Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-262-2004.pdf
PDF · 126.65 KB
No categories available
15C/262/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Márie Biroščákovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a Mgr. Jaroslava Galla v právnej veci navrhovateľky: 1/ Eleonóra S., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom F. F., M. Q. V. č. XX a navrhovateľky: 2/ Q. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N., A. W. č.XX, obe zastúpené Mgr. Petrom Lackom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Panská č.17, proti odporkyni: L. U., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. č. XX, zastúpená JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Horná č.51, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateliek 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 15C/262/04-502 zo dňa 10.06.2010 takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva navrhovateľky 1/ a odporkyne k nehnuteľnostiam zapísaným na N. pre kat. úz. H. M., obec M., vo výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva navrhovateliek 1/, 2/ a odporkyne k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX a LV č. XXX pre. kat. úz. H. M., obec M. a vo výroku o prikázaní nehnuteľností do výlučného vlastníctva odporkyne, ktorá je povinná zaplatiť navrhovateľke 1/ na náhradu jej spoluvlastníckeho podielu sumu 26.648,74 eura, navrhovateľke 2/ na náhradu jej spoluvlastníckeho podielu sumu 1.904,14 eura obom do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok okresného súdu v ďalšej časti, a to výroku o povinnosti navrhovateľky 1/ zaplatiť odporkyni z titulu bezdôvodného obohatenia 4.527,81 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a o trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky 1/ a odporkyne k rodinnému domu súpisné č. 90 postavenom na parcele č. XXX/X kat. úz. H. M., obec M., okres V., zapísanom na LV č. XXX spolu s príslušenstvom dielňou za domom bez súpisného čísla, hospodárskou budovou bez súpisného čísla, čelné oplotenie, oplotenia zadných častí, kopaná studňa, vodovodná prípojka, vodomerná šachta, kanalizačná prípojka do žumpy, žumpa, prípojka plynová, prípojka NN-vzdušná, vonkajšie schody - vstup do domu, oporný múrik - vstup z ulice cez bránku, prístupový chodník k rodinnému domu, spevnená plocha - vjazd do dvora, oporné múriky vjazdu do dvora, spevnená plocha - pred hospodárskou budovou, spevnená plocha vstup do 1. NP zo dvora, jama na zeleninu, oddrenážovanie rodinného domu. Prvostupňový súd zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateliek 1/ a 2/ a odporkyne k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXX pre kat. úz. H. M., obec M., okres V., V. parcely, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. XXX/X/X - záhrady o výmere X 376 m2, parc. č. XXX/ X/X - vodné plochy o výmere XX m2, parc. č. XXX/X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X- záhrady o výmere 458 m2, vedených na LV č. XXX pre kat. úz. H. M., obec M., okres V., parcelu registra ,,E“, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2. U. uvedené nehnuteľnosti
prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne, ktorú zaviazal zaplatiť navrhovateľke 1/ titulom náhrady za jej spoluvlastnícky podiel sumu 26.648,74 eura a navrhovateľke 2/ rovnakým titulom sumu X.XXX,XX eura obom do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke 1/ uložil povinnosť zaplatiť odporkyni z titulu bezdôvodného obohatenia X.XXX,XX eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie vo veci súd prvého stupňa odôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka, pričom zistil, že nedošlo k dohode účastníkov konania ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Konštatoval, že rozdelenie veci tvoriace predmet sporu nie je možné jednak podľa vyjadrení účastníčok konania a tiež aj podľa záverov znalkyne Ing. Dany Kováčovej. Pre rozhodnutie, komu nehnuteľnosti prikázať do vlastníctva, okresný súd nepovažoval za rozhodujúcu výlučne ani výšku podielov ani účelné využitie veci, ale súhrn všetkých skutočností, ktoré považoval za