Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10C-44-2019.pdf
PDF · 108.29 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-10C/44/2019
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v spore žalobcov : 1./ A. K., N.. XX.XX.XXXX, A. R. X, XXX XX A. a 2./ C. K., N.. XX.XX.XXXX, A. R. X, XXX XX A., zastúpených Mgr. Tonim Khurim, advokátom so sídlom Dlhé diely II/13, 841 04 Bratislava, proti žalovanému : Veľká Lomnica - Apartmánový dom Futbalova 1 - spoločenstvo vlastníkov, so sídlom Futbalová 1269/1, 059 52 Veľká Lomnica, IČO: 42 238 773, o uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka bytu, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobcovia žalobou, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 08.08.2019 domáhajú sa, aby súd rozsudkom rozhodol, že uznesenie č.9 uvedené v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov apartmánového domu Veľká Lomnica- Apartmánový dom Futbalova I - spoločenstvo vlastníkov, ktorá sa konala dňa 29.06.2019 je voči žalobcom neúčinné.
2. Žalobu odôvodňujú tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu Č.. X nachádzajúceho sa na X. poschodí apartmánového domu H. X, XXX XX M. R. zapísaného na liste vlastníctva Č..XXXX vedenom Okresným úradom K. pre katastrálne územie M. R. a zároveň sú spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení uvedeného bytového domu v pomere 7185/72279. V žalobe uviedli, že žalovaný je právnická osoba založená podľa zák.č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorá spravuje spoločné časti a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy a zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. V žalobe tvrdili, že dňa XX.XX.XXXX Y. XX:XX hod bola v spoločenskej miestnosti apartmánového domu uskutočnená schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov apartmánového domu M. R.- P. F. H. J. - spoločenstvo vlastníkov s 11 bodmi programu na ktorej sa všetci vlastníci zhodli a uznesením schválili všetky body schôdze okrem uznesenia č. X kde žalobcovia boli prehlasovaní. Uznesenie číslo 9 znie „Vlastníci apartmánov všetkými prítomnými hlasmi schválili výmenu zámkov v spoločenskej miestnosti a altánku (W. J.. D.) s univerzálnym kľúčom do obidvoch zámkov. Kľúč bude v správe p. C. (zamestnanca spoločenstva vlastníkov), ktorý bude viesť presnú evidenciu návštev spoločných priestorov (spoločenská miestnosť a altánok) s právom prednosti vlastníkov a ich rodinných príslušníkov pred podnájomníkmi. V prípade skoršieho nahlásenia návštevy spoločných priestorov podnájomníkom ako vlastníkom na ten istý čas, je vlastník aj podnájomník nútený akceptovať prítomnosť toho druhého ( aj keď pôjde o viaceré osoby). Ak si ako prvý rezervuje návštevu spoločných priestorov vlastník, podnájomník je povinný rezervovať si tieto priestory na inú dobu ( po opustení priestorov vlastníkom)“.
3. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že zápisnica zo schôdze bola im zaslaná prostredníctvom mailu dňa XX.XX.XXXX, pričom na druhý deň sa ohradili voči druhej vete sporného uznesenia a zaslali žalovanému vyjadrenie v ktorom uviedli, že druhá časť predmetného uznesenia nie je v súlade so zákonom. V
rámci dôvodov poukázali na § 12 ods.1 a 2 a § 13 ods.1 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 663 a § 664 Občianskeho zákonníka a §§ 688 až 690 Občianskeho zákonníka na základe ktorých podľa žalobcov možno s istotou konštatovať, že nájomca (nie podnájomník ako sa uvádza v uznesení) pri užívaní apartmánu má rovnaké práva a povinnosti ako vlastník, pretože na základe nájomnej zmluvy tieto práva boli zmluvou prenesené na neho v celom rozsahu, preto nemožno súhlasiť s tým, že vlastník má prednosť pred nájomcom. V dôvodoch nesúhlasu upozornili tiež na správu, ktorá bola ústne povedaná, a to, že od nájomcov sa bude vyberať poplatok za užívanie spoločenskej miestnosti, čo je nezákonné, pretože nájomca užíva spoločenskú miestnosť v rozsahu práv vlastníka, ktorý plní všetky svoje poplatkové povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a z dohody medzi vlastníkmi. Preto požiadali žalovaného o vykonanie nápravy v čo najskoršom čase s upozornením, že inak budú musieť postupovať podľa § 14a ods. 8 zákona č.182/1993 Z.z. Podľa tvrdenia žalobcov žalovaný na uvedené vyjadrenie vôbec nereagoval, reagoval naň len jeden z vlastníkov apartmánov, spoločnosť JULIANUS s.r.o. ktorá vo svojom vyjadrení rozšírene opísala situáciu okolo apartmánového domu, avšak k jadru problematiky sa nevyjadrila. Žalobcovia reagovali na toto vyjadrenie e-mailom, ktorý zaslali všetkým vlastníkom a kde uviedli, že dané stanovisko neriešilo nastolený problém, len otváralo ďalšie témy, ktoré by malo spoločenstvo riešiť na ďalších schôdzach. Samotný žalovaný podľa žalobcov k spornej otázke sa nevyjadril ani nezvolal schôdzu na prejednanie sporného uznesenia.
