Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/170/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne T., so sídlom v B.,

zastúpenej B., so sídlom v B., za ktorú koná JUDr. O. W., konateľ a advokát, proti ţalovanej

I. Š., bývajúcej v H., zastúpenej JUDr. P. J., advokátom so sídlom v L., o zaplatenie

3 136,07 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn.

, v konaní o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline

z 13. októbra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 13. októbra 2011

sp. zn. v napadnutom zmeňujúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov

konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa sa ţalobou podanou na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 10. decembra 2009,

v spojení s jej doplnením z 22. septembra 2010 domáhala uloţenia povinnosti ţalovanej zaplatiť

jej 3 136,07 Eur s 0,05 %-ným úrokom z omeškania denne od 19. mája 2009 do zaplatenia

a náhrady trov konania. Ţalobu odôvodnila tým, ţe so ţalovanou uzavrela 14. decembra 2006

úverovú zmluvu č. X. (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej ţalovanej poskytla

peňaţné prostriedky na financovanie kúpy motorového vozidla T. (ďalej len „motorové

vozidlo“), ktoré ţalovaná nadobudla titulom kúpnej zmluvy uzatvorenej s predajcom vozidla A.

Na zabezpečenie pohľadávky ţalobkyne z úverovej zmluvy bola súčasne s podpísaním úverovej

zmluvy, medzi ţalobkyňou a ţalovanou uzavretá aj zmluva o zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Na príslušnom dopravnom inšpektoráte bola

2

ţalobkyňa zapísaná v evidencii vozidiel ako vlastníčka motorového vozidla a ţalovaná ako jeho

drţiteľka. Ţalovaná sa od 1. júla 2008 dostala do omeškania s plnením dlhu z úverovej zmluvy,

z ktorého dôvodu ţalobkyňa 3.9.2008 odstúpila od úverovej zmluvy a ţalovaná jej 22. októbra

2008 odovzdala motorové vozidlo. Ţalobkyňa motorové vozidlo nechala znalecky ohodnotiť

a predala ho za cenu 3 983 Eur. Konečné vyúčtovanie úverovej zmluvy ţalobkyňa zaslala

ţalovanej listom zo 4. mája 2009, ktorým ju zároveň vyzvala k zaplateniu sumy 3 136,07 Eur do

14 dní, najneskôr však do 19. mája 2009. K poţadovanej sume dospela ţalobkyňa keď k istine,

pohľadávke vzniknutej predčasným ukončením úverovej zmluvy vo výške 5 259,70 Eur

k 31. augustu 2009 pripočítala náklady spojené s predajom vozidla vo výške 386,89 Eur

(ocenenie motorového vozidla vo výške 92,94 Eur a 16 Eur, odhlásenie motorového vozidla

a zrušenie vlastníka na príslušnom dopravnom inšpektoráte vo výške 244,76 Eur a odobratie

motorového vozidla vo výške 33,19 Eur), náhradu škody za uhradené poistné vo výške 246,52

Eur, dve neuhradené úverové splátky ku dňu ukončenia úverovej zmluvy vo výške 303,66 Eur,

úrok zo zostatku istiny od poslednej splatnej splátky k dátumu vypovedania úverovej zmluvy vo

výške 30,41 Eur a odúročenú časť nesplatených úrokov vo výške 891,89 Eur. Spolu tak

pohľadávka ţalobkyne voči ţalovanej predstavovala 7 119,07 Eur. Od tejto sumy odpočítala

sumu získanú predajom motorového vozidla vo výške 3 983 Eur. Konečná pohľadávka voči

ţalovanej bola potom vo výške 3 136,07 Eur, ktorú ţalovaná dobrovoľne neuhradila. Výzvu na

zaplatenie tejto dlţnej čiastky sa ţalobkyni podarilo ţalovanej doručiť 30. septembra 2009.