relevantné. Poukázal, že odporkyňa zostala v dome aj potom, ako navrhovateľka 1/ z rodičovského domu odišla, nehnuteľnosť s manželom opravovala a zveľaďovala. K domu ju viažu silné citové väzby a navyše je odkázaná na bývanie v predmetnom rodinnom dome. Navrhovateľka 1/ do domu chodievala na návštevy za života matky i po jej smrti, avšak nikdy neprejavovala o dom záujem v tom zmysle, že tam chce bývať a užívať ho, nezveľaďovala ho a nestarala sa o jeho opravu a údržbu. Do domu prestala chodiť po hádke s odporkyňou. Súd prvého stupňa sa zaoberal i solventnosťou navrhovateľky 1/ a odporkyne vyplatiť druhú stranu v prípade prikázania nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva. Pri stanovení výšky náhrady za spoluvlastnícke podiely v prospech navrhovateliek 1/, 2/ okresný súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku č.47/2009 znalkyne Ing. Dany Kováčovej, v zmysle ktorého všeobecná hodnota nehnuteľností okrem garáže, spevnenej plochy pred garážou a altánku nezahrnutých do predmet sporu tvoriaceho podielového spoluvlastníctva, bola konečná suma nehnuteľností (stavby) 37.522,95 eura. Navrhovateľke 1/ ako spoluvlastníčke podielu 7/12-tin okresný súd prisúdil náhradu za jej spoluvlastnícky podiel 21.888,39 eura. Z hodnoty pozemkov v celkovej sume 11.424,84 eura prináleží navrhovateľke 1/ náhrada za jej spoluvlastnícky podiel 5/12-tin vo výške 4.760,35 eura a navrhovateľke 2/ ako spoluvlastníčke podielu 2/12-tiny na pozemkoch bola priznaná suma 1.904,14 eura. Na základe vzájomného návrhu odporkyne okresný súd vykonal vyporiadanie v širšom zmysle, t. j. aj ohľadne investícií vnesených do nehnuteľností odporkyňou. Prvostupňový súd mal dokazovaním za preukázané, že išlo o investície bez súhlasu navrhovateľky. Nakoľko však rozhodnutím súdu dochádza k zániku podielového spoluvlastníctva, na strane neinvestujúcej podielovej spoluvlastníčky vzniká podľa názoru okresného súdu neoprávnený majetkový prospech, a to vo výške zhodnotenia jej podielu v súvislosti s neodsúhlasenou no nie nevyhnutnou opravou, či úpravou. Okresný súd mal za to, že i keď pohľadávka z dôvodu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia, nebráni táto skutočnosť tomu, aby súd o nároku odporkyne uplatnenom vzájomným návrhom rozhodol súčasne v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Vzájomný návrh odporkyne okresný súd považoval za opodstatnený a odporkyni týmto titulom priznal ňou žalovanú sumu 4.527,81 eura, t.j. za zhodnotenie podielu 7/12-tin pripadajúceho na navrhovateľku 1/. Okresný súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľky 1/ a 2/, ktoré ho navrhli zmeniť a rozhodnúť tak, aby po zrušení podielového spoluvlastníctva účastníčok k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX všetko v kat. úz. H. Terany, obec M. boli všetky nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva navrhovateľky X/, ktorá je povinná zaplatiť odporkyni a navrhovateľke 2/ náhradu ich spoluvlastníckeho podielu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti „sa rozsudok prvostupňového súdu zamieta“. V prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa žiadali, aby odvolací súd pripustil dovolanie na posúdenie otázok zásadného právneho významu, a to: či má spoluvlastník investujúci do spoločnej veci bez súhlasu, resp. napriek nesúhlasu ostatných spoluvlastníkov nárok na náhradu investícií, resp. na vydanie bezdôvodného obohatenia; ak áno, dokedy si ho musí u ostatných spoluvlastníkov uplatniť, v akej lehote sa premlčuje a kedy táto začína plynúť; či možno v rámci konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázať vec do vlastníctva menšinového spoluvlastníka a pred kritériami veľkosť podielov a násilné správanie spoluvlastníka uprednostniť iné v zákone neuvedené kritériá, ako sú solventnosť a citové väzby spoluvlastníka. Navrhovateľky uviedli, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali, že po smrti otca vyzvala navrhovateľka 1/ odporkyňu na vyporiadanie nehnuteľností po
