Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Cob-173-2023.pdf
PDF · 106.87 KB
Case nature
Subarea
5Cob/173/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: STAVIVÁ-Garaj, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 31, Banská Bystrica, IČO: 31 592 872, zastúpený: JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom Aleja Slobody 1890/50, Dolný Kubín, proti žalovanému: Projekt Sporrkanska a.s., so sídlom Pribylinská 12, Bratislava, IČO: 35 801 999, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 58Cb/90/2022-69 zo dňa 20. októbra 2022 v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 58Cb/90/2022-69 zo dňa 20. októbra 2022 zrušuje a konanie zastavuje.
II. Účastníkom konania súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa cez inštitút zabezpečovacieho opatrenia domáhal zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k. ú. C., obec: F. - m.č. C., okres: F. U. ako pozemok - parcela registra KN „C“ parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 14 850 m2 vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 k celku a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalovanému vo výške 26.006,77 eur s prísl., ktorá vznikla titulom neuhradenej kúpnej ceny za dodaný tovar a je priznaná platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 17 Up/924/2022 zo dňa 30.06.2022. Okresný súd Bratislava V návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré právne odôvodnil ust. § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), § 14 ods. 3, 5, 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov a ust. § 531 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, súd prvej inštancie poukázal na cieľ zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je zabezpečenie pohľadávky veriteľa, s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo jej neuspokojenia, a posilnenie istoty veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.
3. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti, t. j. že žalobca má voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku, dlžník vlastní majetok na ktorý je možné záložné právo zriadiť a obava, že exekúcia bude ohrozená, je dôvodná.
4. K existencii peňažnej pohľadávky, súd prvej inštancie poukázal na tvrdenie žalobcu v žalobe, že titulom neuhradených faktúr, ktorými vyfakturoval kúpnu cenu za dodaný tovar má voči žalovanému pohľadávku vo výške 26.006,77 eur s príslušenstvom, avšak z listinných dôkazov - emailovej komunikácie medzi žalobcom a spoločnosťou ZEDA B. Bystrica, s. r. o., zo dňa 30.05.2022 až 01.06.2022 zistil, že záväzky z faktúr uvedených v návrhu (okrem fa. č. 2210010070 na sumu 442,08 eur splatnej dňa 21.03.2022) prešli na spoločnosť ZEDA B. Bystrica, s. r. o., 974 01 Horná Mičiná 231, IČO: 36 609 340 a že k prevzatiu záväzkov zo žalovaného na spoločnosť ZEDA B. Bystrica, s. r. o. došlo, ale žalobca si v upomínacom konaní celý nárok súčasne uplatnil aj voči žalovanému aj voči uvedenej spoločnosti. Z uvedeného nie je zrejmé, či táto spoločnosť nastúpila ako dlžník namiesto žalovaného alebo sa stala dlžníkom popri žalovanom (§ 531 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), čím nie je osvedčený peňažný nárok a jeho výška, ako predpoklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Dňa 30.06.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. 17Up/924/2022 platobný rozkaz, ktorým boli žalovaný (resp. jeho právny predchodca - TUBAU, a.s.) a spoločnosť ZEDA B. Bystrica, s. r. o., solidárne zaviazaní na úhradu sumy 26.006,77 eur s príslušenstvom. Jeho právoplatnosť však žalobca netvrdil ani neosvedčil.
5. Súd prvej inštancie konštatoval, že relevantným spôsobom musí byť osvedčená aj existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Ku skutočnostiam osvedčujúcim, že výkon rozhodnutia bude ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, dôsledkom ktorého dochádza k znižovaniu hodnoty jeho majetku, ktorý je možné postihnúť výkonom exekúcie, resp. iné konanie, podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňujúce jeho majetkové pomery. Žalobca ani tento predpoklad neosvedčil. Neuviedol žiadne konanie, ktorým by sa žalovaný zbavoval svojho majetku, prípadne znižoval jeho hodnotu vrátane nehnuteľností, ku ktorým žalobca navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Začatie konkurzného konania, existencia záložných práv na predmetnej nehnuteľnosti, ku ktorej žalobca žiada zriadiť sudcovské záložné právo, existencia dlhov voči tretím osobám takýmto konaním nie je. Na majetok žalovaného bolo uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 31K/39/2022 zo dňa 09.08.2022, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 159/2022 dňa 17.08.2022 začaté konkurzné konanie a dosiaľ nebol konkurz vyhlásený a konkurzné konanie nebolo ani skončené (§ 14 ods. 6 zák. č. 7/2005 Z. z.). Z uvedeného vyplýva, že v čase vydania tohto uznesenia pôsobia účinky začatého konkurzného konania (§ 14 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z. z.), ktorým sú žalovanému uložené obmedzenia výkonu jeho podnikania len na bežné právne úkony. Naviac vo vzťahu k majetku žalovaného, vrátane nehnuteľnosti, ku ktorej zriadenie sudcovského záložného práva smeruje, došlo z dôvodu uvedených účinkov aj k obmedzeniu veriteľov žalovaného v rámci výkonu rozhodnutí, či exekučných konaní.
6. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odolanie, uznesenie označil za nesprávne, nakoľko súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú dané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ d/ a h/ CSP.
7. Právny záver súdu prvej inštancie o tom, že nesplnil a neosvedčil zákonné podmienky, ktoré sú predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, považoval za objektívne nesprávny a v rozpore s listinami, ktoré s návrhom predložil. Ako prílohu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil faktúry vystavené na žalovanú sumu za stavebný materiál dodaný žalovanému na základe rámcovej kúpnej zmluvy č. OJ 09/2017/08/04 zo dňa 25.04.2017, objednávok a dodacích listov a platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica dňa 30.06.2022 pod sp. zn. 17Up/924/2022, čím preukazoval aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v konaní. Podotkol, že ak boli podklady priložené k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia dostačujúce Okresnému súdu Banská Bystrica na vydanie platobného rozkazu, nie je zrejmé, prečo nepostačovali súdu prvej inštancie na nariadenie neodkladného opatrenia o to viac, keď tieto pohľadávky eviduje vo svojom kontrolnom výkaze (bez čoho by nebol vydaný ani platobný rozkaz v upomínacom konaní). Platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 11.07.2022, lehota na podanie odporu mu začala plynúť dňa 12.07.2022 a uplynula dňa 26.07.2022. Odpor nepodal a nie je teda pravdivý záver súdu prvej inštancie, že pohľadávku nepreukázal právoplatným platobným rozkazom.
8. Pasívnu vecnú legitimáciu spoločnosti ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o. IČO: 36 609 340 so sídlom Horná Mičiná 231, preukazoval žalobca listom zo dňa 27.04.2022, ktorým mu v zmysle ust. § 477 ods. 4 Obchodného zákonníka oznámila, že od spoločnosti TUBAU, a.s., so sídlom Pribylinská 12,
Bratislava, IČO: 35 801 999 (právny predchodca žalovaného), kúpila časť podniku, pozostávajúcu z „Divízie špeciálneho zakladania“ a „Divízie správy majetku" spoločnosti s tým, že predaj časti podniku nadobudol účinnosť dňom 08.04.2022 a týmto momentom sa ZEDA B.BYSTRICA, s.r.o. stala vlastníkom prevádzanej časti podniku. Akcentoval, že žalovaného ako aj spoločnosť ZEDA BB niekoľkokrát vyzval na úhradu dlžnej sumy avšak napriek odsúhlaseniu zostatku záväzkov z ich strany, k zaplateniu žalovanej sumy nedošlo ani sčasti.
9. Žalobca nespochybnil ani konkurzné konanie vyhlásené na majetok žalovaného, spochybnil však tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že začatím konkurzného konania je obmedzené oprávnenie žalovaného v rámci dispozície s jeho majetkom len na bežné úkony. Uviedol, že majetok vo vzťahu ku ktorému sa domáha nariadenia neodkladného zabezpečovacieho opatrenia už žalovaný zaťažil, je na ňom registrovaných niekoľko exekučných záložných práv, porušenie tohto zákazu naviac nerobí dispozičný úkon dlžníka neplatným a začatie konkurzného konania nebráni súdu zriadiť záložné právo na jeho majetok.
