Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-153-2018.pdf
PDF · 162.69 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/153/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu ABS GROUP, s.r.o., so sídlom Odborárska 5230/30, 921 01 Banka, IČO 36 261 181, právne zastúpeného JUDr. Michaelou Kajabovou, advokátkou so sídlom Budovateľská 2, 821 08 Bratislava, proti žalovanému Ing. I. H., narodenému XX.XX.XXXX, trvalý pobyt XXX XX B. XXX, právne zastúpenému JUDr. Y. H., advokátom, so sídlom kancelárie Z. XX, XXX XX V., o zaplatenie 20 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 4Cb/39/2015-122 zo dňa 24. júla 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d u j e .
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Po uvedení predmetu konania, t.j. toho, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku žalobca použil v odsekoch 1., 4., 6., 8. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, po uvedení ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany žalovaný použil v odsekoch 2., 5., 7. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a po uvedení procesného postupu v odsekoch 2., 3. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie v odsekoch 9. - 20. odôvodnenia rozsudku uviedol rozsah vykonaného dokazovania a skutkové zistenia z jednotlivých dôkazných prostriedkov (z listín vrátane pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 16Er/1704/2013, z výsluchu strán sporu a svedka), ktorými vykonal dokazovanie na návrh strán sporu a v konaní zistil skutkový stav veci.
3. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 261 ods. 1, 2, 3, § 262 ods. 1, 2, § 566 ods. 1, § 571 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a podľa § 36, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 524 ods. 1, § 563 § 567 ods. 1, § 584, § 730 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a túto zamietol. Uviedol, že žalobca uplatnený nárok na zaplatenie 20 000 eur odvodzoval z mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako mandatárom a žalovaným ako mandantom dňa 26.6.2015, konkrétne z jej čl. III. (Odplata) bod 1., 2. V konaní nebolo sporné, že strany dňa 26.6.2015 uzatvorili mandátnu zmluvu, z ktorej vyplynuli pre žalobcu ako mandatára a žalovaného ako mandanta práva a povinnosti. V záhlaví predmetnej mandátnej zmluvy je uvedené, že je uzavretá „ podľa § 5666 a nasl. Obchodného zákonníka“ (správne má
byť § 566). Mandátna zmluva uzatvorená podľa Obchodného zákonníka je typovou zmluvou, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku v § 566 a nasl. Mandátnu zmluvu možno kvalifikovať ako zmluvu, ktorou sa mandatár zaväzuje za odplatu zariadiť určitú obchodnú záležitosť pre mandanta, pričom také zariaďovanie spočíva buď v uskutočnení právnych úkonov alebo v uskutočnení inej činnosti v mene mandanta. Náležitosťami mandátnej zmluvy je určenie subjektov zmluvy mandatára a mandanta a vymedzenie činnosti, ktorá sa má uskutočniť. Jednou z charakteristických znakov mandátnej zmluvy je jej odplatnosť. Záväzkový vzťah vzniknutý z mandátnej zmluvy patrí medzi tzv. relatívne obchody v zmysle § 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, nepatrí teda do okruhu tzv. absolútnych obchodov v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka. Voľba režimu obchodného práva stranami prichádza do úvahy za podmienok § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Mandátnu zmluvu v nadväznosti na § 261 Obchodného zákonníka možno zaradiť medzi relatívne obchodnoprávne vzťahy a ako relatívny obchodnoprávny vzťah treba posúdiť mandátnu zmluvu uzavretú medzi podnikateľmi, ak pri vzniku tejto zmluvy je zrejmé, že je uzatváraná s ohľadom na ich podnikateľskú činnosť. Aj v prípade, ak zmluvné strany s ohľadom na ich podnikateľskú, resp. nepodnikateľskú povahu nespĺňajú zákonné kritériá pre relatívne obchodnoprávny vzťah, je možné sa písomne v súlade s § 262 Obchodného zákonníka dohodnúť na voľbe pôsobnosti Obchodného zákonníka a následne zmluvný vzťah bude podliehať režimu obchodného práva. Ustanovenie § 262 Obchodného zákonníka upravuje fakultatívne obchodné záväzky vznikajúce na základe tzv. vnútornej voľby práva umožňujúcej, aby si strany písomne dohodli obchodnoprávny režim svojho záväzku. Zo znenia ods. 2 tohto ustanovenia, ktorý má kogentný charakter, vyplýva, že táto dohoda má mať písomnú formu. V praxi najčastejšie dochádza k voľbe práva spôsobom, že si strany v úvodných ustanoveniach zmluvy výslovne dohodnú, že ich záväzkový vzťah sa spravuje na základe § 262 ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súdna prax ustálila, že už uvedením ustanovení Obchodného zákonníka, podľa ktorých sa zmluva uzatvára, v záhlaví zmluvy dôjde k uzavretiu dohody, že daný záväzkový vzťah sa riadi Obchodným zákonníkom. Voľba práva je možná aj v prípade, že jednou zo zmluvných strán je podnikateľ a druhou zmluvnou stranou fyzická osoba, nepodnikateľ tak, ako tomu bolo v tomto prípade.
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade mandátnej zmluvy bolo preukázané, že ju uzatváral žalobca ako mandatár, ktorý je právnickou osobou a do predmetu činnosti ktorého patrí okrem iného sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, v oblasti financií a faktoring a forfaiting. Z významového hľadiska pojem faktoring znamená odkúpenie krátkodobých pohľadávok alebo metóda financovania krátkodobých úverov poskytnutých pri dodávkach tovaru a služieb a forfaiting znamená odkúpenie pohľadávok splatných v budúcom termíne bankou alebo inou finančnou inštitúciou. V konaní bolo nesporné, že druhou zmluvnou stranou bol žalovaný ako fyzická osoba. Žalobca ako mandatár sa zaviazal zariadiť pre mandanta obchodnú záležitosť tak, ako je uvedená v čl. I. (Predmet zmluvy), za odplatu, ktorá je dojednaná v čl. III. (Odplata). Medzi zmluvami vymenovanými v § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka nie je uvedená mandátna zmluva, preto v súlade s § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka si strany môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod § 261, sa bude riadiť (spravovať) obchodným právom, Obchodným zákonníkom. Predmetná mandátna zmluva má náležitosti mandátnej zmluvy v súlade s § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ak predmetná mandátna zmluva bola uzavretá dňa 26.6.2015, potom v súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase jej uzatvorenia, (podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom) by predmetná zmluva mohla byť aj spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na postavenie zmluvných strán. Zmluvné podmienky boli zmluvnými stranami dojednané individuálne, čo vyplýva z vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalobcu aj žalovaného. Vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie nič nemení na tom, že mandátnu zmluvu posúdil ako zmluvu mandátnu uzatvorenú medzi (zmluvnými stranami) podľa Obchodného zákonníka v súlade s voľbou obchodného práva podľa § 262 ods. 1,2 Obchodného zákonníka. Obsah mandátnej zmluvy formuloval žalobca. Žalovaný pred podpisom mandátnej zmluvy si túto prečítal, nepamätal si, či ju pripomienkoval alebo nie. Mandátna zmluva nie je formulárovou zmluvou.
5. K rozporným tvrdeniam strán týkajúcich sa uzatvorenia predmetnej mandátnej zmluvy súd prvej inštancie uviedol : sám štatutárny zástupca potvrdil, že mandátnu zmluvu vytvoril slovne žalobca. Okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu mandátnej zmluvy boli medzi stranami sporné, keď žalobca tvrdil, že to bol žalovaný, ktorý navrhol (pre problém v komunikácii so svojím veriteľom Ing. I.) stretnutie žalobcu s Ing. I. a JUDr. Q. a nájdenie spôsobu, ktorý by viedol k uzavretiu zmlúv o postúpení pohľadávky resp. iného mimosúdneho konania za účelom urovnania predmetného dlhu, pričom myšlienkový pochod a predstava žalovaného sa premietla do mandátnej zmluvy tak, že žalobca mal pripraviť návrh mandátnej zmluvy, zaslať ho žalovanému a vzájomne si ho odsúhlasiť a podpísať, a keď naopak žalovaný tvrdil, že žalobcu oslovil za účelom podania právnej analýzy k oprávnenosti pohľadávky Ing. I. voči nemu a riešenia tohto dlhu a jeho zníženia. Žalovaný tiež tvrdil, že obsah mandátnej zmluvy v celosti vypracoval žalobca. Tieto rozporné tvrdenia strán k skutočnostiam predchádzajúcim uzatvoreniu mandátnej zmluvy nemajú žiaden vplyv na záver, že zmluvné strany napokon mandátnu zmluvu uzatvorili. Faktom je, že žalovaný potvrdil, že mandátnu zmluvu i splnomocnenie pred ich podpisom prečítal a že mandátnu zmluvu aj splnomocnenie mu žalobca poslal predtým, než ich podpísal. Vyhodnotenie, resp. odstránenie spornosti tvrdení, je z pohľadu sporu významné len v súvislosti s dojednaním o odplate podľa čl. III. a z pohľadu zariadenia takého právneho úkonu, ktorý by viedol k poníženiu záväzku žalovaného voči jeho veriteľovi Ing. I., resp. zariadenia takej obchodnej záležitosti, ktorá by v súlade so zákonom viedla k poníženiu záväzku žalovaného voči svojmu veriteľovi Ing. I..
6. Ustanovenie § 566 Obchodného zákonníka je kogentným ustanovením, od ktorého sa zmluvné strany nemôžu odchýliť. Predmetom záväzku mandatára podľa mandátnej zmluvy môže byť akákoľvek obchodná činnosť dohodnutá zmluvnými stranami, najčastejšie ide o činnosť súvisiacu s podnikateľskou činnosťou mandatára. V tomto prípade zariadenie danej obchodnej záležitosti je vymedzené v mandátnej zmluve v jej čl. I. (Predmet zmluvy). Charakteristickým znakom mandátnej zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka je jej odplatnosť. Keďže bola v danom prípade dohodnutá odplata, daný zmluvný vzťah nemôže byť posúdený ako zmluvný vzťah podľa občianskoprávneho režimu príkaznej zmluvy. Z definície samotnej mandátnej zmluvy ako zmluvného typu a jej podstatných znakov uvedených v § 566 Obchodného zákonníka vyplýva odplatnosť vzťahu založeného mandátnou zmluvou medzi mandatárom a mandantom. V prípade mandátnej zmluvy zákonodarca predpokladá, že výška odplaty za zariaďovanie obchodnej záležitosti podľa mandátnej zmluvy je určená na základe ich dohody a ak dohoda o výške odplaty absentuje, použije sa zákonná vyvrátiteľná domnienka, že mandant je povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy, za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutoční pri zariadení záležitosti (§ 566 ods. 1, § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka). Platí, že samotný nárok na odplatu vznikne mandatárovi v nadväznosti na zmluvné dojednania mandátnej zmluvy. Zákon predpokladá vznik nároku na odplatu za zariadenie obchodnej záležitosti v okamihu, keď riadne a včas zariadil obchodnú záležitosť s potrebnou odbornou starostlivosťou bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj došlo k očakávanému výsledku. Mandátna zmluva nie je chápaná ako zmluva o výsledku zariadenia obchodnej záležitosti, ale ako zmluva o činnosti. Zmluvná voľnosť stranám však nebráni aj dojednanie mandátnej zmluvy o výsledku.
7. Podľa § 571 Obchodného zákonníka vzniká mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. V tomto prípade sa zmluvnými stranami dohodla odplata za zariadenie obchodnej záležitosti podľa čl. III. bod 1. a 2. Podľa názoru súdu prvej inštancie je výška odplaty, resp. spôsob jej určenia dojednaný v čl. III. bod 1. určite a zrozumiteľne tak, že odplatou je rozdiel medzi maximálnou sumou, ktorú je mandant ochotný uhradiť a ktorá je limitovaná sumou 230 000 eur a celkovo dohodnutou sumou, ktorá bude mandantom uhrádzaná ako odplata alebo odplaty za postúpenie pohľadávok alebo ako suma, ktorá bude predstavovať celkovú úhradu predmetných záväzkov. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s obranou žalovaného, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. j/ Občianskeho zákonníka, teda že ide také ustanovenie, ktoré by určovalo, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia. V tomto prípade bola odplata určená pri uzatvorení mandátnej zmluvy.
8. Za preukázanú skutočnosť považoval súd prvej inštancie existenciu pripravených zmlúv o postúpení pohľadávky, ktoré mali byť uzavreté medzi zmluvnými stranami Ing. R. I. ako postupcom a Ing. I. H. ako postupníkom. Tieto zmluvy podľa vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalobcu boli výsledkom rokovaní medzi ním a Ing. I. a JUDr. Q.. Svedok JUDr. Ing. J. Q. potvrdil, že zmluvy o postúpení pohľadávky vyhotovil on podľa požiadavky žalobcu. Svedok však nebol schopný stotožniť obsah zmlúv o postúpení pohľadávky predložených žalobcom v tomto spore s obsahom ním vyhotovených zmlúv o postúpení pohľadávky, teda nevedel potvrdiť alebo vyvrátiť, či žalobcom doložené zmluvy o postúpení pohľadávok sú tie, ktoré obsahovo vypracoval a ktoré boli podpísané Ing. I.. Súd prvej inštancie dodal, že v prípade zmluvných strán je práve žalobca tou stranou, ktorá má konať s odbornou starostlivosťou ako osoba právnická, ktorá pri uzatváraní mandátnej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej činnosti, pretože žalovaný konal ako fyzická osoba bez odborných znalostí. Skutočnosťou je, že obchodnou záležitosťou v zmysle predmetu mandátnej zmluvy boli podľa žalobcu vyhotovené zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré mali byť uzavreté medzi postupcom Ing. R. I. a postupníkom - žalovaným. Podľa zhodného tvrdenia štatutárneho zástupcu žalobcu i svedka JUDr. Ing. J. Q., bol obsah oboch zmlúv o postúpení pohľadávky formulovaný svedkom JUDr. Ing. J. Q.. Obaja, žalobca i svedok Ing. JUDr. Q. zhodne tvrdili, že na stretnutia, ktoré sa mali udiať v Bratislave a následne v Trenčíne, boli obe zmluvy o postúpení pohľadávky podpísané Ing. I.. V konaní nebolo sporné, že zmluvy o postúpení pohľadávky (predložené žalobcom) neboli uzavreté a nie sú podpísané žalovaným ani veriteľom žalovaného.
9. Uzavretie, resp. podpísanie zmlúv o postúpení pohľadávok uviedol z dôvodu, že v čl. III. bod 2. (Odplata) mandátnej zmluvy bolo zmluvnými stranami dojednané, že odplata dohodnutá podľa bodu 1. tohto článku je splatná pri podpise zmluvy alebo zmlúv o postúpení pohľadávky alebo pri podpise dokumentu, ktorý by viedol k poníženiu predmetných záväzkov. Súd prvej inštancie nespochybnil, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi odplatu za zariadenie obchodnej záležitosti (čl. III. bod 1. mandátnej zmluvy), ale súčasne dodal, že v zmysle čl. III. bod 2. je splatnosť tejto odplaty viazaná na podpis zmluvy alebo zmlúv o postúpení pohľadávky alebo pri podpise dokumentu, ktorý by viedol k poníženiu predmetných záväzkov. Podľa tvrdenia žalobcu úkonom, ktorý by viedol k poníženiu predmetných záväzkov, boli práve dve zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré boli podpísané Ing. I., ale ktoré žalovaný nepodpísal z dôvodov na jeho strane. Významovo slovo „splatný“ znamená taký, ktorý sa má zaplatiť. Z čl. III. bod 2. nevyplýva, či splatnosť odplaty sa viaže na podpis zmlúv o postúpení pohľadávky len jednou zmluvnou stranou alebo oboma zmluvnými stranami. Aby nastali účinky zmluvy o postúpení pohľadávky, možno z dojednania o splatnosti odplaty vyvodiť, že splatnosť odplaty (nárok na odplatu) bola dohodnutá a viazaná na podpis príslušnej zmluvy, ktorý by viedol k poníženiu predmetných záväzkov, teda na podpis oboch zmluvných strán vrátane žalovaného. Na podporu tohto záveru súd prvej inštancie uviedol, že samotný žalobca už v žalobe v rámci opisu skutkových okolností uviedol, že žalobca predložil žalovanému dojednané zmluvy o postúpení pohľadávok, tieto avšak žalovaný nepodpísal. Aj štatutárny zástupca žalobcu v súvislosti s formulovaním odplaty, jej splatnosti a viazanosti na podpis zmlúv o postúpení pohľadávky uviedol, že to tak nemuselo byť uvedené žalovaným, že si na to nepamätá bližšie, ale v princípe to bolo o tom, že muselo dôjsť k podpisu zmlúv o postúpení pohľadávok, aby mal žalovaný právnu istotou.
10. V rámci posúdenia žalobou uplatneného nároku, súd prvej inštancie dodal, že mandátna zmluva uzavretá dňa 26.6.2015 bola uzatvorená na dobu jeden rok, pričom zmluvy o postúpení pohľadávok boli pripravené ešte pred 15.7.2015, keď žalobca v deň 15.7.2015 vystavil faktúru č. 001/2015. Napriek trvaniu dojednaného zmluvného vzťahu medzi stranami mandátnou zmluvou žalobca vo svojom záväzku nepokračoval do doby uplynutia trvania zmluvy. Žalobca v žalobe uviedol, že Ing. Ranuša odmietol zmluvu podpísať (v Trenčíne), pretože žalovaný nebol schopný poskytnúť plnenie uvedené v zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný však uviedol, že mal záujem pokračovať v spolupráci so žalobcom aj po stretnutí v Trenčíne. Skutočnosťou je, že hoci štatutárny zástupca žalobcu a tiež svedok Ing. JUDr. J. Q. tvrdil, že zmluvy o postúpení pohľadávky boli podpísané veriteľom Ing. I., takéto zmluvy o postúpení pohľadávok neboli v konaní pred súdom prvej inštancie predložené. Predložené zmluvy o postúpení pohľadávok sú datované len uvedením roku 2015.
11. Z § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že zákon predpokladá vznik nároku na odplatu za zariadenie obchodnej záležitosti v okamihu, keď riadne a včas zariadil obchodnú záležitosť s potrebnou odbornou starostlivosťou bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj došlo k očakávanému výsledku. Zo znenia § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka však vyplýva, že je možné dohodnúť nárok na odplatu, ktorá bude viazaná na výsledok. V tomto prípade bola odplata, nárok na jej vznik a splatnosť viazaná na podpis zmlúv o postúpení pohľadávky, teda na výsledok.
12. Odhliadnuc od vyššie uvedeného súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v zmysle § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka je mandatár povinný postupovať pri zariaďovaní obchodnej záležitosti s odbornou starostlivosťou. Podľa § 567 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka, činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynu mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Výsledkom činnosti (obchodnej záležitosti) žalobcu podľa predmetnej mandátnej zmluvy boli zmluvy o postúpení pohľadávok. Ich predmetom malo byť postúpenie pohľadávky Ing. R. I. voči žalovanému, teda veriteľa voči dlžníkovi, a to jednak zo zmenky č. 11/5/2012 zo dňa 11.5.2012 a jednak zo zmluvy o pôžičke zo dňa 7.10.2011. Z oboch zmlúv o postúpení pohľadávky vyplýva, že týmito zmluvami mal veriteľ Ing. R. I. postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi na žalovaného, svojho dlžníka. Z § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Zmluva môže byť uzavretá aj bez vedomia, resp. proti vôli dlžníka, zmena v osobe veriteľa sa totiž nedotýka práv a povinností dlžníka. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa. Súd prvej inštancie uzavrel, že zariadenie obchodnej záležitosti - príležitosť uzatvoriť zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo vykonávané zo strany žalobcu v súlade s § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka s odbornou starostlivosťou, pretože zmluvy o postúpení pohľadávok uzavreté medzi Ing. I. ako veriteľom a žalovaným ako jeho dlžníkom svojím účelom odporujú zákonu, obchádzajú ho a teda by boli neplatné podľa 39 Občianskeho zákonníka. Nárok žalobcu na odplatu z predmetnej mandátnej zmluvy aj z tohto dôvodu tak nie je daný.
13. K tvrdeniu žalobcu, že ak žalovaný nepodpísal zmluvy o postúpení pohľadávky, stala sa podmienka nemožnou, a teda zo zákona vznikla pohľadávka žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 20 000 eur. K tvrdeniu žalobcu, že vzhľadom na nemožnosť splnenia podmienky splatnosti, splatnosť pohľadávky určuje veriteľ, a teda pohľadávka žalobcu je splatná, súd prvej inštancie s odkazom na § 730 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že podmienka podľa § 36 Občianskeho zákonníka v tomto prípade neprichádza do úvahy, pretože splnenie záväzku urobiť úkon alebo zaplatiť peňažnú sumu nie je podmienkou podľa § 36 Občianskeho zákonníka, pretože ide o udalosť podmienenú správaním jednej strany, teda v prípade podmienky podľa § 36 Občianskeho zákonníka musí ísť o udalosť, ktorá je mimo sféry vplyvu účastníkov právneho vzťahu.
14. Ak podľa žalobcu v prípade uzatvorenia zmlúv o postúpení pohľadávky by žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť postupcovi za postúpené pohľadávky odplatu spolu vo výške 210 000 eur a uzatvorením zmlúv o postúpení pohľadávok by došlo podľa žalobcu k splynutiu postavenia dlžníka s veriteľom a tým k zániku pohľadávky veriteľa (Ing. I.) voči žalovanému, na tomto mieste súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky nie je zánikom záväzkov, ale zmenou v osobe veriteľa. Záväzky zanikajú podľa § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka okrem iného splnením dlhu, dohodou, nemožnosťou plnenia, uplynutím času, smrťou dlžníka alebo veriteľa, započítaním, splynutím, urovnaním. V danom prípade neprichádza do úvahy ani započítanie, ani splynutie podľa § 584 Občianskeho zákonníka, na ktoré žalobca poukazuje a ani použitie § 563 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazuje žalobca. Určenie splatnosti pohľadávky podľa § 563 Občianskeho zákonníka neprichádza v danom prípade do úvahy, pretože čas plnenia je mandátnou zmluvou dohodnutý. K splynutiu podľa § 584 OZ dochádza vtedy, ak splynie právo s povinnosťou v jednej osobe. Žalovaný bol vo vzťahu k Ing. I. povinným (dlžníkom) zo zmenky a zo zmluvy o pôžičke, ale vo vzťahu k nemu nemal súčasne postavenie oprávneného (veriteľa).
15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal vo veci úspech v rozsahu 100 % priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorým napadol rozsudok v celom rozsahu uplatnením odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil nesprávny právny predpis, ktorý nesprávne interpretoval a zo skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu mandátnej zmluvy podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka voľbou Obchodného zákonníka pre záväzkový vzťah, ako aj s názorom, že podstatným znakom tejto zmluvy je jej odplatnosť. Nesúhlasil však s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého vznik nároku na odplatu bol zmluvne viazaný na podpis zmluvy o postúpení pohľadávky oboma zmluvnými stranami a keďže k podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo, žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie odplaty, ktorej výšku považoval za určito a zrozumiteľne dojednanú. Žalobca má za to, že v čl. III. bod 2. mandátnej zmluvy bola dojednaná len splatnosť odplaty a nie vznik nároku na odplatu. Pre tento prípad sú vznik a splatnosť pohľadávky dva rozličné časové okamihy. Nárok na odmenu vznikol žalobcovi okamihom dojednania obsahu zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré bol so žalovaným ochotný uzatvoriť Ing. R. I. a ktoré viedli k zániku záväzku žalovaného v dôsledku splynutia podľa § 584 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.6.2013 č.k. 41CoKR/15/2013-86 uviedol, že z čl. III. bod 2. mandátnej zmluvy je zjavné, že v tomto bode bola dojednaná len splatnosť odplaty, nie vznik nároku, ktorý bol dojednaný v čl. III. bod 1. zmluvy. V konaní bolo jednoznačne a nesporne preukázané, že zariadenie dohodnutej obchodnej záležitosti bolo vykonané. Žalovaný sa vopred oboznámil s obsahom zmlúv o postúpení pohľadávok, s ich obsahom súhlasil a za účelom ich podpisu sa dostavil do Trenčína, kde už však k podpisu zo strany žalovaného nedošlo, keďže pri tomto podpise nevedel plniť. Podmienka upravujúca splatnosť dojednanej odplaty sa z viny žalovaného stala nemožnou, žalobca postupoval v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka, žalovanému doručil faktúru, čo žalovaný nenamietal a vo faktúre stanovil deň splatnosti 15.7.2015. Túto námietku vzniesol žalovaný prvý krát až v súdnom konaní. Dovtedy žalobcovi tvrdil, že faktúru uhradí, keď bude mať finančné prostriedky, následne sa už žalobcovi vyhýbal a nekomunikoval s ním. Žalovaný nereklamoval služby žalobcovi. Žalobca taktiež nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že splatnosť nebola dojednanou podmienkou, pretože podľa § 36 Občianskeho zákonníka možno ako podmienku dohodnúť len takú udalosť, ktorá je mimo sféry správania účastníkov právneho vzťahu. Práve naopak, podľa tohto ustanovenia je podmienka neistá, možná, dovolená a budúca právna skutočnosť, na ktorú sa potom viaže vznik práva, v danom prípade vznik splatnosti odplaty. Pre správanie žalovaného sa táto podmienka stala nemožnou a preto žalobca správne podľa § 563 Občianskeho zákonníka určil splatnosť. V čl. II. mandátnej zmluvy bola splatnosť dojednaná pri podpise zmluvy alebo zmlúv o postúpení pohľadávok alebo dokumentu, ktorý by viedol k poníženiu záväzkov žalovaného voči Ing. I.. Splatnosť odplaty nebola viazaná po podpise zmluvy, pričom zmluva o postúpení pohľadávok bola podpísaná Ing. I.. Žalobca vyslovil svoj nesúhlas s tvrdením súdu prvej inštancie, že nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď výsledkom jeho činnosti bolo vypracovanie zmlúv o postúpení pohľadávok, keď podľa názoru súdu prvej inštancie by boli neplatné, odporujúce zákonu, pretože takúto zmluvu nemôže uzatvoriť veriteľ s dlžníkom, ale len s treťou osobou, inou ako je dlžník (odsek 38. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). V § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je zakázané, že takouto inou osobou by nemohol byť dlžník s následkom podľa § 584 Občianskeho zákonníka. K splynutiu môže dôjsť aj tým, že veriteľ postúpi svoju pohľadávku dlžníkovi (Občiansky zákonník, stručný komentár, Y. L. a spol., vydavateľstvo IURA EDITION 2009, str. 738). Z dôvodu, že zmluvou o postúpení pohľadávok sa postupuje nielen istina, ale aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, nemohol žalovaný bez akejkoľvek zmluvy zaplatiť Ing. I. sumu 230 000 eur, nakoľko istina bez príslušenstva bola 200 000 eur a s príslušenstvom by záväzok presahoval sumu 230 000 eur. Žalobca taktiež namietal názor súdu prvej inštancie uvedený v odseku 40. odôvodnenia rozsudku. Uviedol, že nikdy netvrdil, že voči Ing. I. by zanikol záväzok žalovaného splynutím podľa § 584 Občianskeho zákonníka, pretože záväzok by zanikol práve uzavretím vyjednanej zmluvy o postúpení pohľadávok, keď Ing. I. by už nebol veriteľom voči žalovanému, ale veriteľom by sa stal samotný žalovaný, čo by znamenalo zánik pohľadávky práve podľa tohto ustanovenia. Rovnako žalobca nesúhlasil v názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odseku 35. odôvodnenia, že žalobca nepokračoval pri plnení svojho záväzku počas jedného roka. Je pravdou, že mandátna zmluva bola uzatvorená na dobu jedného roka, avšak žalobca nemohol urobiť vo veci viac ako urobil ku dňu 15.7.2015, keď vyjednal možnosť uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, už nemal čo iné dojednať, ani inak vykonať svoju činnosť pre žalovaného. Ak by žalovaný preukázal, že disponuje čiastkou 230 000 eur žalobca mal vôľu spolupracovať. Žalovaný však odmietal so žalobcom komunikovať. Preto žalobca nevie akým spôsobom si podľa názoru súdu prvej inštancie mal plniť záväzky voči žalovanému počas jedného roka trvania mandátnej zmluvy, keď to bol práve žalovaný, ktorý pri splnení záväzku žalobcu nebol ochotný plniť. S predmetnými názormi súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasí, tieto považuje za právne nesprávne a dôvody, ktoré súd prvej inštancie na ich podporu predniesol za nedostatočné. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.
17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 31.10.2018 k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a stotožňuje sa s ním. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je nedôvodný. Pokiaľ sa žalobcu v časti II. odvolania zaoberá rozdielom medzi vznikom nároku a splatnosťou nároku, je zrejmé, že ide o dva samostatné pojmy a táto skutočnosť bola známa súdu aj stranám sporu. Žalobca sa svojou argumentáciou o tom, že podmienka upravujúca splatnosť odplaty sa stala z viny žalovaného nemožnou a preto žalobca postupoval podľa § 563 Občianskeho zákonníka, navodiť dojem, že aj napriek dojednaniu o splatnosti, postupoval tak, akoby splatnosť dohodnutá nebola. V týchto konštrukciách sa žalobca sám dostáva do sporu. Žalovaný má za to, že nie je možné neprihliadať na zmluvne dohodnutý splatnosti a bez ďalšieho postupovať tak, že táto nebola dohodnutá. Na aplikáciu tohto ustanovenia nebola naplnená ani hypotéza tohto ustanovenia. K rovnakému názoru dospel aj súd prvej inštancie v odseku 40. odôvodnenia. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že do spisu neboli predložené zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré by boli podpísané žalobcom, preto aj vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že Ing. I. odmietol podpísať tieto zmluvy na stretnutí v Trenčíne, značí o tom, že nebola splnená ani len podmienka pre vznik nároku. Argumentácia, že z viny žalovaného sa stala podmienka nemožnou, je nesprávna. Podstata veci, ktorú žalobca v odvolaní opomína, je, že nedošlo k podpisu zmlúv o postúpení pohľadávky, na ktorý moment bola viazaná zmluvne dohodnutá splatnosť, čo uviedol v odôvodnení aj súd prvej inštancie. Žalovaný sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie v odseku 38. odôvodnenia, že uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom a postupníkom za situácie, kedy je postupník zároveň dlžníkom postupcu, svojím účelom odporuje zákonu a na taký úkon by sa malo hľadieť ako na absolútne neplatný právny úkon. Za nesprávnu považuje žalovaný aj argumentáciu žalobcu uvedenú v časti IV. odvolania, pretože táto by nemohla zvrátiť rozhodnutie o veci samej. V zmysle mandátnej zmluvy uzatvorenej na dobu jedného rok mal žalobca konať ďalej a mal mať snahu o vyriešenie situácie. Ing. I. odmietol zmluvy podpísať, teda nebol to žalovaný kto spôsobil nepodpísanie zmlúv. Je to predovšetkým žalobca, ktorý by mal vedieť, ako si má plniť záväzky voči žalovanému, keď v tomto prípade ide o spotrebiteľský vzťah, v ktorom bol spotrebiteľ žalovaný a žalobca bol dodávateľ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, čo súd prvej inštancie uviedol v odseku 29. odôvodnenia rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 18. K doručenému vyjadreniu žalovaného zo dňa 31.10.2018 (žalobcovi doručené dňa 9.11.2018) žalobca ďalšie vyjadrenie nepodal.
19. Súdne konanie o žalobe žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 20 000 eur s príslušenstvom začalo dňa 11.9.2015 doručením žaloby súdu prvej inštancie podľa § 82 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) v znení neskorších predpisov.
20. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
21. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
22. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
23. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
24. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky, úkony súdu a strán sporu do 30.6.2016 podľa v tom čase platného a účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
25. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. a II. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, i keď čiastočne aj z iných dôvodov, avšak bez právneho vplyvu na vecnú správnosť výroku I. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).
26. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
27. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka žalobu o splnenie peňažnej povinnosti zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku a v rámci postupu podľa § 387 ods. 3 CSP uvádza :
28. Pri posudzovaní a hodnotení podstatných odvolacích tvrdení žalobcu vychádzal odvolací súd z jednotlivých zmluvných ustanovení mandátnej zmluvy, najmä z čl. I., čl. II. bod 1., z čl. III. bod 1., 2. a z čl. IV. bod 1. tejto zmluvy, ako listinou, ktorou bola vykonané dokazovanie, z výsluchu žalobcu, žalovaného a svedka JUDr. J. Q..
29. Podľa čl. I. mandátnej zmluvy s názvom Predmet zmluvy predmetom tejto mandátnej zmluvy je záväzok mandatára (žalobca), že za podmienok dohodnutých touto zmluvou zariadi pre mandanta (žalovaný) obchodnú záležitosť spočívajúcu vo vykonávaní činnosti smerujúcej k tomu, aby mandant mal príležitosť uzatvoriť zmluvu alebo zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. iný právny úkon alebo mimosúdny zmier (ďalej len právny úkon), ktorý by viedol k poníženiu svojho záväzku voči veriteľovi Ing. R. I., bytom P. 7, P., vyplývajúceho z neuhradenej pôžičky v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 7.10.2011, bez výhrad uznanú notárskou zápisnicou pod číslom N 438/2011, NZ 37660/2011, ktorá bola spísaná dňa 10.10.2011 na Notárskom úrade v Prievidzi notárkou JUDr. Eleonórou Kohajdovou, ako i záväzku vyplývajúceho z neuhradenej splatnej zmenky č. 11/5/2012 indosamentom prevedenej na veriteľa Ing. Martin I., bytom Brančská 7, Bratislava (ďalej len predmetné záväzky).
30. Podľa čl. II. bod 1. mandátnej zmluvy s názvom Práva a povinnosti mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami mandanta, ktoré sú alebo musia byť mandatárovi známe.
31. Podľa čl. III. bod 1. mandátnej zmluvy s názvom Odplata za zariadenie obchodnej záležitosti podľa podmienok dojednaných touto zmluvou sa mandant zaväzuje zaplatiť mandatárovi odplatu vyplývajúcu z rozdielu medzi maximálnou sumou, ktorú je mandant ochotný uhradiť vo výške 230 000 eur a celkovou dohodnutou sumou, ktorá bude mandantom uhrádzaná ako odplata alebo odplaty za postúpenie pohľadávok alebo ako suma, ktorá bude predstavovať celkovú úhrady predmetných záväzkov.
32. Podľa III. bod 2. mandátnej zmluvy s názvom Odplata dohodnutá podľa bodu 1. je splatná pri podpise zmluvy alebo zmlúv o postúpení pohľadávky alebo pri podpise dokumentu, ktorý by viedol k poníženiu predmetných záväzkov.
33. Podľa čl. IV. bod 1. mandátnej zmluvy s názvom Trvanie zmluvy táto zmluva sa uzatvára na 1 rok.
34. Žalobca v odvolaní tvrdil, že v čl. III. bod 2. mandátnej zmluvy bola dojednaná len splatnosť odplaty a nie vznik nároku na odplatu podľa čl. III. bod 1. zmluvy a pre tento prípad sú vznik a splatnosť pohľadávky dva rozličné časové okamihy, že vznik nároku na odplatu nebol viazaný na podpis zmluvy o postúpení pohľadávky oboma zmluvnými stranami, že čl. III. ods. 2 zmluvy o splatnosti je podmienkou podľa § 36 Občianskeho zákonníka, ktorá sa pre správanie žalovaného stala nemožnou a preto žalobca určil splatnosť správne podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Splatnosť odplaty bola dojednaná pri podpise zmluvy/zmlúv o postúpení pohľadávky alebo dokumentu, ktorý by viedol k poníženiu záväzkov žalovaného voči Ing. I., nebola viazaná „po“ podpise zmluvy, pričom zmluva o postúpení pohľadávok bola podpísaná Ing. I..
35. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, je toho názoru, že žalobca a žalovaný ako zmluvné strany uzatvorili mandátnu zmluvu podľa § 566 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka o voľbe tohto zákona na ich záväzkový vzťah (odsek 11., 12., 28., 29., 30. a 31. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), ktorá nemá charakter formulárovej zmluvy a bola dojednaná individuálne. Návrh zmluvy písomne vyhotovil žalobca, žalovaný mal možnosť pred podpisom zmluvy ako písomným prejavom vôle oboznámiť sa v dostatočnom časovom predstihu s celým obsahom návrhu tejto zmluvy. K podpísaniu mandátnej zmluvy došlo dňa 26.6.2015. Obsah zmluvného dojednania v čl. I. a čl. III. bod 1. mandátnej zmluvy zodpovedá zákonnej úprave podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré je v zmysle § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka kogentných ustanovením, od ktorého sa zmluvné strany nemôžu odchýliť ani ich nemožno vylúčiť. Čl. I. mandátnej zmluvy obsahuje záväzok (povinnosť) žalobcu v postavení mandatára zariadiť pre mandanta (žalovaného) obchodnú činnosť presne špecifikovanú v tomto článku. Čl. III. bod 1. mandátnej zmluvy obsahuje záväzok (povinnosť) žalovaného zaplatiť žalobcovi odplatu, pričom toto zmluvné dojednanie obsahuje aj spôsob určenia výšky tejto odplaty. Kogentné ustanovenie § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, s ktorým sú predmetné ustanovenia mandátnej zmluvy súladné, určuje základné vzájomné povinnosti zmluvných strán, žalobcu a žalovaného (určenie zmluvných strán, určenie obchodnej záležitosti, odplatnosť). Mandátna zmluva zo dňa 26.6.2015 je v podstatných náležitostiach určitá a zrozumiteľná a ako právny úkon je podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platná a pre zmluvné strany účinná a záväzná. Tento záväzkový vzťah je vzťahom právnym a žalobcovi (veriteľovi) z neho vzniklo právo na plnenie od žalovaného (dlžníka), zákonom definované pojmom pohľadávka, a žalovanému vznikla povinnosť splniť záväzok, ktorá je v tomto význame dlhom žalovaného (dlžníka). Dlh ako záväzková povinnosť dlžníka predstavuje pohľadávku, ktorú veriteľ vyžaduje od dlžníka za zmluvných podmienok. Vo vzťahu k základným povinnostiam, ktorými bol záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený, zodpovedá pojem záväzok výkladu záväzku v užšom zmysle.
36. Odvolací súd, vzhľadom na predmet zmluvy predstavujúci špecifikáciu činnosti žalobcu, k vykonaniu ktorej sa žalobca voči žalovanému zmluvne zaviazal, je na rozdiel od súdu prvej inštancie toho právneho názoru, že splnenie predmetu zmluvy podľa čl. I. žalobcom nebolo viazané na výsledok (odsek 37. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), t.j. na uzavretie zmluvy/zmlúv o postúpení pohľadávky medzi Ing. R. I. ako veriteľom a žalovaným ako jeho dlžníkom. Na tento výsledok nebol viazaný ani vznik povinnosti žalovaného splniť záväzok. Táto viazanosť zo znenia čl. I. a čl. III. bod 1. mandátnej zmluvy nevyplýva. Žalobca preukázateľne vykonal činnosť pre žalovaného tak ako vyplýva z čl. I., teda vykonal činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalovaný ako dlžník príležitosť uzatvoriť túto/tieto zmluvu/ zmluvy so svojím veriteľom Ing. R. I., ktoré by viedli k poníženiu jeho záväzkov voči tomuto veriteľovi so špecifikáciou uvedenou taktiež v čl. I. mandátnej zmluvy, keď k uzatvoreniu týchto zmlúv malo dôjsť zmluvnými stranami na vzájomnom stretnutí dňa 15.7.2015 v Trenčíne. Riadnym splnením predmetu zmluvy vzniklo žalobcovi právo na plnenie od žalovaného - pohľadávka a žalovanému voči žalobcovi dlh.
37. Odvolací súd sa preto stotožňuje so všeobecnou argumentáciou žalobcu v tej časti, v ktorej tvrdil, že vznik povinnosti žalovaného zaplatiť odplatu treba odlišovať od splatnosti tejto odplaty, t.j. od časového obdobia, v ktorom je dlžník povinný splniť svoj záväzok (Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.6.2013 č.k. 41CoKR/15/2013-86). V konkrétnostiach danej veci je odvolací súd toho názoru, že žalobcovi vznikla pohľadávka predstavujúca dlh žalovaného podľa dispozitívneho ustanovenia § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže z uvedených článkov mandátnej zmluvy nevyplýva niečo iné. Žalobca, ktorý svoju pohľadávku voči žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 001/2015 na sumu 20 000 eur za vykonané služby v zmysle podmienok mandátnej zmluvy zo dňa 26.6.2015, s dátumom dodania služby dňa 15.7.2015. Žalovaný podpisom potvrdil, že túto faktúru prevzal dňa 15.7.2015.
38. Spornou otázkou, ktorú posudzoval súd prvej inštancie, a v rámci odvolacieho konania aj odvolací súd, bola otázka, či dohodnutá splatnosť pohľadávky je dohodou o čase plnenia alebo jej znenie obsahuje odkladaciu podmienku podľa § 36 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktorá z dôvodu na strane žalovaného stala nemožnou.
39. Z obsahu mandátnej zmluvy je nesporné, že čas plnenia peňažného záväzku žalovaného, odplaty (dlhu), jej splatnosť (zročnosť, dospelosť), dohodli zmluvné strany výslovne v čl. III. bod 2. mandátnej zmluvy tak, že odplata je splatná pri podpise zmluvy/zmlúv o postúpení pohľadávky alebo pri podpise dokumentu, ktorý by viedol k poníženiu záväzkov mandanta, žalovaného. Dlh sa musí splniť nielen riadne, ale aj včas. Čas splnenia dlhu (splatnosť, zročnosť, dospelosť) je doba, v ktorej má dlžník dlh splniť a veriteľ toto splnenie prijať. Z hľadiska času splnenia dlhu majú význam termíny splniteľnosť dlhu a splatnosť dlhu. Splniteľnosť dlhu znamená časový moment, v ktorom dlžník môže dlh najskôr plniť a splatnosť dlhu znamená časový moment, v ktorom musí dlžník najneskôr plniť. Spravidla splniteľnosť dlhu a splatnosť dlhu nastávajú v jednom časovom momente. Plnením dlhu v čase jeho splatnosti dlh zaniká nielen riadne, ale aj včas. Ak dlžník dlh v čase splatnosti nesplní (pokiaľ nezaniká na základe iných právnych skutočností), veriteľova pohľadávka získava charakter hmotnoprávneho nároku uplatniteľného procesným spôsobom (actio nata), predovšetkým jeho uplatnením na príslušnom všeobecnom súde. V konkrétnom záväzkovom vzťahu bol čas plnenia dohodnutý zmluvnými stranami ako prejav ich autonómnej vôle a splatnosť dlhu žalovaného bola viazaná na vykonanie určitého úkonu, na podpis zmlúv o postúpení pohľadávok. Pre platnosť týchto zmlúv zákon vyžaduje písomnú formu (§ 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorej súčasťou je podpis konajúcej osoby (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
40. Podmienky sa môžu stať obsahom právneho úkonu, ak to zákon výslovne nezakazuje. Podmienky podľa § 36 Občianskeho zákonníka predstavujú vedľajšie dojednania, ktoré sa, ak boli medzi zmluvnými stranami dojednané, stávajú súčasťou právneho úkonu. Ich zmyslom je urobiť účinky alebo následky právneho úkonu závislými od určitej právnej skutočnosti. Pre podmienky je charakteristické, že sú pre zmluvné strany neznáme, budúce, možné, dovolené a zároveň neisté právne skutočnosti. Odkladacia podmienka spôsobuje, že vznik, zmena alebo zánik práv a povinností nastane až vtedy, keď sa splní podmienka. Napriek tejto neistote sú zmluvné strany právnym úkonom viazané a musia rátať s tým, že predpokladané účinky nastanú.
41. I keď splatnosť odplaty viazali zmluvné strany časový moment pri podpise zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorou mal byť nielen žalovaný, ale aj Ing. R. I., ktorý nie je zmluvnou stranou mandátnej zmluvy, dohodnutá splatnosť nespĺňa predpoklady pre záver, že podpis zmlúv o postúpení pohľadávok je odkladacou podmienkou podľa § 36 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Dojednanie o splatnosti možno za danej skutkovej situácie chápať iba ako dojednanie o dobe splnenia dlhu, nejde o dojednanie odkladacej podmienky v zmysle § 36 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ako to v odvolaní tvrdí a argumentuje žalobca. Na tomto mieste odvolací súd s odkazom na názor uvedený v odseku 36. tohto odôvodnenia, uvádza, že dohodnutý obsah a znenie čl. I. o činnosti žalobcu a čl. III. bod 2. mandátnej zmluvy o splatnosti pohľadávky predstavovali v záväzkovom vzťahu rovnaký časový moment; pohľadávka žalobcu vznikla dňa 15.7.2015 a táto pohľadávka by bola dňa 15.7.2015 zároveň splatná, ak by žalovaný odsúhlasené návrhy zmlúv, podpísané Ing. I. podpísal, pretože až podpisom žalovaného by došlo k uzatvoreniu týchto zmlúv. Preto neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že ide o podmienku, ktorá sa pre správanie žalovaného stala nemožnou. Tomuto tvrdeniu nezodpovedá ani skutkový stav zistený súdom prvej inštancie (výpoveď svedka JUDr. Ing. J. Q., prítomnosť žalovaného na stretnutí strán sporu, Ing. I. a jeho právneho zástupcu v Trenčíne) ani skutkové okolnosti uzatvorenia mandátnej zmluvy, kedy žalobca aj žalovaný reálne predpokladali, že splnením povinnosti žalobcu vykonať dohodnutú činnosť dôjde k podpísaniu zmlúv o postúpení pohľadávok s Ing. R.om I. s následkami poníženia záväzkov žalovaného ako dlžníka voči veriteľovi Ing. I.. Ako vyplýva z výpovede strán sporu a svedka, na strane žalovaného dôvodom nepodpísania odsúhlasených návrhov zmlúv o postúpení pohľadávok bolo, že dňa 15.7.2015 nemal k dispozícii tie finančné prostriedky, ktoré predstavovali prvú splátku dohodnutej odplaty a práve z tohto dôvodu Ing. I. ním podpísané návrhy týchto zmlúv nepredložil na podpis žalovanému.
42. V súlade s dôvodmi uvedenými v odsekoch 36. - 39. tohto odôvodnenia považuje odvolací súd názor súdu prvej inštancie, že v danom prípade neprichádza určenie splatnosti času splnenia dlhu podľa § 563 Občianskeho zákonníka do úvahy, za správny. Určenie času plnenia dlhu postupom podľa § 563 Občianskeho zákonníka predstavuje čas plnenia pre prípad, že čas plnenia nie je dohodnutý, prípadne je určený neplatne. V danom záväzkovom vzťahu nebol čas splnenia ponechaný na vôľu veriteľa a jeho vôľu nemožno vyvodiť z dotknutých zmluvných ustanovení a ani z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie. Možnosť skúmania vplyvu dôvodov, pre ktoré nedošlo k podpísaniu zmlúv o postúpení pohľadávok bola v konaní pred súdom prvej inštancie obmedzená predmetom konania o splnenie peňažnej povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p. do 30.6.2016, § 137 písm. a/ CSP od 1.7.2016).
43. Podstatné odvolacie tvrdenie žalobcu týkajúce sa tvrdenia, že dohodnutý čas plnenia dlhu má charakter odkladacej podmienky podľa § 36 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a ide o podmienku, ktorá sa stala nemožno, preto sa na ňu neprihliada a žalobca mohol splatnosť dlhu žalovaného určiť postupom podľa § 563 Občianskeho zákonníka, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
44. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odseku 38. odôvodnenia jeho rozsudku, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a postúpenie pohľadávky na základe zmlúv o postúpení pohľadávok by bolo neplatné z dôvodu, že odporuje zákonu. Tvrdil, že v § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je zakázané, že inou osobou by nemohol byť dlžník, pretože podstatným znakom je len, aby osoba postupníka bola inou osobou ako postupca. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorou si dlžník fakticky odkupuje svoj záväzok voči veriteľovi priamo od veriteľa za dohodnutých podmienok, dochádza k zániku záväzku dlžníka voči veriteľovi, keď v dôsledku postúpenia pohľadávky na osobu dlžníka sa stane dlžník sám sebe veriteľom a dôjde nakoniec k splynutiu práv a povinností v súlade s § 584 Občianskeho zákonníka.
45. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Právna úprava postúpenia pohľadávky je predmetom § 524 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=1353223-1353225&f=2> a § 530 Občianskeho zákonníka. <http://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=27&p=1353244-1353246&f=2>V zmluve, ktorá musí mať písomnú formu, je nutné pohľadávku presne špecifikovať, určiť jej výšku, označiť dlžníka, faktúru, zmluvu alebo iný písomný podklad potvrdzujúci jej vznik. Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť inému, je však povinný to bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Oznámenie dlžníkovi je jednostranný právny úkon adresovaný dlžníkovi, a to bez zbytočného odkladu, aby vedel komu má plniť, inak dlžník môže plniť pôvodnému veriteľovi, a tým sa zbaviť záväzku. Ak pôvodný veriteľ nesplní oznamovaciu povinnosť, môže nový veriteľ privodiť účinnosť postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi preukázaním zmluvy o postúpení pohľadávky. Postupník sa stane veriteľom a nadobúda pohľadávku vrátane jej príslušenstva a práv, pokiaľ sa v zmluve nedohodnutú inak.
46. Odvolací súd sa s názorom žalobcu stotožňuje a jeho nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie v odseku 38. odôvodnenia jeho rozsudku hodnotí ako dôvodný. Zmluvou o postúpení pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa a jej predmetom je pohľadávka (§ 488 Občianskeho zákonníka), t.j. právo veriteľa na plnenie dlžníka. Súd prvej inštancie síce správne uviedol zmysel a účel zmluvy o postúpení pohľadávky, nesprávne však vyhodnotil, že tieto by zákonu odporovali a zákon obchádzali, čo by spôsobilo ich neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom z odôvodnenia v odseku 38. rozsudku vyplýva, že postupník a dlžník musia byť osoby odlišné, teda postupník je treťou osobou, vzhľadom na znenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd tento názor súdu prvej inštancie nezdieľa. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka nebráni tomu, aby samotný dlžník, ktorý má v zmluve postavenie postupníka, uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol pohľadávku veriteľa práve z dôvodu, že touto zmluvou dochádza k zmene v osobe veriteľa za dohodnutých podmienok. Postúpenie pohľadávky je osobitným prípadom singulárneho právneho nástupníctva a postupník sa stáva právnym nástupcom veriteľa a vstupuje do jeho práv v stave, v akom existovali v dobe postúpenia. Postavenie postupníka, aj v prípade že je totožný s osobou dlžníka, možno z hľadiska hodnotenia platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, a v danom prípade právnej možnosti poníženia dlhu žalovaného voči žalobcovi vo vzťahu k predmetu plnenia podľa mandátnej zmluvy, hodnotiť len z hľadiska jeho postavenia v zmluve o postúpení pohľadávok ako postupníka. Nesprávnosť záverov v odseku 38. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je však bez vplyvu na vecnú správnosť zamietnutia žalobou uplatneného nároku.
47. Bez vplyvu na vecnú správnosť zamietnutia žalobou uplatneného nároku súdom prvej inštancie sú tvrdenia uvedené v odseku 35. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a odvolacie tvrdenia žalobcu uvedené v časti IV. odvolania. Je tomu tak z dôvodu, že žalobca vykonal a splnil dohodnutú obchodnú záležitosť ako predmet mandátnej zmluvy podľa čl. I. pre žalovaného už dňa 15.7.2015. Bolo aj v dispozícii žalovaného (nielen Ing. R.a I.), aby bol na splnenie podmienok zo zmlúv o postúpení pohľadávky finančne pripravený, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že finančná nepripravenosť žalovaného bola dôvodom neuzatvorenia dojednaného typu zmlúv a po tomto dátume žalovaný do jedného roka platnosti záväzkového vzťahu nedošlo zo strany žalovaného k žiadnemu úkonu, ktorým by finančnú pripravenosť oznámil žalobcovi alebo Ing. R.ovi I. tak, aby boli odsúhlasené návrhy zmlúv o postúpení pohľadávok aj podpísané zmluvnými stranami.
48. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
49. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalovanému ako plne úspešnej strane sporu patrí podľa § 255 ods. 1 CSP proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.
51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).