Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-7-2023.pdf
PDF · 162.45 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/7/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt C. XXX, zastúpeného: MICHALIČKA advokáti s.r.o., Halenárska 18, Trnava, proti žalovanej: D. E., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt F. G. D. XXX, zastúpenej: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., P. Pazmáňa 2367/17A, Šaľa, IČO: 36 866 296, o 78.200,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 15. novembra 2022 č. k. 26C/24/2019-564, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 78.200,85 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia (I.) a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.). Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 454, § 458 ods. 1, § 511 ods. 1 až 3, § 580 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), čl. 2 ods. 1, 2, čl. 8, § 147 ods. 2, § 150 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov).
2. Vecne zdôvodnil preukázanou skutočnosťou, že strany sporu boli vo vzťahu od roku 2014 do 24.6.2018, ktorý vzťah mal intímny charakter. Spolužitie v domácnosti počas uvedenej doby podľa názoru súdu preukázané nebolo. Súd prvej inštancie konštatoval ako nespornú skutočnosť, že žalovaná v roku 2014 nadobudla do svojho výlučného vlastníctva rodinný dom spolu s garážou a pozemkami za kúpnu cenu 62.000 eur, na úhradu ktorej čerpala stavebný úver od spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s.. Nebolo tiež sporným, že po kúpe nehnuteľností došlo k rekonštrukcii rodinného domu, pričom rozsah rekonštrukcie a zdroje, z ktorých mala byť financovaná, boli sporné. Žalobca sa žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktorého prvá časť predstavovala sumu 43.246 eur, ktorú z vlastných zdrojov vložil do rekonštrukcie (5.000 eur z predaja motorky v 5/2015, 3.250 eur z vyporiadania majetku po matke, 16.996 eur z predaja motorového vozidla VW Passat a 4.000 eur z vyporiadania BSM s bývalou manželkou), a ktorý nárok súd prvej inštancie posudzoval ako nárok na majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu.
3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca nešpecifikoval v akých prácach a materiáloch mali spočívať vložené investície do majetku žalovanej, kto ich vykonal, uhradil a z akých finančných prostriedkov, o čom nepredložil žiaden relevantný doklad. Čiastočne konkretizoval rozsah investícií, no bez času ich vykonania, keď rekonštrukcia sa mala začať v roku 2015 a ukončená mala byť v roku 2016. Podľa ustálenej súdnej praxe (R 1/1979) prípadom neoprávneného majetkové prospechu je aj vynaloženie nákladov na cudziu vec, najmä investícií do cudzej nehnuteľnosti. V týchto prípadoch súdy správne považujú za neoprávnený majetkový prospech nie to čo bolo vynaložené, ale to o čo sa cudzia vec zhodnotila (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo 1184/2005). Žalobca okrem toho, že spájal trhové zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti s výškou ním tvrdených investícií, nepreukázal, že uvedené
zvýšenie podľa znaleckých posudkov Ing. J. Pšenka bolo dané v príčinnej súvislosti s ním tvrdenými investíciami, keďže znalecký posudok je možné vykladať a použiť na účel ním určený (znalecké posudky boli vypracované iba pre účely refinancovania bankového úveru, bez odpovede na otázku zhodnotenia nehnuteľností tvrdenými investíciami). Žalobca pritom tvrdil, že 90 % rekonštrukčných prác malo byť vykonaných v roku 2015 (prvým znaleckým posudkom č. 51/2016 bola určená hodnota rodinného domu 60.253,16 eur a druhým znaleckým posudkom č. 127/2018 vo výške 81.865,11 eur, teda zvýšenie trhovej hodnoty nebolo možné vyvodzovať zo znaleckých posudkov).
4. Ani obsah svedeckých výpovedí podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukázal žalobcom tvrdené a žalovanou rozporované skutočnosti. Svedkyňa H. I. (sestra žalobcu) uvádzala sprostredkované informácie, u ktorej nebolo možné vylúčiť ich tendenčný charakter (nebola účastná rekonštrukčných prác, videla ako žalobca mal uhradiť faktúru za strechu, no nevedela uviesť z akých finančných prostriedkov). Obdobne svedok F. B. (brat žalobcu) uvádzal len sprostredkované informácie, pri ktorých nemožno vylúčiť tendenčný charakter (videl ako žalobca mal uhradiť faktúru za strechu, z akých finančných prostriedkov uviesť nevedel). Svedok C. I. (kamarát žalobcu) vypovedal o svojich domnienkach a názoroch, nemal vedomosť o pôvode finančných prostriedkov, ktorými mal žalobca vyplácať materiál a strechu. Svedok J. E. potvrdil vo výpovedi, že na rodinnom dome žalovanej realizoval rekonštrukciu strechy v roku 2015, podľa ním predloženého potvrdenia bola suma uhradená 12.7.2015. Pri objednávaní prác boli prítomní žalobca, ako aj žalovaná. Svedok K. E. (v rodinnom vzťahu so žalobcom) na rodinnom dome žalovanej rekonštruoval klenby a realizoval murárske práce. Vyplácať ho mal žalobca, o pôvode finančných prostriedkov vedomosť nemal. Svedok D. J. na rodinnom dome žalovanej realizoval zateplenie (fasádu), práce na streche a murárske práce v interiéri, v období 5/2016 až 6/2016. Vyplatiť ho mal žalobca v hotovosti, pôvod finančných prostriedkov nepoznal (podľa názoru svedka malo ísť o finančné prostriedky z predaja motorky a vyporiadania BSM).
5. Súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení rozsudku na argument žalovanej o obsahu bankových výpisov, podľa ktorého možno žalobcu hodnotiť ako osobu finančne bez úspor, úvery prekrýval ďalšími úvermi. Žalobca predložil faktúru za predaj motorky zo dňa 3.2.2016, splatnú 13.2.2016 na sumu 16.996 eur od spoločnosti Autocentrum AAA AUTO, podľa výpisu z účtu sumu prijal 8.2.2016, ktorú spotreboval (výdavky Slovak Telekom, a.s., ZSE Energia, a.s., TIPOS lotéria, PHM, platba kartou za spotrebu, čiastkové výbery z bankomatu alebo v hotovosti), bez časovej alebo príčinnej súvislosti so žalobcom tvrdenými investíciami, a tiež predtým ako mali byť vykonané práce svedkom D. J.. Podľa dohody o vyporiadaní BSM s bývalou manželov, mal byť žalobca vyplatený sumou 14.000 eur do 27.5.2016 a sumou 4.000 eur do 31.12.2016, pričom 14.000, eur bolo žalobcovi vyplatených 27.5.2016 a suma spotrebovaná žalobcom na splátky iných úverov, platbami kartou alebo výbermi z bankomatov, bez časovej alebo príčinnej súvislosti so žalobcom tvrdenými investíciami, ešte pred vykonaním prác svedkom D. J.. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vynaloženie nákladov na cudziu vec, ako plnenie bez právneho dôvodu.