4. Žalobcovia v žalobe uviedli, že túto podávajú ako prehlasovaní vlastníci bytu v zmysle § 14 ods.8 zákona č.182/1993 Z.z., nakoľko uznesenie Č..X prijaté na schôdzi vlastníkov dňa XX.X.XXXX, ktorej sa zúčastnili prostredníctvom svojho zástupcu a na ktorej vyslovili svoj nesúhlas s jeho schválením je v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi a v rozpore s oprávnenými záujmami žalobcov a je tiež diskriminačné, preto vo svojich vyjadreniach nástojili na jeho zrušení.
5. V podanej žalobe sa žalobcovia poukazujúc na úpravu v zákone č.182/1993 Z.z. v zmysle ktorej sa prehlasovaný vlastník bytu môže na súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu súčasne domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení „súd do právoplatného rozhodnutia vo veci samej pozastavuje účinnosť uznesenia č. X uvedené v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov apartmánového domu M. R.- P. F. H. J.- spoločenstvo vlastníkov, ktorá sa konala dňa XX.XX.XXXX“.
6. Ako dôvod pre ktorý žiadajú nariadiť požadované neodkladné opatrenie žalobcovia uviedli to, že žalovaný doposiaľ nezaujal stanovisko k vyjadreniu a nesúhlasu žalobcov s napadnutým uznesením, pričom z dôvodov už uvedených majú za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery strán navrhovaným neodkladným opatrením.
7. Vzhľadom na podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, postupujúc podľa § 328 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP) a v lehote tam uvedenej pristúpil súd k rozhodnutiu o tomto návrhu, pričom tento v celom rozsahu zamietol, nakoľko žalobcovia podľa názoru súdu neosvedčili splnenie zákonných podmienok pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.
8. Neodkladné opatrenie možno na návrh nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 a § 325 ods.1 CSP).
9. Podľa § 326 ods.1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 328 ods.1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods.1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Žalobcovia v žalobe v ktorej sa súčasne domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia uviedli, že podávajú ju ako prehlasovaní vlastníci bytu v zmysle § 14 ods. 8 (správne má byť § 14a ods.8 ) zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
13. Podľa § 14a ods.8 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu (§ 324 až 340 Civilného sporového poriadku). Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina podľa § 14b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/20190401> nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
14. Žalobcovia majú pravdu v tom, že vyššie citované zákonné ustanovenie dáva prehlasovanému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome právo na príslušnom súde domáhať sa dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov a to práve prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia podľa § 324 až 340 Civilného sporového poriadku na ktorý zákon č.182/1993 Z.z. výslovne a priamo odkazuje.
15. Nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je však vždy osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods.1 CSP). V tu prejednávanom prípade to znamená, že žalobcovia boli povinní osvedčiť predovšetkým dodržanie zákonnej lehoty pre uplatnenie práva predpísanej v § 14a 8 zákona č.182/1993 Z.z. Tá je 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania a jej uplynutie znamená zánik tohto práva. Na zánik (preklúziu) práva súd musí prihliadať z úradnej povinnosti. Zánik (preklúzia) daného práva zároveň znamená, že nemôže byť v takom prípade osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Podľa názoru súdu žalobcovia neosvedčili dodržanie zákonom predpísanej 30 dňovej lehoty pre uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka bytu na súde, čo samo osebe je dôvodom nemožnosti nariadiť požadované neodkladné opatrenie.