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 27. januára 2011 č. k. -249

zaviazal ţalovanú k povinnosti zaplatiť ţalobkyni 1 407,47 Eur s 9 %-ným ročným úrokom

z omeškania od 22. mája 2009 do zaplatenia v mesačných splátkach vo výške 50 Eur, splatnými

vţdy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc marcom 2011 s tým, ţe omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a vo zvyšku ţalobu voči ţalovanej

zamietol. Voči pôvodne ţalovanému 2/ okresný súd ţalobu zamietol v celom rozsahu. Ţalobkyňu

zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalovanej trovy konania vo výške 18,80 Eur v lehote troch dní

od právoplatnosti rozsudku a pôvodne ţalovanému 2/ vo výške 257,16 Eur na účet jeho právneho

zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na návrh ţalobkyne okresný súd

uznesením z 19. októbra 2010 č. k. -188 pripustil do konania na strane ţalovanej

vstup ďalšieho účastníka, jej manţela z dôvodu, ţe v čase prevzatia záväzku z úverovej zmluvy

3

manţelstvo medzi ţalovanými trvalo a motorové vozidlo nadobudli do bezpodielového

spoluvlastníctva manţelov. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, ţe medzi

ţalobkyňou a ţalovanou bola uzatvorená úverová zmluva ako zmluva o spotrebiteľskom úvere,

z ktorej poskytnuté finančné prostriedky boli pouţité na kúpu motorového vozidla. Ţalovaná sa

v úverovej zmluve zaviazala vrátiť ţalobkyni poskytnutý úver v pravidelných mesačných

splátkach, v termínoch a počte splátok špecifikovaných v splátkovom kalendári. Medzi

účastníkmi nebolo sporné odstúpenie ţalobkyne od úverovej zmluvy z dôvodu omeškania

ţalovanej s plnením dlhu (platením mesačných splátok úverovej zmluvy), splatnosť dlhu a nebol

sporný ani nárok ţalobkyne na zaplatenie zostatku dlţnej istiny úveru vo výške 5 259,70 Eur,

neuhradené splátky úveru do ukončenia úverovej zmluvy vo výške 303,66 Eur a úrok zo zostatku

istiny od poslednej splátky k dátumu vypovedania úverovej zmluvy vo výške 30,41 Eur. V súlade

s (ďalej len „“) si okresný súd osvojil uvedené

skutkové zistenia zaloţené na zhodnom tvrdení účastníkov. Medzi účastníkmi zostal sporný

nárok ţalobkyne na náhradu škody, predstavujúcej náklady spojené s predajom motorového

vozidla vo výške 386,89 Eur (ocenenie motorového vozidla vo výške 92,94 Eur a 16 Eur,

odhlásenie motorového vozidla a zrušenie vlastníka na príslušnom dopravnom inšpektoráte

vo výške 244,76 Eur a odobratie vozidla vo výške 33,19 Eur), zaplatené poistné na havarijné

a povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

vo výške 246,52 Eur a odúročenú časť nesplatených úrokov vo výške 891,89 Eur. Okresný súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, ţe ţalobkyňa poskytla úverovou zmluvou

ţalovanej peňaţné prostriedky v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, pričom ţalovaná

nemohla individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu úverovej zmluvy.

V prípadoch, ak je zmluvná voľnosť spotrebiteľa obmedzená, je nevyhnutné zváţiť

proporcionalitu kaţdého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané

následky. Z prípadných nevyváţených zmluvných dojednaní potom nemôţu vzniknúť legitímne

očakávania. V preskúmavanej veci podľa podmienok pre poskytnutie úveru v prípade ukončenia

úverovej zmluvy sa ţalovaná zaviazala zaplatiť náklady spojené s realizáciou zabezpečovacieho

prevodu vlastníckeho práva, s predajom motorového vozidla. Tento záväzok povaţoval okresný

súd za vymedzený všeobecne, bez konkretizácie výšky nákladov, spôsobu výpočtu, prípadne

aspoň odhadu, a teda za neurčitý ( ). Výklad zmluvného

dojednania, ţe dlţník uhradí akékoľvek náklady spojené s predajom motorového vozidla, by

