Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25Co-23-2024.pdf
PDF · 92.94 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/23/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. E., právne zastúpenej JUDr. Miroslav Ondrušek, advokát so sídlom Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX I., právne zastúpený: JUDr. Matúšom Hríbom, advokátom, so sídlom Tehelná 46, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom a o návrhu na neodkladné opatrenie, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 8C 20/2024-28 zo dňa 25.04.2024 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) rozhodol o návrhu žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia tak, že: „Súd u k l a d á žalovanému, aby sa zdržal realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, evidované pod B1 v podiele 1/1 k celku, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území D. E., obec D. E., okres J., zapísané na LV č. XX:
- pozemok, parcela registra „C“, parcelné číslo: 271, výmera 683 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;
- pozemok, parcela registra „C“, parcelné číslo: 272, výmera 1953 m2, druh pozemku: záhrada;
- stavba, rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra „C“, parcelné číslo: 271, výmera 683 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“
2. V danom prípade z obsahu spisu súd zistil, že žalobkyňa sa návrhom domáha voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve, a to z dôvodu neexistencie zmluvy o pôžičke a neplatnosti záložnej zmluvy z dôvodu neurčitosti splnomocnenia. Súčasne podala žalobu vo veci samej o určenie neexistencie záložného práva. Návrh odôvodnila tým, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt. Ku prevzatiu hotovosti/bezhotovostnému prijatiu pôžičky od žalovaného nedošlo. Splnomocnenec nebol splnomocnený na uzavretie zmluvy o pôžičke, nebol splnomocnený na prijatie pôžičky bezhotovostne či v hotovosti. Záložné práva zapísané na LV č. XX, k.ú. D. E., pod V-1436/2020 a V-1957/2021, sú neplatné, nakoľko nezabezpečujú žiaden záväzok žalobkyne ako dlžníčky voči žalovanému ako veriteľovi. Žalobkyňa poukázala na to, že sa jedná o obydlie žalobkyne. Úprava výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Výkon záložného práva je natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych okolností nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha. Výkon záložného práva sa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobkyne. Realizáciou záložného práva bezprostredne hrozí
žalobkyni ujma a jedinou účinnou procesnou zárukou, ktorú má žalobkyňa je nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetom neodkladného opatrenia sú práva k nehnuteľnostiam a to k rodinnému domu a priľahlým pozemkom a v prípade nevyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia existuje reálna obava, že by došlo k závažným zásahom do jej práva na ochranu obydlia skôr, než súd meritórne rozhodne. Súd v tejto súvislosti vyzdvihuje, že samotná strata bývania je jedným z najvýznamnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (rozsudok ESĽP č. 19003/04 a č. 27183/04). Za takejto situácie je dôvodné, aby do právoplatného skončenia konania vo veci samej bola tomuto právu poskytnutá dočasná ochrana formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa realizácie záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam.
3. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie v zákonnej lehote žalovaný. V odvolaní a zároveň vyjadrení k žalobe vo veci samej uviedol, že žalobkyňa v podstate v žalobe uviedla to, že nedošlo k naplneniu zmluvy o pôžičke pre neposkytnutie pôžičky v reálnej podobe a rovnako spochybnila rozsah udeleného plnomocenstva B. K.. Žalovaný tvrdenia žalobkyne popiera a uvádza, že je nemysliteľné, aby akákoľvek osoba uzatvárala záložnú zmluvu dvakrát a následne túto bez ničoho spochybňovala, takto sa doslova ničí akákoľvek právna istota v právnych vzťahoch. Zásadným pochybením súdu v procese osvedčovania rozhodujúcich skutočností je to, že žalobkyňa ako záložná dlžníčka súdu nepredložila rozhodujúce dôkazy v podobe záložných zmlúv a preto súd nemal osvedčenú základnú skutočnosť, ktorá by ho oprávňovala nariadiť neodkladné opatrenie a následne rozhodovať vo veci samej. Žalobkyňa je matkou dcéry, ktorá žila v partnerskom zväzku s B. K., ktorý podpísal čestné prehlásenie, ktoré je v celom rozsahu nepravdivé. Žalovaný bol oslovený požiadavkou na poskytnutie pôžičky dotyčným K. pre „svokru“ a to postupne po častiach. Žalovaný pochopiteľne požadoval jednak vrátenie požičaných prostriedkov a taktiež poskytnutie zabezpečenia, pričom si tak počínal s bežnou opatrnosťou, ktorú možno od veriteľa očakávať. Nakoľko došlo k navyšovaniu sumy pôžičky, žalovaný po prvej záložnej zmluve žiadal aj uzatvorenie novej zmluvy o pôžičke a zriadení záložného práva, ktorú podpísala osobne žalobkyňa na Notárskom úrade v Prešove, kde sa stretli jednak strany konania a bol tam aj prítomný dotyčný K.. Žalovaný preto uvádza, že žalobkyňa klame o rozhodujúcich skutočnostiach. Tvrdenia žalobkyne o tom, že Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 16.08.2021 nepodpísala, žalovaný popiera, nakoľko z osvedčovacej doložky vyplýva, že sa tomu tak riadne stalo, toto jej tvrdenie je vyvrátené a preto z neho súd nemôže vychádzať. Žalovaný bol neustále žiadaný o odklad vrátenia stále s tými istými výhovorkami spočívajúcimi v tom, že sa vybavujú eurofondy. Ďalej žalovaný poukázal, že v zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 16.08.2021 je v Čl. I bod 2) jasne vymedzený hlavný záväzok o pôžičke, s odvolávkou na písomné zmluvy a ich dodatky, kde sa jasne pojednáva, že úmysel zmluvných strán je nahradiť pôvodné záložné právo, nakoľko to sa týkalo zabezpečenia pôžičku v rozsahu 20.000 € na istine, pričom nová záložná zmluva zabezpečuje pohľadávku vo výške 55.000 € na istine. V tejto súvislosti je nepochybné veľmi účelové správanie žalobkyne, ktorá napriek tomu, že jej malo byť doručené rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva v oboch konaniach, tak po doručení rozhodnutia o povolení vkladu záložného práva v roku 2021 nepovažovala za potrebné spochybňovať uzatvorenie záložnej zmluvy, ktorú údajne nepodpisovala a toto tvrdenie vyťahuje až takmer 3 roky neskôr v čase keď sa žalovaný domáha vrátenia svojich peňazí. Pokiaľ súd návrhu na NO vyhovel bez osvedčenia najzákladnejších skutočností, dospel pri aplikácii práva na zistený/osvedčený stav aj k nesprávnemu právnemu záveru. Zo žiadnych právnych predpisov totiž nevyplýva, aby mal dlžník vždy práva s odvolávkou na ochranu obydlia na súdnu ochranu neodkladným opatrením. Je totiž potrebné zvážiť aj zásah do práv veriteľa a to s prihliadnutím na všetky okolností konkrétnej veci. V danom prípade bol veriteľ trpezlivý, čakal na dobrovoľné plnenie a po začatí výkonu záložného práva poskytol aj možnosť splátok. Aj v jeho majetkovej sfére došlo k citeľnému zásahu, keďže výška pôžičky je len na istine značná. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie o neodkladnom opatrení tak, že návrh zamietne a prizná žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
4. Žalobkyňa vo veci odvolaciu repliku nepodala.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP)) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutia v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa úplne správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, vykonal primerané dokazovanie s ohľadom na vyššie uvedený výklad problematiky neodkladných opatrení, správne zistil skutkový stav, v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP.) Odvolací súd má za to, že jeho rozhodnutie je odôvodnené a konzistentné a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné:
7. Snáď už v súčasnej dobe nemôžu byť pochybnosti o tom, že v prípade, ak realizáciou dobrovoľnej dražby by mohlo dôjsť k ohrozeniu obydlia dlžníka, je na mieste nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa dočasne do vyriešenia sporných skutočností vo veci samej, zamedzil veriteľovi výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Uvedené závery sú podporené konštantou rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov rôznych stupňov v rámci SR, ale i ústavného súdu SR (napr. KS PO sp. zn. 12CoCsp/25/2023, sp. zn. 7Co/7/2023, KS TT sp. zn. 26Co/58/2022, KS TN 19Co/83/2022 a iné, ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 490/2022.
