Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/120/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: M.. O. O., V., Z. Z. N. X, O., L.: XX XXX XXX, zastúpeného: TAX LAW s.r.o., so sídlom Břeclavská 3, Malacky, proti žalovanej: L.. O. S., D.. XX.XX.XXXX, N. Y.. O. XX, Z. B. o zaplatenie 9279,44€ s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 13.10.2020 č. k. -526 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu; žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku; konanie v časti úroku z omeškania z uplatnenej istiny zastavil. Rozhodol tak podľa , , , , , , o advokácii, , , , vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, , , , , Obč. zákonníka, , , , , , , a o ochrane spotrebiteľa s odôvodnením, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 9279,44€ ako odmeny za právne služby poskytnuté žalovanej, pričom v konaní nebolo sporné neuzavretie písomnej zmluvy o právnej pomoci medzi žalobcom ako advokátom a žalovanou ako jeho klientom, ako aj zaplatenie zálohy v sume 1000€ žalovanou žalobcovi a taktiež nebolo sporné, že žalobca ako právny zástupca žalovanej podal v jej mene na Okresný súd Bratislava I žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn. . Konštatoval, že v danom vzťahu má žalovaná postavenie spotrebiteľa v súlade s a nasl. Obč. zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Taktiež nebolo v konaní sporné, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o odmene advokáta a v takom prípade v súlade s zákona o advokácii patrí advokátovi tarifná odmena, ktorú si žalobca aj uplatnil. V zmysle a zákona o advokácii dospel k záveru, že žalobcovi v danom prípade tarifná odmena nepatrí a to jednak z dôvodu, že žalobca ani pred začatím poskytovania jednotlivých právnych úkonov a ani v priebehu ich poskytovania neinformoval žalovanú o výške odmeny za úkon právnej služby a pri vykonávaní týchto úkonov nepostupoval s odbornou starostlivosťou. S poukazom na vyhlášky uviedol, že žalobca mohol dohodnúť spôsob a výšku odmeny už pri uzavretí zmluvy o poskytnutí právnych služieb, takúto zmluvu však so žalovanou neuzavrel. Je teda zrejmé, že v čase prebratia zastúpenia žalobca nemal vedomosť o tom, aká je hodnota predmetu sporu. Žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a nedokázal správne identifikovať nároky žalovanej v súdnom spore proti jej zamestnávateľovi. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.08.2015 sp. zn. , z odôvodnenia ktorého možno pre tento prípad vyvodiť, že v zmysle

