Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Ek-2769-2023.pdf
PDF · 75.59 KB
Case nature
Subarea
11Ek/2769/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., D.: XX XXX XXX, C. C. E. X, XXX XX F. G., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Simona Radosová, s.r.o., IČO:50 711 784, so sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti povinnému: H. G., A.: XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXXX/XX, XXX XX J., o vymoženie 32,94 Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok "), zamieta.
II. Oprávnený nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 28.11.2023 domáhal od povinného vymoženia 32,94 Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu – platobný rozkaz K. C. J. C. L. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 29.09.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.11.2023 (ďalej aj ako „exekučný titul“).
2. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
4. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
5. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
6. Podľa § 48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Civilný sporový poriadok “) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky "). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené procesné podmienky v zmysle § 161 Civilného sporového poriadku . Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou vecnej legitimácie vyplývajúcej z odseku 2 predmetného ustanovenia, ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (oprávnenia alebo povinnosti), ktoré je predmetom konania.
10. Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie a predloženého exekučného titulu súd zistil, že žalobcom v základom konaní bola podľa predloženého exekučného titulu spoločnosť: A. B., C.. D.: XX XXX XXX, C. C. E. X, XXX XX F. – C. G.. V návrhu na vykonanie exekúcie v časti „A) Účastníci konania a ich zákonní zástupcovia – oprávnení“ bola ako oprávnený uvedená spoločnosť A. B., C., D.: XX XXX XXX, C. C. E. X, XXX XX F. – C. G.. Lustráciou v Obchodnom registri súd zistil, že pod IČO- m XX XXX XXX (uvedenom v záhlaví exekučného titulu) nie je evidovaný oprávnený, ale je evidovaná obchodná spoločnosť: J. C., C., C. C. B. XX, XXX XX F..
11. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia) a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 69/2012 zo dňa 12.09.2012).
12. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010).
13. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu dospel k záveru, že je tu daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko na základe predložených príloh oprávnený nie je osobou oprávnenou z exekučného titulu, oprávnený v exekučnom konaní nedisponuje aktívnou exekučnou legitimáciou a jeho návrhu nemožno vyhovieť. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je takým nedostatkom procesných podmienok konania, ktorý je neodstrániteľný, preto jeho zákonom predpokladaným následkom je zamietnutie návrhu, resp. zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu preto súd nevyzýval oprávneného k oprave a k správnemu označeniu žalobcu – oprávneného v predloženom exekučnom titule. Súd nepovažuje v danej situácii za hospodárne čakať na opravné uznesenie vzhľadom na to, že oprávnený si následne môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie.
14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol. (I. výroková veta rozhodnutia)
15. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
16. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
17. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
18. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. Z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Civilný sporový poriadok “) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa článku 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
21. Podľa článku 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
22. O trovách exekučného konania súd rozhodoval v zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku za použitia analógie podľa článku 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku . S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, kedy účastníkom exekučného konania je iba oprávnený a konanie súčasne trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnený, ktorý bol neúspešný s návrhom na vykonanie exekúcie, nemá nárok na ich náhradu (II. výroková veta rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.