Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/10/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. M., predtým F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov matky: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX C., zastúpenej JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom V. XXX, XXX XX N. a otca: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -277 zo dňa 02. novembra 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -277 zo dňa 02. novembra 2018 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi maloletej V. M., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť platiť na jej výživu sumou 160,00 Eur mesačne vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, počnúc dňom 01.09.2013 (výrok I.). Zameškané výživné na maloletú V. za obdobie od 01.09.2013 do 02.11.2018 v celkovej výške 4.960,00 Eur súd uložil otcovi maloletej splácať v mesačných splátkach vo výške 50,00 Eur splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok (výrok II.). Zároveň vyslovil, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Námestovo sp.zn. zo dňa 19.12.2008 v časti o určení výživného na maloletú (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok IV.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom podaným na Okresný súd Námestovo dňa 09.10.2013 domáhala, aby súd uložil otcovi platiť na maloletú V. výživné v sume 250,00 Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2013. 3. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 19.12.2008 bola maloletá V. zverená do jej osobnej starostlivosti a otec maloletej bol zaviazaný platiť na jej výživu sumou 2.400,- Sk. V roku 2008 sa matka opäť vydala a z tohto jej manželstva pochádzajú dve deti: F., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX. V čase podania návrhu mala vo svojej starostlivosti aj dcéru K., nar. XX.XX.XXXX. Bola poberateľkou rodičovského príspevku, prídavkov na štyri deti a invalidného dôchodku vo výške 308,00 Eur. Maloletá V. bola v tom čase žiačkou 6. triedy základnej školy, trpela alergiou a v súvislosti s tým mala matka zvýšené výdavky na lieky. Otec maloletej už v tom čase 5 alebo 6 rokov pracoval v Luxembursku. 4. Otec maloletej vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 28.10.2013 s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. Uviedol, že od júna 2013 začal pracovať ako čašník, kde dosahoval mesačný príjem 1.618,00 Eur. Z tohto príjmu otec každý mesiac uhrádzal nájomné za byt v sume 450,00 Eur, výdavky na stravu v sume 500,00 až 600,00 Eur, náklady na lieky (antialergiká) vo výške 200,00 Eur, cestovné

vo výške 80,00 až 130,00 Eur, na hygienu a oblečenie vynaložil 70,00 až 250,00 Eur, mal tiež mesačné zrážky exekútorom v sume 145,00 až 212,00 Eur a platil tiež výživné na maloletú V. v sume 112,86 Eur. 5. Matka maloletej na pojednávaní pred okresným súdom zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že výška jej mesačného príjmu je rodičovský príspevok v sume 229,00 Eur, invalidný dôchodok v sume 309,00 Eur a prídavky na štyri deti v sume 69,00 Eur. Jej manžel pracuje v Nižnej, kde dosahuje príjem 550,00 Eur mesačne. Okrem toho matka poberá výživné na dcéru K. vo výške 100,00 Eur. Vzhľadom na to, že rodina disponovala malými bytovými priestormi, bola matka nútená spolu s manželom zakúpiť jednoizbový byt. Platia teda nájomné za jeden byt vo výške 180,00 Eur mesačne a za druhý byt vo výške 80,00 Eur mesačne. Mesačný poplatok za elektrinu jedného bytu je vo výške 50,00 Eur a druhého bytu je vo výške 38,00 Eur. Matka s manželom spláca tiež hypotekárny úver vo výške 142,00 Eur mesačne. Na dcéru V. má matka bežné výdavky. Dcéra je však alergička a na jej lieky platí matka mesačne sumu 15,00 Eur, dobíja jej kredit na mobil vo výške 10,00 Eur mesačne a platí jej tiež poistku vo výške 20,00 Eur mesačne. 6. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. -78 zo dňa 21.01.2014 súd zvýšil výživné otca na maloletú V. na sumu 150,00 Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2013. Zároveň konajúci súd rozhodol aj o nedoplatku otca na výživnom za obdobie od 01.09.2013 do 21.01.2014 vo výške 400,00 Eur a uložil otcovi zaplatiť ho do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol okresný súd v súlade s ust. Na základe odvolania otca Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. zo dňa 30.09.2014 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne prvoinštančný súd v zmysle intencií krajského súdu doplnil dokazovanie. Na pojednávaní zistil, že matka maloletej zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že otec maloletej platí na jej výživu sumou 112,00 Eur, z ktorých 80,00 Eur je bežné výživné a zvyšok je splátka zameškaného výživného. Od 01.09.2013 bola maloletá žiačkou 6. triedy základnej školy, kde jej matka platila poplatok na ZRŠ vo výške 15,00 Eur a stravu vo výške do 25,00 Eur. Vzhľadom na to, že V. je alergička, matka doplácala za jej lieky mesačne sumu 20,00 Eur. Okrem toho matka platila dcére i stavebné sporenie vo výške 30,00 Eur mesačne. Mesačne jej tiež dobíjala kredit na telefón vo výške 10,00 Eur a hradila jej náklady na všetky výlety a školské aktivity. V roku 2013 chodila V. na doučovanie, za ktoré matka platila mesačne sumu 15,00 Eur. V roku 2013 platila matka s manželom nájomné vo výške 260,00 Eur mesačne a za elektrinu vo výške 70,00 Eur mesačne. Manžel matky je zamestnaný a jeho mesačný príjem dosahuje sumu 600,00 Eur. Okrem maloletej V. má matka ďalšie štyri deti. Je invalidná dôchodkyňa s mesačným príjmom 308,00 Eur. Poberá tiež rodičovský príspevok vo výške 280,00 Eur a výživné na dcéru K.. K nákladom za rok 2014 matka uviedla, že tieto sú rovnaké ako za rok 2013. Rovnaký je aj jej príjem. 7. Otec maloletej sa na pojednávanie nedostavil. Následne okresný súd vykonával úkony smerujúce k jeho výsluchu Luxembursku. 8. Po zistení, že sa otec maloletej nachádza na území Slovenskej republiky bolo vytýčené pojednávanie, na ktorom sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. 9. Zástupca matky maloletej vo svojej výpovedi uviedol, že od posledného pojednávania došlo k ďalšej zmene na strane maloletej, keďže V. je už študentkou 1. ročníka Strednej zdravotnej školy v Ružomberku, kde dennodenne dochádza. Matka poskytuje dcére príspevok na stravu vo forme peňažných prostriedkov - 2,00 Eur denne na desiatu, cestovné do školy ju vyjde na 70,00 Eur mesačne. Matka tiež bola nútená nakúpiť dcére školské pomôcky. Prvotný výdavok bol vyšší, no v priemere to vyjde na 10,00 až 15,00 Eur mesačne; tiež bolo potrebné zakúpiť jej plášť a ortopedické topánky. Maloletá V. trpí atopickým ekzémom, (je alergická na orechy a citrusové plody) a preto je nútená užívať lieky a používať špeciálnu kozmetiku. Maloletá sa venuje i záujmovej činnosti - jazdectvu a súťažnej recitácii a tiež hrá školské divadlo. 10. Z výsluchu matky maloletej vyplynulo, že aktuálne poberá invalidný dôchodok vo výške 330,00 Eur a rodinné prídavky na tri deti. Do 31.05.2018 poberala matka rodinné prídavky len na dve deti s tým, že mala pozastavené ich vyplácanie na V. z dôvodu, že ich mala poberať z Luxemburska, čo sa však nestalo. Matke doplatili rodinné prídavky za pol roka a od 01.06.2018 už poberá rodinné prídavky na tri deti. Matka platí V. stavebné sporenie vo výške 30,00 Eur mesačne. Platí mesačné náklady za jeden byt 180,00 Eur a za druhý byt 90,00 Eur. Uhrádza tiež dcére poistné vo výške 10,39 Eur mesačne. Matka má spolu s manželom dva úvery od nebankovky vo výške 40,63 Eur a 80,00 Eur, 7,00 Eur dáva dcére na telefón. Taktiež s manželom splácajú ďalšie úvery, jeden vo výške 197,00 Eur a druhý vo výške 100,00 Eur. Matka platí dcére i 8,00 Eur mesačne ako príspevok na stužkovú. Otec dieťaťa platí na účet matky výživné v sume 112,86 Eur, z ktorého 80,00 Eur je bežné výživné a zvyšok je splátka dlžného výživného. Všetky ostatné doklady boli preukázané výpisom z účtu matky. Otec sa

s dcérou nestýka, pokúšal sa s ňou skontaktovať, no dlho bol v Luxembursku. Bol tiež vo väzení a dcéra si ho na Facebooku sama zablokovala. 11. Otec maloletej sa na pojednávaní vyjadril, že dal matke návrh, že by platil na dcéru o 100,00 Eur viac, čo podmienil tým, že jeho dcéra by musela za ním prísť. Na papieri by však ostalo len tých 112,00 Eur, ktoré platí doposiaľ. Sám uviedol, že ignoroval povinnosť, ktorá mu bola uložená súdom, pretože podľa jeho informácií, sú na to inštitúcie, ktoré zistia, kde bol v tom období zamestnaný. Rovnako nie je jeho povinnosťou, aby dokladal doklady v úradnom jazyku Slovenskej republiky. 12. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť na maloletú výživné, a to s poukazom na jej vek. 13. Vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine okresný súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. 14. V čase posledného rozhodovania súdu o výške výživného na maloletú sa vzhľadom na súhlas otca s platením výživného vo výške 2.400,- Sk sa súd bližšie finančnými pomermi rodičov nezaoberal. Zo spisu však vplýva, že matka maloletej bola v tom čase poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 4.300,- Sk a invalidného dôchodku vo výške 7.700,- Sk. Maloletá bola vtedy žiačkou 1. ročníka základnej školy. Jej otec pracoval v tom čase zahraničí, súdu však doklady o svojich príjmoch a výdavkoch nepredložil. 15. V súčasnej dobe je matka poberateľkou invalidného dôchodku a prídavkov na tri deti. Otec maloletej od decembra 2017 pracuje u V. A., kde sa výška jeho mesačného príjmu pohybuje na úrovni minimálnej mzdy. Maloletá V. je študentkou strednej školy. 16. Podľa názoru konajúceho súdu, v danom prípade je namieste rozhodnúť o zmene výšky výživného a to s poukazom na to, že maloletá študuje na strednej škole, kde sú náklady v porovnaní s nákladmi v čase posledného rozhodovania súdu o výške jej výživného neporovnateľne vyššie. Zároveň od posledného rozhodovania súdu o výške výživného už ubehlo 11 rokov, počas ktorých sa náklady na maloletú V. zvyšovali. Zároveň okresný súd dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť vyššie výživné na dcéru, a to minimálne s poukazom na jeho vyjadrenia, že ak by sa papierovo nič nezmenilo, bol by ochotný platiť vyššie výživné. Rovnako v jeho neprospech vyznieva i vyjadrenie, že na základe ním predložených výplatných pások, súd nemôže zvýšiť výživné. 17. S poukazom na tieto skutočnosti potom súd zvýšil výživné na maloletú zo sumy 80,00 Eur mesačne na sumu 160,00 Eur mesačne počnúc dňom 01.09.2013. 18. Vzhľadom na to, že súd zaviazal otca platením výživného od 01.09.2013, za obdobie od 01.09.2018 do dňa vyhlásenia rozsudku (02.11.2018) nedoplatok na výživnom vo výške 4.960,00 Eur. Otec maloletej za predmetné obdobie síce platil na dcéru výživné vo výške 112,00 Eur, no bežné výživné bolo vo výške 80,00 Eur a zvyšná časť bola splátka zameškaného výživného. 19. V dôsledku toho, že súd zvýšil výživné, zároveň rozhodol aj o zmene posledného rozhodnutia o výživnom na maloletú. 20. O trovách konania okresný súd rozhodol na základe ust. , tak, žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

21. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne navrhol odvolaciemu súdu rozhodnúť inak. 22. Uviedol, že podľa jeho názoru okresný nesprávne vyhodnotil jeho momentálnu finančnú situáciu, a to napriek tomu, že otec riadne súdu preukázal, že jeho aktuálne príjmy zo zamestnania činia cca 288,00 Eur mesačne brutto, čiže cca 200,45 Eur netto. Z tejto sumy nie je možné, aby platil výživné na dcéru určené súdom prvej inštancie. Okresný súd Námestovo skúmal finančné pomery otca, ktoré však dosahoval v minulosti (pred viac ako 8 mesiacmi), v čase, keď bol zamestnaný v zahraničí, kde dosahoval lepší príjem. Je teda zrejmé, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Naviac z dôvodu viacerých exekučných konaní v minulosti bol na otca vyhlásený osobný bankrot. Ku svojmu opravnému prostriedku otec pripojil i výplatnú pásku za mesiac 02/2018, z ktorého vyplýva, že jeho mzda predstavuje sumu 288,00 Eur mesačne brutto a k výplate dostáva sumu 200,45 Eur netto.

23. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. 24. Odvolanie otca označila za nedôvodné. Podľa jej názoru okresný súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že je v možnostiach a schopnostiach otca maloletého dieťaťa dosahovať taký príjem, z ktorého dokáže platiť na dcéru zvýšené výživné. Naviac sám otec na pojednávaní konanom dňa 31.07.2018 uviedol, že by bol schopný platiť dcére výživné aj o 100,00 Eur vyššie,

avšak nechce, aby to bolo oficiálne „na papieri“. V dôsledku tohto vyjadrenia otca potom súd nemal pochybnosť o jeho schopnostiach a možnostiach platiť na dieťa zvýšené výživné. Otec však podmieňoval platenie zvýšeného výživného na dcéru tým, že ona musí prísť za ním sama. Podmieňovanie platenia zvýšeného výživného otcom takýmto spôsobom považuje matka za neprípustné. Okresný súd nemal dôvod neakceptovať tvrdenie otca, že disponuje (minimálne potenciálne) takým príjmom a zdrojmi, ktoré mu umožňujú platiť na dcéru súdom určené výživné. Dokazovaním nebolo preukázané, že by na strane otca existovali objektívne dôvody, ktoré by mu bránili dosahovať príjem, z ktorého by mohol platiť zvýšené výživné. Naviac také dôvody otec sám v konaní ani nepreukázal. Súd skúmal v rámci konania majetkové pomery otca, ktorý napriek výzve súdu i odročenia pojednávania z tohto dôvodu nezdokladoval súdu svoj príjem ani majetkové pomery. Otec zároveň nepredložil súdu žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynulo, že objektívne nemôže platiť na dcéru vyššie výživné. Napokon jeho opravný prostriedok je účelový a nedôvodný najmä s prihliadnutím na to, že on sám povedal, že by dcére platil zvýšené výživné, ale len tak, aby to bolo neoficiálne (bez papiera). Otec súdu nepreukázal a ani neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré nedosahuje príjem taký, ako dosahoval v minulosti, keď pracoval v zahraničí. Naviac na pojednávaní konanom dňa 31.07.2018 uviedol, že ak by mu bolo vychádzané v ústrety, našiel by finančné prostriedky na výživné. Z takýchto prejavov otca vyplýva, že otec má príjem, resp. má dostatok finančných prostriedkov na to, aby zvýšené výživné dcére mohol platiť. Umelo znížený príjem otca vyplývajúci z ním predložených aktuálnych výplatných pások (z ktorých vyplýva, že je zamestnaný u svojej matky na polovičný úväzok), nemôže byť vyhodnotený v neprospech maloletého dieťaťa. Je povinnosťou povinného rodiča zabezpečiť a snažiť sa o taký príjem, resp. zdroj príjmov, z ktorého by bol schopný platiť primerané výživné, tak ako to jednoznačne vyplýva z ustanovení zákona. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich schopností a možností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky deklarované otcom opäť potvrdzujú, že otec príjem, resp. zdroj príjmov má a naviac tieto sú vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti iba druhoradé. Prvoradou povinnosťou rodičov je však plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom tak, aby pokryli ich odôvodnené potreby a aby dieťa malo zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Zákon o rodine kladie potreby dieťaťa pred potreby rodiča. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil finančnú situáciu otca a v zmysle produkovaných dôkazov a vyjadrení otca v rámci konania správne rozhodol, keď výživné na maloleté dieťa primerane zvýšil. Naviac, aj keď otec v konaní tvrdil, že pracuje na polovičný pracovný úväzok, nevysvetlil už súdu, z akého dôvodu sa u svojej matky nezamestnal na plný pracovný úväzok. Otec v konaní nepreukázal, že by mu objektívne dôvody znemožňovali mať prácu, ktorá by zodpovedala jeho skúsenostiam, kvalifikácii, zručnostiam a rokom praxe a aby z tejto dosahoval dostatočný príjem. Súd preto rozhodol v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď vychádzal z potencionality príjmov otca ako povinného rodiča. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. To znamená, že súd bol povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča (otca). Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti. Bolo a je preto povinnosťou otca maloletej zabezpečiť si v prvom rade také zamestnanie, povolanie, resp. vykonávať činnosť, ktorá mu zabezpečí pravidelný príjem, z ktorého bude schopný uspokojovať potreby svojej maloletej dcéry. Naviac otec sa s maloletou V. nestretáva a žiadnym iným spôsobom sa nepodieľa na jej výžive. Je zrejmé, že otec maloletého dieťaťa nevyužil všetky možnosti sa zamestnať, čím sa vzdal možnosti zvýšenia svojho zárobku. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na exekúcie (ktoré však bližšie nijako nešpecifikuje), pre účely rozhodnutia súdu o výške výživného pre maloleté dieťa, tieto nie sú relevantné. Dieťa nemôže niesť zodpovednosť za záväzky svojich rodičov a ich konanie.

25. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

26. Matka s vyjadrením k odvolaniu kolízneho opatrovníka súhlasila, nakoľko aj jeho vyjadrenie korešponduje s jej vyjadrením k odvolaniu otca.

26. Kolízny opatrovník vo svojom následnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 23.05.2019 uviedol, že aj keď otec dokladuje nízky príjem, neuviedol žiadnu vážnu prekážku, aby si našiel iné vhodné zamestnanie s

iným príjmom, dokonca na pojednávaní súhlasil aj so zvýšeným výživným, ale nie uvedenom v rozsudku „na papieri“. Po tomto vyjadrení otca je kolízny opatrovník toho názoru, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť súdom určené výživné, ktoré je adekvátne veku a potrebám maloletej V. M..

27. Ďalšie podania účastníkov ani kolízneho opatrovníka v prejednávanej veci neboli podané.

28. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu v rozsahu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa , s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný ( ) a toto rozhodnutie po dokazovaní vykonanom v súlade s ust. na pojednávaní ( ), podľa ust. a vo veci samej i v závislom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.

29. Na pojednávanie konané na odvolacom súde dňa 29.05.2019 sa po predchádzajúcom predvolaní nedostavil kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a mal lehotu na prípravu pojednávania zachovanú. Svoju neúčasť kolízny opatrovník ospravedlnil pracovným zaťažením. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti ( ).

30. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

31. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky a otca maloletého dieťaťa uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces ( SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd) nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (viď ), a nie účastníkov. Naviac skutočnosti všeobecne známe (tzv. notoriety) alebo známe súdu z jeho činnosti, sa nedokazujú ( ). Ide o také skutočnosti, ktoré sú známe pomerne širokému okruhu ľudí a vedomosť o týchto skutočnostiach možno u bežného, priemerne vzdelaného človeka žijúceho v danom mieste a čase predpokladať. Nie je pritom podmienkou, aby boli známe každému. Nedokazujú sa ani skutočnosti známe súdu z jeho rozhodovacej činnosti (napr. z konaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti a pod). Odvolací súd zároveň poznamenáva, že účastníci mali priestor v rámci odvolacieho konania sa k takýmto skutočnostiam, uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vyjadriť. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa čiastočne vyhovel a prečo návrh otca na zníženie výživného zamietol a ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov.

33. Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Samozrejme nejde o akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane osôb výživou povinných, tak i osoby k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.

34. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol o výške výživného na dieťa opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia, zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie, zmena zdravotného stavu a iné. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa za opodstatnenú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku plynutia času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím spojené zvýšené výdavky.

35. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Okrem toho v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

36. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na jeho budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojenie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv, atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Naviac súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

37. Na základe doplneného a zopakovaného dokazovania na pojednávaní odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci bolo jednoznačne preukázané, že na strane maloletej V. došlo od posledného určenia výživného k zmene pomerov. Naposledy bolo o

výživnom na maloletú V. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. -43 zo dňa 19.12.2008, právoplatným dňa 14.02.2009, kedy v súvislosti s rozhodnutím súdu o zverení maloletej V. (vtedy F.) do osobnej starostlivosti matky, súd uložil otcovi maloletej povinnosť platiť na jej výživu sumu 2.400,- Sk mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od 14.04.2005. Súčasne súd rozhodol o nedoplatku otca na výživnom. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2009. V tom čase bola matka maloletej V. na materskej dovolenke s tým, že od roku 2007 poberala invalidný dôchodok vo výške 7.700,- Sk mesačne a rodičovský príspevok vo výške 4.300,- Sk mesačne a tiež prídavky na tri maloleté deti. Z tohto príjmu matka platila mesačne splátku hypotekárneho úveru vo výške 3.360,00 Sk, poistné maloletej V. vo výške 330,- Sk mesačne. Keďže maloletá V. je alergička, matka na jej lieky vynakladala tiež čiastku 300,- až 400,- Sk mesačne. Maloletá V. bola v tom čase žiačkou 1. ročníka základnej školy. V súvislosti s nástupom do školy mala matka náklady na jej výživu vo výške 3.000,- Sk. Matka uviedla, že trpí epilepsiou a jej mesačné náklady na lieky predstavujú čiastku okolo 500,00 Sk. Pred nástupom na materskú dovolenku pracovala vo firme Padartex Nižná ako robotníčka, kde dosahovala príjem vo výške 8.000,00 Sk mesačne, pracovala tam 4 roky. V marci 2008 uzavrela manželstvo a stará sa o tri maloleté deti. Otec v tom čase prejavil ochotu platiť na dcéru výživné vo výške 2.400,- Sk.

38. Návrh v aktuálne prejednávanej veci podala matka na súd dňa 09.10.2013 v súvislosti s nástupom maloletej V. na druhý stupeň základnej školy, t.j. do 6. ročníka ZŠ C. - V.. Uviedla v ňom, že sa v roku 2008 opätovne vydala a z tohto manželského zväzku pochádzajú jej ďalšie dve maloleté deti: F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je žiakom MŠ C. - K. S. a R., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol v tom čase v osobnej starostlivosti matky. Z prvého manželstva matky pochádza dcéra K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola v tom čase študentkou Spojenej školy v Námestove, odbor kaderníčka. Otec na dcéru K. prispieval matke výživným v sume 70,00 Eur mesačne. V čase podania návrhu bola matka na rodičovskej dovolenke a jej príjem tvoril rodičovský príspevok, prídavky na maloleté deti a invalidný dôchodok v sume 308,00 Eur. Maloletá V. navštevovala krúžky anglický jazyk a matematicky, zostala alergičkou s tým, že pravidelne navštevuje odborného lekára, s čím sú spojené značné finančné výdavky. Náklady na výživu dcéry sa zvýšili aj v súvislosti s jej nástupom na druhý stupeň základnej školy. Otec na maloletú V. nad rámec určeného výživného ničím neprispieval, dcéru od narodenia nevidel, a ani sa s ňou nekontaktoval. Bol už asi 5 - 6 rokov zamestnaný v Luxembursku, odkiaľ platil matke výživné na dieťa prevodom na účet. Matka preto žiadala určiť výživné na dcéru s účinnosťou od 01.09.2013 na sumu 250,00 Eur mesačne. V priebehu konania sa náklady na výživu maloletej V. zmenili tak, ako boli konštatované v rozsudku okresného súdu. Maloletá V. je totiž aktuálne študentkou 2. ročníka Strednej zdravotnej školy v Ružomberku, a teda študuje na strednej škole, a to od 01.09.2017.

39. V súčasnosti matka nepracuje. Poberá invalidný dôchodok a jej s miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je 70 %. Zdravotný stav teda matke nedovoľuje zlepšiť si finančnú situáciu príjmom z pracovného pomeru. V rámci pojednávania pred odvolacím súdom matka špecifikovala náklady na výživu maloletej V., a to výdavky na dopravu vo výške 70,00 Eur mesačne, (keďže dcéra dochádza do školy v Ružomberku). Okrem toho platí dcére školné vo výške 23,00 Eur mesačne a 10,00 Eur jej dobíja kredit na mobilný telefón, stavebné sporenie v sume 30,00 Eur mesačne a komerčné poistenie mesačne vo výške 10,00 Eur. Navyše dcéra si sporí na stužkovú čiastkou 8,00 Eur mesačne. Okrem maloletej V. má matka vyživovaciu povinnosť voči mladším súrodencom, a to synovi F., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX. Medzičasom jej však zanikla vyživovacia povinnosť k dcére K., nar. XX.XX.XXXX. Otec v priebehu konania vo svojom podaní zo dňa 28.10.2013 popísal svoje finančné pomery s tým, že oznámil súdu, že od mesiaca jún 2013 začal pracovať v Luxembursku ako čašník v reštaurácii po tom, ako mu táto práca bola pridelená miestnym úradom práce. Od mesiaca júl 2013 poberal minimálnu mzdu vo výške 1.618,00 Eur, netto. Z tejto sumy si otec hradil nájomné vo výške 450,00 Eur mesačne; čiastku 500,00 až 600,00 Eur vynakladal na stravu. Okrem toho mal otec ako alergik výdavky na lieky, ktoré presahovali čiastku 200,00 Eur. Sumu 80,00 až 130,00 Eur mesačne vynakladal otec na cestovné, sumu 70,00 až 250,00 Eur na hygienu a oblečenie, sumu 145,00 až 212,00 Eur mesačne má zrážky z exekučných konaní a tiež platil dcére výživné vo výške 112,86 Eur mesačne, o čom predložil do spisu doklady preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení. Odvolací súd v rámci dokazovania zistil, že otec nie je vyučený. Učil za tesára, no zo školy ho vyhodili pre vzniknutý požiar na internáte. Po skončení školy mal otec pracovnú skúsenosť v oblasti stavebníctva. Následne odišiel pracovať do zahraničia, kde bol zamestnaný v pohostinských službách - umýval riad, následne robil čašníka. Žiadne rekvalifikačné kurzy otec neabsolvoval. V zahraničí sa však naučil dobre jazyk a mohol tam pracovať a dosahovať určitý príjem. Dňa 12.12.2017 sa otec vrátil na

Slovensko. Uvedomil si, že tu má dcéru i starnúcu matku, ktorej bude treba pomôcť. Okrem maloletej V. inú vyživovaciu povinnosť otec nemá. Býva spolu so svojou matkou v rodinnom dome v F.. So svojou matkou tiež podniká - je jej zamestnancom v stánku s občerstvením v podchode pri železničnej stanici v Žiline. Ponúka tam predaj francúzskych palaciniek, panini a kávu. Stánok mal za predchádzajúci rok tržbu 3.000,00 Eur, daň zo zisku za rok 2018 bude okolo 1.900,00 Eur. Otec dcére doposiaľ nekúpil nič. Po návrate na Slovensko sa otec dozvedel, že má možnosť svoje finančné problémy vyriešiť formou osobného bankrotu. Aktuálne je na otca vyhlásený osobný bankrot. Štruktúra dlhov, kvôli ktorým je otec v osobnom bankrote, pozostáva z cestovného na čierno, ktoré mu bolo opakovane vyúčtované. Okrem toho bol otec právoplatne odsúdený v trestnom konaní za podvod. Jednalo sa o nebankové pôžičky, ktoré si zobral na spotrebný tovar v hodnote cca 10.000,00 Eur. Po splnení všetkých podmienok bol však na neho súdom vyhlásený osobný bankrot. Otec zdôraznil, že je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči dcére, avšak aktuálne nemá možnosť jej zo svojho príjmu hradiť súdom priznané výživné. Mama kúpila stánok na stanici, v ktorom je on denno-denne zamestnaný. Či do budúcnosti bude tento projekt ziskový alebo stratový, sa ešte len uvidí.

40. Splnomocnená zástupkyňa matky zhodne s otcom uviedla, že medzičasom sa otec s dcérou dvakrát stretol, keď ho V. navštívila v Žiline. Jednalo sa prvé zoznamovacie stretnutia otec - dcéra. Zároveň zdôraznila, že ak otec hovorí, že denno-denne pracuje v stánku s občerstvením, no jeho príjem je na úrovni minimálnej mzdy a je platený za 4-hodinový pracovný čas, je zrejmé, že jeho pracovná odmena nezodpovedá odpracovaným hodinám.

41. Odvolací súd pred svojím rozhodnutím zároveň podľa poučil prítomných účastníkov o možnej aplikácii ust. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení a a Zákona o rodine, ktoré doposiaľ v prejednávanej veci neboli aplikované. Ani jeden z účastníkov nemal námietky k aplikácii uvedených zákonných ustanovení odvolacím súdom. Okrem krajský súd toho konštatoval, že na stránke www.platy.sk <http://www.platy.sk> bolo zistené, že čašník, prípadne pracujúci v gastronómii, taký zamestnanec ako ho vykonáva otec, má v čistom priemerný mesačný zárobok 754,00 Eur mesačne. 42. V ostatnom obidve procesné strany zotrvali na svojich predchádzajúcich podaniach.

43. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti zvýšenia výživného na maloletú V.. Zároveň sa stotožnil i s výškou výživného. Je nepochybné, že od posledného určenia výživného už uplynulo viac ako 10 rokov, a teda zmena pomerov na strane maloletej V. bola jednoznačne preukázaná. Naposledy bolo výživné na maloletú V. určované v čase, keď bola žiačkou 1. ročníka základnej školy. Matka svoj návrh na zvýšenie výživného podávala na súd práve v súvislosti s nástupom dcéry na druhý stupeň základnej školy. Aktuálne však maloletá V. študuje v 2. ročníku strednej školy. Okrem toho je nutné prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov. Majetkové a príjmové pomery matky sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zmenili v tom smere, že je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 333,00 Eur mesačne. Jej pracovný potenciál je natoľko znížený (70%), že si zo zdravotných dôvodov nemôže zlepšiť svoju finančnú situáciu výkonom práce a preto poberá invalidný dôchodok. Okrem maloletej V. má matka ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k synovi F., nar. XX.XX.XXXX a synovi R., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcich z jej druhého manželstva. Medzičasom jej však zanikla vyživovacia povinnosť k dcére K., nar. XX.XX.XXXX. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej V. plní i každodennou starostlivosťou o ňu a uspokojovaním jej bytovej potreby (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Má tiež výdavky, ktoré boli prezentované v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia.

44. V porovnaní s obdobím, keď bolo naposledy určované výživné došlo u otca k zvýšeniu jeho príjmu. Od mesiaca jún 2013 otec pracoval v Luxembursku, kde poberal mzdu vo výške 1.618,00 Eur. Okrem maloletej V. inú vyživovaciu povinnosť otec nemá. Mal však výdavky, tak ako ich prezentoval vo svojom podaní, a to nájomné vo výške 450,00 Eur mesačne; čiastku 500,00 až 600,00 Eur vynakladal na stravu. Okrem toho mal náklady na lieky, ktoré presahovali čiastku 200,00 Eur. Sumu 80,00 až 130,00 Eur vynakladal otec na cestovné, sumu 70,00 až 250,00 Eur uhrádzal na hygienu a oblečenie, v sume 145,00 až 212,00 Eur mesačne mal zrážky z exekučných konaní a okrem toho platil dcére V. výživné vo výške 112,86 Eur mesačne. Je teda zrejmé, že otec v období od 01.09.2013 do 11.12.2017 bol z tohto príjmu schopný platiť dcére výživné v sume 160,00 Eur zvýšené okresným súdom. S účinnosťou od 12.12.2017 sa otec vrátil na Slovensko. Aktuálne je otec zamestnaný v stánku s občerstvením u svojej matky na 4 hodiny denne s mesačnou mzdou 288,00 Eur, netto. Táto deklarovaná

suma však nekorešponduje s následnými prejavmi otca na pojednávaní, kde tvrdil, že celé dni/každý deň pracuje v stánku. Výdavky otca tiež nezodpovedajú takto prezentovanej výške jeho príjmu. Otec opakovane poukazoval na svoje príjmy, tak ako ich dokladoval v prvoinštančnom i odvolacom konaní. V danej súvislosti odvolací súd poznamenáva, že pri rozhodovaní o zvýšení výživného vo vzťahu k povinnému rodičovi, súd neberie do úvahy len reálne zárobky, ale aj potencionalitu jeho príjmov. Keďže otec je zdravý, v produktívnom veku, v záujme zabezpečenia výživy svojho maloletého dieťaťa je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si dostatočný príjem z pracovného či obdobného pomeru. Nemožno akceptovať stav, že otec pri akútnom nedostatku pracovníkov v službách či remeslách, napr. aj v stavebníctve, v ktorom má tiež skúsenosť, aktuálne pracuje, (podľa ním predloženého potvrdenia), za plat vo výške 288,00 Eur mesačne, netto. On sám sa tak pripravuje o možný zdroj príjmov, z ktorých by si primárne plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Tomu, že otec je schopný zamestnať sa za lepších platových podmienok, nasvedčuje napr. i fakt, že plat čašníka na stránke www.platy.sk <http://www.platy.sk> predstavuje čiastku 754,00 Eur, netto. V prejednávanej veci bola teda rozhodnou pre posúdenie výšky vyživovacej povinnosti otca potencionalita jeho príjmov, na ktorú, (ako už bolo uvedené vyššie), je súd povinný pri rozhodovaní o výške výživného vždy prihliadať. Je teda zrejmé, že príjem otca je vyšší, než ako sa to snažil prezentovať v priebehu tohto konania. Žiada sa dodať, že je tiež veľmi málo pravdepodobné, že jeho matka v dôchodkovom veku si kúpi stánok, začne s podnikať a ešte zamestná zamestnanca. Je teda nepochybné, že príjem otca ako povinného rodiča deklarovaný v konaní reálne nezobrazuje jeho životnú úroveň tak, ako sa ju snaží prezentovať v prejednávanej veci. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, v zmysle ktorého na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká (napr. úvery), ktoré povinný na seba berie.

45. Maloletá V. je od posledného určenia výživného staršia o viac ako 10 rokov. V čase posledného určovania výživného bola žiačkou 1. ročníka základnej školy, aktuálne navštevuje 2. ročník strednej školy a blíži sa k veku dospelosti. Je teda zrejmé, že v súvislosti s jej nástupom najskôr na druhý stupeň základnej školy a následne na štúdium na strednej škole i dospievaním, sú spojené zvýšené výdavky. Zvýšenie výživného na sumu 160,00 Eur mesačne s účinnosťou od nástupu maloletej na 2. stupeň základnej školy (01.09.2013) je teda plne opodstatnené a zároveň zodpovedá príjmu otca, ktorý dosahoval v zahraničí. Pokiaľ otec poukazuje na zmenu svojho príjmu po návrate na územie SR v mesiaci december 2017, túto odvolací súd zohľadnil. Zároveň však zohľadnil aj zvýšenie odôvodnených potrieb maloletej V., ktorá od 01.09.2017 nastúpila na štúdium na strednej škole, s čím sa podstatne zvýšili náklady na jej výživu. Aj vývoj životných nákladov je oproti minulému obdobiu tiež notoricky známou skutočnosťou, ktorú netreba dokazovať. Niet pochýb o tom, že ceny základných potravín a služieb sa oproti predchádzajúcemu obdobiu, (kedy súd rozhodoval o zvýšení výživného), zvýšili.

46. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na argumentáciu Ústavného súdu ČR zo dňa 26.05.2014, ktorá je vzhľadom na podobnosť právnej úpravy plne aplikovateľná i na prejednávanú vec: „Akonáhle sa človek stane rodičom, nadobúda určité práva s tým spojené, ale tiež mu začne vznikať určité obmedzenie dané existenciou dieťaťa a jeho záujmami. Ak sa rozhodne preto rodič využívať práva na slobodu pohybu a voľbu povolania, musí mať pritom súčasne na zreteli záujmy svojho dieťaťa, v prejednávanom prípade tak záujem na zabezpečení všetkých potrieb svojej dcéry napomáhajúcej všestrannému rozvoju jej osobnosti. V prípade kolízie záujmu dieťaťa a rodiča preváži záujem dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí (pozri napr. čl. 1 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.)“

47. Napokon odvolací súd dodáva, že pokiaľ otec poukazoval na skutočnosť, že bol na neho vyhlásený súdom osobný bankrot (uznesenie Okresného súdu Žilina sp.zn. zo dňa 11.02.2019; Obchodný vestník 34/2019) s poukazom na ust. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, oddlžením nie je dotknutá pohľadávka dieťaťa na výživné, vrátane príslušenstva takejto pohľadávky.

48. Zvýšené výživné teda zohľadňuje mieru proporcionality i limity otcových možností a schopností a rovnako zohľadňuje odôvodnené potreby maloletej V..

49. Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozsudku pri vyčíslení nedoplatku otca na výživnom na maloletú V., ktorý v súlade s ust. s použitím povolil otcovi zaplatiť v splátkach stanovených vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

50. Na základe popísaného skutkového stavu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že zvýšenie výživného otca na maloletú V. je dôvodné. Vzhľadom na spotrebný charakter výživného sa odvolaciemu súdu javila primeraná výška výživného v sume 160,00 Eur mesačne, keď takto určené výživné zohľadňuje všetky zákonné kritériá rozhodujúce pre určenie výšky výživného pre dieťa. Súdom zvýšená suma výživného na dcéru V. v primeranej miere zohľadňuje schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, ako aj odôvodnené potreby osoby oprávnenej výživou a tiež vývoj životných nákladov. Otec sa nemôže spoliehať na to, že matka bude v plnej miere zabezpečovať výživu dcéry a on sa nebude podieľať na zvýšených nákladoch na výživu svojho dcéry. Netreba tiež opomínať fakt, matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére plnila i doposiaľ plní i výkonom osobnej starostlivosti a uspokojovaním jeho bytovej potreby (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Zvýšené výživné teda zohľadňuje mieru proporcionality i limity otcových možností a schopností. Zároveň s prihliadnutím na nástup maloletej V. na druhý stupeň základnej škola i jej nástup na strednú školy okresný súd správne určil aj čas, od ktorého zvýšené výživné na maloletú V. prináleží. 51. Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozsudku pri vyčíslení nedoplatku otca na výživnom na maloleté dieťa, ktorý v súlade s ust. s použitím povolil zaplatiť v splátkach stanovených vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Zameškané výživné umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 50,00 Eur spolu s bežným výživným, pričom takéto rozhodnutie sa javí odvolaciemu súdu ako správne, berúc na zreteľ v konaní zistené pomery účastníkov konania.

52. Správnym je tiež výrok napadnutého rozhodnutia, v ktorom bola konštatovaná zmena pôvodného rozhodnutia o výživnom v dôsledku zmenených pomerov ( ).

53. Vecne správnym je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, ktoré plne zodpovedá ust. aplikovaného súdom prvej inštancie na prejednávanú vec.

54. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, je zrejmé, že súd prvej inštancie komplexne správne zhodnotil odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj osobné, zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča, t. j. otca, keď prihliadol na potencionalitu jeho príjmov, v dôsledku čoho dospel ku správnym skutkovým zisteniam uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd rozsudok okresného súdu preto ako vecne správny p o t v r d i l .

55. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa 396 ods. 1 v spojení s , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

56. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. ( )

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa a nasl. .