Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-61-2010.pdf
PDF · 154.35 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/61/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: Toyota Financial Services Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Gagarinova č. 7/C, IČO: 35 915 404, právne zastúpeného: BEATOW PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 4, IČO: 36 848 841 proti žalovaným: 1.) B. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom v L. U. G., A. č. XXXX/XX, 2.) E. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom vo H. č. XXX, okres M. G., právne zastúpenému: JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska č. 695, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 3.136,07 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná v 1. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.407,47 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 22. 5. 2009 do zaplatenia a to mesačnými splátkami vo výške 50,- eur, splatné vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc marcom 2011 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V zostávajúcej časti sa žaloba voči žalovanej v 1. rade z a m i e t a.
Žaloba voči žalovanému v 2. rade s a z a m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej v 1. rade trovy konania vo výške 18,80 eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 2. rade trovy konania vo výške 257,16 eur, tieto na účet právneho zástupcu žalovaného v 2. rade JUDr. Dušana Jančiho, advokáta so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska č. 695, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 10. 12. 2009, v spojení s jej doplnením zo dňa 22. 9. 2010, domáhal uloženia povinnosti žalovanej v 1. rade zaplatiť mu sumu 3.136,07 eur s 0,05 % úrokom z omeškania denne od 19. 5. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel úverovú zmluvu č. 0056/0251 dňa 14. 12. 2006. Z prostriedkov poskytnutých žalovanej bola financovaná kúpa motorového vozidla Toyota Yaris. Úverová zmluva bola uzavretá na dobu sedemdesiattri mesiacov, ktorou sa žalovaná zaviazala splácať žalobcovi mesačné splátky úveru vo výške 134,78 eur, spolu so splátkou poistného (na havarijné poistenie a povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla), teda celková výška mesačnej splátky predstavovala sumu 170,52 eur. Žalovaná nadobudla predmetné vozidlo na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej so spoločnosťou AUTOKLUB - PP, s. r. o., so sídlom v Poprade,
Teplická cesta č. 1, IČO: 36 195 146. Podľa bodu 2 úverovej zmluvy a bodu 8.1 až 8.5 Všeobecných podmienok k zmluve bola medzi účastníkmi konania uzavretá aj zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, pričom žalovaná bola zapísaná ako držiteľ predmetného vozidla na dopravnom inšpektoráte. Žalovaná zaplatila žalobcovi jednorazový poplatok vo výške 118,47 eur dňa 22. 12. 2006. Splátka č. 19 (splatná 30. 6. 2008) vo výške 170,52 eur nebola žalovanou uhradená v plnej výške a následne neboli uhradené ani splátky č. 20, 21, čím sa žalovaná dostala do omeškania s plnením dlhu odo dňa 1. 7. 2008. Listom zo dňa 3. 9. 2009 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy z dôvodu omeškania žalovanej so splácaním úverových splátok. Žalovaná odovzdala žalobcovi motorové vozidlo dňa 22. 10. 2008, ktorý ho nechal ohodnotiť súdnym znalcom a následne vozidlo predal tretej osobe za kúpnu cenu 3.983,- eur. Žalovanej zaslal konečné vyúčtovanie úverovej zmluvy, podľa ktorého zostatok nezaplatenej istiny úveru predstavoval 5.259,70 eur, neuhradené splátky do ukončenia úverovej zmluvy 303,66 eur, náhrada škody predstavujúca náklady spojené s predajom vozidla vo výške 386,89 eur, náhrada škody predstavujúca odúročenú časť nesplatených úrokov vo výške 891,89 eur, náhrada škody predstavujúca úrok zo zostatku istiny od poslednej splátky k dátumu vypovedania vo výške 30,41 eur, náhrada škody predstavujúca vynaložené dlžné poistné vo výške 246,52 eur, t. j. celková dlžná čiastka žalovanej voči žalobcu predstavovala spolu 7.119,07 eur. Pohľadávka žalovanej voči žalobcovi z titulu odpredaja predmetného vozidla predstavovala 3.983,- eur. Písomným vyúčtovaním dňa 4. 5. 2009 si žalobca započítal svoju pohľadávku voči žalovanej a to dňom, keď sa pohľadávky stretli, dňa 16. 4. 2009. Zostatok dlhu tak predstavoval 3.136,07 eur. Náklady spojené s predajom vozidla pozostávali z nákladov na ocenenie vozidla vo výške 92,94 eur za dva znalecké posudky č. 110/2008 vo výške 92,94 eur a za znalecký posudok č. 38/2009 vo výške 16,- eur; zo sumy 244,76 eur predstavujúcej náklady žalobcu za odhlásenie vozidla na okresnom dopravnom inšpektoráte z titulu refakturácie nákladov, ktoré žalobca vynaložil na uhradenie uvedenej sumy pre spoločnosť FORSAJT, s. r. o., so sídlom v Bratislave, ul. J. Smreka č. 1, ako externého dodávateľa služby, ktorá predmetné odhlásenie vozidla realizovala, ako aj zo sumy 33,19 eur predstavujúcej náklady na prevezenie vozidla od autorizovaného predajcu Toyota v Poprade - spoločnosti AUTOKLUB - PP, s. r. o., so sídlom v Poprade, Teplická cesta č. 1, keďže žalovaná bola povinná pristaviť vozidlo do sídla žalobcu za účelom ohodnotenia súdnym znalcom. Náhrada škody predstavujúca odúročenú časť nesplatených úrokov vo výške 891,89 eur predstavoval ušlý zisk, ktorý vznikol tým, že žalobca ako úverová spoločnosť si musela požičať, aby mohla poskytnúť úver žalovanej, tento úver je úročený určitým percentom (5,1 %) a žalobca poskytuje žalovanej úver úročený percentom vyšším (13 %), pričom suma vo výške 891,89 eur predstavuje rozdiel, keďže žalovanej pôvodný vypočítaný úrok sa znižuje o nákladový úrok, ktorý nevzniká, avšak žalobcovi uniká ušlý zisk. Hodnota RPMN predstavovala 5,58 % a 15,82 % vo vzťahu k splátkovému kalendáru. Suma 30,41 eur predstavuje časť úrok zo zostatku istiny od poslednej splátky k dátumu ukončenia úverovej zmluvy. Podľa bodu 7.1.1 všeobecných podmienok musí byť vozidlo poistené počas celej doby trvania úverovej zmluvy. Podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení poistenie zodpovednosti zaniká zápisom prevodu držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel, k čomu došlo dňa 22. 4. 2009. Žalobca podľa bodu 7.2.11. a 7.3.4. zodpovedá (ručí) poisťovni za všetky platby poistného. Po predčasnom ukončení úverovej zmluvy žalobca plnil za žalovanú úhrady poistného a to poistné ako havarijné poistenie vo výške 25,67 eur mesačne za obdobie od 22. 9. 2008 do 16. 4. 2009 (s výnimkou posledného obdobia, kedy výška poistného predstavovala 21,53 eur), t. j. 175,55 eur; poistné za povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vo výške 10,09 eur mesačne; za obdobie od 22. 9. 2008 do 22. 4. 2009 (posledná platba vo výške 0,34 eur), spolu 70,97 eur; t. j. vynaložené poistné 246,52 eur. Podľa čl. 8.1 všeobecných podmienok v prípade predčasného ukončenia úverovej zmluvy je žalobca oprávnený predaj vozidla uskutočniť priamym predajom, vozidlo bolo v danom prípade odpredané predajcovi. Úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne vyplývajú z dohodnutého ustanovenia bodu 5.13 Všeobecných podmienok.