6. Súd prvej inštancie ako dôvodnú vyhodnotil aj vznesenú námietku premlčania. Vložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie v okamihu, kedy ku zhodnoteniu došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci. Prospech z tohto plnenia vzniká jeho prijatím. V prípade vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje subjektívnu dvojročnú a objektívnu trojročnú premlčaciu dobu. Oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkon obohatil, keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. V prípade žalovaného nároku začala plynúť subjektívna premlčacia doba dňom kedy došlo podľa tvrdení žalobcu k vykonaniu investícií, resp. ich úhrade za žalovanú. Podľa tvrdenia žalobcu investície mali byť vykonané v rozsahu 90 % v roku 2015 a zvyšné v lete 2016. Z výsluchu svedka D. J. vyplývalo, že svoju prácu vykonal v 5/2016 až 6/2016. Subjektívna premlčacia doba preto, podľa záveru súdu prvej inštancie, začala plynúť najneskôr v 6/2016 a uplynula v 6/2018, pričom žaloba bola podaná 30.5.2019, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby.
7. Druhá časť žalobcovho nároku, podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, mala predstavovať nárok na zaplatenie sumy 34.954,85 eur, pozostávajúca zo sumy 21.174,75 eur (splátky realizované žalobcom za žalovanú v čase od 6/2016 – 6/2018, z úveru č. 001/144998/16-002/000 z 27.4.2016), ďalej zo sumy 13.780 eur, z dôvodu jej použitia na splatenie výlučného úveru žalovanej (úver č. 004694011270416
z 27.4.2016). Súd prvej inštancie dodal, že žalovaný nárok pozostáva aj z nároku na zaplatenie sumy 5.028,27 eur z dôvodu jej použitia na splatenie úveru uvedeného v predchádzajúcej vete.
8. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že prvá úverová zmluva zo dňa 27.4.2016 bola uzavretá medzi D., L. ako veriteľom a stranami sporu ako spoludlžníkmi, vo výške 165.060 eur, na účel splatenia skôr poskytnutého úveru, ktorým bol výlučný úver žalovanej (týmto splatený dňa 28.4.2016, v dvoch častiach 138.586,36 eur a 26.473,64 eur, Wüstenrot stavebnej sporiteľni). Nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o použití úveru na rekonštrukciu rodinného domu. Žalovaná vykonala priame úhrady úveru na účet D. v celovej výške 2.647 eur. Žalobca realizoval úhrady na účet D. v celkovej výške 21.316,48 eur (v období od 16.5.2016 do 18.6.2018). Prvý čiastkový nárok žalobcu súd prvej inštancie tak subsumoval pod ustanovenie § 454 O. z. ako plnenie za iného, k čomu došlo 28.4.2016 (poukázaním finančných prostriedkov z prvého úveru na splatenie výlučného úveru žalovanej, ktorým dňom žalobca mal a mohol vedieť, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu, aj to kto sa takto obohatil, pričom subjektívna aj objektívna lehota uplynuli dňom 28.4.2018 a 28.4.2019, teda pred podaním žaloby 31.5.2019), preto ho vyhodnotil ako premlčaný. Keďže žalobca tvrdil, že na účet veriteľa uhradil sumu 21.174,75 eur, uvedená suma (vzhľadom na výšku jeho polovičného podielu na úvere ako spoludlžníka) nepresahovala 82.530 eur, preto mu nevzniklo ani právo následného regresu voči žalovanej (podľa § 511 ods. 3 O. z.).
9. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že aj zmluva o poskytnutí druhého úveru č. 004694011270416 z 27.4.2016 bola poskytnutá stranám sporu ako dlžníkom (úver bol refinancovaný iným úverom najneskôr dňa 26.5.2017). Z poskytnutého druhého úveru bola suma 3.808,42 eur použitá na splatenie výlučného úveru žalovanej, v dôsledku čoho predstavovala bezdôvodné obohatenie podľa § 454 O. z. (v zostávajúcej časti bol úver použitý žalobcom na jeho osobnú spotrebu a splátky jeho výlučných úverov). K uvedenému plneniu za žalovanú došlo 28.4.2016, ktorý okamih súd prvej inštancie považoval za počiatok plynutia subjektívnej dvojročnej i objektívnej trojročnej premlčacej doby, ktoré uplynuli dňa 28.4.2018 a 28.4.2019, teda pred podaním žaloby na súd (31.5.2019). Nárok bol tak premlčaný. Z hľadiska ustanovenia § 511 ods. 1, 3 O. z. súd prvej inštancie vyhodnotil nárok žalobcu spôsobom, že celkové plnenie na úver realizované žalobcom predstavovalo 7.755,45 eur (1.206,50 eur splátky uhradené od 20.5.2016 do 22.5.2017 a suma 6.548,92 eur dňa 26.5.2017), pričom pri zohľadnení jeho podielu 3.877,73 eur, je suma, ktorú zaplatil za žalovanú 3.877,73 eur, čo predstavovalo výšku jeho následného regresného nároku. Predmetná pohľadávka žalobcu voči žalovanej sa stala splatnou 27.5.2017 (deň po splatení úveru žalobcom). Z dôvodu, že žalovaná mala pohľadávku voči žalobcovi titulom následného regresu – splatenie úveru žalovanou vo výške 61.355,25 eur, ktorá sa stala splatnou 8.9.2018 (deň po splatení úveru žalovanou), vznesením kompenzačnej námietky žalovanou (svoju pohľadávku započítala do sumy 3.877,73 eur), čiastkový nárok žalobcu v dôsledku započítania podľa záveru súdu prvej inštancie zanikol.
10. Suma 13.780 eur, ako ďalej uvádzal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, bola poskytnutá na základe úverovej zmluvy č. 005781911260517 zo dňa 26.5.2017, použitá na splatenie druhého úveru vo výške 6.548,92 eur, pričom sa nepreukázalo, že by zostávajúca časť bola spotrebovaná na účely rekonštrukcie rodinného domu. Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi čerpaním úveru a úhradami splátok úveru žalobcom vo výške 5.028,27 eur.
11. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého žalovanej ako plne úspešnej strane sporu prislúchala náhrada trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.
12. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie vo všeobecnosti nevzal do úvahy znalecké posudky, predložené na preukázanie rozsahu rekonštrukcie na rodinnom dome v jednotlivých obdobiach, najmä od nadobudnutia nehnuteľností do 17.3.2016 (znalecký posudok č. 51/2016) a v období od 17.3.2016 do 18.3.2018 (znalecký posudok č. 127/2018), a tiež skutočnosti, že na rodinnom dome prebehla rekonštrukcia v svedkami tvrdených obdobiach.
13. Žalobca poukazoval v odvolaní na výsluch žalovanej, ktorá potvrdila, že sama rekonštrukciu rodinného domu nezabezpečovala, ale rekonštrukciu zabezpečoval žalobca. Žalobca zotrval na tvrdení, že finančné prostriedky investoval do rekonštrukcie rodinného domu, preukázal príjmy z predaja majetku a vyporiadania BSM, ktoré obdržal na účet, a z výpisov z účtu sú zrejmé jeho mnohé výbery hotovosti, ktoré časovo zodpovedajú úhradám platieb robotníkov (svedkovia potvrdili, že ich žalobca vypláca len v hotovosti, ktorú skutočnosť nespochybnila ani žalovaná, ktorá tiež potvrdila, že robotníkov vyplácal žalobca). Žalovaná však nevysvetlila ani nepreukázala, z akých finančných prostriedkov realizovala rekonštrukciu svojho rodinného domu.
14. V odvolaní žalobca zdôraznil obsah výpovede svedka D. J., ktorý potvrdil prijatie finančných prostriedkov vo výške 16.000 eur, ako aj časové obdobie ním prijatej hotovosti, ktoré zodpovedá obdobiu kedy žalobca vyberal finančné prostriedky zo svojho účtu (nadobudnuté predajom majetku a vyporiadaním BSM s bývalou manželkou), pričom v spore nebola spochybnená vierohodnosť tohto svedka, ani vykonanie ním realizovaných prác. Práce pre žalobcu podľa výpovede svedka boli realizované v období od 5/2016 do 6/2016. Ak súd prvej inštancie v odseku 38 napadnutého rozsudku skonštatoval, že suma 14.000 eur bola žalobcovi vyplatená 27.5.2016 a spotrebovaná aj výbermi z bankomatov, nemohol obstáť jeho vyššie uvedený záver, keďže žalobca v rozhodnom období označeným svedkom, disponoval finančnými prostriedkami pre platbu v hotovosti svedkovi.
15. V odvolaní žalobca ďalej argumentoval, že výsluchom svedka J. E. bolo preukázané, že realizoval rekonštrukciu strechy, pred piatimi rokmi (išlo o stavebné práce, tesárske práce, pokládku krytiny, menil sa krov, kompletne celá strecha), ako aj úhrada v hotovosti sumy 4.950 eur, na základe faktúry vyhotovenej 12.7.2015. Vzhľadom k tomu, že finančné prostriedky zo stavebného úveru žalovanej Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s. boli už vyčerpané 2.6.2015, uvedenú sumu uhradil žalobca. Žalovaná vo výpovedi potvrdila, že nemala čas vyplácať robotníkov, pretože v tom čase pracovala (tvrdila, že keď jej doniesli, blok, preplatila materiál). Teda potvrdila, že robotníkov vyplácal žalobca. K tvrdeniu žalovanej, že rekonštrukciu financovala z úverov, žalobca uviedol, že podľa jeho výpisu z účtu v F. M., L. za obdobie od 1/2015 do 6/2015, žalovaná dňa 27.1.2015 uhradila na jeho účet sumu 24.000 eur zo spotrebného úveru od Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s., pričom z výpisu z účtu je súčasne zrejmé, že tieto finančné prostriedky boli úplne vyčerpané do 2.6.2015. Z čerpaných úverov žalovanej tak nemohlo dôjsť k celkovej rekonštrukcii rodinného domu. Z výsluchov svedkov a znaleckého posudku č. 51/2016 zo dňa 17.3.2016 tiež vyplýva, že zateplenie domu, rekonštrukcia práčovne, kotolne a wc boli realizované až po tomto období (o čom svedčí aj znalecký posudok č. 127/2018). Pretože ostatné úvery, aj v zmysle záverov súdu, boli použité výlučne na refinancovanie starých úverov, je nepravdivé tvrdenie žalovanej o tom, že preplácala všetky náklady z uhradených platieb robotníkom žalobcovi.
16. Žalobca v odvolaní ďalej poukazoval na výpoveď svedkyne H. I. (sestry žalobcu), svedka F. B. (brat žalobcu) a J. I. (priateľ žalobcu), z ktorých vyplývalo, že po rozvode, svadbe, mala byť polovica nehnuteľnosti prepísaná žalovanou na žalobcu. Súd prvej inštancie nevyhodnotil skutočnosť, že žalobca a žalovaná preberali spoločne na seba záväzky z titulu úverov, ktorými vyplácali predchádzajúce úvery, použité na nadobudnutie nehnuteľností a čiastočne aj na ich rekonštrukciu (spotrebný úver Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s.), čo podporuje skutočnosť, že strany konania boli dohodnuté na dlhodobom spolužití v predmetnom rodinnom dome, na jeho spoločnom obstaraní, rekonštruovaní, splácaní úverov, a teda aj na ich budúcom spoločnom užívaní, či spoluvlastníctve. Žalobca ako nerozvedený nemohol nadobúdať majetok do podielového spoluvlastníctva len so žalovanou. Konanie žalobcu pri obstaraní a rekonštrukcii nehnuteľností žalovanej, bolo vedené skutočnou ústnou dohodou strán ako o partnerskom a budúcom manželskom spolužitím (alternatívne v spoluvlastníctve). Tento fakt malo potvrdzovať aj tvrdenie žalobcu a svedkov o ich zamýšľanej svadbe, ktorá bola neskôr žalovanou zrušená.
17. Skutočnosti, že strany sporu žili v spoločnej domácnosti, podľa odvolacej argumentácie žalobcu, nasvedčoval aj predložený dôkaz – obrázok dcéry žalovanej, ktorá žalobcu oslovovala „ocko“ alebo „tatko“. Nemožno poprieť presvedčenie žalovaného o dôvodnosti ním vkladaných finančných prostriedkov do takéhoto partnerstva a až momentom ukončenia takejto dohody o spolužití (18.3.2018), vznikol objektívny stav zakladajúci vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Zmenou dohody o spolužití, resp. jej zrušením zo strany žalovanej, žalobca nadobudol objektívne vedomosť o tom, že právny titul pre ktorý financie poskytol, odpadol. Uvedenú skutočnosť považoval žalobca za právne významnú, aj v súvislosti s momentom začatia plynutia premlčacej doby pre vydanie bezdôvodného
obohatenia. Žalovaná tiež vo výsluchu pre políciu (uznesenie OR PZ SA, ČVS: ORP-286/VYSSA-2019 zo dňa 3.1.2020) uviedla, že žalovaný bol jej bývalý priateľ, žili v spoločnom domove a ich dcéra žalobcu oslovovala „tatinko“; v zmysle uznesenia OR PZ SA, ČVS: ORP-71/MO-SA-2018 zo dňa 18.3.2018 žalovaná vo výsluchu uviedla, že žalovaný bol jej druh. Žalobca teda až momentom, kedy sa dozvedel, že dohoda so žalovanou o spolužití a budúcom manželstve zanikla (dňom 18.3.2018), nadobudol vedomosť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu (do uvedenej doby ani nebolo možné uvažovať o vzniku bezdôvodného obohatenia). Ak by súd vyhodnotil ústnu dohodu medzi stranami sporu ako neplatnú, premlčacia doba pre vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia by tiež začala plynúť až momentom, kedy by bola konštatovaná neplatnosť takejto dohody.
