Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/66/2022

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobkýň: 1/ A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. E. XXXX/XX, F., 2/ D. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/ XX, F., obidve žalobkyne právne zastúpené: JUDr. Ivan Savčák, advokát, so sídlom Partizánska 45, Bardejov, IČO: 42 230 080, proti žalovanému: D. G., C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, právne zastúpenému: JUDr. František Kyšeľa, advokát, so sídlom Radničné námestie 33, Bardejov, IČO: 47 193 301, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkýň v 1. a 2. rade a žalovaného k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Bardejov, I. Gaboltov, katastrálne územie H., zapísanej v katastri nehnuteľnosti I. J. F., katastrálny odbor na LV č. XXX, a to k pozemku - záhrada o výmere 1 751 m2, parcela registra C, parcelné č. 131/1. II. Do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e pozemok - záhrada o výmere 438 m2, parcela registra C parcelné č. 131/1 v celosti nachádzajúci sa v okrese Bardejov, obec H., katastrálne územie H., vytvorený geometrickým plánom č. 34513396-59/2024 vypracovaným D. K. - GEO T&T dňa 10.05.2024, autorizačne overeným L. M. A. dňa 13.05.2024 a úradne overeným Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom dňa 20.05.2024 pod č. G1-433/2024. III. Do výlučného vlastníctva žalobkyne v 1. rade p r i k a z u j e pozemok - záhrada o výmere 331 m2, parcela registra C, parcelné č. 131/15 v celosti, nachádzajúci sa v okrese Bardejov, obec H., katastrálne územie H., vytvorený geometrickým plánom č. 34513396-59/2024 vypracovaným D. K. - GEO T&T dňa 10.05.2024, autorizačne overeným L. M. A. dňa 13.05.2024 a úradne overeným Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom dňa 20.05.2024 pod č. G1-433/2024. IV. Do výlučného vlastníctva žalobkyne v 2. rade p r i k a z u j e pozemok – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 768 m2, parcela registra C, parcelné č. 131/14 v celosti, nachádzajúci sa v okrese Bardejov, obec H., katastrálne územie H., vytvorený geometrickým plánom č. 34513396-59/2024 vypracovaným D. K. - GEO T&T dňa 10.05.2024, autorizačne overeným L. M. A. dňa 13.05.2024 a úradne overeným Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom dňa 20.05.2024 pod č. G1-433/2024. V. Do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 1. rade a žalobkyne v 2. rade, každej v podiele 1 p r i k a z u j e pozemok - záhrada o výmere 214 m2, parcela registra C, parcelné č. 131/16, nachádzajúci sa v okrese Bardejov, obec H., katastrálne územie H., vytvorený geometrickým plánom č. 34513396-59/2024 vypracovaným D. K. - GEO T&T dňa 10.05.2024, autorizačne overeným L. M. A. dňa 13.05.2024 a úradne overeným Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom dňa 20.05.2024 pod č. G1-433/2024. VI. Vzájomnú žalobu žalovaného o širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z a m i e t a . VII. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyne sa žalobou doručenou súdu dňa 28.11.2022 domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Bardejov, obec H., katastrálne územie H., zapísanej v katastri nehnuteľnosti I. J. F., katastrálny odbor na LV č. XXX, a to k pozemku - záhrada o

výmere 1 751 m2, parcela registra C, parcelné č. 131/1. Voči žalovanému si uplatnili nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyne a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: parcela „C“ KN č. 131/1, druh pozemku: záhrada, o celkovej výmere 1751 m2, evidovaná na LV č. XXX, pre k. ú. H., obec H., I. F.. Na LV č. XXX je spoluvlastnícky podiel žalobcu 1 k nehnuteľnosti zapísaný pod B2 s veľkosťou 1, žalobcu 2 pod B1 s veľkosťou 2/4 a žalovaného pod B3 s veľkosťou 1. Žalobcovia majú záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k vyššie označenej nehnuteľnosti so žalovaným, pričom navrhujú reálnu deľbu nehnuteľnosti, keďže toto riešenie je možné, je zároveň najvhodnejšie a žalobcovia preferujú práve takýto spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalobcovia už v minulosti ústne vyzývali žalovaného na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníka dohodou, pričom oslovili v tomto smere aj geodeta, no uvedené ostalo bez akéhokoľvek záujmu zo strany žalovaného. Oslovený geodet vypracoval aj jednoduchý grafický náčrt deľby pozemku, pričom žalobcovia v zásade aj naďalej trvajú na tomto rozdelení, keďže v zmysle neho tak oni ako aj žalovaný by mali k svojmu novonadobudnutému pozemku bezproblémový prístup. Pokiaľ by sa podielové spoluvlastníctvo vyporiadalo v zmysle predloženého náčrtu každý z podielových spoluvlastníkov by mal prístup na svoju časť z verejnej komunikácie. Novovzniknuté parcely by pritom výmerou zodpovedali veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Na jednej z novovzniknutých parciel sa pritom nachádza garáž, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2, a ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, pričom túto časť si žalobkyňa 2 žiada prikázať do svojho vlastníctva. Rovnako žalovanému by bola prikázaná časť, ktorá je hneď vedľa rodinného domu so súp. č. XX, ktorého je spoluvlastníkom a ktorú aktívne využíva na pestovanie plodín.

3. Žalobkyne k žalobe priložili náčrtok navrhovaného rozdelenia vyporiadavaného pozemku a výpisy z LV č. XXX N. XXX pre k.ú. H..

4. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 09.02.2023 uviedol, že žalovaný nemá ďalej záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k vyporiadavanej nehnuteľnosti a trvá na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňami navrhovaná deľba nehnuteľností nezohľadňuje skutočnosti a reálne využitie nehnuteľnosti. Náčrt žalobkýň nemožno akceptovať, nakoľko by došlo k narušeniu účelného využitia predmetných nehnuteľností. Žalovaný nikdy nebol oslovený žalobkyňami za účelom uzavretia dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobkyne si svojvoľne graficky zamerali rozdelenie uvedeného pozemku, pričom nebrali do úvahy širší kontext spoluvlastníckeho práva. Žalobkyne si podľa názoru žalobcu neplnili žiadnu povinnosť vo vzťahu k vyporiadavanej nehnuteľnosti, ktoré plní žalovaný a predtým jeho otec. Grafické znázornenie predložené žalobkyňami by podľa názoru žalovaného viedlo nielen k zničeniu už existujúceho oplotenia, ktoré prakticky predeľuje uvedenú nehnuteľnosť, viedlo by to však aj k vzniku pozemku pre žalovaného, ktorý svojím pôdorysom znemožňuje jeho akékoľvek ďalšie zveľaďovanie v časti jeho deľby. Žalovaný navrhol rozdelenie nehnuteľnosti podľa ním predloženého grafického náčrtu, ktorý by bral do úvahy aj jeho účelné využitie a hlavne fakt, že žalobkyne si po vyše 30 rokoch nárokujú rozdelenie pozemku, ktorý bol obhospodarovaný žalovaným. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa žalovaným predloženého náčrtu by plnilo aj účel zadosťučinenia za plnenie povinností spojených s vlastníctvom uvedenej nehnuteľnosti, ktoré boli vykonávané výlučne žalovaným.

5. Žalovaný k vyjadreniu priložil grafický náčrt, potvrdenie Obce Gaboltov zo dňa 07.02.2023 a čestné vyhlásenia O. B. a D. B., v ktorých uviedli, že žalovaný sa stará svojpomocne o vyporiadavanú parcelu.

6. Právny zástupca žalobkýň vo vyjadrení zo dňa 12.04.2023 uviedol, že žalobkyne s návrhom žalovaného nesúhlasia. Svoje odmietavé stanovisko žalobcovia odôvodnili tým, že: a) žalovaný vo svojom návrhu rozdelenia pozemkov zamenil žalobcov, nakoľko žalobca 1 je podielovým spoluvlastníkom s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1 a žalobca 2 je podielovým spoluvlastníkom s veľkosťou spoluvlastníckeho podiel 2/4, b) návrh žalovaného nezohľadňuje výmeru, na ktorú majú žalobcovia nárok vzhľadom na veľkosť ich spoluvlastníckeho podielu, c) na časti pozemku, ktorú si žalovaný v zmysle jeho grafického náčrtu mieni ponechať stojí murovaná garáž, ktorú postavil žalobca 2, t. j. bol objednávateľom stavby a rovnako ju financoval, t. j. žalobca 2 je vlastníkom danej stavby, z uvedeného žalobca 2 vo svojom návrhu predloženom spolu so žalobou navrhoval deľbu pozemku takým spôsobom, ktorý by zohľadňoval aj vlastníctvo garáže. Vo vzťahu ku garáži žalobkyňa 2 dáva do pozornosti súdu, že túto jej staval stavbár A. P., ktorého prípadne zabezpečí na pojednávaní ako

svedka, resp. zabezpečí jeho čestné prehlásenie. Zároveň žalobkyňa 2 uvádza, že v čase kedy geodet zameriaval pozemok za účelom jeho deľby, samotný otec žalovaného sa vyjadril, že nech si žalobkyňa 2 „berie svoju garáž“. Rovnako aj žalovaný v sms správe žalobkyni 2 uviedol, že garáž patrí jej, no túto skutočnosť už žalovaný vo svojom návrhu deľby pozemku nezohľadňuje. V súvislosti s garážou je taktiež nutné poznamenať, že do tejto sú vchody umiestnené z dvoch strán tak, že by sa v zmysle návrhu žalovaného žalobkyňa do tejto garáže nedostala. Nehovoriac už o skutočnosti, že žalobkyňa 2 potrebuje manipulačný priestor aj okolo garáže, aby sa do tejto mohla dostať a udržiavať ju a o skutočnosti, že túto garáž žalovaný vyše 30 rokov užíva bezodplatne, no riadne ju neudržiava. Tvrdenia žalovaného, že sám sa o spornú nehnuteľnosť staral a ju aj obhospodaroval, nie je pravdou. Žalobcovia pre ozrejmenie skutočností uviedli, že sporná parcela sa nachádza za rodičovským domom oboch žalobcov a matky žalovaného. Pôvodne si mala k spornému domu vystaviť prístavbu žalobkyňa 2, ktorá tam mala bývať, no vzhľadom na vtedajšie okolnosti (t. j. náhle úmrtie otca žalobkýň tri týždne pred narodením žalovaného, svadba matky žalovaného, ktorá bola vtedy vo finančnej a bytovej tiesni a narodenie žalovaného) spôsobili, že žalobkyňa 2 sa rozhodla v prospech matky žalovaného prenechať jej rodičovský dom a tým aj možnosť bývania. A teda aj z dôvodu plánovaného bývania si žalobkyňa 2 na danom pozemku postavila na začiatok garáž. Vzhľadom na to, že vzťahy medzi sestrami boli harmonické, matka žalovaného žalobkyniam uviedla, že za to, že užíva aj ich spoluvlastnícke podiely na pozemku, ako protihodnotu bude platiť daň a o pozemok sa starať. Z dôvodu zlého zdravotného stavu následne matka žalovaného zomrela, no pred jej smrťou sa nestihlo podielové spoluvlastníctvo všetkých sestier vysporiadať (žalobkýň a matky žalovaného). Následne sa žalobkyne snažili so žalovaným dohodnúť ohľadom deľby pozemku, avšak bezvýsledne. Ešte pred podaním žaloby sa z iniciatívy žalobkýň tieto dvakrát osobne stretli so žalovaným, avšak k dohode ohľadom vyporiadania nedošlo, nakoľko žalovaný stále menil názor. Po smrti svojej matky, žalovaný neumožnil žalobkyniam tento pozemok užívať. Naproti tomu umožnil svojej susede D. B., bytom H. XXX, aby na spornej parcele pásavala domáce zvieratá (kravy a kone), a to bez toho, aby si vopred zabezpečil súhlas žalobkýň, ktoré spolu na danej parcele vlastnia podiel 3. Žalobkyňa 2 musela zasiahnuť, aby daný pozemok nebol používaný bez súhlasu žalobkýň tretími osobami, preto aj jej čestné prehlásenie, ktoré bolo doložené do tohto konania je zjavne účelové. Vo svojom podaní žalovaný uvádza, že sa svojim návrhom snaží zabrániť zničeniu existujúceho oplotenia, no realita je taká, že dané oplotenie je len pletivovým oplotením, ktoré je možné presunúť na iné miesto bez závažnejšieho poškodenia, pričom je nutné poznamenať, že pletivové oplotenie nemá takú hodnotu ako chýbajúce m2 pozemku, ktoré si v zmysle svojho návrhu žalovaný mieni ponechať na úkor žalobkýň. O sporný pozemok sa nestará priamo žalovaný ale jeho brat. A rovnako nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného, že návrhom žalobkýň na prerozdelenie pozemku nemožno následne vec účelne využívať, resp. že žalovanému by týmto návrhom vznikol pozemok, ktorý svojim pôdorysom znemožňuje jeho akékoľvek ďalšie zveľaďovanie v časti jeho deľby. Uvedené sa nemôže a ani nezakladá na pravde, pretože návrh žalovaného sa od návrhu žalobkýň líši iba v časti pozemku pod garážou a v bezprostrednom okolí garáže. Okrem toho žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo by ďalšie zveľaďovanie jeho časti pozemku by malo byť akýmkoľvek spôsobom znemožnené. Z uvedeného žalobkyne zotrvávajú na svojom návrhu deľby pozemku.

