Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Cob-44-2018.pdf
PDF · 162.83 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/44/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, zastúpeného zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: RANČ, s.r.o., so sídlom Pri Váhu 540/71, 034 06 Ružomberok, IČO: 36 383 198, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom F.. X. M. XXX/XX, XXX XX L. M., o zaplatenie 4.454,90 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/84/2015-227 zo dňa 29. novembra 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/84/2015-227 zo dňa 29. novembra 2017 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.454,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.448,27 Eur od 21.08.2012 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.749,76 Eur od 21.09.2012 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.256,87 Eur od 19.10.2012 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu mailom dňa 29.07.2015 a písomne dňa 31.07.2015 si žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 4.454,90 Eur s príslušenstvom, ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia. „Žalobca po skutkovej stránke svoj návrh odôvodnil tým, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v súlade s § 69a ods. 8 Zákona o energetike č. 656/2004 Z.z. v liste zo dňa 24.06.2009 konštatoval, že žalobca je dodávateľom poslednej inštancie pre koncových odberateľov elektriny na časti vymedzeného územia držiteľa povolenia na distribúciu elektriny, ktorého zariadenie je pripojené k prenosovej sústave. Spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. dňa 27.06.2012 odstúpila od rámcovej distribučnej zmluvy uzatvorenej s dodávateľom elektriny spoločnosťou PB Power Trade, a.s. V dôsledku odstúpenia spoločnosti PB Power Trade, a.s. nemala možnosť v zmysle § 20a ods. 1 Zákona č. 656/2004 Z.z. uskutočňovať dodávku elektriny odberateľom, s ktorými mala uzatvorenú združenú zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny. Žalobca ako dodávateľ poslednej inštancie bol na základe Oznámenia o prechode odberateľov do režimu dodávky poslednej inštancie zo dňa 28.06.2012 zo strany spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. povinný od 01.07.2012 zabezpečiť dodávku elektriny v režime dodávky poslednej inštancie. Žalobca poskytol žalovanému dodávky elektriny v zmysle ustanovenia § 20a ods. 1 Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení neskorších zmien a predpisov a v zmysle Oznámenia. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté dodávky elektriny v súlade s Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0031/2012/E zo dňa 25.11.2011, ktorým boli stanovené cenové podmienky pre dodávku poslednej inštancie zo strany žalobcu, a ktorým Úrad pre reguláciu sieťových odvetví schválil spôsob výpočtu maximálnej ceny za dodávku elektriny dodávateľom poslednej inštancie. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 9311788107, splatnou dňa 20.08.2012, neuhradený zostatok vo výške 1.448,27,-Eur, faktúru č. 9311788108, splatnou dňa 20.09.2012, neuhradený zostatok vo výške 1.749,76,-Eur a faktúru č. 9311788109, splatnou dňa 18.10.2012, neuhradený zostatok sumy 1.256,87,-Eur. Žalovaný do dnešného dňa dlžnú sumu žalobcovi neuhradil, preto si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.448,27,-Eur do 21.08.2012 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.749,76,-Eur od 21.09.2012 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.256,87,-Eur od 19.10.2012 až do zaplatenia. Žalobca si uplatnil trovy konania ako aj trovy právneho zastúpenia.“
3. Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 8Cb/84/2015 zo dňa 01.02.2016 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.459,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.448,27 Eur od 21.08.2012 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.749,76 Eur od 21.09.2012 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 12.56,87 Eur od 19.10.2012 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Zároveň okresný súd rozhodol o náhrade trov konania, ako aj trov právneho zastúpenia, ktoré žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný dňa 03.03.2016 odvolanie.
4. Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 14Cob/41/2016 zo dňa 27.04.2017 zrušil rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/84/2015-161 zo dňa 01.02.2016 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení Krajský súd v Žiline poukázal na to, že ustanovenia Zákona o energetike § 20a, § 69a ods. 8, ktoré aplikoval okresný súd, boli účinné do 31.08.2012, čo pokrývalo len časť časového obdobia, do ktorého spadá nárok uplatnený žalobou, pričom uvedená skutočnosť nenašla premietnutie v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, a preto za stavu absencie odôvodnenia zvoleného postupu okresného súdu, ktorý bez ďalšieho na celý nárok uplatnený žalobou aplikoval právnu úpravu účinnú do 31.08.2012, nebol vytvorený dostatočný priestor pre krajský súd, aby vyhodnocoval správnosť, resp. nesprávnosť záverov okresného súdu v tejto rovine. Krajský súd uviedol, že súd prvej inštancie opätovne posúdi a rozhodne nárok uplatnený žalobou za dodržania postupov v zmysle § 220 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP a bude sa zaoberať všetkými tvrdeniami žalobcu ako aj žalovaného v celom konaní, s dôrazom na skutočnosti uvádzané v odvolaní a vo vyjadrení žalobcu k odvolaniu, ako aj skutočnostiam vyplývajúcim z rozhodnutia odvolacieho súdu. V zmysle intencií uznesenia Krajského súdu v Žiline okresný súd vykonal dokazovanie, opätovne vypočul právnych zástupcov žalobcu a žalovaného, ako aj sa oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli.
5. Vzhľadom na vykonané dokazovanie okresný súd „zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví listom č. 8010/URSO/2009 zo dňa 24.06.2009 konštatoval, že v súlade s § 69a ods. 8 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike je dodávateľom poslednej inštancie pre koncových odberateľov elektriny na časti vymedzeného územia držiteľa povolenia na distribúciu elektriny, ktorého zariadenie je pripojené k prenosovej sústave, i naďalej ten dodávateľ elektriny, ktorý je alebo bol súčasťou vertikálne integrovaného podniku pôsobiaceho na tomto území, t.j. žalobca. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodnutím č. 0031/2012/E zo dňa 25.11.2011 pre žalobcu ako regulovaný subjekt schválil na obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 spôsob výpočtu maximálnej ceny za dodávku elektriny dodávateľom poslednej inštancie. Následne listom zo dňa 28.06.2012 označeným ako oznámenie o prechode odberateľov do režimu dodávky poslednej inštancie, spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s. Žilina žalobcovi oznámila, že listom zo dňa 27.06.2012 odstúpila od rámcovej distribučnej zmluvy uzatvorenej s dodávateľom elektriny spoločnosťou PB Power Trade a.s. Žilina a vzhľadom na uvedené tento dodávateľ nebude mať v zmysle § 20a ods. 1 Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike možnosť uskutočňovať dodávku elektriny odberateľom vo svojej bilančnej skupine, s ktorými mal uzatvorenú združenú zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny.