18. Vo vzťahu k ďalšej časti nároku žalobca v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie, že došlo premlčaniu uplatňovaného nároku vo výške úhrady na prvý úver 21.316,48 eur v období od 16.5.2016 do 18.6.2018, keďže okamihom začatia plynutia premlčacej doby je v zmysle § 107 ods. 1 O. z. moment, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel najskôr 18.3.2018. Obdobne vo vzťahu k druhému úveru, kedy podľa záveru súdu prvej inštancie bola suma 3.808,42 eur použitá na splatenie výlučného úveru žalovanej, predstavujúca bezdôvodné obohatenie, žalobca namietal nesprávne posúdenie začatia plynutia premlčacej doby. Žalobca vyplácal úver žalovanej z dôvodu, že boli so žalovanou dohodnutí, že v predmetnom dome budú spoločne žiť ako budúci manželia a po rozvode prevedie žalovaná na žalobcu spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu a pozemkom. Teda žalobca so žalovanou bol spoločne zaviazaný aj na hypotekárnom úvere, ktorý bol poskytnutý pre refinancovanie úverov použitých na nadobudnutie a rekonštrukciu rodinného domu. Vo vzťahu k námietkam premlčania, vzneseným k všetkým čiastkovým nárokom, žalobca vyjadril nesúhlas s ich posúdením súdom prvej inštancie, pretože začatie plynutia premlčacej doby nie je možno odvodzovať od momentu poskytnutia finančných prostriedkov žalobcu žalovanej, keďže uvedený moment nepredstavuje skutočnosť, kedy sa žalobca o bezdôvodnom obohatení dozvedel.
19. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podľa jej názoru si žalobca nesplnil procesnú povinnosť úplne a pravdivo opísať skutkový stav veci. Poukázala na ustanovenie § 150 CSP. Žalobca bol povinný tvrdiť a preukázať rozsah rekonštrukcie, teda v akých prácach a materiáloch mali spočívať vložené investície do majetku žalovanej. Následne bolo procesnou povinnosťou žalobcu preukázať skutkové tvrdenia dôkazmi, čo žalobca nesplnil a nepredložil ani dôkaz o tom, že disponoval dostatočnými vlastnými finančnými prostriedkami, z ktorých by boli investície uhradené. Keďže žalobca niesol v spore dôkazné bremeno, nemohla obstáť odvolacia námietka, že žalovaná nevysvetlila a nepreukázala z akých finančných prostriedkov realizovala rekonštrukciu jej rodinného domu. Znalecké posudky pritom nemôžu mať výpovednú hodnotu k uplatňovanému nároku, pretože účelom ich vypracovania nebolo určenie o koľko sa zvýšila hodnota nehnuteľností v dôsledku rekonštrukcie, ale určenie ich hodnoty pre účely čerpania bankového úveru, ktorá je mimo obdobia žalobcom tvrdenej rekonštrukcie. Skutkové tvrdenia strán nemožno nahrádzať odkazom na predložené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP).
20. Podľa vyjadrenia žalovanej v odvolaní nebolo preukázané, že by akékoľvek výbery z bankomatu mali príčinnú súvislosť s vyplácaním faktúr za vykonanú rekonštrukciu. Z výpovede svedka D. J. vyplynulo, že činnosti na rodinnom dome žalovanej vykonával v období 5/2016 až 6/2016, pričom išlo o úhradu sumy 16.000 eur, no svedok sa nevedel vyjadriť aký bol pôvod týchto finančných prostriedkov (komu finančné prostriedky patrili). Motorku žalobca predal v roku 2014, bez dokladu o vyplatení kúpnej ceny, pričom ide o časovo nerelevantný údaj k obdobiu vykonávaných prác uvedeným svedkom v 5/2016 až 6/2016. Pokiaľ ide o predaj auta žalobcom 3.2.2016 za sumu 16.996 eur, kúpnu cenu žalobca obdržal na účet 8.2.2016, a z výpisu z účtu vyplývalo, že túto sumu následne spotreboval, bez časovej alebo príčinnej súvislosti s tvrdenými investíciami, ešte pred vykonaním prác svedkom D. J.. Z dohody o vyporiadaní BSM vyplýva, že žalobcovi mala byť vyplatená suma 14.000 eur na účet v banke, ktorú žalobca prijal 27.5.2016 a následne z výpisu z účtu vyplýva, že túto sumu žalobca spotreboval na splátky iných úverov, platby kartou alebo výbery z bankomatov, bez časovej alebo príčinnej súvislosti so žalobcom tvrdenými investíciami. Z porovnania výpisov z účtu žalobcu je zrejmé, že jeho mzda bola pravidelne spotrebovávaná na splácanie rôznych úverov a výdavkov, pričom za obdobie kalendárneho roka 2015 bol účet žalobcu na konci mesiaca vždy v debete.
21. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu poukázala aj na výpoveď svedka J. E., ktorý potvrdil doklad o úhrade zo dňa 12.7.2015, na sumu 4.950 eur, vystavený na meno žalovanej, no z výpisu z účtu žalobcu ku dňu 12.7.2015 nevyplýva, že disponoval takouto sumou na účte. Z účtu žalobcu nebol realizovaný výber, ktorým by mal časovú a príčinnú súvislosť s úhradou. Žalovaná zdôraznila, že pre spor nie je podstatné kto robotníkov vyplácal, ale z akých finančných prostriedkov boli vyplácaní, a žalobca podľa jej názoru nepredložil dôkaz, že finančné prostriedky patrili jemu. Tvrdenie žalobcu, že po 2.6.2015 boli finančné prostriedky, ktoré mu žalovaná poukázala na účet vo výške 24.000 eur a ktoré používal na vyplácanie robotníkov, spotrebované, nemôže obstáť, pretože žalobca nikdy rekonštrukčné práce v danom spore nevyčíslil, nešpecifikoval čo do rozsahu, ako ani časovo a preto tvrdenie, že uvedená suma 24.000 eur nepostačovala, je iba hypotézou žalobcu. Len pre ilustráciu žalovaná uviedla, že hodnota rodinného domu ku dňu 17.3.2016 podľa prvého znaleckého posudku predstavovala 60.253,16 eur a podľa druhého znaleckého posudku 81.865,11 eur (ku dňu 9.8.2018), čo predstavuje rozdiel 21.611,95 eur. Žalovaná mala dostatok finančných prostriedkov na rekonštrukciu svojho majetku aj bez žalobcu.