rodičoch, čo sa však stretlo s nepochopením zo strany odporkyne. Došlo k názorovej nezhode sestier a následne odporkyňa vyhodila navrhovateľku 1/ z rodinného domu a vylúčila ju z jeho užívania ako aj z užívania pozemkov. Svedčí o tom list navrhovateľky 1/ adresovaný odporkyni i výpoveď svedkyne Vladimíry L.. Po skončení dlhotrvajúceho dedičského konania po poručiteľovi C. M. sa obe navrhovateľky pokúsili o dohodu s odporkyňou o užívaní spoločných nehnuteľností. Keďže k dohode nedošlo, rozhodli sa navrhovateľky podať návrh na zrušenie spoluvlastníctva, ktoré na radu vtedajšej právnej zástupkyne navrhli vyporiadať tak, aby spoločné veci boli prikázané do výlučného vlastníctva odporkyne oproti primeranej náhrade. Keďže súdne konanie sa rýchlo neskončilo, rozhodli sa navrhovateľky zmeniť svoj návrh na spôsob vyporiadania spoluvlastníctva. Zo zmeny návrhu navrhovateliek však nemožno vyvodzovať žiadne negatívne následky. Rovnako nemožno vyvodzovať žiadne pozitíva z toho, že odporkyňa svoj postoj v konaní nezmenila. Z tejto skutočnosti nemožno vyvodzovať ani žiaden úsudok na citové väzby navrhovateliek a odporkyne k spoločným nehnuteľnostiam. Podľa odvolateliek odporkyňa tým, že ako menšinová spoluvlastníčka zabránila navrhovateľke 1/ užívať rodinný dom, dopustila sa trestného činu. Odvolateľky vytýkali, že okresný súd na návrh odporkyne poňal vyporiadanie spoluvlastníctva ako vyporiadanie v širšom zmysle. Po uplatnení námietky premlčania nároku odporkyne na náhradu investícií, odporkyňa zmenila právnu kvalifikáciu na nárok titulom bezdôvodného obohatenia vo výške zhodnotenia podielov ostatných spoluvlastníkov. Navrhovateľky vyjadrili názor, že počas konania o zrušení spoluvlastníctva ešte nárok na bezdôvodné obohatenie spočívajúce v zhodnotení spoluvlastníckeho podielu neexistuje, a preto súd nemôže rozhodnúť o práve, ktoré ešte nevzniklo. Navrhovateľky 1/, 2/ takýto nárok označili za sporný, vytvorený len judikatúrou a nemajúci oporu v zákone. Ak menšinový spoluvlastník investuje do spoločnej veci bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, resp. ich väčšiny, subjektívna premlčacia lehota začína plynúť už samotným vynaložením investície. Podľa názoru navrhovateliek 1/, 2/ aj na investovanie menšinového spoluvlastníka bez súhlasu, resp. napriek nesúhlasu ostatných spoluvlastníkov do spoločnej veci možno aplikovať princípy vyplývajúce z ustanovenia § 743 a § 745 Občianskeho zákonníka, ak nejde o nevyhnutné investície. Všetky investície, ktoré po roku 1993 odporkyňa vykonávala, a ktoré nemali charakter nevyhnutných opráv spoločných vecí, boli protiprávnymi úkonmi. Odvolateľky označili za nepreskúmateľné napadnuté rozhodnutie v spojitosti s tým, ako sa okresný súd vyporiadal s námietkou premlčania a s ich argumentáciou o predčasnosti rozhodnutia o nároku neexistujúcom v čase vydania rozhodnutia. Vyjadrili tiež názor, že záver súdu o nedeliteľnosti pozemkov nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Vytýkali, že okresný súd neprihliadol na veľkosť spoluvlastníckych podielov a aj kritérium účelného využitia veci nesprávne vyhodnotil, nakoľko tak navrhovateľka 1/ ako i odporkyňa prejavili záujem v rodinnom dome bývať. Navrhovateľky 1/, 2/ namietali, že okresný súd neprihliadol na násilné vylúčenie navrhovateľky 1/ z užívania spoločných nehnuteľností. Navrhovateľka 1/ tvrdila, že aj ona má silné citové väzby k rodinnému (rodičovskému) domu a trpí tým, že do Terian nemôže chodiť. Navrhovateľky namietali aj otázku solventnosti účastníčok, ako bola vyhodnotená súdom prvého stupňa. Navrhovateľka 1/ preukázala, že napriek tomu, že je oslobodená od súdnych poplatkov, zabezpečila si prostriedky na vyplatenie náhrady odporkyne cestou pôžičky.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateliek navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správne potvrdiť a rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania tak, aby navrhovateľka 1/ bola zaviazaná zaplatiť jej sumu 558,30 eura a navrhovateľka 2/ 88,54 eura titulom náhrady trov odvolacieho konania. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľky sa zaoberajú v odvolaní skutočnosťami nesúvisiacimi s predmetom konania, pretože v tomto konaní sa nerieši problematika hospodárenia so spoločnou vecou. Odporkyňa vyjadrila nesúhlas s tým, keď navrhovateľky ju v odvolaní kriminalizujú. Zdôraznila, že ona nielen počas tohto konania, ale už i predtým mala záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, že nehnuteľnosti v celosti nadobudne do vlastníctva a ostatné spoluvlastníčky vyplatí. Ona predmetné nehnuteľnosti vždy užívala, užíva, o ne sa starala, udržiavala, opravovala a zveľaďovala ich. Znaleckým dokazovaním znalkyňou Ing. V. bolo preukázané, že nároky navrhovateliek na výšku náhrady za ich spoluvlastnícke podiely boli neprimerane vysoké. Podľa odporkyne okresný súd správne vyhodnotil aj otázku odkázanosti účastníčok na nehnuteľnosti i spôsobilosť vyplatiť primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely. Odporkyňa nesúhlasila s pripustením dovolania pre prípad potvrdenia napadnutého rozsudku, pretože nastolené problémy nie sú zásadného významu, ktoré by doposiaľ neboli riešené.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm.d/ O.s.p. a rozsudok okresného súdu bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. potvrdil podľa § 219 ods. 1,
2 O.s.p. vo výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o prikázaní nehnuteľností do vlastníctva odporkyne a o povinnosti vyplatiť navrhovateľke 1/ a navrhovateľke 2/ náhradu za ich spoluvlastnícke podiely. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm.f/, h/ O.s.p. v ostatnej časti, a to vo výroku o povinnosti navrhovateľky 1/ zaplatiť odporkyni sumu 4.527,81 eura a o trovách konania. Vec v rozsahu zrušenia podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Podľa § 141 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
Podľa § 142 ods.l Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Citované ustanovenia vyjadrujú zásadu, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Občiansky zákonník dáva prednosť dohode spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Ak k dohode nedôjde, má každý zo spoluvlastníkov právo domáhať sa na súde návrhom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k veci. Súd nie je viazaný návrhom účastníka (viď rozhodnutie uverejnené pod č. 4/1966 Zbierky rozhodnutí a oznámení súdov), pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex). Súd musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva uvedené v § 142 Občianskeho zákonníka. V prvom rade teda súd musí zistiť, či ide o vec reálne deliteľnú. Vec sa považuje za reálne nedeliteľnú aj vtedy, ak by ju z technického hľadiska síce bolo možné rozdeliť, ale len s vynaložením značných nákladov.
V prejednávanej veci je medzi účastníčkami nesporné a potvrdila to aj znalkyňa Ing. Dana Kováčová, že nehnuteľnosť - rodinný dom s príslušenstvom je nedeliteľný. Dom tvorí jednu bytovú jednotku. Navrhovateľky 1/, 2/ v odvolaní namietajú, že záver okresného súdu o nedeliteľnosti pozemkov nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Krajský súd túto odvolaciu námietku nepovažuje za opodstatnenú. Z výpisu z LV č. XXX vydaného V. úradom, správou katastra vyplýva, že pozemok parc. č. XXX/X má výmeru XXX m2, predstavuje zastavané plochy a nádvoria, je zastavaný rodinným domom č. súpisné 90. Aj ďalšie pozemky uvedené na uvedenom LV ako parc. č. Z. XXX/X vo výmere XX mX a XXX/X/ X vo výmere XXX m2 predstavujú zastavané plochy a nádvoria. Len pozemky parc. č. CKN XXX/X/X vo výmere XXXX mX a XXX/X vo výmere 458 mX sú vedené ako záhrady a pozemok parc. č. CKN XXX/X/X vo výmere XX mX je vedený ako vodné plochy. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vzťahy medzi navrhovateľkami X/, 2/ a odporkyňou sú negatívne. T., resp. prebiehalo medzi nimi okrem tohto konania aj viacero ďalších konaní vedených na Okresnom súde Zvolen napr. pod sp. zn. 10C/156/1996, 16C/145/2003. Ak by bol založený ďalší spoluvlastnícky vzťah medzi účastníčkami, nedá sa aj s ohľadom na doterajšie spory medzi nimi vylúčiť vznik ďalších nezhôd, o to viac, že predmetné pozemky prevažne predstavujú zastavané pozemky stavbami. Krajský súd sa preto stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu v tom, že aj pozemky sa považujú za nedeliteľné.
