Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Co-89-2019.pdf
PDF · 90.69 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/89/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Ing. H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX L., zastúpeného spoločnosťou HAVRILLA & Co. s.r.o., so sídlom Tallerova 10, 811 02 Bratislava, IČO: 36 364 606, proti žalovaným: 3/ E. C., rod. Y., 4/ E. M., 5/ C. Y., 6/ C. Y., 7/ E. Y., 8/ H. Y., žalovaní v rade 3/ až 8/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 41C/391/2016-135 zo dňa 10.01.2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 41C/391/2016-135 zo dňa 10. 01. 2019 p o t v r d z u j e .
Žalovaným v rade 3/ až 8/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Odvolací súd n a r i a ď u j e prvoinštančnému súdu opravu napadnutého uznesenia, a to tak, že z jeho záhlavia vypustí označenie žalovaných v rade 1/ a 2/.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd postupom podľa § 163 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) konanie zastavil (výrok I.). Zároveň podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 29.12.2016 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by okresný súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v žalobe zo dňa 21.12.2016. Na pojednávaní konanom dňa 04.06.2018 obidve sporové strany (žalobca aj žalovaní) zhodne navrhli konanie prerušiť v súlade s ustanovením § 163 CSP. Uznesením č.k. 41C/391/2016-120 zo dňa 04.06.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2018, prvoinštančný súd podľa § 163 ods. 1 CSP konanie prerušil. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ani žalovaní nepodali návrh na pokračovanie v konaní do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, okresný súd postupom podľa § 163 ods. 2 CSP konanie zastavil. O trovách konania okresný súd s prihliadnutím na zavinenie oboch sporových strán na zastavení konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na ich náhradu.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Uviedol, že dôvodom zhodného návrhu sporových strán na prerušenie konania bola skutočnosť, že pre účely zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je potrebné rozhodnúť o dodatočnom prejednaní dedičstva po pôvodne žalovaných v rade 1/ a 2/. Počas doby prerušenia konania na základe uznesenia Okresného súd Žilina č.k. 41C/391/2016-120 zo dňa 04.06.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2018, žalobca zisťoval informácie vo vzťahu k zomrelým žalovaným v rade 1/
a 2/. Ani ku dňu podania odvolania neboli však tieto dedičské konania ukončené. Na základe domnienky strán, že dodatočné konania o dedičstve žalovaných v rade 1/ a 2/ nebudú skončené do uplynutia lehoty pôvodného prerušenia konania, žalobca i zástupca žalovaných v rade 3/ až 8/ z opatrnosti zhodne navrhli opätovné prerušenie konania v zmysle § 163 ods. 1 CSP. Uvedený návrh bol súdu prvej inštancie doručený dňa 20.11.2018. Podľa názoru žalobcu okresný súd mal tak na posúdenie návrhu na opätovné prerušenie konania dostatočný čas a preto mohol a mal v tomto konaní pokračovať ďalej tým spôsobom, že konanie opätovne preruší. Sporové strany prostredníctvom svojho návrhu na opätovné prerušenie konania pritom zhodne, jasne a presne vyjadrili svoj záujem pokračovať v konaní. V opačnom prípade, by žiadna zo strán sporu totiž nevyvíjala žiadnu ďalšiu procesnú aktivitu. Z pohľadu obsahu dispozičného úkonu strán, (návrhu na opätovné prerušenie konania), vyplýva, že tento zodpovedá úmyslu strán pokračovať v konaní, a to spôsobom opätovného prerušenia konania, ktorý je v zmysle základných princípov CSP potrebné posudzovať ako návrh na pokračovanie v konaní. Odvolateľ ďalej odôvodnil svoje odvolanie i tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Medzi podaním návrhu na opätovné prerušenie konania a vydaním napadnutého uznesenia prvoinštančný súd totiž nevykonal žiadny procesný úkon. V rámci zachovania právnej istoty a z procesného hľadiska sa však konajúci súd mal vysporiadať s procesným podaním strán sporu na opätovné prerušenie konania.
5. K odvolaniu sa vyjadril zástupca žalovaných v rade 3/ až 8/ (Slovenský pozemkový fond), ktorý sa s jeho obsahom stotožnil. Žiadali odvolací súd, aby v konaní pokračoval a aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci (zistenie splnenia zákonom stanovených podmienok pre obligatórne zastavenie konania podľa § 163 ods. 2 CSP), vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
9. V prvom rade považoval krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol na základe zásady neúplnej apelácie v odvolacom konaní striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku (§ 380 ods. 1 CSP).
10. Zároveň odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03). Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, z akých dôvodov konanie zastavil a rozhodol tiež o nároku na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie pritom zákonu zodpovedajúcim spôsobom i presvedčivo odôvodnil.
11. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom okresného súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorého absencia návrhu aspoň jednej sporovej strany na pokračovanie v konaní, prerušenom na základe zhodného návrhu sporových strán podľa § 163 ods. 1 CSP je dôvodom pre zastavenie konania podľa § 163 ods. 2 CSP.
12. Ak je sporové konanie prerušené na základe zhodného návrhu strán sporu, súd v konaní pokračuje len na návrh niektorej zo strán sporu, nikdy nie ex offo. Ak takýto návrh nie je v stanovenej lehote podaný, súd nemá inú možnosť, ako konanie zastaviť. Zákonodarca v danom ustanovení nedáva súdu možnosť rozhodnúť, či konanie zastaví, (ak to uzná za vhodné), alebo v ňom bude pokračovať. Zo znenia citovaného ustanovenia: „súd konanie zastaví“ vyplýva, že súd je povinný konanie zastaviť, ak v stanovenej lehote nie je podaný návrh na pokračovanie v konaní.
13. Neobstojí preto argumentácia odvolateľa o povinnosti súdu prvej inštancie vyhodnotiť podanie žalobcu zo dňa 14.11.2018, označené ako „Návrh na prerušenie konania postupom podľa § 163 ods. 1 Civilného sporového poriadku“ podľa jeho obsahu ako návrh na pokračovanie v prerušenom konaní vyplývajúci z ustanovenia § 163 ods. 2 CSP (obligatórna podmienka pre pokračovanie v prerušenom sporovom konaní). Posúdením podaného návrhu podľa jeho obsahu je zrejmé, že sa jedná o návrh na prerušenie konania, čomu je predmetný úkon prispôsobený - okrem označenia navrhovaného úkonu ako „návrh na prerušenie konania“ a výslovným uvedením zákonného ustanovenia k nemu sa viažucemu (§ 163 ods. 1 CSP). Jeho súčasťou je i súhlas zástupcu žalovaných v rade 3/ až 8/ s prerušením konania. Takýmto spôsobom sporové strany evidentne preukazovali splnenie podmienok pre prerušenie konania, a nie vôľu pokračovať v konaní. Návrh na pokračovanie v konaní môže pritom podať ktorákoľvek zo sporových strán aj samostatne do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Skutočnosť, že v čase podania návrhu na opätovné prerušenie konania bolo konanie prerušené, neoprávňuje súd na to, aby predmetný procesný úkon žalobcu (so súhlasom zástupcu žalovaných v rade 3/ až 8/) posúdil inak, než podľa jeho jasným spôsobom vymedzeného obsahu (§ 124 ods. 1 CSP). Z pohľadu udržateľnosti praxe všeobecných súdov týkajúcej sa procesného postupu pri vyhodnocovaní podaní sporových strán totiž požiadavka hodnotenia obsahu podania nemôže kolidovať s jasne vymedzeným návrhom, ktorý je z podania doručeného súdu zrejmý. V danom prípade malo byť následkom podania žalobcu zo dňa 14.11.2018 prerušenie konania postupom podľa § 163 ods. 1 CSP. Úmysel žalobcu pokračovať v konaní s poukazom na ust. § 163 ods. 2 CSP, z jeho podania nielen z jeho formálnej stránky, ale ani jeho obsahu vôbec nevyplýva. Posúdenie podania súdom nemožno stotožňovať s povinnosťou súdu hľadať jeho iný obsahový význam, pokiaľ je z jeho obsahu bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, čoho sa podávateľ domáha.
14. Skutočnosti preukázané žalobcom, týkajúce sa jeho aktivity v súvislosti s konaniami o dodatočnom prejednaní dedičstva po pôvodných žalovaných v rade 1/ a 2/ označených v žalobe, nie sú v danom prípade relevantné. Uvedené skutočnosti nemohli nijakým spôsobom založiť potrebu modifikácie správneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý pri absencii návrhu čo i len jednej zo sporových strán na pokračovanie v konaní nemal inú možnosť, než konanie v zmysle § 163 ods. 2 druhá veta CSP obligatórne zastaviť.
15. V danej súvislosti odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 163 ods. 1 CSP upravujúce procesnú situáciu prerušenia konania, ako aj ustanovenie § 163 ods. 2 CSP upravujúce procesnú situáciu pokračovania v prerušenom konaní sú ovládané dispozičným princípom. Znamená to, že tak pre rozhodnutie o prerušení konania, ako aj pre rozhodnutie o pokračovaní v prerušenom konaní sa vyžaduje úkon (podanie návrhu) zo strany oboch, resp. jednej zo strán sporu. Nevyužitie možnosti „oživiť“ spočívajúce konanie stranou sporu podaním adresovaným príslušnému všeobecnému súdu spĺňajúcim tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti v súlade s príslušnými ustanoveniam Civilného sporového poriadku je nevyhnutne spojené s pre ňu negatívnymi dôsledkami ako s nemožnosťou navrhovať svedkov a dôkazy, vyjadriť sa k navrhovaným dôkazom či podávať opravné prostriedky (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 496/2018-10 zo dňa 13.09.2018 a tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 32/2018 zo dňa 24. 05. 2018).
16. Za nedôvodnú považoval odvolací súd a námietku žalobcu o tom, že súd prvej inštancie sa v danom prípade nevysporiadal s jeho opakovaným návrhom na prerušenie konania. Uvedené podanie žalobcu bolo súdu doručené dňa 20.11.2018, t.j. v čase, keď bolo konanie prerušené na základe uznesenia č.k. 41C/391/2016-120 zo dňa 04.06.2018, právoplatného dňa 18.06.2018. Z dôvodu, že sporové strany po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti predmetného uznesenia neiniciovali pokračovanie v konaní, bolo povinnosťou okresného súdu konanie bez ďalšieho zastaviť. S prihliadnutím na prerušenie konania, pri súčasnej absencii podania návrhu niektorej strany na jeho pokračovanie (§ 163 ods. 2 CSP), by bolo rozhodovanie súdu o návrhu na opakované prerušenie konania prinajmenšom nehospodárne. Naviac prerušiť možno len prebiehajúce, a
nie konanie, ktoré je už prerušené. V prípade naplnenia podmienok uvedených v ust. § 163 ods. 2 CSP je stanovený striktný postup súdu, ktorý je povinný rozhodnúť jedine o zastavení konania.
17. Záverom odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu o zastavení konania nevytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Zároveň je nutné zdôrazniť, že v čase začatia tohto konania žalované v rade 1/ 2/ nemali procesnú spôsobilosť (obidve zomreli pred podaním žaloby na súd), z ktorého dôvodu súd prvej inštancie voči nim postupom podľa § 161 ods. 1 až 3 CSP, s použitím § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 61 CSP konanie zastavil. Za popísanej procesnej situácie v danom prípade neprichádza do úvahy pristúpenie a ani zmena subjektov na strane žalovaných podľa § 79 a § 80 CSP.
18. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné. Zároveň odvolací súd v súdenej veci nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok konania (§ 380 ods. 1, 2 CSP), v dôsledku čoho napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ku ktorému odvolateľ neprezentoval žiadne konkrétne odvolacie námietky a ktorý plne zodpovedá zavineniu oboch sporových strán na zastavení konania a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným v rade 3/ až 8/ ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % voči žalobcovi, ktorý v tomto štádiu konania nemal úspech. O výške náhrady týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
20. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní, počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
21. V zmysle § 234 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku
22. Je nutné zdôrazniť, že žalované v rade 1/ a 2/ nie sú stranami tohto sporu a ich označenie v napadnutom uznesení je nenáležité. V čase začatia tohto konania už obidve nemali procesnú spôsobilosť, v dôsledku čoho okresný súd voči nim konanie zastavil (uznesením č.k. 41C/391/2016-35 zo dňa 09.03.2017 a uznesením č.k. 41C/391/2016-94 zo dňa 19.04.2018). Odstránenie tejto zrejmej nesprávnosti preto odvolací súd v súlade s čl. 4 ods. 2 základných zásad Civilného sporového poriadku s použitím § 224 a § 234 CSP nariadil konajúcemu súdu odstrániť vydaním opravného uznesenia.
23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)