Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/397/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: Toyota Financial Services Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Gagarinova 7/C, IČO: 35 915 404, zastúpeného BEATOW PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 4, IČO: 36 848 841 proti odporkyni: P. N., nar. XX. X. XXXX, bytom D. XX, zastúpenej JUDr. Petrom Jančim, advokátom so sídlom F. Z., O. XXX, o zaplatenie 3 136,07 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -249 zo dňa 27. 1. 2011, takto

rozhodol:

Súd pripúšťa späťvzatie návrhu o sumu 1 050,- eur a v tejto časti konanie zastavuje.

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 933,42 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 19. 5. 2009 do zaplatenia v mesačných splátkach po 75,- eur splatnými do 20. dňa kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 251,53 eur, tieto na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote 3 dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš čiastočne vyhovel návrhu a zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 407,47 eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 22. 5. 2009 do zaplatenia, a to mesačnými splátkami vo výške 50,- eur, splatnými od marca 2011 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V ostatnej časti (1 728,60 eur) návrh zamietol. Taktiež zamietol návrh voči odporcovi v rade 2/ (pôvodne v konaní vystupoval K. N.) a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť odporkyni v rade 1/ trovy konania vo výške 18,80 eur a odporcovi v rade 2/ trovy konania vo výške 257,16 eur.

V odôvodnení rozsudku konštatoval, že medzi navrhovateľom a odporkyňou v rade 1/ bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej odporkyňa v rade 1/ zakúpila osobné motorové vozidlo Toyota Yaris a navrhovateľovi sa zaviazala hradiť mesačné splátky vo výške 170,52 eur. Nakoľko zo strany odporkyne v rade 1/ došlo k porušeniu podmienok zmluvy, vozidlo jej bolo odobraté, odpredané a po odpočítaní poskytnutého plnenia a výťažku za odpredaj vozidla, vznikla odporkyni povinnosť uhradiť dlh vo výške 1 407,47 eur. Prvostupňový súd neuznal všetky náklady vzniknuté navrhovateľovi v súvislosti s odstúpením od úverovej zmluvy, a preto vo zvyšnej časti požadovaný nárok zamietol. Svoje rozhodnutie

zdôvodnil ust. , a , ako aj ust. o spotrebiteľských úveroch, resp. ust. , , príp. v spojení s Nariadenia vlády SR č. . Prvostupňový súd tiež poukázal na ust.

, poukazujúc na dobré mravy. Návrh voči odporcovi v rade 2/ zamietol z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie, nakoľko predmetnú zmluvu o úvere uzatvorila výlučne odporkyňa v rade 1/.