V danom kontexte týmto žalobcovi v súlade s rozhodnutím ÚRSO č. 0160/2010/E-PP-Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s., príloha č. 3, čl. 17.12 oznámili žalobcovi, že pre uvedených odberateľov je v zmysle § 20a ods. 1 zákona o energetika, v spojitosti s oznámením ÚRSO listom č. 8010/URSO/2009 zo dňa 24.06.2009, povinný žalobca od 01.07.2012 00:00 hod. zabezpečiť dodávku elektriny v režime dodávky poslednej inštancie. Zároveň súd z listinného dôkazu rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0160/2010E-PP zo dňa 06.12.2010 zistil, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví schválil žalobcovi prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy spoločnosti Stredoslovenská energetika
- Distribúcia a.s. Žilina. Na základe vyššie uvedených skutočností následne žalobca vyhotovil pre žalovaného faktúry za dodávku elektrickej energie, a to faktúru č. 9311788107 zo dňa 31.07.2012, splatnú dňa 20.08.2012 na sumu 1.448,27,-Eur, faktúru č. 9311788108 zo dňa 31.08.2012, splatnú dňa 20.09.2012 na sumu 1.749,76,-Eur a faktúru č. 9311788109 zo dňa 30.09.2012, splatnú dňa 18.10.2012 na sumu 1.256,87,-Eur. Predmetné faktúry zo strany žalovaného do dnešného neboli ani z časti uhradené. Z ďalších listinných dôkazov mal súd za preukázané, že spoločnosť PBPT a.s. Žilina mala uzatvorenú so žalovaným zmluvu o dodávke elektriny vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením distribúcie elektriny a súvisiacich sieťových služieb zo dňa 24.02.2011, zároveň mala uzatvorenú aj Prílohu č. 1 k predmetnej zmluve zo dňa 24.02.2011, kde bolo dohodnuté množstvo odobratej energie za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 v množstve 200 MWh. Dodatkom č. 1 k vyššie uvedenej zmluve zo dňa 27.12.2012 si zmluvné strany dohodli aj cenu za poskytovanú dodávku elektrickej energie. Z ďalších listinných dôkazov, a to z výpisu z účtu ČSOB mal súd za preukázané, že žalovaný spoločnosti PBPT a.s. Žilina riadne uhrádzal zálohové platby za obdobie mesiacov júl, august a september 2012 v zmysle vystavených faktúr vo výške 900,-Eur mesačne. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z odsúhlasenia pohľadávok a záväzkov k 31.12.2012 medzi subjektmi PBPT a.s. Žilina a žalovaným. Súd v rámci dokazovania zistil, že na Okresnom súdu Žilina prebiehalo konanie vo veci žalobcovi PBPT a.s. Žilina proti žalovanému Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s. Žilina pod sp.zn. 20Cb/135/2012, kde bolo rozhodnuté o nariadení predbežného opatrenia dňa 02.08.2012, v ktorom bolo uložené, aby žalovaný žalobcovi v plnom rozsahu plnil všetky povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy, vyplývajúce z Rámcovej distribučnej zmluvy č. RDZ042009 uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom dňa 23.06.2009 a žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy riadne poskytoval distribučné služby a distribúciu elektriny v zmysle Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Predmetné predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 02.08.2012 sp.zn. 20Cb/135/2012 bolo zrušené dňa 11.02.2015 a vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom sp.zn. 20Cb/135/2012 zo dňa 23.04.2015, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý (teda spoločnosť PBPT a.s. Žilina proti žalovanému Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s. Žilina). Proti predmetnému rozsudku Okresného súdu Žilina bolo podané odvolanie JUDr. Jaroslavom Jakubčom PhD., správcom úpadcu PBPT a.s. Žilina, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/293/2015 zo dňa 16.12.2015 odmietnuté. Rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp.zn. 20Cb/135/2012 zo dňa 23.04.2015 súd konštatoval, že neuhradenie označených preddavkových platieb za mesiac jún 2012 v zmysle výzvy Stredoslovenskej energetiky - Distribúcie a.s. Žilina zo dňa 12.06.2012 je podľa dojednania zmluvných podmienok v čl. 9.16 obchodných podmienok pre rámcovú distribučnú zmluvu považované za podstatné porušenie rámcovej zmluvy, ktoré oprávňovalo Stredoslovenskú energetiku - Distribúcia a.s. ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy od rámcovej zmluvy odstúpiť. Zároveň v zmysle dojednania v obchodných podmienkach pre rámcovú distribučnú zmluvu, nezaplatenie akejkoľvek platby podľa rámcovej zmluvy, obchodných podmienok, alebo platného rozhodnutia ÚRSO ani pod písomnej výzve na zaplatenie sa považuje za podstatné porušenie rámcovej zmluvy. S poukazom na vyššie uvedené okresný súd konštatoval, že zo strany Stredoslovenskej energetiky - Distribúcia a.s. došlo listom zo dňa 27.06.2012 k platnému odstúpeniu od zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosti PBPT a.s. a Stredoslovenskou energetikou - Distribúcia a.s. Žilina.“
6. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „Obchodný zákonník“), § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 20a ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zák. č. 656/2004 Z.z. energetike a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.08.2012, § 69a ods. 8 zák. č. 656/2004 Z.z. energetike a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.08.2012, § 18 ods. 1, 2, 8 zák. č. 251/2012 Z.z. účinného od 01.09.2012, § 18 ods. 6 zák. č. 251/2012 Z.z. účinného od 01.09.2012, § 96 ods. 12 zák. č. 251/2012, § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej aj len „Občiansky zákonník“), § 454 Občianskeho zákonníka, § 397 Obchodného zákonníka, § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, okresný súd žalobe vyhovel. Okresný súd sa zaoberal najskôr námietkou právneho zástupcu žalovaného, otázkou vecnej legitimácie účastníkov sporu. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva či povinnosti, ktorá je predmetom konania. Existencia vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je podmienkou úspešného uplatnenia nároku v konaní. Aktívne legitimovaná je strana sporu, ak sa v konaní preukáže, že jej v konaní patrí uplatnené právo. Naproti tomu pasívne legitimovaná v konaní je strana sporu, ak je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, uloženia ktorej sa žalobca v konaní voči nemu domáha.