22. K tvrdeniu žalobcu, že do rodinného domu žalovanej mal investovať pod prísľubom manželstva a následného prevodu podielu na nehnuteľnostiach, ktorú skutočnosť mali preukazovať výpovede rodinných príslušníkov, žalovaná vo vyjadrení uviedla, že ide o tendenčné výsluchy, žalobca bol ženatý a jeho manželstvo bolo ukončené rozvodom 1.3.2016, teda až po rekonštrukcii. Takéto hodnotenie je v rozpore s § 3 O. z. Nebol daný skutkový ani právny dôvod, aby námietka premlčania vznesená žalovanou bola vyhodnotená odlišne ako to urobil súd prvej inštancie. Žalobca, ak by preukázal, že investoval do majetku žalovanej, získal objektívnu vedomosť o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto za neho zodpovedá, dňom kedy by ním tvrdené investície boli vykonané. V spore nebolo preukázané, že by mala byť vznesená námietka premlčania, pokiaľ ide o začiatok jej plynutia, vyhodnotená odlišne od ustálenej praxe vyšších súdnych autorít (vzhľadom na odôvodnenie súdu prvej inštancie v odseku 42 a 44 napadnutého rozsudku). Načerpaním úveru od D., L. dňa 27.4.2016 došlo k splateniu iného úveru žalovanej, teda týmto dňom žalobca mohol získať objektívnu i subjektívnu vedomosť o tom, že bol vyplatený iný úver žalovanej. Subjektívna i objektívna premlčacia doba tak začala plynúť 28.4.2016 a uplynula dňa 28.4.2018 a 28.4.2019, teda pred podaním žaloby. Pre plynutie objektívnej lehoty je podstatné to, že plynie bez ohľadu na to, či začala plynúť subjektívna lehota (R 25/1986), pričom plynie odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. Uvedená argumentácia sa týka aj úveru od D., L. zo dňa 27.4.2016 pod číslom 004694011270416, ktorý bol čerpaný stranami sporu ako spoludlžníkmi, pričom na splatenie výlučného úveru žalovanej bola použitá len jeho časť vo výške 3.808,42 eur a v ostatnom rozsahu bol spotrebovaný samotným žalobcom. Dňom 28.4.2016 žalobca mohol získať objektívnu i subjektívnu vedomosť o tom, že z úveru, ktorý čerpal aj on ako spoludlžník, bol čiastočne vyplatený iný úver žalovanej. Pričom objektívna aj subjektívna premlčacia doba uplynula tiež pred podaním žaloby 31.5.2019.
23. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že sú dané dôvody pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
24. V zásade platí, že dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdili. Skutkové tvrdenia žalujúcej strany sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovanej strany sú prostriedkami procesnej obrany (§ 149 CSP). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, pričom z ustanovenia § 151 CSP vyplýva procesná sankcia za nesplnenie procesnej povinnosti (§ 151 CSP). Súd na základe vyhodnotenia splnenia procesnej povinnosti strán konania, podľa § 150 a § 151 CSP, posudzuje spornosť skutkových tvrdení strán, s vyvodením dôsledkov nesplnenia procesnej povinnosti. Do úvahy je pritom potrebné brať tvrdenia obidvoch strán sporu. V odôvodnení rozhodnutia súd potom vyhodnotí v zmysle § 151 ods. 1, 2 CSP aj účinné či neúčinné popretie rozhodujúcich skutkových tvrdení strán konania.
25. Prvú časť uplatňovaného nároku žalobcom vo výške 43.246 eur posudzoval súd prvej inštancie ako finančné prostriedky, ktoré mali predstavovať investície do cudzej nehnuteľnosti (žalovanej), s odkazom
na ustálenú súdnu prax (ktorá podľa R 1/1979 považuje za bezdôvodné obohatenie aj vynaloženie nákladov na cudziu vec, najmä investícií do cudzej nehnuteľnosti). Konštatoval tu absenciu tvrdení žalobcu, konkrétne kto a aké jednotlivé práce vykonal, kedy sa tak stalo, kto ich uhradil a z akých finančných prostriedkov, ktoré mal žalobca následne preukázať. Ak napriek uvedenému záveru súd prvej inštancie dokazovanie vykonal, potom bol povinný zaujať hodnotiace stanovisko k preukázaným skutočnostiam vykonaným dokazovaním, a to vo vzťahu ku konkrétnym uplatňovaným čiastkovým nárokom žalobcu, predstavujúcich celkovú sumu 43.246 eur (vychádzajúc z jednotlivých konkrétnych tvrdení žalobcu v spore).
26. V zmysle ustálenej judikatúry je súd povinný jasne a zrozumiteľne poskytnúť stranám konania odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany t. j. s uplatnením nárokov, ako aj s obranou proti takému uplatneniu (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/01, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).
27. Predovšetkým bolo tak nevyhnutné, aby súd prvej inštancie rozlíšil a vyhodnotil v zmysle § 151 ods. 1, 2 skutkové tvrdenia strán (prípadne ich absenciu), a to samostatne vo vzťahu ku konkrétnej výške jednotlivých čiastkových nárokov, zodpovedajúcim konkrétnym rekonštrukčným prácam, následne takto vyhodnotil či došlo (alebo nie) k preukázaniu vykonania jednotlivých konkrétnych rekonštrukčných prác a kto ich vykonal, kedy boli vykonané, ktoré z nich boli vyplatené žalobcom a ktoré zo žalobcom uplatňovaných finančných prostriedkov predstavovali vynaložené náklady na cudziu vec (t. j. nie paušálne, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, ale konkrétne v akej výške ku každej tvrdenej časti rekonštrukcie, aké prostriedky procesného útoku a procesnej obrany strany konania použili, vrátane konkrétnych listinných dôkazov, medzi ktoré patria aj súdom len všeobecne uvádzané bankové výpisy z účtov, ktoré však majú konkrétny obsah, s uvedeným vyhodnotením, v súlade s § 220 ods. 2 CSP).