O trovách konania rozhodol vo vzťahu k odporkyni v rade 1/ podľa ust. , pričom poukázal na pomer úspechu navrhovateľa a odporkyne v rade 1/ v konaní a vo vzťahu k odporcovi v rade 2/ podľa ust. s odôvodnením, že odporca v rade 2/ v celom rozsahu úspešne bránil svoje práva. O možnosti splátok rozhodol súd podľa a odporkyni v rade 1/ vzhľadom na jej sociálnu situáciu povolil pravidelné mesačné splátky vo výške 50,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal, prostredníctvom zástupcu, odvolanie navrhovateľ. Namietal správnosť výrokov, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu proti odporkyni v rade 1/ zamietol, resp. v celej časti proti odporcovi v rade 2/ a tiež namietol rozhodnutie súdu, v časti ktorou povolil splatenie dlhu v splátkach. Namietal tiež správnosť rozhodnutia o trovách konania. Odvolanie zdôvodnil tým, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Opakovane špecifikoval jednotlivé náklady, ktoré boli spojené s predajom osobného motorového vozidla po zrušení a vyúčtovaní úverovej zmluvy, ako aj náklady spojené s odobratím vozidla, jeho pristavením znalcovi. Za nesprávny pokladal záver súdu v tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere pokiaľ neobsahuje percentuálnu ročnú mieru nákladov sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Poukazoval na platnosť a účinnosť , keď prvostupňový súd aplikoval ustanovenia novšieho znenia zákona, pričom právne vzťahy vzniknuté pred 11. 6. 2010 sa majú spravovať doterajšími predpismi, ak tento zákon neustanovuje inak. Navrhovateľ v úverovej zmluve uviedol RPMN vo výške 5,58 %, pričom súd nesprávne vyhodnotil aj skutočnosť, že RPMN mal byť správne uvedený vo výške 15,81 %. Taktiež prvostupňového súdu vyčítal, že neuznal pohľadávku z titulu dlžného poistného, ktoré keďže vozidlo bolo v prevádzke, bol povinný platiť a to aj za dobu, keď vozidlo už bolo odovzdané navrhovateľovi za účelom jeho ďalšieho predaja. K zániku povinného zmluvného poistenia k vozidlu došlo až zápisom prevodu držby na inú osobu v evidencii vozidiel, k čomu došlo až 22. 4. 2009. Obdobne postupoval navrhovateľ pri havarijnom poistení, keď na navrhovateľa nemožno prenášať riziko, že prípadná škodová udalosť na vozidle nebude krytá poistením tohto vozidla. Zotrvával na tom, že výťažok z predaja vozidla správne vyúčtoval. Tvrdenie prvostupňového súdu, že mohol vozidlo predať za vyššiu cenu nie je ničím doložené. Za odpredaj vozidla navrhovateľ obdržal len sumu uvedenú vo vyúčtovaní úveru. Ďalej poukazoval na nesprávnosť priznania úroku z omeškania, keď tieto žiadal priznať od 19. 5. 2009, nakoľko toto bol posledný termín, ktorý z vlastnej iniciatívy stanovil ako termín dobrovoľného plnenia zo strany odporkyne v rade 1/. Pri povolených splátkach namietal skutočnosť, že prvostupňový súd neoprávnene a bezdôvodne zvýhodnil postavenie odporkyne v rade 1/ voči navrhovateľovi, takýmto spôsobom predĺžil splatenie dlhu, čo má dosah na tok finančných prostriedkov navrhovateľa a negatívny dosah na jeho podnikateľskú činnosť. Nakoniec súd ani nemal jednoznačne preukázané, aké je sociálne postavenie odporkyne v rade 1/, ktorá by mala podnikať v oblasti poisťovníctva, pričom jej príjem z tejto činnosti sa mení. Súd však prihliadal len na jej príjmy za rok 2010. Odvolateľ ďalej namietal, že súd nesprávne posúdil zodpovednosť odporcu v rade 2/, keď úverová zmluva bola uzatvorená za trvania manželstva týchto účastníkov a preto obaja vozidlo nadobudli do BSM. Odporca v rade 2/ vedel o uzatvorení úverovej zmluvy, dal k tomu súhlas, a preto má tiež zodpovedať za dlhy odporkyne v rade 1/. Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcov k náhrade trov konania.

Svojím ďalším podaním navrhovateľ zobral odvolanie čiastočne späť a to voči odporcovi v rade 2/, pričom žiadal odvolacie konanie v tejto časti zastaviť. S takýmto postupom odporca v rade 2/, resp. jeho právny zástupca vyjadril súhlas.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa v rade 1/ a uviedla, že plne súhlasí s rozsudkom prvostupňového súdu, pričom tvrdenia uvedené navrhovateľom v odvolaní považuje za zavádzajúce a neopodstatnené. Je si vedomá svojho dlhu, nesúhlasila len s neúmerným

a neopodstatneným navýšením plnenia, ktoré požaduje navrhovateľ. Právne posúdenie veci prvostupňovým súdom považuje za správne a preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

Odvolací súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 13. 10. 2011 zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že odporkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 351,18 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 19. 5. 2009 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100,- eur, vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň vzhľadom na späťvzatie odvolanie voči odporcovi v rade 2/ voči tomuto účastníkovi odvolacie konanie zastavil. Odporcovi v rade 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a odporkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 418,20 eur. Pôvodný výrok rozsudku, ktorým bol navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi v rade 2/ trovy konania, ostal nezmenený. Na rozdiel od prvostupňového súdu odvolací súd týmto rozsudkom priznal z uplatňovaných nárokov navrhovateľom navyše sumu 611,70 eur. Odporkyňa v rade 1/ proti tomuto rozsudku podala dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 13. 10. 2011 v napadnutom zmeňujúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom teda odvolací súd konal ako s účastníkom na strane odporcu len s pôvodnou odporkyňou v rade 1/.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a po nariadení pojednávania v zmysle s prihliadnutím na právne závery uznesenia Najvyššieho súdu SR, rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa ust. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti s tým, že zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 933,42 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 19. 5. 2009 do zaplatenia v mesačných splátkach po 75,- eur pod stratou výhody splátok v prípade neplnenia povinností. Vo zvyšnej časti návrh zamietol a zároveň podľa pripustil späťvzatie návrhu o sumu 1 050,- eur a v tejto časti konanie zastavil. Späťvzatie návrhu pripustil za súhlasu odporkyne, ktorá sumu 1 050,- eur v priebehu konania uhradila navrhovateľovi.

Odvolací súd z obsahu spisu a doplneného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou v rade 1/ úverovú zmluvu a z takto poskytnutých finančných prostriedkov bola financovaná kúpa motorového vozidla Toyota Yaris. Úverová zmluva bola uzatvorená na dobu 73 mesiacov, pričom odporkyňa v rade 1/ sa zaviazala hradiť mesačne splátky úveru vo výške 134,78 eur, splátky poistného, všetko spolu vo výške 170,52 eur. Odporkyňa v rade 1/ sa vlastníkom motorového vozidla stala na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou AUTOKLUB - PP, s.r.o. Poprad. Medzi navrhovateľom a odporkyňou v rade 1/ bola zároveň uzatvorená zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Odporkyňa v rade 1/ porušila dohodnuté podmienky úverovej zmluvy, keď riadne a včas neplatila dohodnuté splátky. Po vzájomnej korešpondencii odporca dňa 3. 9. 2009 odstúpil od úverovej zmluvy. Odporkyňa v rade 1/ odovzdala dňa 22. 10. 2008 osobné motorové vozidlo navrhovateľovi, ktorý ho následne nechal ohodnotiť súdnym znalcom a odpredal tretej osobe za kúpnu cenu 3 983 eur. Podľa konečného vyúčtovania požadoval navrhovateľ za predčasné ukončenie úverovej zmluvy sumu 5 259,70 eur k 31. 8. 2009 a ďalej náklady spojené s predajom vozidla, s jeho ocenením, odhlásením z evidencie, pristavením znalcovi, náhradu za poistné, pohľadávku za dve neuhradené úverové splátky do dňa ukončenia úverovej zmluvy, ako aj úrok zo zostatku istiny od poslednej splatnej splátky. Požadoval tiež pohľadávku vo výške 891,89 eur ako odúročenú časť nesplatených úrokov. Celkovo tak náklady predstavovali 7 119,07 eur, pričom z tejto sumy odrátal výťažok z predaja motorového vozidla vo výške 3 983,- eur. Od odporkyne tak požadoval sumu 3 136,07 eur (po čiastočnom späťvzatí o sumu 1 050,- eur sumu 2 086,07 eur).

Vychádzajúc z takto zistených skutočností po doplnení dokazovania na pojednávaní pred odvolacím súdom dospel aj odvolací súd k záveru, že predmetnú úverovú zmluvu je potrebné hodnotiť ako zmluvu spotrebiteľskú v súlade so o spotrebiteľských úveroch. Potrebné je aplikovať aj ust. , , v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pri hodnotení oprávnenosti jednotlivých nárokov navrhovateľa sa odvolací súd čiastočne stotožnil s právnymi závermi