Na návrh žalobcu v priebehu konania súd uznesením zo dňa 19. 10. 2010 č. konania 7C/61/2010-188 pripustil do konania na strane žalovanej ako ďalšieho účastníka (žalovaného v 2. rade) E. Š., keďže v čase prevzatia záväzku z úverovej zmluvy manželstvo medzi žalovanými v 1. a 2. rade trvalo a predmetné vozidlo nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Dňa 20. 1. 2010 vyššia súdna úradníčka vydala platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovela, voči ktorému v zákonom stanovenej lehote podala žalovaná odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V odpore uviedla, že v rámci celkového vyúčtovania dlhu nepopiera nárok žalobcu na zaplatenie zostatku istiny 5.259,70 eur, neuhradené
splátky do ukončenia úverovej zmluvy 303,66 eur, v dôsledku čoho je potrebné upraviť celkové konečné vyúčtovanie úverovej zmluvy. Nesúhlasila s uplatnením nákladov spojených s predajom vozidla vo výške 386,89 eur, keďže vozidlo pristavila na vopred dohodnuté miesto predajňa AUTOKLUB - PP, s. r. o., odkiaľ bolo predané (ktorú skutočnosť preukazuje faktúra pre konečného príjemcu vozidla M. I.), namietala aj uplatnenie odúročenou časťou nesplatených úrokov vo výške 891,89 eur, ako ani s uplatnením dlžného poistného, keďže vozidlo dňa 22. 10. 2008 nevyužívala a obidve poistenia mali byť zrušené. Dôvodom neplatenia dlhu bola finančná situácia žalovanej, ktorá sa zmenila vzhľadom na rozvodové konanie a prebiehajúcu finančnú krízu. Výťažok z predaja motorového vozidla predstavuje sumu 4.315,- eur, nie sumu uvádzanú žalobcom. Navrhla preto povolenie mesačných splátok vo výške 37,97 eur na zaplatenie dlhu voči žalobcovi vo výške 1.366,83 eur. V zostávajúcej časti navrhla žalobu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinami: úverovou zmluvou, podmienkami pre poskytnutie úveru, splátkovým kalendárnom, faktúrou č. 28206, osvedčením o evidencii motorového vozidla, odstúpením od úverovej zmluvy, výzvou k pristaveniu vozidla, protokolom o odobratí vozidla, kúpnou zmluvou, protokolom o odovzdaní vozidla, konečným vyúčtovaním úverovej zmluvy, faktúrou č. 960000001, odhlásením vozidla iného okresu, znaleckými posudkami č. 38/2009, č. 110/2008, faktúrou č. 46/2009, potvrdením o čerpaní pôžičky, vyjadrením súdneho znalca, internetovým prehľadom správ, elektronickou korešpondenciou, rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. konania 6C/86/2007-23, zistiac nasledovné:
Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi poukázala na komunikáciu so žalobcom prostredníctvom elektronickej pošty, žiadajúc o úpravu konečného finančného vyrovnania zo zmluvy, telefonicky komunikovala so zamestnancom F.. Nebola prizvaná k ohodnoteniu vozidla súdnym znalcom. Vozidlo pristavila na mieste, ktoré jej bolo určené a to predajňa Toyoty v Poprade, odkiaľ ho nový nadobúdateľ prevzal. Za odhlásenie vozidla a zrušenie vlastníka na dopravnom inšpektoráte sa neplatí, ktorá skutočnosť vyplýva zo zverejnených informácií na stráne Ministerstva vnútra SR. Namietala správnosť výšky RPMN ako náležitosti zmluvy, ktorá bola rozhodujúca pre posúdenie uzavretia tejto zmluvy zo strany žalovanej. Na splátkovom kalendári údaj o RPMN 15,81 % uvedený nebol. V predmetnom čase bol bežne dostupný obyčajný úver s výhodnejšou úrokovou sadzbou. Údaj o RPMN vo výške 5,58 % bol pre žalovanú zaujímavý. Údaje v zmluve si však neprepočítavala, vychádzala z predpokladu, že zmluva je uzavretá riadne. Dôverovala údajom, uvedeným v zmluve. Namietala správnosť výpočtu RPMN, uvedeného v zmluve vzhľadom na prepočet výšky úrokov podľa splátkového kalendára. Z klamlivého označenia údaja o RPMN v zmluve vyplýva, že zmluva sa má správať ako bezúročná. Dňa 22. 10. 2008 vozidlo odovzdala žalobcovi, teda riadne a včas ako to od nej žiadal. Nebol dôvod, aby po ukončení zmluvy platila poistné. Nesúhlasila s výškou výťažku z predaja vozidla, keď konečným spotrebiteľom bola p. M. I.A., ktorá zaplatila za predmetné vozidlo sumu 4.315,- eur, ktorá suma predstavuje výťažok. Účtovaný koeficient predajnosti predmetného vozidla 0,6 znižuje hodnotu vozidla o 40 %. Priemerná cena takéhoto vozidla v danom čase predstavovala vyše 6.000,- eur. Po odstúpení od úverovej zmluvy sa čakalo s predajom vozidla až do 16. 4. 2009, ktoré obdobie bolo už krízovým. K zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo po uzavretí predmetnej zmluvy. Podľa čl. 8.1 Všeobecných podmienok cena vozidla mala byť postupne znižovaná o 10 %, preto namietala vypracovanie druhého znaleckého posudku. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu ohľadom sumy 30,41 eur (úrok zo zostatku istiny od poslednej splátky k dátumu vypovedania) nemala námietky. Navrhla zaplatenie dlžnej sumy v mesačných splátkach vo výške 50,- eur. Je živnostníčkou, daňové priznanie zatiaľ nepodala. Príjem za rok 2010 predstavuje sumu 5.500,- eur, výdavky s uplatnením paušálu 40 %, predmetom podnikateľskej činnosti je sprostredkovanie finančných prostriedkov v poisťovníctve. Podnikateľskú činnosť vykonáva od roku 2005. V roku 2011 jej vznikne povinnosť platiť aj odvody z podnikateľskej činnosti. Má vyživovaciu povinnosť k maloletému G. Š.B., nar. X. XX. XXXX, na ktoré bolo určené výživné vo výške 80,- eur mesačne. Bývajú so synom v prenajatom dvojizbovom byte, s čím sú spojené náklady na bývanie 300,- eur mesačne. Spláca úver peňažnému ústavu vo výške 100,- eur mesačne, ktorý bol vzatý v súvislosti s predmetnou zmluvou so žalobcom, aby dlh mohla splácať.
Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil. Manželstvo uzavreli so žalovanou v 1. rade vo februári 1999. Vo februári 2006 žalovaná v 1. rade odišla zo spoločnej domácnosti. V novembri 2007 došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozviedli sa na základe súdneho rozhodnutia o rozvode
manželstva dňa 5. 11. 2008. Zmluvu o úvere uzatvárala žalovaná v 1. rade. Podpis žalovaného v 2. rade na zmluve nikde nebol. Nechcel, aby žalovaná v 1. rade mala auto, chcela ho však kvôli práci. Poskytol finančnú sumu žalovanej v 1. rade v snahe zachrániť manželstvo. Predmetná záležitosť sa týka len žalobcu a žalovanej v 1. rade.
Z úverovej zmluvy č. 0056/0251 bolo zistené, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere v celkovej výške 178.450,- Sk, dĺžka úveru: 73 mesiacov, výška splátky úveru: 5.137,- Sk (splátka úveru: 4.060,- Sk, splátka poistného: 1.077,40 Sk); súčet platieb 247.169,- Sk; RPMN 5,58 %, výška jednorazové poplatku predstavovala 3.569,- Sk. Podľa bodu 3 úverovej zmluvy veriteľ poskytuje dlžníkovi úver za účelom úhrady záväzku dlžníka ako kupujúceho (žalovanej) z kúpnej zmluvy, uzavretej s predajcom AUTOKLUB - PP, s. r. o., pričom dlžník podpisom zmluvy potvrdil, že veriteľ poskytol dlžníkovi úver na základe výslovnej žiadosti dlžníka. Podľa bodu 2 úverovej zmluvy účastníci konania, ako veriteľ a dlžník, podpísaním úverovej zmluvy uzavreli súčasne zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorou dlžník prevádza na veriteľa vlastnícke právo k vozidlu. Súčasťou úverovej zmluvy bol splátkový kalendár, v zmysle ktorého bola žalovaná povinná platiť mesačne od 15. 12. 2006 do 30. 11. 2007 splátky vo výške 1.077,- Sk, od decembra 2007 do 31. 10. 2012 vo výške 5.137,- Sk mesačne (22. až 71. splátka) a 72. splátku vo výške 4.635,- Sk do 30. 11. 2012. Výška splátky pozostávala z časti istiny, úroku, splátky havarijného poistenia a splátky povinného zmluvného poistenia. Súčasťou úverovej zmluvy boli aj Podmienky pre poskytnutie úveru číslo úverovej zmluvy: 0056/0251, z ktorých bolo zistené, že poskytnutím úveru nadobudne veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku vo výške uvedenej v úverovej zmluve. V prípade, ak bude pre zabezpečenie pohľadávok veriteľa z úverovej zmluvy dohodnutý zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k vozidlu, bude v evidencii vozidiel a v osvedčení o evidencii vozidla ako vlastník vozidla zapísaný veriteľa a ako držiteľ dlžník. Podľa bodu 5.1 podmienok dlžník bude splácať veriteľovi úver spolu s úrokom z úveru a ďalším príslušenstvom podľa úverovej zmluvy. Výška a počet splátok úveru je uvedená v úverovej zmluve. Splátka úveru zahŕňa splátku istiny úveru a úrok z úveru. Označením splátka celkom sa rozumie splátka úveru a prípadné poistné. Spôsob určenia splátok úveru sa uskutoční formou splátkového kalendára odovzdaného dlžníkovi. Podľa bodu 7.1.1 podmienok vozidlo musí byť počas doby trvania úverovej zmluvy poistné proti obvyklým škodám (havarijné poistenie). Povinnosť uzavrieť povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplýva zo zákona. Podľa bodu 7.2.11 a bodu 7.3.4 podmienok veriteľ ručí poistiteľovi za platby poistného, ktoré je dlžník povinný zaplatiť. Podľa čl. 9.2.2 veriteľ je oprávnený odstúpiť od úverovej zmluvy po poskytnutí úveru dlžníkovi z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou peňažného záväzku, či jeho príslušenstva a to i v prípade čiastočnej úhrady záväzku, v prípade splátok ak je dlžník v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok. Podľa