28. Ďalej je potrebné uviesť, že medzi stranami nebolo sporné (na čo poukazuje žalobca v odvolaní), že žalovaná nezabezpečovala rekonštrukciu rodinného domu sama, pričom potvrdila, že robotníkov vykonávajúcich rekonštrukčné práce na jej rodinnom dome, vyplácal žalobca.
29. Zásadne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalujúca strana, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovanej strany (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo 181/2016).
30. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. Táto norma tak zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno sa delia medzi stranami konania v závislosti na aktuálnom priebehu konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).
31. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a rozumie sa ním procesná zodpovednosť strany konania za preukázanie svojich tvrdení. Úlohou súdu je potom označené a navrhnuté dôkazy stranami konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli strany konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo/52/2010).
32. S poukazom na uvedené, ak mal súd prvej inštancie preukázané vykonanie konkrétnej časti rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti, a tiež úhradu žalobcom za vykonanie konkrétnych prác (napr. výpoveď svedka D. J. a J. E.) v konkrétnom čase, bolo potrebné vyhodnotiť medzi stranami spornú skutočnosť vlastníctva vynaložených finančných prostriedkov v zmysel § 151 ods. 1, 2 CSP a 191 CSP.
33. Ak žalovaná konkrétne skutkové tvrdenie žalobcu popiera a tvrdí svoje vlastnícke právo k finančným prostriedkom, vyplácaných žalobcom, na účinné popretie uvedie vlastné tvrdenia o tejto skutkovej okolnosti, aby popretie bolo účinné (podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia, inak je popretie neúčinné). Obidve strany konania potom ohľadom vlastných tvrdení nesú okrem bremena tvrdenia aj bremeno dôkazné.
34. Odvolacia námietka žalobcu v súvislosti s nevyhodnotením tvrdení žalovanej v uvedenom smere bola preto dôvodná.
35. Ak konajúci súd nepojme do vyhodnocovania dokazovania všetky relevantné dôkazy a preukázané skutočnosti, z hľadiska predmetu konania, a nevysporiadania sa s nimi, potom je daná i objektívna prekážka pre záver o tom, či posúdil unesenie dôkazného bremena oboch sporových strán správne (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2015).
36. Výsluchom svedka D. J. bolo preukázané vykonanie konkrétnych rekonštrukčných prác na rodinnom dome žalovanej, ako i obdobie, v ktorých boli práce realizované (máj až jún 2016), tiež výška vyplateného peňažného plnenia (16.000 eur), vyplatená žalobcom v hotovosti. Preto ak súd prvej inštancie súčasne konštatoval vyplatenie sumy 14.000 eur žalobcovi v zmysle dohody o vyporiadaní BSM s bývalou manželkou žalobcu, dňa 27.5.2016 (odsek 38 napadnutého rozhodnutia), jeho záver bol protirečivý a neúplný (o spotrebovaní uvedenej sumy pred vykonaním prác svedkom J., len všeobecným poukazom aj na výbery z bankomatu) a žalobca tento záver dôvodne namietal v odvolaní, poukazujúc na výbery peňazí z účtu v rozhodnom období. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie tak postrádalo argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.
37. Obdobne výsluchom svedka J. E. bola preukázaná realizácia konkrétnych rekonštrukčných prác na rodinnom dome žalobkyne, ako aj prijatie finančných prostriedkov vo výške 4.950 eur za rekonštrukciu, na základe faktúry vyhotovenej 12.7.2015 (splatnej 26.7.2015), vyplatenej svedkovi v hotovosti.
38. Vzhľadom na spornú skutočnosť z akých finančných prostriedkov bolo peňažné plnenie v zmysle faktúry uvedenému svedkovi vyplatené, absentoval aj tu argumentačný základ v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, týkajúci sa vyhodnotenia spornej skutočnosti v zmysle ustanovenia § 151 CSP ods. 1, 2 (t. j. vyhodnotenia skutkových tvrdení strán konania, ktoré boli obidve prítomné u svedka pri vyplácaní peňazí, vrátane vyhodnotenia dokazovania, ktorými strany konania preukazovali svoje tvrdenia ohľadom uvedenej spornej skutočnosti).
39. Ak žalobca preukazoval spornú skutočnosť konkrétnymi dôkazmi o disponovaní s finančnými prostriedkami v rozhodnej dobe, bolo potrebné vyhodnotiť tvrdenú dispozíciu s konkrétnou sumou. Vyhodnotenie dokazovania sa malo vzťahovať aj na tvrdenia žalovanej o financovaní rekonštrukčných prác z úverov, preplácaní nákladov z uhradených platieb robotníkom žalobcovi, tiež spornej skutočnosti vyčerpania finančných prostriedkov (podľa tvrdenia žalobcu do 2.6.2015) z úveru žalovanej vo výške 24.000 eur, ktorá mala byť poukázaná na účet žalobcu.
40. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa vyhodnotenia znaleckých posudkov predložených žalobcom, je potrebné uviesť, že ak bol dôkazný prostriedok stranou konania navrhnutý na preukázanie tvrdených sporných skutočností, v kontexte uvedeného podlieha aj hodnoteniu dokazovania. Preto ak žalobca tvrdil v akom rozsahu boli rekonštrukčné práce na rodinnom dome v jednotlivých obdobiach vykonané, označený dôkazný prostriedok mal byť súdom prvej inštancie vyhodnotený z hľadiska preukazovania ním uvádzaných tvrdení (bez ohľadu na účel vypracovania znaleckého posudku), pričom v odvolaní žalobca sám uviedol, že znalecké posudky predložil za účelom preukázania tvrdených skutočností, že na rodinnom dome sa rekonštrukcia uskutočnila, v akom rozsahu a období.
41. Z hmotnoprávneho hľadiska atribútmi zodpovednostného vzťahu za bezdôvodné obohatenie sú okrem samotného vzniku bezdôvodného obohatenia na strane určitého subjektu, aj protiprávny stav, t. j. protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia (ako aj príčinná súvislosť medzi týmito dvoma atribútmi).
42. Vzhľadom na záver súdu prvej inštancie o vzniku bezdôvodného obohatenia na základe plnenia bez právneho dôvodu, z odôvodnenia napadnutého nebolo zrejmé, na základe akých skutkových zistení dospel súd k záveru o uvedenej skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia.
43. V prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia spravidla nemožno dospieť k meritórnemu záveru o dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska objasnilo, o ktorú z viacerých zákonných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide (porov. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 620/2015). Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné
obohatenie je objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva, t. j. protiprávny stav (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5 M Cdo 17/2009).