prvostupňového súdu, v zmysle ktorých úverová zmluva zanikla dňom 16. 9. 2008. Zmluva však neobsahovala všetky nevyhnutné údaje a nesprávny bol údaj o RPMN a je tak možné dospieť k záveru, že z hľadiska ochrany spotrebiteľa sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov. V súlade s rozhodnutím prvostupňového súdu potom odvolací súd dospel k záveru, že nie je daná oprávnenosť navrhovateľa na zaplatenie sumy 891,89 eur označenej ako odúročená časť nesplatených úrokov. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na skutočnosť, že predchádzajúce znenie Zákona o spotrebiteľských úveroch považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, v prípade ak zmluva neobsahovala údaj o RPMN, odvolací súd má za to, že aj nesprávny údaj v neprospech spotrebiteľa tak, ako to v novelizovanom znení zákona upravil zákonodarca, potom spôsobuje akoby takýto údaj neexistoval. Iný výklad zákona by bol v neprospech spotrebiteľa. Na rozdiel od prvostupňového súdu však odvolací súd iným spôsobom vyhodnotil opodstatnenosť ostatných jednotlivých nárokov súvisiacich s predajom, resp. zaplatením poistného za osobné motorové vozidlo. Oproti prvostupňovému súdu za dôvodný ako účelne vynaložený považoval nárok na zaplatenie sumy 33,19 eur, predstavujúci vzniknuté náklady za prevoz vozidla k znalcovi za účelom jeho ohodnotenia, vychádzajúc pritom zo znenia úverovej zmluvy a podmienok pre poskytnutie úveru, ktoré podpísala odporkyňa dňa 22. 12. 2006. V znení tejto zmluvy a podmienok v prípade ukončenia úverovej zmluvy sa dlžník (odporkyňa) okrem iného zaviazal zaplatiť navrhovateľovi čiastku predstavujúcu náklady spojené s odobratím, prepravou, parkovaním a predajom vozidla, a to v prípade realizácie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k vozidlo alebo záložného práva. Tiež sa zaviazala zaplatiť náhradu škody, pričom tieto povinnosti sa zaviazala plniť odporkyňa aj po ukončení zmluvy podľa . Z dôvodu neplnenia povinností odporkyňou, bola táto navrhovateľom písomne listom zo dňa 9. 10. 2008 vyzvaná na pristavenie vozidla do sídla spoločnosti v Bratislave. Odporkyňa požiadala o možnosť vozidlo odovzdať bližšie pri mieste jej vtedajšieho bydliska, nakoniec navrhovateľ súhlasil, aby vozidlo bolo pristavené do Popradu. Za účelom ohodnotenia vozidla však toto bolo prevezené do Bratislavy, čo vyúčtoval navrhovateľ sumou 33,19 eur. Ohodnotenie motorového vozidla vykonal znalec Ing. Antonín, pričom z vyúčtovania znaleckého posudku je zrejmé, že vozidlo bolo ohliadnuté v Bratislave a znalec účtoval len náklady súvisiace s podaním posudku. Odvolací súd tak má za to, že tieto náklady nie sú neúmerné, neúčelné, naopak v tomto prípade navrhovateľ vyšiel v ústrety odporkyni, ktorá nemusela vozidlo dopraviť do Bratislavy (a absolvovať sama cestu späť), ako jej to vyplývalo z podmienok pre poskytnutie úveru, a preto tieto náklady súd pokladal za dôvodné (väčšie náklady by vznikli odporkyni, pokiaľ by vozidlo z miesta bydliska pristavila do Bratislavy a cestovala späť) a nemôže byť na ťarchu navrhovateľa, keď vyhovel žiadosti navrhovateľky a umožnil jej odstaviť vozidlo na základe jej žiadosti v Poprade. Uvedený nárok predstavuje škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi v súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti odporkyňou (nedodržanie podmienok úverovej zmluvy). Odvolací súd ďalej oproti prvostupňovému súdu priznal navrhovateľovi zaplatené poistné vyplývajúce z uzatvorenej poistnej zmluvy povinného zmluvného poistenia a havarijného poistenia, nielen do odovzdania vozidla, ale až do jeho odhlásenia z evidencie (do predaja). Uvedená čiastka predstavuje 246,52 eur, pričom súd vychádzal z predloženej poistnej zmluvy č. 0056/0251 zo dňa 14. 12. 2006, ktorú s poisťovateľom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. uzatvorila ako oprávnená osoba odporkyňa. Zároveň zo zmluvných podmienok vyplynulo, že navrhovateľ sa stal ručiteľom pri poistnej zmluve, pričom poistné bolo vyúčtované až do štvrtého mesiaca 2009, kedy na základe kúpnej zmluvy vozidlo dňa 16. 4. 2009 bolo odkúpené AUTOKLUB-om - PP, s.r.o. so sídlom v Poprade za kúpnu cenu 3 983,- eur. V zmluve bolo uvedené, že vlastníctvo prechádza na kupujúceho dňom zaplatenia kúpnej ceny, k čomu došlo toho istého dňa. Súd sa nestotožnil s tvrdením odporkyne, že odovzdaním vozidla jej zanikla povinnosť platiť poistné. Táto povinnosť vyplývala z uzatvorenej poistnej zmluvy odporkyňou, pričom ako už bolo vyššie uvedené, navrhovateľ bol pre plnenie poistného v postavení ručiteľa. Pokiaľ teda odporkyňa mala za to, že nemá dôvod ďalej plniť poistné, mohla ukončiť poistenie. Keďže sa tak z jej strany nestalo a navrhovateľ poistné zaplatil, uvedený nárok opäť ponímal odvolací súd ako škodu vzniknutú v súvislosti s porušením povinností odporkyne. K zániku poistnej zmluvy povinného zmluvného poistenia došlo až zápisom prevodu držby na inú osobu v evidencii vozidiel dňa 22. 4. 2009. Obdobne pri havarijnom poistení nemožno na navrhovateľa preniesť riziko, že prípadná škodová udalosť na vozidle nebude krytá poistením tohto vozidla. Z tohto dôvodu potom odvolací súd zaplatené poistné (ktorého výška sporná nebola), sumy zaplatené navrhovateľom tomuto priznal, nakoľko sa tým zmenšil jeho majetok bez jeho zavinenia, naopak zmluvnú povinnosť porušila odporkyňa, pričom vznik škody je práve v príčinnej súvislosti s jej konaním. Pokiaľ v odvolaní poukazoval odvolateľ na to, že obdržal pri odpredaji motorového vozidla sumu 3 983,- eur, táto skutočnosť vyplynula z kúpnej zmluvy, ako aj z výpisu z účtu, kde bola kúpna zmluva v takejto výške kupcom, v tomto prípade spoločnosťou AUTOKLUB - PP, s.r.o. uhradená. Tak ako na to poukazoval navrhovateľ, ak aj došlo týmto subjektom následne k odpredaju motorového vozidla