bodu 9.2.3 podmienok, v prípade ukončenia úverovej zmluvy podľa čl. 9.2.2. všetky nesplnené záväzky dlžníka trvajú naďalej a stávajú sa okamžite splatnými. Dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi a) dlžné splátky úveru do doby predčasného ukončenia úverovej zmluvy, b) doposiaľ nesplatené splátky úveru podľa úverovej zmluvy a to v odúročenej hodnote, c) čiastku predstavujúcu náklady spojené s odobratím, prepravou, parkovaním a predajom vozidla a to v prípade realizácie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k vozidlu, d) náhradu škody, e) dohodnuté úroky z omeškania, zmluvné strany považujú tieto povinnosti dlžníka za iné ustanovenia, ktoré majú podľa § 351 Obchodného zákonníka trvať aj po ukončení zmluvy. Podľa bodu 8.1 podmienok zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva nadobúda účinnosť a vlastnícke právo prechádza na veriteľa za podmienky, že nadobudne účinnosť úverová zmluva a dôjde k prevzatiu vozidla dlžníkom od predajcu (čím dlžník nadobudne vlastnícke právo k vozidlu od predajcu) a to v momente splnenia týchto dvoch podmienok. V prípade predčasného ukončenia úverovej zmluvy veriteľom podľa čl. 9.2 podmienok je veriteľ oprávnený vozidlo predať a uskutočniť potrebné kroky k vykonaniu zmien v osvedčení o evidencii vozidla v evidencii vozidiel, vedenej príslušným správnym orgánom. Z výťažku predaja vozidla je veriteľ oprávnený uspokojiť všetky svoje pohľadávky voči dlžníkovi z úverovej zmluvy, ako aj všetky jemu vzniknuté náklady v súvislosti s realizáciou zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Predaj vozidla sa môže realizovať podľa voľby veriteľa buď dobrovoľnou dražbou, alebo priamym predajom. Pre účely priameho predaja nechá veriteľ na náklady dlžníka vypracovať znalecký posudok súdneho znalca, ktorým bude určená cena vozidla v núdzi. Veriteľ je následne povinný ponúknuť vozidlo na predaj za takto určenú cenu v núdzi. V prípade, že sa nepodarí vozidlo za túto cenu v núdzi predať do pätnástich dní, je veriteľ oprávnený ponukovú kúpnu cenu vozidla znížiť o 10 %. Podľa bodu 8.2 podmienok v prípade, ak dlžník splní všetky svoje záväzky z úverovej zmluvy, prechádza vlastnícke právo k vozidlu späť na dlžníka (rozväzovacia podmienka zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva). Podľa bodu 12.5
podmienok úverová zmluva sa uzatvára podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka aj pre prípad, že dlžník nie je podnikateľom, podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa dojednáva právny režim. Faktúrou č. 28206 zo dňa 22. 12. 2006 bolo zistené, že AUTOKLUB - PP, s. r. o. so sídlom v Poprade ako dodávateľ vyúčtoval žalovanej ako odberateľke cenu tovaru Toyota Yaris NG 1.0 HB 3D Base, osobný automobil, celková suma k úhrade predstavovala 173.804,- Sk. Z osvedčenia o evidencii motorového vozidla EČ: LM 340 BF bol zistený vlastník vozidla B. Š. a držiteľ osvedčenia B. Š., prevod vozidla na inú osobu dňa 22. 4. 2009 (M. I.) Listom zo dňa 2. 9. 2008 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy z dôvodu omeškania žalovanej s úhradou peňažného záväzku a jeho príslušenstva. Úverová zmluva zaniká dňom 16. 9. 2008 (listina prevzatá žalovanou dňa 8. 9. 2008). Listom zo dňa 9. 10. 2008 bola žalovaná vyzvaná na pristavenie vozidla. Z protokolu o odobratí vozidla zo dňa 22. 10. 2008 bolo zistené, že odovzdávajúci B. Š. odovzdáva prenajímateľovi Toyota Financial Services Slovakia, s. r. o. vozidlo Toyota Yaris NG 1.0 HB 3D Base, prenajímateľ žalobca, podpísaný AUTOKLUB - PP, s. r. o., autorizovaný predaj a servis Toyota, Teplická cesta č. 1, Poprad. Z písomného vyúčtovania úverovej zmluvy zo dňa 4. 5. 2009 bolo zistené, že výška neuhradených splátok č. 20 a č. 21, splatné 31. 7. 2008 a 31. 8. 2008, predstavovali spolu 303,66 eur, zostatok istiny k 31. 8. 2009 predstavoval sumu 5.259,70 eur, náhrada škody zahrňujúca náklady spojené s predajom vozidla 386,89 eur, odúročená časť nesplatených úrokov 891,89 eur, úrok zo zostatku istiny od poslednej splátky k dátumu vypovedania 30,41 eur, dlžné poistné 246,52 eur, celková dlžná čiastka 7.117,07 eur; žalobca si týmto započítava svoju pohľadávku vo výške 7.119,07 eur voči pohľadávke žalovanej z titulu predaja predmetného vozidla vo výške 3.983,- eur dňom, kedy sa pohľadávky stretli, t. j. 16. 4. 2009, započítaním pohľadávka žalovanej voči žalobcovi zaniká, pričom celková dlžná suma žalovanej voči žalobcovi na základe konečného vyrovnania predstavovala sumu 3.136,07 eur, na ktorú sumu bola žalovaná vyzvaná. Z kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 8. 