44. Z obsahu spisu vyplýva, že podľa žaloby právnym dôvodom, na základe ktorého sa malo v posudzovanej veci plniť, mala byť dohoda medzi stranami sporu o realizovaní rekonštrukcie rodinného domu, po ukončení ktorej mala žalovaná na žalobcu previesť spoluvlastnícky podiel 1/2 na rodinnom dome a pozemkoch. Obidvaja (žalobca a žalovaná) ako spoludlžníci požiadali o získanie hypotekárneho úveru od D., L. (z ktorého boli obidvaja ako spoludlžníci zaviazaní, pričom úverom mal byť vyplatený skorší úver žalovanej). Okrem toho žalobca mal z vlastných zdrojov do rekonštrukcie nehnuteľnosti investovať ďalšiu sumu (porov. odsek 26 tohto rozhodnutia odvolacieho súdu).
45. Povinnosťou súdu je vždy vyrovnať sa s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie. Práve z odôvodnenia sa má strana dozvedieť o dôvodoch prijatia, či odmietnutia svojho argumentu. Súd má vysvetliť, prečo pokladal za rozhodné dôkazy ním uvedené a naopak, prečo nepovažoval za rozhodné dôkazy svedčiace opačným záverom (Rc 4/1968). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval, keďže chýbal argumentačný základ vyhodnotenia dokazovania spornej skutočnosti právneho dôvodu plnenia (porov. odsek 44 tohto rozhodnutia odvolacieho súdu), ako aj s tým súvisiacej spornej skutočnosti spolužitia žalobcu a žalovanej v spoločnej domácnosti (§ 151 ods. 1, 2 a § 191 CSP). Žalobca preto v odvolaní dôvodne namietal nevyhodnotenie uvedenej spornej skutočnosti, aj s poukazom na jednotlivé dôkazné prostriedky, vrátane uznesení policajných orgánov.
46. Charakteristickým znakom pre plnenie bez právneho dôvodu je skutočnosť, že niekomu bolo niečo dané alebo bolo v prospech niekoho konané, pričom touto činnosťou došlo k nadobudnutiu majetkových hodnôt, napríklad pri plnení v omyle alebo pri plnení neexistujúceho dlhu.
47. Prípadom bezdôvodného obohatenia je aj vynaloženie nákladov na cudziu vec, najmä investícií do cudzej veci. Je však potrebné rozlíšiť, či išlo o investície vynaložené na nehnuteľnosť alebo o plnenie urobené za žalovanú stranu, teda napríklad o plnenie, ktoré si žalovaný objednal ale zaplatil ho žalobca. V takom prípade by išlo o bezdôvodné obohatenie podľa § 454 O. z. a bezdôvodné obohatenie by predstavovala suma, ktorú žalujúca strana zaplatila, keďže o túto sumu sa žalovaná strana obohatila, pretože ju mala platiť sama. V takom prípade by bolo potrebné uhradiť to, čo bolo za povinného zaplatené.
48. Za bezdôvodné obohatenie zákon však považuje aj plnenie, ktorého právny dôvod pôvodne existoval, avšak následne odpadol v dôsledku inej právnej skutočnosti významnej pre trvanie záväzku. Ak ide o plnenie, ktoré má byť predmetom budúceho záväzku, avšak je poskytnuté v súvislosti s uvažovanou zmluvou ešte pred jej uzatvorením, možno na neho hľadieť ako na preddavok a takéto plnenie sa považuje za dôvodné, a to až do okamihu, keď je tomu, kto plnenie poskytol zrejmé, že zmluva uzatvorená nebude, prípadne nedôjde k splneniu prísľubu. Nárok na vrátenie takto poskytnutého plnenia je potom právne kvalifikovaný ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol (porov. napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 20/2014).
49. Ak k zamýšľanej dohode nedošlo, odpadol právny dôvod na základe ktorého bolo plnené, pričom rozhodujúce kedy nastal definitívny stav, že zmluva (prísľub) nebude uskutočnená, je právne významným z hľadiska okamihu začatia plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia.
50. S poukazom na vyššie uvedené žalobca dôvodne namietal v odvolaní posúdenie počiatku plynutia premlčacej doby, pre ktorú je rozhodujúce primárne vyhodnotenie jednotlivých skutkových podstát bezdôvodného obohatenia (tak vo vzťahu k objektívnej ako i subjektívnej premlčacej dobe). V dôsledku toho bolo vyhodnotenie posúdenia vznesenej námietky premlčania, súdom prvej inštancie predčasné.
51. Predpoklad naplnenia hypotézy právnej normy podľa § 454 O. z. (bezdôvodné obohatenie získané tým, že sa za iného plnilo hoci podľa práva mal plniť sám) taktiež spočíva v tom, že k plneniu inou osobou došlo bez právneho dôvodu.
52. Rozdiel medzi prípadom bezdôvodného obohatenia podľa § 454 O. z., v ktorom sa za iného plnilo, čo podľa práva mal plniť sám a prípadom plnenia bez právneho dôvodu je v tom, že pri plnení bez právneho
dôvodu sa nadobúdajú obohatením nové hodnoty, zatiaľ čo pri plnení za iného dochádza k obohateniu v tom, že majetok obohateného sa nezmenšil. Pri plnení bez právneho dôvodu vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tomu, kto plnil, voči tomu, komu sa plnilo, zatiaľ čo pri plnení za iného vzniká nárok tomu, kto plnil, voči tomu, za koho sa plnilo. Napokon predpokladom vzťahu podľa ustanovenia § 454 O. z. je aj to, že medzi tým kto plnil a tým komu sa plnilo, bolo zrejmé, že plnenie sa deje za iného.
53. Ak ten, kto plnil, konal v domnení, že plní svoj vlastný záväzok, vznikne medzi ním a medzi tým, komu bolo plnené, právny vzťah z plnenia bez právneho dôvodu. V prípade plnenia bez právneho dôvodu je nárok na vrátenie poskytnutého plnenia vtedy, ak ten, kto plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť alebo že ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať. Inak sa súd musí zaoberať tým, či medzi účastníkmi existoval právny dôvod plnenia (čo by vylučovalo nárok na jeho vrátenie z titulu plnenia bez právneho dôvodu). Tu možno zaradiť aj plnenia urobené za predpokladu, že dôjde k vzájomnému plneniu, avšak k takejto odplate nedošlo. Súd v takom prípade rieši ako predbežnú otázku existenciu pôvodného dôvodu plnenia, ktorý odpadol, v dôsledku čoho tiež vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol).
