Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/80/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu BLUECUBE, s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 44 079 583, právne zast. JUDr. Félix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému 1/ Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Partizánska cesta 5, 974 00 Banská Bystrica, IČO: 36 056 006, právne zast. AK Pekár, s. r. o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, v mene ktorej koná konateľ - advokát JUDr. Ing. Bernard Pekár, PhD. a žalovanému 2/ Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s., so sídlom Partizánska cesta 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 644 030, právne zast. KOVAL & spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, v mene ktorej koná konateľ

- advokát JUDr. Juraj Koval, o zaplatenie sumy 82.984,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresnom súde Banská Bystrica, č. k. -753 zo dňa 20. februára 2018 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. -753 zo dňa 20.februára 2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému 1/ aj žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobou podanou na súd dňa 6.2.2008 sa pôvodný žalobca AGROHONT DUDINCE, družstvo, Viničná 404, 962 71 Dudince, IČO: 36 00 469 domáhal, aby súd uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne majetkovú ujmu, ktorá žalobcovi vznikla za obdobie od 01. 05. 2004 do 05. 02. 2008 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov. Uviedol, že Rozhodnutím č. -477 zo dňa 02. 11. 1988 prípadne inými rozhodnutiami príslušných vodohospodárskych orgánov podľa o štátnej správe vo vodnom hospodárstve a o štátnej správe pre životné prostredie, v súlade s o vodách v znení , a ustanoveniami o správnom konaní, boli vo vodoprávnom konaní určené a vymedzené pásma hygienickej ochrany vodného zdroja na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov „Q. M. (časť H.)“ a stanovené záväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia vymedzených pásiem hygienickej ochrany (ďalej len „Rozhodnutia“). , na základe ktorého boli vyhlásené niektoré ochranné pásma podľa Rozhodnutí bol zrušený a s účinnosťou od 01. 06. 2002 nahradený (ďalej len „“). Podľa prechodného ustanovenia Starého vodného zákona uvedeného v sa ochranné pásma určené na ochranu výdatnosti, kvality alebo zdravotnej bezchybnosti vodných zdrojov podľa považujú za ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa Starého vodného zákona. Na základe Starého vodného zákona patrí vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy za

obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov. Na základe Starého vodného zákona pritom majetkovú ujmu znáša ten, kto vodárenský zdroj využíva na plnenie úloh. Postup úhrady majetkovej ujmy mal ustanoviť osobitný predpis a ako uvedený osobitný predpis je v poznámke uvedený exemplifikatívne o ochrane poľnohospodárskeho pôvodného fondu. bol však s účinnosťou od 01. 05. 2004 zrušený a nahradený a s účinnosťou od 01. 05. 2004 však už postup úhrady majetkovej ujmy neupravuje. bol s účinnosťou od 01. 07. 2004 zrušený a nahradený (ďalej len „“). Na základe prechodného ustanovenia uvedeného v Nového vodného zákona sa ochranné pásma určené na ochranu výdatnosti, kvality alebo zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov podľa doterajších právnych predpisov považujú za ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa Nového zákona. Na základe Nového vodného zákona za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemkov náhrada ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja. Na základe Nového vodného zákona v sporoch o úhradu majetkovej ujmy rozhoduje súd. Znaleckým posudkom Slovenského Hydrometeorologického Ústavu, č. 303-6967/2007/19509 zo dňa 19. 12. 2007 boli žalovaní určení ako povinné subjekty na uhradenie majetkovej ujmy vzniknutej z obmedzenia hospodárenia v ochranných pásmach vodných zdrojov v lokalite Q. M., nakoľko v uplatňovanom období boli odberateľmi vody z uvedených vodných zdrojov. Vzhľadom na skutkovú a právnu podobnosť s danou právnou vecou žalobca pripája právoplatný rozsudok Okresného súdu v Topoľčanoch č. k. a rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. . Žalobca je oprávneným nájomcom pozemkov evidovaných Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici, Správou katastra Krupina pre katastrálne územie H., Y., H. M., Q. M., H., Q.. M., V.. Y., N., L. a Katastrálnym úradom v Nitre, Správa katastra Levice, pre katastrálne územie Q. a L., na ktorých boli Rozhodnutiami vyhlásené ochranné pásma zodpovedajúce ochranným pásmam vodárenských zdrojov podľa Starého vodného zákona ako aj Nového vodného zákona a žalobca je teda aktívne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu majetkovej ujmy. V dôsledku vyhlásenia ochranných pásiem dochádza k obmedzenému hospodáreniu žalobcu, a to na základe dodržiavania obmedzujúcich opatrení stanovených Rozhodnutím, ako i zákonných a iných obmedzení obhospodarovania. Žalobca obhospodaruje pôdu, na ktorej nie je možné hospodáriť intenzívne bez výrazných obmedzení a ako oprávnený nájomca nemôže plne realizovať všetky intenzifikačné opatrenia smerujúce k zvýšeniu produkcie. V dôsledku dodržiavania obmedzujúcich opatrení žalobca každoročne vykazuje znižovanie úžitkovosti chovu dobytka, zníženie produktivity práce, efektívnosti výroby, znižovanie kvality mlieka a mäsa. V dôsledku hospodárenia s obmedzenými možnosťami na trvalých trávnych porastoch žalobca znižuje produkciu na týchto pozemkoch. Pre žalobcu vyhlásenie ochranných pásiem znamenalo vyvolané každoročné viacnáklady a majetkovú ujmu, ktorá sa prejavila tak v rastlinnej, ako aj živočíšnej výrobe. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje žalobca vykonať znalecké dokazovanie na špecifikáciu majetkovej ujmy a jej výšku. Majetková ujma predstavuje zníženie hospodárskeho výsledku a majetku žalobcu ako poľnohospodárskeho subjektu hospodáriaceho na poľnohospodárskom pôdnom fonde. Táto majetková ujma pôsobí ako následok obmedzeného hospodárenia a je ju možné po znaleckom dokazovaní vyjadriť v peniazoch. Žalobcovi vznikla v dôsledku obmedzenia hospodárenia majetková ujma, teda škoda a skutočné náklady, ktoré žalobca vynaložil zo svojho, na dodržiavanie základných povinností vyplývajúcich z Rozhodnutia, ako aj ďalšie náklady, ktoré žalobca musel vynaložiť v súvislosti s tým, aby bol režim ochranných pásiem dodržiavaný a aby hospodársky výsledok žalobcu bol porovnateľný s inými subjektami, ktoré tento režim nemusia dodržiavať.

3. Uznesením č. k. -71 zo dňa 08. 07. 2008 súd žalobcu vyzval na doplnenie podania zo dňa 06. 02. 2008, a to aby upravil petit návrhu tak, aby bol jasný, určitý a vykonateľný, t. j. špecifikoval v peňažnom vyjadrení v akej konkrétnej výške má byť žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uložená povinnosť nahradiť žalobcovi majetkovú ujmu.

4. Podaním zo dňa 13. 10. 2008 žalobca uviedol, že dopĺňa petit žaloby tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi majetkovú ujmu vo výške 1 800 000,- Sk vzniknutú za obdobie od 01. 05. 2004 do 30. 04. 2005 a majetkovú ujmu vo výške 700 000,- Sk vzniknutú za obdobie od 01. 05. 2005 do 05. 02. 2008, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 2 500 000,-- Sk od 04. 06. 2008 do zaplatenia.

5. Od 01. 01. 2009 bola v Slovenskej republike zavedená nová mena, a teda prepočtom a premenou súm zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu a pravidiel pre zaokrúhľovanie, žalobca si uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 82.984,80 Eur s príslušenstvom.

6. Uznesením č. k. -99 zo dňa 30. 01. 2009, právoplatným dňa 25. 02. 2009, súd pripustil zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa (žalobcu) tak, že z konania ako navrhovateľ (žalobca) vystupuje AGROHONT DUDINCE, družstvo, so sídlom Viničná 404, 962 71 Dudince a na jeho miesto ako účastník na strane navrhovateľa (žalobcu) vstupuje do konania obchodná spoločnosť BLUECUBE, s. r. o., so sídlom Pražská 4, 040 11 Košice, IČO: 44 079 583, a to s poukazom na , v znení účinnom do 30. 06. 2016 a s odôvodnením, že vzhľadom na to, že súd mal preukázané uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 09. 2008, ktorou žalobca postúpil pohľadávku voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ na postupníka, sú splnené predpoklady na pripustenie zmeny účastníka konania na strane navrhovateľa (žalobcu) a obchodná spoločnosť, ktorá ako účastník má vstúpiť do konania na strane navrhovateľa (žalobcu), súhlasila so vstupom do konania.

7. Žalovaný 1/ sa k žalobe písomne nevyjadril.

8. Žalovaný 2/ namietal, že žaloba nespĺňa podmienku určitosti vo vzťahu ku skutkovému vzťahu a predmetu konania, žalobca v žalobe jednoznačne neidentifikoval nehnuteľnosti, za užívanie ktorých sa domáha majetkovej ujmy. Žalovaný 2/ považuje žalobu za predčasne podanú, nakoľko žalobca si u žalovaného 2/ neuplatnil svoj nárok žiadosťou v zmysle Žalobca tiež podľa žalovaného 2/ nepreukázal svoje postavenie nájomcu, nepreukázal, že je osobou, ktorej zákon priznáva právo uplatňovať si náhradu majetkovej ujmy. Žalovaný 2/ vznikol zápisom do Obchodného registra až dňa 1.1.2006 a vodárenské zdroje, ktoré môžu súvisieť s predmetom tohto konania začal prevádzkovať až dňa 1.7.2006, pričom žalovaný 2/ nie je právnym nástupcom žiadneho iného subjektu a nemôže znášať zodpovednosť za akékoľvek ujmy vzniknuté v časovom období pred svojim vznikom. Podľa žalovaného 2/ medzi žalobcom a žalovaným 2/ neexistuje žiadny právny vzťah, na základe ktorého by si žalobca mohol uplatniť svoj nárok. Žalovaný 2/ z dôvodu právnej istoty vzniesol aj námietku premlčania. Namietal tiež, že žalobca nepreukázal akúkoľvek vzniknutú ujmu v príčinnej súvislosti s obmedzením obhospodarovania nehnuteľností, na ktorých bolo vyhláseného ochranné pásmo vodárenského zdroja, nepreukázal ani výšku požadovanej ujmy.

9. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Na pojednávaní dňa 11.8.2009 súd prvej inštancie skonštatoval, že spornou otázkou v konaní zostáva aktívna legitimácia pôvodného žalobcu na základe spornej skutočnosti, či v danom prípade došlo k vyhláseniu ochranného pásma vodárenských zdrojov na pozemkoch vlastníkom, resp. nájomcom alebo správcom ktorých bol pôvodný žalobca, teda či príslušný orgán vyhlásil takéto pozemky za ochranné pásma vodárenských zdrojov, aké konkrétne obmedzenia v súvislosti s takým vyhlásením za ochranné pásma vodárenských zdrojov boli udelené pôvodnému žalobcovi a v akom rozsahu boli tieto obmedzenia z jeho strany dodržiavané. Súd v tomto smere nariadil znalecké dokazovanie uznesením č. k. -291 zo dňa 12.11.2009 v spojení s uznesením č. k. -299 zo dňa 21.12.2009 a za znalca ustanovil K.. T. V. zapísaného v zozname znalcov v odbore Geodézia a kartografia. Znalcovi uložil, aby presne špecifikoval pozemky, na ktoré sa vzťahuje ochranné pásmo na ochranu akosti a zdravotnej nezávadnosti pozemných vôd vodných zdrojov H. vyhlásené rozhodnutím ONV vo Zvolene, odbor poľnohospodárstva, lesníctva a vodného hospodárstva č. j. OPLVH-vod.2548/406/88-477 zo dňa 2.11.1988, ktoré žalobca podľa súdu predložil v nedostatočnej podobe.

10. Znalec vypracoval vo veci písomný Znalecký posudok č. 37/2010 s tým, že na základe uznesenia súdu objednal odborný podklad od Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy na vyšpecifikovanie pozemkov užívaných AGROHONTOM DUDINCE v predmetných rokoch spadajúcich do ochranného pásma podzemných vôd vodných zdrojov H. tak, ako bolo ochranné pásmo stanovené rozhodnutím Okresného národného výboru vo Zvolene, odbor poľnohospodárstva, lesníctva a vodného hospodárstva, č. j. OPLVH-vod. -477 a záver Znaleckého posudku bol: V prílohe je dodaný podklad od Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy požadovaných súdom. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava potom v predmetnej listine, označenej ako Odborný posudok, v tabuľkovom prehľade deklaroval výmeru obhospodarovaných kultúrnych dielov LPIS užívateľom AGROHONT DUDINCE v ochranných pásmach vodárenských zdrojov s tým, že prienikom

užívateľom obhospodarovaných plôch kultúrnych dielov v rokoch 2004-2008 zrejmých z materiálov priložených v objednávke odborného posudku a plôch vrstiev ochranných pásiem vodárenských zdrojov dodaných Výskumným vodného hospodárstva zistil výmeru uvedených plôch kultúrnych dielov obhospodarovaných užívateľom, ktorá sa nachádza v ochranných pásmach vodárenských zdrojov. Následne je uvedený tabuľkový prehľad pre lokalitu Y. s tým, že na základe uvedeného deklaruje, že užívateľ hospodáril v ochranných pásmach vodárenských zdrojov je jednotlivých rokoch v nasledovných výmerách: 2004 - 194,14 ha, 2005 - 192,82 ha, 2006 - 192,44 ha, 2007 - 192,64 ha, 2008 - 193,22 ha a Prílohou predmetnej listiny bolo aj 5 strán mapových príloh.

11. Žalovaní 1/ a 2/ žiadali návrh zamietnuť, namietali aktívnu legitimáciu žalobcu a tvrdili, že nárok na náhradu ujmy patrí len vlastníkovi pozemkov. Žalovaný 1/ tiež namietal, že postúpenie pohľadávky na žalobcu je neplatné, namietal, že žalobca nepreukázal, za ktoré pozemky a v akej výmere si uplatňuje náhradu majetkovej ujmy, nepreukázal, že sa tieto pozemky nachádzajú skutočne v ochranných pásmach a nepreukázal tiež, že právny predchodca žalobcu tieto pozemky v rozhodnom období skutočne užíval. Žalovaný 1/ namietal aj premlčanie nároku žalobcu.

12. Súd prvej inštancie skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním posúdil podľa a o vodách, ďalej podľa , o vodách a napokon podľa o vodách v znení účinnom do 14.1.2015, podľa o vodách v znení účinnom do 31.10.2009 a poukázal na úpravu , a .

13. Súd prvej inštancie uviedol, že v čase začatia súdneho konania bol účinným procesným predpisom (Zák. č. 1963 Zb. - ) a v zmysle mal žalobca v návrhu na začatie konania opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva. Bolo preto povinnosťou tvrdenia aj dôkaznou povinnosťou žalobcu v konaní uviesť a následne aj preukázať, že právny predchodca žalobcu bol obmedzený v hospodárení na pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, resp. že bol preukázateľne obmedzený v užívaní pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov. Žalobca bol teda povinný uviesť a preukázať, vlastníkom, správcom alebo nájomcom ktorých konkrétnych pozemkov v ktorom konkrétnom ochrannom pásme vodárenských zdrojov bol právny predchodca žalobcu, ako konkrétne bol obmedzený v hospodárení, resp. užívaní takýchto pozemkov a aká konkrétna majetková ujma mu tým vznikla.

14. K námietkam aktívnej legitimácie žalobcu súd uviedol, že v zmysle príslušnej právnej úpravy náhrada majetkovej ujmy podľa , resp. patrila tak vlastníkovi, ako aj správcovi a nájomcovi pozemkov. Pokiaľ aj s účinnosťou od 15.1.2015 došlo k zmene tak, že bola vypustená zákonná skratka „vlastník“, súd poukázal na to, že predmetom tohto konania je náhrada ujmy za obdobie od 1.5.2004 do 5.2.2008, právny názor súdu prvej inštancie k námietkam aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý súd zaujal už na pojednávaní dňa 11.8.2009 zostal nezmenený, keďže by išlo o retroaktívny účinok a aj podľa všeobecne-občiansko-právnej úpravy obdobné právo na ochranu ako vlastník má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba ( ).

15. Žalobca v žalobe len všeobecne uviedol, že rozhodnutím ONV odbor PLVH vo Zvolene č. -477 zo dňa 2.11.1988, prípadne inými rozhodnutiami príslušných vodohospodárskych orgánov boli určené a vymedzené pásma hygienickej ochrany vodného zdroja na ochranu výdatnosti a zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov „Q. M., časť H.“ a stanovené záväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia vymedzených pásiem hygienickej ochrany, tvrdil, že právny predchodca žalobcu bol oprávneným nájomcom pozemkov evidovaných pre príslušné katastrálne územia a uviedol, že v dôsledku vyhlásenia ochranných pásiem dochádza k obmedzenému hospodáreniu právneho predchodcu žalobcu z dôvodu dodržiavania obmedzujúcich opatrení stanovených rozhodnutiami, ako aj zákonných a iných obmedzení obhospodarovania a právnemu predchodcovi žalobcu vznikla v dôsledku obmedzenia hospodárenia majetková ujma, teda škoda a skutočné náklady, ktoré vynaložil zo svojho na dodržiavanie základných povinností vyplývajúcich z rozhodnutí, ako aj ďalšie náklady, ktoré musel žalobca vynaložiť v súvislosti s tým, aby bol dodržiavaný režim ochranných pásiem a aby hospodársky výsledok žalobcu bol dorovnateľný s inými subjektmi, ktoré tento režim nemusia dodržiavať. Žalobca v žalobe ako dôkaz označil znalecký posudok Slovenského hydrometeorologického ústavu zo dňa 19.12.2007, tento znalecký posudok však nepredložil, predložil len listinu zo dňa 19.12.2007, ktorá mala

charakter oznámenia informácií zo strany SHMÚ spoločnosti GENERIX a. s. Bratislava. Žalobca teda v žalobe neuviedol konkrétne pozemky, ktoré užíval alebo na ktorých hospodáril právny predchodca žalobcu a ktoré pozemky mali patriť do ochranného pásma a neoznačil a ani k žalobe nepripojil relevantné dôkazy na preukázanie tvrdeného nároku žalobcu.

16. Súd prvej inštancie ďalej vychádzal zo záveru, že žalobca nepreukázal ani vlastníkom alebo nájomcom, ktorých konkrétnych pozemkov patriacich do ochranného pásma bol právny predchodca žalobcu. Listiny predložené žalobcom tieto skutočnosti nepreukazujú, a to ani nájomná zmluva, ktorú mal právny predchodca žalobcu uzatvorenú so Slovenským pozemkovým fondom (SPF), táto preukazuje len to, ktoré pozemky mal právny predchodca žalobcu v nájme od SPF, nepreukazuje však, že skutočne išlo o pozemky, ktoré spadali do ochranného pásma a tiež nepreukazuje, či a aké obmedzenia pri užívaní týchto pozemkov právny predchodca žalobcu dodržiaval. Pokiaľ aj žalobca na pojednávaní konanom dňa 20.2.2018 uviedol, že vzhľadom na náročnosť výmery pozemkov si dá na túto skutočnosť vypracovať súkromný znalecký posudok, súd poukázal na to, že preukázanie vlastníckeho práva a práva nájmu nepredstavuje skutočnosť, na ktorú treba odborné alebo vedecké poznatky, ale vlastnícke právo sa preukazuje údajmi katastra a právo nájmu zmluvným vzťahom založeným nájomnou zmluvou, súd preto takýto dôkaz nevyhodnotil ako dôkaz, na základe ktorého by mal pojednávanie odročiť a dať žalobcovi možnosť na predloženie takéhoto dôkazu. Aj keď údaje katastra sú verejným registrom, neznamená to, že súd by si mal z týchto údajov zisťovať, vlastníkom ktorých pozemkov bol právny predchodca žalobcu. Možnosť súdu aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov je daná len vtedy, ak tieto registre nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou ( ), v danom prípade ale žalobca konkrétne tvrdenia o vlastníctve konkrétnych pozemkov neuviedol.

17. Žalobca teda ani do vyhlásenia dokazovania za skončené neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia o konkrétnych pozemkoch patriacich do ochranného pásma vôd, ktoré obhospodaroval alebo užíval právny predchodca žalobcu a žalobca do vyhlásenia dokazovania za skončené ani neoznačil a nepredložil relevantné dôkazy na preukázanie existencie konkrétnych pozemkov patriacich do ochranného pásma vôd, ktoré obhospodaroval alebo užíval právny predchodca žalobcu. Pokiaľ aj žalobca uviedol, že Rozhodnutie o určení ochranného pásma malo len opisný charakter, ani táto skutočnosť nezbavovala žalobcu povinnosti v tomto súdnom konaní relevantným spôsobom špecifikovať a preukázať, že práve tie konkrétne pozemky, na ktoré sa popis vymedzenia rozsahu ochranného pásma vzťahuje, boli v užívaní právneho predchodcu žalobcu, t. j. že bol ich vlastníkom alebo nájomcom. Rovnako pokiaľ aj v konaní bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie, tento znalecký posudok nezodpovedal zadaniu úlohy súdom a nemal potrebnú výpovednú hodnotu, keď znalec posudok vypracoval tak, že si vyžiadal odborné vyjadrenie, toto je však tvorené len tabuľkovým prehľadom, bez akejkoľvek ďalšej relevancie, že skutočne ide o pozemky, ktoré sa nachádzajú v ochrannom pásme a ktoré boli v užívaní právneho predchodcu žalobcu a bez doloženia hodnoverných podkladov, na základe ktorých bol tento výstup spracovaný. V súvislosti s vypracovaným znaleckým posudkom súd poukazuje aj na skutočnosť, tak ako je to zaznamenané aj v úradnom zázname zo dňa 26. 09. 2011 na č.l. 420, že znalec pri telefonickom kontakte sudkyni na otázku, prečo znalecký posudok nevypracoval tak, ako mu to bolo uložené súdom, teda nešpecifikoval všetky pozemky, na ktoré sa vzťahuje vyhlásené ochranné pásmo, ale špecifikoval len pozemky užívané družstvom, uviedol, že: „boli za ním z tej firmy a povedali mu, že takto sa to robí, že to tak má urobiť“. Znalecké dokazovanie teda ani spolu s ostatnými dôkazmi predloženými žalobcom nepreukazuje aké konkrétne pozemky nachádzajúce sa v ochrannom pásme užíval alebo na nich hospodáril právny predchodca žalobcu. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ aj súd nariadil znalecké dokazovanie, bolo to z dôvodu, že podľa procesných predpisov účinných do 30. 06. 2016, aj keď len výnimočne, súd mohol vykonať aj iné dôkazy, ani to však nezbavovalo žalobcu povinnosti uviesť dostatočne, teda pravdivo a úplne tvrdenia o svojom nároku, teda v danom prípade najmä o konkrétnych pozemkoch. Preukázaním existencie konkrétnych pozemkov nie je ani skutočnosť, že počas žalovaného obdobia neboli proti právnemu predchodcovi žalobcu iniciované žiadne správne konania ani iné konanie z titulu porušenia režimu hospodárenia a zníženia akosti a nezávadnosti vodných zdrojov nachádzajúcich sa v ochranných pásmach H. a že proti právnemu predchodcovi žalobcu nebolo na úseku štátnej vodnej správy iniciované žiadne konanie na úseku štátnej správy ochrany prírody a krajiny. Vyjadrenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia zo dňa 09. 01. 2010 a Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 29. 12. 2009 preukazujú len to, že proti právnemu predchodcovi žalobcu žiadne takého konania neboli vedené, ale ani z takého konštatovania nie je zistiteľné, a teda ani preukázané, že vlastníkom alebo nájomcom ktorých konkrétnych pozemkov v ochrannom pásme bol právny predchodca žalobcu.

18. Keďže žalobca nepreukázal vlastníkom alebo nájomcoch ktorých konkrétnych pozemkov patriacich do ochranného pásma bol právny predchodca žalobcu, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, súd už ďalšie skutočnosti uplatneného nároku nevyhodnocoval. Súd však poukazuje na to, že žalobca neuviedol konkrétne tvrdenia ani o tom aké konkrétne obmedzenia a v akom konkrétnom rozsahu právny predchodca žalobcu dodržiaval alebo vykonával, ani prečo mu vznikla ujma práve v žalovanej výške a neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy na tieto skutočnosti. Len samotná skutočnosť, že právny predchodca žalobcu obhospodaroval pozemky v ochrannom pásme, ešte nemôže byť dôvodom na poskytnutie náhrady majetkovej ujmy, keďže toto prípadné právo je možné priznať len za preukázateľné obmedzenie. Nemožno totiž automaticky vychádzať z predpokladu, že každé obmedzenie zakladá aj právo na náhradu majetkovej ujmy, ale len také obmedzenie, ktorého reálna existencia a prejav vo forme ujmy právneho predchodcu žalobcu by boli aj žalobcom jednoznačne preukázané. Rovnako vzhľadom na dobu od vyhlásenia ochranného pásma a vzhľadom na obdobie, za ktoré sa žalobca v tomto súdnom konaní náhrady ujmy domáhal, súd má za, že možno dôvodne predpokladať, že dotknutý subjekt nemal náhradu ujmy dostávať trvale, keďže bolo následne jeho povinnosťou prispôsobiť sa existujúcim obmedzeniam. Taktiež nie je možné domáhať sa náhrady ujmy, ktorá prípadne vznikne za dodržiavania právnych predpisov, resp. následne po vyhlásení ochranného pásma prijatých právnych predpisov.

19. K námietkam žalovaného 1/ o neplatnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že v Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 18.9.2008 bola postúpená pohľadávka dostatočne identifikovaná, a preto súd aj uznesením pripustil zámenu na strane žalobcu. K námietke premlčania súd uviedol, že nebola relevantne zdôvodnená a vzhľadom na to, že toto súdne konanie začalo 6.2.2008 a žalobca sa v ňom domáhal náhrady ujmy za obdobie od 1.5.2004 do 5.2.2008, nemohol byť premlčaný celý uplatnený nárok.

20. Keďže žalobca v súdnom konaní nepreukázal ani len skutočnosti potrebné pre posúdenie základu uplatneného nároku, neboli podľa súdu prvej inštancie splnené podmienky ani na vydanie medzitýmneho rozsudku v zmysle , resp. . Súd prvej inštancie preto na žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa a tak, že žalovanému 1/ a žalovanému 2/, ktorí boli v konaní úspešní, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

21. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potvrdené na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Žalobca namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny, nezákonný a arbitrárny, jeho odôvodnenie nezodpovedá zákonom kladeným požiadavkám na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Namietal, že už jeho právny predchodca, pôvodne žalobca AGROHONT Dudince, družstvo v podanej žalobe špecifikoval rozhodnutie vydané vo vodoprávnom konaní, ktorým boli určené a vymedzené pásma hygienickej ochrany vodného zdroja „Q. M. - časť H.“ a stanovené záväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia vymedzených pásiem hygienickej ochrany, družstvo už v žalobe uviedlo, že je oprávneným nájomcom špecifikovaných katastrálnych území, na ktorých bolo vyhlásené ochranné pásmo a zároveň boli v žalobe uvedené aj konkrétne príčiny vzniku majetkovej ujmy, jej zložiek a aj konkrétne dôsledky dodržiavania obmedzujúcich opatrení v ochrannom pásme. Už v žalobe navrhol žalobca vykonať znalecké dokazovanie na špecifikáciu majetkovej ujmy a jej výšky, následne podaním zo dňa 10.10.2008 bol petit žaloby doplnený o konkrétnu sumu majetkovej ujmy, náhrady ktorej sa žalobca domáha, a to napriek spornosti jej výšky. Zo znaleckého posudku č. 37/2010 zo dňa 27.7.2010 vypracovaného K.. T. V. na základe uznesenia súdu podľa žalobcu jednoznačne vyplýva jednak špecifikácia všetkých kultúrnych dielov obhospodarovaných družstvom v ochrannom pásme a aj rozsah užívania kultúrnych dielov v prípade, že tieto zasahujú do ochranného pásma len čiastočne. Znalecký posudok podľa žalobcu zároveň špecifikuje aj celkovú výmeru družstvo obhospodarovaných pozemkov v ochrannom pásme počas jednotlivých rokov, za ktoré bola náhrada majetkovej ujmy uplatnená.

23. Žalobca počas konania opätovne poukazoval na to, že vyhlásené ochranné pásmo nebolo zaznačené do katastrálnych máp, ale len do vodohospodárskych máp, poukazoval na to, že ochranné pásmo nebolo v správnom rozhodnutí špecifikované číslami parciel, ale len popisným spôsobom terénneho označenia, preto je pochopiteľné, že ochranné pásmo sa vplyvom času a prírodných

podmienok menilo. Zo strany žalobcu teda došlo k opisu rozhodujúcich skutočností spočívajúcich v obmedzení hospodárenia na družstvom užívaných pozemkoch v ochrannom pásme, žalobca predložil, resp. označil dôkazy, ktorých sa dovolával, konkrétne správne rozhodnutie, na základe ktorého bolo ochranné pásmo vyhlásené a ktorým boli stanovené záväzné podmienky, ktoré bolo družstvo povinné dodržiavať, predložil niekoľko vzorových nájomných zmlúv, čestné vyhlásenia, odborný posudok, potvrdenia kontrolných úradov a návrh na znalecké dokazovanie na ustálenie výšky majetkovej ujmy. Súd prvej inštancie však podľa žalobcu bez relevantného dôvodu nevykonal dôkaz, ktorý navrhol už právny predchodca žalobcu v pôvodnej žalobe, a to znalecké dokazovanie za účelom ustálenia výšky majetkovej ujmy. Žalobca preto nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, že neuviedol, prečo mu vznikla ujma práve v žalovanej výške a neoznačil a ani nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Práve navrhnutým znaleckým dokazovaním by bolo možné určenie presnej výšky vzniknutej majetkovej ujmy, pričom vypracovanie znaleckého posudku na určenie výšky majetkovej ujmy predpokladá aj o vodách.

24. Žalobca poukazoval na rozhodnutia Ústavného súdu SR (sp. zn. a ), kde Ústavný súd SR uviedol, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na doplnenie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

25. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za dostatočne a náležite odôvodnený, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa nesplnenia povinnosti tvrdenia a neunesenia dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k uplatňovanému nároku. Namietal tiež, že nepovažuje žalobcu za aktívne vecne legitimovaného v tomto konaní a to s poukazom na o vodách, v zmysle ktorého patrí náhrada majetkovej ujmy len vlastníkovi pozemku, a žalobca v konaní tvrdil len nájomný vzťah k údajne obhospodarovaným pozemkom. Ak by aj žalobca bol aktívne vecne legitimovaný a preukázal by svoje tvrdenia, podľa žalovaného 1/ je jeho nárok čiastočne premlčaný a to v zmysle . Nakoľko žaloba bola na súd podaná dňa 6.2.2008, je podľa žalovaného 1/ premlčaný nárok uplatňovaný žalobcom, ktorý mal vzniknúť pred 6.2.2006 (subjektívna lehota), resp. pred 6.2.2005 (objektívna lehota). Žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

26. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný 2/, ktorý tiež považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a náležite právne zdôvodnené. Z podaného odvolania podľa žalovaného 2/ nevyplýva, v čom konkrétne vidí žalobca nesprávnosť, nezákonnosť alebo arbitrárnosť napadnutého rozsudku. Žalobca podľa žalovaného 2/ nepreukázal vlastníkom, správcom alebo nájomcom, ktorých konkrétnych pozemkov a v ktorom konkrétnom ochrannom pásme vodárenských zdrojov bol právny predchodca žalobcu, ako konkrétne bol obmedzený v hospodárení alebo užívaní týchto pozemkov, ani aká konkrétna majetková ujma mu mala vzniknúť, nezdôvodnil ani náležite žalovanú výšku ujmy. Znalecký posudok č. 37/2010, na ktorý žalobca v odvolaní poukazuje, nemá potrebnú výpovednú hodnotu, pretože znalec pri vypracovaní posudku si len vyžiadal odborné vyjadrenie od Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, ktoré je však tvorené len tabuľkovým prehľadom bez akejkoľvek ďalšej relevancie a súvislosti, či ide skutočne o pozemky, ktoré sa nachádzajú v ochrannom pásme a ktoré boli v užívaní právneho predchodcu žalobcu. Žalobcom požadovaná náhrada majetkovej ujmy vo výške 82.984,80 Eur nebola podľa žalovaného 2/ v konaní nikdy zdôvodnená a žalobca nepreukázal, akým spôsobom dospel k uplatnenej výške majetkovej ujmy. Žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa , a v senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie bolo žalobcom podané dôvodne.

28. Z predloženého spisu odvolací súd okrem iného zistil tiež nasledovné skutočnosti: Žaloba v tejto veci bola podaná na súd dňa 6.2.2008 pôvodným žalobcom AGROHONT DUDINCE, družstvo, Viničná 404, 962 71 Dudince, IČO: 36 00 469, ktorý v žalobe tvrdil, že je oprávneným nájomcom dotknutých pozemkov, na ktorých boli rozhodnutiami vodohospodárskych orgánov vyhlásené ochranné pásma a tvrdil, že na základe dodržiavania obmedzujúcich opatrení vznikla žalobcovi majetková ujma. Majetkovú

ujmu si uplatnil za obdobie od 1.5.2004 do 5.2.2008 v žalobe bez vyčíslenia a navrhol vykonať znalecké dokazovanie na špecifikáciu majetkovej ujmy a jej výšky. Na základe uznesenia súdu žalobca podaním zo dňa 13.10.2008 doplnil petit žaloby tak, že vyčíslil žalovanú majetkovú ujmu celkovou sumou 2.500.000,- Sk (za obdobie od 1.5.2004 do 30.4.2005 majetkovú ujmu vo výške 1.800.000,- Sk a za obdobie od 1.5.2005 do 5.2.2008 vo výške 700.000,- Sk), prepočtom na Eurá podľa konverzného kurzu si teda v konaní uplatnil voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nárok na zaplatenie sumy 82.948,80 Eur s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 4.6.2008 do zaplatenia). Následne súd uznesením č. k. -99 zo dňa 30.1.2009 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodne žalobca AGROHONT DUDINCE, družstvo, Viničná 404, 962 71 Dudince, IČO: 36 00 469 a do konania vstúpila na strane žalobcu obchodná spoločnosť BLUECUBE s. r. o., Pražská 4, Košice, IČO: 44 079 583, nakoľko súd mal preukázané uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.9.2008. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 25.2.2009.

29. Súd prvej inštancie pokračoval v konaní, pričom na pojednávaní dňa 11.8.2009 skonštatoval, že spornou zostáva skutočnosť, že v danom prípade došlo k vyhláseniu ochranného pásma vodárenských zdrojov na pozemkoch, ktorých vlastníkom, nájomcom alebo správcom bol pôvodný žalobca, teda či, kedy a ktorý príslušný vodohospodársky orgán vyhlásil takéto pozemky za ochranné pásma vodárenských zdrojov, aké konkrétne obmedzenia boli v súvislosti s takýmto vyhlásením ochranných pásiem udelené pôvodnému žalobcovi a v akom rozsahu boli z jeho strany dodržiavané, s čím súvisí aktívna legitimácia pôvodného žalobcu v konaní. Súd sa pokúsil spornú otázku vyriešiť predložením spisového materiálu ONV Zvolen, odbor PLVH vo veci rozhodnutia č. -477 zo dňa 2.11.1998, tento spisový materiál sa však v čitateľnej a úplnej forme zabezpečiť nedalo. Súd prvej inštancie preto uznesením č. k. -299 zo dňa 21.12.2009, za znalca v odbore: geodézia a kartografia ustanovil K.. T. V. zapísaného v zozname znalcov a uložil mu, aby presne špecifikoval pozemky, na ktoré sa vzťahuje vyhlásené ochranné pásmo na ochranu akosti a zdravotnej nezávadnosti pozemných vôd, vodných zdrojov H. vyhlásené rozhodnutím ONV Zvolen, odbor PLVH, čj OPLVH-vod.2548/406/88-477. Znalec vypracoval písomný Znalecký posudok pod č. 37/2010 zo dňa 27.7.2010 s tým, že v ňom poukázal na podklad od Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, ktorý objednal na základe uznesenia súdu. Predložený znalecký posudok súd posúdil ako nedostatočný, znalec nesplnil úlohu, ktorú mu súd uložil, preto uznesením č. k. -380 zo dňa 20.1.2011 uložil súdu prvej inštancie ustanovenému znalcovi K.. T. V. vypracovať doplnok k znaleckému posudku č. 37/2010 zo dňa 27.7.2010 tak, že presnú špecifikáciu všetkých pozemkov, na ktoré sa vzťahuje ochranné pásmo na ochranu pozemných vôd, vodných zdrojov H. vyhlásené rozhodnutím ONV Zvolen č. j. OPLVH-vod -477 uvedie s použitím identifikačných údajov v katastrálnom území, register parcely, parcelnom čísle, druhu pozemku a výmere pozemku. Doplnenie znaleckého posudku v zmysle tohto uznesenia súdu prvej inštancie napokon zrealizované nebolo, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 24 - 31) uvádza procesné uznesenia okresného súdu, odvolacieho súdu, ako aj Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho v súvislosti s uložením povinnosti sporovým stranám na zloženie preddavku na trovy, ktoré vychádzali aj z úpravy ) , ktoré ustanovenie však bolo nálezom ÚS SR zo dňa 11.5.2016 posúdené ako ustanovenie, ktoré je v rozpore s a dňom 14.6.2016 stratilo účinnosť. Posledné uznesenie v tejto veci bolo vydané odvolacím súdom dňa 21.9.2017 (Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. -699 zo dňa 21.9.2017 zrušil uznesenie OS Banská Bystrica č. k. -607 zo dňa 11.11.2013 v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie).

30. Následne súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na 20.2.2018, na ktorom vec za prítomnosti právnych zástupcov žalobcu aj žalovaných prejednal a vyhlásil napadnutý rozsudok. Nakoľko súd prvej inštancie na pojednávaní naďalej považoval za sporné, že v prípade uvádzaných pozemkov išlo o pozemky, ktoré spadali do ochranného pásma a že právny predchodca žalobcu na základe vyššie uvedeného rozhodnutia vodohospodárskeho orgánu dodržiaval na týchto pozemkoch určité opatrenia, žalobca navrhol, že vzhľadom na náročnosť výmery pozemkov si dá na túto skutočnosť vypracovať súkromný znalecký posudok, s čím však súd prvej inštancie nesúhlasil. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že žalobca neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia o konkrétnych pozemkoch patriacich do ochranného pásma vôd, ktoré obhospodaroval alebo užíval právny predchodca žalobcu a neoznačil ani nepredložil relevantné dôkazy na preukázanie takýchto tvrdení. Pokiaľ aj v konaní bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie, tento znalecký posudok nezodpovedal zadaniu úlohy súdom a nemal potrebnú výpovednú hodnotu, nakoľko znalec posudok vypracoval tak, že si vyžiadal odborné vyjadrenie, ktoré však je tvorené len tabuľkových prehľadom bez akejkoľvek ďalšej relevancie, že skutočne ide o pozemky,

ktoré sa nachádzajú v ochrannom pásme a ktoré boli v užívaní právneho predchodcu žalobcu. Znalecké dokazovanie teda tiež nepreukázalo aké konkrétne pozemky nachádzajúce sa v ochrannom pásme užíval právny predchodca žalobcu, zo spisu je zrejmé, že znalecký posudok nebol vypracovaný tak, ako to uložil súd (viď ods. 43 odôvodnenia napadnutého rozsudku).

31. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania nie sú preukázané tvrdenia žalobcu, že v prípade dotknutých pozemkov išlo skutočne o pozemky na ktorých hospodáril právny predchodca žalobcu na základe vlastníckeho alebo zmluvného vzťahu, že skutočne išlo o pozemky, ktoré spadali do ochranného pásma a že právny predchodca žalobcu pri užívaní týchto pozemkov dodržiaval určité obmedzenia, v dôsledku čoho mu vznikla majetková ujma. Odvolací súd však nesúhlasí so súdom prvej inštancie v tom, že žalobca neoznačil relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca v konaní navrhoval znalecké dokazovanie, a aj súd považoval za potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, a to uznesením č. k. -291 zo dňa 12.11.2009 v spojení s uznesením č. k. -299 zo dňa 21.12.2009. Ustanovenému súdnemu znalcovi uložil, aby presne špecifikoval pozemky, na ktoré sa vzťahuje vyhlásené ochranné pásmo na ochranu akosti a zdravotnej nezávadnosti pozemných vôd vodných zdrojov H., ktoré bolo uložené vyššie uvedeným rozhodnutím vodohospodárskeho orgánu (ONV odbor PLVH vo Zvolene, rozhodnutie č. j. OPLVH-vod. -477 zo dňa 2.11.1988), na ktoré sa odvolával žalobca. Napokon však znalecký posudok predložený na základe uznesenia súdu znalcom K.. T. V. pod č. 37/2010 súd vyhodnotil ako nedostatočný, tento podľa súdu nezodpovedal zadaniu úlohy v uznesení súdu a nemal potrebnú výpovednú hodnotu.

32. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že na pojednávaní na súde prvej inštancie dňa 11.8.2009 súd okrem iného tiež rozhodol, že vyžiada od OÚ Zvolen spisový materiál týkajúci sa vyššie uvedeného rozhodnutia č. -477 zo dňa 2.11.1988 s tým, že ak v tomto rozhodnutí budú konkrétne špecifikované pozemky, ktorých sa vyhlásené ochranné pásmo týka, žalobcovi bude uložené, aby relevantným spôsobom preukázal, že pôvodný žalobca bol vlastníkom, správcom alebo nájomcom týchto pozemkov a aby preukázal, ktoré konkrétne obmedzenia uložené týmto rozhodnutím dodržiaval, a ak v rozhodnutí nebudú pozemky jednoznačne špecifikované, bude súdom nariadené znalecké dokazovanie na určenie rozsahu pozemkov, ktorých sa vyhlásenie ochranného pásma vodárenských zdrojov týka. Následne súd vyššie uvedeným uznesením nariadil znalecké dokazovanie, bol predložený znalecký posudok 37/2010 zo dňa 27.7.2010, sporové strany sa k znaleckému dokazovaniu vyjadrili a súd prvej inštancie uznesením č. k. -380 zo dňa 20.1.2011 uložil ustanovenému znalcovi vypracovať doplnok k znaleckému posudku č. 37/2010 zo dňa 27.7.2010 o presnú špecifikáciu všetkých pozemkov, na ktoré sa vzťahuje ochranné pásmo vyhlásené vyššie uvedeným rozhodnutím ONV vo Zvolene, s tým, že pozemky budú identifikované uvedením katastrálneho územia, registra parcely, parcelného čísla, druhu pozemku a výmery pozemku. Súd prvej inštancie sa pokúsil aj telefonickým kontaktom so znalcom vyriešiť problém, prečo znalecký posudok nebol vypracovaný tak, ako mu to bolo uložené súdom, teda nebola z neho zrejmá špecifikácia všetkých pozemkov, na ktoré sa vzťahuje vyhlásené ochranné pásmo, ale špecifikoval len pozemky užívané družstvom, súdu sa však tento problém odstrániť nepodarilo (viď tiež odôvodnenie napadnutého rozsudku v ods. 43). Po pojednávaní konanom dňa 11.8.2009 dlhšiu dobu nebolo pojednávanie nariadené, medzičasom bola riešená otázka preddavkov na trovy znaleckého dokazovania, posledné rozhodnutie odvolacieho súdu v tomto smere bolo prijaté dňa 20.9.2017 (vyššie uvedené uznesenie sp. zn. -699 zo dňa 21.9.2017). Ďalšie pojednávanie v tejto veci bolo nariadené súdom prvej inštancie dňa 20.2.2018, na ktorom súd vyhlásil napadnutý rozsudok.

33. Medzičasom došlo k zmene procesno-právnej úpravy, keď s účinnosťou od 1.7.2016 sa súdne konanie riadilo , ktorý zároveň zrušil a nahradil . v zaviedol ako dôkazný prostriedok súkromný znalecký posudok, teda znalecký posudok, ktorého vypracovanie nenariadil súd, ale znalec tento posudok vypracuje na základe žiadosti niektorej zo strán sporu. Tzv. súkromný znalecký posudok bolo možné predložiť súdu aj v zmysle procesnej úpravy , súd však pri vykonávaní tohto dôkazu nemohol postupovať ako pri dokazovaní znaleckým posudkom, posudzoval takýto znalecký posudok iba ako dôkaz listinou. V zmysle v prípade, že niektorá zo strán sporu predloží súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje aj tzv. znaleckú doložku, súd pri dokazovaní takýmto znaleckým posudkom postupuje rovnako, ako by išlo o znalecký posudok predložený znalcom, ktorého ustanovil súd. Zo

spisu a aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že znalecký posudok nariadený súdom v tomto prípade nevyhovoval, preto sa mal súd v ďalšom konaní s týmto vysporiadať. Pokiaľ súd, a to aj vzhľadom na vyššie uvedenú zmenu procesno-právnej úpravy nepovažoval za potrebné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, resp. ďalší znalecký posudok, mal umožniť žalobcovi predloženie súkromného znaleckého posudku tak, ako to žalobca navrhoval na pojednávaní dňa 20.2.2018. Ako už odvolací súd skonštatoval, vo veci sa dlhšiu dobu nepojednávalo (naposledy súd prvej inštancie pojednával dňa 11.8.2009 a ďalšie pojednávanie bolo až 20.2.2018), aj keď súd medzitým nebol nečinný, riešili sa rôzne procesné otázky, rozhodoval súd prvej inštancie, odvolací súd, dovolací súd. Aj v kontexte vyššie uvedených skutočností považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý na pojednávaní dňa 20.2.2018 zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania súkromným znaleckým posudkom za nesprávne a vyhlásený rozsudok za predčasný. V tejto veci ide o pomerne zložitú problematiku, ako na to poukazoval aj žalobca v odvolaní, samotné ustanovenie o vodách predpokladá v prípade, že sa nedosiahne dohoda o určení výšky za majetkovú ujmu, určí sa táto výška na základe znaleckého posudku.

34. K námietkam žalovaných o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu odvolací súd uvádza, že súhlasí so závermi súdu prvej inštancie o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.9.2008, ako aj s tým, že vzhľadom na dátum podania žaloby (6.2.2018) a na obdobie uplatňovanej ujmy (od 1.5.2004 do 5.2.2008) je potrebné pri stanovení osoby oprávnenej požadovať náhradu majetkovej ujmy vychádzať zo záveru, že pri definovaní všeobecných povinností sa podľa a za vlastníka pozemkov považuje aj správca a nájomca, keď je v zákone použitá zákonná skratka „vlastník“, tak pre vlastníka, správcu a aj nájomcu, a preto je túto zákonnú skratku možné aplikovať aj pri , resp. , a náhrada majetkovej ujmy za obdobie uplatňované žalobcom patrila vlastníkovi, ale aj správcovi a nájomcovi pozemkov. Pokiaľ aj s účinnosťou od 15.1.2015 bola v úprave vypustená zákonná skratka „vlastník“, vzhľadom na to, že žalobca uplatnil náhradnú ujmu za obdobie od 1.5.2004 do 5.2.2008 považuje odvolací súd právny názor súdu prvej inštancie v tomto smere za správny, súhlasí so súdom prvej inštancie, že v opačnom prípade by išlo o neprípustnú retroaktivitu.

35. Na základe vyššie uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní vysporiada s dokazovaním vykonaným znalcom ustanoveným súdom a v prípade, že nebude považovať za potrebné postupovať podľa nariadením znaleckého dokazovania, umožní predloženie súkromného znaleckého posudku žalobcovi tak, ako to navrhoval, určí mu prípadne lehotu na predloženie súkromného znaleckého posudku a pokiaľ žalobca súkromný znalecký posudok predloží a tento bude zodpovedať úprave , súd ním vykoná dokazovanie a znovu rozhodne o žalobe.

36. Podľa o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

37. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).