Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: Zlatá Huta, spol. s r.o., so sídlom Bernolákova 11/3040, Trenčín, IČO: 31 426 964, zast.: JUDr. Bohumil Novák, advokát, so sídlom Horná 27, Banská Bystrica proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102345186/2017 zo dňa 9. novembra 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Krajský súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101979713/2017 zo dňa 18.09.2017. Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane bol žalobcovi podľa v znení neskorších predpisov vyrubený úrok z omeškania v sume 161.009,40 eur za nezaplatenie DPH za mesiac február 2008, vyrubenej rozhodnutím správcu dane - Daňovým úradom Trenčín č. /Feč zo dňa 08.11.2011, potvrdeným rozhodnutím žalovaného č. 1040508/1/335653/2012/5199-r zo dňa 05.03.2012.

2. Žalobca v podanej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že ide o obchody žalobcu v rôznych zdaňovacích obdobiach, kde žalobca podal viacero žalôb a ústavných sťažností pre porušenie jeho práv v daňovom konaní. Vyslovil názor, že tieto skutočnosti je potrebné skúmať ako prejudiciálne, pretože Ústavný súd SR už rozhodol, že rozhodnutia sú nezákonné (Nález ÚS SR č. -55). Navyše rozhodnutie v tejto veci je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, týkajúcou sa práva na odpočet DPH (napr. rozsudky vo veciach Optigen, Kittel a Recolta Reccycling, Tóth, Kabalfrisa, Mahagében a i.).

2.1. Žalobca ďalej namietal porušenie ust. (žalobca neuviedol, ktorý odsek daného ustanovenia), ako aj porušenie ust. , uvedeného zákona, keď rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania vydali správne orgány až po piatich rokoch od splatnosti dane, teda vyše roka po uplynutí maximálnej 4-ročnej lehoty na vyrubenie úroku z omeškania. Správca dane nekonal bez zbytočných prieťahov, čím porušil práva daňového subjektu a navyše nedbal ani na záujem štátu, jeho postup je v rozpore s princípom fungovania právneho štátu, pretože ide o likvidáciu daňového subjektu, a teda v rozpore s článkom 1 SR.

2.2. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd prerušil konanie podľa ust. , pretože v tejto veci prebieha súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie správneho súdu. Týmto konaním je konanie na Ústavnom súde SR, na ktorom žalobca po predchádzajúcom dlhoročnom súdnom konaní podal ústavnú sťažnosť, v ktorej namieta porušenie jeho práv správcom dane pri daňovej kontrole, z ktorej vznikol aj nedoplatok na dani za zdaňovacie obdobie, týkajúce sa tejto veci. Sťažnosť bola prijatá Ústavným súdom na ďalšie konanie. Žalobca zároveň poukázal na to, že v zmysle Daňového poriadku by správca dane mal v prípade, že Ústavný súd SR rozhodne tak, ako v náleze -55, povinnosť prerušiť konanie, a preto je možné konanie prerušiť aj podľa do času, kým Ústavný súd SR nerozhodne o ústavnej sťažnosti žalobcu.

2.3. Žalobca zároveň v podanej žalobe žiadal priznať žalobe odkladný účinok.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca proti rozhodnutiu Daňového riaditeľstva SR, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane

- Dodatočný platobný výmer č. /Feč zo dňa 08.11.2011, vyrubujúci žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie február 2008 v sume 281.233,78 eur, nepodal žalobu na súd. K námietke žalobcu, týkajúcej sa judikatúry Súdneho dvora EÚ uviedol, že skutkový stav vo veciach, ktorých sa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ týkali, je odlišný od skutkového stavu v prejednávanej veci a preto nie je možné na uvedené rozhodnutia prihliadať. K námietke porušenia ustanovenia a uviedol, že pri vyrubení úroku z omeškania postupoval v zmysle uvedených zákonných ustanovení, úrok z omeškania počítal najdlhšie za 4 roky omeškania a úrok nebol vyrubený po uplynutí 5 rokov od konca roka, v ktorom bol žalobca povinný rozdiel dane zaplatiť, keďže rozdiel dane sa stal splatným 13.04.2012. Žalovaný trval na tom, že on i správca dane postupovali v zmysle daňového poriadku, v súlade s SR, ako i vnútroštátnou a európskou judikatúrou. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že správca dane mal konanie prerušiť na základe podanej ústavnej sťažnosti, má za to, že nebol naplnený dôvod konať podľa Daňového poriadku, keďže správca dane vydal rozhodnutie pred podaním ústavnej sťažnosti. Žalovaný zároveň nesúhlasil s priznaním odkladného účinku žalobe.

4. Uznesením zo dňa 03.04.2018, č.k. -32 správny súd rozhodol o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tak, že návrh zamietol.

5. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 27.05.2019 podal opätovne návrh na prerušenie konania podľa , pričom poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 30.01.2019, v ktorom konštatoval porušenie ústavných práv žalobcu v daňovej kontrole. Žalobca vyslovil názor, že všetky rozhodnutia vydané na základe uvedenej daňovej kontroly sú nezákonné a nález Ústavného súdu SR je dôvodom na obnovu konania. K podaniu pripojil i uvedený Nález ÚS SR. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci nariadil vo veci pojednávanie, nakoľko o rozhodnutie vo veci na pojednávaní žiadal žalobca, oboznámil sa s pripojeným administratívnym spisom správnych orgánov a s vyjadreniami účastníkov konania, preskúmal postup správnych orgánov a zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech.

7. Správny súd sa v prvom rade zaoberal návrhom žalobcu na prerušenie konania podľa a po oboznámení sa s pripojenými Nálezmi Ústavného súdu rozhodol, že návrh na prerušenie konania je nedôvodný a preto ho zamietol.

8. Podľa , ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet.

9. V prejednávanej veci podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane boli rozhodnutia správnych orgánov o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie február 2008.

Proti rozhodnutiu žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalobca nepodal na súd správnu žalobu a teda neprebiehalo žiadne súdne konanie s výsledkom ktorého by žalobca bol nespokojný a podal na Ústavný súd SR sťažnosť pre porušenie jeho ústavných práv, čo znamená, že Ústavný súd SR nerieši otázku, ktorú by správny súd v prejednávanej veci nebol oprávnený riešiť. Ústavné sťažnosti, ktoré žalobca podal, sa týkali iných zdaňovacích období, a preto správny súd návrh na prerušenie konania zamietol. Rozhodol tak na pojednávaní, ktorého sa žalobca nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania, i keď predvolanie na pojednávanie mal riadne doručené.

10. Správny súd po preskúmaní postupu správnych orgánov, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, zistil, že správne orgány postupovali podľa príslušných ustanovení daňového poriadku, ktoré správne aplikovali na prejednávanú vec, vec po právnej stránke správne posúdili a svoje rozhodnutia i náležite odôvodnili.

11. Z pripojeného administratívneho spisu správnych orgánov bolo zistené, že

- Dňa 08.11.2011 správca dane vydal dodatočný platobný výmer rozhodnutím č. /Feč, ktorým podľa vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie február 2008 v sume 268.349,03 eur.

- Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím zo dňa 16.03.2012, č. 1040508/1/335653/2012/5199-r rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa potvrdil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2012, kedy bol doručené právnemu zástupcovi žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia nebola podaná.

- Dňa 18.09.2017 vydal prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Trenčín rozhodnutie č. 101979713/2017, ktorým podľa vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 161.009,40 eur za nezaplatenie DPH vyrubenej rozhodnutím správcu dane č. /Feč zo dňa 08.11.2011 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. V rozhodnutí správca dane uviedol, že vyrubený rozdiel dane bol splatný dňa 13.04.2012, daň nebola zaplatená. Keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 14.04.2012 predstavovala 1,00 %, postupoval podľa a vzhľadom k tomu, že 4-násobok úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 15 %, pri výpočte použil ročnú úrokovú sadzbu 15 %, zároveň uviedol výpočet úroku z omeškania pri počte 1461 dní omeškania (4 roky).

- Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie žalobca, v ktorom namietal rovnaké skutočnosti ako v podanej žalobe. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 1. rozsudku. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na skutkový stav zistený správcom dane a zákonné ustanovenia, podľa ktorých správca dane správne vyčíslil úrok z omeškania. Daň zaplatená nebola, a preto správca dane vecne správne rozhodol, nakoľko vyrubenie úroku z omeškania je obligatórnou povinnosťou správneho orgánu. Námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné, keďže sa týkali skutočností, súvisiacich s vyrubením rozdielu dane, úrok z omeškania bol vyrubený v zákonnej 5- ročnej lehote od konca roka, v ktorom bol žalobca povinný zaplatiť rozdiel dane, za 4 roky omeškania s platbou.

12. Podľa - Daňový poriadok, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.

12.1. Podľa - Daňový poriadok, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-

predpisy/SK/ZZ/2009/563/20190101> alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

12.2. Podľa - Daňový poriadok, ak daň alebo rozdiel dane vyrubený rozhodnutím správcu dane bol novým právoplatným rozhodnutím upravený, upraví sa z úradnej moci aj úrok z omeškania podľa odseku 1 písm. a); novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

12.3. Podľa - Daňový poriadok, úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane.

12.4. Podľa - Daňový poriadok, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

12.5. Podľa - Daňový poriadok, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

13. Správny súd konštatuje, že správne orgány sa riadili dôsledne vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, pričom samotné omeškanie žalobcu so zaplatením vyrubeného nedoplatku na DPH na základe právoplatného vykonateľného rozhodnutia správcu dane nebolo sporné, rovnako nebola sporná správnosť výpočtu výšky úroku z omeškania. Žalobca namietol nedodržanie zákonnej 5-ročnej lehoty podľa § 156 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku, ktorú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko rozdiel dane bol žalobca povinný zaplatiť do konca roku 2012 (splatnosť 13.04.2012), a teda 5- ročná lehota uplynula až 31.12.2017 a správca dane úrok z omeškania vyrubil dňa 18.09.2017, žalovaný jeho rozhodnutie potvrdil dňa 09.11.2017, rozhodnutie žalobcovi doručil dňa 28.11.2017. Zároveň z rozhodnutia žalovaného a správcu dane je zrejmé, že úrok z omeškania bol vyčíslený za 4 roky, teda správne podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku a preto i táto námietka žalobcu je nedôvodná.

14. Námietka žalobcu, týkajúca sa práva na odpočet DPH s poukazom i na judikatúru ESD je tiež nedôvodná, nakoľko uvádzané skutočnosti mal žalobca právo namietať v súdnom konaní na základe žaloby proti rozhodnutiu žalovaného a správcu dane, ktoré boli podkladom pre vyrubenie úroku z omeškania. Správnu žalobu však žalobca nepodal a rozhodnutie žalovaného, ktoré je právoplatné, už nie je možné vzhľadom k odstupu času napadnúť žalobou na súde a tiež už nie je možná ani obnova konania. Pokiaľ žalobca poukazuje na Nálezy Ústavného súdu SR, správny súd konštatuje, že tieto sa týkali iných zdaňovacích období a i keď rozhodnutia správcu dane boli vydané na základe tej istej daňovej kontroly, táto skutočnosť je irelevantná, nakoľko o každom zdaňovacom období bolo rozhodnuté samostatným rozhodnutím, ktoré mal žalobca právo podrobiť súdnemu prieskumu. Za zdaňovacie obdobie február 2008 žalobca zákonnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane nežiadal preskúmať na súde správnou žalobou.

15. Správny súd nezistil ani porušenie ust. , Daňového poriadku, keďže rozhodnutie bolo vydané v zákonnej lehote a vydaním rozhodnutia o úroku z omeškania správca dane konal v súlade s Daňovým poriadkom a SR, chránil záujmy štátu a neporušil práva žalobcu, ktorého povinnosťou bolo vyrubený nedoplatok zaplatiť v stanovenej lehote, čo však nevykonal.

16. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

17. Nakoľko rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom, námietky žalobcu správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, rozhodol tak, že žalobu zamietol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

18. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, žalovaný si trovy konania ani neuplatnil. Žalobca v konaní úspešný nebol a preto mu náhrada trov konania zo zákona neprináleží.

19. Toto rozhodnutie vydal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).