vyhlášky pre určenie tarifnej hodnoty práva, ktorého sa právna služba dotýka, je rozhodujúci okamih začatia poskytovania právnej služby a to nielen pokiaľ ide o určenie jej samotnej hodnoty, ale taktiež pokiaľ ide o určenie okamihu, kedy je advokát povinný mať predstavu o predmete právnej služby, najmä pokiaľ ide o taký prípad ako je výška nárokov žalobkyne z neplatného rozviazania pracovného pomeru tak, aby žalobca nespôsobil právnu neistotu na strane žalovanej ale i na strane advokáta, ktorá by mohla nastať následne po začatí poskytovania právnej služby pri prípadnej zmene hodnoty predmetu poskytovania právnej služby. Bolo preto na ťarchu žalobcu, aby ešte pred začatím poskytovania právnej služby oznámil žalovanej hodnotu svojich služieb, najmä pokiaľ bolo jeho skutočným úmyslom žiadať za svoje právne služby odmenu v závislosti od výšky peňažného plnenia od počiatku ich poskytovania, aby žalovaná ako spotrebiteľ mala možnosť slobodne a dostatočne informovane rozhodnúť sa, či jeho služby využije alebo nie. V danom prípade nemožno hovoriť ani o nemožnosti či neprimeraných ťažkostiach pri určení výšky požadovanej náhrady mzdy na strane žalobcu, resp. posúdiť, na aké nároky mala žalovaná právo. Žalobca, ako osoba práva znalá, si musel byť vedomý, že žalobný petit tak, ako ho formuloval v podanej žalobe na súd, nespĺňal požiadavky materiálnej vykonateľnosti. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca ani žalovaná v čase začatia poskytovania právnej služby nemali predstavu o hodnote poskytovanej právnej služby, i keď išlo o plnenie vyjadriteľné v peniazoch, pričom k jeho skutočnému vyčísleniu reálne nedošlo v priebehu celého trvania právneho zastúpenia. Nekonanie žalobcu s odbornou starostlivosťou mal preukázané už zo samotnej žaloby, podanej žalobcom na Okresný súd Bratislava I, pričom k žalobe doložil plnomocenstvo, ktoré sám nepodpísal, ale ponechal tento úkon na advokátskeho koncipienta bez akéhokoľvek splnomocnenia svojej osoby pre svojho advokátskeho koncipienta na takýto úkon, čo je v rozpore s ustanoveniami Obč. zákonníka a zákona o advokácii o zastúpení. Poukázal na výpoveď žalobcu, v ktorej uviedol, že celé zastupovanie vo svojom mene ponechal na svojho advokátskeho koncipienta bez akejkoľvek kontroly; nemal vedomosť o tom, aké úkony advokátsky koncipient v rámci právneho zastúpenia vykonáva, či ich vykonáva s odbornou starostlivosťou a či informoval žalovanú o výške odmeny za úkony právnej služby a to pred ich začatím resp. po ich vykonaní. Zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. mal preukázané, že petit žaloby nespĺňal všetky zákonné požiadavky, a teda bol podaný neodborne bez znalosti veci v petite absentovala výška uplatnených nárokov a ich špecifikácia a bol uplatnený aj nárok na odškodné, na ktorý žalovaná nemala nárok. Až po ukončení právneho zastúpenia žalobcom došlo k zmene a oprave uplatneného petitu, o ktorom potom súd rozhodoval. Za absolútne nekalú a klamlivú obchodnú praktiku vo vzťahu k žalovanej, ako spotrebiteľovi, považoval aj tzv. Memorandum o spolupráci, ktoré žalobca- opätovne prostredníctvom svojho advokátskeho koncipienta, ktorý ho vyhotovil-dal žalovanej podpísať a to až v priebehu zastupovania. Toto memorandum nesledovalo záujmy žalovanej a bolo v rozpore s princípmi zakotvenými v zákone o advokácii, keď jeho predmetom bolo plnenie, ktoré je advokát povinný podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi aj bez takejto zmluvy. V súlade s § 53 d) Obč. zákonníka posúdil takúto zmluvu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a neplatnú. K námietke žalobcu, že žalovaná mala vedomosť o výške uplatnených nárokov a teda aj o odmene za právne služby, keďže výška nárokov bola uvedená v návrhu na mimosúdnu dohodu, uviedol, že uviesť kalkuláciu nárokov do obsahu dokumentu ešte neznamená, že klient vie, že bude platiť a koľko z tejto kalkulácie. Ďalej uviedol, že žalobca aj pri výpočte tarifnej odmeny za poskytnuté právne služby nekonal s odbornou starostlivosťou a tieto si vypočítal v rozpore s vyhláškou; pri výpočte tarifnej odmeny viackrát menil hodnotu právnej služby a z toho vyplývajúcu výšku tarifnej odmeny; nezohľadnil hodnotu právnej služby podľa toho, na aký nárok mala žalovaná právo a aký si v konaní na Okresnom súde Bratislava I skutočne uplatnila. Stotožnil sa s výpočtom tarifnej odmeny žalobcu za poskytnuté právne služby tak, že poskytnutá záloha žalovanou v sume 1000€ plne pokrýva odmenu za poskytnuté právne služby žalobcu a aj ju prevyšuje. O zastavení konania v časti úroku z omeškania z uplatnenej istiny rozhodol podľa s odôvodnením, že v tejto časti žalobca v priebehu konania zobral žalobu späť. O náhrade trov konania rozhodol podľa .