ďalšej osobe, je to už vzťah medzi týmito subjektmi, pričom z takéhoto predaja navrhovateľ nemal žiadny prospech. Pokiaľ odporkyňa tvrdila, že osobné motorové vozidlo mohlo byť odpredané aj za vyššiu sumu, nič jej nebránilo, aby potencionálneho kupca oznámila navrhovateľovi a realizoval sa predaj vozidla tomuto záujemcovi za vyššiu cenu. Takáto skutočnosť sa však nepotvrdila, naopak pokiaľ bolo vozidlo v ponuke za vyššiu sumu, nedošlo k jeho predaju za dobu 4 mesiacov, až následne po znížení ceny sa predaj realizoval. Tvrdenia odporkyne odpredať vozidlo za vyššiu cenu sú tak len hypotetické. Z tohto dôvodu potom odvolací súd ako výťažok z predaja vozidla započítal do plnenia v prospech navrhovateľa ním skutočne obdržanú sumu vo výške 3 983,- eur. V priebehu konania navrhovateľka uhradila čiastočne nároky navrhovateľa vo výške 1 050,- eur, čo súd pri výpočte zostatku dlžnej sumy zohľadnil. Celkovo potom zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 933,42 eur. K takejto sume dospel odvolací súd spôsobom takým, že ku sume 5 259,70 eur (dlžná suma uznaná oboma účastníkmi v konaní nerozporovaná) predstavujúca zostatok istiny k 31. 8. 2009 pripočítal sumu 303,66 eur ako neuhradené splátky č. 20 a 21, sumu 92,94 eur ako náklady spojené s predajom vozidla, sumu 30,41 eur, nesporný úrok zo zostatku istiny od poslednej splatnej splátky k dátumu vypovedania zmluvy, čo potom predstavuje sumu 5 686,71 eur. K tejto sume navyše pripočítal sumu 611,70 eur, čo predstavuje sumu 33,19 eur ako náklady spojené s pristavením vozidla do sídla navrhovateľa (z Popradu do Bratislavy), ako aj poistné vo výške 246,52 eur. Takéto plnenie potom spolu predstavuje 5 966,42 eur a od toho súd odpočítal sumu 3 983,- eur ako výťažok z odpredaja vozidla. Výsledná suma, ktorú by mala odporkyňa zaplatiť predstavuje 1 983,42 eur, z toho však v priebehu odvolacieho konania zaplatila 1 050,- eur a zvyšok predstavuje 933,42 eur. K tomuto odvolací súd obdobne ako prvostupňový súd priznal úrok z omeškania vo výške 9 % s poukazom na ust. v spojení s Nariadenia vlády SR č. , keď výška úrokov predstavuje úrokovú sadzbu ECB navýšenú o osem percentuálnych bodov, spolu teda 9 % ročne z priznanej sumy. Na rozdiel od prvostupňového súdu za začiatok omeškania považoval odvolací súd dátum 19. 5. 2009, nakoľko tento bol navrhovateľom uvedený ako posledný, kedy mohla odporkyňa plniť dobrovoľne, nakoľko sa tak z jej strany nestalo, dostala sa následne s plnením do omeškania.

