Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Er/233/2010

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v zast.: Advocate, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: V. E., XX.XX.XXXX, Z. XXX XX W. Č.. XXX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava, nástupca súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý, PhD., o vymoženie istiny 996,- Eur s prísl., trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súd súdnemu exekútorovi priznáva nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

odôvodnenie:

1. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*105348 zo dňa 30.04.2010 bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý v zmysle , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len: „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn.: SR 20209/09 zo dňa 04.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.10.2010 a vykonateľnosť dňa 07.01.2010 (ďalej len: „Rozhodcovský rozsudok“).

2. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

3. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku platí, že: v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

4. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

5. Podľa § 243f ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

6. Podľa § 243f ods. 4 a ods. 5 Exekučného poriadku platí, že: ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.´

7. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

8. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku platí, že podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

9. Po preskúmaní spisového materiálu ako aj dôvodov na pokračovanie alebo zastavenie exekúcie v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku súd dospel k právnemu záveru, že v exekúcii nie je možné pokračovať a je potrebné ju zastaviť z nižšie uvedených dôvodov.

10. Súd zistil, že primárny právny vzťah medzi zmluvnými stranami vznikol na základe Zmluvy o úvere zo dňa 09.03.2007, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky, ktoré sa povinný zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Uvedenú zmluvu možno z hľadiska jej obsahu a podstatných náležitostí považovať za zmluvu o pôžičke (ďalej len: ,,zmluva o pôžičke“).

11. Súčasťou Všeobecných obchodných podmienok oprávneného je Rozhodcovská doložka uzatvorená podľa a nasl. o rozhodcovskom konaní (ďalej len: „Rozhodcovská doložka“). Podľa bodu 18. Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany v rámci Rozhodcovskej doložky zaviazali, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené pred vyššie uvedeným rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stály rozhodcovský súd, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušných právnych predpisov.

12. Pre účely identifikácie právneho vzťahu medzi zmluvnými stranami zmluvy o pôžičke súd súčasne zistil, že uvedená zmluva bola uzatvorená medzi právnickou osobou ako veriteľom a oprávneným v rámci exekučného konania a fyzickou osobou ako dlžníkom a povinným v rámci exekučného konania. Oprávnený mal ako predmet podnikateľskej činnosti v Obchodnom registri uvedené poskytovanie úverov z vlastných zdrojov spotrebiteľom. Dlžník a povinný v rámci exekučného konania nekonal pri uzatváraní zmluvy o pôžičke v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu o pôžičke uzatvoril pre svoje vlastné súkromné účely.

13. Podľa v znení neskorších predpisov platí (ďalej len: „“), že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu (pozn. súdu: právny režim), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa za dodávateľa treba považovať osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa za spotrebiteľa treba považovať osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené súd po preskúmaní obsahu zmluvy o pôžičke dospel k záveru, že predmetná zmluva spĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa , na ktorú sa budú uplatňovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu alebo jeho zmeny. Predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa. Jej súčasťou boli zmluvné dojednania, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred, pre väčší počet spotrebiteľov.

17. Rozhodcovskú doložku je tiež potrebné posúdiť podľa predpisov spotrebiteľského práva. Ustanovenia spotrebiteľského práva je nutné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu. Rozhodcovská doložka bola uzavretá medzi tými istými zmluvnými stranami, ktoré sú zmluvnými stranami zmluvy o pôžičke.

18. Podľa platí, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len: „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Súdny dvor Európskej únie vo veci C-484/08, Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid vyslovil, že: „Článok 4 ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len: „Smernica o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách“) sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.“

20. Z uvedeného dôvodu Okresný súd Trnava rešpektujúc eurokomfortný výklad Smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách podrobil súdnemu prieskumu Rozhodcovskú doložku, ktorá je v rámci predmetného exekučného konania právnym základom pre exekučný titul.

21. Podľa platí, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa platí, že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Po preskúmaní Rozhodcovskej doložky súd dospel k záveru, že ju nie je možné považovať za individuálne dojednanú. Rozhodcovská doložka má formulárový charakter a je vopred pripravená pre neurčitý a široký počet spotrebiteľov, ktorí nemôžu ovplyvniť jej vopred preddefinovaný obsah. Súčasne oprávnený v rámci exekučného konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že rozhodcovská doložka bola individuálne s povinným dojednaná. Skutočnosť, že Rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok potvrdzuje, že nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah.

24. Spôsob, akým bola Rozhodcovská doložka medzi oprávneným a povinným dojednaná, nepredstavuje samotný negociačný proces o individuálnom dohodnutí rozhodcovského konania medzi oprávneným a povinným. Naopak, takýto postup zo strany oprávneného súd hodnotí za nekalú obchodnú praktiku v zmysle zákon o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pretože jediným cieľom oprávneného bolo vylúčenie súdneho prieskumu Rozhodcovskej doložky spod režimu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

25. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len: ,,zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od tohto zákona. Použitie štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti dodávateľovi.

26. Podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, platí že rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

27. Podľa ustanovenia § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona. Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu) povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.

28. Po preskúmaní predložených listín vrátane vyššie uvedeného Rozhodcovského rozsudku súd dospel k záveru, že exekúciu na podklade predmetného Rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nemožno vykonať a exekúciu je potrebné bezodkladne zastaviť.

29. Ak rozhodcovská zmluva bola v čase svojho uzavretia neplatná, zostáva neplatná aj za účinnosti nových predpisov a jej neplatnosť sa nekonvaliduje. V uvedenom prípade ani nemôže dôjsť k zmene jej obsahu podľa § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní tak, že založí právomoc nového rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory. Zo systematickej súvislosti oboch ustanovení je totiž zrejmé, že k týmto účinkom môže dôjsť len v prípade platnej rozhodcovskej zmluvy, nie v prípade takej zmluvy, ktorá bola už v čase svojho uzavretia neplatná.

30. Vzhľadom na uvedené prechodné ustanovenie je teda potrebné posúdiť platnosť rozhodcovskej doložky podľa zákona o rozhodcovskom konaní účinného do 31. decembra 2014.

31. Podľa ustanovenia o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len: ,,zákona o rozhodcovskom konaní“), zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

32. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

34. Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

35. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

36. Podľa . , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

37. Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

38. Podľa názoru súdu je formulácia ustanovenia § 12 ods. 6 zákona o rozhodcovskom konaní jednoznačná v tom zmysle, že vyžaduje podrobenie sa určitému, teda jednému konkrétnemu stálemu rozhodcovskému súdu (porov. v tomto smere rozdielnu formuláciu cit. ustanovenia v znení účinnom od 1. januára 2015). Naopak v rozpore s citovaným ustanovením je taká rozhodcovská doložka, ktorá

podriaďuje strany dvom či viacerým rozhodcovským súdom, pričom voľba konkrétneho rozhodcovského alebo všeobecného súdu je prenechaná na vôľu jednej strany. V takom prípade tak totiž v skutočnosti medzi stranami nejde o rozhodcovskú zmluvu v zmysle citovaných ustanovení, ale len o akúsi „predbežnú dohodu“ na možnom rozhodcovskom konaní, ktorej konkretizácia patrí jednej zmluvnej strane. Rozhodcovské konanie je totiž založené na principiálnej rovnosti obidvoch strán sporu, ktorá sa prejavuje okrem iného v ich rovnakom vplyve na výber konkrétneho rozhodcovského súdu. Pripustením vyššie uvedenej Rozhodcovskej doložky v zmysle ktorej by si jedna zo zmluvných strán mohla vybrať viacerých v nej uvedených stálych rozhodcovských súdov (teda pripustenie akejsi „opcie na stály rozhodcovský súd“), by sa podľa názoru súdu dával tomuto účastníkovi nadmerný vplyv na priebeh rozhodcovského konania a staval by druhú stranu do podstatne nevýhodnejšej pozície.

39. Nestrannosť a spravodlivosť rozhodcovského konania pred stálym rozhodcovským súdom je zabezpečená okrem iného aj tým, že rokovací poriadok vydáva zriaďovateľ ako tretia osoba odlišná a nezávislá od strán rozhodcovského konania. Rokovací poriadok upravuje aj otázky, na ktorých sa v rozhodcovskom konaní mimo stáleho rozhodcovského súdu musia účastníci dohodnúť. Inak povedané, principiálnu nevyhnutnosť dohody zmluvných strán na jednotlivých procesných aspektoch rozhodcovského konania nahrádza v prípade stáleho rozhodcovského súdu činnosť zriaďovateľa, ktorý vydáva rokovací poriadok.

40. Ak by bolo prípustné, aby sa Rozhodcovskou doložkou umožnilo jednej zmluvnej strane voľne si zvoliť jeden spomedzi viacerých stálych rozhodcovských súdov, znamenalo by to, že táto zmluvná strana má právo si vybrať, resp. určiť úpravu procesného postupu rozhodcovského konania a mnohých iných súvisiacich aspektov s rozhodcovským konaním. Takáto skutočnosť by však bola v rozpore s principiálnou črtou rozhodcovského konania, podľa ktorej sa na tejto úprave musia strany zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy dohodnúť založením právomoci konkrétneho stáleho rozhodcovského súdu.

41. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva v tomto prípade na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným povinný bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky, alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce pravda, že v Rozhodcovskej zmluve bolo stanovené, že žalobca má právo výberu formy riešenia sporu pred rozhodcovským súdom v rámci rozhodcovského konania alebo pred všeobecným súdom podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, avšak z rozhodovacej praxe súdu je zrejmé, že v sporoch zo spotrebiteľských právnych vzťahov je to práve veriteľ ako oprávnený, kto iniciuje konanie proti dlžníkovi ako povinnému. Z uvedeného dôvodu je právo dlžníka obrátiť sa na miestne príslušný všeobecný súd len iluzórne a trvá len do času, kým nepodá veriteľ návrh na začatie rozhodcovského konania.

