Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Ek-2430-2023.pdf
PDF · 96.93 KB
Case nature
Subarea
11Ek/2430/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Národný holdingový fond s. r. o., IČO: 31 384 943, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, právne zast.: KUTAN & PARTNERS s. r. o., IČO: 36 861 308, so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti povinným: 1/ A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XX/XX, XXX XX E., 2/ F. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom 971 01 Prievidza, 3/ G. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XX/XX, XXX XX E. a 4/ Slovenská republika - Okresný úrad Košice, IČO: 00 151 866, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice - Sever, o vymoženie 1.148.558,75 Eur s príslušenstvom, v konaní o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/2430/2023 zo dňa 21. 11. 2023, takto
rozhodol:
Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/2430/2023 zo dňa 21. 11. 2023 z r u š u j e a vec v celom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/2430/2023 zo dňa 21. 11. 2023 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Vo svojom rozhodnutí uviedla, že prílohou návrhu na vykonanie exekúcie bol exekučný titul - Notárska zápisnica č. N 225/2013, NZ 18532/2013 NCRIs 18928/2013 zo dňa 03. 06. 2013 spísaná notárkou Mgr. Katarínou Debnárovou, ktorou H. F. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/X, F. (ďalej aj ako „Dlžník“), urobil vyhlásenie dlžníka ako osoby povinnej o uznaní dlhu a o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorej sa zaviazal splatiť dlh v celkovej výške 1.154.558,75 Eur oprávnenému. Oprávnený spolu s návrhom súdu predložil aj Uznanie záväzku a dohodu o splátkach zo dňa 31. 05. 2013, prihlášku predmetnej pohľadávky do dedičského konania zo dňa 12. 12. 2022 a Potvrdenie o okruhu dedičov od notára JUDr. Ing. Andrea Kašperová. Z predlžených dokumentov vyplýva, že dlžník zomrel dňa XX. XX. XXXX bez zanechania závetu a listiny o vydedení a ku dňu 17. 03. 2023 predmetné dedičské konanie nebolo právoplatne skončené. Notárom vydané úradné potvrdenie o okruhu dedičov uvádza ako dedičov zo zákona v prvej dedičskej skupine povinného 1), povinného 2) a povinného 3), dedičské konanie nebolo skončené, pričom oprávnený súdu nijakým relevantným spôsobom nepreukázal prechod záväzku dlžníka z exekučného titulu na povinných označených v návrhu na vykonanie exekúcie. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia). Nemožno však vylúčiť prechod povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu, prípadne aj na štát. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu. Ak došlo k prechodu
alebo prevodu práva alebo povinnosti alebo k prevzatiu povinnosti pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, oprávnený musí preukázať túto skutočnosť už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie (listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností). Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyššia súdna úradníčka uviedla, že exekučný súd nespochybňuje právo oprávneného domáhať sa splnenia povinnosti z exekučného titulu. Nakoľko však oprávnený nie je oprávnený požadovať splnenie nároku z Exekučného titulu voči povinným, bol pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistený rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku vyššia súdna úradníčka návrh oprávneného v celosti zamietla.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že dňa 18. 10. 2023 podal Oprávnený proti Povinným Návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 18. 10. 2023, a to na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice č. I. XXX/XXXX, NZ 18532/2013, NCRls 18928/2013 zo dňa 03. 06. 