Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-20-2019.pdf
PDF · 86.51 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/20/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: Z. R., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX, XXX XX Y., za účasti Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, o zaplatenie 1.497,08 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 4Csp/101/2017-51 zo dňa 11. septembra 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu a žalovanej a občianskemu združeniu náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere dňa 22.09.2014 s tým, že bolo konštatované, že poskytnutá čiastka úveru je 1.500,- € a jej splatnosť v 42 mesačných splátkach bez ich špecifikácie. Nie je predložený účtovný doklad o reálnom poskytnutí úveru 1.500,- € pripísaný na účet, a to napriek tomu, že spotrebiteľská zmluva musí obsahovať nielen náležitosti osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch, ale aj náležitosti zmluvy o poskytovaní pôžičky v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda musí reálne preukázať poskytnutie pôžičky. Žalobca nepreukázal reálne poskytnutie pôžičky 1.500,- € a pokiaľ ide o dohodnuté splátky, nie sú štruktúrované. Zo žaloby ani z podania žalobcu z 05.09.2018 nevyplýva, aké platby skutočne žalovaná zaplatila, kedy ich zaplatila, aby bolo objektívne možné odpočítať od poskytnutého úveru skutočne zaplatené platby žalovanej, bez ohľadu na účel, na ktorý boli započítané žalobcom a zaviazať tak žalovanú k zaplateniu rozdielu. Nie je vinou žalovanej, že žaloba má formulárový charakter a neobsahuje skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie, aj keď z hľadiska náležitostí bolo možné o takejto žalobe rozhodnúť. Žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Zmluva o revolvingovom úvere musí obsahovať obligatórne náležitosti § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré predmetná zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala, a preto podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. je úver bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že účelovo žalobca neuviedol a nepreukázal všetky skutočné platby žalovanej, nebolo možné objektívne rozhodnúť tak, že by súd zaviazal žalovanú k zaplateniu skutočného rozdielu medzi poskytnutým úverom a skutočne zaplatenými platbami. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), avšak trovy konania žalovanej a občianskemu združeniu nepriznal z dôvodu, že zo spisu im žiadne trovy nevznikli a tieto si ani neuplatnili.
2. V zákonnom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že vo veci nebolo sporné, že dňa 22.09.2014 medzi sporovými stranami bola uzavretá Zmluva o úvere, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá suma úveru 1.500,- €. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na to, že nebolo preukázané poskytnutie úveru, z tohto však nevyplýva, aký význam by takýto dôkaz mal mať a zároveň, v čom jeho nepredloženie by malo znamenať neunesenie dôkazného bremena. Zmluva o úvere ako zmluvný typ upravená v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka sa vyznačuje tým, že ide o tzv. konsenzuálny kontrakt. To znamená, že na rozdiel od pôžičkového vzťahu, v prípade úverovej zmluvy vzniká záväzok úver poskytnúť a úver splácať uzavretím zmluvy. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval, že na daný prípad sa vzťahujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o pôžičke, ide o neprípustné stotožňovanie oboch zmluvných typov. Postačujúcim dôkazom je už samotná zmluva, ktorá preukazuje existenciu určitého zmluvného vzťahu a záväzku. Súd prvej inštancie neuviedol žiadny záver, ktorý by neumožňoval žalobe vyhovieť. Len samotné konštatovanie o nepredložení dokladu o čerpaní úveru je nepostačujúce, pretože zákonná úprava existenciu záväzku dlžníka z úverovej zmluvy spája už so vznikom zmluvy a nie až s jeho čerpaním. Proti výroku o náhrade trov konania podáva odvolanie z dôvodu, že ide o závislý výrok od rozhodnutia vo veci samej. Na základe toho navrhuje zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie a prizná mu plnú náhradu trov konania. Zároveň si uplatňuje trovy konania v odvolacom konaní.
3. Žalovaná k odvolaniu žalobcu uviedla, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožňuje a je toho názoru, že žalobca je účastníkom viacerých súdnych konaní, je zastúpený advokátmi a v danom prípade, keďže sa jednalo o spotrebiteľský vzťah, je silnejšou stranou v spore, pričom mu musí byť známa skutočnosť, že všetky dôkazy musí v konaní predkladať včas. Tiež sa stotožňuje s argumentáciou, že predložená zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca nepreukázal skutočne poskytnutý úver, ani ňou vykonané platby, pričom takto sa správal už pred podaním žaloby, keď jej chodili výzvy na úhradu, a to vždy s rozdielnymi dlžnými sumami a tak stratila prehľad, koľko žalobcovi dlhuje. Navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
4. Občianske združenie vystupujúce popri žalovanej sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrilo.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
6. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 386/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako, ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07).
7. Odôvodnenie rozhodnutia je zmätočné, keď súd prvej inštancie na jednej strane konštatuje, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená úverová zmluva a na druhej strane udáva, že zmluva musí obsahovať náležitosti zmluvy o poskytovaní pôžičky v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, z ktorého dôvodu je žalobca povinný preukázať skutočné poskytnutie pôžičky. Odvolací súd musí prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že nie je možné stotožňovať zmluvné typy, a to zmluvu o úvere a zmluvu o pôžičke. V prípade vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere vzniká záväzok veriteľa úver poskytnúť a dlžníka úver splácať už samotným uzatvorením zmluvy. Na druhej strane v prípade vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke tento vzniká až reálnym poskytnutím finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi. Zo žaloby, ako aj z pripojených listinných dôkazov, vyplýva, že žalobca uplatňuje svoj nárok na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Súd prvej inštancie bližšie vo svojom rozhodnutí neodôvodnil, prečo vychádzal z ustanovení o poskytnutí pôžičky v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda, že žalobca reálne nepreukázal poskytnutie pôžičky. Uvedené konštatovanie ani nevyplýva z obsahu spisu a z listinných dôkazov predložených v spise, ani z tvrdení sporových strán.
8. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 4 poukazuje jednak na zmluvu o revolvingovom úvere, na druhej strane však o poskytnutí peňažnej pôžičky a napokon poukazuje na to, že zmluva o revolvingovom úvere nemá obsahovať podstatné náležitosti zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z..
9. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatuje, že predložená zmluva o revolvingovom úvere nemá obsahovať obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a z tohto dôvodu v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona je úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, sa odvolací súd môže len domnievať, že mal na mysli obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (...“splatnosť v 42 mesačných splátkach, bez ich špecifikácie.“, ...“pokiaľ ide o dohodnuté splátky, nie sú štruktúrované.“), podľa ktorého zmluva o úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
10. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR k danej otázke, a to sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a sp.zn. 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.04.2018, v ktorých sa venoval výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, podľa ktorých je zrejmá možnosť, a tým aj nutnosť eurokonformného výkladu daného ustanovenia s poukazom na čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice Európskeho parlamentu Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008, pričom pri svojej argumentácii oba senáty Najvyššieho súdu SR reagovali aj na dovolateľkou uvádzaný rozsudok SD EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.04.2018 vyplýva, že: „Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej-ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadá na istinu, úverový úrok a iné platby“. Obdobný záver vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, podľa ktorého „eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel odvolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu nutné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa“. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval za dôvodnú odvolaciu argumentáciu žalobcu k uvádzanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
11. Vzhľadom na uvedené nie je možné považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov z tohto dôvodu, a preto nie je ani náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie, že zo žaloby nevyplýva, aké platby skutočne žalovaná zaplatila, kedy ich zaplatila, aby bolo objektívne možné odpočítať od poskytnutého úveru skutočne zaplatené platby žalovanej a zaviazať tak žalovanú k zaplateniu rozdielu.
12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom jeho úlohou v novom konaní bude uplatňovaný nárok opätovne prejednať, rozhodnúť, náležite sa vysporiadať, či sa medzi sporovými stranami jedná o zmluvu o úvere, alebo ide o zmluvu o pôžičke, vo veci opäť rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť v zmysle intencií § 220 ods. 2 CSP.
13. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)