7. S poukazom na vykonané dokazovanie, okresný súd považoval za nespornú a preukázanú tú skutočnosť, „že žalobca bol aj v období od 01.07.2012 do 30.09.2012 na území Žilinského kraja dodávateľom poslednej inštancie pre koncových odberateľov elektriny, čo preukazuje aj list Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 8010/ÚRSO/2009 zo dňa 24.06.2009. Súd okrem toho považuje za nespornú tú skutočnosť, že listom zo dňa 27.06.2012 spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s. Žilina odstúpila od rámcovej distribučnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou PBPT a.s. ako dodávateľom elektriny, ktorú skutočnosť spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s. Žilina oznámila žalobcovi listom zo dňa 28.06.2012, keďže v súlade s článku 17.12 príloha č. 3 prevádzkového poriadku spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s. Žilina ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorý prevádzkový poriadok bol schválený rozhodnutím Úrad pre reguláciu sieťových odvetví č. 0160/2010/E-PP zo dňa 06.12.2010, spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s. Žilina bola povinná bezodkladne upovedomiť dodávateľa poslednej inštancie o začatí dodávky poslednej inštancie pre odberateľov, ktorých odberné miesta boli uvedené v prílohe rámcovej zmluvy predmetného dodávateľa platnej k dátumu zmeny režimu dodávky. Súd preto považoval za preukázané, že od 01.07.2012 sa stal žalobca dodávateľom poslednej inštancie pre všetky odberné miesta vtedajších zákazníkov dodávateľa elektriny spoločnosti PBPT a.s. Žilina, a teda ako dodávateľ poslednej inštancie dodával týmto zákazníkom elektrinu, zabezpečoval pre ich odberné miesta nákup elektriny, i samotnú dodávku elektriny, na základe čoho žalobcovi vzniklo aj právo na úhradu ceny za dodávku elektriny. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Úrad pre reguláciu sieťových odvetví č. 0031/2012/E zo dňa 25.11.2011, ktorou sa ustanovila cenová regulácia v elektroenergetike tak, že pre regulovaný subjekt Stredoslovenská energetika a.s. sa schválilo za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 spôsob výpočtu maximálnej ceny za dodávku elektriny dodávateľom poslednej inštancie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žaloba žalobcu je dôvodná čo do základu ako aj výšky voči žalovanému. Žalobca je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie a žalovaný je nositeľom v danom prípade pasívnej legitimácie, teda nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti. Súd poukazuje, že medzi žalobcom a žalovaným nevznikol právny vzťah zmluvne, avšak uvedený právny vzťah vznikol v zmysle § 20a ods. 1, 6 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.08.2012, v zmysle ktorého dodávateľ poslednej inštancie je povinný dodávať elektrinu odberateľom, ak odberateľ stratil dodávateľa elektriny s iných dôvodov ako je uvedené v odseku 1, a na základe § 18 ods. 1, ods. 2, ods. 8 zákona č. 251/2012, účinného od 01.09.2012 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov účinného od 01.09.2012, v zmysle ktorých dodávateľ poslednej inštancie je povinný dodávať elektrinu alebo plyn odberateľom elektriny a odberateľom plynu, ktorí sú pripojení k sústave alebo sieti, a ktorých dodávateľ stratil spôsobilosť dodávať elektrinu alebo plyn podľa odseku 6, alebo dôjde k zastaveniu procesu zmeny dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu a zároveň ku dňu prerušenia dodávok elektriny alebo plynu nemajú už zabezpečenú dodávku iným spôsobom. Dodávateľ poslednej inštancie je povinný dodávať elektrinu alebo plyn odberateľom podľa odseku 1, najviac počas troch mesiacov. Dodávateľ poslednej inštancie túto skutočnosť bezodkladne oznámi úradu. V zmysle § 18 ods. 6 citovaného zákona mal súd za preukázané, že dodávka elektriny sa začína dňom nasledujúcim po dni, keď pôvodný dodávateľ stratil spôsobilosť dodávať elektrinu odberateľom, s ktorými mal uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu o združenej dodávke elektriny. V zmysle § 18 ods. 8 citovaného zákona odberateľ, ktorému dodáva elektrinu dodávateľ poslednej inštancie je povinný dodávateľovi poslednej inštancie uhradiť cenu za dodávku poslednej inštancie vrátane platieb podľa osobitného predpisu. Podrobnosti upravujú pravidlá trhu. Podľa § 96 ods. 12 citovaného zákona, dodávateľ poslednej inštancie určený podľa doterajších predpisov, je dodávateľom poslednej inštancie podľa tohto zákona, teda žalobca. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd musí konštatovať, že žalobca v rozhodnom období, teda od 01.07.2012 do 30.09.2012 bol na území Žilinského kraja dodávateľom poslednej inštancie pre koncových odberateľov elektriny, ako to vyplýva z listu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 8010/ÚRSO/2009 zo dňa 24.06.2009. S poukazom na tieto citované zákonné ustanovenia súd opätovne konštatuje, že žalobca bol do 01.07.2012 po dobu troch mesiacov dodávateľom poslednej inštancie pre všetky odberné miesta vtedajších zákazníkov dodávateľa elektriny spoločnosti PBPT a.s.
Žilina, a teda ako dodávateľ poslednej inštancie dodával týmto zákazníkom elektrinu, zabezpečoval ich odberné miesta, nákup elektriny i samotnú dodávku elektriny, za čo mu vzniklo právo aj za dodanú elektrinu žiadať úhradu, pričom výška ceny elektriny vyplýva jednak z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0031/2002/E zo dňa 25.11.2011, ako aj v zmysle zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.08.2012, v zmysle § 18 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.09.2012. Za dodanú elektrinu žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 9311788107 zo dňa 31.07.2012, splatnou dňa 20.08.2012 na sumu 1.448,27,-Eur, faktúru č. 9311788108 zo dňa 31.08.2012, splatnou dňa 20.09.2012 na sumu 1.749,76,-Eur a faktúru č. 9311788109 zo dňa 30.09.2012, splatnou dňa 18.10.2012 na sumu 1.256,87,-Eur. Predmetné faktúry do dnešného dňa zo strany žalovaného neboli uhradené. Žalobca sa teda oprávnene domáhal zaplatenia žalovanej sumy od žalovaného, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.“
8. Okresný súd zároveň priznal žalobcovi aj príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.448,27 Eur od 21.08.2012 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.749,76 Eur od 21.09.2012 až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.256,87 Eur od 19.10.2012 až do zaplatenia, nakoľko žalovaný tým, že dlžnú sumu neuhradil v lehote splatnosti, dostal sa nasledujúcim dňom so splnením svojho peňažného záväzku do omeškania. Súd prvej inštancie priznal výšku úrokov tak, ako si uplatnil žalobca, nakoľko výška úrokov je v súlade s § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka účinného do 31.01.2013 a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
9. Z listinných dôkazov mal okresný súd preukázané, že žalovaný sa bránil proti tvrdeniam žalobcu, že mal uzatvorenú so spoločnosťou PB Power Trade a.s. Žilina zmluvu o dodávke elektriny vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením distribúcie elektriny a súvisiacich sieťových služieb zo dňa 24.02.2011. Taktiež poukázal na zálohové faktúry v období od 01.07.2012 do 30.09.2012 vo výške 900,- Eur mesačne. Okresný súd zistil z listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiály, „že na Okresnom súde Žilina prebiehalo konanie vo veci PBPT a.s. Žilina proti žalovanému Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s. Žilina vedené pod sp.zn. 20Cb/135/2012, v ktorom bolo rozhodnuté o nariadení predbežného opatrenia dňa 02.08.2012, v ktorom bolo uložené, aby žalovaný (t.č. žalobca) v plnom rozsahu plnil všetky povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy vyplývajúce z rámcovej distribučnej zmluvy č. RDZ042009 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným (t.j. PBPT a.s. Žilina a SSE - Distribúcia a.s. Žilina) zo dňa 23.06.2009 a žalobcovi (PBPT a.s. Žilina) ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy riadne poskytol distribučné služby a distribúciu elektriny v zmysle zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Predmetné predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 02.08.2012 pod sp.zn. 20Cb/135/2012 bolo zrušené uznesením Okresného súdu Žilina pod sp.zn. 20Cb/135/2012 zo dňa 11.02.2015. Vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 20Cb/135/2012 zo dňa 23.04.2015, ktorým bol návrh žalobcu (PBPT a.s. Žilina) zamietnutý, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/293/2015 zo dňa 16.12.2015 bolo odvolanie JUDr. Jaroslava Jakubča PhD., správcu úpadcu PBPT a.s. Žilina odmietnuté. Súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia je toho názoru, že síce bolo 02.08.2012 vydané predbežné opatrenie Okresným súdom Žilina, avšak toto predbežné opatrenie riešilo iba vzťah medzi spoločnosť PBPT a.s. Žilina a SSE - Distribúcia a.s. Žilina. Žalobca však žaluje obdobie od 01.07.2012 do 30.09.2012, t.j. obdobie kedy už na základe oznámenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bolo konštatované listom č. 8010/ÚRSO/2009 zo dňa 24.06.2009 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, že dodávateľom poslednej inštancie pre koncových odberateľov elektriny na časti vymedzeného územia držiteľa povolenia na distribúciu elektriny, ktorého zariadenie je pripojené k prenosovej sústave, i naďalej ten dodávateľ energie, ktorý je alebo bol súčasťou vertikálne integrovaného podniku pôsobiaceho na tomto území, t.j. žalobca. Taktiež oznámenia o prechode odberateľov do režimu dodávky poslednej inštancie zo dňa 28.06.2012 spoločnosti SSE - Distribúcia a.s. Žilina žalobcovi oznámila listom zo dňa 27.06.2012, že odstúpila od rámcovej distribučnej zmluvy uzatvorenej s dodávateľom elektriny PBPT a.s. a vzhľadom na uvedené tento dodávateľ nebude mať v zmysle § 20a ods. 1 zákona č. 656/2004 možnosť uskutočňovať dodávku elektriny odberateľom vo svojej bilančnej skupine, s ktorými mal uzatvorenú združenú zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny. Z uvedeného teda vyplynulo, že žalobca bol povinný od 01.07.2012 v čase 00:00 hod. zabezpečiť dodávku elektrickej energie v režime dodávky poslednej inštancie, t.j. žalobca dodával elektrinu zo zákona, bez toho, aby bolo potrebné, aby mal so žalovaným uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny, a z tohto titulu mu vzniklo aj právo na úhradu ceny za dodanú elektrinu tak, ako si ju žalobca vyčíslil (t.j. ešte pred vydaním rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 02.08.2012 Okresného súdu Žilina pod sp.zn. 20Cb/135/2012). Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný ako odberateľ elektriny si mal u žalobcu preveriť skutočnosti týkajúce sa oprávnenosti nároku účtovania za dodávku elektrickej energie spoločnosťou PBPT a.s. Žilina, resp. spoločnosťou žalobcu.“
10. Okresný súd sa zaoberal aj námietkou premlčania, ktorú vzniesol právny zástupca žalovaného voči nároku žalobcu, pokiaľ sa domáha plnenia z titulu vydaného bezdôvodného obohatenia. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je v tomto prípade rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvedel o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutočného stavu v konkrétnom prípade. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je naopak rozhodný deň, kedy k zisteniu bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky) došlo. Pokiaľ márne uplynie hoci len jedna z uvedených premlčacích dôb a druhou stranou je vznesená námietka premlčania, nie je možné oprávnenému právo na vydanie plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia priznať. Predpokladom vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie majetkových hodnôt jedným subjektom, a to na úkor iného a v jeho majetkových pomeroch sa táto zmena negatívne prejavila. Ujma jedného je v podstate dôsledkom obohatenia iného. K neoprávnenému získaniu prospechu sa nevyžaduje protiprávny úkon, ale ide o objektívne vzniknutý stav, kedy bez právne uznaného dôvodu došlo k presunu majetkových hodnôt od jedného subjektu k druhému. Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia preukazuje v civilnom konaní ten, kto sa vydania bezdôvodného obohatenia domáha.
11. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej právnym zástupcom žalovaného zistil, že žalobca za dodávku elektrickej energie vystavil žalovanému faktúry č. 9311788107 zo dňa 31.07.2012, splatnú dňa 20.08.2012 vo výške 1.448,27 Eur, č. 9311788108 zo dňa 31.08.2012, splatnú dňa 20.09.2012 vo výške 1.749,76 Eur, č. 9311788109 zo dňa 30.09.2012, splatnú dňa 18.10.2012 vo výške 1.256,87 Eur. Námietka premlčania vznesená právnym zástupcom žalovaného voči uplatnenému nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia bola tak podľa okresného súdu irelevantná, nakoľko návrh na začatie konania bol podaný dňa 29.07.2015 mailom, písomne bol doplnený 31.07.2015, a teda návrh bol podaný včas v rámci subjektívnej aj objektívne štvorročnej premlčacej dobe, tak ako to vyplýva z § 397 Obchodného zákonníka. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, § 396 ods. 3 CSP a § 262 ods. 2 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu v rozsahu 100 %. S poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatnými uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, proti všetkým výrokom rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/84/2015-227 zo dňa 29.11.2017 (ďalej aj len ako „rozsudok“). Zo žaloby žalobcu o zaplatenie 4.454,90 Eur, podanej e-mailom Okresnému súdu Ružomberok dňa 29.07.2015, písomne doplnenej dňa 31.07.2015, neplynie právny dôvod, na základe ktorého sa žalovaný domáha zaplatenia sumy 4.454,90 Eur. Podľa žalovaného z podanej žaloby možno vyčítať len žalobcovo tvrdenie o tom, že zo strany žalobcu malo dôjsť k plneniu povinnosti v zmysle § 20a ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov. Právny nárok, dôvod pre zaplatenie žalovanej sumy však žalobca vo svojej žalobe neuvádza. Nemožno preto zistiť podľa žalovaného, z akého právneho dôvodu sa žalobca v konaní domáha zaplatenia ním požadovanej sumy. Samotné konštatovanie, že žalobca mal povinnosť niečo plniť, totiž samo o sebe nepostačuje pre identifikáciu riadneho právneho titulu, oprávňujúceho nárokovateľnosť na peňažné plnenie. Práve uvedená skutočnosť spôsobila, podľa žalovaného, zrejme zmätočnosť i pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku.
13. V odvolaní žalovaný uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza, akým spôsobom dospel k vyčísleniu žalovanej peňažnej sumy vo výške 4.454,90 Eur. V rámci odôvodnenia svojej žaloby žalobca uvádza len, že „navrhovateľ vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté dodávky elektriny v súlade s Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0031/2012/E zo dňa 25.11.2011, ktorým boli stanovené cenové podmienky pre dodávku poslednej inštancie zo strany navrhovateľa." V súvislosti s citovaným vyjadrením je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd nemá povinnosť skutkové tvrdenia zisťovať z listinných dôkazov, tie musia byť jasne vymedzené v podanej žalobe žalobcu, ako aj na tú skutočnosť, že samotné konštatovanie, že spôsob výpočtu žalovanej sumy neodporuje rozhodnutiu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, žiadnym spôsobom nenahrádza objasnenie výpočtu, na základe ktorého dospel žalobca k výške svojho žalobou uplatňovaného nároku. Nakoľko žalobca neuviedol, akým spôsobom vyčíslil svoj majetkový nárok voči žalovanému, je pre okresný súd a žalovaného nepreskúmateľným i to, či žalovaná suma rešpektuje žalobcom spomenuté Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0031/2012/E zo dňa 25.11.2011 a súčasne aj pravidlá trhu, v zmysle § 18 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
14. V odvolaní žalovaný ďalej uviedol, že považuje právne posúdenie žaloby žalobcu zo strany okresného súdu za zmätočné. Z ods. 30. odôvodnenia rozsudku plynie, že súd posudzuje nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak okresný súd posudzuje uplatňovaný nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v takom prípade je zjavné, že žaloba žalobcu je neopodstatnená, nakoľko žalobca plnil v prospech žalovaného to, čo mu ako zákonnú povinnosť priamo ukladal zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, ako aj zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Teda rozhodne nie bez právneho dôvodu. Z ods. 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku však zas plynie, že žalobca má mať právo na úhradu žalovanej sumy v zmysle § 18 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých záhonov (zákon č. 251/2012 Z.z. pritom nadobudol účinnosť až 1. septembra 2012, pričom žalovaný svoj nárok uplatňuje na základe dodávania elektriny od 01.07.2012, 00:00 hod.). Uplatnenie predmetných ustanovení tohto zákona je preto zjavne retroaktívne a protiústavné. V čase, kedy došlo k vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, na základe dodávania elektriny, neexistovala povinnosť žalovaného poskytovať žalobcovi žiadne protiplnenie, na čo bol žalovaný upozornený aj v oficiálnej tlačovej správe Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská 27, P. O. Box 12, 820 07 Bratislava 27, zo dňa 9.8.2012. Odvolaním napádaný rozsudok okresného súdu vychádza podľa žalovaného z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľným. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu žalobcu o zaplatenie 4.454,90 Eur s príslušenstvom zamietol a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.
15. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím okresného súdu sp.zn. 8Cb/84/2015 zo dňa 29.11.2017 a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
16. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené na vyjadrenie žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu (č.l. 255 spisu, doručenka č.l. 254 rub spisu), ktorý sa v stanovenej lehote nevyjadril.
17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaným a postupom bez nariadenia pojednávania za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku bol potvrdený rozsudok okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/44/2018-314 zo dňa 22.5.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením podľa vyššie uvedeného uznesenia a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
19. Základom odvolacieho konania boli dôvody odvolania vyjadrené žalovaným v podaní zo dňa 2.1.2018 (č.l. 241 a nasl. spisu). V prvom rade považuje krajský súd za potrebné sa vyjadriť k spôsobilosti napadnutého rozsudku okresného súdu byť predmetom posudzovania vo vyvolanom odvolacom konaní, keďže z odvolania žalovaného vyplýva, že bola namietaná aj jeho nepreskúmateľnosť. Po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom okresného súdu, krajský súd konštatuje, že tento má náležitosti vyžadované § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd, síce stručne, ale jasným a nepochybným spôsobom, vyjadril svoje závery k uplatňovanej obrane žalovaného. Rozsudok okresného súdu je preskúmateľný, pretože súd prvej inštancie vyjadril, čo bolo predmetom obrany žalovaného, ktorú obranu vyhodnocoval vo vzťahu k predmetu sporu, ak žalobca uplatňoval svoje nároky podanou žalobou, na základe skutočností v nej uvádzaných. Vo vzťahu k obrane žalovaného odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho konania bola argumentácia žalovaného obsiahnutá v podanom odvolaní, pričom odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, preto rozhodnutie odvolacieho súdu sa zaoberá relevantnými odvolacími dôvodmi žalovaného, tak ako boli uplatnené v odvolaní žalovaného. Odvolací súd poukazuje na to, že už v rámci ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo ustálené, že ak odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu jasne objasní skutkový právny základ rozhodnutia, tak uvedené postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania, resp. sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným, zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, ktoré atribúty napadnutý rozsudok okresného súdu spĺňal.
20. Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaného potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).
21. Krajský súd opätovne na tomto mieste zdôrazňuje, že závery, ktoré prijal v odvolacom konaní, sú závermi v tejto konkrétnej prejednávanej veci, keďže odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, preto iné skutočnosti, ktoré v odvolaní namietané neboli, nemohli byť predmetom preskúmania odvolacím súdom. Zvýrazňuje odvolací súd, že závery odvolacieho súdu sa viažu len na túto konkrétnu prejednávanú vec, a to s limitmi podaného odvolania.
22. Žalovaný v konkrétne prejednávanej veci uvádzal, že zo žaloby neplynie dôvod, že zo strany žalobcu malo dôjsť k plneniu povinnosti v zmysle § 20a ods. 1 zák. č. 656/2004 Z.z. a že právny dôvod pre zaplatenie žalovanej sumy žalovaný (správne má byť žalobca) vo svojej žalobe neuvádzal. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom odvolací súd poukazuje na žalobu, jej obsahové znenie, z ktorého okrem iných jednoznačne vyplýva aj tvrdenie žalobcu, ktoré bolo predmetom konania okresného súdu „Navrhovateľ ako dodávateľ poslednej inštancie bol na základe Oznámenia o prechode odberateľov do režimu dodávky poslednej inštancie zo dňa 28.06.2012 (ďalej len „Oznámenie") zo strany spol. Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. povinný od 01.07.2012 00:00 hod. zabezpečiť dodávku elektriny v režime dodávky poslednej inštancie. Navrhovateľ poskytol odporcovi dodávky elektriny v zmysle ustanovení § 20a ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov a v zmysle Oznámenia. Dôkazy: Kópia Oznámenia o prechode odberateľov do režimu dodávky poslednej inštancie zo dňa 28.06.2012 Kópia Oznámenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 24.06.2009 o Dodávateľovi poslednej inštancie. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté dodávky elektriny v súlade s Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, č. 0031/2012/E zo dňa 25.11.2011, ktorým boli stanovené cenové podmienky pre dodávku poslednej inštancie zo strany navrhovateľa, a ktorým Úrad pre reguláciu sieťových odvetví schválil spôsob výpočtu maximálnej ceny za dodávku elektriny dodávateľom poslednej inštancie“. V súvislosti s uvedeným, vo väzbe na ďalšie skutočnosti, vyplývajúce zo žaloby, ktoré boli doplnené v priebehu relevantného štádia prvoinštančného konania, v okolnostiach tejto konkrétnej prejednávanej veci, sa nemohol odvolací súd stotožniť s odvolateľom a mať za to, že žaloba nespĺňa kritériá, z ktorých dôvodov by nemohla byť predmetom súdneho konania. Pripomína odvolací súd, že je potrebné vo všeobecnej rovine uviesť, že v rámci procesných princípov, na ktorých stojí CSP, je žalobca dominus litis (pán sporu), ktorý v procesnej právnej rovine má zodpovednosť za ochranu svojich práv, pričom na strane žalobcu sa táto zodpovednosť ako účastníka konania premieta do jeho povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Realizáciou týchto povinností zo strany žalobcu v rovine povinnosti tvrdenia je predovšetkým vyjadrenie žalobného nároku v žalobe. No nielen výlučne petit samotný, teda presné vyčíslenie nároku v peniazoch v ňom je rozhodujúce pre vymedzenie daného konania. Vymedzujúcimi kritériami sú tiež také skutočnosti, ktorými sa definuje skutok, na základe ktorého je nárok uplatňovaný (skutkový dej), pričom jedinou a nevyhnutnou podmienkou je, aby popis skutku bol v žalobe individualizovaný tak, aby bola vylúčená jeho zámena s iným skutkom. Rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré sú spoluurčujúcimi kritériami pre vymedzenie predmetu konania (po skutkovej stránke), sú tiež také údaje, ktoré sú nevyhnutné pre úvahu, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Pre vymedzenie predmetu konania (t.z. pre záver čoho sa žalobca domáha a na základe akých rozhodujúcich skutočností) je rozhodujúce nielen žiadané peňažné plnenie ako také, ale posúdenie žaloby ako celku. Podľa zistení odvolacieho súdu, predmetná žaloba, napriek námietkam žalovaného uvedeným v odvolaní, uvedené kritéria spĺňala.