4

znamenal, ţe spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť akúkoľvek sumu predstavujúcu refakturáciu

peňaţných plnení, ktoré veriteľ vynaloţil v rámci svojich podnikateľských aktivít s tretími

podnikateľskými subjektmi. Na základe uvedeného mal okresný súd za to, ţe ţalovaná

neprevzala záväzok uhradiť ţalobkyni 244,76 Eur za odhlásenie motorového vozidla a zrušenie

vlastníka na príslušnom dopravnom inšpektoráte, ktorého príčinnú súvislosť so vzniknutou

škodou ţalobkyňa nepreukázala. Okresný súd nepriznal ţalobkyni ani nárok na náhradu nákladov

spojených s odobratím a prepravou motorového vozidla vo výške 33,19 Eur, keď mal z protokolu

o odovzdaní vozidla ţalovanou 22. októbra 2008 a korešpondencie medzi účastníkmi preukázané,

ţe ţalovaná odovzdala motorové vozidlo v súlade s výzvou ţalobkyne a ďalšia preprava

motorového vozidla nebola v príčinnej súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu medzi

účastníkmi konania. Za dôvodne uplatnený nárok zo sporných nárokov okresný súd povaţoval

znalecké ocenenie motorového vozidla vo výške 92,94 Eur, nakoľko znalecký posudok

obsahoval ocenenie motorového vozidla vo výške zhodnej s listinami predloţenými ţalovanou,

monitorujúcimi výšku predajných cien predmetného typu vozidla v rozhodnom čase na trhu.

Za nedôvodný povaţoval nárok na zaplatenie 16 Eur, ktoré ţalobkyňa vynaloţila

na vypracovanie druhého znaleckého posudku, keďţe v konaní nepreukázala dôvodnosť jeho

vypracovania. Ďalej podľa názoru okresného súdu sa ţalobkyňa dôvodne domáhala zaplatenia

náhrady škody na zaplatenom poistnom len za obdobie do odovzdania motorového vozidla

ţalovanou, t.j. do 22. októbra 2008 a nie za celé obdobie do zápisu zmeny drţiteľa motorového

vozidla, a to za havarijné poistenie vo výške 25,67 Eur a za poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vo výške 10,09 Eur, t.j. spolu 35,76 Eur. Vo zvyšnej

časti nárok ţalobkyne na uplatnené poistné zamietol. Okresný súd zamietol aj nárok ţalobkyne

na náhradu 891,89 Eur, ktorú ţalobkyňa označila ako odúročenú časť nesplatených úrokov, ktorá

suma vlastne predstavuje ušlý zisk v dôsledku predčasného ukončenia zmluvného vzťahu

so ţalovanou. V tejto časti svoje rozhodnutie odôvodnil chýbajúcou obligatórnou náleţitosťou

úverovej zmluvy, a to údaja o ročnej priemernej miere nákladov, ktorá je rozhodujúca pre

uzavretie zmluvy z hľadiska výberu poskytovateľa úveru. Jej absencia má za následok, ţe

úverová zmluva sa povaţuje za bezúročnú a bez poplatkov. V preskúmavanom prípade okresný

súd úverovú zmluvu povaţoval za takúto zmluvu, keďţe v nej ţalobkyňa uvádzala dva údaje

o ročnej priemernej miere nákladov, z ktorého dôvodu existencia dvoch rôznych údajov robila

tento údaj neurčitým, na základe čoho okresný súd konštatoval, ţe údaj o ročnej priemernej miere

5

nákladov nebol v zmluve o úvere uvedený a úver povaţoval za bezúročný. Od priznaných

nárokov (5 259,70+303,66+30,41+92,94+35,76), ktoré spolu predstavovali sumu 5 722,47 Eur

okresný súd odpočítal pohľadávku ţalovanej voči ţalobkyni, predstavujúcu výťaţok ţalobkyne

z predaja motorového vozidla vo výške 4 315 Eur, ktorú výšku výťaţku mal preukázanú faktúrou

č. X. Na základe uvedeného tak dlh ţalovanej podľa názoru okresného súdu bol vo výške

1 407,47 Eur. Svoje rozhodnutie okresný súd právne odôvodnil § 303, § 373 a § 497 Obchodného

zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 2008, § 4 ods. 2 písm. g/ a ods. 5 zákona

č. o spotrebiteľských úveroch v znení do 30. decembra 2007 a , a

a . Podľa veta prvá a

v znení účinnom do 31. decembra 2008 a Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1. januára 2009,

okresný súd ţalobkyni priznal 9 %-ný ročný úrok z omeškania z priznanej sumy od

22. mája 2009 do zaplatenia z dôvodu omeškania ţalovanej s plnením dlhu. Pri určení začiatku

omeškania vychádzal zo skutočnosti, ţe zásielka s písomným vyúčtovaním dlhu a výzvou uhradiť

dlţnú sumu zo 4. mája 2009 sa neprevzatá ţalovanou v úloţnej dobe vrátila ţalobkyni

7. mája 2009. Štrnásťdňová lehota určená ţalobkyňou na plnenie ţalovanej uplynula

21. mája 2009 a nasledujúcim dňom sa ţalovaná dostala do omeškania s plnením dlhu.

Mesačné splátky vo výške 50 Eur povolil okresný súd ţalovanej podľa

Prihliadal na výšku peňaţného plnenia, osobné a majetkové pomery ţalovanej, keď takýmto

rozhodnutím ţalobkyňa nebude podľa jeho názoru na svojich majetkových pomeroch dotknutá.

Ţalobu voči ţalovanému okresný súd zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

O náhrade trov konania medzi ţalobkyňou a ţalovanou rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2

v spojení s a a medzi ţalobkyňou a ţalovaným podľa

Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 13. októbra 2011 sp. zn. na odvolanie

ţalobkyne rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť

ţalobkyni 2 351,18 Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 19. mája 2009 do zaplatenia

v mesačných splátkach po 100 Eur splatnými do 20. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc

právoplatnosťou rozsudku s tým, ţe omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť

celého plnenia. Vo zvyšku ţalobu zamietol. Ţalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalobkyni

6

trovy konania v sume 418,20 Eur na účet právneho zástupcu v lehote troch dní. Odvolacie

konanie voči ţalovanému zastavil z dôvodu späťvzatia ţaloby ţalobkyňou voči nemu, s čím

ţalovaný súhlasil. Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Výrok, ktorým bola

ţalobkyňa rozsudkom okresného súdu zaviazaná zaplatiť ţalovanému trovy konania zostal

nezmenený. Rovnako ako súd prvého stupňa i odvolací súd mal preukázané uzavretie úverovej

zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva

k motorovému vozidlu, na kúpu ktorého boli pouţité peňaţné prostriedky poskytnuté úverovou

zmluvou. Tieţ mal preukázané porušenie dohodnutých podmienok úverovej zmluvy ţalovanou,

odstúpenie ţalobkyne od úverovej zmluvy 3. septembra 2008, odovzdanie motorového vozidla

ţalovanou 22. októbra 2008 ţalobkyni, ktorá ho nechala znalecky ohodnotiť a následne

odpredala. Pokiaľ ide o jednotlivé nároky ţalobkyne, odvolací súd sa stotoţnil so záverom súdu

prvého stupňa, okrem posúdenia nároku na náhradu nákladov za prevoz vozidla k znalcovi

za účelom ohodnotenia vozidla (označený ţalobkyňou ako nárok na náhradu nákladov spojených

s odobratím motorového vozidla) a nároku na zaplatené poistné v celej uplatnenej výške. Nárok

na náhradu nákladov spojených s odobratím motorového vozidla vo výške 33,19 Eur povaţoval

odvolací súd za dôvodný. Podľa jeho názoru by náklady vznikli v obdobnej výške aj v prípade,

keby znalec vycestoval ohodnotiť vozidlo do miesta, kde bolo ţalovanou pristavené. Nárok

na zaplatené poistné v celej uplatnenej výške, t.j. 246,52 Eur povaţoval za dôvodný preto, ţe

povinnosť platiť povinné zmluvné poistenie vyplýva vlastníkovi zo zákona a ohľadom poistného