42. Okrem uvedenej neurčitosti Rozhodcovskej doložky a následne s tým súvisiacej jej neplatnosti súd poukazuje na mediačnú doložku upravenú vo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa tejto doložky sa rovnako tak všetky spory vyplývajúce z tejto zmluvy budú výlučne riešiť v rámci mediačného konania pred Mediačným centrom zriadeným a vedeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Pokiaľ sa zmluvné strany mali v úmysle dohodnúť na výlučnom riešení sporov vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke, uvedené ustanovenie Dohody o uznaní záväzku predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle a , pretože per analogiam vyžaduje od zmluvných strán výlučné riešenie sporov v rámci mediačného konania. Z uvedeného dôvodu je taktiež možné Rozhodcovskú doložku posúdiť ako neplatný právny úkon z dôvodu nedostatku vôle zmluvných strán riešiť všetky spory pred stálym rozhodcovským súdom. Následne nie je možné Rozhodcovský rozsudok považovať za platný exekučný titul, pretože vznikol na podklade neplatnej Rozhodcovskej doložky.

43. Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovské doložky a rozhodcovské zmluvy nemôžu predstavovať mechanizmy, za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie.

44. Neplatnosť Rozhodcovskej doložky znamená, že Rozhodcovský rozsudok v prerokúvanej veci bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý na to nemal oprávnenie. To podľa dnes už ustálenej judikatúry znamená, že takýto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom a na jeho základe nemožno vykonať exekúciu. Tohto záveru sa nijako nedotklo ani zavedenie spotrebiteľského rozhodcovského konania zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

45. Ustanovenie § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. januára 2015 výslovne ukladá exekučnému súdu na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúmať, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva / doložka spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Oceano grupo editorial SA, C-240/98) a môže tak urobiť aj exekučný súd, ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, C-40/08, taktiež uznesenie Súdneho dvora Európskej únie POHOTOVOSŤ vs. Korčkovská C-76/10).

46. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: platí, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy a ak k jej uzavretiu nedošlo, nemohol rozhodcovský súd spor prejednať a vydať ani rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd pritom nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd a je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri rozhodovaní o udelenie poverenia vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

47. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd vyhodnotil uzatvorenú rozhodcovskú doložku za neplatne uzatvorenú a rozhodcovský rozsudok za nespôsobilý exekučný titul, na podklade ktorého nie je možné viesť predmetnú exekúciu z dôvodu absencie právomoci rozhodcovského súdu.

48. Súd ďalej uvádza, že v predmetnom exekučnom konaní sa vymáha peňažný nárok oprávneného na podklade zmenky uzatvorenej medzi oprávneným a povinným.

49. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku platí, že Exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na a) neprijateľné zmluvné podmienky, b) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo c) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

50. V ustanovení § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku ide o špecifický dôvod na zastavenie exekúcie, či už v celom rozsahu, alebo len v časti, v prípadoch ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom

51. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nie je možné vykladať mechanicky tak, že pokiaľ vo veci konajúci súd identifikoval neprijateľnú podmienku, tak automaticky zastaví exekúciu v celom rozsahu, pretože pokiaľ neprijateľnú podmienku je možné kvantifikovať, t. j. oddeliť od ostatných nárokov zo zmenky, uplatňovaných na základe exekučného titulu v exekúcii, je potrebné v záujme spravodlivého posúdenia veci nepripustiť exekúciu len tej časti nároku uplatneného zo zmenky, ktorá má svoj pôvod (základ) v neprijateľnej zmluvnej podmienke.

52. V intenciách nálezu Ústavného súdu SR z 20. februára 2020, sp. zn. -44 súd dôkladne analyzoval vyhodnotil bod 17 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré na základe vyššie uvedených dôvodov predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá má automaticky

za následok neplatnosť rozhodcovskej doložky a absenciu spôsobilého exekučného titulu, na podklade ktorého nemožno viesť exekúciu.

53. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd exekúciu podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku zastavil. Predložený Rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať v dôsledku neplatnosti Rozhodcovskej doložky z vyššie uvedených dôvodov, nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor exekučného titulu s Exekučným poriadkom a európskym spotrebiteľským právom, súd exekúciu podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku zastavil.

54. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku platí, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

55. Na záver sa súd zaoberal nárokom na náhradu trov súdneho exekútora. Vzhľadom k tomu, že oprávnený je plne zodpovedný za svoj návrh na vykonanie exekúcie a spôsobilý exekučný titul, súd dospel k právnemu záveru, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pretože ten zavinil zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekúciu nie je možné viesť na podklade nespôsobilého exekučného titulu.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.