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznať mu nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v obsahu 100%. Odvolanie podal z dôvodov podľa , a . Namietal porušenie jeho práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces, keď súd neposkytol riadne odôvodnenie svojho rozhodnutia, keďže vyše 20 strán rozsudku tvorí len procesné zhrnutie priebehu celého konania a až do posledného bodu odôvodnenia rozsudku sa nenachádza relevantná argumentácia, z čoho súd vychádzal pri svojom rozhodovaní. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.07.2012. Súd prvej inštancie sa podľa jeho názoru nezaoberal so všetkými

skutočnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo, pokiaľ by vykonal dokazovanie aj pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. , zaoberal by sa najmä skutočnosťou, že žalovaná vyhrala predmetný spor medzitýmnym rozsudkom na základe právnej argumentácie práve žalobcu, v dôsledku čoho je oprávnený žiadať si odmenu za právne zastúpenie. S týmito skutočnosťami sa nevysporiadal počas konania ani v odôvodnení rozhodnutia, čoho výsledkom bolo, že mu ako právnemu zástupcovi nepatrí odmena priznaná vyhláškou č. 655/2004 a žalobu zamietol ako nedôvodnú. S poukazom na namietal, že nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam. K záveru, že mu tarifná odmena nepatrí z dôvodu, že neinformoval žalovanú o výške odmeny za úkon právnej služby by súd nedospel, pokiaľ by sa skutočne zaoberal predloženými dôkazmi, najmä spisovým materiálom predloženým Okresným súdom Bratislava I sp. zn. . Súčasťou tohto materiálu bolo Memorandum o spolupráci, ktorého obsahom bola aj odmena za právne zastupovanie v predmetnom konaní. Rovnako bola hodnota sporu vyčíslená v predžalobnej výzve, kedy žalovaná nič nenamietala, a potvrdila ju e-mailom zo dňa 25.11.2012, kde explicitne žiadala náklady na právne služby, ktoré jej vznikli a to vo výške 655,26€ bez DPH za jeden úkon právnej služby. Podľa jeho názoru tvrdenie žalovanej, že s advokátmi nemala nijakú skúsenosť, o odmene nevedela, neprečítala si Memorandum o spolupráci a pod. nie sú založené na pravde-sumu potvrdila v predžalobnej výzve. V spore vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , na pojednávaní dňa 04.02.2014, resp. pred jeho otvorením bola žalovaná ako žalobca súdom upozornená, že je zastupovaná advokátskym koncipientom a či si je tejto skutočnosti vedomá, načo odpovedala, že áno a následne bolo otvorené pojednávanie, kde opätovne túto skutočnosť nenamietala. Poukázal na ust. o advokácii a uviedol, že sám žalobca uviedol, že v čase podania žaloby mal advokátsky koncipient JUDr. Ing. Peter Slávik plný mandát na konanie v tejto veci v jeho mene, a to podľa zákona o advokácii. Ďalej namietal, že súd na základe skutkového stavu neaplikoval príslušnú právnu normu, na základe ktorej bolo nutné žalobe vyhovieť. V konaní bolo nesporné, že žalobca bol v spore vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. právnym zástupcom žalovanej, pričom uskutočnil právne úkony vedúce k úspešnosti tohto sporu. Súd aj žalovaná konštatovali existenciu týchto právnych úkonov, avšak súdom mu nebola priznaná odmena, ktorá by prináležala podľa vyhlášky č. . Aplikovateľné však bolo ust. zákona o advokácii. Uviedol, že žalovaná ako klient a žalobca ako právny zástupca žalovanej v uvedenom spore mali dohodnutú zmluvnú odmenu za úkon právnej služby vrátane DPH v sume 663,19€, ktorú žalovaná potvrdila e-mailom zo dňa 25.11.2012. Tvrdenie žalovanej, že s odmenou nebola oboznámená, a že preddavok vo výške 1000€ uhradený dňa 04.12.2012 bude postačujúci, neobstojí. Na základe skutočností, ktoré vyšli najavo počas konania bol súd povinný aplikovať právnu normu v súlade s ust. zákona o advokácii a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, keďže právne služby advokáta sú poskytované za odmenu, odmena bola primeraná, t.j. určená na základe vyhlášky č. a to tarifnou odmenou, a právne úkony žalobcu boli dostatočne preukázané.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla jeho odvolanie odmietnuť ako oneskorene podané, alternatívne navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že rozsudok bol žalobcovi podľa doručenky nachádzajúcej sa v spise aj podľa odvolania žalobcu, doručený žalobcovi dňa 27.01.2021 a podľa výzvy súdu na vyjadrenie k odvolaniu a aj podľa záznamu v elektronickom súdnom spise bolo odvolanie žalobcu doručené súdu dňa 12.02.2021. Lehota 15 dní na podanie odvolania začala plynúť žalobcovi dňom nasledujúcom po dni doručenia rozsudku a uplynula dňa 11.02.2021 a ak je pravda, že žalobca podal odvolanie až dňa 12.02.2021, nepodal ho včas. K námietkam žalobcu, týkajúcim sa porušenia jeho práva na spravodlivý proces uviedla, že rozsudok obsahuje relevantnú argumentáciu, a to od bodu 26. odôvodnenia až po bod 56, pričom v týchto bodoch veľmi podrobne a správne sa súd vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré vyvstali v spore. Poukázala na to, že žalobca namieta, že súd sa nevysporiadal nie so všetkými relevantnými, ale skutočne so všetkými skutočnosťami, ktoré pred konaním vyšli najavo a pokiaľ namieta, že súd sa nezaoberal tým, akým spôsobom rozhodoval Okresný súd Bratislava I v spore sp. zn. , namietala, že práve aj touto skutočnosťou sa Okresný súd Malacky podrobne zaoberal a vysporiadal sa s ňou v bodoch 26 a 53 odôvodnenia rozsudku. Súd sa zaoberal aj tzv. Memorandom o spolupráci a v tejto súvislosti upozornila na ust. § 53 ods. 4 písm. w) a § 53 ods. 11 Obč. zákonníka. Namietala, že Memorandum o spolupráci je neplatný dokument, ktorého stranou ani nebol žalobca, ale obchodná spoločnosť jeho koncipienta ROLICK consult s.r.o.; jeho obsah nezodpovedá žalobcom uplatňovanému nároku. Žalobca na Memorandum o spolupráci upozorňuje, ako by malo predstavovať dohodu o odmene, avšak sám tvrdil, že dohoda o odmene uzatvorená nebola a uplatnil si trovy podľa tarifnej odmeny. Ďalej žalobca tvrdí, že potvrdila sumu odmeny v predžalobnej výzve, avšak

o takejto výzve nevie a ak aj bola vypracovaná, tak ju žalobca vypracoval svojvoľne. Súd sa vysporiadal aj s ostatnými namietanými skutočnosťami a pokiaľ ich nerozoberá podrobne, tak je to preto, že vzhľadom na markantné porušenia jej práv ako spotrebiteľky a klientky advokáta, sú tieto menej podstatné a i tak priťažujúce žalobcovi. Podľa jej názoru súd vec správne právne posúdil podľa § 18 ods. 4 zákona o advokácii ako aj ostatných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázala na jej vyjadrenie zo dňa 30.04.2019.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrval na svojom odvolaní a námietkach v ňom uvedených. Ďalej uviedol, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal na príslušnom Okresnom súde Malacky v lehote a to dňa 11.02.2021.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol žalobcovi riadne doručený dňa 27.01.2021 dňom nasledujúcim, t.j. 28.01.2021 žalobcovi začala plynúť zákonom stanovená 15 dňová lehota na podanie odvolania v zmysle a žalobca podal odvolanie dňa 11.02.2021, teda posledný deň uvedenej zákonom stanovenej lehoty. Odvolanie žalobcu bolo podané včas a neboli preto splnené zákonom stanovené podmienky pre odmietnutie odvolania ako oneskorene podaného podľa .

7. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal náležité dokazovanie v rozsahu dôkazných návrhov sporových strán, pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 9279,44€ titulom odmeny za poskytnuté právne služby; jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto vyhodnotil v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ust. a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, že z dôvodov uvedených v ust. a zákona o advokácii, a to, že žalobca neinformoval žalovanú o výške odmeny za jeden úkon právnej služby pred začatím poskytovania jednotlivých právnych úkonov a ani v priebehu ich poskytovania a zároveň nepostupoval s odbornou starostlivosťou, žalobcovi ním uplatnená tarifná odmena nepatrí, keď poskytnutá záloha žalovanou v sume 1000€ pokrýva odmenu za poskytnuté právne služby žalobcu a túto aj prevyšuje. Svoje úvahy vedúce k zamietnutiu žaloby žalobcu aj v súlade s odôvodnil, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke a jeho odôvodnenie je dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov. Proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalobca náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované aj jeho právo na spravodlivý súdny proces, ktorého súčasťou je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné či zjavne neodôvodnené. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nezodpovedá predstavám a očakávaniam sporových strán. S ohľadom na uvedené nie je v danom prípade naplnený žalobcom uplatnený odvolací dôvod založený na jeho tvrdení, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.

8. Žalobca vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti zotrval na svojich tvrdeniach, zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje námietky a argumenty prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia dôsledne vysporiadal a v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení veci; jeho skutkové a právne závery odvolací súd považuje za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle a v podrobnostiach na ne odkazuje.

9. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky žalobcu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa nenachádza relevantná argumentácia, z čoho súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, a že sa

nezaoberal so všetkými skutočnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn zo dňa 25.07.2012, z ktorého však nevyplýva povinnosť súdu zaoberať sa so všetkými skutočnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo, ale z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva povinnosť súdu vysporiadať sa so všetkými skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci. Taktiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.2011 vyplýva, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

10. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zaoberal v dostatočnom rozsahu všetkými skutočnosťami, ktoré pre vec majú podstatný význam, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že vychádzal zo skutočností, že medzi žalobcom ako advokátom a žalovanou ako jeho klientom nebola uzavretá písomná zmluva o právnej pomoci, nedošlo medzi nimi ani k dohode o odmene advokáta, žalovaná však zaplatila žalobcovi zálohu na odmenu v sume 1000€ a žalobca ako právny zástupca žalovanej podal v jej mene na Okresný súd Bratislava I žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. . Ďalej súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca neinformoval žalovanú o výške odmeny za úkon právnej služby a pri vykonávaní týchto úkonov nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Žalobca v odvolaní namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, že neinformoval žalovanú o výške odmeny za úkon právnej služby, avšak samotné jeho tvrdenia ohľadne informovania žalovanej o výške odmeny za úkon právnej služby nie sú konzistentné, keď na jednej strane uviedol, že mali dohodnutú zmluvnú odmenu za úkon právnej služby vrátane DPH v sume 663,19€, ktorú žalovaná potvrdila e-mailom zo dňa 25.11.2012 a na druhej strane tvrdí, že ním uplatnená odmena bola primeraná a určená na základe vyhlášky č. a to tarifnou odmenou, pričom zároveň tiež tvrdí, že odmena za právne zastupovanie žalovanej v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bola obsahom Memoranda o spolupráci, na ktoré v konaní poukazoval. Žalobca už v žalobe uviedol, že v návrhu na mimosúdnu dohodu so spoločnosťou TESCO STORES SR, a.s. bola hodnota sporu vyčíslená v sume 63 216,30€, z ktorej hodnotu úkonu právnej služby vrátane DPH vyčíslil sumou 663,19€ na základe čoho v žalobe vyčíslil celkovú cenu právneho zastúpenia po odpočítaní poskytnutej zálohy v sume 1000€ celkovou sumou 9279,44€. V predžalobnej výzve -pokuse o mimosúdne vyrovnanie, ktoré vypracoval pre žalovanú v rámci zastupovania si žalobca vyčíslil hodnotu jedného úkonu právnej služby vrátane DPH v sume 655,26€ a listom zo dňa 28.03.2014 v súvislosti s vrátením spisového materiálu žalovanej jej oznámil, že nie je jasná dohoda o odmene advokáta za zastupovanie a preto je potrebné použiť vyhlášku o tarifnej odmene, pričom hodnotu sporu vyčíslil v sume 57 534€ a hodnotu úkonu právnej služby vrátane DPH v sume 647,29€. V priebehu konania vyčíslil trovy právneho zastúpenia za 9 úkonov právnej pomoci, pričom vychádzal z hodnoty veci v sume 59 940€ a hodnoty jedného úkonu právnej služby vrátane DPH v sume 655,20€ a celkový nárok si vyčíslil v sume 9701,60€. S tvrdením žalobcu ohľadne dohodnutej zmluvnej odmeny, ktorú mala žalovaná potvrdiť e-mailom zo dňa 25.11.2012 sa súd prvej inštancie správne vysporiadal, keď uviedol, že zo samotného uvedenia kalkulácie nárokov v návrhu na mimosúdnu dohodu nevyplýva, že klient vie, že bude platiť a akú sumu z tejto kalkulácie, pričom správne poukázal v odôvodnení rozhodnutia aj na tú skutočnosť, že žalobca pri výpočte tarifnej odmeny viackrát menil hodnotu právnej služby a z toho vyplývajúcu výšku tarifnej odmeny, z čoho aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že žalovaná nebola žalobcom riadne informovaná o výške odmeny za úkon právnej služby pred začatím poskytovania jednotlivých úkonov a ani v priebehu ich poskytovania. Pokiaľ ide o Memorandum o spolupráci, na ktoré poukázal žalobca v odvolaní, s týmto sa súd prvej inštancie vysporiadal tak, že toto posúdil ako absolútne nekalú a klamlivú obchodnú praktiku vo vzťahu k žalovanej, ako spotrebiteľovi, a podľa d) Obč. zákonníka túto zmluvu posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a neplatnú, pričom nesprávnosť týchto záverov súdu prvej inštancie žalobca v odvolaní nenamietal. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z predmetného Memoranda o spolupráci nevyplýva výška nároku žalobcu uplatnená v konaní a stranou dohody v ňom obsiahnutej ani nebol žalobca, ale iná obchodná spoločnosť. Uvedený dokument preto nepreukazuje splnenie si povinnosti žalobcu ako advokáta informovať žalovanú ako jeho klienta o výške odmeny za úkon právnej služby.

11. Nedôvodne žalobca tiež namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie z dôvodu, že mal aplikovať ust. § 24 ods. 1 zákona o advokácii; podľa ktorého advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok; a na základe tohto ustanovenia

vyhovieť žalobe v celom rozsahu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie akceptoval právo žalobcu ako advokáta na odmenu za poskytnuté právne služby, a to na tarifnú odmenu v súlade s § 24 ods. 3 zákona o advokácii, keďže medzi stranami nedošlo k dohode o odmene advokáta, pričom správne aplikoval aj ust. § 18 ods. 4 a 5 cit. zákona z dôvodu, že žalobca neinformoval žalovanú o výške odmeny za úkon právnej služby pred začatím poskytovania jednotlivých právnych úkonov a ani v priebehu ich poskytovania a tiež, z dôvodu že nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Zároveň zohľadnil aj poskytnutie zálohy žalovanou v sume 1000€, keď dospel k záveru, že táto záloha pokrýva odmenu za poskytnuté právne služby žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovi nepatrí ním vyčíslená tarifná odmena aj z dôvodu, že pri vykonávaní úkonov právnej služby nepostupoval s odbornou starostlivosťou, ku ktorému súd prvej inštancie dospel na základe skutočností zistených z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. , spočívajúcich v tom, že petit žaloby podanej žalobcom v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalovanej nespĺňal zákonné požiadavky, bol podaný neodborne bez znalosti veci, keď v petite žaloby absentovala výška uplatnených nárokov a ich špecifikácia, zároveň bol uplatnený aj nárok na odškodné, na ktorý žalovaná nemala nárok a až po ukončení právneho zastúpenia žalobcom došlo k zmene a oprave petitu žaloby, o ktorom súd rozhodoval. Tieto závery súdu prvej inštancie, na základe ktorých súd dospel k záveru, že žalobca nepostupoval pri vykonávaní úkonov právnej služby s odbornou starostlivosťou, žalovaný v odvolaní nenamietal a ich správnosť žiadnym spôsobom nespochybnil.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý; z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov; spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalovaná, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konanie v celom rozsahu.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).