23. V odvolaní žalovaný namietal, že žalobca v žalobe neuvádzal, akým spôsobom dospel k vyčísleniu peňažnej sumy 4.454,90 Eur, poukázal na to, že „navrhovateľ vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté dodávky elektriny v súlade s Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0031/2012/E zo dňa 25.11.2011, ktorým boli stanovené cenové podmienky pre dodávku poslednej inštancie zo strany navrhovateľa." V súvislosti s citovaným vyjadrením je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd nemá povinnosť skutkové tvrdenia uisťovať z listinných dôkazov, tie musia byť jasne vymedzené v podanej žalobe žalobcu, ako aj na tú skutočnosť, že samotné konštatovanie, že spôsob výpočtu žalovanej sumy neodporuje rozhodnutiu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, žiadnym spôsobom nenahrádza objasnenie výpočtu, na základe ktorého dospel žalobca k výške svojho žalobou uplatňovaného nároku.“ Odvolací súd v súvislosti s touto argumentáciou žalovaného uvádza, že samotná žaloba okrem uvedení v nej, odkazovala i na pripojené listinné dôkazy (faktúry), ktoré sú súčasťou spisového materiálu, z ktorých je zrejmý spôsob výpočtu a nemožno v tomto smere potom vyvodiť záver, že žaloba je neurčitá a nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel žalobca k uvedeným sumám. Žalobca si splnil dôkaznú povinnosť v rovine tvrdenia i doloženia dôkazov a bolo na žalovanom, aby konkretizoval svoju obranu, tak aby táto argumentácia žalovaného mohla byť podrobená odvolaciemu prieskumu. Ak tak žalovaný neučinil, jeho námietka zostala výslovne v rovine všeobecne vyjadreného nesúhlasu, tak potom vo vzťahu k dôkazom produkovaným žalobcom, nebol priestor pre odvolací súd, aby ich spochybňoval z vlastnej iniciatívy. Ak teda ustálil okresný súd, že skutočnosti uvádzané v žalobe vo väzbe na pripojené listinné dôkazy sú dostatočné pre ďalší postup súdu a pre prejednanie nároku žalobcu, tak potom ani odvolací dôvod žalovaného, že nie je možné konštatovať, či žalovaná suma rešpektuje žalobcom uvádzané rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0031/2012/E zo dňa 25.11.2011 a súčasne aj pravidlá trhu, v zmysle § 18 ods. 8 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a o doplnení niektorých zákonov, nemohla byť odvolacím súdom po vykonaní odvolacieho prieskumu vyhodnotená ako relevantná. Odvolací súd len pre úplnosť uvádza, že „Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené...“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 1/2010).
24. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie sporu je určujúce vykonané dokazovanie a z neho vyvodené skutkové a právne závery. V odvolacom konaní je odvolací súd pri svojom rozhodnutí limitovaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. S tým súvisí aj odvolateľom namietané zhodnotenie dôkazného bremena v spore. V nadväznosti na uvedené je potrebné uviesť, že pod dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo/52/2010 z 24. júna 2010). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu v konaní. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 81/2010 z 31. mája 2010). V prejednávanej veci, podľa výsledkov odvolacieho konania, len v okolnostiach tejto prejednávanej veci, keď odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nebo pre odvolací súd priestor na odklon od záverov súdu prvého stupňa na základe podaného odvolania žalovaným.
25. Žalovaný v odvolaní namietal zmätočnosť posúdenia žaloby, ktorú pripisoval tomu, že z ods. 30 napadnutého rozsudku plynie, že okresný súd posudzuje nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tomto smere odvolací súd však poukazuje na celé obsahové znenie napadnutého rozsudku okresného súdu, v ktorom okresný súd uviedol, „námietka premlčania vznesená právnym zástupcom žalovaného voči uplatnenému nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je tak irelevantná, nakoľko návrh na začatie konania bol podaný dňa 29.7.2015 mailom, písomne bol doplnený 31.7.2015, a teda návrh bol podaný včas, v rámci subjektívnej aj objektívnej 4-ročnej premlčacej doby, tak ako to vyplýva z ust. § 397 Obchodného zákonníka.“ Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu ďalej z bodu 24 vyplýva: „súd sa zaoberal aj námietkou premlčania, ktorú vzniesol právny zástupca žalovaného voči nároku žalobcu, pokiaľ sa domáha plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia“. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však plynie, že „súd poukazuje, že medzi žalobcom a žalovaným nevznikol právny vzťah zmluvne, avšak uvedený právny vzťah vznikol v zmysle § 20a ods. 1, 6 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, účinného do 31.8.2012“, z ktorého podľa odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že uplatnený nárok žalobcu žalobou nebol nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, z ktorého dôvodu potom ani táto odvolacia argumentácia žalovaného nemohla, podľa odvolacieho súdu, obstáť ako dôvod na konštatovanie dôvodnosti podaného odvolania odvolacím súdom.
26. V odvolaní poukázal žalovaný na ods. 21 rozsudku, pričom namietal retroaktívnosť a protiústavnosť uvedenia § 18 ods. 8 zák. č. 251/2012 Zb. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku „medzi žalobcom a žalovaným nevznikol právny vzťah zmluvne. Uvedený právny vzťah vznikol v zmysle § 20a ods. 1, 6 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike, o zmene niektorých zákonov, účinného do 31.8.2012, v zmysle ktorého dodávateľ poslednej inštancie je povinný dodávať elektrinu odberateľom. Ak odberateľ stratil dodávateľa elektriny z iných dôvodov, ako je uvedené v ods. 1 a na základe § 18 ods. 1, 2, 8 zák. č. 251/2012 účinného od 1.9.2012 o energetike o zmene niektorých zákonov účinného od 1.9.2012“. Zároveň okresný súd posúdil nárok žalobcu v okolnostiach tejto konkrétne prejednávanej veci „pričom výška ceny elektriny vyplýva jednak z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0031/2002/E zo dňa 25.11.2011, ako aj v zmysle zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.08.2012, v zmysle § 18 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.09.2012. Za dodanú elektrinu žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 9311788107 zo dňa 31.07.2012, splatnou dňa 20.08.2012 na sumu 1.448,27,-Eur, faktúru č. 9311788108 zo dňa 31.08.2012, splatnou dňa 20.09.2012 na sumu 1.749,76,-Eur a faktúru č. 9311788109 zo dňa 30.09.2012, splatnou dňa 18.10.2012 na sumu 1.256,87,-Eu“, z ktorého je teda zrejmé, že okresný súd dostatočne rozlišoval účinnosť právnej úpravy na skutkový stav veci a vzhľadom na dôvody tohto rozhodnutia uvedené vyššie, preto sa odvolací súd nemohol stotožniť s tvrdením o protiústavnosti a arbitrabilite.
27. V odvolaní žalovaný uviedol, že „V čase, kedy došlo k vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, na základe dodávania elektriny, neexistovala povinnosť žalovaného poskytovať žalobcovi žiadne protiplnenie, na čo bol žalovaný upozornený aj v oficiálnej tlačovej správe Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská 27, P. O. Box 12, 820 07 Bratislava 27 zo dňa 9.8.2012.)“ Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu „Súd poukazuje, že medzi žalobcom a žalovaným nevznikol právny vzťah zmluvne, avšak uvedený právny vzťah vznikol v zmysle § 20a ods. 1, 6 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.08.2012, v zmysle ktorého dodávateľ poslednej inštancie je povinný dodávať elektrinu odberateľom, ak odberateľ stratil dodávateľa elektriny s iných dôvodov ako je uvedené v odseku 1, a na základe § 18 ods. 1, ods. 2, ods. 8,zákona č. 251/2012, účinného od 01.09.2012 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov účinného od 01.09.2012, v zmysle ktorých dodávateľ poslednej inštancie je povinný dodávať elektrinu alebo plyn odberateľom elektriny a odberateľom plynu, ktorí sú pripojení k sústave alebo sieti, a ktorých dodávateľ stratil spôsobilosť dodávať elektrinu alebo plyn podľa odseku 6, alebo dôjde k zastaveniu procesu zmeny dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu a zároveň ku dňu prerušenia dodávok elektriny alebo plynu nemajú už zabezpečenú dodávku iným spôsobom. Dodávateľ poslednej inštancie je povinný dodávať elektrinu alebo plyn odberateľom podľa odseku 1, najviac počas troch mesiacov. Dodávateľ poslednej inštancie túto skutočnosť bezodkladne oznámi úradu. V zmysle § 18 ods. 6 citovaného zákona mal súd za preukázané, že dodávka elektriny sa začína dňom nasledujúcim po dni, keď pôvodný dodávateľ stratil spôsobilosť dodávať elektrinu odberateľom, s ktorými mal uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu o združenej dodávke elektriny. V zmysle § 18 ods. 8 citovaného zákona odberateľ, ktorému dodáva elektrinu dodávateľ poslednej inštancie je povinný dodávateľovi poslednej inštancie uhradiť cenu za dodávku poslednej inštancie vrátane platieb podľa osobitného predpisu. Podrobnosti upravujú pravidlá trhu. Podľa § 96 ods. 12 citovaného zákona, dodávateľ poslednej inštancie určený podľa doterajších predpisov, je dodávateľom poslednej inštancie podľa tohto zákona, teda žalobca. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd musí konštatovať, že žalobca v rozhodnom období, teda od 01.07.2012 do 30.09.2012 bol na území Žilinského kraja dodávateľom poslednej inštancie pre koncových odberateľov elektriny, ako to vyplýva z listu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 8010/ÚRSO/2009 zo dňa 24.06.2009. S poukazom na tieto citované zákonné ustanovenia súd opätovne konštatuje, že žalobca bol do 01.07.2012 po dobu troch mesiacov dodávateľom poslednej inštancie pre všetky odberné miesta vtedajších zákazníkov dodávateľa elektriny spoločnosti PBPT a.s. Žilina, a teda ako dodávateľ poslednej inštancie dodával týmto zákazníkom elektrinu, zabezpečoval ich odberné miesta, nákup elektriny i samotnú dodávku elektriny, za čo mu vzniklo právo aj za dodanú elektrinu žiadať úhradu, pričom výška ceny elektriny vyplýva jednak z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0031/2002/E zo dňa 25.11.2011, ako aj v zmysle zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.08.2012, v zmysle § 18 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.09.2012“, ktoré závery neboli odvolaním žalovaného napadnuté a v okolnostiach prejednávanej veci, s dôrazom na rozsah a dôvody podaného odvolania, nebol vytvorený odvolaciemu súdu priestor na odklon od záverov súdu prvého stupňa ani v tejto rovine.
28. Zdôrazňuje odvolací súd, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného, nebol relevantný, preto vo vyvolanom odvolacom konaní, v okolnostiach len tejto konkrétnej prejednávanej veci, musel byť rozsudok okresného súdu výhradne vo väzbe na odvolacie dôvody, potvrdený v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie, pretože z dôvodov podaného odvolania nebol, vo väzbe na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, priestor na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorý záver sa vzťahuje i na závislý výrok o trovách prvostupňového konania.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.