníkov sa konala dňa 29.06.2009 a návrh na začatie tohto konania bol na tunajšom súde podaný dňa 30.09.2009.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s V konaní bol v celom rozsahu úspešný odporca, ktorému by tak prislúchala náhrada účelne vynaložených trov konania za trovy právneho zastúpenia proti navrhovateľom 1/ a 2/, ktorí v konaní úspešní neboli.

Odporcovi v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení prináleží náhrada trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 21.02.2011 ( cit. vyhlášky), vyjadrenie zo dňa 22.02.2011 k žalobnému návrhu ( cit. vyhlášky) a účasť na pojednávaní dňa 28.02.2011 ( cit. vyhlášky), pri hodnote jedného úkonu ( cit. vyhlášky) uplatneného iba v rozsahu 55,49 EUR + režijný paušál uplatnený iba vo výške 3 x 7,21 EUR. Ďalej odporcovi patrí náhrada hotových výdavkov podľa a cit. vyhlášky za cestovné výdavky na pojednávanie na trase Tvrdošín - Námestovo a späť čo predstavuje 7, EUR (2 x 14 km pri spotrebe motorového vozidla 7,1/ litra na 100 km plus suma základnej náhrady 0,183 EUR na km) a náhrada za stratu času podľa cit. vyhlášky za cestu na pojednávanie (a späť) za 2 polhodiny po 12, EUR. Účelne vynaložené a odporcom uplatnené trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú sumu 219,70 EUR.

Súd však vzhľadom na osobné pomery navrhovateľov mal za to, že je namieste aplikovať ustanovenie a z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať odporcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. Navrhovatelia sú manželia, sú osobami vyššieho veku a obaja sú ťažko zdravotne postihnutými. Sú držiteľmi preukazov ZŤP (navrhovateľka 1/ ZŤP so sprievodcom) s nízkymi dôchodkami. Navrhovateľom bolo v konaní priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a bol im ustanovený zástupca. Odporca je podnikateľským subjektom, je správcom bytu navrhovateľov. Preto za primerané súd považoval, aby navrhovatelia znášali náhradu trov konania odporcu iba v rozsahu 1/3 (čo predstavuje 73,23 EUR) kedy už táto čiastka vzhľadom na doklady založené v spise predstavuje dostatočné pokrytie výdavkov na strane odporcu keď cestovné a náhrada za stratu času predstavuje ani nie polovicu tejto priznanej sumy a jej zvyšok dostatočne odzrkadľuje náročnosť právneho zastúpenia odporcu v tomto konaní. Táto čiastka je primeraná k príjmovým pomerom navrhovateľov a ich rodinnému rozpočtu tak ako sa to javí z dokladov predložených navrhovateľmi v rámci ich oslobodenia od súdnych poplatkov. Súd preto navrhovateľov 1/ a 2/ zaviazal na náhradu trov právneho zastúpenia odporcovi len vo výške 73,23 EUR.

Podľa ustanovenia sú navrhovatelia povinní zaplatiť náhradu trov konania právnej zástupkyni odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.