4. 2009 medzi kupujúcim: AUTOKLUB - PP, s. r. o., so sídlom v Poprade, Teplická cesta č. 1 a predávajúcim: Toytoa Financial Services Slovakia, s. r. o., bolo zistené, že predmetom vozidla bolo vozidlo Toyota Yaris NG za dohodnutú cenu 3.983,- eur. Z protokolu o odovzdaní vozidla zo dňa 16. 4. 2009 bolo zistené, že žalobca odovzdal spoločnosti AUTOKLUB - PP, s. r. o., so sídlom v Poprade, Teplická cesta č. 1 predmetné vozidlo Toyota Yaris NG. Z faktúry č. 90000001 zo dňa 14. 4. 2009 (splatná 28. 4. 2009) bolo zistené, že dodávateľ AUTOKLUB - PP, s. r. o., so sídlom v Poprade vyúčtovalo cenu vozidla Toyota Yaris NG kupujúcej M. I. vo výške 4.315,- eur. Z kópie odhlásenia vozidla iného okresu Ministerstva vnútra SR bolo zistené, že odhlásenie vozidla je bez poplatku, správny poplatok sa platí až pri prihlasovaní vozidla z iného okresu. Zo znaleckého posudku č. 110/2008, vyhotoveného znalcom Ľ. K., so sídlom v Bratislave, vo veci výpočtu hodnoty vozidla Toyota Yaris, bolo zistené, že všeobecná hodnota vozidla predstavuje ku dňu 24. 11. 2008 vrátane DPH sumu 186.194,- Sk. Zo znaleckého posudku č. 38/2009, vyhotoveného znalcom Ľ.A. K., zo dňa 25. 3. 2009, bolo zistené, že všeobecná hodnota vozidla ku dňu 25. 3. 2009 vrátane DPH predstavuje 111.967,- Sk. Faktúrou č. 46/2009 zo dňa 23. 4. 2009 dodávateľ FORSAJT, s. r. o., so sídlom v Bratislave vyúčtoval žalobcovi sumu 244,76 eur za vybavenie zákazky, administratívny poplatok ohlásenia na ODI 48,- eur; 584 km x 0,27 suma 157,68 eur. Z listiny HSBC zo dňa 29. 11. 2006 bolo zistené, bol poskytnutý úver spoločnosti Toyota Financial Services Slovakia, s. r. o. od 30. 11. 2006 do 29. 12. 2006 vo výške 262.000.000,- Sk s úrokovou sadzbou 5,13 %. Z vytlačenej internetovej stránky www.autobazár.eu, predloženej žalovanou, bolo zistené, že cena motorového vozidla Toyota Yaris zo dňa 24. 5. 2009, predstavovala 234.952,67 Sk (7.799,- eur), alternatívne 189.763,67 Sk (6.299,- eur). Z potvrdenia spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., bolo zistené, že na vozidlo Toyota, poistník: B. Š., evidovali kasko poistenie, ktoré bolo uhradené žalobcom v mesačných splátkach od 22. 12. 2006 do 16. 4. 2009 vo výške 714,34 eur, povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu za obdobie od 22. 12. 2006 do 22. 4. 2009 vo výške 282,86 eur. Z písomnej korešpondencie elektronickými prostriedkami zo dňa 21. 10. 2008 bolo zistené odosielateľ: D..F..W..V. adresát: E..E. s nasledovným textom: posielam vám podľa dohody predbežné vyúčtovanie úverovej zmluvy, zajtra čakám do 17.00 hod. na prevzatie vozidla dôvodu neplatenia splátok; dátum 23. 10. 2008 odosielateľ: D..F..W..V. adresát: E..E. so znením textu: z dôvodu, že ste nám auto odovzdali bez servisnej knižky a náhradného kľúča, žiadame vás o zaslanie týchto chýbajúcich vecí, ktoré je možné doručiť alebo osobne do AUTOKLUB-u
- PP, s. r. o. Poprad, alebo aj do spoločnosti Toyota Financial Services Slovakia, s. r. o..
Z informácií o výpočte RPMN na úverovej zmluve, predložených žalobcom, bolo zistené, že bola prvá informácia na dokumente úverová zmluva s hodnotou RPMN 5,58 %, druhá informácia na dokumente splátkový kalendár RPMN 15,81 %, na zmluve sa vyskytli dve informácie o RPMN. Podľa rekapitulácie k zmluve výpočet RPMN použitý na zmluve prebiehal podľa pravidiel, ktoré v dobe uzavretia zmluvy zrejme už neboli platné. Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 20. 11. 2007 č. konania
6C/86/2007-23 bolo zistené, že bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov E. Š. a B. Š., ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa 27. 2. 1999, sa zrušuje. Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 5. 11. 2008, č. konania 5C/104/2008-24 bolo zistené, že súd manželstvo účastníkov E. Š. a B. Š. rozviedol.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka (v znení do 31. 12. 2008):
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka (v znení do 31. 12. 2008):
Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka (v znení do 31. 12. 2008):
Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g), ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (do 31. 12. 2007):
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 553 Občianskeho zákonníka (v znení do 31. 12. 2008):
Splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva).
Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.