7. Právny zástupca žalobkýň dňa 14.04.2023 predložil súdu čestné vyhlásenia Q. B. a A. P., ktorým mienil preukázať, že garáž nachádzajúca sa na vyporiadavanej nehnuteľnosti patrí žalobkyni v 2. rade a jej manželovi. Následne dňa 18.04.2023 právny zástupca žalobkýň predložil súdu čestné prehlásenia D. R. a A. K..

8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 08.09.2023, ktorého sa zúčastnil iba právny zástupca žalobkýň, ktorý na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. S grafickým náčrtom, ktorý predložil žalovaný a jeho návrhom žalobkyne nesúhlasia, lebo nezohľadňuje vlastnícky vzťah žalobkyne v 2. rade ku garáži. Takúto deľbu považuje za nehospodárnu a bolo by neskôr potrebné zriadiť vecné bremeno žalobkyne v 2. rade, aby sa táto dostala ku garáži, čo nepovažuje za logické, nakoľko v zmysle vyporiadania by mal byť pozemok rozdelený tak, aby sa garáž nachádzala na jej časti. Žalovaný vo svojom vyjadrení argumentoval iba tým, že grafický náčrt rozdelenia pozemku, ktorý predložili žalobkyne, nezohľadňuje účelné využitie veci. V tomto smere právny zástupca žalobkýň poukázal na to, že účelnosť využitia veci sa skúma iba vtedy, ak sa podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že súd prikáže spoločnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva jednému spoluvlastníkovi s tým, že vyplatí odstupujúcich spoluvlastníkov. Zároveň žalovaný ani neargumentoval prečo by deľba navrhovaná žalobkyňami mala byť neúčelná. Právny zástupca žalobkýň má za to, že žalovaný neuniesol ani bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu.

9. Súd následne nariadil pojednávanie dňa 06.05.2024 a 08.07.2024. Pojednávania dňa 06.05.2024 sa zúčastnili sporové strany a ich právni zástupcovia a pojednávania konaného dňa 08.07.2024 sa zúčastnili žalobkyne v 1. a 2. rade, právny zástupca žalobkýň a právny zástupca žalovaného. Nakoľko nebol daný dôvod na odročenie pojednávania, súd rozhodol o vykonaní pojednávania dňa 08.07.2024 v neprítomnosti žalovaného.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, písomnými a ústnymi vyjadreniami právnych zástupcov sporových strán a zistil tento skutkový a právny stav:

11. Právny zástupca žalobkýň v rámci prednesu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a svojich skorších vyjadreniach. Zopakoval, že náčrt predložený žalovaným nezohľadňuje veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobkýň, ktoré by v jeho zmysle mali dostať menšiu výmeru pozemku. Predložený náčrt taktiež nezohľadňuje vlastnícke právo žalobkyne v 2. rade ku garáži. Poukázal rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , podľa ktorého sa účelné využitie neskúma, ak sa podielové spoluvlastníctvo vyporiadava reálnou deľbou, pričom s takýmto vyporiadaním súhlasia sporové strany. Účelné využitie sa v rámci vyporiadania v zmysle uvedeného rozhodnutia skúma len vtedy, ak sa prikazuje nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov. Pokiaľ ide o vlastnícke právo ku garáži, toto nebolo žalovaným doposiaľ spochybňované. Po predložení geometrického plánu navrhol, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k parcele CKN č. 131/1 o výmere 1751 m2 záhrada, ktorá je Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom zapísaný na LV č. XXX pre obec H., katastrálne územie H.. Zároveň navrhol, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne v 1. rade A. B., novovzniknutú parcelu CKN č. 131/15 o výmere 331 m2 záhrada, do výlučného vlastníctva žalobkyne v 2. rade D. B. parcelu č. CKN 131/14, 768 m2, zastavaná plocha a nádvorie a do podielového spoluvlastníctva oboch žalobkýň D. B. a A. B. parcelu CKN 131/16 o výmere 214 m2 záhrada, a to pre obe spoluvlastníckym podielom 1. Zároveň navrhol, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného D. G. parcelu 131/1 o výmere 438 m2 záhrada, a to v zmysle geometrického plánu vypracovaného Jaroslavom Trudičom – GEO T&T č. 34513396-59/2024 zo dňa 10.05.2024, ktorý autorizačne overila L. M. A. dňa 13.05.2024 a ktorý úradne overila L. D. R. dňa 20.05.2024, pod č. G1-433/2024. Žalobkyne si zároveň uplatnili nárok na náhradu trov konania. So vzájomnou žalobou žalovaného žalobkyne nesúhlasia. Navrhol, aby súd vzájomnú žalobu zamietol, nakoľko v predmetnej veci nebolo preukázané o aké investície sa má jednať, kedy a koľko finančných prostriedkov vynaložil žalovaný na zhodnotenie nehnuteľnosti. Má za to, že nárok žalovaného bol vznesený oneskorene.