Plnenie v splátkach umožnil súd s prihliadnutím na sociálne postavenie odporkyne, ako aj na skutočnosť, že v priebehu konania plnila časť dlhu splátkami. Súd o splátkach rozhodol v súlade s ust. .

Vzhľadom na takto uvedené skutočnosti, potom odvolací súd odvolaniu čiastočne vyhovel a rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti nárok zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s ust. , pričom vychádzal z pomeru úspechu účastníkov v konaní. Navrhovateľ žaloval sumu 3 136, eur, pričom úspešný bol do výšky 1 983,42 eur (pred odpočítaním sumy 1 050,- eur), jeho úspešnosť tak predstavovala 63 % (37 % úspešná odporkyňa v konaní), čistý úspech potom predstavoval 26 %, a preto súd v takomto pomere rozhodol o priznaných trovách konania (prvostupňového). Uplatnené trovy predstavovali náhradu trov právneho zastúpenia, keď súd jednotlivé úkony právnej služby, ako aj základnú sadzbu tarifnej odmeny posudzoval v súlade s vyhláškou č. . Navrhovateľovi priznal 5 celých úkonov a 1 krátený úkon vo výške 1/4-iny. Úkony priznal za prípravu a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súd, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 18. 11. 2010 a dňa 27. 1. 2011. Ako štvrtinový úkon posudzoval účasť na pojednávaní dňa 28. 9. 2010, kde pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Súd nepriznal požadovaný úkon za účasť na pojednávaní dňa 20. 5. 2010, nakoľko zástupca navrhovateľa substitučne splnomocnil na zastupovanie pred súdom advokáta Mgr. Pavla Karmana so sídlom v T., avšak podľa poverenia predloženého súdu sa na pojednávaní zúčastnila JUDr. Z. Z., odborná zamestnankyňa. Podľa advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva. Keďže odborná zamestnankyňa do kategórie osôb oprávňujúcich pred súdom vystupovať v mene povereného advokáta nepatrí, súd za jej účasť pred súdom náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. Pri tarifnej hodnote veci vychádzal z nároku požadovaného navrhovateľom, t.j. zo sumy 3 136,07 eur. Podľa vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon predstavuje 121,17 eur, 1/4-ina z toho predstavuje 30,29 eur. Za 5 úkonov je to spolu suma 605,85 eur + štvrtinový úkon 30,29 eur, k tomu súd priznal 2 x režijný paušál 6,95 eur (úkony z roku 2009), 3 x režijný paušál po 7,21 eur (úkony z roku 2010) a 1 x režijný paušál 7,41 eur (úkon z roku 2011). Celkovo trovy právneho zastúpenia predstavujú 679,08 eur, pri čistom úspechu 26 % je to 176,56 eur, k tomu súd priznal 20 % DPH vo výške

35,31 eur, spolu tak trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 211,87 eur. Súd priznal tiež náhradu súdneho poplatku vo výške 26 %, t.j. zo sumy 141,- eur = 36,66 eur a tiež priznal náhradu hotových výdavkov za výpis z registra obyvateľstva, keď navrhovateľ pred podaním návrhu na súd za poplatok 3,- eurá zisťoval aktuálny pobyt odporkyne v rade 1/. Celkove potom trovy predstavujú 251,53 eur.

Pri trovách odvolacieho konania vychádzal súd z predmetu odvolania (1 728,60 eur). Úspešný bol navrhovateľ do výšky 575,95 eur, čo predstavuje 33 %, neúspešný do výšky 67 %. Úspešnejšia tak v odvolacom konaní bola odporkyňa, ktorá si trovy uplatnila, avšak v zmysle , trovy nevyčíslila. Súd jej preto náhradu nepriznal.

Súd rozhodoval aj o trovách dovolacieho konania v zmysle , pričom odporkyňa bola úspešná v tomto konaní, avšak opätovne právny zástupca trovy nevyčíslil, pričom samotnému účastníkovi zo spisu žiadne trovy, či už dovolacieho alebo odvolacieho konania nevyplynuli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.