na havarijné poistenie sa stotoţnil s tvrdením ţalobkyne, ţe po dobu predaja bola povinná toto

poistné hradiť, kým motorové vozidlo neodpredala, hoci ho nepouţívala a nebolo by preto

spravodlivé od nej ţiadať úhradu týchto nákladov. Na rozdiel od súdu prvého stupňa vychádzal

z iného záveru i ohľadom výťaţku získaného z predaja motorového vozidla. Podľa názoru

odvolacieho súdu ţalobkyňa, hoci motorové vozidlo bolo odpredané ďalšiemu zákazníkovi za inú

cenu, v skutočnosti z predaja, realizovaného prostredníctvom inej spoločnosti obdrţala 3 983 Eur

a nie vyššiu sumu, z ktorej vychádzal okresný súd. Odvolací súd tak oproti súdu prvého stupňa

priznal ţalobkyni z uplatňovaných nárokov viac o 611,70 Eur (33,19 Eur za odobratie

motorového vozidla + 246,52 Eur za zaplatené poistné + 332 Eur ako rozdiel medzi sumou

4 315 Eur a 3 983 Eur, z ktorých ako výťaţkov z predaja motorového vozidla súdy rozdielne

vychádzali). V odôvodnení svojho rozhodnutia však potom uviedol, ţe celkovo priznaná suma

ţalobkyni, navýšená oproti sume priznanej súdom prvého stupňa (1 407,47 Eur) predstavuje

7

2 351,18 Eur (a nie 2019,17 Eur ako súčet 1 407,47+611,70). Na druhej strane (v rozpore s vyššie

uvedeným, ţe z uplatnených nárokov priznal ţalobkyni viac o 611,70 Eur) zároveň uviedol, ţe

k tejto sume (2 351,18) dospel tak, keď k sume 5 722,47 Eur, ku ktorej ako opodstatnenej dospel

okresný súd, pripočítal 33,19 Eur + 246,52 Eur a 332 Eur. Úroky z omeškania z dlţnej sumy

odvolací súd priznal ţalobkyni zhodne so súdom prvého stupňa podľa § 517 Občianskeho

zákonníka a Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

. Na rozdiel od súdu prvého stupňa ţalovanej povolil mesačné splátky

po 100 Eur a za začiatok omeškania povaţoval 19. máj 2009, ktorý bol ţalobkyňou uvedený ako

posledný deň, kedy mohla ţalovaná plniť dobrovoľne. O trovách odvolacieho konania rozhodol

odvolací súd podľa vo vzťahu k ţalovanej a podľa

vo vzťahu k ţalovanému.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala ţalovaná dovolanie podľa § 238 ods. 1

z dôvodu podľa aţ c/ , a to v rozsahu výroku, ktorým krajský

súd zmenil rozsudok okresného súdu a v rozsahu výroku, ktorým jej krajský súd uloţil povinnosť

zaplatiť ţalobkyni trovy konania. Namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu

v časti, v ktorej odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bola zaviazaná

zaplatiť dlţnú sumu v mesačných splátkach po 50 Eur mesačne na 100 Eur mesačne.

Rozhodnutie odvolacieho súdu povaţovala za nezrozumiteľné a nesprávne v časti postupu

výpočtu konečnej dlţnej sumy 2 351,18 Eur odvolacím súdom, k zaplateniu ktorej bola

zaviazaná. Ďalej namietala nesprávny právny záver odvolacieho súdu týkajúci sa výťaţku

z predaja motorového vozidla, nároku na zaplatenie 33,19 Eur za odobratie motorového vozidla

a nároku na zaplatenie poistného v celej ţalobkyňou uplatnenej výške 246,52 Eur. Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky navrhla zmeniť rozsudok krajského súdu a zaviazať ţalobkyňu

k povinnosti zaplatiť jej trovy konania, resp. zrušiť rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe určenie výšky mesačných splátok,

v ktorých je ţalovaná povinná splniť záväzok nie je právnou otázkou, ani skutkovo relevantnou

otázkou, ktorú by bol súd povinný odôvodňovať. K nesprávnemu výpočtu celkovej sumy,

na zaplatenie ktorej bola ţalovaná zaviazaná uviedla, ţe túto údajnú vadu je moţné povaţovať