10. V ďalšom žalobca poukázal na porušenie princípu legitímnych očakávaní, v súvislosti s ktorým sa odvolal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č. k. IV. ÚS 499/2011-25 a napadnuté uznesenie označil za rozporné so zásadou spravodlivosti. Poznamenal, že žalovaný s ním prestal komunikovať a odmietol mu poskytnúť akékoľvek zabezpečenie jeho pohľadávky. Konkurz na jeho majetok nebol k dnešnému dňu vyhlásený, pričom začatie konkurzného konania nie je v zmysle ust. § 14 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z. prekážkou pre zriadenie tzv. sudcovského záložného práva. Naviac vo vzťahu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v k.ú. C., obec: F. - Y..Č.. C., okres: F. U. ako pozemok - parcela registra KN "C" pare. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 14850 m2 je v časti C - ťarchy, evidovaných viacero záložných práv. Žalobca z portálu Q.:/..K..L. <https:// www.indexpodnikatela.sk/35801999/udalosti> tiež zistil, že žalovaný má ku dňu 20.09.2022 dlh voči VŠZP vo výške 142 371,83 eur, voči sociálnej poisťovni ku dňu 12.09.2022 dlh vo výške 675 460,06 eur a voči zdravotnej poisťovni UNION má ku dňu 01.09.2022 dlh vo výške 38 171,94 eur. Má tiež vedomosť, že žalovaný podniká všetky kroky smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti a k tomu, aby sa jeho pohľadávka vymáhaná v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17Up/924/2022 stala nevymožiteľnou a z uvedených skutočností nadobudol odôvodnenú obavu, že nútený výkon jeho pohľadávok voči žalovanému bude v rámci exekúcie ohrozený. Túto skutočnosť, však súd prvej inštancie pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil.
11. Žalobca tiež poznamenal, že v návrhu na nariadenie neodkladného zabezpečovacieho opatrenia nenavrhol také obmedzenie, ktoré by sa vzhľadom na skutkovú situáciu ohľadom dĺžky trvania súdneho konania (ako aj s prihliadnutím na doterajší postoj žalovaného) javilo ako neprimerané. Bonita nehnuteľností zapísaných na LV XXX k.ú. C. je prinajmenšom otázna a neodôvodňuje úvahy súdu prvej inštancie o údajnej neprimeranosti návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia ani pre jeho závery. Súdu prvej inštancie vytkol porušenie zásady rovnosti účastníkov sporového konania zakotvenej v ust. článku 6 ods. 1 CSP, arbitrárnosť napadnutého uznesenia, neprihliadnutie na preukázané skutkové okolnosti, nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov a mylné tvrdenie, že vstup do konkurzu nepredstavuje dôvod pre obavu z nevymožiteľnosti v rámci exekučného konania
12. Zdôraznil, že začatie konkurzného konania na majetok dlžníka samo o sebe predstavuje obavu o vymožiteľnosť pohľadávky, keď miera uspokojenia v konkurze je bez dodatočného zabezpečenia prakticky nulová. Uvedené neznamená, že žalobca musí čakať na výsledok a závery konkurzného súdu o tom, či konkurz vyhlási alebo nie a byť vo vzťahu k možnostiam zabezpečenia jeho splatných a neuhradených pohľadávok pasívny a čakať kým súd zistí predĺženie spoločnosti žalovaného. Má vedomosť, že momentálna situácia ako aj kroky žalovaného vedú jednoznačne k vyhláseniu konkurzu na jeho majetok, zbavil sa už aj všetkých motorových vozidiel, ktoré boli vedené na jeho meno.
13. Ďalej žalobca konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim z predložených listinných dokladov, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, je založené na formálnych záveroch a vôbec nezohľadňuje skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného zabezpečovacieho opatrenia.
14. Na podporu svojich tvrdení poukázal na právny záver Najvyššieho súdu SR. v uznesení sp. zn. 5 Obdo 33/2012 zo dňa 13.12.2012, že ochrana toho, proti komu má navrhované (pozn. vtedy ešte predbežné opatrenie, teraz neodkladného opatrenie, resp. neodkladné zabezpečovacie opatrenie) smerovať, nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a predbežným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.
15. Tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2012 zo dňa 28.11.2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o vydanie predbežného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu predbežného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia predbežného opatrenia.
16. Žalobca v celom rozsahu zotrval na obsahu a dôvodoch podaného návrhu na nariadenie neodkladného zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 21.09.2022 a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie, k označenej nehnuteľnosti zriadi v jeho prospech záložné právo a prizná mu právo na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
17. Okresný súd Bratislava V predložil spis Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní žalobcu dňa 04.07.2023.
18. Z vydania obchodného vestníka č. 37/2023 zo dňa 22.02.2023 pod značkou K009205 odvolací súd zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 14.02.2023, vyhlásil pod sp. zn. 31K/39/2022 konkurz na majetok žalovaného.
19. Na základe uvedenej informácie Krajský súd v Bratislave vrátil prípisom zo dňa 03.08.2023 spis vedený pod sp. zn. 5Cob/13/2023 Mestskému súdu Bratislava III bez rozhodnutia, z dôvodu prerušenia predmetného konania v zmysle ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
20. Výzvou zo dňa 26.09.2023 vyzval súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. úpadcu aj správkyňu konkurznej podstaty (č. l. 191, 192) na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v lehote do 30 dní. Predmetná výzva bola úpadcovi riadne doručená dňa 29.09.2023 a správkyni dňa 02.10.2023 (doručenky č. 1. 190).
21. Na výzvu súdu reagovala správkyňa konkurznej podstaty, JUDr. Martina Dragašič, so sídlom Trnavská cesta 50A, Bratislava, ktorá v oznámení doručenom súdu dňa 02.10.2023 uviedla, že nesúhlasí s pokračovaním v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp.zn. B5-58Cb/90/2022.
22. Mestský súd Bratislava III spis opätovne predložil Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní žalobcu dňa 29.11.2023.
23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnuté uznesenie v medziach rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 58Cb/90/2022-69 zo dňa 20.10.2022 je potrebné zrušiť a konanie zastaviť.
24. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
25. Podľa § 47 ods. 4 (veta prvá až štvrtá) zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2020, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
26. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
27. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
28. Novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii realizovanou zákonom č. 390/2019 Z. z. došlo s účinnosťou od 01.01.2020 k doplneniu ustanovenia § 47 ods. 4 o druhú až štvrtú vetu, v zmysle ktorých v prípade nepodania návrhu na pokračovanie v konaní do konca prvej schôdze veriteľov súd vyzve správcu a dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
29. Zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník - úpadca ako žalovaný, príp. jeho nerozluční spoločníci a správca úpadcu nepodajú návrh na pokračovanie v konaní, vyplýva aj z dôvodovej správy, ktorá k ustanoveniu § 47 ods. 4 ZoKR uvádza, že „jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t. j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený.“
30. V konaniach, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z., v znení účinnom od 01.01.2020, nastávajú však účinky späťvzatia žaloby ex lege tým, že správca úpadcu - dlžníka alebo dlžník samotný, prípadne jeho nerozluční spoločníci, nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Teda zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z., ustanovuje podmienky, za naplnenia ktorých dochádza k nahradeniu dispozičného úkonu žalobcu - späťvzatia žaloby - v dôsledku tam uvedených procesnoprávnych skutočností. V prípade, ak účinky späťvzatia žaloby podľa ust. § 47 ods. 4 ZoKR nastanú v takom konaní, v ktorom už bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie, ale toto jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, odvolací súd postupuje primerane (čl. 4 ods. 1 CSP) podľa § 370 CSP, s určitými výnimkami vyplývajúcimi z osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v § 47 ods. 4 ZoKR. Procesnoprávnym následkom zo zákona nastávajúcich účinkov späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZoKR je preto taký procesný postup odvolacieho súdu, keď tento nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali zo zákona, ale podľa § 370 ods. 2 CSP len zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Zároveň odvolací súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZoKR, pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka, resp. jeho nerozlučných spoločníkov a správcu dlžníka - úpadcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila v zmysle § 370 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto protistranu v týchto prípadoch ani nevyzýva na súhlas so späťvzatím žaloby.
31. Nakoľko v danej veci bol na majetok žalovaného ako úpadcu - dlžníka vyhlásený konkurz a na výzvu súdu dlžník ani jeho správca nepodali v stanovenej lehote návrh na pokračovanie v konaní, resp. správkyňa konkurznej podstaty, JUDr. Martina Dragašič, v oznámení doručenom súdu dňa 02.10.2023 uviedla, že nesúhlasí s pokračovaním v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp.zn. B5-58Cb/90/2022, nastali podľa ust. § 47 ods. 4 vety poslednej zákona č. 7/2005 Z. z., v znení účinnom od 01.01.2020 účinky späťvzatia žaloby, pričom je bez právneho významu skutočnosť, že úpadca - dlžník je v procesnom postavení žalovaného.
32. Na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie podľa ust. § 370 ods. 2 CSP zastavil.
33. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 257 CSP, keď za dôvody hodné osobitné zreteľa považoval skončenie predmetného konania jeho zastavením na základe naplnenia podmienok vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z., teda z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného za situácie, keď ani správca konkurznej podstaty a ani žalovaný nenavrhli pokračovať v konaní.
34. Rozhodnutie o vrátení zaplatených súdnych poplatkov žalobcovi v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je v právomoci súdu prvej inštancie ako súdu funkčne príslušného na rozhodovanie vo veciach súdnych poplatkov v prvej inštancii.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).