12. Právny zástupca žalovaného v rámci prednesu na pojednávaní zotrval na svojich skorších vyjadreniach. Poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. a , podľa ktorých je potrebné okrem veľkosti spoluvlastníckych podielov pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliadať aj na účelné využitie pozemku. Ak sa v tomto konaní nevyrieši otázka vlastníckeho práva ku garáži, bude tým založený ďalší súdny spor o určenie vlastníckeho práva k nej. Predmet spoluvlastníctva je možné rozdeliť len na podklade geometrického plánu, ktorý doposiaľ nebol v konaní predložený. Pokiaľ ide o garáž, táto sa riadne užíva. Zároveň podal vzájomnú žalobu na tzv. širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorou od žalobkýň požadoval zaplatenie 2 000 eur titulom bližšie nešpecifikovaného zhodnocovania nehnuteľnosti. Navrhol, aby súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal podľa ním predloženého geometrického plánu.

13. Právny zástupca žalovaného dňa 23.05.2024 súdu predložil fotografie, na ktorých je v teréne vyznačená želaná novovzniknutá hranica pozemkov a tiež predložil potvrdenie Obce Gaboltov týkajúce sa osoby platiteľa dane z nehnuteľnosti.

14. Právny zástupca žalovaného dňa 22.05.2024 predložil súdu Geometrický plán vypracovaný A. R. – geodetom, úradne overený L. D. R., ktorý zohľadňuje užívanie predmetných nehnuteľností a je zároveň návrhom žalovaného, na podklade ktorého žiada súd aby vykonal vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a predmetnú nehnuteľnosť rozdelil, a to tak aby sa výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely KN-C 131/13 stal výlučne žalovaný D. G.. Zároveň predložil súdu potvrdenie o platiteľovi dane z nehnuteľnosti čo žiada, aby súd zohľadnil pri širšom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Pre krátkosť času presnú výšku súm, ktoré boli uhrádzané aj za žalobkyne uvedie až na nariadenom pojednávaní.

15. Právny zástupca žalobkýň dňa 28.05.2024 predložil súdu Geometrický plán č. 34513396-59/2024 na oddelenie parciel C-KN č. 131/1, 131/14-16, vypracovaný geodetom D. K. – GEO T&T, zo dňa 10.05.2024, autorizačne overený L. M. A. dňa 13.05.2024 a úradne overený L. D. R. dňa 20.05.2024, č. G1-433/2024, v súlade s ktorým žalobkyne navrhujú vyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu.

16. Právny zástupca žalovaného dňa 24.05.2024 predložil súdu Geometrický plán č. 89/2024 na oddelenie parciel C-KN č. 131/1, 131/13, vypracovaný geodetom A. P., zo dňa 07.05.2024, autorizačne overený L. A. R. dňa 07.05.2024 a úradne overený L. D. R. dňa 16.05.2024, č. G1-426/2024, v súlade s ktorým žalovaný navrhuje vyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu.

17. Právny zástupca žalobkýň v podaní zo dňa 12.06.2024 vyjadril nesúhlas so žalovaným predloženým geometrickým plánom, ktorý nezohľadňuje a nekorešponduje s veľkosťou spoluvlastníckych podielov zapísaných na liste vlastníctva. Z geometrického plánu predloženého žalovaným vyplýva len prerozdelenie vyporiadavanej nehnuteľnosti v prospech žalovaného. Inými slovami, ak by sa malo vychádzať z predmetného geometrického plánu, ona so sestrou ako žalobkyne by aj naďalej ostali v podielovom spoluvlastníctve, t. j. podielové spoluvlastníctvo žalobkýň by ostalo naďalej nevyporiadané. Žalovaný neprizval žalobkyne ku geodetickému zameraniu. Žalovaný žiadnym spôsobom ani nezdôvodnil a ani nepreukázal, prečo sa domáha pozemku s väčšou výmerou než tou, aká mu patrí podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu a rovnako nezdôvodnil, prečo sa domáha pozemku pod garážou, ktorá vlastnícky patrí žalobkyni v 2. rade, t. j. žalovaný neuniesol v tomto smere ani bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno. Spôsob platenia dane za vyporiadavanú nehnuteľnosť bol dohodnutý ešte s matkou žalovaného A. G., a to tak, že keď vyporiadavnú parcelu užíva v celosti bezodplatne iba ona, potom iba ona bude platiť aj daň z nehnuteľnosti ako istú formu finančného protiplnenia žalobkyniam. Z uvedeného žalobkyne nesúhlasia s tým, aby sa na uplatnený nárok žalovaného na vyporiadanie majetku v širšom rozsahu prihliadalo. Zároveň žalobkyne uvádzajú, že číselné vyjadrenie tohto nároku vyplývajúce z platenia dane až na pojednávaní, ktoré je nariadené na 08.07.2024 je s prihliadnutím na koncentráciu konania neakceptovateľné, nakoľko na nariadenom pojednávaní zrejme nebude priestor na to, aby si žalobkyne prezreli doklady o zaplatenej dani a prepočítavali správnosť sumy uplatnenej žalovaným. Tento dôkaz má byť, podľa názoru žalobkýň, súdu doložený ešte pred pojednávaním a to tak, aby sa s ním stihli žalobkyne náležite oboznámiť a prípadne rozporovať jeho dôvodnosť ako aj jeho výšku. Žalobkyňa v 2. rade zároveň predložila súdu Rozhodnutie o povolení výstavby garáže, ktoré zneje v prospech jej manžela S. B. a z ktorého vyplýva, že bol stavebníkom garáže, a teda tento majetok patrí do BSM. Z uvedeného taktiež vyplýva, že tu nemôže byť spor ohľadom vlastníckeho práva ku garáži, ktorá patrí žalobkyni v 2. rade a jej manželovi, a teda v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva si žalobkyňa v 2. rade dôvodne uplatňuje určiť do jej výlučného vlastníctva tú časť vyporiadavanej nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza pod jej garážou.

18. Predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sporových strán k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Bardejov, obec Gaboltov, katastrálne územie H., zapísanej v katastri nehnuteľnosti I. J. F., katastrálny odbor na LV č. XXX, a to k pozemku - záhrada o výmere 1 751 m2, parcela registra C, parcelné č. 131/1.

19. Predmetnú vec súd právne posúdil v súlade s týmito citovanými ustanoveniami právnych predpisov:

20. Podľa , (ďalej len „“) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

21. Podľa podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

22. Podľa spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

23. Podľa ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

24. Súd v priebehu konania vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami sporových strán a predloženými listinnými dôkazmi a predloženými fotografiami. Strany sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom zistený skutkový stav bol pre súd dostatočným podkladom pre meritórne rozhodnutie. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledovné:

25. Žalobkyne a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Bardejov, obec H., katastrálne územie H., zapísanej v katastri nehnuteľnosti I. J. F., katastrálny odbor na LV č. XXX, a to k pozemku - záhrada o výmere 1 751 m2, parcela registra C, parcelné č. 131/1 Spoluvlastnícky podiel žalobkyne 1/ predstavuje 1/4 v pomere k celku, čo zodpovedá výmere 437,75 m2. Spoluvlastnícky podiel žalobkyne 2/ predstavuje 2/4 k celku, čo zodpovedá výmere 875,50 m2. Spoluvlastnícky podiel žalovaného predstavuje 1/4 v pomere k celku, čo zodpovedá výmere 437,75 m2.

26. Súd mal tiež preukázané, že medzi stranami sporu prebehla pred začatím súdneho konania ústna komunikácia, čo žalobkyne preukazovali čestnými prehláseniami D. P. a A. K., ktorá však neviedla k dohode podielových spoluvlastníkov o vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva. V konaní však nebolo preukázané, že žalobkyne sa v rámci mimosúdnych jednaní so žalovaným pokúšali vyporiadať podielové spoluvlastníctvo spôsobom, aký navrhovali a v konečnom dôsledku dosiahli v tomto konaní, na čo súd prihliadal pri rozhodovaní o nároku strán na náhradu trov konania. Zmier sa nepodarilo dosiahnuť medzi stranami sporu ani počas súdneho konania. Medzi podielovými spoluvlastníkmi bol v priebehu konania sporný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalobkyne navrhovali vyporiadanie rozdelením nehnuteľností medzi sporové strany tvrdiac, že rozdelenie veci je možné, čo mal súd v konaní za preukázané predložením geometrických plánov sporovými stranami. Žalovaný taktiež navrhoval vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľnosti spôsobom, ktorý nezohľadňuje veľkosť spoluvlastníckych podielov podielových spoluvlastníkov dôvodiac tým, že navrhovaný spôsobom vyporiadania zohľadňuje širší kontext spoluvlastníckeho práva ako aj tým, že takýmto spôsobom vyporiadania nebude znemožnené ďalšie zveľaďovanie nehnuteľnosti žalovaného, pričom takýmto spôsobom taktiež nedôjde k zničeniu existujúceho oplotenia. Žalovaný považoval svoj návrh aj za formu zadosťučinenia za plnenie povinností spojených s vlastníctvom uvedenej nehnuteľnosti, ktoré vykonával výlučne on.

27. Na základe zistení vyplývajúcich z vyššie uvedeného odôvodnenia rozsudku dospel súd k záveru o splnení zákonných podmienok na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnému pozemku. Súd mal za preukázané, že žalobkyne a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku v intraviláne obce Gaboltov. So zreteľom na to, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, pričom neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre zachovanie podielového spoluvlastníctva v zmysle , súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil (výrok I. rozsudku)

28. Pokiaľ ide o návrhy strán vo vzťahu k spôsobu vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, súd týmito nebol viazaný. Ide totiž o konanie, v ktorom určitý spôsob vyrovnania právneho vzťahu medzi jeho stranami vyplýva z právneho predpisu, ktorým je ustanovenie . v predmetnom ustanovení stanovuje poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, ktoré sú pre súd záväzné. Ide o právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva priestor súdu, aby ju podľa svojho vlastného uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Súd sa v rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu musí zaoberať výškou podielov spoluvlastníkov a účelným využitím veci, jeho rozhodnutie však môže vyjsť aj z iných skutočností.

29. Rozdelenie veci je prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, preto súd prioritne skúmal, či je možné vec reálne rozdeliť. Z praktického hľadiska je tento spôsob vyporiadania vhodný najmä vtedy, ak má každý zo spoluvlastníkov záujem udržať si vlastnícke právo k veci, hoci len jej určitej časti. Tak tomu bolo aj v prejednávanom prípade.

30. Pri skúmaní možnosti reálneho rozdelenia veci súd prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Súd dbá na to, aby rozdelením veci nevznikli nefunkčné veci, alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pri možnosti reálneho rozdelenia pozemkov sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia. Ďalej je potrebné zohľadniť polohu pozemkov, ich tvar i celkovú plochu V súlade s uvedeným, súd prihliadal najmä k zákonom stanoveným kritériám, teda k veľkosti podielu strán na spoločnej veci a posúdil aj účelnosť využitia veci. Žalobkyne odôvodňovali nimi navrhovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva veľkosťou spoluvlastníckych podielov strán, pričom žalovaný odôvodňoval svoj návrh tak ako už súd uviedol vyššie.

31. Žalobkyňami predložený Geometrický plán č. 34513396-59/2024 rozdeľuje parcelu parc. č. 131/1 na štyri novovzniknuté parcely, a síce na parcelu č. 131/1 - záhrada o výmere 438 m2, ktorá má byť prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného, parcelu č. 131/14 - zast. pl. o výmere 768 m2, ktorá má byť prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne 2/, parcelu č. 131/15 - záhrada o výmere 331 m2, ktorá má byť prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne 1/ a parcelu č. 131/16 - záhrada o výmere 214 m2, ktorá má byť prikázaná do podielového spoluvlastníctva žalobkýň 1/ a 2/. Predmetný geometrický plán bol následne autorizačne overený a tiež úradne overený príslušným katastrálnym odborom okresného úradu. Takýto geometrický plán spĺňa všetky podmienky faktickej aj funkčnej deliteľnosti pozemkov a nezakladá žiadne zvýšené finančné náklady na rozdelenie a vyporiadanie, keďže v zmysle geometrického plánu vytvorené novovzniknuté parcely môžu naďalej stranám sporu slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a ich účelnému využitiu.

32. Žalovaným predložený Geometrický plán č. 89/2024 rozdeľuje parcelu parc. č. 131/1 na dve novovzniknuté parcely, a síce na parcelu č. 131/1 - záhrada o výmere 1 186 m2, u ktorej má byť zachovaný doterajší vlastnícky stav a parcelu č. 131/13 - záhrada o výmere 565 m2, ktorá má byť prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného. Predmetný geometrický plán bol taktiež autorizačne overený a tiež úradne overený príslušným katastrálnym odborom okresného úradu. Takýto geometrický plán spĺňa všetky podmienky faktickej aj funkčnej deliteľnosti pozemkov, pričom však nezohľadňuje veľkosť spoluvlastníckych podielov strán.

33. Súd pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva prihliadol na záujem strán na zachovaní vlastníckeho práva strán v rozsahu, ktorý zodpovedá ich spoluvlastníckym podielom, pričom zohľadnil aj skutočnosť, že žalovaný je spoluvlastníkom aj ďalších pozemkov, ktoré sú v bezprostrednom susedstve s pozemkom, ktorý má žalovaný záujem vyporiadaním nadobudnúť (pozemky p.č. 129 a 130). V prípade oboch predložených geometrických plánov bol zabezpečený prístup žalovaného od verejnej komunikácie na parcelu, ktorá má byť prikázaná do jeho vlastníctva. Geometrický plán predložený žalovaným neriešil majetkové vyporiadanie medzi žalobkyňami. V prípade geometrického plánu predloženého žalobkyňami bol prístup žalobkýň od verejnej komunikácie k parcelám, ktoré navrhovali prikázať do výlučného vlastníctva zabezpečený cez parcelu č. 131/16, ktorú navrhovali prikázať do ich podielového spoluvlastníctva. Vytvorením nových parciel v zmysle predložených geometrických plánov vzhľadom na ich umiestnenie teda nedôjde k zamedzeniu prístupu strán k ich nehnuteľnostiam.

34. Po zhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva sporových strán, najúčelnejším je spôsob navrhovaný žalobkyňami 1/ a 2/, ktorý zohľadňuje jednak veľkosť spoluvlastníckych podielov strán, ako aj rozumné usporiadanie vlastníckych vzťahov po vyporiadaní vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a nezníženiu možností funkčného využitia jednotlivých novovzniknutých parciel. V tejto súvislosti súd uvádza, že prekážkou reálneho rozdelenia pozemku nie je skutočnosť, že po rozdelení možno jednotlivé pozemky užívať len s určitými obmedzeniami. Výsledkom delenia nemusí byť optimálne riešenie a skutočnosť, že pri budúcom užívaní pozemkov treba predpokladať s určitými faktickými alebo právnymi obmedzeniami, nie je významná, keďže k vzniku určitých obmedzení dochádza prakticky pri každom delení pozemku, a to už len z dôvodu zmenšovania veľkosti pozemku.

35. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného tým, že pokiaľ dôjde k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva spôsobom navrhovaným žalobkyňami, bude tým zničené existujúce oplotenie, súd vychádzal z nepopretého skutkového tvrdenia žalobkýň o tom, že predmetné oplotenie je len pletivové, ktoré je možné presunúť na iné miesto bez závažnejšieho poškodenia, pričom toto oplotenie nemá takú hodnotu ako chýbajúca výmera pozemku, ktorú si v zmysle svojho návrhu žalovaný mienil ponechať na úkor žalobkýň. V tejto súvislosti súd dodáva, že ani existencia súčasného oplotenia, na ktoré poukazoval žalovaný, nemôže byť za zisteného skutkového stavu, vzhľadom na charakter plotu (pletivo) prekážkou žalobkyňami navrhovaného vyporiadania (napríklad je možné za minimálne náklady vykonať jeho úpravu tak, aby nedošlo k znehodnoteniu pletiva).

36. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného tým, že ním navrhované vyporiadanie plní aj satisfakčnú funkciu vzhľadom na to, že sa o parcelu mal dlhodobo starať sám, tu súd uvádza, že toto kritérium nepovažoval za relevantné vo vzťahu k spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúcom v nezohľadnení veľkosti spoluvlastníckych podielov strán. Tieto skutkové tvrdenia môžu byť podkladom rozhodovanie o tzv. širšom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, kedy súd zohľadňuje investície podielových spoluvlastníkov do spoločnej nehnuteľnosti a ktorými sa súd bude zaoberať nižšie v rámci odôvodnenia rozhodnutia o vzájomnej žalobe žalovaného.

37. Súd nemal v konaní dostatočný podklad, aby sa bližšie zaoberal tvrdeniami žalovaného o potrebe zohľadnenia širšieho kontextu podielového spoluvlastníctva a tiež o tom, že žalobkyňami navrhované riešenie predstavuje prekážku zveľaďovania majetku žalovaného, nakoľko tieto svoje všeobecné tvrdenia nepodporil konkrétnymi skutkovými tvrdeniami a relevantnými dôkazmi.

38. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného existenciou stavby – garáže na parcele, ktorá bola vyporiadavaná, tu súd poukazuje na to, že uvedená stavba síce reálne existuje, je postavená na pozemku p.č. 131/1, avšak nie je evidovaná v operáte katastra nehnuteľností. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že predmetná garáž je užívaná, pričom ani netvrdil, že mu vo vzťahu k nej prináleží vlastnícke právo. Súd v tejto súvislosti poukazuje taktiež aj na to, že predmetom tohto konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva len k pozemku v spoluvlastníctve sporových strán. Súd existenciu stavby na predmete vyporiadania nezohľadňoval pri rozhodovaní o vyporiadaní, nakoľko bez jednoznačného ustálenia vlastníckych pomerov k predmetnej nehnuteľnosti, nebolo možné určiť osobu, v ktorej prospech by bolo možné existenciu garáže zohľadniť v predmetnom konaní. Súd len záverom k tejto argumentácii dodáva, že žalovaný v konaní ani len netvrdil, že je vlastníkom predmetnej stavby. Žalobkyňa 2/ v konaní tvrdila, že predmetná garáž je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne 2/ a jej manžela. Žalobkyňa 2/ na preukázanie svojich tvrdení vo vzťahu k vlastníctvu garáže nad rámec predmetu konania predložila čestné prehlásenia Q. B. a A. P. ako aj rozhodnutie MNV v Gaboltove o povolení výstavby garáže. Týmto ostala otázka vlastníctva garáže nevyriešená, pričom strany sa určenia vlastníckeho práva ku garáži môžu domáhať v inom konaní. Súd konštatuje, že aj pokiaľ by bolo v budúcnosti určené, že vlastníkom garáže je osoba odlišná od vlastníka pozemku, na ktorom je umiestnená, civilné právo pamätá aj na riešenie situácie kedy je vlastníkom stavby osoba odlišná od vlastníka pozemku, na ktorom je stavba postavená. Súd preto ani túto argumentáciu žalovaného nepovažoval za dôvodnú.

39. Na základe vyššie uvedených záverov a úvah preto súd vyporiadal zrušené spoluvlastníctvo sporových strán reálnym rozdelením podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov v súlade so žalobkyňami predloženým geometrickým plánom, ktorý tvorí prílohu tohto rozsudku a ktorý spĺňa všetky náležitosti tak, aby bol rozsudok vykonateľný. Do výlučného vlastníctva žalovaného tak súd prikázal novovytvorenú parcelu zodpovedajúcu veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného k vyporiadavanej nehnuteľnosti a zvyšné nehnuteľnosti prikázal sčasti do podielového spoluvlastníctva a sčasti do výlučného vlastníctva žalobkyniam v podieloch zodpovedajúcich ich spoluvlastníckym podielom pred vyporiadaním podielového spoluvlastníctva (výrok II. až V. rozsudku).

40. Žalovaný v rámci tzv. širšieho vyporiadania požadoval od žalobkýň 1/ a 2/ zaplatenie sumy 2 000 eur, a to titulom zhodnocovania nehnuteľnosti žalovaným.

41. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( – procesné povinnosti a procesné bremená).“ (uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. ).

42. Dôvod uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne konkrétne, určite a nezameniteľne (aj pre vymedzenie totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé o čom a na základe akých skutočností (teda v tomto konkrétnom prípade zrejme na základe ktorých konkrétnych skutočností súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou) má súd o nároku na zaplatenie uplatnenej sumy (resp. jej zložiek) rozhodnúť. Uvedené má význam jednak z hľadiska prekážky litispendencie a res iudicata, ako aj v zmysle uplatnenia prejednacieho princípu a zásady koncentrácie, a toho, aby sa žalovaný k predmetu konania vôbec mohol riadne vyjadriť (vrátane otázok týkajúcich sa prípadného premlčania). V návrhovom (sporovom) konaní je preto zrejmé, že je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť (substancovať) všetky také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), v zmysle prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti súd nie je povinný a ani oprávnený vyhľadávať za žalobcu rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, a tieto len posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu). Skutkový stav sa pritom zisťuje len v rámci vymedzenom procesným útokom a obranou procesným postupom podľa zákona, a teda, okrem niektorých výnimiek, iba na základe predložených konkrétnych skutkových tvrdení, a to či už zhodných ( ), nepopretých ( ) alebo verifikovaných (preukázaných) po vykonanom dokazovaní ( ), a skutočnosti, ktoré procesne nikto netvrdil (okrem skutočností všeobecne známych, alebo skutočností známych súdu z jeho činnosti, prípadne niektorých skutočností vyplývajúcich z verejných registrov) podkladom rozhodnutia nie sú. Inými slovami teda možno povedať, že skutočnosti (z ktorých by eventuálne bolo možné vyvodzovať právo žalobcu), ktoré žalobca netvrdil, sa teda inak v konaní vyhľadávať (zisťovať), preukazovať a pri rozhodovaní tak ani posudzovať nebudú. Súd sám nevyšetruje a nevyhľadáva skutočnosti potrebné pre priznania práva – rozhoduje len v rámci procesného útoku a na základe skutkového stavu zisteného procesným postupom podľa zákona (viď , , ako aj obsahovú štruktúru rozsudku podľa – v ktorom súd uvedie čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, a ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, a ako vec právne posúdil), a preto v prípade, že z tvrdených skutočností právo na zaplatenie požadovanej sumy nevyplýva (neunesenie bremena tvrdenia), nemožno mu priznať súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť v tomto rozsahu zamietnutý.

43. Uvedené závery pritom vyplývajú aj z komentovanej odbornej literatúry, podľa ktorej „základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena. Ak teda súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie. ...žalovanému musí byť umožnené vyjadriť sa k všetkým tvrdeným skutočnostiam a vykonaným dôkazom. Toto svoje právo nemôže žalovaný efektívne realizovať v prípade neurčitého skutkového tvrdenia, ktoré samo o sebe vylučuje vysvetlenie alebo relevantnú reakciu, pri zachovaní náležitej miery vecnosti a zrozumiteľnosti. Pokiaľ samotná žaloba nevykazuje vady, pre ktoré by ju súd odmietol v zmysle , nie je osobitne procesne sankcionované to, že žalobca nedostatočne substancoval svoje skutkové tvrdenia, resp. že sú jeho skutkové tvrdenia neúplné alebo neurčité. Tieto okolnosti sa však prejavia v ďalšom procesnom postupe súdu (napr. nevykonanie dôkazu, neúplne zistený skutkový stav a pod.) a v jeho konečnom rozhodnutí (zamietnutie žaloby, prípadne zastavenie konania), za čo nesie plnú zodpovednosť procesne neaktívny žalobca. V záujme jeho vlastného procesného úspechu vyžaduje sporové konanie od žalobcu adekvátnu mieru vigilancie a diligencie, teda bdelosti a dôslednosti“ (in: tamtiež, s. 670). „Primárne by všetky relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu mali byť uvedené v žalobe a relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe, resp. v replike a duplike (pozri a komentár k nemu). Súd môže dať stranám možnosť riadne

splniť povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť aj dodatočne, tento postup je však na úvahe súdu ... Kruciálny rozdiel medzi sporom a mimosporom spočíva v tom, že zatiaľ čo v mimospore je zistenie všetkých podstatných skutočností povinnosťou súdu, a to dokonca bez ohľadu na (ne)aktivitu účastníkov konania (vyšetrovací princíp) a rozhodnutie vo veci samej možno vydať až vtedy, keď budú všetky relevantné skutočnosti zistené (princíp materiálnej pravdy), v klasickom spore je uvedenie a preukázanie relevantných skutočností povinnosťou a zodpovednosťou sporových strán za minimálnej procesnej aktivity súdu a vec je „zrelá“ na meritórne rozhodnutie nie až vtedy, keď boli všetky relevantné skutočnosti preukázané, ale už v momente, keď niektorá zo sporových strán prestala (resp. premeškala príležitosť) „posúvať“ spor k ďalším skutkovým zisteniam.“. Pokiaľ ide o rozsah skutkového základu meritórneho rozhodnutia v sporovom procese súd v zhode s jurisprudenciou poukazuje na to, že „v klasickom sporovom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zisťovať skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje – uzavrie proces skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne“ (tamtiež, s. 796).

44. V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa (predtým obdobne , s uvedením čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, t.j. aké skutočnosti tvrdil) považuje súd za potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalovaný vo vzájomnej žalobe v podstate ani len priamo netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky (sumy zodpovedajúce investíciám vynaloženým žalovaným do vyporiadavanej nehnuteľnosti).

45. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. „Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. ).

46. V prejednávanej veci mal žalovaný bremeno tvrdenia, že na spoločnú nehnuteľnosť vynaložil konkrétne investície, na ktorých sa majú žalobkyne podieľať v rozsahu zaplatenia sumy 2 000 eur. Žalovaný však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil a žaloba, hoci má po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je len rámcová s tvrdením o údajných investíciách bez uvedenia všetkých skutočností, ktoré by ich odôvodňovali. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaný napriek tomu, že právny zástupca žalobkýň výslovne namietal, že zo vzájomnej žaloby nevyplýva z akého dôvodu sa žalovaný domáha zaplatenia sumy 2 000 eur, nedoplnil žiadne relevantné skutkové tvrdenia a ani nežiadal o poskytnutie časového priestoru na ich doplnenie.

47. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že pokiaľ žalovaný mienil v rámci vzájomnej žaloby uplatňovať nároky titulom úhrad miestnej dane z nehnuteľnosti žalovaným, súd uvádza, že z predložených listinných dôkazov – potvrdení obce Gaboltov vyplýva, že miestnu daň uhrádzala A. G. a následne D. G. (nar. XX.XX.XXXX), teda osoba odlišná od žalovaného. Z uvedeného má súd za to, že žalovaný v konaní neuniesol vo vzťahu k vzájomnej žalobe ako bremeno tvrdenia, tak ani bremeno dôkazu, čo má za následok zamietnutie jeho vzájomnej žaloby v plnom rozsahu (výrok VI. rozsudku).

48. Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

50. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, pričom v tej spojitosti súd opätovne poukazuje na špecifickosť tohto konania (iudicii duplicis), kedy nie je viazaný návrhom strán, ak ide o konkrétny spôsob vysporiadania spoluvlastníctva, ale je viazaný zákonnou postupnosťou podľa , takže v tomto konaní, v ktorom majú obidve strany tak postavenie žalobcu, ako aj podstavenie žalovaného, nie je možné označiť v spore úspešnú a neúspešnú stranu, pretože žiadna strana z tohto konania neodišla s menej, než ako s čím do konania vstupovala. Preto súd vzhliadnuc v uvedenom dôvody hodné osobitného zreteľa na obidvoch stranách, žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Na podporu uvedeného súd poukazuje na nález a právnu vetu rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. z 12.04.2022, podľa ktorého vzhľadom na to, že súd nie je viazaný návrhom žalobcu, ak ide o konkrétny spôsob vysporiadania spoluvlastníctva, ale je viazaný zákonnou postupnosťou, nie je logické odvíjať procesný úspech vo veci od toho, čo bolo medzi účastníkmi sporné a k čomu teda bolo vedené dokazovanie (obvykle práve konkrétne možnosti spôsobu vysporiadania). Okrem toho žiadna z procesných strán výsledkom konania o zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva po finančnej stránke nestráca, obe odchádzajú od súdu s rovnakou majetkovou hodnotou (k okamihu rozhodnutia vo veci), s ktorou do neho vstúpili. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania nie je možné vychádzať zo zásady procesného úspechu vo veci, ak účastníci konania nemôžu ovplyvniť jeho výsledok úplne svojimi procesnými návrhmi. Zrušenie spoluvlastníctva a jeho vysporiadanie v konaní pred súdom má povahu tzv. iudicii duplicis, ktoré je charakteristické tým, že nemožno vychádzať zo zásady tzv. procesného úspechu vo veci, ale z toho, že žiadny z účastníkov nevychádza z konania s menšou hodnotou, než s ktorou do neho vstupoval. Preto si každá zo strán znáša svoje trovy a žiadnej z nich súd náhradu trov konania nepriznal (výrok VII. rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.