Pri vyporiadaní preto prichádza do úvahy aplikácia druhého spôsobu, a to prikázanie vecí za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods.l ako kritériá pri vyporiadaní uvádza veľkosť podielov a konkrétne pri prikázaní veci za primeranú náhradu ukladá prihliadnuť na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Pri hľadisku účelného využitia veci zákon neuvádza jeho bližšiu konkretizáciu, a preto je na uvážení súdu, aby sám vymedzil hypotézu tejto právnej normy. Podľa ustálenej súdnej praxe sa pri tomto hľadisku, ak ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie,
zohľadňujú také okolnosti konkrétnej veci, ako bytové pomery účastníkov, ich odkázanosť na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti, ich vzťah k nehnuteľnosti prejavujúci sa aj tým, ako sa doteraz starali o udržiavanie, zveľaďovanie nehnuteľnosti, prípadne ich spôsobilosť zabezpečiť primeranú starostlivosť o nehnuteľnosť aj do budúcnosti. Okresný súd v súlade s konštantnou judikatúrou vyhodnotil uvedené kritériá tak, že svedčia v prospech prikázania nehnuteľných vecí odporkyni. Krajský súd sa s takýmto vyhodnotením stotožňuje. Odporkyňa býva v predmetnom rodinnom dome od detstva, nikdy sa z rodičovského domu neodsťahovala. Po vydaji v roku 1976 ešte za života rodičov - s ich súhlasom (nesúhlas nebol preukázaný) spolu s manželom investovala do nehnuteľností, dokončila ich, resp. niektoré stavebné prvky vymenila v dôsledku uplynutia doby životnosti, schátranosti a pod. Vykonaným dokazovaním, a to nielen výpoveďami samotnej odporkyne, ale aj výpoveďami svedkov E. Domanskej, K.. J. L., M. Q., K. U., J. U., E. W., E. U. bolo preukázané, že v období polovice 70. rokov minulého storočia, keď otec navrhovateľky 1/ a odporkyne odišiel z rodiny a presťahoval sa k budúcej druhej manželke - navrhovateľke 2/, rodinný dom nebol dokončený, bývať sa dalo len v niektorých miestnostiach. Odporkyňa s manželom dom dokončila a postupne zveľaďovala tak, aby vyhovoval podmienkam bývania jej rodiny, ale i bývania pre matku navrhovateľky 1/ a odporkyňu, ktorá tu žila do svojej smrti 24.10.1984. Krajský súd považuje za správny aj záver okresného súdu, že odporkyňu k domu viažu silné citové väzby. Je pravda, ako tvrdia navrhovateľky 1/, 2/ v odvolaní, že citové väzby sa nedajú odmerať, avšak dá sa na ne usudzovať zo správania účastníkov k predmetnej veci. Odporkyňa svoje väzby k predmetným nehnuteľnostiam prejavila tým, že sa o nehnuteľnosti starala, udržiavala ich, podľa možnosti zveľaďovala a uchránila ich pred ďalším znehodnocovaním, ktorému by boli vystavené, ak by stav nedokončenosti bol pokračoval aj po odchode C. M. zo spoločnej domácnosti s manželkou. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že matka navrhovateľky 1/ a odporkyne Margita M. jednak pre vek, zdravotný stav (bola invalidná dôchodkyňa) a tiež pre nedostatok finančných prostriedkov nebola spôsobilá rodinným dom sama dokončiť. Okresný súd pri rozhodovaní o tom, komu nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva zohľadnil, že odporkyňa je odkázaná na bývanie v predmetnom rodinnom dome. Nebolo preukázané, že by odporkyňa vlastnila byt, prípadne inú nehnuteľnosť určenú na bývanie. Odporkyňa v predmetnom rodinnom dome býva. Navrhovateľke 1/ bol v decembri 1976 pridelený družstevný byt v Banskej Bystrici, do ktorého sa v roku 1977 s rodinou presťahovala, a v ktorom aj v súčasnosti býva. Navrhovateľka 1/ nepreukázala, že by v minulosti bola prejavila vôľu presťahovať sa do predmetného rodinného domu v Teranoch i s rodinou natrvalo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka 1/ i s členmi rodiny do domu v M. dochádzala aj po odsťahovaní sa z rodičovského domu, a to na návštevy počas víkendov, cez letné prázdniny, dovolenky a pod. Nebolo preukázané, že by sa navrhovateľka 1/ bola podieľala na dokončovacích, resp. rekonštrukčných stavebných prácach na predmetnom dome.
Účelom ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka okrem iného je, aby ten zo spoluvlastníkov, ktorý pri vyporiadaní nedostane vec (jej časť) do vlastníctva, dostal primeranú náhradu ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, ekvivalent umožňujúci podľa miestnych podmienok zadováženie obdobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený inému spoluvlastníkovi. Pokiaľ okresný súd prihliadol aj na kritérium solventnosti a toto vyhodnotil v prospech odporkyne, krajský súd považuje jeho postup za správny. Odporkyňa výpismi zo svojich účtov vedených v peňažných ústavoch preukázala svoju pripravenosť vyplatiť navrhovateľkám 1/, 2/ primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely. Naproti tomu aj krajský súd zhodne s okresným súdom považuje tvrdenia navrhovateľky 1/ o jej kredibilite za nepresvedčivé. Navrhovateľka 1/ predložila okresnému súdu len zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej peniaze vyplatené neboli (hoci zmluva o pôžičke v zmysle ustanovenia §657 Občianskeho zákonníka je reálnym kontraktom). Pojmovým znakom zmluvy o pôžičke je prenechanie veci - aj peňažných prostriedkov a bez odovzdania predmetu pôžičky zmluva nevznikne. Navrhovateľka 1/ pritom v konaní žiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré jej po vyšetrení osobných, zárobkových, majetkových pomerov aj bolo priznané. Odporkyňa aj podľa názoru odvolacieho súdu dáva väčšiu záruku, že poskytne primeranú náhradu obom navrhovateľkám za ich spoluvlastnícke podiely v lehote stanovenej súdom prvého stupňa.
Navrhovateľky 1/, 2/ v odvolaní tvrdia, že odporkyňa ich protiprávne vylúčila z užívania nehnuteľností, čím sa podľa nich dopustila spáchania trestného činu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka 1/ aj po smrti matky (zomrelej 24.10.1984) dochádzala do rodičovského domu i s členmi svojej rodiny. Vzťahy medzi navrhovateľkou 1/ a odporkyňou boli dobré až do roku 1993, kedy sa vzťahy medzi nimi narušili do tej miery, že účastníčky viedli medzi sebou viacero súdnych sporov. Zdôvodnenie,
prečo došlo k zhoršeniu vzájomných vzťahov podávajú obe strany odlišne. Navrhovateľka 1/ tvrdí, že odporkyňa ju vylúčila z užívania nehnuteľností po tom, ako sa ona chcela domôcť majetku z dedičstva po rodičoch a zavolala znalca oceniť predmetné nehnuteľnosti. Odporkyňa tvrdí, že dovtedajšie návštevy navrhovateľky 1/ s rodinou financovala ona s manželom, čo ju neúmerne zaťažovalo, a preto chcela dosiahnuť, aby sa na nákladoch pobytu členov rodiny navrhovateľky 1/ podieľala aj navrhovateľka 1/. V konaní nebolo preukázané, že by sa odporkyňa dopustila násilného správania voči navrhovateľke 1/ vo forme priestupku, resp. trestného činu. Je nesporné, že vážne nezhody medzi navrhovateľkou 1/ a odporkyňou aj ohľadne vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam pretrvávali, o čom svedčia súdne spory prebiehajúce na Okresnom súde Zvolen. Ak sa účastníčky konania nevedeli dohodnúť o spôsobenia hospodárenia so spoločnými nehnuteľnosťami, vrátane ich užívania, brania úžitkov z nich, podieľania sa na údržbe nehnuteľností, mohla sa ktorákoľvek zo spoluvlastníčok obrátiť na súd s návrhom podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V prospech prikázania nehnuteľností do vlastníctva navrhovateľky 1/ svedčí len to, že je väčšinovou 7/12 spoluvlastníčkou rodinného domu s príslušenstvom oproti odporkyni, ktorá vlastní 5/12. Pri pozemkoch sú navrhovateľka 1/ a odporkyňa spoluvlastníčky v rovnakých podieloch po 5/12 a navrhovateľka 2/ je menšinovou spoluvlastníčkou 2/12. V prospech odporkyne svedčí hľadiska účelného využitia vecí, pretože odporkyňa je na bývanie v predmetnom rodinnom dome odkázaná, ona dom dokončila, zrekonštruovala a aj naďalej sa o dom chce starať, pretože ho mieni naďalej využívať na vlastné bývanie. Nebolo preukázané, že by sa odporkyňa dopustila násilného správania voči ostatným spoluvlastníkom tak, ako to má na mysli ustanovenie § 142 ods.l veta tretia Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol správne v súlade so zákonom, keď nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva odporkyni.
Krajský súd preto rozsudok okresného súdu vo výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a ich prikázaní do výlučného vlastníctva odporkyne ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd považuje rozsudok okresného súdu za správny aj vo výroku o výplate primeranej náhrady odporkyne voči navrhovateľkám 1/ a 2/. Účastníčky nemali námietky voči ohodnoteniu nehnuteľnosti znalkyňou Ing. H. V., z ktorého okresný súd pri stanovení výšky primeranej náhrady vychádzal. V zmysle ustálenej judikatúry primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je príslušný podiel z tzv. všeobecnej ceny celej veci (porovnaj stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20.10.1997 uverejnené pod číslom 43/1997 Zbierky rozhodnutí a stanovísk súdov SR). Všeobecná cena je trhová hodnota alebo cena obvyklá, t.j. cena, za ktorú možno rovnakú alebo porovnateľnú vec v danom mieste a čase predať alebo kúpiť. Navrhovateľky 1/, 2/ v odvolaní nenamietajú výšku primeranej náhrady za ich spoluvlastnícke podiely. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ako dospel k výpočtu výšky primeranej náhrady pre navrhovateľku 1/ a navrhovateľku 2/, ktorú im má odporkyňa zaplatiť. Krajský súd sa s postupom a výpočtom okresného súdu v tomto smere stotožňuje a považuje ho za správny. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o výplate primeranej náhrady, ktorú má odporkyňa vyplatiť obom navrhovateľkám za ich spoluvlastnícke podiely.