54. Druhá časť žalobou uplatňovaného nároku predstavovala sumu 34.954,85 eur, ktorá podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (odsek 41) mala pozostávať z nároku na zaplatenie sumy 21.174,75 eur, predstavujúcej splátky realizované žalobcom za žalovanú v období od 6/2016 do 6/2018 (úver č. 001/144998/16-002/0000 z 27.4.2016), z nároku na zaplatenie sumy 13.780 eur z dôvodu použitia na splatenie výlučného úveru žalovanej (úver č. 004694011270416 z 27.4.2016) a zo zaplatenia sumy 5.028,27 eur, z dôvodu použitia danej sumy na splatenie druhého vyššie uvedeného úveru.
55. Zo žaloby pritom vyplýva, že druhá časť žalobného nároku pozostávala zo sumy 21.174,75 eur, ktorú žalobca uhradil na splátkach hypotekárneho úveru, ktorým došlo k úhrade výlučného úveru žalovanej a zo sumy 13.780 eur predstavujúcej úver, ktorým bol refinancovaný úver od D., L. č. 004694011270416 vo výške 7.394 eur (t. j. spolu 34.954,75 eur).
56. Súd prvej inštancie uvedený nárok žalobcu posudzoval z hľadiska skutkovej podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 454 O. z. (majetkový prospech získaný tým, že sa za iného plnilo hoci podľa práva mal plniť sám). Predpokladom naplnenia hypotézy právnej normy podľa § 454 O. z., je taktiež skutočnosť, že k plneniu inou osobou došlo bez právneho dôvodu.
57. Súd prvej inštancie však ani vo vzťahu k druhej časti uplatňovaného nároku nezaujal hodnotiace stanovisko k preukázaným skutočnostiam a vykonaným dôkazom, týkajúcim sa tvrdenia žalobcu o právnom dôvode jeho plnenia na základe dohody či prísľubu žalovanej o prevode spoluvlastníckeho podielu 1/2 na rodinnom dome a pozemkoch (porov. odsek 44 tohto rozhodnutia odvolacieho súdu). Nevysporiadal sa s argumentáciou žalobcu uvádzajúcej dôvod pre ktorý strany konania sa rozhodli spoločne uzatvárať úverové zmluvy (ako spoludlžníci), za účelom úhrady výlučných úverov žalovanej (nešlo o plnenie v omyle alebo o plnenie neexistujúceho dlhu), ktoré skutočnosti a dôkazy boli spôsobilé mať vplyv na celkovú dôkaznú situáciu, prípadne finálne hodnotenie, z hľadiska vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho skutkovej podstaty (porov. odsek 43 a § 45 tohto rozhodnutia odvolacieho súdu).
58. V prípade existencie právneho dôvodu plnenia, sa takéto plnenie stáva bezdôvodným obohatením až vo chvíli, keď odpadol právny dôvod, teda vytvoril sa stav, z ktorého je zrejmé, že dohoda, vzájomné plnenie, či prísľub, nebudú realizované. Až týmto okamihom môže začať plynúť subjektívna, ako i objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia (napr. peňažné plnenie vyplatené na základe preukázaného prísľubu budúceho prevodu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, sa stáva bezdôvodným obohatením v okamihu, keď došlo k odmietnutiu prevodu, prípadne keď nastala jeho nemožnosť, alebo ak právnym dôvodom pre investície do cudzieho majetku je preukázaný prísľub prevodu vlastníctva, jeho následným odmietnutím, právny dôvod plnenia odpadá a vzniká bezdôvodné obohatenie). Subjektívna premlčacia doba sa potom počíta od okamihu, keď oprávnená osoba sa dozvedela o odmietnutí (zániku) prísľubu prevodu, prípadne sa vytvoril stav, kedy je zrejmé, že prísľub nebude realizovaný. Objektívna premlčacia doba, plynie odo dňa, kedy prísľub zanikol alebo vytvoril sa stav, kedy je zrejmé, že prísľub nebude realizovaný (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 3312/2007). Ak sa súd nevysporiadal s preukázaným skutkovým stavom, na základe prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany strán konania, v súvislosti s kvalifikovaním skutkovej podstaty
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, nie je možné posúdiť opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
59. Z dôvodu chýbajúceho argumentačného základu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, týkajúceho sa vzniku bezdôvodného obohatenia aj vo vzťahu k druhej časti uplatňovaného nároku (keďže absentovala právna úvaha subsumovania skutkového stavu pod ustanovenie § 451 ods. 2 a § 454 O. z.), vrátane rozlišovania medzi skutkovými podstatami bezdôvodného obohatenia, záver súdu prvej inštancie o premlčaní aj druhej časti uplatneného nároku žalobcom, bolo potrebné považovať za predčasný (žalobcom v odvolaní namietaný).
60. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky), ako i v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.).
61. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia vysvetľuje akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu a preto zákon na obsah odôvodnenia rozsudku stanovuje zákonné požiadavky, aby bola z neho zrejmá opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 813).
62. Povinnosťou súdu je vždy vyrovnať sa s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie. Práve z odôvodnenia sa má strana dozvedieť o dôvodoch prijatia, či odmietnutia svojho argumentu. Súd má vysvetliť, prečo pokladal za rozhodné dôkazy ním uvedené a naopak, prečo nepovažoval za rozhodné dôkazy svedčiace opačným záverom (Stanovisko Rc 4/1968).
63. Všeobecný súd je pri hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, preto nie je prípustný selektívny výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 114/2008).
64. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, keď v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil (porov. ZSP 37/2010).
65. Obsahom hodnotenia dôkazov je aj opísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú, alebo sa vylučujú.
66. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).
67. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03). S poukazom na vyššie uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.
68. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane konania, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktoré konanie nenahrádza prvoinštančné konanie.
69. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu, na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia v súlade s procesnými pravidlami Civilného sporového poriadku (§ 150 a § 151 CSP), a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 CSP), podriadiť preukázaný skutkový stav pod relevantné ustanovenia právnej normy (porov. odsek 27 tohto rozhodnutia odvolacieho súdu).
70. V prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia je možné dospieť k meritórnemu záveru o dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby na základe náležitého skutkového objasnenia, o ktorú z viacerých zákonných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide (porov. odsek 43 tohto rozhodnutia odvolacieho súdu).
71. Vyhodnotenie dôkazného bremena potom predpokladá náležité hodnotenie dôkazov úvahou súdu. Hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, má vychádzať z preukázaného skutkového stavu veci, a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe, pričom výsledky hodnotenia dôkazov (§ 220 ods. 2 CSP) musia byť súčasťou odôvodnenia rozsudku. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá najskôr posúdenie jeho hodnovernosti, s uvedením právnej úvahy, bez mechanického preberania argumentácie strany konania.
72. Súd prvej inštancie bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, t.j. čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil; jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenie a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
73. Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu SR napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
74. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia súd preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
75. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
76. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.