Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/199/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, proti žalovaným: 1/ CONCORD SLOVAKIA, s. r. o. so sídlom Smetanov háj 282, Dunajská Streda, 2/ X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, I., zast. JUDr. Romanom Blažekom, advokátom, Pohraničná 4, Komárno, o zaplatenie 2.387,67 (71.931 Sk) eur s prísl., na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. -600 zo dňa 17. októbra 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa vo výroku I. (o povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.536,- eur spolu so 6 % úrokom z omeškania od 26.1.2006 až do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku) p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému 2/ právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd I. inštancie výrokom I. rozhodol, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.536,- eur spolu so 6 % úrokom z omeškania od 26.1.2006 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. konanie čiastočne vo výške 851,67 eur s príslušenstvom zastavil. Výrokom III. rozhodol o trovách konania, že žalovaný 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v pomere 28,66 % do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V prejednávanej veci nejde o nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ale o regresný nárok žalobkyne, navyše ku škodovej udalosti došlo mimo územia SR nie je daná právomoc slovenského súdu pri predmetnej dopravnej nehode, ale táto otázka je v právomoci príslušných talianskych orgánov, teda podlieha aplikácii talianskych právnych predpisov. Z uvedeného dôvodu slovenský súd nemá vo veci vyvodzovania právnej zodpovednosti za dopravnú nehodu v inom štáte založenú ani právomoc. Žalobkyňa teda nemohla namietať, že ide o plnenie bez právneho dôvodu, pretože dopravnú nehodu nezavinil žalovaný 2/, ale taliansky vodič, ani akým spôsobom by mali byť vykladané talianske právne predpisy o zodpovednosti za škodu. Žalobkyňa postupovala správne v súlade s dohodou medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ostatnými pridruženými štátmi, podľa ktorej sa podpísané kancelárie zaviazali dodržiavať záväzné ustanovenia ako aj nezáväzné ustanovenia oddielov II a III vnútorných predpisov prijatých Radou kancelárii 30.5.2002. Dohodu medzi národnými kanceláriami podpísala okrem iných aj talianska národná kancelária poisťovateľov (Ufficio Centrale Italiano ) a tiež Slovenská kancelária poisťovateľov.

3. V konaní bolo nepochybne preukázané, že prevádzku motorového vozidla Mercedes Benz 300 EČV : DS-267 AV nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie hoci povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu vyplýva z Podľa Z. z kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa ods. 3 zákona poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody; podľa ods. 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi tohto zákona. Podľa ods. 5 kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie za rovnakých podmienok za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona.

4. V zmysle § 24 ods. 7 cit. Zákona má žalobca právo na náhradu poskytnutého plnenia voči tomu za koho plnila teda voči osobe ktorá zodpovedá za škodu, za prevádzku motorového vozidla bez poistenia zodpovednosti. Ak by povinné zmluvné poistenie uzatvorené bolo poistné plnenie by hradil poisťovateľ. Teda povinnosť žalobkyne uhradiť poistné plnenie vznikla v priamej príčinnej súvislosti tým, že nebola splnená povinnosť podľa

5. Žalobca svoj nárok opieral o , účinného v čase poskytnutia náhrady škody Talianskej národnej kancelárie poisťovateľov. V konaní bolo preukázané, že na prevádzku motorového vozidla Mercedes Benz 300 nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie, a tak bolo porušené ustanovenie V dôsledku tejto skutočnosti bol žalobca povinný uhradiť Talianskej národnej kancelárie poisťovateľov poistné plnenie. V zmysle cit. zákona má žalobca právo na náhradu poskytnutého plnenia voči tomu za koho plnila teda voči osobe ktorá zodpovedá za škodu, za prevádzku motorového vozidla bez poistenia zodpovednosti. V zmysle veta 1 v spojení s kancelária má právo postihu proti každému kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária teda má právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia t.j. aj proti vodičovi, v danom prípade aj proti žalovanému v 2/ rade.

6. Výsledkami dokazovania bolo preukázané, že žalovaný 1/ bol v evidencii vozidiel zapísaný ako držiteľ vozidla, a ktorý bol zároveň aj nájomcom predmetného vozidla na základe nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci a teda bola osobou ktorá mala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. V konaní bolo tiež nepochybne preukázané, že dopravnú nehodu zavinil žalovaný 2. V zmysle § 24 ods. 7 teda sú povinní obaja žalovaní nahradiť žalobcovi regresnú náhradu žalovaný 1/ titulom držby vozidla, žalovaný 2/ preto, že zavinil dopravnú nehodu.

7. Žalobca žiadal priznať titulom regresnej náhrady 71 931 Sk, vo výške 2.387, 67 eur z dôvodu, že poškodenému vyplatili 1.534, eur, ktoré eurá v čase vyplatenia kupovali za 40,409 Sk. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní znížil nárok iba na výšku vyplatenej istiny 1.536,- eur. Logickým výkladom jeho prejav smeroval k čiastočnému späťvzatiu žaloby nad sumu 1.536,- eur. Preto súd konanie čiastočne čo do istiny 851,67 eur s poukazom na zastavil. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania odo dňa podania žaloby súd priznal aj úroky z omeškania od 26.1.2006. Výška úrokov z omeškania bola žalobcom správne uplatnená v súlade s vl. nar. č. v znení zmien a doplnkov.

8. Odvolanie žalovaného 2/ prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu proti rozsudku zo dňa 17.10.2017 a ten navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie podľa zmenil, žalobu zamietol a žalovanému 2/ priznal náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaný má za to, že súd I. inštancie • nesprávnym procesným postupom znemožnil strane žalovaného 2/, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, • dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a • jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie súd I. inštancie odôvodnil v rozpore s ustanovením , podľa ktorého: "V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé." Súd I. inštancie sa uvedeným ustanovením dôsledne neriadil. Žalovaný 2/ vo svojom liste zo dňa 23.09.2016 adresovanom súdu I. inštancie okrem iného uviedol: "Neudržateľným je právny názor, podľa ktorého by zodpovednosť žalovaného 2/ bola daná iba tým, že nemal u seba zelenú kartu a vozidlo nebolo poistené. Žalobca na viacerých miestach odkazuje na stanovisko Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , z ktorého vyvodzuje zodpovednosť žalovaného 2/, avšak v tomto rozhodnutí žalovaný okrem porušenia povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu porušil pravidlá cestnej premávky aj tým, že nedodržal bezpečnú vzdialenosť a narazil prednou časťou vozidla do zadnej časti motorového vozidla poškodenej. To znamená, že ku vzniku škody nedošlo tým, že vodič nemal zelenú kartu ale tým, že nedodržal bezpečnú vzdialenosť a narazil do pred ním jazdiace vozidla. Na dôvažok Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí zodpovednosť vodiča vyvodzuje z ustanovení § 420 a nasl. Obč. zák., čo na daný prípad nie je možné použiť, nakoľko vina žalovaného 2/ preukázaná nebola ničím. Najvyšší súd na strane 6 odôvodnenia rozhodnutia zo dňa 31. augusta 2010 doslova uvádza: "Ak v posudzovanej veci odvolací súd dospel k opačnému záveru, jeho právne posúdenie veci je nesprávne. Riadiac sa týmto nesprávnym právnym názorom, vec následne neskúmal z pohľadu, či žalovaný 2/ ako vodič vozidla zodpovedá za škodu podľa všeobecnej zodpovednosti zakotvenej v . V prípade, že u neho sú splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, je v spore pasívne vecne legitimovaný." Obdobne aj žalobca vyvodzuje zodpovednosť žalovaného 2/ z ustanovení a nasl. Obč. zák. Nielenže nebola preukázaná vina a zodpovednosť žalovaného 2/, ale v Taliansku vôbec nebolo zistené, kto zavinil, zapríčinil vznik dopravnej nehody. Evidentne škodu zavinil taliansky vodič (viď. posudok Ing. F. A.)." Súd I. inštancie rezignoval na zaujatie stanoviska ku uvedenej procesnej obrane žalovaného 2/. V odôvodnení napadnutého rozsudku ho ani nespomenul, nie že by sa s ním vysporiadal. Obdobne súd I. inštancie pochybil, keď sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným vo svojom zrušujúcom uznesení č. l. 425 a nasl. spisu, zo dňa 30. marca 2016, posledný odsek strany 10 odôvodnenia, kde sa najmä uvádza: "Ak by sa preukázali tvrdenia žalobkyne o tom, že ako držiteľ vozidla bola zapísaná žalovaná 1/, ktorá bola zároveň nájomcom predmetného vozidla na základe nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci, a teda bola osobou, ktorá mala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, aktívne vecne legitimovaným by bola žalovaná 1/ (čo zároveň vylučuje vecnú legitimáciu žalovaného by sa spomínaným právnym názorom odvolacieho súdu súd I. inštancie riadil, zákonite by musel dospieť ku záveru, že žaloba voči žalovanému 2/ je nedôvodná a preto ju mal správne zamietnuť. Prečo sa ním súd I. inštancie neriadil nie je možné pre nedostatok dôvodov napadnutého rozsudku zistiť. Obdobne pre nedostatok dôvodov napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, na základe ktorého dôkazu dospel súd I. inštancie ku záveru uvedenému v odseku 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde sa uvádza : "V konaní bolo tiež nepochybne preukázané, že dopravnú nehodu zavinil žalovaný 2/." Ako je uvedené vyššie taký dôkaz neexistuje. Svojím nedostatočným a nepresvedčivým rozhodnutím súd I. inštancie konal v rozpore s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v konaní sp. zn. , kde uviedol: "Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. l je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. /V ÚS/l 15/03, či sp. zn. /II ÚS/60/04 - N.). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre l'udské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: "Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovatel'a je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad." (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 09. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a

právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. , sp. zn. IV. ÚS/l12/05, sp. zn. sp. zn. III. ÚS/172/20l0, či sp. zn. II. ÚS/537/20l0 - N.). " Ústavný súd SR v jednom z nálezov uviedol: " ... ústavný súd skúmal, či najvyšší súd sťažovateľovi ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby sťažovateľ nemusel hl'adať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú. " (). Napokon žalovaný 2/ poukazuje aj na právny názor uvedený v náleze : "Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci; procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu. Princíp práva na spravodlivý proces zodpovedá povinnosti všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, pričom sa musia vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti. Ak tak všeobecný súd neurobí, založí tým nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia, a spravidla tak aj jeho protiústavnosť. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho - ktorého rozhodnutia, svedčí to o ľubovôli v súdnom rozhodovaní, pričom zásada právneho štátu ľubovôľu v rozhodovaní orgánov verejnej moci zakazuje; len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť "stanovené/zo postupu" - ústavné kritériá vyplývajúce z . Podobne ako v skutkovej oblasti, aj v oblasti nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej právnej argumentácie (subsumpcia skutkového stavu pod zvolené právne normy) nastávajú obdobné následky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pripomína, že porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, keď v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, eventuálne alebo tým skôr - pokiaľ ich účastník konania namietal, no napriek tomu ich všeobecný súd náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil bez toho, že by napr. dodatočným spôsobom odôvodnil ich bezvýznamnosť či irelevantnosť. Pokiaľ všeobecný súd postupuje takto, dopúšťa sa okrem iného i ľubovôle zakázanej v . "

9. Vyjadrenie žalobcu: Stotožňuje sa s napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu vrátane jeho odôvodnenia. Žalovaný v 2. rade podal odvolanie okrem iného aj z dôvodu, že „nesprávnym procesným postupom znemožnil strane žalovaného 2, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces." Avšak neuviedol, ako mu znemožnil uskutočnenie jeho práv, prečo je toto súdne konanie nespravodlivé, nakoľko jeho právny zástupca bol na súdne pojednávania predvolávaný, aj sa ich zúčastňoval, navrhoval dôkazy. Žalovaný v 2. rade v podanom odvolaní namieta svoju zodpovednosť. Tu poukazujeme na naše predošlé vyjadrenia, ako aj posledné zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu v Trnave pod č. k. -425 zo dňa 30.3.2016, najmä stranu 7 a nasl. ohľadom rozhodného práva. Ku škodovej udalosti došlo na území Talianska, pričom jej okolnosti šetrila a zodpovednú osobu za jej vznik určila Talianska kancelária poisťovateľov. Pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré vykonal náš bývalý právny zástupca JUDr. Polák na pojednávaní, dňa 15.2.2011, išlo o nedorozumenie ohľadom prepočtu menového kurzu (v čase refundácie Talianskej kancelárii poisťovateľov SR nemala eurá, takže menový kurz nebol 1 euro = 30,126 Sk), čo sme bližšie vysvetlili v predošlých vyjadreniach, no nakoľko späťvzatie nemožno vziať späť, odvolanie sme v tejto časti nepodali... Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred

jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je v napadnutej časti vo výroku vecne správny.

11. V zmysle § 24 ods. 7 cit. zákona má žalobca právo na náhradu poskytnutého plnenia voči tomu za koho plnila teda voči osobe ktorá zodpovedá za škodu, za prevádzku motorového vozidla bez poistenia zodpovednosti.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten , kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba na ktorú sa držba motorového vozidla zaviedla, v ostatných prípadoch ten kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa ods. 2 poistený má z poistenia zodpovednosti právo aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody.

Podľa poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

12. Žalobca svoj nárok opieral o , účinného v čase poskytnutia náhrady škody Talianskej národnej kancelárie poisťovateľov. V danom prípade nejde o nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla ale o nárok žalobkyne na“ regresnú náhradu“ podľa teda ide o nárok žalobkyne na náhradu voči tomu , za koho uhradila poistné plnenie z garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

13. Dňa 13.6.2003 na ceste pri Miláne došlo k zrážke motorových vozidiel, a to osobného motorového vozidla značky Passat EČV: BM -888HL, ktoré viedol občan Talianskej republiky U. K., vozidlom značky Mercedes Benz, EČV: DS - 267AV, ktoré viedol žalovaný 2/. Zo spisového materiálu vyplýva, že „Ufficio Centrale Italiano“, teda Talianska národná kancelária poisťovateľov vyplatila talianskemu vodičovi osobného motorového vozidla zn. Passat EČV: BM-888HL náhradu škody, ktorá mu vznikla pri uvedenej dopravnej nehode na motorovom vozidle v sume 1.722 eur. O tejto skutočnosti informovala žalobkyňu a vyzvala k úhrade vyplatenej náhrady škody nákladov 58,08 eur a poplatku 258,30 eur, teda spolu 2.038,38 eur. Žalobkyňa talianskej národnej kancelárie poisťovateľov vyplatila sumu 2038.38 eur (dôkaz na č.l. 56-58) . Následne si uplatnila svoj nárok na náhradu v sume 71.931 Sk . Právny zástupca žalobcu na pojednávaní znížil nárok iba na výšku vyplatenej istiny 1.536,- eur , čiastočnému späťvzatiu žaloby nad sumu 1.536,- eur súd vyhovel čo do istiny 851,67 eur a s poukazom na v tejto časti zastavil.

14. Podľa leasingovej zmluvy uzatvorenej na motorové vozidlo Mercedes Benz 300KA medzi firmami CAC Leasing Slovakia a.s., Hurbanovo nám. 1/ Bratislava, IČO: 357 309 78 a firmou CONCORD Slovakia, s.r.o. teda žalovaným vlastníkom motorového vozidla bola leasingová spoločnosť a držiteľom a súčasne aj nájomcom predmetného vozidla bol žalovaný 1/ CONCORD SLOVAKIA, s.r.o. uzavrela dňa 19.12.2002 s Delta com s.r.o. zastúpená X. C., konateľom, zmluvu o zapožičaní motorového vozidla Mercedes Benz 300 EČV: DS-267AV na dobu 3 rokov. V tejto zmluve sa prepožičiavateľ zaviazal , že zaplatí cestnú daň a poistenie. Všetky škody spôsobené na vozidle ako aj vozidlom hradí prepožičiavateľ z vlastných zdrojov. Okresné riaditeľstvo PZ v Dunajskej Strede, okresný dopravný inšpektorát v správe uviedlo, že na vozidle zn. MERCEDES BENZ 300 KA s EČV: DS-267AV bol dňa 22.9.2004 vykonaný evidenčný úkon „avízo prevodu držby vozidla“, dňa 30.1.2013 vykonaný evidenčný úkon „zrušenie avíza prevodu držby vozidla“, následne evidenčný úkon „avízo prevodu držby vozidla“.

15. Žalobkyňa nebola oprávnená prehodnocovať oprávnenosť nároku na náhradu škody, ktorý bol spracovaný talianskou národnou kanceláriou poisťovateľov a požadovaný nárok bola povinná uhradiť tak, ako to aj urobila. Žalobkyňa teda nemohla namietať, že ide o plnenie bez právneho dôvodu, pretože

dopravnú nehodu nezavinil žalovaný 2/, ale taliansky vodič, ani akým spôsobom by mali byť vykladané talianske právne predpisy o zodpovednosti za škodu. Žalobkyňa postupovala správne v súlade s dohodou medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ostatnými pridruženými štátmi, podľa ktorej sa podpísané kancelárie zaviazali dodržiavať záväzné ustanovenia, ako aj nezáväzné ustanovenia oddielov II a III vnútorných predpisov prijatých Radou kancelárii 30.5.2002. Dohodu medzi národnými kanceláriami podpísala okrem iných aj talianska národná kancelária poisťovateľov (Ufficio Centrale Italiano) a tiež Slovenská kancelária poisťovateľov.

16. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 7 cit. zákona teda správne žalobca má právo na náhradu poskytnutého plnenia proti : 1/ tomu kto je držiteľom motorového vozidla, ktorý je zapísaný v dokladoch vozidla, 2/ tomu kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 3/ v ostatných prípadoch voči tomu kto je vlastníkom motorového vozidla, 4/ tomu kto je jeho prevádzkovateľom. Vychádza sa z toho kto za škodu zodpovedá. Bolo preukázané a nesporné, že na prevádzku motorového vozidla Mercedes Benz 300 nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie, a tak bolo porušené ustanovenie V dôsledku tejto skutočnosti bol žalobca povinný uhradiť Talianskej národnej kancelárie poisťovateľov poistné plnenie. Žalovaný 1/ bol v evidencii vozidiel zapísaný ako držiteľ vozidla, a ktorý bol zároveň aj nájomcom predmetného vozidla na základe nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci, a teda bola osobou ktorá mala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. V konaní bolo tiež nepochybne preukázané tal. orgánmi, že dopravnú nehodu zavinil žalovaný 2/.

17. Žalobca teda má právo náhrady poskytnutého plnenia aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia t.j. aj proti vodičovi, v danom prípade aj proti žalovanému v 2/ rade. V zmysle § 24 ods. 7 teda sú povinní obaja žalovaní nahradiť žalobcovi regresnú náhradu žalovaný 1/ titulom držby vozidla, žalovaný 2/ preto, že zavinil dopravnú nehodu.

18. Žalobca priznať úroky z omeškania odo dňa podania žaloby súd priznal aj úroky z omeškania od 26.1.2006. Výška úrokov z omeškania bola žalobcom správne uplatnená v súlade s vl. nar. č. v znení zmien a doplnkov. Žalobca sa domáhal o zaplatenie 2.387,67 eur a na základe čiastočného späťvzatia žaloby bola priznaná suma 1.536,- eur. Žalobca teda mal pomer úspechu 64,33 % a žalovaní mali úspech v percentuálnom vyjadrení 35,67 %. Ak odpočítame z pomeru úspechu žalobcu pomer úspechu žalovaných výsledkom je 28,66 %. Preto mu podľa súd priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

19. Preto odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti podľa ust. a ako vecny správny vo výroku potvrdil.

20. Žalobca má voči žalovanému 2/ podľa a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný.

21. Senát odvolacieho súdu rozhodol v tejto veci v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).