8

za zjavnú chybu v počítaní, ktorú môţe súd kedykoľvek opraviť. V ďalšej časti vyjadrenia sa

ţalobkyňa zaoberala otázkou ţalovanou namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla dovolanie ţalovanej zamietnuť a uloţiť jej

povinnosť zaplatiť trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel k záveru,

ţe dovolanie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom podaného

dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích

návrhov podľa aţ d/ Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie

odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa

obsahu tohto opravného prostriedku. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia

(ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

9

S prihliadnutím na námietku dovolateľky, ale tieţ vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242

ods. 1 ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní,

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení , dovolací súd sa

komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

Dovolateľka nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237

písm. a/ aţ e/ a g/ a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní

najavo.

Dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred

súdom ( v spojení s ) tým, ţe odvolací súd svoje

rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Dospel pritom k záveru, ţe konanie je takouto vadou

postihnuté.

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej

republiky okrem zákonov aj a nasl. a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny

poriadok priznáva.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

10

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

V preskúmavanej veci dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa k inému

záveru v časti nároku ţalobkyne na náhradu nákladov za odobratie motorového vozidla vo výške

33,19 Eur, ktorý nárok ţalobkyni na rozdiel od súdu prvého stupňa priznal, ďalej nároku

ţalobkyne na náhradu za zaplatené poistné vo výške 246,52 Eur, ktoré na rozdiel od súdu prvého

stupňa, ktorý ţalobkyni priznal tento nárok iba vo výške 35,76 Eur, jej ho priznal v celej

uplatnenej výške 246,52 Eur a tieţ k inému záveru i v otázke získaného výťaţku z predaja

motorového vozidla, keď na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý za získaný výťaţok ţalobkyne

povaţoval 4 315 Eur, povaţoval za získaný výťaţok 3 983 Eur. Na základe týchto iných záverov

potom rozsudok súdu prvého stupňa zmenil (priznal viac ako súd prvého stupňa). V odôvodnení

svojho rozhodnutia však svoje odlišné závery skutkovo, s poukazom na konkrétne dôkazy (napr.

ustanovenia úverovej zmluvy, v spise zaloţený splátkový kalendár na č.l. 52, podľa ktorého sú

zrejme v jednotlivých splátkach, ktoré nakoniec tvoria dlţnú sumu úveru zahrnuté i splátky

havarijného poistenia a povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu), ani právne,

s poukazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov neodôvodnil. Za skutkové a právne

odôvodnenie súladné s nemoţno povaţovať iba konštatovanie bez ďalšieho,

ţe náklady za prevoz vozidla k znalcovi by vznikli v obdobnej výške, pokiaľ by znalec

vycestoval ohodnotiť vozidlo do miesta, kde bolo pristavené ţalovanou, ani konštatovanie bez

ďalšieho, ţe nárok na náhradu nákladov za zaplatené poistné súd priznal, nakoľko povinnosť

platiť povinné zmluvné poistenie vyplýva zo zákona a bolo potrebné hradiť aj havarijné

poistenie. Rovnako za súladné s dovolací súd nepovaţoval ani odôvodnenie

iného výťaţku z predaja motorového vozidla len tým, ţe ţalobkyňa v skutočnosti obdrţala

3 983 Eur a nie sumu uvedenú súdom prvého stupňa, ktorý vychádzal z ceny, za akú bolo

motorové vozidlo odpredané prostredníctvom inej osoby ďalšiemu zákazníkovi. Bez

11

akéhokoľvek odôvodnenia nechal odvolací súd svoje rozhodnutie v časti zmeny výšky

mesačných splátok.