8. Odvolací súd poukazuje na to, že Súdny dvor Európskej únie vo veci Kušionová c/a Smart Capital (C-34/13) nedeklaroval rozpor slovenskej právnej úpravy mimosúdneho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby s únijným právom, no pre posúdenie dôvodnosti návrhu sú dôležité dôvody tohto rozhodnutia. Súdny dvor Európskej únie v bodoch 63, 64 a 65 uvedeného rozhodnutia konštatoval, že strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. V tejto súvislosti rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie. V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13.
9. Podstatou záložného práva v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka je zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva v prípadoch, ak pohľadávka dlžníka nie je riadne a včas splnená. Jedným zo spôsobov uspokojenia pohľadávky záložcu je predaj zálohu na dražbe postupom upraveným v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. V zmysle tohto zákona je veriteľ oprávnený za zákonom stanovených podmienok siahnuť na majetok záložcu bez predchádzajúceho udobrenia súdom, resp. iným nezávislým tribunálom a dosiahnuť tak uspokojenie svojej pohľadávky voči záložcovi. Vo svojej podstate tak ide o exekúciu majetku záložcu, avšak s tým rozdielom, že nie je vykonávaná súdom, ale samotným veriteľom (podnikateľom). Dobrovoľná dražba je teda jeden zo zákonných spôsobov výkonu záložného práva a veriteľ má na jej vykonanie právo. Nemožno však trvať na tom, že neexistujú žiadne obmedzenia výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Aj tak silné právo, akým nepochybne záložné právo je, môže pri jeho výkone čeliť obmedzeniu.
10. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobcu, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t.j., že by mohlo dôjsť k nevyváženému a neprimeranému zásahu do vlastníckych práv žalobcu. Následky, ktoré hrozia žalovanému dočasným odložením výkonu záložného práva sú teda nepomerne miernejšie v porovnaní s následkami, ktoré by hrozili žalobkyni okamžitým vydražením predmetných nehnuteľností. V posudzovanej veci neodkladné opatrenie nemá charakter rozhodnutia vo veci samej, preto neodkladným opatrením nebol vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.
11. Odvolací súd v tomto poukazuje aj na opakovane vyslovený názor Ústavného súdu SR, že podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS/262/2013 z 30.04.2013 a uznesenie Ústavného súdu SR PL. ÚS/23/2014-18 z 24.09.2014), a teda podľa odvolacieho súdu je na mieste dočasne upraviť pomery strán ešte pred realizáciou výkonu záložného práva.
12. V predmetnom prípade teda dochádza ku konfliktu dvoch práv - práva žalovaného požadovať splnenie dlhu a práva žalobkyne na obydlie. Pre vyriešenie uvedeného konfliktu je potrebné posúdenie primeranosti výkonu záložného práva, pričom povinnosťou súdov je tento konflikt vyriešiť.
13. Zo súdom prvej inštancie osvedčených skutočností vyplýva, že žalovaný sa ako záložný veriteľ rozhodol využiť inštitút výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Žalobkyni bolo doručené oznámenie o výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou zo dňa 08.01.2024. Samotná žalobkyňa popiera existenciu zmluvy o pôžičke medzi sporovými stranami, nikdy od žalovaného neobdŕžala peňažné plnenie, ani hotovostné ani bezhotovostné a teda ak nevznikla zmluva o pôžičke, nemohla vzniknúť ani akcesorická záložná zmluva. Tieto uvedené skutočnosti je potrebné potom považovať za okolnosti opodstatňujúce dôvodnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov, ktoré v danom prípade zistené boli, a ktoré môžu byť podkladom pre prijatie záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v danej veci. Žalobkyňa totižto nemá iné prostriedky do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej proces realizácie dobrovoľnej dražby zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Do rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej je žiaduce dočasne upraviť pomery strán a zamedziť realizácii dobrovoľnej dražby.
14. Možno konštatovať, že zo správania žalovaného, ktorý má postavenie veriteľa vyplýva, že už realizoval úkony, ktoré smerujú k realizácii výkonu záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam, kde žalobkyňou je nateraz spochybňovaná existencia pohľadávky, teda odvolací súd má za to, že v predmetnom prípade je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a tak aj dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia.
15. Nariadené neodkladné opatrenie má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť uplatnený riadne žalobou. Len rozhodnutím vo veci samej možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, po vykonaní náležitého dokazovania. Neodkladné opatrenie bolo nariadené za účelom bezodkladnej úpravy pomerov, vzhľadom na konanie žalovaného, ktorý už reálne vykonal kroky vedúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Nariadením neodkladného opatrenia však nedošlo k odstráneniu všetkých sporných skutočností medzi stranami, ku ktorých odstráneniu môže dôjsť len rozhodnutím vo veci samej.
16. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodol bez predloženia záložných zmlúv, táto námietka je nedôvodná. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia podľa konštantnej judikatúry súd rozhoduje na základe osvedčenia skutočností tvrdených žalobcom. Žalobcami tvrdené skutočnosti mal súd prvej inštancie osvedčené na základe listín predložených žalobkyňou, a to výpisom z listu vlastníctva č. XX pre okres J., obec D. E., k.ú. D. E. a oznámením o výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou zo dňa 08.01.2024.
17. V prípade okolností odôvodňujúcich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, nevyplývala zo záložných zmlúv, ako zavádzajúco tvrdí žalovaný, ale naliehavosť je daná oznámením o výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou zo dňa 08.01.2024.
18. Skutočnosť, či pohľadávka žalovaného je v celom rozsahu oprávnená, nateraz nie je preukázané, keďže uvedené skutočnosti budú predmetom dokazovania vo veci samej. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, súd nie je oprávnený posudzovať dôvodnosť nároku žalobkyne v konaní o veci samej, to bude úlohou súdu v konaní o žalobe žalobkyne. K splneniu podmienok nariadenia neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že žalobkyňa s vysokou mierou pravdepodobnosti osvedčila svoj nárok. Vykonaním dražby na nehnuteľnosť žalobkyne hrozí ťažko napraviteľný stav pre žalobkyňu. Realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a práva na súkromný a rodinný život žalobkyne. Konanie o určenie neplatnosti dražby nie je iným prostriedkom ochrany, alternatívnym k nariadeniu neodkladného opatrenia, ale je prostriedkom ex post, po tom ako by žalobkyni bola spôsobená ťažko napraviteľná ujma.
19. Obmedzenie uložené žalovanému neodkladným opatrením, je iba dočasného charakteru, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej, kde súd posúdi, či je možné obmedziť žalovaného natrvalo s výkonom záložného práva. Pri kolízii ústavou garantovaných práv a to práva žalobcov na ochranu obydlia zaručeného čl. 21 Ústavy SR, či čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na druhej strane práva žalovaného na ochranu majetku zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy, súd rozhodujúci o žalobe vo veci samej vykoná test proporcionality ,,stricto sensu" za účelom zistenia, či obmedzenie ustanovené zákonom resp. na základe zákona, zodpovedá legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti (porov. rozhodnutia ústavného súdu napr. I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02, I. ÚS 193/03).
20. Žalovaný má taktiež možnosť domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky aj iným spôsobom ako prostredníctvom výkonu záložného práva, navyše obmedzenie uložené napadnutým uznesením je iba dočasným opatrením, pokiaľ žalovaný namietal, že došlo v jeho majetkovej sfére k citeľnému zásahu.
21. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí , ktorým sa konanie končí. (§ 262 ods. 1 CSP).
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. ( § 393 ods. 2 CSP)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).