17. Podľa § 14a ods. 8 zákona č.182/1993 Z.z. prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Tu hlasovanie prebehlo dňa 29.6.2019, žalobcovia podľa svojho tvrdenia v žalobe boli na ňom zastúpení svojim zástupcom, pričom sami žalobcovia v žalobe uviedli, že zápisnica zo schôdze bola im zaslaná prostredníctvom mailu dňa 08.07.2019. V tomto štádiu, bez vykonaného dokazovania k otázke, či výsledok hlasovania nebol oznámený žalobcom postupom podľa § 14a ods.6 zákona už skôr treba preto za dátum kedy žalobcom najneskôr preukázateľne bol oznámený výsledok hlasovania považovať deň 08.07.2019. Zo správ elektronickej pošty (čl. 8 spisu) vyplýva, že v tento deň aj žalobcom bola e-mailom od V. D. doručená zápisnica zo schôdze vlastníkov konanej dňa XX.XX.XXXX aj s príslušnými prílohami, pričom táto hneď v ten deň o XX:XX preposlaná bola z e-mailovej adresy žalobcu v 1./ rade advokátovi žalobcov. Najneskôr tento deň (XX.XX.XXXX) je preto podľa názoru súdu nepochybným dňom oznámenia výsledku hlasovania žalobcom. Žaloba s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia by preto na súd bola podaná včas len vtedy, ak by sa tak stalo najneskôr 30- ty kalendárny deň, teda XX.XX.XXXX.
18. Tu žaloba žalobcov doručovaná bola súdu poštou, pričom advokátom žalobcov bola vychádzajúc z pripojenej poštovej obálky podaná na poštovú prepravu dňa XX.XX.XXXX a súdu doručená bola dňa XX.XX.XXXX, teda 31 deň od oznámenia výsledku hlasovania žalobcom. Žaloba žalobcov by preto podaná včas bola len vtedy, ak by lehota v § 14a ods.8 zákona č.182/1993 Z.z. bola procesnou lehotou, čo ale nie je. Podľa názoru súdu jedná sa o hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu čo znamená, že nepostačuje žalobu v lehote podať poštovému doručovateľovi/podniku, ale vyžaduje sa jej doručenie súdu najneskôr v posledný deň lehoty, čo sa nestalo, preto podľa názoru súdu z dôvodu zániku práva
žalobcov na ktorý súd je povinný prihliadať ex offo nemožno nariadiť nimi požadované neodkladné opatrenie.
19. Povahou lehoty (ktorá sa v priebehu existencie zákona č.182/1993 Z.z. čo do dĺžky, nie však povahy menila, pričom 30 dňová je v zákone od 1.10.2014, predtým bola 15 dní) v ktorej má prehlasovaný vlastník bytu právo obrátiť sa na súd zaoberala sa tak právna teória (viď napríklad komentár autorov k § 14 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v automatizovanom systéme právnych informácií ASPI) ako aj súdna prax so záverom totožným s názorom súdu, a síce, že ide o hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu na zachovanie ktorej nepostačuje podanie žaloby na poštovú prepravu, ale jej doručenie súdu najneskôr v posledný deň lehoty.
20. V tejto súvislosti súd do pozornosti dáva napr. aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn.4Co/45/2015 v ktorom tento uviedol, že cit.“ Súd prvého stupňa dospel k správnemu názoru, že v prípade prehlasovania niektorého z vlastníkov bytov, alebo nebytového priestoru, má tento právo obrátiť sa v lehote 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol a v prípade, ak sa o výsledku hlasovania nemohol dozvedieť, toto právo má najneskôr do troch mesiacov od hlasovania. Ak tak neurobí, jeho právo zaniká (cit. ust. § 14 ods. 1, 4 Zákona č. 182/1993 Z.z., v platnom znení), a tým, aj k správnemu záveru, že hmotno-právna prekluzívna lehota navrhovateľovi márne uplynula dňa 18.12.2008 a uplynutím tejto lehoty zaniklo jeho právo domáhať sa, aby vo veci neplatnosti uznesenia zhromaždenia rozhodol súd.“
21. Taktiež napríklad Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn.2Co/201/2013 potvrdil ako vecne správny rozsudok, v ktorom súd prvého stupňa (Okresný súd Poprad) konštatoval, že lehota pre prehlasovaného vlastníka (pozn. v tom čase bola 15 dní) je prekluzívna hmotnoprávna lehota.
22. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní pred ním vedenom pod spisovou značkou IV.ÚS 230/2012 posudzoval prípad, kedy sťažovatelia namietali porušenie práva na spravodlivé súdne konanie postupom súdov (Okresný súd Námestovo a Krajský súd v Žiline), ktorým bola zamietnutá ich žaloba z dôvodu uplynutia lehoty v zmysle § 14 zákona č. 182/1993 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/> Z.z. v ktorej sa môže dotknutý vlastník dovolať ochrany svojho práva na súde. Išlo pritom presne o prípad ako tu, kedy žaloba bola síce vo vtedajšej zákonnej lehote podaná na poštovú prepravu, ale súdu fyzicky bola doručená až deň po uplynutí lehoty, a preto aj tam pre rozhodnutie bolo kľúčové vyriešiť otázku, či ide o procesnú, alebo o hmotnoprávnu lehotu. Ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu zo dňa 3.5.2012, č.k. IV.ÚS 230/2012-6, Okresný súd Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/63/2010 <http://merit.slv.cz/8C/63/2010> v rozsudku z 28. februára 2011 uzavrel, že cit „.Aj keď teda bolo v konaní preukázané, že navrhovatelia 1/ a 2/ podali návrh na začatie konania na poštovú prepravu dňa 28. 09. 2009, o čom svedčí poštový podací lístok, z vyššie uvedených dôvodov nemožno použiť vzhľadom na hmotnoprávny charakter lehoty stanovenej v § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov ustanovenie § 57 ods. 3 O. s. p. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1963/99/> a mať tak za to, že návrh bol podaný v stanovenej lehote. Súd preto z dôvodu zániku práva návrh zamietol“. Následne v odvolacom konaní Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co/172/2011 <http://merit.slv.cz/10Co/172/2011> v rozsudku z 23. novembra 2011 k otázke posúdenia danej lehoty uzavrel, že cit. “Je plne opodstatnený záver okresného súdu o tom, že lehota, v ktorej sa mohli navrhovatelia obrátiť na súd ochrany svojho práva (konkrétne z dôvodu nedodržania postupu zo strany odporcu v zmysle § 14 ods. 1), je lehotou hmotnoprávnou. Základom argumentácie sťažovateľov v konaní pred Ústavným súdom bol ich nesúhlas s právnym názorom krajského súdu ako odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozsudok okresného súdu a stotožnil sa s jeho právnym názorom o tom, že sťažovatelia podali návrh na súd po uplynutí lehoty podľa vtedajšieho § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov. Krajský súd v namietanom rozsudku dospel k záveru, že návrh sťažovateľov je potrebné právne posúdiť podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov z dôvodu, že tento zákon je lex specialis k Občianskemu zákonníku, preto v predmetnej veci v zásade nemožno aplikovať všeobecné ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov. Krajský súd sa tiež stotožnil s právnym názorom okresného súdu o hmotnoprávnej povahe 3-mesačnej lehoty ustanovenej v § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov. Ústavný súd konštatoval, že „závery krajského súdu sú dostatočne odôvodnené, nemajú znaky arbitrárnosti, teda svojvôle, sú logické a vyplývajú z relevantných skutkových zistení, je možné k nim dospieť aplikáciou a výkladom príslušných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a Občianskeho zákonníka...Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť porušenia práva sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v namietanom konaní a jeho
rozsudkom z 23. novembra 2011. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s právnym názorom krajského súdu ako odvolacieho súdu nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad príslušných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a Občianskeho zákonníka krajským súdom ako odvolacím súdom takéto nedostatky nevykazuje. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú skutočnosti, ktoré by signalizovali možnosť vyslovenia porušenia práva sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v namietanom konaní a jeho rozsudkom z 23. novembra 2011 po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.“
23. Súd, opierajúc sa aj o totožné závery právnej teórie a súdnej praxe má teda za to, že lehota na uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka bytu na súde je hmotnoprávna prekluzívna lehota. Pravidlá počítania hmotnoprávnych lehôt upravuje § 122 Občianskeho zákonníka.
24. Podľa § 122 ods. 1 lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
25. Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
26. Hmotnoprávna prekluzívna 30 dňová lehota na uplatnenie práva žalobcov tak v zmysle vyššie uvedených zákonných pravidiel plynutia hmotnoprávnych lehôt začala plynúť najneskôr dňa 09.07.2019 a uplynula dňa 07.08.2019. Uvedený deň nepripadol ani na sobotu, ani na nedeľu, ani na sviatok. Bola to streda, riadny pracovný deň. Na zachovanie hmotnoprávnej lehoty zákon vyžaduje, aby právo bolo uplatnené na súde najneskôr posledný deň lehoty, nestačí pre zachovanie lehoty, ak posledný deň lehoty sa podanie odovzdá na pošte. Tu právo na súde bolo uplatnené až dňa 08.08.2019, teda deň po uplynutí zákonnej lehoty. V dôsledku toho žalobcovia podľa názoru súdu neosvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné vyhovieť.
27. Neobstojí ani prípadná argumentácia žalobcov o nepredvídateľnosti trvania poštového doručovania zásielky s ich žalobou súdu. Bolo vecou a zodpovednosťou žalobcov dbať na zachovanie jasne stanovenej zákonnej hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty. Okrem iného nedá sa nepoukázať na to, že žalobu za žalobcov podával advokát. Podľa § 82l ods.3 zákona č.757/2004 Z.z. o súdoch advokát je povinný v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej je majiteľom. Od 1. júla 2018 tak už aj advokáti - fyzické osoby musia komunikovať so súdmi elektronicky. Porušenie tejto zákonnej povinnosti nezakladá neúčinnosť procesného úkonu, preto súd o žalobe žalobcov doručenej mu ich advokátom poštou môže konať, toto porušenie zakladá len vznik osobitnej poplatkovej povinnosti v zmysle položky 20a Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch. Nemožno však v danej situácii, z pohľadu práv žalobcov robiť zodpovednou za zmeškanie lehoty dĺžku trvania poštovej prepravy v situácii existujúcej možnosti podať žalobu elektronicky.
28. Súd len na dôvažok vo vzťahu k vecnej pasívnej legitimácii označeného žalovaného, keďže podmienkou vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj to, aby smeroval voči vecne pasívne legitimovanému subjektu uvádza, že hoci dlhší čas pretrváva snaha upraviť zákon č.182/1993 Z.z., aj z praktických procesných dôvodov (doručovanie, veľký počet subjektov) tak, aby prehlasovaný vlastník bytu nemusel podávať žalobu voči všetkým ostatným vlastníkom, ale aby ju mohol podať priamo proti správcovi alebo spoločenstvu, aktuálne znenie zákona je také, že podľa § 9 ods.8 zákona č.182/1993 Z.z. spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome. Správca či spoločenstvo teda priamo zo zákona síce zastupujú v konaní pred súdom vlastníkov proti ktorým smeruje žaloba prehlasovaného vlastníka, ale toto zákonné
zastúpenie podľa názoru súdu nič nemení na tom, že samotná žaloba smerovať má proti všetkým ostatným vlastníkom, zo zákona zastúpeným spoločenstvom či správcom. Ak zákon v súvislosti s ostatnými vlastníkmi používa slovné spojenie proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, tak tým priamo uvádza proti komu má smerovať taký návrh, teda že označenými žalovanými mali by byť všetci títo ostatní vlastníci, ktorí zo zákona v konaní by boli zastúpení spoločenstvom alebo správcom. Ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov (obdobne pri určení neplatnosti zmluvy sa musia konania zúčastniť všetci účastníci zmluvy, resp. ich právni nástupcovia). V prípade, že účastníkmi konania na základe predmetného určujúceho návrhu nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané, by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania. V otázke pasívnej legitimácie (v takýchto sporoch) teda aj pri aktuálnom znení § 9 ods.8 písm.a/ zákona č.182/1993 Z.z. keďže je v ňom výslovne uvedené, že návrh smerovať má proti vlastníkom (text zákona...spoločenstvo v konaní pred súdom zastupuje vlastníkov proti ktorým smeruje návrh...) potom podľa názoru súdu platia skoršie názory judikatúry a odbornej literatúry podľa ktorých „hoci spoločenstvo z povahy veci združuje a zastupuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ide o samotný právny subjekt majúci nielen vlastnú právnu subjektivitu, ale aj samostatnú procesnú spôsobilosť. Ide teda vždy o subjekt odlišný od ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Z tohto dôvodu musí byť žaloba podaná podľa ust. § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. smerujúca voči spoločenstvu vlastníkov súdom nevyhnutne zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Tvorcom prejavu vôle, ktorý sa transformuje do podoby uznesení prijatých na schôdzach vlastníkov, sú totiž samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov prítomní na schôdzi alebo zhromaždení vlastníkov. Len oni teda môžu byť žalovanými subjektmi v spore podľa ust. § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., lebo len ich rozhodnutia ich právne zaväzujú, t. j. vyplývajú z nich práva a povinnosti.“ (Cirák, J., Grausová, K., Valachovič, M.: Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár. C. H. Beck, s. r. o., Praha, 2012, s. 895). Podporne pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.4.2019 sp.zn.6Cdo/133/2018. Tu žalobcovia jasne a nepochybne ako žalovaného označili spoločenstvo vlastníkov bytov, nie všetkých jednotlivých vlastníkov zo zákona zastúpených spoločenstvom, čo podľa názoru súdu je ďalší samostatný dôvod pre nemožnosť vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
29. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súdu neostávalo iné, než o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, to znamená v celom rozsahu ho zamietnuť.
30. Nakoľko v danom prípade rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s ust.§ 262 ods.1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval. S otázkou trov celého konania a ich náhrady sa súd vysporiada v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.