Odvolací súd ohľadom svojho právneho záveru v odôvodnení rozhodnutia vôbec

neuviedol, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ani podľa ktorých ustanovení vec právne

posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu tak neobsahuje vysvetlenie, na základe

čoho, akých skutkových a právnych záverov dospel odvolací súd k záveru o oprávnenosti daných

nárokov a výške výťaţku z predaja motorového vozidla.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd mení rozhodnutie súdu

niţšieho stupňa musí podľa názoru dovolacieho súdu obsahovať zákonné náleţitosti uvedené

v , pretoţe pri zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom

(priznaní nároku vo vyššom rozsahu), tento súd svojím rozhodnutím nahrádza napadnuté

prvostupňové rozhodnutie. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia preto musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania

a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom

odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu

a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj

dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, ţe

rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých skutkových záverov súd

vychádzal, ktoré dôkazy mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých výpovedí svedkov vychádzal,

z ktorých vyvodil skutkové zistenia odlišné od zistení, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa,

ide o procesne nesprávne rozhodnutie. Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nemá náleţitosti

uvedené v , je potom nepreskúmateľný a účastníkovi je takýmto rozhodnutím

odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko nemá moţnosť v dovolacom konaní náleţite

argumentovať.

Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu,

12

t.j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť postupu

odvolacieho súdu. Jeho rozhodnutie neobsahuje dôvody, pre ktoré dospel k danému právnemu

záveru, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,

ktoré vzal za preukázané a ktoré nie a ako vec právne posúdil a podľa ktorých právnych

ustanovení. Dovolací súd tak nemá moţnosť posúdiť opodstatnenosť a dôvodnosť zmeny

prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom, a teda ani preskúmať, či zmeňujúci rozsudok

spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký,

ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29;

Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája

1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa názoru dovolacieho súdu je rozhodnutie odvolacieho súdu zároveň

nepreskúmateľné i v časti výpočtu konečnej sumy, na zaplatenie ktorej odvolací súd zaviazal

ţalovanú, a to z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti. Na jednej strane odvolací súd uviedol, ţe oproti

súdu prvého stupňa priznal ţalovanej z uplatňovaných nárokov viac o 611,70 Eur (33,19 Eur

za odobratie motorového vozidla, 246,52 Eur za zaplatené poistné a 332 Eur ako rozdiel medzi

sumou 4 315 Eur a 3 983 Eur, z ktorých ako výťaţkov z predaja motorového vozidla súdy

rozdielne vychádzali). Na základe uvedeného by potom, keď k sume 1 407,47 Eur priznanej

13

súdom prvého stupňa odvolací súd pripočítal uvedených 611,70 Eur, mal zaviazať ţalovanú

k povinnosti zaplatiť ţalobkyni 2019,17 Eur. Odvolací súd však zároveň v ďalšej časti

odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, ţe priznaná suma predstavuje 2 351,18 Eur

(na zaplatenie ktorej ţalovanú zaviazal) a uviedol postup, ktorým dospel k tejto sume. Dovolací

súd uvádza, ţe týmto (zjavne nesprávnym) postupom výpočtu uvedeného odvolacím súdom

v odôvodnení jeho rozhodnutia, nemoţno dospieť k sume 2 351,18 Eur. Na základe uvedeného je

odôvodnenie výpočtu odvolacieho súdu nezrozumiteľné a ako také nepreskúmateľné. Navyše sa

výpočet (suma priznaná OS navýšená o 611,70 Eur) javí byť nesprávnym i z toho dôvodu, ţe

odvolací súd opomenul pri pripočítaní poistného prihliadnuť na uţ okresným súdom priznaný

nárok na zaplatené poistné v sume 35,76 Eur, ktoré tak bolo pripočítané dvakrát (keď odvolací

súd pripočítal celú sumu 246,52 Eur).

Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesným vadám podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie

vydané v konaní postihnutom tak závaţnými procesnými vadami, nemôţe byť povaţované

za správne.

Pokiaľ dovolateľka ako dovolací dôvod uvádzala nesprávne právne posúdenie veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ), dovolací súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom

konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom

na zistenú procesnú vadu, z dôvodu ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto

posúdenie dostatočným podkladom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených preto rozhodol tak ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie

( v spojení s ) s tým, ţe právny názor ním vyslovený je

pre súd záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

14

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2013

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová