Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoEk/4/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v exekučnej veci oprávneného: A., B., B. B. A. XX, XXX XX C., D.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advocate s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: E. F., G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. -18 zo dňa 27.11.2023, takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie J. XXXX/XXXX zo dňa 20.2.2015 zamieta.“

2. Uznesenie právne odôvodnil ust. , , ods. 4, , , , a , v znení účinnom od 01.01.2008 (ďalej len ako „“), čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a ods. 3 a čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „Smernica“) a ust. , ods. 2 a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“).

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dňa 24.04.2015 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora (pôvodne JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s návrhom oprávneného v zmysle zápisnice spísanej súdnym exekútorom dňa 20.02.2015. Exekučným titulom v danej veci bol rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava, sp. zn. B. XXXXX/XX zo dňa 30.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2014 a vykonateľnosť dňa 11.12.2014. Rozhodcovským rozsudkom bola povinná zaviazaná na zaplatenie súm v ňom bližšie špecifikovaných. Medzi oprávneným a povinným bola dňa 30.08.2012 uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len Zmluva o úvere), na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 150 eur, ktoré sa zaviazala vrátiť spolu s dohodnutým poplatkom vo výške 102 eur v 6 mesačných splátkach po 42 eur, a teda zaplatiť oprávnenému sumu 252 eur. Zároveň mal súd za preukázané, že spolu s návrhom na vykonanie exekúcie bola predložená aj uvedená Zmluva o úvere a Rozhodcovská zmluva zo dňa 30.08.2012. Vychádzajúc z ust. § 44 ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie pristúpil k prieskumu predložených listín, pričom dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. dospel k záveru, že povinná mala pri uzatváraní záväzkového vzťahu postavenie spotrebiteľa, pričom toto postavenie jej svedčalo aj pri uzatváraní Rozhodcovskej zmluvy, keďže táto bola uzavretá súčasne so zmluvou o úvere. Uviedol, že pre akceptáciu rozhodcovskej zmluvy je potrebné, aby táto ako prejav zmluvnej autonómie obsahovala aj informácie týkajúce sa voľby medzi viacerými riešeniami a taktiež aj informácie o tom, čo tá ktorá voľba znamená. Mal za to, že kritériám obsiahnutým v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. nezodpovedá poučenie o rozhodcovskom konaní obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve. Ďalej uviedol, že predložená rozhodcovská zmluva uzavretá medzi veriteľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným je nepochybne typizovanou, štandardnou zmluvou, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch. Jedná sa o vopred vyplnené tlačivo pripravené oprávneným, bez možnosti jeho zmeny, či úpravy. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom prípade bola Rozhodcovská zmluva uzatvorená v rovnaký deň ako Zmluva o úvere mal súd prvej inštancie za to, že táto nebola individuálne dojednaná, nakoľko jej obsah nemohla povinná ovplyvniť. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že veriteľ mohol na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak možnosť rozhodovania pred všeobecným súdom, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ tak stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber rozhodcovského súdu v súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval na zmluvnej strane podávajúcej žalobu, a preto súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú. Následne sa súd zaoberal ďalšími ustanoveniami Rozhodcovskej zmluvy týkajúcimi sa jednak poučenia dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a taktiež aj formálnych náležitostí týkajúcich sa jednotlivých zmluvných dojednaní, akými sú napr. veľkosť písma, či použitie právnickej terminológie. Dospel k záveru, že poučenie dlžníka obsiahnuté v Rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzatvorenia takejto zmluvy nemožno považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovskej zmluvy, a taktiež, že obe zmluvy vrátane ich dojednaní sú písané malými písmenami a obsahujú množstvo právnickej terminológie, ktorej priemerný spotrebiteľ nie je schopný porozumieť. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že Rozhodcovskú zmluvu je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa ust. . Keďže v danej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol rozhodcovský súd spor prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozhodcovský rozsudok (bez právomoci rozhodcovského súdu) nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. V nadväznosti na vyššie spomenuté súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a tiež aj na judikatúru Súdneho dvora a v zmysle ust. Exekučného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.

4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil ust. a . Mal za to, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, pričom táto zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázal na čl. II Rozhodcovskej zmluvy, pričom uviedol, že z predmetného ustanovenia vyplýva, že v predmetnej veci nie je výlučne daná právomoc rozhodcovského súdu a povinný sa mal možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré rozhodnutia Krajských súdov pričom uviedol, že povinná mala možnosť kedykoľvek sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne svoje právo uplatní. V prípade, že ak sa účastníci rozhodcovského konania dohodnú na predložení svojho sporu na prerokovanie stálemu rozhodcovskému súdu v zásade platí, že sa podrobujú predpisom tohto súdu. Následne postup rozhodcovského súdu pri rozhodovaní v tej ktorej veci je upravený v ust. Zákon o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“). Ďalej uviedol, že rovnaké postavenie účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od podania žaloby až po vydanie rozhodcovského rozsudku. Ak sa jedná o rozhodovanie pred Stálym rozhodcovským súdom pri ustanovení rozhodcov sa vychádza z rokovacieho poriadku, pokiaľ sa strany na osobe rozhodcu nedohodnú. Strany by sa preto mali v rozhodcovskej zmluve dohodnúť na spôsobe ustanovenia rozhodcov, a to za tým účelom, aby sa vyhli problémom vznikajúcim pri ustanovovaní rozhodcov. Oprávnený uviedol, že vzniku týchto problémov chcel predísť, a preto v zmluve navrhol rozhodcu s ktorým povinná mohla a nemusela súhlasiť. Keďže obe zmluvné strany rozhodcovskú doložku podpísali, svojím podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným v zmluve. Ďalej poukázal na to, že už pri podpise zmluvy mohla povinná vysloviť nesúhlas s osobou tam uvedeného rozhodcu a mala možnosť navrhnúť iného rozhodcu. Zároveň v prípade nesúhlasu s rozhodcom stanoveným v Rozhodcovskej zmluve mohla každá zo zmluvných strán vzniesť námietky voči osobe rozhodcu. Vzhľadom na to, že sa tak nestalo oprávnený vyjadril, že mal za o, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zásady rovnosti v rozhodcovskom konaní. Zároveň poukázal, že ak povinná mala pochybnosti o stanovenom rozhodcovi mala možnosť podať námietku predpojatosti, pričom tak mohla urobiť už v žalobnej odpovedi. Zároveň povinná nenavrhla, aby konanie pred rozhodcom prebehlo ústnou formou, hoci takúto možnosť mala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal oprávnený za to, že v danom prípade sa jednalo o individuálne dojednanú podmienku. Taktiež poukázal na to, že je logické, že v prípade porušenia povinnosti zo strany spotrebiteľa to bude práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so svojou žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním. Ďalej uviedol, že v zmysle ust. § 19 Zákona o rozhodcovskom konaní podanie žaloby na rozhodcovskom súde má také právne následky ako keby bola žaloba podaná na všeobecnom súde. V tejto súvislosti poukázal na to, že po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na všeobecnom súde alebo pred iným rozhodcovským súdom, nakoľko začatie konania predstavuje prekážku tzv. litispendencie. Zároveň uviedol, že takýmto právnym záverom nie je vôbec dotknuté postavenie spotrebiteľa, nakoľko tento má možnosť obrátiť sa skôr na všeobecný súd ako dodávateľ. Oprávnený mal teda za to, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, pričom zdôraznil, že platnosť právneho úkonu je potrebné hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu ale nemusia nastať. Prípustnosť rozhodcovského konania odvodzoval z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov, pričom mal za to, že rovnaký záver vyplýva aj zo znenia Smernice č. 2005/48/ES a z odporúčaní Komisie č. 98/257/ES. V závere uviedol, že rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Avšak aj v prípade uzavretia rozhodcovskej zmluvy má každá zmluvná strana možnosť voľby medzi rozhodcovským súdom a súdnym konaním. Oprávnený mal za to, že v danom prípade bola uzatvorená Rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, pričom povinná svojim podpisom vyhlásila, že s Rozhodcovskou zmluvou súhlasí. Vzhľadom na uvedené skutočností žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, že udelí súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

5. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci , , uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach , a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 1.11.2011.

10. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010, v zmysle ktorého „zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“. Rozhodcovský rozsudok bol založený na rozhodcovskej zmluve v spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci , ).

11. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

12. K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie (vrátane dôvodovej správy) (ďalej len „“). Uvedené ustanovenie je svojím obsahom najbližšie problémovej zmluve ,,...vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní).“

13. Podľa dôvodovej správy k : ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú).“

14. Rozhodcovskú zmluvu teda nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Ustanovenie teda nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

15. Povinná ako spotrebiteľka pri predmetnej rozhodcovskej zmluve nemala na výber, ak bude žalovaná na rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva štátny súd.

16. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

17. Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi, t.j. povinnej predložená, je skôr o nevhodnom predložení zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku.

18. V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si povinná vymieňovala rozhodcovské konanie ( ).

19. Odvolací súd preto nemal žiaden dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo.

20. Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany súdu prvej inštancie a platí to aj pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci. Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom. Exekučný súd sa totiž s istotou a najmä presvedčivým spôsobom vysporiadal s otázkou rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.

21. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy je tiež v geografických dôvodoch v zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo Editoriale. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca XXX km (I. - C.) na rozhodcovské konanie je odradzujúca.

22. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok K. a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ).

23. Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením a .

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).