2013 (ďalej len „Notárska zápisnica“). Do Notárskej zápisnice bolo poňaté Uznanie záväzku a dohoda o splátkach (ďalej len „Dohoda“) uzatvorené dňa 31. 05. 2013 medzi Oprávneným ako veriteľom a H. F. C., narodeným XX. XX. XXXX, naposledy bytom J. XXX/X, XXX XX K.- D. A. (ďalej len „H. F. C.“), ako dlžníkom, a ktorej predmetom bolo uznanie záväzku H. F. C. voči Oprávnenému na zaplatenie kúpnej ceny za akcie emitenta – spoločnosti Prefabetón Koš, a. s. (aktuálne Prefabetón Koš, a. s. v konkurze), so sídlom Železničná 285/12, Koš 972 41, IČO: 36 395 391, ktorý mu vznikol na základe Zmluvy o kúpe akcií zo dňa 11. 10. 2006 v znení jej neskorších dodatkov spolu s úrokmi z omeškania (pozn. bližšie špecifikované v Návrhu na vykonanie exekúcie). Kúpna cena a úrok z omeškania spolu ku dňu podpisu Dohody predstavovali čiastku 1.154.558,75 EUR. H. F. C. uznal v Dohode svoj záväzok voči Oprávnenému ako veriteľovi v celkovej výške 1.154.558,75 EUR (ďalej ako „Dlh“) čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu a zaviazal sa splatiť Dlh v splátkach. Ako bolo uvedené v Návrhu na vykonanie exekúcie, H. F. C. uhradil iba časť Dlhu vo výške 6 000,00 EUR, v dôsledku čoho sa zvyšok Dlhu stal splatným. Na základe totožného exekučného titulu podal Oprávnený návrh (prvý) na vykonanie exekúcie proti H. F. C. ako povinnému už dňa 24. 07. 2015. Exekučné konanie vedené v danom čase súdnym exekútorom PhDr. Mgr. Marcelom Ružarovským pod sp. zn. EX 121/2015 bolo, v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), zastavené. V spojitosti s ust. § 9 ods. 2 ZoUNEK („Pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok.“), a teda z dôvodu zabránenia premlčania svojej pohľadávky Oprávnený podal dňa 18. 10. 2023 Návrh na vykonanie exekúcie (t. j. opätovný návrh na vykonanie exekúcie). Úmyslom Oprávneného bolo podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie v lehote jedného roka po ukončení starého exekučného konania tzv. „riadne pokračovanie v začatom konaní“ tak, aby sa pohľadávka Oprávneného nepremlčala. Dôvodom následného zamietnutia Návrhu na vykonanie exekúcie (zo dňa 18. 10. 2023) zo strany súdu bolo nepreukázanie prechodu povinností z exekučného titulu na Povinných, nakoľko Povinní nie sú ako povinní označení v exekučnom titule. Vzhľadom na to, že H. F. C. dňa XX. XX. XXXX zomrel (a teda zanikla jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti), Oprávnený nemohol smerovať Návrh na vykonanie exekúcie voči nemu ako povinnému z exekučného titulu. Z toho dôvodu smeroval Návrh na vykonanie exekúcie voči Povinným (ako pasívne legitimovaným), ktorým svedčí právne nástupníctvo, pričom táto skutočnosť priamo vyplýva z Potvrdenia o okruhu dedičov vydanom JUDr. Ing. Andreou Kašperovou, notárom ako súdnym komisárom, so sídlom Notárskeho úradu Kováčska 48, 040 01 Košice, pod sp. zn. 24D/573/2014, Dnot 180/2014, u ktorej je vedené dedičské konanie po zosnulom H. F. C. pod sp. zn. 14D/363/2022, Dnot 176/2022. Ďalej Oprávnený poukázal na to, že konajúci súd sa pri svojom rozhodnutí obmedzil iba na skutočnosť, že Oprávnený k návrhu nepredložil listinu preukazujúcu prevod alebo prechod práv alebo povinností, t. j. právoplatné rozhodnutie v dedičskom konaní, a túto skutočnosť automaticky spojil s dôvodom na zamietnutie Návrhu na vykonanie exekúcie spočívajúcom v rozpore návrhu s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku (v tomto prípade rozpor pri osobe pasívne exekučne legitimovaného). Oprávnený je však presvedčený, že v tomto prípade súd vec nesprávne právne posúdil, a tým prijal nesprávne rozhodnutie o zamietnutí Návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený má za to, že pri podaní Návrhu na vykonanie exekúcie splnil všetky podmienky, t. j. predložil všetky prílohy, ktoré ZoUNEK pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie vyžaduje a zároveň v súlade s ust. § 48 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku (ak ide o právne nástupníctvo) opísal skutočnosti, z ktorých právne nástupníctvo vyplýva. Avšak, Oprávnený upozorňuje súd predovšetkým na skutočnosť, že podľa ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku nemá povinnosť doložiť prevod alebo prechod práv alebo povinností na inú osobu verejnou alebo inou listinou, nakoľko v tomto prípade ide o skutočnosť, ktorá vyplýva priamo zo zákona. Navyše, Uznesenie je podľa názoru Oprávneného nepreskúmateľné, nakoľko konajúci súd (prostredníctvom vyššej súdne úradníčky) nedal
vo svojom rozhodnutí Oprávnenému odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku zo strany Oprávneného. Uznesenie preto nemôže spĺňať všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V Uznesení sa súd vôbec nevysporiadal práve s momentom nadobudnutia dedičstva pri posúdení otázky pasívnej vecnej legitimácie. Súčasne, konajúci súd pred rozhodnutím o návrhu na vykonanie exekúcie nezisťoval aktuálne štádium dedičského konania po pôvodnom dlžníkovi, a teda nebol dostatočne zistený skutkový stav veci. Uznesenie je tak možno považovať aj za vydané predčasne. V kontexte uvedeného má Oprávnený za to, že Návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 18. 10. 2023 spĺňal všetky náležitosti vyžadované zákonom. Konajúci súd Uznesením vydaným po nesprávnom právnom posúdení predmetnej veci a ktorým Návrh Oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol, odňal Oprávnenému možnosť konať pred súdom.
3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
7. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
8. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že hoci sa nestotožnil so všetkými dôvodmi v nej uvedenými, sťažnosť bola v konečnom dôsledku podaná dôvodne, a preto napadnuté uznesenie podľa § 250 ods. 2 CSP v celom rozsahu zrušil a vrátil vec vyššej súdnej úradníčke na ďalšie konanie.
9. V prvom rade sťažnostný súd sumarizuje, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18. 10. 2023 domáhal od povinných 1/, 2/, 3/ a 4/ vymoženia 1.154.558,75 Eur a trov exekúcie na základe exekučného titulu - notárska zápisnica č. N 225/2013, NZ 18532/2013 NCRIs 18928/2013 zo dňa 03. 06. 2013 spísaná notárkou Mgr. Katarínou Debnárovou (ďalej ako ,,exekučný titul“); v danom prípade sa jednalo o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK. Ako dlžník bol v exekučnom titule označený H. F. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/X, F., ktorý dňa XX. XX. XXXX zomrel s tým, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdil, že dedičské konanie po ňom dosiaľ ukončené nebolo. V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený ako povinné osoby označil: 1/ A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, 2/ F. C., nar. XX. XX. XXXX, 3/ G. C., nar. XX. XX. XXXX a 4/ Slovenská republika - Okresný úrad Košice, IČO: 00 151 866, čo odôvodnil tým, že povinní 1/, 2/ a 3/ sú účastníkmi dedičského konania, pričom z dedičského spisu vyplýva ich zámer odmietnuť dedičstvo, v dôsledku čoho by mohlo dedičstvo pripadnúť štátu (povinnému 4/) ako odúmrť. Vyššia súdna úradníčka napadnutým uznesením návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietla. Svoje rozhodnutie založila na skutočnosti, že oprávnený nepredložil právoplatné uznesenie o dedičstve resp. osvedčenie o skončení dedičského konania, ktoré by preukazovalo pasívnu vecnú legitimáciu povinných tak, ako to vyžaduje § 36 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený podanou sťažnosťou vytýkal napadnutému uzneseniu nesprávne právne posúdenie a nedostatočné vysporiadanie s právnou argumentáciou oprávneného.
10. Po oboznámení sa s obsahom podanej sťažnosti a obsahom exekučného spisu je nesporné, že v prejednávanej veci sa vo vzťahu k osobe povinnej z exekučného titulu aplikuje § 36 Exekučného poriadku, ktorý upravuje, že „proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.“ Ako ďalej z § 36 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva: „Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.“ Premietnutím uvedeného na prejednávanú vec tak aj sťažnostný súd, rovnako ako vyššia súdna úradníčka, má za to, že prechod povinnosti z exekučného titulu na právnych nástupcov pôvodného dlžníka musí byť osvedčený verejnou listinou alebo inou listinou, alebo musí vyplývať zo zákona alebo obchodného registra. Len vtedy, keď je uvedená podmienka splnená, exekučný súd nemá dôvod skúmať a spochybňovať tvrdený prechod povinnosti tak, ako to vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/147/2009, na ktoré poukázal oprávnený. Sporným v prejednávanej veci však bolo práve to či oprávnený prechod povinnosti z exekučného titulu osvedčil verejnou listinou, a teda či splnil práve podmienku uvedenú v § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, čo vyššia súdna úradníčka uzavrela tak, že túto podmienku nesplnil, a preto jeho návrhu na vykonanie exekúcie nevyhovela. S uvedeným právnym záverom vyššej súdnej úradníčky sa čiastočne stotožnil i sťažnostný súd, pretože má jednoznačne za to, že exekúciu proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, možno v prípade úmrtia pôvodného povinného začať (teda poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie) a uskutočniť len proti dedičovi toho, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, ak osoba dediča a rozsah dedičstva sú preukázané právoplatným rozhodnutím dedičského súdu (R 18/1969). Hoci možno súhlasiť s oprávneným, že dedičské rozhodnutie má len deklaratórny charakter, netreba opomínať, že dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky nadobudnutého dedičstva (R 46/1963). Taktiež to platí aj v prípade viacerých dedičov, ktorí v zmysle § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Pokiaľ má teda oprávnený za to, že už v rámci návrhu na vykonanie exekúcie boli vo veci splnené podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, sťažnostný tento jeho názor nezdieľa. To však neznamená, že v okolnostiach prejednávanej veci by nesplnenie podmienky podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku by malo byť bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.
11. Súd prvej inštancie musí súhlasiť s oprávneným, že napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky je nepreskúmateľné, keď vyššia súdna úradníčka vo svojom rozhodnutí nedala oprávnenému odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku zo strany oprávneného. Sťažnosťou napadnuté uznesenie preto nemôže spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. Vyššia súdna úradníčka svoje rozhodnutie založila len na skutočnosti, že oprávnený nepredložil právoplatné uznesenie o dedičstve, resp. osvedčenie o skončení dedičského konania, ktoré by preukazovalo pasívnu vecnú legitimáciu povinných. Oprávnený však v tomto smere správne poukázal na to, že v prípade univerzálnej sukcesie práv a povinností v dôsledku úmrtia osoby – teda v prípade dedenia dochádza k nadobudnutiu dedičstva ku dňu smrti poručiteľa tak, ako to vyplýva z § 460 Občianskeho zákonníka. Vyššia súdna úradníčka však pri posúdení otázky pasívnej vecnej legitimácie aplikovala výlučne normy procesného práva a nezaoberala sa aj normami hmotného práva, ktoré sa danú vec rovnako vzťahujú. V napadnutom uznesení sa tak vôbec nevysporiadala práve s § 460 Občianskeho zákonníka, neobjasnila resp. nijako inak nekonfrontovala svoju právnu argumentáciu s uvedeným ustanovením Občianskeho zákonníka, teda či a aký dopad má toto zákonné ustanovenie pre posúdenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Na vec neposkytla pohľad zo širšej perspektívy. Napadnuté uznesenie tak z tohto pohľadu musí sťažnostný súd považovať za nepreskúmateľné.
12. Súčasne, sťažnostný súd musí napadnutému uzneseniu vytknúť, že pred rozhodnutím o návrhu na vykonanie exekúcie vyššia súdna úradníčka nezisťovala aktuálne štádium dedičského konania po pôvodnom dlžníkovi, a teda nedostatočne zistila skutkový stav veci. Napadnuté uznesenie tak možno považovať i za predčasné. Práve v tejto súvislosti a v nadväznosti na právny názor vyslovený v bode 10 tohto odôvodnenia má sťažnostný súd totiž za to, že stav dedičského konania môže mať zásadný vplyv pre rozhodnutie exekučného súdu o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Pretože
pokiaľ ukončeniu dedičského konania nebráni iná skutočnosť (napr. nariadená likvidácia dedičstva), bude v danom prípade nevyhnutné vyčkať na právoplatné skončenie dedičského konania, pretože len výsledok dedičského konania dá odpoveď na to, kto a v akom rozsahu sa stal dedičom po pôvodnom dlžníkovi, a teda kto a v akom rozsahu bude zodpovedať oprávnenému za splnenie dlhu vyplývajúceho z exekučného titulu. Tento záver platí o to viac, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil ako jedného z povinných aj štát, ktorý však dedičstvo po poručiteľovi nadobudne len v prípade, ak niet žiadneho dediča (dedičov niet alebo títo dedičstvo odmietli). Toho času tak o pasívnej legitimácii povinného 4/ nesvedčí žiadna listina, pričom jeho účasť v konaní oprávnený založil len na okolnosti, ktorú predpokladá, že sa stane.
13. Týmito úvahami sťažnostný súd dospel k záveru, že hoci toho času nie sú splnené podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie tak, ako to žiada oprávnený, súčasne bez ďalšieho nie je daný ani dôvod pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, keďže tým by mohlo dôjsť k porušeniu práva oprávneného na prístup k súdu a jeho práva na súdnu ochranu. V tejto súvislosti si sťažnostný súd tiež dovolí citovať z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 571/2021 - 62 zo dňa 28. 03. 2022, kde uviedol, že: „...spravodlivosť je kritériom ukladajúcim každému orgánu verejnej moci (všeobecným súdom) ústavnú povinnosť hľadať také riešenie prejednávanej právnej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení (I. ÚS 26/2010). Ústavný súd považuje za samozrejmé a určujúce, že vždy je potrebné vychádzať z individuálnych, teda na konkrétnych zisteniach založených rozmerov každej veci orgánom verejnej moci (všeobecným súdom). Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť komplikované a netypické; to však nezbavuje orgán verejnej moci (všeobecný súd) povinnosti urobiť všetko pre nájdenie spravodlivého riešenia, akokoľvek sa to môže javiť zložité (I. ÚS 118/2013, m. m. I. ÚS 183/2019).“
14. S poukazom na vyššie uvedené tak súdu prvej inštancie neostávalo iné než sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky podľa § 250 ods. 2 CSP zrušiť a vec jej vrátiť v celom rozsahu na ďalšie konanie.
15. V ďalšom priebehu konania bude najskôr potrebné zistiť aktuálny stav dedičského konania po pôvodnom dlžníkovi. Zároveň, sťažnostný súd zistil, že na majetok pôvodného dlžníka H. F. C., nar. XX. XX. XXXX, bol uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 26OdK/146/2018 zo dňa 23. 04. 2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 82/2018 dňa 27. 04. 2018, vyhlásený konkurz s tým, že bol oddlžený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Súčasne, ale sťažnostný súd zistil, že pred Okresným Košice I bolo následne pod sp. zn. 33Odi/1/2021 iniciované konanie o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, pričom pred opätovným rozhodnutím o návrhu na vykonanie exekúcie bude potrebné zistiť aj stav tohto konania. V nadväznosti na odpovede súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou opätovne rozhodne o návrhu na vykonanie exekúcie (t.j. vydá poverenie alebo ho zamietne) alebo sudca rozhodne o prerušení exekučného konania do právoplatného skončenia dedičského konania prípadne do právoplatného skončenia o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).