Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/73/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobkyne: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35697270, zastúpenej splnomocnenkyňou: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35855673, proti žalovanému: F. D., nar. XX. M. XXXX, trvalo bytom U., časť obce O. U. s. č. XXX, o 372,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 28. novembra 2017 č. k. -54 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach o určení neprijateľnej podmienky, o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 175 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 31.1.2016 a o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. určil, že ustanovenie odseku 2.5 písm. a) formulára „Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb“ používaného žalobkyňou k 18. augustu 2015 [t. j. text: „ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak Účastník je povinný ho uhradiť Podniku alebo prostredníctvom Podniku), alebo“] je neprijateľnou podmienkou v zmysle a ; II. žalovanému uložil povinnosť do troch dní zaplatiť žalobkyni 197,82 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 31. januára 2016; III. v časti o zaplatenie 175 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 31. januára 2016 žalobu zamietol a IV. žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov 6 % konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , a ( v znení neskoršieho predpisu); , , a o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej aj „“); , , a , , , a a , , a , , a nasl. O.z. ( v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení); Nariadenia Vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O.z.; Obch. z. ( v znení neskorších zmien a doplnení); poukazom na smernicu 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , jeho uznesenie sp. zn. , jeho rozsudok sp. zn. , na rozsudok SD EÚ z 22.1.2015 v spojených veciach C-482/13, Unicaja Banco a C-484, , Caxabank. Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu 21.7.2017 domáhala voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie, v žalobe dôvodila, že uzavrela so žalovaným zmluvu, ktorým mu vypožičala SIM kartu umožňujúcu využívať telekomunikačné služby. Okrem toho uzavrela so žalovaným dodatok k týmto zmluvám, ktorými mu predala mobilné telefóny za akciovú cenu a žalovaný sa zaviazal využívať služby žalobkyne po určitý čas. Pre prípad nedodržania záväzkov žalovaného bola dohodnutá zmluvná pokuta 175 eur. Okrem toho žalovaný neuhradil fakturované plnenia vo výške 94,32 eur, ako aj dlžné splátky kúpnej ceny 103,50 eur a tak sa žalobkyňa domáha ich zaplatenia. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu do vlastných rúk 26.9.2017 nevyjadril. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého žalobkyňa (prostredníctvom obchodného zástupcu) a žalovaný (ako fyzická osoba - nepodnikateľ) podpísali 18.8.2015 Zmluvu o pripojení č. A8970297, v ktorej sa žalobkyňa na určenej SIM karte zaviazala poskytovať žalovanému dohodnutý účastnícky program (Panter 40 s osobitným roam. balíkom) s dohodnutými službami a ktorej obsahom je okrem niekoľkých základných dojednaní (napr. zúčtovacie obdobie) v podstate len deklarácia záväznosti ďalších dokumentov (cenníka, všeobecných obchodných podmienok) medzi stranami. K tejto zmluve podpísali strany v ten istý deň dodatok, ktorého predmetom bola (okrem iného) aktivácia účastníckeho programu, predaj zľavneného telekomunikačného zariadenia Samsung Galaxy A3 black za zľavnenú cenu 110 eur, hoci jeho maloobchodná cena bola 285 eur, záväzok žalovaného využívať telekomunikačné služby po určité obdobie za určitých podmienok, ako aj určité ďalšie záväzky. Strany k zmluve č. A8970297 