Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cb/39/2015

Potvrdené rozhodnutím 16Cob/153/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu ABS GROUP, s.r.o., so sídlom Odborárska 5230/30, 921 01 Banka, IČO 36 261 181, právne zastúpeného JUDr. Michaelou Kajabovou, advokátkou so sídlom Budovateľská 2, 821 08 Bratislava, proti žalovanému Ing. I. H., narodenému XX.XX.XXXX, trvalý pobyt XXX XX B. XXX, právne zastúpenému JUDr. Y. H., advokátom, so sídlom kancelárie Z. XX, XXX XX V., o zaplatenie 20 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 4Cb/39/2015-122 zo dňa 24. júla 2018, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d u j e . Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Ľubicou Chmelanovou v spore žalobcu: ABS GROUP, s.r.o., so sídlom Odborárska 5230/30, Banka, IČO: 36 261 181, zastúpeného JUDr. Michaelou Kajabovou, advokátkou so sídlom Budovateľská 2, Bratislava, proti žalovanému: H.. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpenému JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Farská 40, Nitra, o zaplatenie 20.000,- eur, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou dňa 11.09.2015 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 20.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 16.07.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako mandatár a žalovaný ako mandant dňa 26.06.2015 uzatvorili Mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako mandatára, že za podmienok dohodnutých v mandátnej zmluve pre žalovaného ako mandanta zariadi obchodnú záležitosť spočívajúcu vo vykonávaní činnosti smerujúcej k tomu, aby žalovaný ako mandant mal príležitosť uzatvoriť Zmluvu alebo Zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. iný právny úkon alebo mimosúdny zmier, ktorý by viedol k poníženiu svojho záväzku voči veriteľovi S.. R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 7, P., vyplývajúceho z neuhradenej pôžičky v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.10.2011, bez výhrad uznanú Notárskou zápisnicou pod č. N 438/2011, Nz 37660/2011, ktorá bola spísaná dňa 10.10.2011 na Notárskom úrade v Prievidzi notárkou JUDr. Eleonórou Kohajdovou, ako i záväzku vyplývajúceho z neuhradenej splatnej vlastnej Zmenky č. 11/5/2012 indosementom prevedenej na veriteľa Ing. R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 7, P.. Žalobca ako mandatár vykonal činnosti, v zmysle ktorých pre žalovaného ako mandanta dojednal s S.. R. I. uzatvorenie Zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorých predmetom bolo postúpenie pohľadávok z postupcu Ing. R. I. na postupníka - žalovaného podľa dojednaných podmienok v mandátnej zmluve, pričom boli dojednané dve zmluvy o postúpení pohľadávok za celkovú odplatu 210.000,- eur. Žalobca poukázal na článok III bod 1. Mandátnej zmluvy, podľa ktorého žalobcovi ako mandátorovi prináležala odplata za zariadenie obchodnej záležitosti v sume 20.000,- eur. Žalobca predložil žalovanému dojednané Zmluvy o postúpení pohľadávok, ale zo strany žalovaného nedošlo k ich podpisu, hoci predtým Zmluvy o postúpení pohľadávok riadne odsúhlasil. Raz sa nedostavil na podpis zmluvy o postúpení pohľadávok bez akéhokoľvek dôvodu, druhý raz sa síce dostavil, ale odmietol zmluvy podpísaťO., pretože žalovaný nebol schopný poskytnúť plnenie tak, ako to v zmluve o postúpení pohľadávok bolo uvedené. Žalobca odovzdal žalovanému faktúru č. 001/2015 za vykonané služby v zmysle dojednaných podmienok Mandátnej zmluvy s fakturovanou odmenou 20.000,- eur, ktorú žalovaný prevzal osobne, čo potvrdil svojím podpisom. Žalovaný si k podaniu žaloby

svoj záväzok nesplnil. Žalobca si žalobou uplatnil nárok podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 571 ods. 2, prvá veta Obchodného zákonníka, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca v žalobe označil a so žalobou predložil tieto dôkazy: výpis z Obchodného registra Okresného súdu Trnava týkajúceho sa žalobcu, Mandátna zmluva zo dňa 26.06.2015, splnomocnenie zo dňa 26.06.2015, nedatované a nepodpísané Zmluvy o postúpení pohľadávky, faktúra č. 001/2015 zo dňa 15.07.2015.

2. Tunajší súd v spore vydal dňa 25.05.2016 platobný rozkaz pod č.k. 4Cb/39/2015- 24, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením. Žalovaný v odpore uviedol, že uplatnený nárok žalobcu voči nemu je irelevantný a prieči sa zmluvne dohodnutým podmienkam mandátnej zmluvy, keď sa predmetnou mandátnou zmluvou zaviazal zaplatiť vypočítanú odmenu podľa bodu 2. článku III. v čase ,,pri podpise Zmluvy alebo Zmlúv o postúpení pohľadávky alebo pri podpise dokumentu, ktorý by viedol k poníženiu predmetných záväzkov?, ku ktorej skutočnosti zo strany postupcu Ing. R. I. a ani žalovaného nikdy nedošlo. Teda pre tento zmluvný vzťah bol spôsob uplatnenia a vyplatenia odmeny vymedzený bodom 2. článku III. mandátnej zmluvy. Namietol tiež, že žalobca predložil zmluvy o postúpení pohľadávok nepodpísané Ing. I., teda pýta sa, že ak žalobca dojednal uzatvorenie zmlúv o postúpení pohľadávok, prečo ich Ing. R. I. nepodpísal. Predmetnú mandátnu zmluvu vypracovával žalobca a v súvislosti s tým uviedol, že nejasný pojem sa má vykladať v neprospech tej strany, ktorá ho použila, teda nejasná formulácia v zmluve sa má vykladať v neprospech strany, ktorá zmluvu formulovala. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Platobný rozkaz bol zrušený podľa § 267 ods. 3 CSP.

4. Na odpor žalovaného reagoval žalobca písomným podaním z 09.08.2016, v ktorom uviedol, že žalobca svoju povinnosť vymedzenú v článku I. Mandátnej zmluvy zo dňa 26.06.2015 riadne splnil, keď pre žalovaného dojednal príležitosť uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávky s veriteľom žalovaného S.. R. I.. Návrhy zmlúv o postúpení pohľadávky medzi žalovaným a S.. R. I. boli riadne so žalovaným odkonzultované, spripomienkované a s ich obsahom súhlasil. Rovnako s nimi súhlasil aj S.. R. I.. Po obojstrannom odsúhlasení obsahu zmlúv malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalovaným a Ing. R. I.. Prvý raz mali byť zmluvy o postúpení pohľadávky podpísané v Bratislave, kde sa mali v Obchodnom centre Eurovea stretnúť žalobca, žalovaný a právny zástupca S.. R. I. J.. S.. J. Q.. Na toto stretnutie sa žalovaný nedostavil. Teda k podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky v Bratislave nedošlo z viny na strane žalovaného. Druhý raz sa zorganizovalo stretnutie v Tatra banke, a.s. v Trenčíne. Na toto stretnutie prišiel zástupca S.. R. I. J.. S.. J. Q., žalobca i žalovaný. J.. S.. J. XX.XX.XXXX. mal so sebou aj zmluvy o postúpení pohľadávky podpísané zo strany S.. R. I., ale žalovaný v banke vyhlásil, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie tak, ako to bolo dojednané v zmluve o postúpení pohľadávky a z tohto dôvodu zmluva o postúpení pohľadávky ani uzavretá nebola. V súvislosti s mandátnou zmluvou žalobca poukázal na to, že predmetom mandátnej zmluvy bola úloha mandatára dojednať ,, nejaký? dokument s S.. I., ktorý by znížil celkový záväzok žalovaného ako dlžníka voči S.. R. I. ako veriteľovi, a to na sumu nie vyššiu ako 230.000,- eur, keďže žalovaný bol ochotný S.. R. I. zaplatiť maximálne sumu 230.000,- eur. O. dohodol s S.. R. I. predaj jeho pohľadávok voči žalovanému späť žalovanému za cenu 230.000,- eur, s čím žalovaný súhlasil. K podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo len z dôvodov na strane žalovaného. Je síce pravdou, že odplata žalobcu ako mandatára je splatná podľa článku III. bodu 2. mandátnej zmluvy pri podpise zmluvy alebo zmlúv o postúpení pohľadávky, ale zopakoval, že k podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo vyslovene len z dôvodov na strane žalovaného. Žalobca poukázal na to, že celková výška pohľadávky Ing. I. voči žalovanému bola v sume 200.000,- eur na istine + príslušenstvo pohľadávky. Žalobca v súvislosti s týmto vyjadrením doložil splnomocnenie udelené S.. R. I. J.. S.. J. Q. dňa 10.07.2015.

5. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu poukázal na § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého vzniká nárok na odplatu riadnym vykonaním činnosti mandatárom, len ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné. V tomto prípade z mandátnej zmluvy vyplýva ohľadom odplaty pre žalobcu ako mandatára niečo iné, keď je v mandátnej zmluve výslovne dojednaná splatnosť odplaty. V mandátnej zmluve podľa žalovaného nejde o splatnosť, ale o dojednanie o vzniku samotného nároku na odplatu. Ak zmluvné strany použili pojem splatnosť viažuci sa na podpis zmluvy, ktorá sa mala v rámci mandátnej činnosti dojednať, vyjadrili tým vôľu, že samotná odplata pre mandatára sa má vyplatiť, ak nastane táto podmienka. Teda odplata sa má vyplatiť až keď sa zmluva resp. zmluvy medzi žalovaným a jeho

veriteľom, teda pánom B. podpíšu. Za právny nezmysel označil skutočnosť, že dlžník ako postupník s veriteľom ako postupcom uzavrie zmluvu o postúpení pohľadávky. Takáto zmluva by bola v rozpore so zákonom, aj keby bola podpísaná oboma stranami. Podľa žalovaného ide navyše o spotrebiteľský vzťah, keďže žalobca má v predmete svojej činnosti sprostredkovanie v oblasti financií a žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Poukázal na § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje také ustanovenie, ktoré určuje, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia. Má za to, že v danom prípade nejde o obchodnoprávny, ale o občianskoprávny vzťah.

6. Na túto argumentáciu reagoval žalobca tak, že predmetná mandátna zmluva nebola vopred pripravenou zmluvou a nie takou zmluvou, ktorú by individuálne žalovaný ovplyvniť nevedel alebo nemohol, ale bola výsledkom ich rokovaní a vzájomne vyrokovaných podmienok. Zmluva o postúpení pohľadávok bola zabezpečená podľa pokynu žalovaného, ktorý ju videl vopred, s jej obsahom súhlasil. Samotný žalovaný mal záujem na uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávok, keď je to vyslovene uvedené v mandátnej zmluve. Žalobcovi vznikol nárok potom, čo splnil predmet zmluvy, nemožnou podmienkou sa stala len splatnosť, keďže z viny žalovaného zmluvy o postúpení pohľadávky uzavreté neboli. Žalobca potvrdil, že vo vzťahu k predmetnej mandátnej zmluvy žalobca konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti vychádzajúc z predmetu jeho činnosti: sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu.

7. Žalovaný argumentoval, že v predmetnej mandátnej zmluve je uvedená len horná hranica pre výpočet odplaty, a to suma 230.000,- eur, ale nie dolná hranica, teda suma, ktorú mal žalovaný reálne platiť svojmu veriteľovi, a teda nebolo možné vypočítať rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou, ktorý by predstavoval odplatu pre žalobcu. Z toho vyvodil, že nenastali podmienky pre vznik nároku, resp. že nedošlo k vzniku nároku žalobcu na to, aby žiadal od jeho osoby odplatu. Odôvodňuje to tiež tým, že nenastali okolnosti, ktoré sa vyžadovali na vznik splatnosti odplaty, teda boli vyhotovené zmluvy o postúpení pohľadávok, ale k ich podpisu z jeho strany nikdy nedošlo, a to bez akéhokoľvek jeho zavinenia s tým, že v čase, kedy prebiehalo stretnutie v Trenčíne, nemal dostatok finančných prostriedkov. Keď oznámil túto skutočnosť, právny zástupca Ing. X. Žalobca odišiel a viac sa tým nezaoberal. Teda podľa záveru žalovaného nenastali podmienky, ktoré boli dohodnuté pre vznik splatnosti nároku žalobcu, a teda samotný nárok ani nevznikol. Poukázal ďalej na to, že mandátna zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to na jeden rok, pričom mandátna zmluva bola uzavretá dňa 26.06.2015, ale žalobca už dňa 11.09.2015 podal žalobu, teda v čase, kedy trval ich zmluvný vzťah. Žalobca tak nepokračoval podľa zmluvne dohodnutých povinností. Podľa žalovaného predmetná mandátna zmluva nie je zmluvou príkaznou, ale treba ju posudzovať ako mandátnu zmluvu.

8. Žalobca zdôraznil, že žalovaný mal Zmluvy o postúpení pohľadávok k dispozícii, nemal k nim žiadne pripomienky, s ich obsahom súhlasil a chcel ich podpísať, čo sám potvrdil. K podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo, keďže žalovaný nemal peniaze v zmysle podmienok uvedených v zmluve o postúpení pohľadávok, pričom zmluvy o postúpení pohľadávok boli zo strany IngY.a I. podpísané. Teda zmluvy o postúpení pohľadávok neboli uzavreté z dôvodu na strane žalovaného. Dlh na istine voči S.. I. zo strany žalovaného bol vo výške 200.000,- eur a výška, do akej je ochotný uhradiť svoj dlh voči Ing. L., povedal žalovaný a tou sumou bola suma 230.000,- eur. Žalobca totiž nepoznal finančnú situáciu žalovaného a nemohol vedieť a sám iniciatívne vymýšľať, koľko by mohol žalovaný zaplatiť za svoje dlhy Ing. I.. O. sa domnieval, že keď jedným zo záväzkov je neuhradená splatná vlastná zmenka, že v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah medzi žalovaným a Ing. I., teda aj strany sporu celý vzájomný vzťah ako akcesorický podriadili režimu Obchodného zákonníka. Žalobca nekonal v rámci predmetu svojej obvyklej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, išlo len o ojedinelú činnosť - službu, ktorú na základe mandátu poskytol žalovanému. Aj v prípade, že išlo o občianskoprávny vzťah, nič v tom nemení na tom, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi svoj záväzok - odplatu vo výške 20.000,- eur za vykonanú činnosť, ktorú si u žalobcu objednal a na ktorej sa s ňou dohodol. Vzťah žalobcu a žalovaného možno kvalifikovať aj ako občianskoprávny vzťah. Predmetnú zmluvu je potrebné posúdiť ako zmluvu mandátnu uzavretú podľa § 566 Obchodného zákonníka podľa jej obsahu ako zmluvu príkaznú podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka. Mandátna zmluva upravená v Obchodnom zákonníku je upravená v intenciách Občianskeho zákonníka ako príkazná zmluva. Teoreticky základ obidvoch zmlúv je rovnaký. Rozdiel spočíva len v zmluvných stranách, kde pri príkaznej zmluve nevystupuje podnikateľ. Poukázal na § 724, § 725 a § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S odkazom na § 730 ods. 2 Občianskeho zákonníka bol žalovaný povinný žalobcovi plniť. Žalobca konal v súlade

s pokynom žalovaného, ktorého výsledkom činnosti boli pripravené zmluvy o postúpení pohľadávky. Zmluvami o postúpení pohľadávky by si žalovaný odkúpil svoje vlastné pohľadávky za odplatu 210.000,- eur od svojho veriteľa Ing. R. I., čím by došlo k splynutiu osoby veriteľa a dlžníka a celkovému zániku záväzku žalovaného v dôsledku splynutia, t.j. v súlade s ustanovením § 584 Občianskeho zákonníka. Namietol tvrdenie žalovaného, že v prípade dojednania odmeny by išlo o neprijateľnú podmienku s poukazom na to, že cena služby - výška odplaty bola vopred nesporne dojednaná a už v čase uzatvorenia zmluvy aj stanovená ako rozdiel medzi sumou 230.000,- eur a skutočnou odplatou za postúpené pohľadávky, že bola dojednaná individuálne, na ktorej sa strany sporu pred uzavretím mandátnej zmluvy dohodli. Predmetná mandátna zmluva nebola zmluvou uniformnou, ktorú pripravil žalobca, do ktorej by žalovaný nemohol nijako zasiahnuť a ovplyvniť jej obsah, alebo s jej obsahom by nebol oboznámený. Teda nešlo v danom prípade o neprijateľnú podmienku. Podľa žalobcu nárok na odmenu vznikol žalobcovi okamihom dojednania obsahu zmlúv o postúpení pohľadávok. Z dojednania článku III. bodu 2. mandátnej zmluvy vyplýva, že bola dojednaná v tomto bode len splatnosť odplaty, nie jej nárok, naopak nárok na odplatu bol dojednaný v článku III. v bode 1. mandátnej zmluvy, v ktorom sa strany sporu dojednali, že žalovaný sa zaväzuje zaplatiť odmenu žalobcovi za zariadenie obchodnej záležitosti. Nárok teda vznikol momentom splnenia záväzku zo strany žalobcu - obstaranie príležitosti uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávok. Keďže podmienka upravujúca splatnosť dojednanej odmeny sa z viny na strane žalovaného stala nemožnou, postupoval žalobca v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka, a teda doručil žalovanému faktúru a stanovil mu lehotu splatnosti na deň 15.07.2015 t.j. deň doručenia faktúry.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalovaného, výsluchom svedka JUDr. S.. J. Q., výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Trnava týkajúceho sa žalobcu, Mandátnou zmluvou zo dňa 26.06.2015, splnomocnením zo dňa 26.06.2015, nedatovanými a nepodpísanými Zmluvami o postúpení pohľadávky, faktúrou č. 001/2015 zo dňa 15.07.2015, splnomocnením zo dňa 10.07.2015, obsahom spisu sp. zn. 16Er/1704/2013 tunajšieho súdu, mailovou správou, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

10. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava týkajúceho sa žalobcu vyplýva, že žalobca je zapísaný v Obchodnom registri dňom 11.05.2004 a do predmetu jeho činnosti okrem iného patrí i sprostredkovateľská činnosť v oblasti financií, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu. V čase uzatvorenia predmetnej mandátnej zmluvy a zmlúv o postúpení pohľadávok boli konateľmi žalobcu R.. E. Y., S.. B. N., L. Q., konatelia konajú v mene spoločnosti každý samostatne.

11. Dňa 26.06.2015 bola uzatvorená medzi S.. I. H., nar. XX.XX.XXXX (osobou totožnou so žalovaným) ako mandantom a ABS GROUP, s.r.o., IČO: 36 261 181 (osobou totožnou so žalobcom) ako mandatárom Mandátna zmluva „podľa § 5666 a nasl. Obchodného zákonníka“ (zrejme správne má byť § 566). Podľa Článku I. (Predmet zmluvy ) predmetom tejto mandátnej zmluvy je záväzok mandatára, že za podmienok dohodnutých touto zmluvou zariadi pre mandanta obchodnú záležitosť spočívajúcu vo vykonávaní činnosti smerujúcej k tomu, aby mandant mal príležitosť uzatvoriť Zmluvu alebo Zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. iný právny úkon alebo mimosúdny zmier (ďalej len právny úkon), ktorý by viedol k poníženiu svojho záväzku voči veriteľovi IJ. I., bytom P., P., vyplývajúceho z neuhradenej pôžičky v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.10.2011, bez výhrad uznanú Notárskou zápisnicou pod č. N 438/2011, Nz 37660/2011, ktorá bola spísaná dňa 10.10.2011 na Notárskom úrade v Prievidzi, ul. Mišíka I. 2717/38A notárkou JUDr. Eleonórou Kohajdovou, ako i záväzku vyplývajúceho z neuhradenej splatnej vlastnej Zmenky č. 11/5/2012 indosamentom prevedenej na veriteľa S.. R. I., bytom P. 7, P.. Podľa článku III. (Odplata) bodu 1. predmetnej zmluvy za zariadenie obchodnej záležitosti podľa podmienok dojednaných touto zmluvou sa mandant zaväzuje zaplatiť mandatárovi odplatu vyplývajúcu z rozdielu medzi maximálnou sumou, ktorú je mandant ochotný uhradiť vo výške 230.000,- eur a celkovou dohodnutou sumou, ktorá bude mandantom uhrádzaná ako odplata alebo odplaty za postúpenie pohľadávok alebo ako suma, ktorá bude predstavovať celkovú úhradu predmetných záväzkov. Podľa Článku III. bodu 2. predmetnej zmluvy odplata dohodnutá podľa bodu 1. tohto článku je splatná pri podpise Zmluvy alebo Zmlúv o postúpení pohľadávky alebo pri podpise dokumentu, ktorý by viedol k poníženiu predmetných záväzkov. Podľa Článku IV. (Trvanie zmluvy) bodu 1. táto zmluva sa uzatvára na jeden rok. Podľa Článku V. (Záverečné ustanovenia) bodu 2. právne vzťahy založené touto zmluvou sa spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky.

12. Dňa 26.06.2015 žalovaný splnomocnil žalobcu na zastupovanie pri všetkých právnych úkonov, ktoré by viedli k možnosti splnomocniteľa (žalovaného) mať príležitosť uzatvoriť Zmluvu alebo Zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. iného právneho úkonu alebo mimosúdneho zmieru vo veci riešenia svojho záväzku voči veriteľovi O.XX.XX.XXXX., bytom X.XX.XXXX., vyplývajúceho z neuhradenej pôžičky v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.10.2011, bez výhrad uznanú Notárskou zápisnicou pod č. N 438/2011, Nz 37660/2011, ktorá bola spísaná dňa 10.10.2011 na Notárskom úrade v Prievidzi, ul. Mišíka I. 2717/38A notárkou JUDr. Eleonórou Kohajdovou, ako i záväzku vyplývajúceho z neuhradenej splatnej vlastnej Zmenky č. 11/5/2012 indosamentom prevedenej na veriteľa S.. R. I., bytom P. 7, P.. Žalobca splnomocnenie prijal dňa 26.06.2015.

13. Žalobca predložil dve nedatované a nepodpísané Zmluvy o postúpení pohľadávok. Prvá z nich má v záhlaví uvedené, že je uzatvorená podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje označenie zmluvných strán takto: zmluvná strana I.: Ing. R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., P. 7, „postupca“, zmluvná strana II.: InE., nS., bytom XX.XX.XXXX. „postupník“. V článku II. (Úvodné ustanovenia) tejto zmluvy sa uvádza v bode 1., že postupca má voči dlžníkovi S.. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX pohľadávku v celkovej výške 100.000,- eur vyplývajúcu zo zmenky č. 11/5/2012 zo dňa 11.05.2012, vystavenej bez výhrad v Prievidzi. Zmenka č. 11/5/2012 bola zročná dňa 11.08.2012 bez protestu IXX. Faktúrou T.. Dňa 21.02.2013 sa zmenil vlastník zmenky, teda veriteľ a na základe rubopisu je ním IXXX.XXX,-, nar. E.. Podľa článku III. (Predmet zmluvy), bodu 1.,2. postupca dňom uhradenia a úplného vyplatenia odplaty vo výške 100.000,- eur postupuje pohľadávku uvedenú v článku II. ods. 1. tejto zmluvy spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými postupníkovi. Postupník túto pohľadávku uvedeným dňom v celom rozsahu prijíma. Zmluvné strany dohodli za postúpenie pohľadávky uvedenej v článku II. ods. 1 tejto zmluvy spolu s jej príslušenstvom odplatu v prospech postupcu v celkovej výške 100.000,- eur, teda ako sumu konečnú a celkovú. Dohodnutá celková odplata je splatná v dvoch splátkach. Prvá splátka vo výške 50.000,- eur bude postupcovi uhradená zo strany postupníka v deň podpisu tejto zmluvy prevodom na účet postupcu uvedenú v článku I. ods. 1. tejto zmluvy. Druhá splátka vo výške 50.000,- eur bude postupcovi uhradená najneskôr do 30 dní od podpisu tejto zmluvy prevodom na účet postupcu uvedený v článku I. ods. 1. tejto zmluvy. Podľa článku IV. (Osobitné ustanovenia) bodu 1. veta prvá, bodu 3., nakoľko dlžník a postupník je tá istá osoba, momentom postúpenia pohľadávky uvedenej v článku II. ods. 1. tejto zmluvy na dlžníka, predmetná pohľadávka v zmysle § 584 Občianskeho zákonníka zaniká v celom rozsahu. Ak postupník neuhradí do 10.08.2015 celú odplatu, postupca začne voči postupníkovi proces uplatnenia pohľadávky zo zmenky. Druhá zmluva o postúpení pohľadávky má v záhlaví uvedené, že je uzatvorená podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje označenie zmluvných strán takto: zmluvná strana I..: R.6, bytom P., P. 7, „postupca“, zmluvná strana II.: S.. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX, „postupník“. V článku II. (Úvodné ustanovenia) tejto zmluvy sa uvádza v bode 1., že postupca má voči dlžníkovi S.. I. H., nar. 1Q., bytom TY. pohľadávku v celkovej výške 100.000,- eur vyplývajúcu z istiny pôžičky v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 7.10.2011, bez výhrad uznanú Notárskou zápisnicou pod č. N 438/2011, Nz 37660/2011, ktorá bola spísaná dňa 10.10.2011 na Notárskom úrade v Prievidzi, uK.. 2717/38A notárkou JUDr. Eleonórou Kohajdovou. Podľa článku III. (Predmet zmluvy), bodu 1.,2. postupca dňom uhradenia a úplného vyplatenia odplaty vo výške 100.000,- eur postupuje pohľadávku uvedenú v článku II. ods. 1. tejto zmluvy spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými postupníkovi. Postupník túto pohľadávku uvedeným dňom v celom rozsahu prijíma. Zmluvné strany dohodli za postúpenie pohľadávky uvedenej v článku II. ods. 1 tejto zmluvy spolu s jej príslušenstvom odplatu v prospech postupcu v celkovej výške 110.000,- eur, teda ako sumu konečnú a celkovú. Dohodnutá celková odplata je splatná v dvoch splátkach. Prvá splátka vo výške 60.000,- eur bude postupcovi uhradená zo strany postupníka v deň podpisu tejto zmluvy prevodom na účet postupcu uvedenú v článku I. ods. 1. tejto zmluvy. Druhá splátka vo výške 50.000,- eur bude postupníkom zložená do notárskej úschovy najneskôr do 30 dní od podpisu tejto zmluvy a bude postupcovi vydaná po splnení podmienok uvedených v ods. 3. tohto článku. Podľa článku IV. (Osobitné ustanovenia) bodu 1. veta prvá, bodu 3., nakoľko dlžník a postupník je tá istá osoba, momentom postúpenia pohľadávky uvedenej v článku II. ods. 1. tejto zmluvy na dlžníka, predmetná pohľadávka v zmysle § 584 Občianskeho zákonníka zaniká v celom rozsahu. Voči dlžníkovi je vedená súdnym exekútorom J.. R. Y., so sídlom VN. B. XXX/ XX, O. exekúcia pod sp.zn. EX 550/2013 s tým, že postupca sa zaväzuje do troch dní po uhradení prvej splátky pozastaviť exekúciu č. EX 550/2013.

14. Faktúrou č. 001/2015 žalobca fakturoval žalovanému 20.000,- eur za vykonané Služby v zmysle podmienok Mandátnej zmluvy zo dňa 26.06.2015. Faktúra je vystavená 15.07.2015, splatná ihneď. Faktúru prevzal žalovaný dňa 15.07.2015.

15. Z obsahu spisu sp. zn. 16Er/1704/2013 tunajšieho súdu vyplýva, že v súvislosti s exekučným titulom - Notárskou zápisnicou spísanou na Notárskom úrade v Prievidzi dňa 10.10.2011 JUDr. Eleonórou Kohajdovou č. N 438/2011, Nz 37660/2011, ktorá obsahuje vyhlásenie žalovaného, že uznáva pohľadávku Ing. R. I. vo výške 100.000,- eur na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 07.10.2011 čo do dôvodu i výšky, bol podaný návrh na vykonanie exekúcie dňa 06.05.2013. Z obsahu spisu sú podstatné: žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručené Okresnému súdu Prievidza dňa 13.05.2013, návrh na vykonanie exekúcie na peňažné plnenie z 26.04.2013, Notárska zápisnica č. 438/2011 zo dňa 10.10.2011, zmluva o pôžičke zo dňa 07.10.2011 (uzatvorená medzi S.. R. I. ako veriteľom a Ing. I. H. ako dlžníkom, predmetom ktorej bola peňažná pôžička 100.000,- eur) a uznesenie tunajšieho súdu č.k. 16Er/1704/2013 - 163 zo dňa 19.01.2018, ktorým tunajší súd námietkam povinného (žalovaného) proti exekúcii zo dňa 27.08.2013 vyhovel. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že súd nespochybňuje, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke dňa 07.10.2011, na základe ktorej vznikol záväzok povinného (žalovaného) splatiť pohľadávku oprávnenému (S.. R. I.) vo výške 100.000,- eur, čo povinný v plnom rozsahu uznal čo do dôvodu i čo do výšky i v predmetnej Notárskej zápisnici č. N 438/2011, ako aj v dohode o zaplatení pohľadávky zo dňa 24.05.2013, avšak nesplnením odkladacej podmienky dohodnutej pre začatie plynutia času na dobrovoľné splnenie povinnosti povinným (zaslanie a doručenie písomnej výzvy povinnému v lehote stanovenej v notárskej zápisnici), nie je notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom (nikdy sa nestala vykonateľnou a ani sa už nestane vykonateľnou), na základe ktorého by bolo možné vymáhať tento nárok oprávneného v exekučnom konaní. Súd konštatuje, že v danej exekučnej veci podal oprávnený odvolanie, v ktorom ku dňu rozhodnutia v tejto veci rozhodnuté nebolo.

16. Z mailovej správy zaslanej žalovaným žalobcovi dňa 27.08.2015 vyplýva, že chce, aby ich spolupráca pokračovala v rámci mandátnej zmluvy a v zmysle jednotlivých článkov, že žiada o dodržiavanie pravidiel komunikácie, ktoré boli dohodnuté na úvodných stretnutiach (nekontaktovať sms, nepretržité telefonáty, kontaktovanie veriteľa bez jeho súhlasu a pod.).

17. Splnomocnením zo dňa 10.7.2015 splnomocniteľ S.. R. I. splnomocnil splnomocnencaE. ku všetkým právnym úkonom súvisiacim s vymáhaním pohľadávok voči žalovanému. Plnomocenstvo bolo vydané na dobu neurčitú. Splnomocnenec plnomocenstvo prijal.

18. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu Ing. B. N. bolo zistené, že v súvislosti s predmetnou mandátnou zmluvou uzavretou dňa 26.06.2015 mu telefonoval žalovaný asi mesiac pred uzavretím predmetnej mandátnej zmluvy, povedal mu, že má dlh zo zmluvy o pôžičke voči pánovi XXX.XXX,- a a zo zmenky indosovanej na pána I., že by chcel pomôcť, že má predstavu, čo je ochotný uhradiť a povedal sumu 230.000,- eur. Dohodli sa na osobnom stretnutí, ktoré sa udialo asi týždeň po telefonáte. Na tomto stretnutí žalovaný zopakoval vyššie uvedené a doplnil, že má problém v komunikácii s veriteľom S.. Následne žalobcovi predstavil, akým spôsobom by predmetný dlh vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke a z vlastnej zmenky vedel uhradiť v maximálnej sume 230.000,- eur. Navrhol, či by sa žalobca nevedel s S.. I., J.. Q. stretnúť a nájsť spôsob, ktorý by viedol k uzavretiu zmlúv o postúpení pohľadávky resp. iného mimosúdneho konania, ktoré by vedelo vyriešiť daný problém. Teda myšlienkový pochod o predmete zmluvy, o odplate zmluvy vzišiel od žalovaného v tom zmysle, že žalovaný sám navrhol, akým spôsobom by si on vedel predstaviť urovnanie predmetného dlhu. Žalovaný zadefinoval spôsob formulácie odplaty a jej splatnosti. Myšlienkový pochod a predstava žalovaného sa premietla do mandátnej zmluvy. Rozišli sa s tým, že žalobca pripraví návrh mandátnej zmluvy, ktorý žalovanému zašle, odmailuje, žalovaný ho odsúhlasí, prípadne pripomienkuje. Následne žalobca slovne vytvoril mandátnu zmluvu. Po vzájomnom odsúhlasení a dohodnutí termínu stretnutia strany pristúpili k podpisu mandátnej zmluvy. Medzi stretnutím a podpísaním mandátnej zmluvy sa viedla komunikácia, kedy žalovaný mal dostatok priestoru a času na pripomienkovanie návrhu mandátnej zmluvy. Mandátna zmluva bola konsenzom oboch strán. K dojednaniu odplaty v predmetnej mandátnej zmluve v jej Článku III. štatutárny zástupca doplnil, že možno to tak doslovne nemuselo byť uvedené žalovaným, nepamätám sa na to bližšie, ale v princípe to bolo o tom, že muselo dôjsť k podpisu zmlúv

o postúpení pohľadávok, aby mal žalovaný právnu istotu. Na otázku sudcu, prečo žalobca pristúpil k dojednaniu odplaty podľa článku III. bodu 2. predmetnej zmluvy, štatutárny zástupca žalobcu uviedol. že nepredpokladal, že by ten, čo niečo chce, bude napokon bojkotovať to, čo chce. K obsahu predmetnej mandátnej zmluvy doplnil, že išlo tu o to, že žalovaný s I. nekomunikoval, že žalovaný bol ochotný svoj dlh uhradiť najviac do výšky 230.000,- eur, ale Ing. I. chcel svoj nárok vo výške cca 300.000,- eur, a teda žalobca mal byť tým, ktorý vyjedná podmienky úhrady dlhu žalovaného voči S.. I. tak, aby tento dlh bol najviac do výšky 230.000,- eur a tým dlh vysporiadaný. Skutočnosť, že napokon mala byť uzatvorená Zmluva resp. Zmluvy o postúpení pohľadávok, bolo dôsledkom rokovaní medzi žalobcom a S.. I. a J.. Q.. Po uzavretí Mandátnej zmluvy nasledovali stretnutia medzi IQ. ako veriteľom a jeho právnym zástupcom JUDr. Q.. Udiali sa v Bratislave, výsledkom nich bola dohoda formulovaná JUDr. Q. - Zmluvy o postúpení pohľadávok. Obe Zmluvy o postúpení pohľadávky doložené v súdnom spise formuloval JUDr. Q.. Zmluvy o postúpení pohľadávky boli dané do dispozície žalovaného. Súdu doložené Zmluvy o postúpení pohľadávky vzájomne odsúhlasené oboma zmluvnými stranami. Nasledovalo stretnutie v Bratislave, na ktoré sa žalovaný nedostavil. Ďalšie stretnutie sa udialo tak, ako je uvedené vo vyjadrení žalobcu z 09.08.2016. Na tomto stretnutí si Zmluvy o postúpení pohľadávky podpísané zo strany S.. I. (nepodpísané žalovaným) zobral so sebou S.. Q.. Keď na tomto stretnutí žalovaný povedal, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie odplaty podľa Zmlúv o postúpení pohľadávok, reagoval JUDr. A.tak, že zo stretnutia odišiel spolu so zmluvami podpísanými S.. I.. Žalovaný reagoval tak, že ide o momentálny stav, že v priebehu dvoch - troch dní môže byť stav iný a bude mať finančné prostriedky, na čo J. povedal, že keď bude mať žalovaný peniaze, z ich strany nie je problém a môžu sa znova stretnúť. Štatutárny zástupca doplnil, že žalobca má skúsenosti s pohľadávkami a výpočtom ich príslušenstva. Myslí si, že žalovaný bojkotoval podpísanie zmlúv o postúpení pohľadávky, ktoré si vzájomne odsúhlasili. Žalovaný povedal, že má pripravené peniaze, preto bol dohodnutý termín stretnutie na podpísanie zmlúv o postúpení pohľadávok, ale na danom dohodnutom stretnutí žalovaný povedal, že nemá finančné prostriedky.

19. Z výsluchu žalovaného bolo zistené, že telefonicky kontaktoval žalobcu, že chce riešiť pohľadávky a chce právnu analýzu tohto riešenia. Telefonicky si dojednali stretnutie, ktoré sa udialo s odstupom času pár dní. Na stretnutí povedal, že chce nejakú právnu analýzu, či pohľadávka S.. I. je oprávnená a ako postupovať, aby sa jeho dlh znížil všeobecne vrátane príslušenstva. Chcel riešiť svoj dlh voči O. z pôžičky a zo zmenky, spolu 200.000,- eur, teda zo zmluvy o pôžičky 100.000,- eur a zo zmenky 100.000,- eur. Žalobcovi nehovoril žiadnu svoju predstavu o vyriešení dlhu, nemá právnické vzdelanie, žiadal žalobcu o právnu analýzu. Na prvom stretnutí o odmene za právnu analýzu nehovorili. Na druhom stretnutí chcel žalobca mandátnu zmluvu. Žalovaný tvrdil, že obsah mandátnej zmluvy v celosti vypracoval žalobca. Pred podpísaním si mandátnu zmluvu prečítal. Z mandátnej zmluvy pochopil to, že žalobca spraví právnu analýzu a sprostredkuje mu najlepší spôsob, ako sa to (dlh) dá ukončiť. Na treťom stretnutí mu žalobca oznámil, že vec sa dá riešiť zmluvou s pánom I.. Vychádzal z toho, že so žalobcom sa dojednali tak, že keď sa podpíšu zmluvy, že mu (žalobcovi) zaplatí odplatu. Na stretnutie v Trenčíne prišiel. Pán N., pán Q., pán Q. a on išli do banky, kde mali podpísať zmluvu o postúpení pohľadávky. Keď povedal pánovi Q., že v tom momente mu to nezaplatí, on to zbalil a odišiel . Zmluvy o postúpení pohľadávky predložené žalobcom súdu videl pred stretnutím v Trenčíne. Bol pripravený podpísať zmluvy o postúpení pohľadávky aj na stretnutí v Trenčíne. Mal záujem pokračovať v spolupráci so žalobcom aj po stretnutí v Trenčíne. Nepamätá si, či predmetné zmluvy o postúpení pohľadávky boli alebo neboli podpísané S.. I.. Zmluvy o postúpení pohľadávky obsahovo vypracoval žalobca. Žalovaný ďalej uviedol, že určite do podstatných vecí (predmet, odplata, výška odplaty, výška pohľadávky) mandátnej zmluvy alebo zmlúv o postúpení pohľadávky nezasahoval. Predmetnú faktúru prevzal na treťom stretnutí. Žalovaný poprel tvrdenia štatutárneho zástupcu, že by on (žalovaný) formuloval spôsob odplaty a jej splatnosť tak, ako je uvedená v predmetnej mandátnej zmluve, že by sa jeho (žalovaného) myšlienkový pochod a jeho predstava premietla do mandátnej zmluvy. Ak by mal taký myšlienkový pochod, nepotreboval by na riešenie dlhu žalobcu. Na prvom stretnutí sa rozišli s tým, že žalobca spraví právnu analýzu a nie s tým, že žalobca pripraví návrh mandátnej zmluvy, že mu ju zašle a že si vzájomne odsúhlasia to, čo si pri osobnom stretnutí dohodli. Dohodnutie splatnosti odplaty nebolo jeho pripomienkou k návrhu mandátnej zmluvy. Poprel tiež, že by tu bola komunikácia medzi ním a žalobcom o tom, že by bol ochotný svoj dlh uhradiť najviac do výšky 230.000,- eur. Do prípravy alebo uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok so žalobcom, S.. I. alebo JUDr. Q. nebol nijako zainteresovaný. Keď išiel na stretnutie do Trenčína, vedel že odmena je 20.000,- eur, skôr určite nie. Faktúru bral ako súčasť zmluvy o postúpení pohľadávok. Vychádzal z toho, že keď sa zmluva o postúpení pohľadávok podpíše, tak odplatu 20.000,- eur žalobcovi zaplatí. Účel mandátnej zmluvy podľa žalovaného nebol naplnený, a

to preto, že zmluvu o postúpení pohľadávok nepodpísali, lebo J.. Q. v banke zhrnul papiere a odišiel preč. Nemyslí, že by on zmaril podpísanie zmlúv o postúpení pohľadávok. V momente stretnutia nebol schopný uhradiť 110.000,- eur ako prvú splátku podľa zmluvy o postúpení pohľadávok.

20. Z výsluchu svedka B.u, bez vzťahu k stranám, bolo zistené, že v súvislosti s osobou žalovaného konal zaS.. R. I. na základe splnomocnenia. Do kontaktu so žalobcom sa dostal len v súvislosti so žalovaným. On, Y.. I. a dvaja páni od žalobcu sa stretli v Bratislave. Na stretnutí žalobca prišiel s ponukou, že by mal záujem pomôcť žalovanému, že mu požičajú nejakú finančnú sumu a on by vyplatil dlh, ktorý má u pána I. a že by išlo o postúpenie pohľadávky. Teda že žalobca chcel odkúpiť pohľadávku od S.. I. a danou sumou by žalovaný vyrovnal svoj dlh voči Ing. T. Výsledkom rokovania bola svedkova príprava zmluvy o postúpení pohľadávok na podpis. Pripravil zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré sa viažu na dve pohľadávky, poslal ich žalobcovi mailom. Následne sa komunikovalo. Svedok sa nevedel vyjadriť, či žalobcom predložené zmluvy o postúpení pohľadávky založené v súdnom spise sú poslednými verziami zmluvy o postúpení pohľadávky. Na otázku sudcu, že svedok uviedol, že podľa predbežných rokovaní mal žalobca požičať peniaze žalovanému, ale zmluva o postúpení pohľadávky mala byť dojednaná zmluvnými stranami - Ing. I. ako postupca a žalovaný ako postupník, svedok uviedol, že zmluvy o postúpení pohľadávky vyhotovil podľa požiadavky žalobcu. Pripomienkovanie zmlúv o postúpení pohľadávky sa dialo medzi ním a žalobcom. Žalobca navrhol termín stretnutia v Trenčíne, kde mal prísť pán H. a pred notárom podpísať zmluvy. Na stretnutie išiel s konečnými verziami datovaných zmlúv o postúpení pohľadávky podpísanými S.. I.. Na stretnutí bol žalovaný, pán N. a tiež druhý pán za žalobcu a on. Žalovaný povedal, že si to rozmyslel, alebo že nemá dostatok prostriedkov a že chce o pár dní odložiť podpis a prevod, že ešte nie je pripravený, ale má záujem. Svedok na to odišiel a viac sa tým nezaoberal. Zo stretnutia odišiel preto, lebo predpokladal, že to takto dopadne. Považoval to za divadlo preto, že sa tá pohľadávka rieši dlho, že žalovaný peniaze zrejme nemá a zo skúseností, ktoré má, ani protistrana nepôsobila na neho tak, že to považoval za nejaký obchod, považoval to za pokus, nepovažoval to za vážne.

21. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

22. Podľa § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto súd žalobu zamietol.

27. Žalobca uplatnený nárok na zaplatenie 20.000,- eur odvodil z Mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako mandatárom a žalovaným ako mandantom dňa 26.06.2015, konkrétne z jej Článku III. (Odplata) bodu 1.,2.

28. V konaní nebolo sporné, že strany uzatvorili Mandátnu zmluvu dňa 26.06.2015, z ktorej vyplynuli pre žalobcu ako mandatára a žalovaného ako mandanta práva a povinnosti. V záhlaví predmetnej mandátnej zmluvy je uvedené, že je uzavretá „podľa § 5666 a nasl. Obchodného zákonníka“ (správne má byť zrejme § 566). Mandátna zmluva uzatvorená podľa Obchodného zákonníka je typovou zmluvou, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku v § 566 a nasl. Mandátnu zmluvu možno kvalifikovať ako

zmluvu, ktorou sa mandatár zaväzuje za odplatu zariadiť určitú obchodnú záležitosť pre mandanta, pričom také zariaďovanie spočíva buď v uskutočnení právnych úkonov alebo v uskutočnení inej činnosti v mene mandanta. Náležitosťami mandátnej zmluvy je určenie subjektov zmluvy mandatára a mandanta a vymedzenie činnosti, ktorá sa má uskutočniť. Jednou z charakteristických znakov mandátnej zmluvy je jej odplatnosť. Záväzkový vzťah vzniknutý z mandátnej zmluvy patrí medzi tzv. relatívne obchody v zmysle § 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, nepatrí teda do okruhu tzv. absolútnych obchodov v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka. Voľba režimu obchodného práva stranami prichádza do úvahy za podmienok § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Teda mandátnu zmluvu v nadväznosti na § 261 Obchodného zákonníka možno zaradiť medzi relatívne obchodnoprávne vzťahy, teda ako relatívny obchodnoprávny vzťah treba posúdiť mandátnu zmluvu uzavretú medzi podnikateľmi, ak pri vzniku tejto zmluvy je zrejmé, že je uzatváraná s ohľadom na ich podnikateľskú činnosť. Aj v prípade, ak zmluvné strany s ohľadom na ich podnikateľskú resp. nepodnikateľskú povahu nespĺňajú zákonné kritériá pre relatívne obchodnoprávny vzťah, je možné sa písomne v súlade s § 262 Obchodného zákonníka dohodnúť na voľbe pôsobnosti Obchodného zákonníka a následne zmluvný vzťah bude podliehať režimu obchodného práva. Ustanovenie § 262 Obchodného zákonníka upravuje fakultatívne obchodné záväzky vznikajúce na základe tzv. vnútornej voľby práva umožňujúcej, aby si strany písomne dohodli obchodnoprávny režim svojho záväzku. Zo znenia ods. 2 tohto ustanovenia, ktorý má kogentný charakter, vyplýva, že táto dohoda má mať písomnú formu. V praxi najčastejšie dochádza k voľbe práva spôsobom, že si strany v úvodných ustanoveniach zmluvy výslovne dohodnú, že ich záväzkový vzťah sa spravuje na základe § 262 ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súdna prax ustálila, že už uvedením ustanovení Obchodného zákonníka, podľa ktorých sa zmluva uzatvára, v záhlaví zmluvy (v tomto prípade § 2666 Obchodného zákonníka, správne § 266 a nasl. Obchodného zákonníka), dôjde že k uzavretiu dohody, že daný záväzkový vzťah sa riadi Obchodným zákonníkom. Voľba práva je možná aj v prípade, že jednou zo zmluvných strán je podnikateľ a druhou zmluvnou stranou fyzická osoba, nepodnikateľ tak, ako tomu bolo v tomto prípade.

29. V prípade predmetnej mandátnej zmluvy bolo preukázané, že ju uzatváral žalobca ako mandatár, ktorý je právnickou osobou a do predmetu činnosti ktorého patrí okrem iného sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, v oblasti financií a faktoring a forfaiting. Z významového hľadiska pojem faktoring znamená odkúpenie krátkodobých pohľadávok alebo metóda financovania krátkodobých úverov poskytnutých pri dodávkach tovaru a služieb a forfaiting odkúpenie pohľadávok splatných v budúcom termíne bankou alebo inou finančnou inštitúciou. Nesporné tiež v konaní bolo, že druhou zmluvnou stranou bol žalovaný ako fyzická osoba. Žalobca ako mandatár sa zaviazal zariadiť pre mandanta obchodnú záležitosť tak, ako je uvedená v Článku I. (Predmet zmluvy) - viď vyššie, a to za odplatu, ktorá je dojednaná v predmetnej mandátnej zmluve v Článku III. (Odplata). Keďže zmluvnými stranami v predmetnej mandátnej zmluve je na jednej strane podnikateľ (žalobca) a na druhej strane fyzická osoba (žalovaný), nejde o tzv. relatívny obchod, ale o obchod absolútny. Medzi zmluvami vymenovanými v § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka nie je uvedená mandátna zmluva, preto v súlade s § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka si strany môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod § 261, sa bude riadiť (spravovať) obchodným právom, Obchodným zákonníkom. Súd dodáva, že predmetná mandátna zmluva má náležitosti mandátnej zmluvy v súlade s § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ak predmetná mandátna zmluva bola uzavretá dňa 26.06.2015, potom v súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase jej uzatvorenia, (podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom) by predmetná zmluva mohla byť aj spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný bol osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení tejto mandátnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, naopak žalobca ako dodávateľ bol osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pri závere súdu, že daná zmluva by mohla byť posúdená aj ako zmluva spotrebiteľská, súčasne súd dodáva, že zmluvné podmienky boli zmluvnými stranami dojednané individuálne, čo vyplýva z vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalobcu, ale aj žalovaného. Vyššie uvedený záver súdu nič nemení na tom, že súd predmetnú mandátnu zmluvu posúdil ako zmluvu mandátnu uzatvorenú medzi (zmluvnými stranami) podľa a ktoré si pre svoj zmluvný záväzkový vzťah dohodli aplikovateľnosť obchodného práva, Obchodného zákonníka , a to v súlade s § 262 ods. 1,2 ObZ. Z výpovedí štatutárneho zástupcu žalobcu i žalovaného možno vyvodiť, že obsah mandátnej zmluvy formuloval žalobca. Žalovaný pred podpisom mandátnej zmluvy si túto prečítal, nepamätal si, či ju pripomienkoval alebo nie. Predmetná mandátna zmluva nie je formulárovou zmluvou.

30. K rozporným tvrdeniam strán týkajúcich sa uzatvorenia predmetnej mandátnej zmluvy súd uvádza: sám štatutárny zástupca potvrdil, že mandátnu zmluvu vytvoril slovne žalobca. Okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu mandátnej zmluvy boli medzi stranami sporné, keď žalobca tvrdil, že to bol žalovaný, ktorý navrhol (pre problém v komunikácii so svojím veriteľom Ing. I.) stretnutie žalobcu s Ing. I. a J.. Q. a nájdenie spôsobu, ktorý by viedol k uzavretiu zmlúv o postúpení pohľadávky resp. iného mimosúdneho konania za účelom urovnania predmetného dlhu, pričom myšlienkový pochod a predstava žalovaného sa premietla do mandátnej zmluvy tak, že žalobca mal pripraviť návrh mandátnej zmluvy, zaslať ho žalovanému a vzájomne si ho odsúhlasiť a podpísať, a keď naopak žalovaný tvrdil, že žalobcu oslovil za účelom podania právnej analýzy k oprávnenosti pohľadávky S.. I. voči nemu a riešenia tohto dlhu a jeho zníženia. Žalovaný tiež tvrdil, že obsah mandátnej zmluvy v celosti vypracoval žalobca. Tieto rozporné tvrdenia strán k skutočnostiam predchádzajúcim uzatvoreniu mandátnej zmluvy nemajú žiaden vplyv na záver, že zmluvné strany napokon mandátnu zmluvu uzatvorili. Faktom je, že žalovaný potvrdil, že mandátnu zmluvu i splnomocnenie pred ich podpisom prečítal a že mandátnu zmluvu aj splnomocnenie mu žalobca poslal predtým, než ich podpísal. Vyhodnotenie resp. odstránenie spornosti tvrdení je z pohľadu sporu významné len v súvislosti s dojednaním o odplate podľa Článku III. a z pohľadu zariadenia takého právneho úkonu, ktorý by viedol k poníženiu záväzku žalovaného voči jeho veriteľovi Ing. I., resp. zariadenia takej obchodnej záležitosti, ktorá by v súlade so zákonom viedla k poníženiu záväzku žalovaného voči svojmu veriteľovi Ing. I..

31. Ustanovenie § 566 Obchodného zákonníka je kogentným ustanovením, a teda zmluvné strany sa od neho odchýliť nemôžu. Predmetom záväzku mandatára podľa mandátnej zmluvy môže byť akákoľvek obchodná činnosť dohodnutá zmluvnými stranami, najčastejšie ide o činnosť súvisiacu s podnikateľskou činnosťou mandatára. V tomto prípade zariadenie danej obchodnej záležitosti je vymedzené v mandátnej zmluve v jej Článku I. (Predmet zmluvy). Charakteristickým znakom mandátnej zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka je jej odplatnosť. Keďže bola v danom prípade dohodnutá odplata, daný zmluvný vzťah nemôže byť posúdený ako zmluvný vzťah podľa občianskoprávneho režimu príkaznej zmluvy. Z definície samotnej mandátnej zmluvy ako zmluvného typu a jej podstatných znakov uvedených v § 566 Obchodného zákonníka vyplýva odplatnosť vzťahu založeného mandátnou zmluvou medzi mandatárom a mandantom. V prípade mandátnej zmluvy zákonodarca predpokladá, že výška odplaty za zariaďovanie obchodnej záležitosti podľa mandátnej zmluvy je určená na základe ich dohody a ak dohoda o výške odplaty absentuje, použije sa zákonná vyvrátiteľná domnienka, že mandant je povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy, za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutoční pri zariadení záležitosti (viď § 566 ods. 1, § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka). Platí, že samotný nárok na odplatu vznikne mandatárovi v nadväznosti na zmluvné dojednania mandátnej zmluvy. Zákon predpokladá vznik nároku na odplatu za zariadenie obchodnej záležitosti v okamihu, keď riadne a včas zariadil obchodnú záležitosť s potrebnou odbornou starostlivosťou bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj došlo k očakávanému výsledku. Mandátna zmluva nie je chápaná ako zmluva o výsledku zariadenia obchodnej záležitosti, ale ako zmluva o činnosti. Zmluvná voľnosť stranám však nebráni aj dojednanie mandátnej zmluvy o výsledku.

32. Podľa § 571 Obchodného zákonníka vzniká mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. V tomto prípade sa zmluvnými stranami dohodla odplata za zariadenie obchodnej záležitosti podľa Článku III. bod 1. a podľa Článku III. bod 2. Podľa názoru súdu je výška odplaty, resp. spôsob jej určenia dojednaný v Článku III. v bode 1. určite a zrozumiteľne tak, že odplatou je rozdiel medzi maximálnou sumou, ktorú je mandant ochotný uhradiť a ktorá je limitovaná sumou 230.000,- eur a celkovo dohodnutou sumou, ktorá bude mandantom uhrádzaná ako odplata alebo odplaty za postúpenie pohľadávok alebo ako suma, ktorá bude predstavovať celkovú úhradu predmetných záväzkov. Súd sa nestotožňuje s obranou žalovaného, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, teda že ide také ustanovenie, ktoré by určovalo, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia. V tomto prípade bola odplata určená pri uzatvorení mandátnej zmluvy.

33. Preukázanou skutočnosťou je, že existovali pripravené Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré mali byť uzavreté medzi zmluvnými stranami: S.. R. I. ako postupcom a S.. I. H. ako postupníkom. Tieto zmluvy podľa vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalobcu boli výsledkom rokovaní medzi ním a S..T.a J.. Q.. T. J.. Ing. J. Q. potvrdil, že Zmluvy o postúpení pohľadávky vyhotovil on podľa požiadavky žalobcu. Svedok však nebol schopný stotožniť obsah Zmlúv o postúpení pohľadávky predložených žalobcom v tomto spore s obsahom ním vyhotovených Zmlúv o postúpení pohľadávky. Teda svedok

S.. J.. Q. nevedel potvrdiť alebo vyvrátiť, či žalobcom doložené zmluvy o postúpení pohľadávok sú tie, ktoré obsahovo vypracoval a ktoré boli podpísané Ing. S.. T. len dodáva, že v prípade strán je práve žalobca tou stranou, ktorá má konať s odbornou starostlivosťou ako osoba právnická, ktorá pri uzatváraní mandátnej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej činnosti, pretože žalovaný konal ako fyzická osoba bez odborných znalostí. Skutočnosťou je, že danou obchodnou záležitosťou v zmysle predmetu mandátnej zmluvy, boli podľa žalobcu vyhotovené zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré mali byť uzavreté medzi postupcom Ing. P.m a postupníkom - žalovaným. Podľa zhodného tvrdenia štatutárneho zástupcu žalobcu i svedka JUDr. Ing. J. Q. bol obsah oboch Zmlúv o postúpení pohľadávky formulovaný svedkom J. Q.. Obaja, žalobca i svedok S.r. Q. zhodne tvrdili, že na stretnutia, ktoré sa mali udiať v Bratislave a následne v Trenčíne, boli obe Zmluvy o postúpení pohľadávky podpísané Ing. I.. V konaní nebolo sporné, že Zmluvy o postúpení pohľadávky (predložené žalobcom) neboli uzavreté a nie sú podpísané žalovaným ani veriteľom žalovaného.

34. Súd uzavretie resp. podpísanie Zmlúv o postúpení pohľadávok uvádza z dôvodu, že v Článku III. (Odplata) v bode 2. predmetnej Mandátnej zmluvy bolo zmluvnými stranami dojednané, že odplata dohodnutá podľa bodu 1. tohto článku je splatná pri podpise Zmluvy alebo Zmlúv o postúpení pohľadávky alebo pri podpise dokumentu, ktorý by viedol k poníženiu predmetných záväzkov. Súd nespochybňuje, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi odplatu za zariadenie obchodnej záležitosti (viď Článok III. bod 1. mandátnej zmluvy), ale súčasne dodáva, že v zmysle Článku III. bodu 2. je splatnosť tejto odplaty viazaná na podpis Zmluvy alebo Zmlúv o postúpení pohľadávky alebo pri podpise dokumentu, ktorý by viedol k poníženiu predmetných záväzkov. Podľa tvrdenia žalobcu úkonom, ktorý by viedol k poníženiu predmetných záväzkov, boli práve dve Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré boli podpísané Ing. I., ale ktoré žalovaný nepodpísal, a to z dôvodov na jeho strane. Významovo slovo „splatný“ znamená taký, ktorý sa má zaplatiť. Z Článku III. bodu 2. nevyplýva, či splatnosť odplaty sa viaže na podpis Zmlúv o postúpení pohľadávky len jednou zmluvnou stranou alebo oboma zmluvnými stranami, vzhľadom však na to, aby nastali účinky Zmluvy o postúpení pohľadávky, možno z dojednania o splatnosti odplaty vyvodiť, že splatnosť odplaty (nárok na odplatu) bola dohodnutá a viazaná na podpis príslušnej zmluvy, ktorý by viedol k poníženiu predmetných záväzkov, teda na podpis oboch zmluvných strán vrátane žalovaného. Na podporu tohto záveru súd dodáva, že samotný žalobca už v žalobe v rámci opisu skutkových okolností uviedol, že žalobca predložil žalovanému dojednané zmluvy o postúpení pohľadávok, avšak z strany žalovaného nedošlo k ich podpisu. Tiež sám štatutárny zástupca v súvislosti s formulovaním odplaty a jej splatnosti a jej viazanosti na podpis zmlúv o postúpení pohľadávky uviedol, že to tak nemuselo byť uvedené žalovaným, že si na to nepamätá bližšie, ale v princípe to bolo o tom, že muselo dôjsť k podpisu zmlúv o postúpení pohľadávok, aby mal žalovaný právnu istotou.

35. Súd dodáva, že predmetná mandátna zmluva uzavretá dňa 26.06.2015 bola uzatvorená na dobu jeden rok, pričom Zmluvy o postúpení pohľadávok boli pripravené ešte pred 15.07.2015, keď žalobca v deň 15.07.2015 vystavil faktúru č. 001/2015. Napriek trvaniu dojednaného zmluvného vzťahu medzi stranami predmetnou mandátnou zmluvou žalobca vo svojom záväzku nepokračoval do doby uplynutia trvania zmluvy. Žalobca sám v žalobe uviedol, že Ing. I. odmietol zmluvu podpísať (v Trenčíne), pretože žalovaný nebol schopný poskytnúť plnenie uvedené v zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný však uviedol, že mal záujem pokračovať v spolupráci so žalobcom aj po stretnutí v Trenčíne. Skutočnosťou je, že hoci štatutárny zástupca žalobcu a tiež svedok Ing. J.. J. Q. tvrdil, že Zmluvy o postúpení pohľadávky boli podpísané veriteľom žalovaného Ing. I., (na preukázanie tvrdenia žalovaného, že zmluvy o postúpení pohľadávky neboli podpísané ani Ing. I. a ani ním), takéto zmluvy o postúpení pohľadávok súdu neboli predložené. Predložené zmluvy o postúpení pohľadávok nie sú datované dňom a mesiacom, len rokom 2015.

36. Podľa § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie.

37. Z tohto ustanovenia vyplýva, že zákon predpokladá vznik nároku na odplatu za zariadenie obchodnej záležitosti v okamihu, keď riadne a včas zariadil obchodnú záležitosť s potrebnou odbornou starostlivosťou bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj došlo k očakávanému výsledku, to znamená bez ohľadu na výsledok, zo znenia § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka („Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné...“) však vyplýva, že je možné dohodnúť nárok na odplatu, ktorá bude viazaná na výsledok. V tomto prípade bola odplata, nárok na jej vznik a splatnosť viazaná na podpis Zmlúv o postúpení

pohľadávky, teda na výsledok. Skutočnosťou je, že Zmluvy o postúpení pohľadávok neboli podpísané oboma zmluvnými stranami.

38. Odhliadnuc od vyššie uvedeného súd ďalej uvádza, že v zmysle § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka je mandatár povinný postupovať pri zariaďovaní obchodnej záležitosti s odbornou starostlivosťou. Podľa § 567 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka, činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynu mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Výsledkom činnosti (obchodnej záležitosti) žalobcu podľa predmetnej mandátnej zmluvy boli Zmluvy o postúpení pohľadávok. Obe Zmluvy o postúpení pohľadávky mali byť uzatvorené medzi postupcom S. I. a žalovaným ako postupníkom. Ich predmetom malo byť postúpenie pohľadávky Ing. R. I. voči žalovanému, teda veriteľa voči dlžníkovi, a to jednak zo zmenky č. 11/5/2012 zo dňa 11.05.2012 a jednak zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.10.2011. Z oboch Zmlúv o postúpení pohľadávky teda vyplýva, že oboma Zmluvami o postúpení pohľadávky mal veriteľ (S.. R. I.) postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi na žalovaného, svojho dlžníka. Ak predmetom oboch Zmlúv o postúpení pohľadávky predložených žalobcom malo byť postúpenie pohľadávky, potom súd uvádza, že v zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Z tohto ustanovenia teda vyplýva, že postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi. Postupník sa potom stane novým veriteľom. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Zmluva môže byť uzavretá aj bez vedomia, resp. proti vôli dlžníka, zmena v osobe veriteľa sa totiž nedotýka práv a povinností dlžníka. Postúpenie pohľadávky znamená zmenu v osobe veriteľa. Súd uzavrel, že zariadenie obchodnej záležitosti - príležitosť uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo vykonávané zo strany žalobcu v súlade s § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka s odbornou starostlivosťou, pretože Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavreté medzi Ing. XX. ako veriteľom a žalovaným ako jeho dlžníkom svojím účelom odporujú zákonu, obchádzajú ho a teda by boli neplatné podľa 39 Občianskeho zákonníka. Nárok žalobcu na odplatu z predmetnej mandátnej zmluvy aj z tohto dôvodu tak nie je daný.

39. K tvrdeniu žalobcu, že ak žalovaný nepodpísal Zmluvy o postúpení pohľadávky, stala sa podmienka nemožnou, a teda zo zákona vznikla pohľadávka žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 20.000,- eur, a teda že vzhľadom na nemožnosť splnenia podmienky ohľadom splatnosti, splatnosť pohľadávky určuje veriteľ, a teda pohľadávka žalobcu je splatná, súd uvádza s odkazom na § 730 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, súd uvádza, že podmienka podľa § 36 Občianskeho zákonníka v tomto prípade neprichádza do úvahy, pretože splnenie záväzku urobiť úkon alebo zaplatiť peňažnú sumu nie je podmienkou podľa § 36 Občianskeho zákonníka, pretože ide o udalosť podmienenú správaním jednej strany, teda v prípade podmienky podľa § 36 Občianskeho zákonníka musí ísť o udalosť, ktorá je mimo sféry vplyvu účastníkov právneho vzťahu.

40. Ak podľa žalobcu v prípade uzatvorenia Zmlúv o postúpení pohľadávky by žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť postupcovi za postúpené pohľadávky odplatu spolu vo výške 210.000,- eur a uzatvorením Zmlúv o postúpení pohľadávok by došlo podľa žalobcu k splynutiu postavenia dlžníka s veriteľom a tým k zániku pohľadávky veriteľa (S.. I.) voči žalovanému, súd k tomu uvádza, že v zmysle Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky nie je zánikom záväzkov, ale zmenou v osobe veriteľa. Záväzky zanikajú podľa § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka okrem iného splnením dlhu, dohodou, nemožnosťou plnenia, uplynutím času, smrťou dlžníka alebo veriteľa, započítaním, splynutím, urovnaním. V danom prípade neprichádza do úvahy ani započítanie, ani splynutie podľa § 584 Občianskeho zákonníka, na ktoré žalobca poukazuje a ani použitie § 563 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazuje žalobca. Ustanovenie tohto § 563 neprichádza do úvahy, keďže čas splnenia v danom prípade je predmetnou mandátnou zmluvou určený, dohodnutý. Pri splynutí podľa § 584 dochádza vtedy, ak splynie právo s povinnosťou v jednej osobe. Žalovaný bol vo vzťahu k Ing. I. povinným (dlžníkom) zo Zmenky a zo zmluvy o pôžičke, ale nebol vo vzťahu k nemu súčasne oprávneným (veriteľom).

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci

úspech v rozsahu 100%, súd preto rozhodol, že má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.