Okresný súd vykonal vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle na základe vzájomného návrhu odporkyne. Súdna prax pripustila (R 40/1970, R X/XXXX A. súdnych rozhodnutí a stanovísk), že z celkového poňatia zrušenia podielového spoluvlastníctva a likvidácie spoluvlastníckych vzťahov v zmysle ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka sa toto vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci ktorého sa prihliada napr. aj na to, či a do akej miery niektorý z podielových spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú nehnuteľnú vec investíciami a pod. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle slova možno vykonať buď na základe návrhu navrhovateľa alebo na základe vzájomného návrhu, pričom o takomto návrhu treba vždy rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku (porovnaj R XX/XXXX Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk). Pri investovaní jedného zo spoluvlastníkov do spoločnej nehnuteľnosti môže ísť voči ostatným spoluvlastníkom buď o majetkové právo, ktoré sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v premlčacej dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka. Súdna prax bola zjednotená publikovaním
rozhodnutia uverejneného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 37/1982. Podľa uvedeného rozhodnutia vždy treba zistiť, či išlo o náklady na nutné opravy, či údržbu alebo o náklady na opravy a úpravy nie nevyhnutné. Ďalej treba pri nie nevyhnutných opravách a úpravách domu zistiť, či bol daný súhlas ostatných spoluvlastníkov (hoci aj mlčky) alebo nie, prípadne či sa spoluvlastníci o spôsobe úhrady nákladov dohodli. V zmysle uvedených kritérií môžu nastať štyri situácie:
1. ak jeden zo spoluvlastníkov vynaložil náklady na nutnú opravu, či údržbu domu a išlo o bežnú záležitosť, alebo o nebežnú záležitosť, avšak ostatní spoluvlastníci vyslovili s nutnou opravou, či údržbou súhlas (hoci aj konkludentne), ide o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka a pre toto právo platí všeobecná 3-ročná premlčacia doba, pre počiatok ktorej je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov na nutnú opravu, či údržbu;
2. ak bol jedným zo spoluvlastníkov vynaložený náklad na nutnú opravu, či údržbu a nešlo o bežnú záležitosť, pričom nebol daný súhlas ostatných spoluvlastníkov, išlo by o neplatný právny úkon a investujúci spoluvlastník by sa mohol už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od ostatných spoluvlastníkov, pričom pre počiatok premlčacej doby je rozhodujúci okamih vynaloženia nákladov na nutnú opravu, či údržbu;
3. ak jeden zo spoluvlastníkov vynaložil náklad na nie nevyhnutnú opravu, či úpravu domu, ide vždy o nebežnú záležitosť vyžadujúcu súhlas ostatných spoluvlastníkov. Ak bol tento súhlas daný (hoc aj mlčky), záleží na obsahu dohody spoluvlastníkov o spôsobe úhrady nákladov. Aj v takomto prípade sa investujúci spoluvlastník môže domáhať náhrady nákladov od ostatných spoluvlastníkov už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ide tu o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka, platí trojročná premlčacia doba so začiatkom od doby vynaloženia nákladov na nie nevyhnutnú opravu, či úpravu;
4. ak niektorý spoluvlastník vynaložil náklady na nie nevyhnutnú opravu, či úpravu domu bez súhlasu alebo napriek nesúhlasu ostatných spoluvlastníkov, počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu sa investujúci spoluvlastník nemôže domáhať pomernej úhrady týchto nákladov. Až pri zániku podielového spoluvlastníctva vzniká na strane neinvestujúcich podielových spoluvlastníkov pri vyporiadaní bezdôvodné obohatenie vo výške zhodnotenia ich podielov v súvislosti s neodsúhlasenou, nie nevyhnutnou opravou, či údržbou. Pre počiatok behu premlčacej doby je rozhodujúci okamih zániku podielového spoluvlastníctva.
Navrhovateľky 1/, 2/ počas prvostupňového konania vzniesli námietku premlčania voči uplatnenému právu odporkyne z titulu ňou vykonaných investícií a aj v odvolaní poukazujú na námietku premlčania tvrdiac, že právo odporkyne na náhradu za ňou vložené investície vykonané bez súhlasu, resp. napriek nesúhlasu je premlčané, pretože subjektívna premlčacia doba podľa odvolateliek začala plynúť už vynaložením investícií. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku so vznesenou námietkou premlčania v zmysle vyššie uvedeného judikátu nedostatočne vyporiadal a tým je jeho rozhodnutie v tejto časti pre účastníkov i pre odvolací súd nepreskúmateľné. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že išlo o investície do nehnuteľnosti bez súhlasu navrhovateľky a pri zániku podielového spoluvlastníctva na strane neinvestujúcej spoluvlastníčky vzniká „neoprávnený majetkový prospech“ vo výške zhodnotenia jej podielu v súvislosti s neodsúhlasenou, no nie nevyhnutnou opravou, či úpravou. Z použitej formulácie v dôvodoch napadnutého rozsudku sa javí, že okresný súd investície vykonané odporkyňou mienil podradiť pod alternatívu pod bodom 4 zhora. Pochybil však v tom, že pri alternatíve 4 ide o neodsúhlasené nie nevyhnutné opravy, či úpravy, ktorými sa zhodnotil podiel neinvestujúcich spoluvlastníkov, avšak v danom prípade znalkyňa Ing. H. V. charakterizovala väčšinu opráv, či úprav domu, jeho príslušenstva ako stavebné práce charakteru údržby, ako nevyhnutné opravy (v spise na č.l. 332, 333, 346, 347), len novú hospodársku budovu nepokladala za nevyhnutnú opravu, či úpravu. Hoci okresný súd uvedené zistenia znalkyne v dôvodoch napadnutého rozsudku konštatoval, dôsledne - v zmysle vyššie uvedeného judikátu nevyhodnotil, či išlo o nevyhnutné opravy, či údržbu, či boli bežnou alebo nebežnou záležitosťou a ak nie, či navrhovateľka 1/ dala na ich vykonanie súhlas alebo boli vykonané napriek jej nesúhlasu a či prípadne nedošlo k dohode o spôsobe úhrady nákladov. Za týchto okolností nebolo možné rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o úhrade za investície ani potvrdiť ani zmeniť. Okresný súd totiž vec v tejto časti právne posúdil nesprávne, keď nesprávne aplikoval právnu normu a tým nedostatočne zistil skutkový stav. Krajský súd preto musel rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušiť.
V ďalšom konaní okresný súd pri jednotlivých investíciách odporkyne bude postupovať v zmysle vyššie uvedeného judikátu R 37/1982, ktorý je aj v súčasnosti v Slovenskej republike v aplikačnej praxi súdov uplatňovaný. Prvostupňový súd teda zistí a vyhodnotí, ktoré náklady na stavebné práce na predmetných nehnuteľnostiach boli charakteru nevyhnutej opravy, či údržby, ktoré neboli nevyhnutné, či išlo o bežnú alebo nebežnú záležitosť, či ostatní spoluvlastníci vyslovili s vynaložením takýchto nákladov súhlas alebo boli niektoré náklady vynaložené aj napriek nesúhlasu neinvestujúcich spoluvlastníčok. Treba zdôrazniť, že súhlas neinvestujúcich spoluvlastníčok mohol byť vyjadrený aj konkludentne (mlčky). V tejto súvislosti sa už na základe doteraz vykonaného dokazovania javí, že bude potrebné hodnotiť správanie spoluvlastníčok v dvoch obdobiach, a to do roku 1993 (kedy navrhovateľka 1/ chodila do domu a proti úpravám, opravám vykonávaným odporkyňou neprotestovala) a po doručení listu navrhovateľky 1/ z 26.04.1993 odporkyni, v ktorom navrhovateľka 1/ vyjadrila názor, že si nepraje, aby odporkyňa na rodinnom dome čokoľvek robila bez jej súhlasu. Len po doplnení dokazovania v uvedenom smere bude môcť okresný súd správne posúdiť charakter investícií, správne posúdiť právo odporkyne ako investujúcej spoluvlastníčky a správne posúdiť aj vznesenú námietku premlčania zo strany navrhovateliek 1/, 2/ voči tomuto právu odporkyne. Okresný súd svoje zistenia, úvahy, akými sa pri hodnotení dôkazov riadil, i právne posúdenie uvedie v odôvodnení nového rozsudku tak, aby toto odôvodnenie spĺňalo všetky náležitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.
Pokiaľ krajský súd vyššie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, prípadne Najvyššieho súdu ČSR, je si vedomý, že v zmysle článku 144 Ústavy SR je súd viazaný len zákonom a medzinárodnou zmluvou. Súd formálne nie je viazaný tzv. súdnymi judikátmi, či precedensmi. Pri zjednocovaní judikatúry súdov Slovenskej republiky v rámci vytvárania jednotnosti právneho poriadku je však pri hľadaní práva možné oprieť sa o výklad právneho predpisu, v praxi rôzne vykladaného, ktorý urobil Najvyšší súd SR majúci okrem iného v kompetencii aj zaujímať stanoviská k výkladu zákonov a iných právnych predpisov. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. MCdo/31/2001 (uverejnenom v časopise Zo súdnej praxe pod číslom 50/2001) uviedol: „V slovenskom právnom poriadku platí princíp, podľa ktorého sú sudy viazané len zákonom; znamená to, že súd pri svojom rozhodovaní prihliada a prípadne aj aplikuje súdny judikát, či stanovisko len vtedy, ak dôjde k záveru, že sú v súlade so zákonom, ale záväzné pre neho nie sú“.
Okresný súd v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.