Podľa § 517 ods. 1, veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 1. 1. 2009):
Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
Výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe čiastočne vyhovel, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť vo výške 1.407,47 eur. V zostávajúcej časti súd žalobu v časti istiny ako nedôvodnú zamietol. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade došlo k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré finančné prostriedky boli použité na úhrady kúpnej ceny tovaru - osobného motorového vozidla Toyota Yaris a ktorou sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi poskytnutý úver mesačnými splátkami, v termínoch a počte splátok, špecifikovaných v splátkovom kalendári (sedemdesiatdva splátok splatných v presne označenom dátume splatnosti a výške). Medzi účastníkmi bolo nesporné (žalovaná nepopierala nárok žalobcu na zaplatenie zostatku dlžnej istiny úveru 5.259,70 eur, neuhradené splátky úveru do ukončenia úverovej zmluvy o výške 303,66 eur a sumu 30,41 eur, predstavujúcu úrok zo zostatku istiny od poslednej splátky k dátumu vypovedania), že pohľadávka žalobcu voči žalovanej vyplýva z konečného vyúčtovania ich zmluvného vzťahu, pričom uvedené tri pohľadávky (pred vyúčtovaním) boli v konaní nesporné. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že žalobca dôvodne ukončil zmluvný vzťah odstúpením od zmluvy pre neplatenie dlhu žalovanou, ako ani splatnosť celého dlhu. V súlade s ust. § 120 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd si osvojil uvedené skutkové zistenie založená na zhodnom tvrdení účastníkov a v tomto smere nevykonával ďalšie dokazovanie.
Medzi účastníkmi zostal sporný nárok žalobcu na náhradu škody, predstavujúcej náklady spojené s predajom vozidla 386,89 eur, škody predstavujúcej odúročenú časť nesplatených úrokov vo výške 891,89 eur a zaplatené poistné, ktoré vynaložil žalobca u titulu určenia ako platbu havarijného a povinného zmluvného poistenia predmetného vozidla. Podľa podmienok pre poskytnutie úveru (v prípade ukončenia úverovej zmluvy) je dlžník povinný zaplatiť náklady spojené s predajom vozidla, v prípade realizácie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k vozidlu, ktorý zabezpečovací prostriedok si účastníci konania písomne dohodli v zmluve o úvere. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predmetná zmluva o úvere vykazuje typové znaky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná. Žalobca poskytoval peňažné prostriedky v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaná nemohla individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. V prípadoch, ak je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, pretože nemôže ovplyvniť obsah zmluvných dojednaní, je nevyhnutné zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Z nevyvážených zmluvných dojednaní žalobcovi ako veriteľovi nemohli ani vzniknúť legitímne očakávania. V spotrebiteľských zmluvách je poskytovateľ povinný pristupovať k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s ustanoveniami spotrebiteľského práva a dobrými mravmi. Oblasť ochrany spotrebiteľa sa formuluje ako samostatná politika, vlastná Spoločenstvu EÚ ako celku. Vychádza sa z nerovnakej pozície spotrebiteľa z hľadiska úrovne poznania (kvalita úsudku a informovanosti) a pozície sily druhej strany. Súdu cez jednotlivé právne inštitúty prináležalo preto usporiadať vzťah medzi účastníkmi konania do primeranej roviny, zachovávajúc ústavný princíp proporcionality (článok 1 Ústavy SR). Len tak je možné naplniť účel komplexu právnych noriem, vydaných za účelom ochrany spotrebiteľa, smerujúcich k tomu, aby sa poskytovateľ úveru zdržal aj do budúcna uvádzania nevyvážených zmluvných podmienok.
Záväzok dlžníka v podmienkach žalobcu pre poskytnutie úveru zaplatiť náklady spojené s predajom vozidla (v prípade ukončenia úverovej zmluvy) je všeobecný, bez konkretizácie výšky nákladov, príp. spôsobu výpočtu alebo čo najpresnejšieho odhadu, keďže od spotrebiteľa nemožno požadovať poplatky, zvýšené náklady alebo akékoľvek ďalšie iné peňažné plnenia, ktoré nie sú aspoň v minimálnej miere určitosti vymedzené v zmluve. Preto nie je možné takýto záväzok dlžníka (žalovanej) považovať za určitý (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Výklad uvedeného zmluvného dojednania, že dlžník uhradí akékoľvek náklady spojené s predajom vozidla, teda komplex rôznych vynaložených súm žalobcom v súvislosti s predajom (na základe svojich ďalších zmluvných vzťahov), by znamenal, že spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť akúkoľvek sumu predstavujúcu refakturáciu peňažných plnení, ktoré veriteľ vynaložil v rámci svojich podnikateľských aktivít s tretími osobami, ktorými sú ďalšie podnikateľské subjekty. Žalovaná neprevzala záväzok uhradiť žalobcovi sumu 244,- eur, ktorú vynaložil tretej osobe (FORSAJT, s. r. o. vyúčtovanú označenou faktúrou). V prípade vzniknutej škody (porušením zmluvného záväzku) bolo nevyhnutné tvrdiť a preukázať príčinnú súvislosť s konkrétnym hotovým výdavkom (najmä konkretizáciou úkonov spojených s predajom vozidla). Keďže žalobca uvedeným spôsobom nepostupoval, neuniesol dôkazné bremeno vzniku nároku na zaplatenie uvedenej sumy.
Žalobca nepreukázal dôvodnosť požadovania zaplatenia poplatku v súvislosti s predajom vozidla, keďže faktúra vystavená treťou osobou (na základe zmluvného vzťahu žalobcu s ďalším podnikateľom) nepreukazovala zaplatenie správneho poplatku v súvislosti s predajom vozidla (administratívny poplatok nie je totožný so správnym poplatkom) a žalovaná popierala spoplatnenie úkonu na dopravnom inšpektoráte. Preto zaplatenie správneho poplatku nebolo žalobcom preukázané. Žalobca sa dôvodne domáhal platby nákladu spojeného s predajom vozidla, predstavujúceho peňažné plnenie vyplatené súdnemu znalcovi za vypracovanie prvého znaleckého posudku vo výške 92,94 eur (posudok obsahoval ocenenie motorového vozidla vo výške zhodnej s listinami predloženými žalovanou, monitorujúcimi výšku predajných cien predmetného typu vozidla v rozhodnom čase na trhu). Nepreukázal však dôvodnosť vypracovania druhého znaleckého posudku, preto peňažné plnenie ním vynaložené v súvislosti s vypracovaním tohto posudku, nemohlo byť priznané. Podmienky pre poskytnutie úveru, stanovené žalobcom, precízne chronologicky upravujú postup znižovania ponukovej kúpnej ceny v prípade, že sa vozidlo nepodarí predať (percentuálnym znižovaním ceny o 10 %). Postup žalobcu v súvislosti s vypracovaním druhého znaleckého posudku nebol preto súladný s uvedenými dojednaniami. Z protokolu o odovzdaní vozidla žalovanou dňa 22. 10. 2008 bolo preukázané, že žalovaná odovzdala vozidlo prenajímateľovi, prostredníctvom preberajúceho subjektu žalobcu AUTOKLUB - PP, s. r. o., so sídlom v Poprade (odkiaľ pochádzal aj nový nadobúdateľ vozidla M.. I.). Skutočnosť, že odovzdala vozidlo v súlade s výzvou žalobcu, potvrdzuje aj korešpondencia žalovanej so žalobcom elektronickou formou, ktorou bola vyzvaná na odovzdanie aj príslušenstva k vozidlu (u preberajúceho subjektu alternatívne u žalobcu). Žalobca preto nepreukázal vznik nárok na úhradu nákladov spojených s odobratím a prepravou predmetného vozidla vo výške 33,19 eur. Ďalšia preprava vozidla, po odovzdaní vozidla žalovanou, nebola v príčinnej súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania (dispozícia vozidla prináležala žalobcovi bez sankcionovania žalovanej úhradou zvýšených nákladov).
Žalobca nepreukázal oprávnenosť nároku na zaplatenie sumy 891,89 eur (označené ako odúročená časť nesplatených úrokov), predstavujúcu ušlý zisk v dôsledku predčasného ukončenia zmluvného vzťahu so žalovanou. Je potrebné uviesť, že obligatórnou obsahovou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o ročnej priemernej miere nákladov (RPMN), ktorá je rozhodujúca pre uzavretie zmluvy spotrebiteľom z hľadiska výberu poskytovateľa úveru. Jej absencia má za následok, že zmluva o úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Legislatívny vývoj uvedeného zákonného ustanovenia (nový Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z.) nasmeroval k akcentovaniu správnosti výpočtu RPMN a to sprísnením sankcií v prípade nesprávneho výpočtu (ak je v zmluve uvedená RPMN nesprávne v neprospech spotrebiteľa, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov). V danom prípade žalobca uvádzal tvrdenia o dvoch údajoch o RPMN, pričom žalovaná ako spotrebiteľ vychádzala z jediného údaja v rubrike, k tomu určenej v úverovej zmluve (označenej ako RPMN 5,58 %). Existencia dvoch rôznych údajov o RPMN robí predmetný údaj, a teda obligatórnu obsahovú náležitosť zmluvy, neurčitým. Na základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o RPMN nebol v predmetnej úverovej zmluve uvedený, v dôsledku čoho je potrebné považovať úver za bezúročný. Žalobca preto nepreukázal základ nároku na náhradu škody, predstavujúcej ušlý zisk, keďže žalobcovi
úroky neprináležali a preto o ne žalobca neprišiel (ak by aj nedošlo k predčasnému ukončeniu úverovej zmluvy). Žalobca pokiaľ mienil účtovať kompenzáciu ušlých výnosov, mohol v úverovej zmluve upozorniť na takúto možnosť, ak ju chcel využiť (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov).
V konaní bolo nesporné, že žalovaná ako dlžníčka zobrala na vedomie, že žalobca ručí poistiteľovi za všetky platby poistného, ktoré je dlžník povinný zaplatiť ako havarijné poistenie a povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú predmetným motorovým vozidlom. Podmienky pre poskytnutie úveru jednoznačne vychádzajú zo skutočnosti, že ide o platby poistného, ktoré je dlžník povinný zaplatiť. Podľa základných ustanovení poistenia v Podmienkach poskytnutia úveru vozidlo musí byť poistené proti škodám počas doby trvania úverovej zmluvy. Dlžník je preto povinný zabezpečiť pri preberaní vozidla uzavretie havarijného poistenia a povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Podľa tvrdenia žalobcu povinné zmluvné poistenie zaniká zápisom držby na inú osobu. Žalovaná odovzdala predmetné vozidlo žalobcovi na základe jeho výzvy dňa 22. 10. 2008. Tým prestala byť držiteľkou, ako aj prevádzateľkou vozidla. V uvedenom čase úverová zmluva už netrvala. Keďže prevzatím vozidla žalobcom došlo k zmene držiteľa, nebola povinná platiť poistné žalovaná, ale žalobca (ako držiteľ a vlastník). Zápis ďalšieho kupujúceho bol bez právneho významu k vzájomnému vysporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi konania. Žalobca sa preto dôvodne domáhal zaplatenia sumy predstavujúcej nezaplatené poistné, za ktoré ručil žalobca, za obdobie do 22. 10. 2008 (havarijné poistenie) vo výške 25,67 eur a za obdobie do 22. 10. 2008 (povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) vo výške 10,09 eur, t. j. spolu 35,76 eur. Iný výklad by predstavoval rozpor s účelom noriem na ochranu spotrebiteľa a bol by aj v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Protokol o odovzdaní vozidla zo dňa 16. 4. 2009 medzi žalobcom a zmluvným partnerom žalobcu - autorizovaným predajcom Toyota - AUTOKLUB - PP, s. r. o., so sídlom v Poprade, predstavoval len formálny úkon. AUTOKLUB - PP, s. r. o. bol predajcom vozidla, miestom odovzdania vozidla žalovanou a následne predajcom novému kupujúcemu M.. I.. Z uvedeného dôvodu je potrebné považovať za reálny výťažok z predaja vozidla sumu 4.315,- eur, za ktorú bolo vozidlo prevedené predajom tretej osobe (faktúrou č. 90000001 p. M.. I.).
Podľa podmienok poskytnutia úveru z výťažku predaja vozidla je veriteľ oprávnený uspokojiť svoje pohľadávky voči dlžníkovi z úverovej zmluvy, ako aj vzniknuté náklady v súvislosti s realizáciou zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Medzi účastníkmi bolo nesporné právo žalobcu postupovať uvedeným dohodnutým spôsobom vykonania vyúčtovania, spornou bola len výška a druh pohľadávok žalobcu voči žalovanej. S poukazom na vyššie uvedené výška pohľadávky žalobcu voči žalovanej predstavovala sumu 5.722,47 eur (5.259,70 eur zostatok istiny ku dňu 31. 8. 2009, suma 303,66 eur neuhradené splátky č. 20 a 21, suma 92,94 eur náklady spojené s predajom vozidla, suma 30,41 eur nesporný úrok zo zostatku istiny od poslednej splatnej splátky k dátumu vypovedania, suma 35,76 eur vyplatené dlžné poistné žalobcom za žalovanú). Pohľadávka žalovanej voči žalobcovi, predstavujúcej výťažok z predaja, predstavovala sumu 4.315,- eur. Podľa zmluvných dojednaný po odpočítaní výťažku z predaja vozidla dlh žalovanej voči žalobcovi predstavoval sumu 1.407,47 eur (správna výška vyúčtovania dohodnutého účastníkmi konania). V zostávajúcej časti bola preto žaloba zamietnutá. Súd vychádzal z nesporných skutočností medzi účastníkmi konania a o sporných rozhodol, pričom výška dlhu žalovanej na základe dohodnutého spôsobu vyúčtovania (stanovením výšky záväzku) predstavovala sumu 1.407,47 eur.
Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením dlhu žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Žalovaná ako spotrebiteľka sa nemohla vzdať výhodnejšej úpravy zodpovednosti za omeškanie s plnením dlhu podľa občianskoprávnej úpravy. Výška úrokov je stanovená vykonávacím predpisom, predstavujúca úrokovú sadzbu Y. navýšenú o osem percentuálnych bodov. Žalobcovi preto prislúchal úrok vo výške 9 % ročne zo sumy 1.407,47 eur od 22. 5. 2009 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením tohto dlhu doposiaľ trvá. Počiatok omeškania s plnením dlhu vyplýva z výzvy na plnenie stanovenej žalobcom písomným vyúčtovaním dlhu zo dňa 4. 5. 2009, ktorú žalovaná v úložnej dobe neprezvala, dňa 7. 5. 2009 bola zásielka vrátená späť, pričom štrnásťdňová lehota stanovená žalobcom na plnenie vo vzťahu k žalovanej uplynula dňom 21. 5. 2009. Nasledujúcim dňom sa žalovaná dostala do omeškania s plnením dlhu.
V súlade s ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd povolil žalovanej v 1. rade na zaplatenie dlhu mesačné splátky vo výške 50,- eur, splatné vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc marcom 2011 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd prihliadal na výšku peňažného plnenia, osobné a majetkové pomery žalovanej, ktorým rozhodnutím žalobca vo svojich majetkových pomeroch nebude dotknutý. Nezaplatením aj len jednej splátky žalovaná môže stratiť výhodu splátok.
Súd zamietol žalobu voči žalovanému v 2. rade z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že predmetnú zmluvu o úvere uzavrela ako dlžníka výlučne žalovaná v 1. rade. Podľa ustálenej judikatúry Najvyšších súdov SR a ČR, ak si požičiava jeden z manželov od iného subjektu peniaze a v zmluve o poskytnutí peňazí vystupuje ako dlžník, zo zmluvy o pôžičke je zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel, keďže zmluvou o úvere sú peňažné prostriedky ešte len nadobúdané (rozhodnutie NS ČSR zo dňa 31. 7. 1986 č. konania 3Cz/27/1986; uznesenie NS ČR zo dňa 30. 8. 2005 č. konania 29Odo/162/2005). Uvedený záver potvrdzuje aj rozsudok NS ČR zo dňa 29. 8. 2007 č. konania 26Odo/73/2006 (ak by zmluvu o poskytnutí štátneho príspevku uzavrel len jeden z manželov, bol by z nej oprávnený alebo zaviazaný len on sám; ak však takúto zmluvu uzavreli obidvaja manželia, sú z nej oprávnení a povinní obidvaja). Na uvedené nemá vplyv právny režim týkajúci sa nadobudnutia vlastníckeho práva k vozidlu, ktoré bolo financované aj peniazmi z úveru.
O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 45 % (1.407,47), v ktorej časti bola neúspešná žalovaná v 1. rade. Žalovaná v 1. rade bola úspešná v rozsahu 55 % (1.728,60 eur), v ktorej časti bol žalobca neúspešný. Pomer úspechu a neúspech tak predstavoval 10 % v prospech náhrady trov konania žalovanej v 1. rade. Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhoduje o trovách konania na návrh. Žalovaná v 1. rade si uplatnila náhradu trov konania, ktoré však nevyčíslila. Preto jej táto náhrada bola priznaná podľa obsahu spisu (§ 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Žalovanej v 1. rade bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu vo výške 188,- eur podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Zo sumy 188,- eur 10 % predstavovalo sumu 18,80 eur. Žalobca je preto povinný zaplatiť žalovanej v 1. rade trovy konania vo výške 18,80 eur. Iné trovy konania žalovanej v 1. rade z obsahu spisu nevyplývali.
O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď žalovanému v 2. rade, ktorý bol v konaní úspešný, prislúchala plná náhrada trov konania voči žalobcovi, v konaní neúspešnému. Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia a to z odmeny právneho zástupcu žalovaného za zastupovanie v konaní a to za prevzatie a prípravu zastúpenia 121,17 eur a zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 27. 1. 2011 vo výške 121,17 eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi prislúchala paušálna náhrada hotových výdavkov v súvislosti s dvoma úkonmi právnej služby a to dvakrát 7,41 eur, t. j. 14,82 eur. Celková výška trov právneho zastúpenia predstavovala spolu 257,16 eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť žalobca žalovanému v 2. rade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.