Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
0f8/385615.182af4.pdf
PDF · 112.78 KB
No categories available
2Cdo/160/2012
Najvyšší súd 2 Cdo 160/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Z., so sídlom v B.,
zastúpenej JUDr. F. N., advokátom v B., proti ţalovanému M. B., bývajúcemu v T.,
zastúpenému opatrovníčkou Mgr. Zuzanou Slušnou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného
súdu Trenčín, o zaplatenie 21,84 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín
pod sp. zn. 27 C 159/2009, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
z 29. júla 2010 sp. zn. 19 Co 95/2010 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu
v Trenčíne z 19. júla 2011 sp. zn. 19 Co 95/2010, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 29. júla 2010 sp. zn.
19 Co 95/2010 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 19. júla 2011
sp. zn. 19 Co 95/2010 a rozsudok Okresného súdu Trenčín z 28. januára 2010 č.k.
27 C 159/2009-34 a vec vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trenčín rozsudkom z 28. januára 2010 č.k. 27 C 159/2009-34 zamietol
návrh ţalobkyne, ktorým sa ţalobkyňa voči ţalovanému domáhala zaplatenia 21,84 € titulom
dlţného poistného na zdravotné poistenie ako i poplatku z omeškania vo výške 0,2 %
z dlţnej čiastky 21,84 € denne od 8.9.1998 do zaplatenia. Ţalovanému súd náhradu trov
konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobkyňa na základe jej tvrdenia
"Zmluvou o postúpení pohľadávky" zo 7. júla 2005 nadobudla v tomto konaní uplatnenú
pohľadávku voči ţalovanému. Ţalobkyňa ako postupník uzavrela so správcom konkurznej
podstaty úpadcu P., ako postupcom predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej
predmetom je dlţné poistné ţalovaného na zdravotné poistenie vrátane poplatku z omeškania.
Súd v danej veci dospel k záveru, ţe na ţalobkyňu na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky neprešla predmetná pohľadávka voči ţalovanému, čo znamená, ţe ţalobkyňa
v konaní nepreukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Zmluva o postúpení
pohľadávky uzavretá v rozpore s ustanovením § 525 Občianskeho zákonníka je absolútne
neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Dlţník je tak i naďalej povinný plniť svojmu
pôvodnému veriteľovi. Plnením tomu, na koho mala pohľadávka podľa neplatnej zmluvy
prejsť, jeho dlh nezaniká. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalobkyne uznesením z 29. júla 2010 sp. zn.
19 Co 95/2010 v spojení s opravným uznesením z 19. júla 2011 sp. zn. 19 Co 95/2010
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, konanie zastavil a vec postúpil na ďalšie konanie Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom v Bratislave, Grösslingova 5.
Ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe predmetom
skúmania v danej veci je otázka nároku na zaplatenie poistného a poplatku z omeškania
za oneskorene zaplatené poistné podľa § 18 ods. 8 a § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z.
o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní. Zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom vrátane poplatku
z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie,
na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004
na základe právoplatného rozhodnutia úradu. Úrad vydáva platobné výmery vo veciach
poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa
nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004. Moţno konštatovať, ţe Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako orgán štátnej správy na úseku zdravotnej
starostlivosti je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlţné poistné, nárokoch na poplatok
z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie,
na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.
Zrušením zákona č. 273/1994 Z.z. zákonom č. 581/2004 Z.z. s účinnosťou 1.11.2004 prešla
právomoc rozhodovať vo veciach zdravotného poistenia, ak išlo o pohľadávky na poistnom
vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie
na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. S ohľadom na uvedené, keďţe súd
prvého stupňa prejednal a meritórne rozhodol vec, ktorá nepatrí do právomoci súdu, odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, konanie zastavil a vec postúpil príslušnému orgánu
na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 146 ods. 2 a § 151 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Navrhla, aby
dovolací súd zrušil uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 237 písm. f/ O.s.p.
a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Uviedla, ţe postupom súdu jej bola odňatá
moţnosť konať pred súdom a poukázala na § 2 O.s.p., čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 36 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., čl. 6 ods. 1 Prvého dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ustanovenie § 77a
zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje postup pri predpisovaní pohľadávok voči
platiteľom, resp. neplatiteľom poistného. Predmetným postupom zdravotná poisťovňa získa
platobný výmer ako exekučný titul na vymoţenie svojej pohľadávky. Na takýto postup je
oprávnená výlučne zdravotná poisťovňa. Ţalobkyňa uviedla, ţe v danej veci nie je daná
právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tak ako uviedol odvolací súd.
Rozhodnutie odvolacieho súdu navodilo právny stav, kedy na ţalobkyňu bola postúpená
existujúca pohľadávka na zaplatenie poplatku z omeškania z dlţného poistného, ale o nároku
na zaplatenie tejto pohľadávky má podľa názoru odvolacieho súdu právomoc rozhodnúť úrad,
ktorý nemôţe ani len začať konanie na základe návrhu ţalobkyne. Pretoţe úrad nie je
oprávnený konať so ţalobkyňou, a súd konanie zastavil (vo veci meritórne nerozhodol),
ţalobkyni tak súd odoprel spravodlivosť.
Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobkyne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keďţe ide o dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu (§ 243a ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe rozhodnutie
odvolacieho súdu v spojení s opravným uznesením ako aj rozhodnutie okresného súdu je
potrebné zrušiť.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.)
viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa
zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ
tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje
len podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale aj podľa ich obsahu.
Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť
ustanovenú v § 242 ods. 1, druhá veta O.s.p. skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa predovšetkým zaoberal otázkou, či konanie v tejto
veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j, či
v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť
účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku
návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad
odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľka vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/
nenamietala a tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.
Dovolací súd posudzoval, či konanie nie je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. Po preskúmaní danej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších
stupňov sú nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené.
Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46
a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija
c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci
E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej
republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom
súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada
i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
V danej veci sa ţalobkyňa voči ţalovanému domáha zaplatenia 21,84 € titulom
dlţného poistného na zdravotné poistenie ako i poplatku z omeškania vo výške 0,2 % z dlţnej
čiastky 21,84 € denne od 8.9.1998 do zaplatenia. Súd prvého stupňa uzavrel, ţe zmluva
o postúpení pohľadávky (ktorá je predmetom tohto konania) bola uzavretá v rozpore
s ustanovením § 525 Občianskeho zákonníka a preto je absolútne neplatná podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Okresný súd vzhľadom na uvedené ţalobu zamietol. Odvolací súd
posúdil vec inak, keď ustálil, ţe v danej veci nie je daná právomoc súdu, rozsudok súdu
prvého stupňa preto zrušil, konanie zastavil a vec postúpil na ďalšie konanie Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,
ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky,
vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.
Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie
musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí
v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť
preskúmateľné.
Z rozhodnutí súdov oboch stupňov (z rozsudku okresného súdu ako aj z uznesenia
krajského súdu) nie je zrejmé, na základe čoho v podstate ţalobkyňou uplatnená pohľadávka
vznikla, t.j. čo bolo podkladom na podanie ţaloby. V spise sa totiţ ţiadny platobný výmer
nenachádza. V prípade, ţe sa súdy s touto okolnosťou v odôvodnení svojho
rozhodnutia/rozhodnutí nevysporiadajú (ako v tomto prípade), bude akýkoľvek ich záver
zaujatý v prejednávanej veci vyznievať ako predčasný a odôvodnenie rozhodnutia je potom
v dôsledku toho nepreskúmateľné a zmätočné, nedostatočné. Z odôvodnení rozhodnutí súdov
oboch stupňov nie je zistiteľné, z čoho vychádzali, keď konštatovali, ţe predmetom konania
je dlţné poistné spolu s poplatkom z omeškania.
Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto uznesenie odvolacieho súdu v spojení s opravným uznesením
a rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
(§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p.). S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa
napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti ako ani ďalšími
námietkami uvedenými v dovolaní.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. júla 2012 JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
Za správnosť vyhotovenia : predseda senátu
Jarmila Uhlířová