uzavreli aj dohodu o splátkach. Na základe označenej zmluvy žalobkyňa vystavila žalovanému faktúry: č. 5316336646 splatnú 7.10.2015, za obdobie do 19.9.2015, ktorou mu fakturoval rôzne služby elektronickej komunikácie v sume 56,16 eur s DPH, č. 5312095768 splatnú 6.9.2015, za obdobie do 19.8.2015, ktorou mu fakturoval rôzne služby elektronickej komunikácie v sume 42,58 eur s DPH, č. 5320596552 splatnú 16.10.2015 (správne 6.11.2015), za obdobie do 19.10.2015, ktorou mu fakturoval rôzne služby elektronickej komunikácie v sume 1,08 eur s DPH. Žalobkyňa zaslala žalovanému list Pokus o pokonávku z 21.12.2015, v ktorom mu zaslala prehľad dlžných súm cien elektronických komunikačných služieb. Zároveň ho vyzvala na zaplatenie „zmluvnej pokuty/náhrady škody“ 175 eur, súčasne upozornila žalovaného na možnosť zosplatnenia všetkých splátok kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia. Právne vec posúdil tak, že zmluva medzi stranami z 18.8.2015 je zmluvou o poskytovaní verejných služieb v zmysle , z ktorej vznikla žalovanému ako účastníkovi podľa povinnosť platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení určenú v zmluve aspoň odkazom na tarifu (, a ). Okrem toho je dodatok k zmluve (spolu s dohodou o splátkach) kúpnou zmluvou v zmysle a nasl. O.z., v ktorej bola dohodnutá splatnosť kúpnej ceny za predanú hnuteľnú vec (telekomunikačné zariadenie) v splátkach. Žalobkyňa poskytla žalovanému určité služby elektronickej komunikácie, ktoré mu aj riadne vyfakturovala v sume 197,82 eur, na základe ustanovení tak žalovanému vznikla povinnosť túto cenu uhradiť. Omeškaním so zaplatením tejto ceny vznikol žalobkyni aj nárok na úroky z omeškania podľa O.z. v spojení s NV SR č. v znení účinnom od 1.2.2013. Preto súd v tejto časti žalobe vyhovel (výrok II). Sumu 175 eur žalobkyňa uplatňovala ako (časť nároku na) zmluvnú pokutu v zmysle ods. 2.5 Dodatku k zmluve č. A8970297. V zmysle a O.z. možno v zmluve dojednať zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ale len v písomnej forme. Dodatok bol spísaný a podpísaný oboma stranami, takže spĺňa požiadavku písomnej formy ( O.z.). V citovanom ustanovení dodatku bola dohodnutá zmluvná pokuta v sume 175 eur v podstate pre prípad omeškania s platením za dohodnuté služby, ako aj pre prípad „porušenia povinnosti Účastníka zotrvať v zmluvnom vzťahu“ resp. „porušenia povinnosti Účastníka neuskutočniť úkon, ktorý smeroval k ukončeniu Zmluvy“ [takáto povinnosť je v podstate obsiahnutá v ods. 2.3 písm. a/ uvedeného dodatku]. Takéto dojednanie podľa názoru súdu spĺňa požiadavky a O.z. na platné dojednanie zmluvnej pokuty. Žalobkyňa je podnikom elektronických komunikácií a pri uzatváraní zmluvy z 18.8.2015 konala v tomto postavení, zatiaľ čo žalovaný konal ako nepodnikateľ, teda nekonal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa je tak dodávateľom a žalovaný spotrebiteľom v zmysle a O.z. a zmluva je tak spotrebiteľskou zmluvou v zmysle O.z.. Ustanovenie O.z. zakazuje, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky); jednou z neprijateľných podmienok je aj neprimerane vysoká suma ako sankcia, ktorú by mal spotrebiteľ platiť za porušenie svojho záväzku [ O.z.]. Výnimku by tvorili individuálne dojednané podmienky. Podľa § 53 ods. 11 O.z. sa má neprijateľnosť podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy. Preto je potrebné hodnotiť žalobkyňou uplatnenú zmluvnú pokutu aj z týchto hľadísk. Žalobkyňa v žalobe výslovne odvodzuje svoj nárok na zmluvnú pokutu z písm. a/ vyššie citovaného ods. 2.5 dodatku, teda zo skutočnosti, že žalovaný nezaplatil včas cenu služieb. Žalobkyňa ani netvrdí, že by boli naplnené predpoklady písm. b/, teda že by žalovaný „nezotrval v právnom vzťahu“, resp. že by v tomto smere porušil povinnosť nevykonať určitý úkon. Vzhľadom na takéto skutkové vymedzenie žaloby ( v spojení s ) sa súd zaoberal primeranosťou zmluvnej pokuty len pre tento prípad. Žalobkyňa pritom v žalobe vyjadrila presvedčenie, že takto dojednaná zmluvná pokuta je primeraná, pretože jej výška sa postupne znižuje podľa trvania dodatku. Podľa judikatúry k analogickému problému primeranosti zmluvnej pokuty na účely Obch.z. by sa súd pri úvahách o primeranosti zmluvnej pokuty mal zaoberať všetkými relevantnými okolnosťami prípadu. Podobná povinnosť vyplýva z už citovaného O.z. pre posudzovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Súd by sa mal zamerať nielen na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ale aj na iné skutočnosti (napr. hospodársku pozíciu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy, reciprocitu zmluvnej pokuty, druh zavinenia dlžníka, ako aj na skutočnosť, či došlo k vzniku škody alebo nie a pod., porov. rozsudok NS SR sp. zn. , uznesenie NS SR sp. zn. ). Osobitne je potrebné zohľadniť jej funkciu prevenčnú a uhradzovaciu (rozsudok NS SR sp. zn. ). Ustanovenia a nasl., ale ani O.z. v tomto smere nevyžadujú, aby výška zmluvnej pokuty presne zodpovedala len výške škody, ktorá veriteľovi vznikne porušením záväzku dlžníka; nemožno preto samo osebe vylúčiť, že zmluvná pokuta môže byť vyššia (v tom spočíva jej prevenčná funkcia). Ustanovenie O.z. (a aj ) zakazujú len neprimerane vysokú sankciu, resp. zmluvnú pokutu. Podľa názoru súdu však pri posudzovaní primeranosti treba inak pristupovať k prípadom, v ktorých bola zmluvná pokuta individuálne vyjednaná (a v ktorej sa teda relatívne verne zrkadlí dohoda zmluvných strán o jej výške), a k tým prípadom, v ktorých zmluvná pokuta bola fakticky určená jednou stranou. Pre záver o neprijateľnosti zmluvnej pokuty je v zmysle O.z. a vyššie uvedenej judikatúry potrebné uvážiť predovšetkým význam zabezpečovanej povinnosti. V prerokúvanej veci je v ods. 2.5 písm. a/ Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zabezpečená zmluvnou pokutou povinnosť účastníka včas a riadne platiť cenu elektronických komunikačných služieb. Z ustanovenia je tak zrejmé, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká už v tom momente, kedy účastník nesplní túto povinnosť, bez ohľadu na následky, ktoré to bude mať na zmluvu a dodatok k nej ako celok (teda či dôjde k ukončeniu právneho vzťahu zo zmluvy alebo nie). Z obsahu ods. 2.5 dodatku však vyplýva, že výška zmluvnej pokuty je určená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou elektronického telekomunikačného zariadenia predaného na základe dodatku a jeho zľavnenou cenou podľa dodatku. Inak povedané, výška zmluvnej pokuty je určená tak, aby kryla podniku výpadok príjmov (výnosov) vzniknutý tým, že toto zariadenie predal za cenu nižšiu než obvykle. Na účely krytia tohto výpadku je dohodnutá doba viazanosti v kombinácii s povinnosťou účastníka mať po celú dobu trvania aktivovaný určitý účastnícky program s určitým minimálnym mesačným „paušálom“. Znamená to, že účastník každomesačne neplatí len za skutočne využité služby, ale platí určitú fixnú sumu bez ohľadu na to, či a v akom rozsahu komunikačné služby využíva. Taká úprava je samozrejme opodstatnená práve poskytnutou zľavou z ceny telekomunikačného zariadenia. Ak dôjde k zániku zmluvy, zaniká doba viazanosti a žalobkyňa tak nemá iný prostriedok na kompenzáciu poskytnutej zľavy než zmluvnú pokutu. Preto je podľa názoru súdu zmluvná pokuta vo výške rozdielu maloobchodnej ceny zariadenia a zľavnenej ceny v princípe primeraná pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti. Týmto spôsobom ukončenia totiž sa naruší celý hospodársky model žalobkyne pri predaji takéhoto „akciového“ zariadenia. Takéto dôvody však podľa súdu nemožno nájsť v prípade upravenom v písm. a/ ods. 2.5 dodatku. Porušenie povinnosti účastníka platiť za poskytnuté služby totiž samo osebe tento hospodársky model žalobcu nenarušuje, resp. nenarušuje ho do tej miery, aby to znamenalo potrebu kompenzovať celú zľavu z ceny el. komunikačného zariadenia zmluvnou pokutou. Ak totiž nedôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti, žalobkyňa má naďalej nárok na minimálny „paušál“ počas celej doby viazanosti, z toho vyplývajúci nárok na zaplatenie tohto minimálneho paušálu voči účastníkovi. Tento príjem jej tak v rámci jej hospodárskeho modelu kompenzuje výpadok spôsobený predajom komunikačného zariadenia za zľavnenú cenu. Uplatnenie zmluvnej pokuty podľa ods. 2.5 písm. a/ dodatku totiž samo osebe nezbavuje účastníka povinnosti naďalej plniť záväzky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, vrátane povinnosti mať aktivovaný minimálny paušál. Takej povinnosti by ho zbavovalo len uhradenie zmluvnej pokuty v zmysle ods. 3.5 dodatku, avšak aj to len od okamihu jej uhradenia. Z uvedených dôvodov tak výška zmluvnej pokuty v sume rozdielu bežnej maloobchodnej ceny zariadenia a jeho zľavnenej ceny podľa dodatku nemôže byť považovaná za primeranú v prípade, ak porušenie zmluvy a dodatku spočíva len v tom, že účastník počas jej trvania poruší svoju platobnú povinnosť podľa zmluvy a dodatku, ak súčasne nedôjde k ukončeniu zmluvy, teda nedôjde k naplneniu (hospodárskeho) účelu, ktorý sa sleduje takto určenou výškou zmluvnej pokuty. Ustanovenie dodatku, ktoré takúto zmluvnú pokutu upravuje [v prerokúvanej veci ide len o ods. 2.5 písm. a/, keďže dôvod uvedený v písm. b/ nebol žalobkyňou uplatnený a ani súdom posudzovaný], tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech účastníka (spotrebiteľa) tým, že od spotrebiteľa vyžaduje zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k/ O.z.. Podľa názoru súdu nemožno túto zmluvnú podmienku považovať ani za individuálne dojednanú. Súdu je z úradnej činnosti známe, že žalobkyňa jednotne používa formulár dodatku k zmluve (ktorý má predtlačené políčka, ktoré sa pri uzatváraní zmluvy len vypĺňajú), pričom takto určená výška zmluvnej pokuty je štandardne vypočítaná ako rozdiel maloobchodnej a zľavnenej ceny el. kom. zariadenia, čo nakoniec výslovne vyplýva z textu ods. 2.5. Spotrebiteľ tak nemá možnosť výšku konkrétnej zmluvnej pokuty ovplyvniť (§ 53 ods. 2 O.z.). Podľa § 53 ods.5 O.z. je neprijateľná podmienka neplatná. Vzhľadom na to, čo bolo uvedené vyššie, je neplatná zmluvná podmienka sankcionujúca porušenie platobných povinností účastníka zmluvnou pokutou vo výške zľavy z ceny el. kom. zariadenia obsiahnutá v ods. 2.5 písm. a/ dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Neplatnosť má za následok, že nie je možné využiť ani moderačné právo súdu upravené v § 545a O.z., keďže ust. § 53 ods. 5 O.z.má ako lex specialis v spotrebiteľských vzťahoch prednosť pred ustanovením § 545a O.z.. Okrem toho by však moderácia neprijateľnej zmluvnej podmienky na prípustnú výšky odporovala aj zásade efektivity európskeho práva, pretože by bránila efektívnemu presadeniu cieľa sledovaného smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22.1.2015 v spojených veciach C-482/13, Unicaja Banco, a C-484, , Caxabank). Zo všetkých týchto dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie zvyšku zmluvnej pokuty 175 eur zamietol, vrátane akcesorického nároku na úroky z omeškania (výrok III). Ustanovenie pre tento prípad ukladá vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj vo výroku rozsudku, čo sa vo výroku I. aj stalo. Prevažne úspešnej žalobkyni súd podľa priznal aj nárok na náhradu (197,82 : 175,00 t. j. 53 : 47 =) 6,00 % jeho trov (výrok IV).

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho výrokov I., III. a IV., teda v časti o určení neprijateľnej podmienky, v zamietajúcej časti veci samej a v časti náhrady trov prvoinštančného konania, podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na zmenu rozsudku v napadnutej časti uložením žalovanému povinnosti zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu 175 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 31.1.2016 do zaplatenia. Uviedla odvolacie dôvody uvedené v , a . Odvolateľka bola názoru, že neboli splnené podmienky druhá veta písm. b/ pre rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania, konkrétne podmienka jednoduchosti právneho posúdenia, nakoľko nesplnenie tejto podmienky vyplýva z rôznorodého posudzovania podobných vecí súdmi Slovenskej republiky. Ďalšie kritérium, ktoré nebolo splnené podľa názoru odvolateľky, je nespornosť tvrdení strán, keď v prípade, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril, t. j. nevyužil prostriedky procesnej obrany a súd posúdil vec ako nespornú, tak mal vychádzať z nesporných tvrdení žalobkyne v žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Z čoho vyplýva, že súd prvej inštancie mal nariadiť pojednávanie, keďže podmienky pre aplikáciu neboli naplnené. Týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Každý účastník ma reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv o pripojení a ich dodatkov, resp. iných dokumentov. Účastník, ktorý sa rozhodne využívať služby žalobkyne, má možnosť výberu. V prvom rade sa môže rozhodnúť, či si zvolí program s paušálom alebo s kreditom. Ďalej má možnosť nastaviť výšku mesačného paušálu, zvoliť si/kúpiť telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu, alebo nie a pod.. Z uvedeného vyplýva, že celý proces vzniku zmluvných vzťahov medzi ktorýmkoľvek účastníkom a žalobkyňou je založený na voľbe (slobodnej vôli) daného účastníka. Či sa jedná o dobu viazanosti, značku telekomunikačného zariadenia, čiastku výšky paušálu, rozsah benefitov, existenciu/neexistenciu zmluvnej pokuty a jej výšky, obsah zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a účastníkom vzniká a je zostavený na základe individuálnych rozhodnutí toho-ktorého účastníka. Uvedené platí aj pre prípad žalovaného, ktorý uskutočnil individuálne voľby na základe vlastnej a slobodnej vôle, s ktorými požiadavkami žalobkyňa súhlasila a uzatvorila predmetnú zmluvu a dodatok. V súvislosti s vyhodnotením súdom prvej inštancie zmluvnej pokuty ako neprimeranej v súvislosti s uplatnením tohto titulu na základe ust. bodu 2.5 písm. a/ dodatku, odvolateľka uviedla, že súd správne konštatoval, že poskytovanie hodnotných telekomunikačných zariadení za výrazne akciové ceny je možné len za predpokladu, ak návratnosť týchto hodnôt sa zabezpečí pravidelným čerpaním a platením služieb žalobkyne počas stanovenej doby, tým pádom sa strata žalobkyne na cene telekomunikačného zariadenia ukončením viazanosti vykompenzuje. Teória súdu ohľadne tzv. minimálneho paušálu však neobstojí (bod 13), keďže žalobkyňa nemá možnosť jednostranne meniť dohodnuté zmluvné ustanovenia, ktorými je aj výška mesačného paušálu pre zvolený program; tým pádom by došlo aj k jednostrannej zmene zvoleného programu. Pri uzavretí jednotlivých zmlúv a dodatkov si bol žalovaný vedomý skutočnosti, že telekomunikačné zariadenia sa mu odpredali za cenu, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou, a to len z toho dôvodu, že sa zaviazal využívať služby žalobkyne počas dohodnutej doby 24 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že neuhradenie mesačne vystavených faktúr spôsobuje na strane žalobkyne škodu, a to vo výške rozdielu medzi akciovou a predajnou cenou telekomunikačného zariadenia (s prihliadnutím na počet mesiacov, počas ktorých žalovaný zotrval v dobe viazanosti). Tým je daná aj primeranosť zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinnosti v zmysle bodu 2.5 a/ predmetného dodatku. Žalovaný si svoje zmluvné povinnosti neplnil od samého začiatku zmluvného vzťahu, t. j. neuhrádzal faktúry za riadne a včasne poskytované služby. Žalobkyňa z tohto dôvodu má za to, že žalovaný vstupoval do zmluvného vzťahu s nečestným a špekulatívnym úmyslom získať hodnotné telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu a využívať služby žalobkyne pokiaľ to bude možné, bez úmyslu uhrádzať faktúry, t. j. splniť si svoje povinnosti a zotrvať v dobe viazanosti. Žalobkyňa je toho názoru, že takéto konanie žalovaného hrubo porušuje dobré mravy a poskytnutie právnej ochrany ako v prípade čestného spotrebiteľa by predstavovalo zneužitie tohto právneho inštitútu. Preto bola odvolateľka názoru, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď návrh žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 175 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 31.1.2016 do zaplatenia zamietol a vyhlásil ustanovenie odseku 2.5 písm. a/ dodatku za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedené malo dopad aj na rozhodovanie o nároku na náhradu trov. Z toho dôvodu žalobkyňa napadla odvolaním aj výrok o trovách.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal rozsudok v napadnutých častiach v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľky) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. ), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní ( veta druhá ) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa ( in fine) nasledovné:

5. Predmetom odvolacieho konania bolo v danom prípade posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol z dôvodu, že dohodu o zmluvnej pokute posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

6. Odvolateľka namietala najmä to, že v dôsledku nenariadenia pojednávania vo veci jej súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie žalobu s prílohami spolu s príslušnými poučeniami a výzvou na vyjadrenie k žalobe doručil žalovanému do vlastných rúk 26.9.2017, žalovaný sa k žalobe nevyjadril, súd prvej inštancie na prejednanie veci nenariadil pojednávanie, ale došlo k verejnému vyhláseniu predmetného rozsudku dňa 28.11.2017. Podľa a súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie (1). Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať a) ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, c) to ustanovuje tento zákon (2). V zmysle súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Ostatne citované zákonné ustanovenie zakotvuje výnimku zo zásady ústnosti v spotrebiteľských sporoch a upravuje procesné situácie, v ktorých nie je potrebné nariadiť pojednávanie. Formulácia korenšponduje s , pričom ich spoločnými znakmi sú jednoduché právne posúdenie veci, nespornosť skutkových tvrdení strán a bagatelný census s rozdielnou výškou. Cieľom prvých dvoch znakov je, aby pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie a nie je nevyhnutné ústne pred súdom prejednávať argumenty strán, týkajúce sa právneho posúdenia veci. Posúdiac predmetnú vec podľa vyššie citovaných procesných ustanovení odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky, aby v predmetnej veci v spotrebiteľskom spore nebolo nevyhnutné na prejednanie sporu nariadiť pojednávanie. Keďže žalovaný nevyužil možnosť vo veci sa vyjadriť, v dôsledku čoho skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe sa nestali spornými, je potrebné uzavrieť, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné. Zároveň bola splnená i ďalšia podmienka, že išlo o otázky jednoduchého právneho posúdenia veci, keďže išlo len o plnenie z bežnej spotrebiteľskej zmluvy, vrátane posúdenia, či dojednanie strán o zmluvnej pokute je alebo nie je v súlade so zákonom, pričom nejde o posúdenie ojedinelé, ale hromadne sa opakujúce za obdobných zmluvných podmienok (čo potvrdil aj odvolateľ v odvolaní, keď poukázal na rôznorodé posudzovanie obdobných vecí, neuviedol, že by sa nestretol s právnym posúdením obdobným tomu z prejednávanej veci). To, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje zákonný limit 1.000 eur, keďže istina v danom prípade predstavuje sumu 372,82 eur, je úplne nesporné. Odvolací súd preto uzatvára, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky, aby súd prvej inštancie postupoval podľa procesného a vo veci nenariadil pojednávanie, pričom realizoval verejné vyhlásenie rozsudku. Takýto postup súdu nemožno hodnotiť ako nesprávny, nedošlo ním k odňatiu procesných práv stranám, ani k porušeniu práva na spravodlivý proces. Táto odvolacia námietka žalobkyne preto neobstojí (nesprávne právne posúdenie veci je odvolacím dôvodom a odvolací súd by mohol rozsudok súdu prvej inštancie z uvedeného dôvodu zmeniť). Odvolateľ ďalej argumentoval tým, že v zmluvnom vzťahu medzi stranami bola platne dojednaná zmluvná pokuta pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka. Je nesporné, že zmluva o pripojení uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, preto je súd oprávnený a povinný zaoberať sa aj otázkou, či zmluva (ne)obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle a nasl. O.z. upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Dojednanie o zmluvnej pokute súd prvej inštancie správne posúdil z hľadiska 53 ods. 1 O.z., t.j. či (ne)obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na to, aby súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje dojednanie, ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (a preto je neplatné) nestačí uviesť len to, že dohoda nebola individuálne dojednaná, preto je neplatná, ale súd musí zároveň uviesť, v čom spočíva značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v preskúmavanom dojednaní. V zmysle O.z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení a jej dodatku medzi sporovými stranami 18.8.2015) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa O.z. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou O.z. s účinnosťou od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa § 53 ods. 5 O.z. v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj len „smernica“), ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a/ nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu. V súlade s vyššie uvedeným bolo potrebné skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve (ne)bola individuálne dojednaná. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi stranami sporu a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, či iné telekomunikačné zariadenie, účastnícky program a služby, výšku zmluvnej pokuty v závislosti od ceny telekomunikačného zariadenia. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 O.z. i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 O.z. (i čl. 3 bod 2 smernice), bolo na žalobkyni ako dodávateľovi. Žalobkyňa ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázala a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 53 ods. 3 O.z. predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. Argumentáciu žalobkyne v odvolaní, že každý účastník má reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv o pripojení a ich dodatkov resp. iných dokumentov, keďže má možnosť výberu služieb žalobkyne, v prvom rade sa môže rozhodnúť, či si zvolí program s paušálom alebo s kreditom, ďalej má možnosť nastaviť výšku mesačného paušálu, zvoliť si telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu alebo nie a celý proces vzniku zmluvných vzťahov, medzi ktorýmkoľvek účastníkom a žalobkyňou je založený na slobodnej voľbe daného účastníka, neznamená v zmysle vyššie uvedeného, že ide o individuálne dojednania a názor žalobkyne o tom, že dohoda o zmluvnej pokute bola individuálne dojednaná, nebol správny. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetnú zmluvnú podmienku v podobe dojednania o zmluvnej pokute nebola individuálne dojednaná, preto podlieha súdnej kontrole s poukazom na § 53 ods. 1 O.z., t.j. bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). V zmysle čl. 4 bod 1 smernice je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti ( O.z.). Sankcia (zmluvná pokuta) musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti. Súd prvej inštancie dôsledne a podrobne vyhodnotil všetky rozhodujúce okolnosti dojednania zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o pripojení a správne rozlíšil dojednanie zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinností účastníka platiť cenu za služby riadne a včas (bod 2.5. písm. a/ dodatku) a v prípade porušenia povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom po celú dobu viazanosti (bod 2.5. písm. b/ dodatku). Zo žaloby žalobkyne je zrejmé, že si ňou uplatnila zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalovaný porušil povinnosť účastníka platiť cenu za služby riadne a včas, čomu zodpovedá dojednanie o zmluvnej pokute v bode 2.5. písm. a/ dodatku. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká už v tom momente, kedy účastník nesplní túto povinnosť, bez ohľadu na následky, ktoré to bude mať na zmluvu a dodatok k nej ako celok (teda či dôjde k ukončeniu právneho vzťahu zo zmluvy alebo nie). Z obsahu ods. 2.5 dodatku vyplýva, že výška zmluvnej pokuty je určená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou elektronického telekomunikačného zariadenia predaného na základe dodatku a jeho zľavnenou cenou podľa dodatku a výška zmluvnej pokuty je určená tak, aby kryla podniku výpadok príjmov (výnosov) vzniknutý tým, že toto zariadenie predal za cenu nižšiu než obvykle. Na účely krytia tohto výpadku je dohodnutá doba viazanosti v kombinácii s povinnosťou účastníka mať po celú dobu trvania aktivovaný určitý účastnícky program s určitým minimálnym mesačným paušálom. Znamená to, že účastník každomesačne neplatí len za skutočne využité služby, ale platí určitú fixnú sumu bez ohľadu na to, či a v akom rozsahu komunikačné služby využíva. Taká úprava je samozrejme opodstatnená práve poskytnutou zľavou z ceny telekomunikačného zariadenia. Ak dôjde k zániku zmluvy, zaniká doba viazanosti a žalobkyňa tak nemá iný prostriedok na kompenzáciu poskytnutej zľavy než zmluvnú pokutu. Odvolací súd v plnom rozsahu zdieľa názor súdu prvej inštancie, ktorý správne skonštatoval, že zmluvná pokuta vo výške rozdielu maloobchodnej ceny zariadenia a zľavnenej ceny je v princípe primeraná pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti (bod 2.5. písm. b/ dodatku). Týmto spôsobom ukončenia sa totiž naruší celý hospodársky model žalobkyne pri predaji takéhoto akciového zariadenia. Takéto dôvody však ani podľa odvolacieho súdu nemožno nájsť v prípade upravenom v písm. a/ ods. 2.5 dodatku. Porušenie povinnosti účastníka platiť za poskytnuté služby totiž samo osebe tento hospodársky model žalobkyne nenarušuje, resp. nenarušuje ho do tej miery, aby to znamenalo potrebu kompenzovať celú zľavu z ceny elektronického komunikačného zariadenia zmluvnou pokutou. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že ak totiž nedôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti, žalobkyňa má naďalej nárok na minimálny paušál počas celej doby viazanosti, z toho vyplývajúci nárok na zaplatenie tohto minimálneho paušálu voči účastníkovi. Tento príjem jej tak v rámci jej hospodárskeho modelu kompenzuje výpadok spôsobený predajom komunikačného zariadenia za zľavnenú cenu. Uplatnenie zmluvnej pokuty podľa ods. 2.5 písm. a/ dodatku totiž samo osebe nezbavuje účastníka povinnosti naďalej plniť záväzky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, vrátane povinnosti mať aktivovaný minimálny paušál. Takej povinnosti by ho zbavovalo len uhradenie zmluvnej pokuty v zmysle ods. 3.5 dodatku, avšak aj to len od okamihu jej uhradenia. Je vecou žalobkyne, aké rozhodujúce skutkové tvrdenia v žalobe uvedie, pričom povinnosťou súdu je vychádzať len zo skutkových tvrdení žalobkyne. Pokiaľ teda žalobkyňa odôvodnila uplatnenie zmluvnej pokuty len tým, že žalovaný neplatil za poskytnuté služby riadne a včas mohol súd posudzovať dôvodnosť uplatnenej zmluvnej pokuty len na tomto skutkovom základe. Žalobkyňa netvrdila a nepreukazovala, že žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom po celú dobu viazanosti (čo by bolo dôvodom na zaplatenie zmluvnej pokuty). Z uvedených dôvodov tak výška zmluvnej pokuty v sume rozdielu bežnej maloobchodnej ceny zariadenia a jeho zľavnenej ceny podľa dodatku nemôže byť považovaná za primeranú v prípade, ak porušenie zmluvy a dodatku spočíva len v tom, že účastník počas jej trvania poruší svoju platobnú povinnosť podľa zmluvy a dodatku, bez ohľadu na dobu, po ktorú je účastník v omeškaní (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 deň) a bez ohľadu na výšku sumy omeškania (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 cent), a pritom súčasne nedôjde k ukončeniu zmluvy, teda nedôjde k naplneniu (hospodárskeho) účelu, ktorý sa sleduje takto určenou výškou zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že ustanovenie dodatku, ktoré takúto zmluvnú pokutu upravuje (v prerokúvanej veci ide len o ods. 2.5 písm. a/, keďže dôvod uvedený v písm. b/ nebol žalobkyňou uplatnený a ani súdom posudzovaný), tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech účastníka (spotrebiteľa) tým, že od spotrebiteľa vyžaduje zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k/ O.z., ktorá je podľa § 53 ods. 5 O.z. neplatná. Neplatnosť má za následok, že nie je možné využiť ani moderačné právo súdu upravené v § 545a O.z., keďže ust. § 53 ods. 5 O.z. má ako lex specialis v spotrebiteľských vzťahoch prednosť pred ustanovením § 545a O.z.. Okrem toho by však moderácia neprijateľnej zmluvnej podmienky na prípustnú výšku odporovala aj zásade efektivity európskeho práva, pretože by bránila efektívnemu presadeniu cieľa sledovaného smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22. januára 2015 v spojených veciach C-482/13, Unicaja Banco, a C-484, , Caxabank). Zároveň súd prvej inštancie správne v súlade s vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj vo výroku I. napadnutého rozsudku. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti, preto odvolanie žalobkyne z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky vo výroku I., v zamietajúcej časti veci samej vo výroku III., vrátane závislého výroku IV. o náhrade trov prvoinštančného konania podľa a potvrdil. Odvolací súd potvrdil podľa a rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti o náhrade trov konania. Ak totiž mala strana konania úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí ( ). Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. V prejednávanej veci nebol namietaný rozsah úspechu žalobkyne 53% a úspech žalovaného 47%. Pomer úspechu a neúspechu strán tak predstavoval 6% v prospech žalobkyne, ktorej v uvedenom rozsahu bola náhrada trov konania pred súdom prvej inštancie priznaná. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

7. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania, v ktorom bol plne úspešný žalovaný, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni. Odvolací súd mu však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa mu náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. ).

8. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/. ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa . ( ) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( )

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )