Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3P/54/2019

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou, v právnej veci maloletých detí P. S., narodeného XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky a V. S., narodenej XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, obe deti bytom u matky, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matky M. S., narodenej 05.12.1988, bytom H. XX, X N. Z. R., T. I., B. XAN, R., Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, štátna občianka Slovenskej republiky, toho času B. X/D, XXX XX Bratislava, zastúpenej JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava a otca W.. V. S., narodeného XX.XX.XXXX, bytom XX E. B., R. G., Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, štátny občan Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Evou Kubaskou, advokátkou, so sídlom Miletičova 3/A, 821 08 Bratislava, o návrhu navrhovateľa, otca maloletých detí, na nariadenie návratu maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, takto

rozhodol:

I. Súd n a r i a ď u j e návrat maloletých detí P. S., narodeného XX.XX.XXXX a V. S., narodenej X. X. XXXX (ďalej len "maloleté deti"), do krajiny ich obvyklého pobytu do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.

II. Súd n a r i a ď u j e matke maloletých detí, M. S., narodenej XX.XX.XXXX, aby maloleté deti navrátila na územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska do 5 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

III. V prípade, že matka maloleté deti v súlade s výrokom II. tohto uznesenia na územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska nenavráti, je otec maloletých detí V. S., narodený XX.XX.XXXX, o p r á v n e n ý po uplynutí stanovenej lehoty maloleté deti prevziať za účelom ich navrátenia do krajiny obvyklého pobytu maloletých detí, t.j. na územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.04.2019 sa navrhovateľ, otec maloletých detí P. S., narodeného XX.XX.XXXX a V. S., narodenej XX.XX.XXXX (ďalej len "maloleté deti" alebo "maloletý P. a maloletá V."), W.. V. S., narodený XX.XX.XXXX (ďalej len "navrhovateľ" alebo "otec") domáhal nariadenia návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu, do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Navrhol, aby súd nariadil matke maloletých detí M. S., narodenej XX.XX.XXXX (ďalej len "matka"), aby maloleté deti navrátila na územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Pre prípad, že matka maloleté deti v súlade s výrokom II. uznesenia na územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska nenavráti navrhol, aby bol otec oprávnený po uplynutí stanovenej lehoty maloleté deti prevziať za účelom ich navrátenia do krajiny obvyklého pobytu maloletých detí, t.j. na územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že maloleté deti mali pred premiestnením matkou obvyklý pobyt v Spojenom kráľovstve, kde vycestovali spolu s rodičmi dňa 12.08. 2015. Je pravdou, že v tom období boli rodičia, v tom čase manželia, vyslaní zamestnávateľom do Veľkej Británie dočasne. V apríli 2016, kedy sa stále zdržiavali vo Veľkej Británii s maloletými deťmi, došlo medzi rodičmi k sporu, manželstvo už bolo v tom čase rozvrátené, nastal konflikt rodičov ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Už v tom čase matka tvrdila, že deťom vznikol obvyklý pobyt v R., na území Veľkej Británie a otec napokon vzhľadom na záujem maloletých detí, ktoré sa v čase rozvodového konania nachádzali na území Veľkej Británie už dva a pol roka sa so situáciou zmieril a akceptoval stanovisko matky. Táto skutočnosť podľa navrhovateľa nesporne vyplýva z rozhodnutia slovenského súdu o rozvode manželstva, ktorý konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode zastavil pre nedostatok právomoci z dôvodu, že bolo zrejmé, že maloleté deti majú obvyklý pobyt na území Veľkej Británie. Matka v rozvodovom konaní uviedla, že bude iniciovať konanie pred anglickým súdom ohľadne výkonu opatrovníckeho práva rodičov k maloletým deťom. Na prelome rokov 2017 a 2018 sa otec presťahoval na územie Veľkej Británie za deťmi, nakoľko sa chcel aktívne podieľať na ich opatere a stretávať sa s nimi. Anglický súd v roku 2016 na podnet matky rozhodol o stretávaní sa otca s deťmi, avšak v pomerne v obmedzenom režime. Dňa 1. 5. 2018 podal otec návrh na anglický súd ohľadom opatrovníctva k deťom, ktorému predchádzalo konanie o výkon rozsudku o styku. Dňa 10. 4. 2019 bolo vydané rozhodnutie, pripojené navrhovateľom k návrhu, kde anglický súd konštatuje obvyklý pobyt detí na území Veľkej Británie a jurisdikciu anglického súdu nad deťmi. Z uvedeného niet podľa navrhovateľa pochybností, že krajinou jurisdikcie maloletých detí je Spojené kráľovstvo, pričom sa navrhovateľ odvolával aj na pripojené listinné dôkazy, preukazujúce ním tvrdenú skutočnosť. Pokiaľ ide o neoprávnené premiestnenie maloletých detí matkou, otec v návrhu uviedol, že matka dňa 20.03.2019 s oboma maloletými deťmi, P. a V., napriek priebežnému rozhodnutiu anglického súdu, že nesmie s maloletými deťmi opustiť územie Spojeného kráľovstva, z krajiny vycestovala a podľa zistení otca, obe maloleté deti presťahovala na územie Slovenskej republiky, do Bratislavy a to bez vedomia a súhlasu otca. Otec sa preto obrátil a políciu tak v Spojenom kráľovstve ako aj na Slovensku z dôvodu, že matka konala v rozpore so súdnym rozhodnutím. Otec ďalej uviedol, že od konca roku 2017 žije a trvalo sa zdržiava na území Spojeného kráľovstva, v Londýne, kde 02.02.2018 uzavrel manželstvo so B. V. a z manželstva sa im dňa 28.10.2018 narodil syn J.. Maloletí P. a V. trávili s rodinou otca veľa času, pokiaľ bol otcovi umožnený styk a vytvorili si dobrý vzťah k súrodencovi a k manželke otca. Maloletý P. navštevuje v R. 1. triedu štátnej základnej školy a maloletá V. nultý ročník rovnakej školy, kde zároveň navštevujú aj záujmové krúžky (judo, futbal, balet, veda). Obe deti navštevujú detské centrum B., kde chodia na plávanie. Obe sú v Spojenom kráľovstve zdravotne a sociálne poistené, navštevujú tam pediatra, F.. Q. X.. Matka podľa otca tým, že svojvoľne a neoprávnene opustila s deťmi obvyklé miesto ich pobytu, zasiahla nielen do výkonu rodičovských práv otcom tým, že mu zamedzila podieľať sa na ich výchove, ale zasiahla najmä do práv oboch maloletých detí, najmä práva byť vychovávané oboma rodičmi, práva na nezasahovanie do života v rozpore s právom, práva na to, aby maloleté dieťa nebolo nezákonne premiestnené z miesta obvyklého pobytu a práva nebyť zbavené svojho rodinného prostredia. Matka zároveň svojim konaním prerušila školskú dochádzku detí, nakoľko na území Slovenska podľa vedomostí otca žiadnu školu nenavštevujú. Maloleté deti hovoria iba po anglicky, nakoľko matka v rokoch 2016 až 2017 odmietala s deťmi hovoriť v slovenskom jazyku a trvala na tom, aby rodičia komunikovali s deťmi výlučne v angličtine. Deti na území Slovenskej republiky nemajú žiadnych kamarátov, žiadne sociálne väzby. Matka tak podľa navrhovateľa, otca maloletých detí, svojim správaním poškodzuje záujmy maloletých detí, snaží sa opakovane presídliť deti do inej krajiny a zrejme verí, že súd v prípade opatrovníckeho konania vyvodí iné závery, teda závery v jej prospech. Otec tak konanie matky považuje za zrejmý "forum shopping", čiže konanie s cieľom dosiahnuť zmenu právomoci. Pokiaľ ide o výkon opatrovníckeho práva k maloletým deťom, otec poukazoval na to, že opatrovnícke právo nadobudol zo zákona, riadne ho vykonával, a preto matka, v zmysle článku 5 Haagskeho dohovoru, bez jeho výslovného súhlasu nemohla rozhodnúť o mieste pobytu maloletých detí, najmä o ich premiestnení na Slovensko. 3. Súd postupom podľa (ďalej len "") vyzval uznesením zo dňa 23.04.2019 (č. l. 15) matku maloletých detí, ako účastníčku, ktorá podľa navrhovateľa porušuje právo (ďalej len "matka"), aby sa v lehote 7 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrila k návrhu navrhovateľa a aby v prípade, že s návrhom nesúhlasí, pripojila k vyjadreniu listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, prípadne označila iné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení a uviedla, či sa vzdáva práva účasti na pojednávaní. Súd zároveň matku v uznesení poučil, že ak sa bez vážneho dôvodu na výzvu súdu v stanovenej lehote nevyjadrí, prípadne neoznámi, aký závažný dôvod jej v tom bráni, súd bude mať za to, že sa vzdáva práva účasti na pojednávania a za to, že proti návrhu nemá námietky. Matke maloletej bolo uznesenie súdu doručené dňa 07.05.2019. 4. Matka sa k návrhu otca vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 14.05.2019 Vo vyjadrení uviedla, že s návrhom otca na návrat detí do Veľkej Británie nesúhlasí. Hodnotí ho ako účelový, s cieľom útočiť na jej osobu a znepríjemňovať jej život. Maloleté deti podľa jej tvrdení nikdy nemali obvyklý pobyt na území Spojeného kráľovstva a nie je teda podľa nej pravdou, že je daná právomoc anglických súdov rozhodovať o otázkach týkajúcich sa maloletých detí, najmä o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Sama matka však uviedla, že jej manželstvo s otcom maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. -226 zo dňa 09.11.2017, pričom úprava výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom na čas po rozvode nebola rozhodnutá súdnym rozhodnutím na Slovensku. Vysvetľovala to tým, že s deťmi bývali dočasne v R.. Momentálne býva matka s deťmi v prenajatom byte na B. L. v Bratislave. Je pravdou, že sa dočasne presťahovali do Spojeného kráľovstva, kvôli práci otca, nikdy nebolo ich úmyslom zostať tam bývať navždy a preto argumenty otca o tom, že obvyklý pobyt majú deti v Spojenom kráľovstve sú len účelové a nepravdivé. To, že matka ešte istý čas zotrvala v Británii ešte podľa nej neznamená, že sa zmenil jej úmysel vo vzťahu k obvyklému pobytu. Za svoju domovskú krajinu matka vždy, aj počas daného obdobia považovala Slovensko. Ak otec argumentoval vo vzťahu k obvyklého pobytu tým, že obaja počas rozvodového konania vyhlásili, že právomoc vo vzťahu k výkonu opatrovníckych práv k maloletým deťom má britský súd, stalo sa tak podľa matky na naliehanie otca, ktorý chcel týmto urýchliť rozvodové konanie. O tom, že súdy v Spojenom kráľovstve zakázali vycestovať s deťmi mimo územia Spojeného kráľovstva, matka nevedela. Matka nesúhlasila ani s tvrdením otca o tom, že deti komunikujú len v angličtine a že komunikáciu s deťmi v slovenčine odmietala. Uviedla, že na angličtine sa dohodli z dôvodu, že sa s deťmi mali premiestniť do R., kde podľa pôvodných plánov mali bývať dva roky. Bolo preto podľa nej pochopiteľné, že chcela, aby sa deti zlepšovali v angličtine. Jej rodným jazykom je ruština, ktorou sa dorozumieva aj so svojimi rodičmi. Momentálne chodia deti do anglickej školy, ale P. má dve hodiny slovenčiny. Matka ďalej uviedla, že otec sa po rozvode tiež presťahoval do R.. Spočiatku podľa matky javil záujem o pomoc so starostlivosťou o deti a stretával sa s deťmi pravidelne každý druhý týždeň. Momentálne sa o deti príliš nezaujíma. Otec podľa matky odmietal a odmieta platiť výživné na deti. Matku finančne podporujú jej rodičia, ktorí ju a deti podporovali už od roku 2016. Rodičia matke podľa jej tvrdení hradili všetky jej náklady ako aj náklady detí vrátane bývania, stravy a oblečenia, ako aj zdravotnej starostlivosti a podľa matky tak suplovali a suplujú zákonnú povinnosť otca. Rodičia jej už odmietali hradiť ich náklady, nakoľko je to z ich pohľadu neúnosné. Preto matka nemohla predĺžiť ani nájomnú zmluvu a svoj dočasný pobyt v byte v R., kde bolo nájomné vo výške 3 800 libier s energiami. Nájom zanikol uplynutím dohodnutej doby. Matka tvrdila, že v Spojenom kráľovstve sa nemohla zamestnať z dôvodu, že nemala pridelené tzv. NIN, čo je národné číslo poistky, ktoré slúži na evidenciu občanov cudzej krajiny a bez neho nie je možné sa zamestnať ani registrovať na potrebných úradoch. Tvrdila, že britské príslušné orgány jej žiadosť o registráciu odmietli. Podľa vyjadrení jej advokáta vo Veľkej Británii, bez NIN nie je možné žiadať ani o výživné. Podľa matky tak hrozilo, že sa s deťmi ocitne na ulici. Uvedené nechcela ako matka, ktorej záleží na deťoch dopustiť, preto sa spoločne s deťmi vrátila dňa 20.03.2019 na Slovensko. Rodičia matky pre matku zabezpečili prenájom bytu na B. ulici na bratislavskej K.. Pomohli jej zároveň tým, že na jeden rok vopred zaplatili nájomné, aby matka mala čas nájsť si zamestnanie a zabezpečovať tým finančné potreby jej a maloletých detí. Na Slovensku bývajú príbuzní matky, na ktorých sa matka môže spoľahnúť v prípade potreby pomoci s deťmi. Naproti tomu vo Veľkej Británii boli sami a matka sa nemohla spoľahnúť na pomoc rodiny. Deťom chce matka čo najskôr stabilizovať situáciu, a to aj v rámci základnej školy, aby ich presťahovanie neovplyvnilo. Na základnej škole v Bratislava s vyučovacím jazykom anglickým budú mať rovnakú schému výučby ako mali vo Veľkej Británii, čo im umožní kontinuálne pokračovať vo vzdelaní. Rodičia matky prisľúbili matke finančnú pomoc do času kým si nájde prácu, čo by vzhľadom na jej vzdelanie a znalosť cudzích jazykov nemal byť problém. Matka tiež tvrdila, že otec na jej žiadosti o výživné reagoval negatívne. Deťom sa vôbec nevenuje, keď sú s ním platí si opatrovateľku. Otec má novú rodinu, ktorej venuje všetku pozornosť a uprednostňuje ju pred V. a P.. Vzťah detí k otcovi označila matka za napätý z dôvodu, že otec núti deti chodiť do Kabala centra v R., kde trávi väčšinu času, nakoľko aktívne spolu s manželkou praktikuje kabalu. Deti podľa matky núti proti ich vôli dodržiavať všetky pravidlá tejto, podľa matky "sekty", ako dodržiavať Shabbat, nezapínať svetlá, nesplachovať záchod, nepoužívať žiadne elektrické spotrebiče, telefóny, iPady, TV. V lete chcel otec deti zobrať do Izraela, čo deti aj matka odmietli. Matka sa obávala, že otec v Izraeli s deťmi zostane aj proti jej vôli a bez jej súhlasu, pretože tam má biznis, manželka je židovskej národnosti, otec inklinuje ku židovskej kultúre a kabale. Tvrdila pritom, že Izrael je krajina, ktorá nie je viazaná Dohovorom o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí a preto by nemohla žiadať o ich návrat (k potvrdeniu neopodstatnenosti tvrdenia pozri www.hcch.net - Members - Izrael). Matka uviedla, že ako pozná otca, domnieva sa, že by toho bol schopný. Matka tiež tvrdila, že deti nemajú vo Veľkej Británii zdravotné poistenie. Toto majú mať výlučne na Slovensku. Matka tiež poukazovala na článok 13 haagskeho Dohovoru, z ktorého vyvodila riziko vzniku značnej duševnej traumy, ktorá by návratom detí d Spojeného kráľovstva deťom vznikla z dôvodu, že deti chcú zostať v Slovenskej republike, nechcú chodiť na stretnutia kabalistov a majú z toho stres. Rovnako je pre nich stresujúce, ako sa k nim otec správa, počas návštev u neho (zákazy používania telefónov, elektriny, splachovania WC a iné). Odlúčenie detí od matky a rodiny by pre deti bolo veľkou a pravdepodobne aj trvalou traumou. 5. Súd vykonal vo veci dokazovanie návrhom navrhovateľa, výsluchom navrhovateľa a prednesom jeho právnej zástupkyne, písomným vyjadrením matky k návrhu, výsluchom matky a prednesom jej právneho zástupcu, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v Slovenskej republike zo dňa 24.04.2019, prednesom kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi doručenými súdu zo strany navrhovateľa po podaní návrhu dňa 03.05.2019 (návrh doručený 18.04.2019), a to rodnými listami maloletých detí P. a V., rozsudkom Okresného súdu Bratislava III., sp. zn. - 226 zo dňa 9. 11. 2017, úradným prekladom rozhodnutia o špecifických otázkach podľa článku 8 Zákona z roku 1989 o ochrane detí vydaným súdom pre rodinné veci v Londýne dňa 10. 4. 2019 (č .l. 55 až 69), fotodokumentáciou založenou na č. l. 70 až 73, listinnými dôkazmi pripojenými k vyjadreniu matky, a to fotodokumentáciu založenou na č. l. 130 až 133, fotokópiou nájomnej zmluvy uzavretej medzi matkou a prenajímateľom, predmetom ktorej je krátkodobý nájom bytu, odvolaniami otca zo dňa 30. 6. 2016 ku konaniam vedenými Okresným súdom Bratislava III, sp. zn. a , rozhodnutím policajnej stanice v Londýne zo dňa 24.04.2016 o podmienečnom prepustení otca na kauciu s úradným prekladom, rozhodnutím britského vyššieho súdu rodinnoprávnej sekcie sp. zn. CD zo dňa 26. 3. 2019, výpismi z účtu J.. C. K., žiadosťou matky o pridelenie NIN v Spojenom kráľovstve v anglickom jazyku, Zmluva o poskytovaní výchovy a vzdelávania, uzavretou matkou so Súkromnou spojenou školou E. J. B. zo dňa 30. 3. 2019, fotodokumentáciou založenou na č. l. 219 - 266, rozhodnutím riaditeľa Súkromnej spojenej školy E. J. B. o prijatí maloletého P. zo dňa 1. 5. 2019, odpoveďou Okresného súdu Bratislava III na žiadosť tunajšieho súdu, "neprávoplatným" uznesením sp. zn. - 21 zo dňa 29.03.2019, ktorým súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, podaním Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže doručené súdu 16. 5. 2019 (č. l. 277 až 286), ktorého prílohou bolo rozhodnutie súdu pre rodinnoprávne veci v Londýne zo dňa 8. 5. 2019, zaslané v anglickom jazyku s výnimkou prílohy II, ktorá bola preložená do slovenského jazyka, išlo o osvedčenie podľa článku 39 Nariadenia Rady Európskeho spoločenstva, týkajúce sa rozsudkov rodičovských práv a povinností, podaním otca doručeným súdu dňa 27. 5. 2019 (č. l. 296 až 303) spolu s prekladom rozhodnutia anglického súdu o opatreniach, týkajúcich sa detí podľa zákona o ochrane detí z 8. 5. 2019, písomným vyjadrením matky zo dňa 17. 5. 2016, produkovaným v rozvodovom konaní, spolu s jej vyjadrením k odvolaniu otca zo dňa 30. 5. 2016, zápisnicou z rozvodového pojednávania zo dňa 9. 11. 2017 a výpismi z účtu otca o hradení nákladov detí, spolu so zmluvou o zdravotnom poistení detí s otcom v anglickom jazyku, správou vypracovanou orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí Spojeného kráľovstva v konaní pred anglickým súdom. 6. Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 31.05.2019 tvrdil rovnako ako v návrhu, že po rozvode manželstva v roku 2017 sa zmieril s tým, že deti budú naďalej v Anglicku, kde vo februári 2018 požiadal súd o vykonanie rozhodnutia anglického súdu z roku 2016, v ktorom bolo rozhodnuté o úprave styku otca s deťmi z dôvodu, že matka rozhodnutie nedodržiavala. V tom čase bol otec v kontakte s opatrovateľkami, ktoré otcovi avizovali užívanie drog matkou a jej vtedajším partnerom. Na základe toho podal dňa 01.05.2018 návrh na opatrovníctvo k deťom. Od tohto obdobia sa otec s deťmi stretával od štvrtka do pondelka každý druhý týždeň, niekedy po dohode s matkou aj častejšie. Počas letných prázdnin boli P. a V. s otcom na Slovensku, kde ich otec neskôr odovzdal starým rodičom z matkinej strany. Po návrate maloletých do Londýna, matka deti otcovi znovu priniesla. V tom čase, teda počas minulých letných prázdnin otec prihlásil malú V. so súhlasom matky do školy, ktorú obe deti navštevovali do času premiestnenia matkou na Slovensko. V škole navštevovali aj záujmové krúžky. Deti boli od otca dlhšie odlúčené v roku 2016 a potom, čo sa otec začal v už zmienenom období s nimi znovu stretávať zistil, že nevedia po slovensky, hoci predtým P. podľa otca po slovensky vedel. V. nerozprávala nikdy po slovensky, ak tak len základné slová, preto začal aj otec hovoriť s deťmi po anglicky. Uviedol, že nakoľko deti nevedia po slovensky komunikovať, bol prekvapený, že ich matka zobrala na Slovensko. Podľa vedomostí otca, matka s deťmi doposiaľ komunikuje len po anglicky. Súd v Anglicku dňa 08.05.2019 rozhodol o zverení maloletých detí do starostlivosti otca. Otec sa podľa jeho slov snažil s matkou viackrát od roku 2016 nájsť dohodu. Matka však dohodu odmieta a otca odkazuje výlučne na svojho právnika.

Otec bol presvedčený, že premiestnenie detí na Slovensko bolo veľkým zásahom do ich života. Ešte v apríli 2019, keď bola otcovi umožnená video komunikácia s deťmi sa V. otca pýtala na J., najmladšieho brata a P. sa otca zaujímal o svojich kamarátov. Otcovi mal tiež povedať, že Londýn je nebezpečné mesto, nakoľko tam môže prísť tsunami, z čoho malo byť otcovi jasné, že deti sú pod psychologickým tlakom matky namiereným voči jeho osobe. Vzhľadom na to, že maloleté deti prežili štyri roky v Anglicku, čo je väčšina ich života, sú tam podľa otca úplne adaptované, je v ich záujme, aby sa vrátili do prostredia, na ktoré sú zvyknuté. Vždy keď boli deti s otcom pozoroval, že sú závislé od ipodov a počítačov. Snažil sa ich od toho odnaučiť. K obrane matky založenej na nedostatku finančných prostriedkov na platenie nájmu v Londýne z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti otca, sa otec vyjadril vo jeho výpovedi v tom smere, že výživné na deti platil počas rozvodového konania na Slovensku, pričom dodnes spláca dlh 92 000,- libier, vzniknutý de facto matke za neplatenie nájomného v období, kedy už v dome bývala so svojím novým partnerom. Nájomníkom bol však podľa nájomnej zmluvy otec, preto dlh na nájomnom do času deložovania je nútený zaplatiť otec. Dohodol sa preto na splátkovom kalendári, nájom bol ukončený a matka s deťmi boli deložovaní, nakoľko si otec nemohol dovoliť ďalej platiť nájomné, ktoré bolo 14 000,- Libier mesačne. Z dôvodu podozrenia, že matka a jej partner užívajú kokaín, čo mala potvrdiť aj správa britských sociálnych orgánov, otec prestal na radu právnikov platiť výživné k rukám matky. Platil však priamo náklady na deti, ktoré mu oznámila matka, a to krúžky v škole, poistenie, ošatenie, dopravu zo školy a do školy. Otec bol názoru, že v prípade, že deti zostanú na Slovensku, budú sa o ne starať starí rodičia a nie matka. On býva so svojou rodinou v dome v Londýne. P. a V. majú v dome vlastnú izbu, hračky aj oblečenie. V blízkosti domu je škola, ktorú deti do premiestnenia navštevovali. 7. Z vyjadrenia navrhovateľa k otázkam právneho zástupcu matky položeným v rámci výpovede na pojednávaní vyplynulo, že ako už uviedol, matka bývala s partnerom a hrozilo že peniaze budú zneužité na drogy, preto prestal platiť výživné k rukám matky. Niekoľkokrát sa otec pokúšal o dohodu s matkou ohľadom starostlivosti aj ohľadom výživného. K otázke domáceho násilia voči matke v súvislosti s ktorým mal byť otec riešený britskými policajnými orgánmi otec uviedol, že je pravdou, že prejednávaný bol. Odvolával sa na systém fungujúci v Anglicku, podľa ktorého, ak žena zavolá na políciu a tvrdí domáce násilie, tak muža automaticky na 24 hodín zadržia. Počas tohto času si matka podľa otca nasťahovala domov svojho partnera. Konanie malo byť zastavené ako neopodstatnené. V septembri 2016 zobral z domu kľúče, pričom matka mala ďalšie kľúče a on nemohol bez vrátenia kľúčov ukončiť nájom. Znovu tak došlo ku konfliktu a otec bol pokarhaný políciou. Pokiaľ ide o užívanie drog, otec potom, čo oslovil súd s tým, že matka užíva drogy, sám navrhol súdny test na drogy, nakoľko advokát matky bránil matku tým, že nie matka, ale otec užíva drogy. Preto otec z vlastnej vôle navrhol, že sa podrobí testom. Výsledky testov boli u otca negatívne. Matka absolvovala testy až na tretí krát, nakoľko dva krát testy odmietla. Na otázku, či by deti vzhľadom nato, že trávili väčšinu času s matkou, okrem štyroch dní v priebehu dvoch týždňov, zvládli odlúčenie od matky, otec odpovedal kladne. Poukazoval na to, že anglický súd dal otcovi možnosť okrem toho, že zatiaľ vyriekol, že deti by mali byť jeden deň cez víkend s matkou, aby otec sám, keď uzná za vhodné rozšíril styk detí s matkou, pričom otec je názoru, ktorý prezentoval aj pred sociálnou pracovníčkou, že nevidí problém ani v realizácii striedavej starostlivosti za predpokladu, že sa matka podrobí protidrogovej liečbe. Po premiestnení detí na Slovensko sa P. v komunikácii s otcom vyjadril, že sa chce vrátiť späť do Londýna. Následne povedal, že Londýn je nebezpečný, že môže prísť tsunami a povedal tiež, že na Slovensku sa mu páči a je tu bezpečnejšie. S deťmi sa mal podľa dohody s matkou stretnúť 1. 5. 2019. V čase keď bol otec na Slovensku sa dohadoval s deťmi, že ich navštívi, že sa stretnú. P. mal otcovi povedať, že ho mama nepustí, pretože by ich otec zobral späť do Londýna. 8. Navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 31.05.2019 argumentoval v prospech návrhu navrhovateľa, otca maloletých detí tým, že dňa 8. 5. 2019 rozhodol anglický súd o opatrovníctve otca voči deťom, kedy súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca. Ohľadom tohto výroku je konanie skončené a rozhodnutie by malo byť právoplatné, o čom svedčí certifikát pripojený k rozhodnutiu a tiež fakt, že rozhodnutie bolo zverejnené na internetovej stránke súdu. Konanie ako také ukončené nebolo, nakoľko súd bude pokračovať v časti úpravy styku s matkou. Okolnosť, že v podaniach z roku 2016 otec obvyklý pobyt detí v Anglicku namietal, na uvedenom nič nemení, nakoľko táto okolnosť bola zmenená v rozvodovom konaní, kde otec jednoznačne prehlásil, že súhlasí s obvyklým pobytom maloletých detí v Anglicku na základe stanoviska matky. K matkou tvrdenej hrozbe ujmy deťom pre prípad návratu uviedol, že tieto tvrdenia vyvracajú zistenia britských orgánov obsiahnuté v rozsiahlej správe, ktorú orgány sociálnoprávnej ochrany detí Spojeného kráľovstva vypracovali pre súd a ktorú otec spolu s prekladom do slovenského jazyka ako dôkaz predložil aj v tomto konaní. Šetreniami tak bolo preukázané, že otec má pre deti vytvorené vhodné podmienky pre prípad návratu. Zo správy vyplynulo tiež zistenie, že došlo k manipulácii detí matkou. Anglický súd o zverení maloletých detí otcovi rozhodol na základe komplexného dokazovania. Maloleté deti trávili s otcom od septembra 2018 veľa času, nakoľko boli opatrované tak, že boli síce u matky, ale každý druhý týždeň od štvrtka do pondelka boli v starostlivosti otca. Rozsah styku je uvádzaný v rozhodnutí anglického súdu z 10. 4. 2019. Otec v súvislosti s návrhom matky na vykonanie výsluchu detí poukázal na to, že deti boli naposledy s otcom v marci 2019, následne matka otcovi tvrdila, že deti sú choré, preto nešli do školy. Neskôr vyšlo najavo, že matka v tom čase premiestnila deti na Slovensko. Od toho času udržiavali deti s otcom výlučne telefonický kontakt a od 1. 5. 2019 neboli s otcom v kontakte vôbec, nakoľko na telefónne číslo, cez ktoré otec s deťmi komunikoval sa nedá dovolať. 9. Matka vo výpovedi na pojednávaní dňa 31.05.2019 tvrdila pridŕžajúc sa písomného vyjadrenia, že vysťahovanie maloletých detí do Londýna bolo dočasné. Krátko potom čo rodina prišla do Londýna sa vzťahy medzi rodičmi, v tom čase manželmi výrazne zhoršili. Hlavným dôvodom bola podľa matky kabala, ktorú otec praktizoval. V Londýne je kabalistické centrum a kabalu otec uprednostňoval pred všetkým, aj pred deťmi a ich matkou. Ráno pred odchodom do práce odchádzal do kabalistického centra. Rodine nevenoval žiaden čas. Deti nemali s otcom v tom čase skoro žiaden kontakt. Po pol roku sa situácia stala neznesiteľnou, začali spory a hádky. Podľa matky nie je pravdou, že ak žena volá vo Veľkej Británii políciu hneď muža odvedú, tak ako to tvrdil otec. Musia byť na to dôkazy a tieto boli, keďže matka mala modriny. Preto bolo otcovi zakázané, aby sa k matke priblížil a kontaktoval ju priamo alebo nepriamo. Matka mala obavy o svoju bezpečnosť ako aj bezpečnosť detí. Z tohto dôvodu vymenila zámky. Napriek tomu došlo k ďalšiemu incidentu v čase, keď otec matke odovzdával deti. Vytrhol matke z rúk kľúče a tým jej porezal celú ruku. Sotil do nej, hoci držala V. na rukách. Polícia vtedy matke odporučila, aby bola extrémne opatrná, preto opäť vymenila zámky. Otec má zápis v anglickom registri trestov pre domáce násilie. Z pohľadu matky je zrejmé, že otec klame ohľadom tejto, ale aj iných vecí. Pokiaľ ide o dorozumievací jazyk detí, nie je pravdou, že P. zabudol hovoriť po slovensky. V čase, keď odchádzali do Londýna mal P. C. roky. V tom čase ešte nerozprával skoro v žiadnom jazyku. P. začal rozprávať pomerne neskoro, z toho dôvodu ho rodičia dali v Londýne do škôlky. Rozprávať začal až po nástupe do škôlky. V. v čase odchodu do Londýna nerozprávala vôbec, nakoľko mala jeden rok. Vedela povedať iba mama, otec. Je pravdou, že matka s deťmi hovorí po anglicky, ako aj to, že po slovensky deti veľmi nevedia. P. má však v škole aj slovenčinu 2 hodiny denne, má preto možnosť sa po slovensky naučiť. V. chodí do anglickej škôlky, ale deti okolo nej rozprávajú aj po slovensky. Po rusky deti tiež veľmi nevedia, aj keď matka s jej rodičmi v ruštine komunikujú. Otec klame aj čo sa týka tvrdení o drogách. Pokiaľ sa v správe orgánu sociálnoprávnej ochrany detí Spojeného kráľovstva uvádza, že matka priznala užívanie drog, matka nevie, či je správa preložená správne. Testy matke robili počas šiestich mesiacov, všetky mesiace boli negatívne až na jeden, ktorý sa týkal mesiaca, keď bola matka na Slovensku a stretla sa kvôli deťom s otcom. Preto otca upodozrieva, že drogu vtedy matke podal otec a to tak, že jej ju dal do pitia. Deti nemajú s otcom podľa matky vybudovaný žiaden vzťah. Tri roky sa otec o deti nestaral ani na ne neprispieval. Je výmysel otca, že po rozchode na deti prispieval. Nie je to pravda. Výdavky detí a matky hradili komplet jej rodičia. Matka bola s deťmi sama a otca nezaujímalo, kto uhradí napríklad ich výdavky na bývanie. Ak otec tvrdí, že matke nechcel zveriť finančné prostriedky, pretože sa bál, že ich použije na iné účely, mohol zaplatiť nájom priamo. On však nemal úmysel deti podporovať, ani sa s deťmi ani stretávať. V čase, keď mal mať deti si vymyslel, že je odcestovaný. Otec si podľa matky vymyslel aj tvrdenie, že by sa o deti na Slovensku nestarala matka, ale jej rodičia. Matka tvrdenie poprela. O deti sa podľa nej stará výlučne ona. Je s nimi 24 hodín denne. Na fotkách sú bez matky so starými rodičmi z dôvodu, že matka fotila. Všetky narodeniny s deťmi strávila matka. Otec s nimi narodeniny netrávil. Matka uviedla, že ak otec hovorí, že V. chcel poslať darček, mohol ho priniesť, matka by jej ho odovzdala. Otec vie, že v dome kde matka s deťmi býva je recepcia, mohol nechať darčeky na recepcii. Nič mu v tom nebránilo. Po celý čas nemal otec ani jeden náznak prispievania financií. Všetky opatrovateľky, ktoré v dotknutej správe britských orgánov vypovedali boli podľa matky zo strany otca ovplyvnené. Jedna sa matke priznala, že im ponúkal peniaze. Nie je pravdou, že otec matke niekedy posielal výživné. Ak to tvrdí, mal možnosť predložiť súdu dôkazy. Nakoľko matke nezaplatil ani cent, nemá podľa nej ako dôkaz predložiť. Pokiaľ ide o platenie nákladov detí, o ktorom hovoril otec, otec zaplatil transport detí do školy v Londýne aj to len cestou tam a za jeden mesiac. P. vzal k doktorovi, ale neuviedol číslo svojho poistenia, pretože v tom čase žiadne nemal. Preto je úhrada za ošetrenie od neho vymáhaná. Škola posielala matke emaily, z ktorých vyplýva, že deti nemajú zaplatené krúžky, na ktoré ich otec prihlásil. Nie je teda pravda, že otec krúžky zaplatil. Jediné čo otec deťom zaplatil, boli podľa matky školské uniformy. Deti sú na matku veľmi citovo naviazané. Aj v správe, ktorú navrhovateľ predložil je uvedené, že "sociálka" má správu zo školy, podľa ktorej mal P. citový záchvat z odlúčenia. V čase viacdňového pobytu detí u otca, mali deti podľa matky ťažkosti s odlúčením. Od času, ako sú na Slovensku sa zmenil ich emocionálny stav. Sú šťastné, upokojili sa. Deti sa matke sťažujú, že počas víkendov u otca museli chodiť do kabalistického centra. Otec ich mal nútil stretávať sa s ľuďmi, ktorí sú súčasťou tejto podľa matky "sekty". Deťom nemalo vyhovovať, že museli dodržiavať pravidlá ohľadom napr. používania príborov, špeciálne určených na určité jedlá, ohľadom splachovania záchoda, používania elektrických spotrebičov, zapínania svetla. V prípade, že deti pravidlá nedodržali vznikali podľa matky medzi deťmi a otcom konflikty. Matka nikdy nesúhlasila s tým, aby sa deti zúčastňovali obradov kabaly. Boli pokrstené v kresťanskej viere a matka nevidí dôvod, aby boli príslušníkmi "sekty". To, že otec sa otec rozhodol konvertovať na židovskú vieru, je jeho problém. 10. Z vyjadrenia matky k otázkam právnej zástupkyne otca položeným v rámci výpovede na pojednávaní vyplynulo, že podľa matky základnú školu, ktorú v Londýne maloleté deti naposledy navštevovali vyberal otec z dôvodu, že už prebiehalo súdne konanie, v ktorom sa chcel ukázať ako vzorný otec. Je to škola najbližšie k bývaniu otca. Je to katolícka škola a deti sa jedenkrát do týždňa zúčastňujú na bohoslužbe. To, či sa pred vyučovaním modlia, matka nevie, nakoľko na vyučovanie nechodí. K súčasnému tvrdeniu, ohľadom dočasnosti presťahovania do Anglicka a jeho rozporu s tvrdením matky uvádzaným v priebehu konania o rozvod manželstva a nariadenie neodkladného opatrenia v roku 2016 matka uviedla, že skutočnosť, že deti majú obvyklý pobyt vo Veľkej Británii tvrdila z dôvodu, že si myslela, že sa všetko urovná a že otec sa bude podieľať na výchove a bude prispievať na deti. Chcela, aby mali "zmenený" život, aby sa naučili plynule hovoriť po anglicky. Ako dôvod, prečo sa matka s deťmi nevrátili na Slovensko v januári 2017, kedy bol ukončený nájom domu, v ktorom rodina bývala označila matka ten, v tom čase už mala nové bývanie a nebola ešte s otcom rozvedená. Myslela si, že ich vzťahy sa usporiadajú a budú aj s deťmi bývať v Londýne. Nechcela sa vrátiť na Slovensko. Ohľadom otázky z akého dôvodu sa nevrátila matka s deťmi na Slovensko ani v čase, keď prišli o ďalšie bývanie a rozišla sa so svojim partnerom, matka tvrdila, že o ďalšie bývanie neprišla. Od partnera odišla do "vlastného" (rozumej zrejme prenajatého bytu, nakoľko matka tvrdila, že nehnuteľnosť vo veľkej Británii nevlastní) bytu aj s deťmi, ktoré pokračovali v školskej dochádzke. Uviedla tiež, že v Anglicku nebola nikdy zamestnaná a znova zopakovala, že jej nebolo pridelené číslo poistky, preto nemala možnosť sa zamestnať. Z tohto dôvodu nemohla požiadať ani o určenie výživného. Kamarátka matky mala kadernícky salón, v ktorom matka kamarátke vypomáhala s organizáciou a jeho zariadením. Na otázku, odkiaľ mala matka v Anglicku príjem od skončenia rodičovskej dovolenky v júni 2017 do novembra 2018, kedy až požiadala o pridelenie NIN čísla a prečo sa nevrátila s deťmi na Slovensko, ani keď zostala v Anglicku bez príjmu, matka zopakovala, že ju a deti finančne podporovali rodičia. V januári 2019 však rodičia matke oznámili, že ďalej ju už nebudú finančne podporovať, preto sa od marca musela presťahovať naspäť na Slovensko. Ohľadom spôsobu reakcie na rozhodnutie anglického súdu zo dňa 10. 4. 2019, ktorým anglický súd rozhodol, že sa má s deťmi vrátiť do Anglicka, matka uviedla, že sa poradila so svojim právnym zástupcom, podľa ktorého sa musí návratové rozhodnutie vykonať na Slovensku. Uviedla tiež, že ona sa nechce vrátiť do Anglicka a nechcú sa tam vrátiť ani jej deti. K potvrdeniam o platbách zaslaných matke otcom za matkou vyčíslené náklady detí, ktoré do konania predložil otec, matka uviedla, že tieto finančné prostriedky dostala. Boli to platby za taxík za dva mesiace, školskú uniformu a plávanie, na ktoré deti nechodili, pretože to po škole nestíhali. To je však podľa matky všetko čo otec deťom zaplatil. Matka potvrdila tiež, že Vianoce v roku 2018, konkrétne čas od 25. 12. 2018 do 6. 1. 2019 strávili deti s otcom v jeho domácnosti. 11. Matka prostredníctvom právneho zástupcu v rámci obrany argumentovala tým, že vycestovanie maloletých detí do Veľkej Británie považuje za dočasné. Poukazovala na skutočnosť, ktorá vyplynula z pojednávania o rozvod manželstva. Matka počas tohto konania tvrdila, že obvyklý pobyt detí je vo Veľkej Británie z dôvodu, že tam chcela zotrvať. Naopak otec tvrdil, že domicil detí je na Slovensku, čo tvrdil vo viacerých podaniach opakovane. Názory rodičov na domicil boli teda z pohľadu matky opačné ako sú dnes. Otec až do odchodu matky z Londýna, dňa 20. 3. 2019 stále trval na tom, aby sa deti vrátili na územie SR, nakoľko bolo vedené návratové konanie v Anglicku. Matka tak nemohla porušiť Haagsky dohovor, pretože v čase príchodu na Slovensko otec stále trval na návrate na Slovensko. Konanie o návrat bolo v Spojenom kráľovstve zastavené dňa 26. 3. 2019 z dôvodu späťvzatia návrhu otcom, o čom matka predložila súdu dôkaz. Pokiaľ otec tvrdí, že zastavenie konania inicioval už v roku 2018 a údajne potreboval podpis matky, matka disponuje emailom právneho zástupcu otca zo dňa 24. 3. 2019, teda už po návrate detí na Slovensko, v ktorom ju tento požiadal o súhlas so späťvzatím návrhu. Dňa 26. 3. 2019, bez podpisu matky, súd rozhodol, že udeľuje súhlas na späťvzatie návrhu bez súhlasu matky. Anglický súd síce rozhodol dňa 8.5.2019 o zverení maloletých detí otcovi, matka však právomoc anglického súdu neuznáva. Preto sa konaní pred anglickým súdom ani nezúčastňovala. Právny zástupca matky v konaní poukazoval tiež na to, že v danom prípade rozhodnutiu o návrate bráni prekážka res judikata, ktorú odôvodňoval tým, že anglický súd rozhodol o návrate detí, aj keď nie podľa Haagskeho dohovoru, preto ponechal zastavenie konania z tohto dôvodu na zváženie súdu. Za dôležité v konaní považoval vysporiadať sa s otázkou obvyklého pobytu maloletých detí, pričom tvrdil, že zahraničné súdne rozhodnutie, ktorým súd založil svoju právomoc nemôže byť v tomto smere podstatné. Pokiaľ ide o domicil detí je to miesto, kde má dieťa centrum, ťažisko života svojich záujmov, rodiny a sociálneho života. Celá "pokrvná" rodina otca aj matky žije na Slovensku. Otec je na Slovensku aj pracovne činný, aj deti aj rodičia sú slovenskí štátni príslušníci a nie je možné hovoriť o úzkych väzbách na Veľkú Britániu. Deti sú silno citovo naviazané na matku a akékoľvek odlúčenie od matky, by podľa matky bolo spôsobilé privodiť im vážnu ujmu po duševnej stránke. Podľa matky, nie je pravdou, že by deti súhlasili s návratom do Londýna. K tejto otázke sú schopné sa podľa matky vyjadriť, minimálne P.. Pokiaľ ide o bývanie matky s maloletými deťmi v Londýne, náklady naň sú trojnásobne vyššie ako náklady na bývanie v Bratislave. Rodičia matky nie sú schopní naďalej platiť tieto náklady, na ktoré otec neprispieva. Matka vidí v spojení s nariadením návratu dve hrozby. Jedna sa týka kabaly a nútenia detí, aby sa zúčastňovali obradov. Matka s účasťou detí na obradoch kabaly a dodržiavaní jej pravidiel nesúhlasí a považuje to za ohrozenie zdravého vývoja detí. Druhá hrozba sa týka násilného správania sa otca, v ktorej súvislosti poukazovala matka na to, že otcovi bol v minulosti zakázaný vstup do obydlia matky na niekoľko mesiacov a bolo mu zakázané priamo alebo nepriamo kontaktovať matku. 12. Navrhovateľ, otec maloletých detí prostredníctvom právnej zástupkyne argumentoval v záverečnej reči v prospech návrhu na nariadenie návratu, poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania, zdôrazňujúc, že konanie vo veci návratu nie je konaním opatrovníckym. Pri rozhodovaní a nariadení návratu súd zisťuje len niektoré skutočnosti, ktoré vyplývajú z jednotlivých článkov Haagskeho dohovoru a v danom prípade aj v zmysle nariadenia Rady Európskeho spoločenstva Brusel II. S poukazom na uvedené musí byť splnená tiež podmienka podľa článku 12 Haagskeho dohovoru a to, že navrhovateľ by mal podať návrh v lehote jedného roka od neoprávneného premiestnenia maloletých detí. Navrhovateľ tak v tomto prípade urobil v lehote dvoch mesiacov od premiestnenia detí matkou. Navrhovateľ po právnej stránke argumentoval tiež článkom 14 Haagskeho dohovoru, podľa ktorého by mal súd zohľadniť rozhodnutia štátu obvyklého pobytu maloletého dieťaťa aj bez formálneho uznania. Pokiaľ ide o obvyklý pobyt maloletých detí bezprostredne pred ich premiestnením na územie Slovenskej republiky, ako ďalšej podmienky pre nariadenie návratu, opieral navrhovateľ svoju argumentáciu o skutočnosť, že o tom, že krajinou obvyklého pobytu maloletých detí je Spojené kráľovstvo bolo rozhodnuté slovenským súdom v rozvodovom konaní rodičov maloletých detí v roku 2016. Následne túto otázku riešil rovnako aj anglický súd a to vo svojich rozhodnutiach z 10.4.2019 a 8.5.2019, na ktoré sa otec v návrhu odvolával. V súvislosti s posúdením otázky obvyklého pobytu, poukázal navrhovateľ, otec maloletých detí nielen na listinné dôkazy, ale aj na vykonané výsluchy rodičov, z ktorých je zrejmé, že deti boli sociálne integrované v Spojenom kráľovstve. V Spojenom kráľovstve navštevovali maloleté deti predškolské a školské zariadenia, pričom bolo okrem iného zistené, že deti sa dorozumievajú výlučne anglickým jazykom. Pre založenie obvyklého pobytu maloletých detí nemôže podľa navrhovateľa svedčiť iba skutočnosť, tvrdená matkou, že deti majú na území Slovenskej republiky príbuzných. Z vykonaného dokazovania malo podľa navrhovateľa vyplynúť, že matka uprednostnila svoje záujmy pred záujmami detí. O opatrovníckom práve vo vzťahu k maloletým deťom rozhodol už anglický súd, ktorý zveril maloleté deti otcovi, preto niet pochybností, že otec bol nositeľom opatrovníckeho práva k deťom. V konaní nebol preukázaný súhlas otca s premiestnením, preto je podľa navrhovateľa potrebné posúdiť premiestnenie detí matkou ako neoprávnené. Podľa navrhovateľa nemôže obstáť ani argument matky, ohľadom predchádzajúceho návratového konania, ktoré prebiehalo v Spojenom kráľovstve, nakoľko toto konanie, hoci formálne ukončené nebolo, dlhší čas spočívalo. Otec ešte v máji 2018 otec podpísal listinu, ktorou oznamoval súdu prostredníctvom prideleného advokáta svoju vôľu zastaviť konanie a to s poukazom na rozhodnutie slovenského súdu v rozvodovom konaní. Otec teda na návrhu netrval, naopak poukazoval pred súdom na to, že v rozvodovom konaní sa rodičia dohodli na jurisdikcii Spojeného kráľovstva nad deťmi. Za neopodstatnené považoval navrhovateľ aj tvrdenie matky o možnom privodení neznesiteľnej situácie deťom v prípade nariadenia ich návratu z dôvodu odlúčenia detí od matky, nakoľko deti boli zo strany britského súdu zverené otcovi do osobnej starostlivosti. P. a V. boli naposledy u otca dva týždne počas Vianoc. Nebolo tiež zo strany matky preukázané, že by deťom v dôsledku návratu mala vzniknúť duševná ujma v súvislosti s tvrdeným fyzickým násilím, ktoré bolo oznámené zo strany matky anglickej polícii dňa 24. 4. 2016. K tomuto došlo v období kedy vrcholil konflikt medzi manželmi, rodičmi maloletých detí. Rozhodnutie o zákaze vstupu do obydlia do kontaktu s matkou bolo vydané na tri mesiace a týkalo sa výlučne matky, nie maloletých detí. Otec poukazoval v tejto súvislosti tiež na to, že už v júni 2016, teda za trvania uvedeného rozhodnutia bol súdom upravený jeho styk s deťmi. K ďalšiemu obdobnému konaniu otca malo podľa tvrdení samotnej matky dôjsť v súvislosti s preberaním kľúčov od domu, ktorého prenajímateľom bol otec, podľa ktorého je zrejmé, že aj tento konflikt sa týkal matky a vyplýval z konfliktu manželov počas rozvodového konania. Matka sa bránila v konaní tiež tvrdením, že si neželá výchovu maloletých detí k náboženskému smeru kabala, v súvislosti s čím poukazoval navrhovateľ na to, že na židovskú vieru neprestúpil, hoci je vyznávačom filozofického smeru kabala, sám však maloleté deti prihlásil do katolíckej školy. Poprel, že by deti v tomto smere do niečoho nútil a uviedol, že tomu necháva voľný priebeh. Daná otázka je však podľa otca už viac menej otázkou výchovy a nie je tak potrebné sa jej venovať v návratovom konaní, ale podľa otca rozhodne nemožno hovoriť o tom, že by z tohto dôvodu hrozila deťom ujma. Návrhu preto ako dôvodnému navrhol navrhovateľ, otec maloletých P. a V. vyhovieť. 13. Matka prostredníctvom právneho zástupcu argumentovala v záverečnej reči na pojednávaní proti nariadeniu návratu maloletých na územie Veľkej Británie na návrh otca, najmä poukazom na úmysel navrhovateľa, otca maloletých detí, ktorý sa podľa nej prejavil v tom, že otec zobral návrh na prvé návratové konanie vedené v Spojenom kráľovstve, v ktorom žiadal nariadiť návrat maloletých detí na územie Slovenskej republiky späť až šesť dní potom, čo matka s maloletými deťmi pricestovala na Slovensko. Nie je pritom podľa matky rozhodujúce, že otec mal úmysel vziať návrh späť už v máji 2018, kedy mal tento úmysel oznámiť svojmu právnemu zástupcovi vo Veľkej Británii, pretože reálne vykonal tento úkon až dňa 26. 3. 2019, kedy súd povolil späťvzatie návrhu. Matka považuje takéto správanie otca za účelové. Pokiaľ ide o domicil, teda obvyklý pobyt maloletých detí tak podľa matky, jediným tvrdeným argumentom zo strany otca je návšteva školského alebo predškolského zariadenia maloletými deťmi v Spojenom kráľovstve. Deti však chodili do týchto zariadení iba niekoľko mesiacov a preto z pohľadu matky nemožno hovoriť o nejakom sociálnom sžití sa s prostredím. Domicil podľa argumentácie matky nie je miesto, kde deti žili naposledy. Matka poukazovala tiež na tvrdenie, že maloleté deti sa nechcú vrátiť do Veľkej Británie a preto by bol veľký zásah do ich duševného zdravia, ak by došlo k odlúčeniu od matky. Matka navrhla tiež súdu neprihliadnuť na sociálnu správu z Veľkej Británie z dôvodu, že nie je možné overiť jej autentickosť, nakoľko nebola úradne preložená do slovenského jazyka. 14. Kolízny opatrovník vo svojom záverečnom návrhu smerujúcom k súdu neodporučil návrhu navrhovateľa vyhovieť v presvedčení, že odlúčením detí od matky by deti utrpeli. Matka má podľa kolízneho opatrovníka na území Slovenskej republiky vytvorené všetky podmienky pre starostlivosť o maloleté deti. Na území Slovenskej republiky majú maloleté deti starých rodičov z oboch strán. Maloleté deti sa Slovenskej republike narodili a obaja sú slovenskí štátni občania. Kolízny opatrovník vyslovil tiež domnienku, že pokiaľ deti zostanú s matkou na území Slovenskej republiky, tak v prípade, že matka nebude schopná starostlivosti o maloleté deti zastúpia ju starí rodičia, pričom v prípade, že maloleté deti budú vo Veľkej Británii s otcom, otca môžu zastúpiť len opatrovateľky. Matka podľa kolízneho opatrovníka nebráni kontaktu maloletých detí s otcom, kontakt podporuje, čiže nehrozí, že by otec nebol súčasťou života maloletých P. a V.. 15. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 03.06.2019 za prítomnosti všetkých účastníkov konania, resp. ich zástupcov rozhodol o nevykonaní dôkazu výsluchom maloletých detí v zmysle návrhu matky. Rozhodnutie súdu vychádza zo špecifických okolností prejednávaného prípadu daných najmä skutočnosťou, že maloleté deti P. a V., tak ako zhodne potvrdili ich rodičia, neovládajú slovenský jazyk, komunikujú výlučne v jazyku anglickom a nie sú tak schopné samostatne vyjadriť svoj názor (k tomu pozri ustanovenie ) pred súdom, ktorý má povinnosť konať v úradnom, teda slovenskom jazyku. Za neúčelné súd zvážil vykonanie výsluchu, resp. zisťovanie názoru maloletých detí prostredníctvom tlmočníka z dôvodu, že týmto spôsobom by došlo k strate bezprostrednosti a autenticity v komunikácii medzi maloletými P. a V. so sudkyňou a kolíznym opatrovníkom, čo by sa vo výraznej miere mohlo podpísať na zisteniach súdu. Zisťovanie názoru maloletých detí je špecifickým úkonom súdu, ktorý si vzhľadom na subjekt zisťovania, ktorým sú maloleté deti, vyžaduje aj špecifické podmienky, odlišné od výsluchu ostatných účastníkov konania. Okrem materiálnych podmienok, tj. osobitného priestoru, v ktorom súd zisťovanie uskutočňuje si zisťovanie názoru dieťaťa vyžaduje aj iné podmienky, ako vytvorenie bezpečného a otvoreného prostredia po stránke emocionálnej, vrátane získania dôvery maloletých detí, nadviazania adekvátneho kontaktu medzi sudkyňou a deťmi. Súd pritom zastáva názor, že "sprostredkovateľ" takéhoto kontaktu v podobe tlmočníka vytvorenie tohto kontaktu do značnej miery ovplyvňuje a zisťovanie názoru tak stráca na požadovanom výsledku a to najmä aj so zreteľom na vek maloletých detí, ktoré sú v predškolskom (V., X rokov) a v mladšom školskom veku (P., X rokov), teda vo veku, kedy ešte názor dieťaťa nie je natoľko sformovaný, aby naň nemali vplyv aj takéto vonkajšie faktory. Úvaha súdu sa opiera aj o poznatky a skúsenosti nadobudnuté dlhoročnou praxou v obdobných prípadoch, kedy tlmočením názoru dieťaťa nedošlo k získaniu dostatočného podkladu pre záver, že na takto získaný názor dieťaťa je možné v konaní prihliadnuť. 16. Predmetom konania je rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie návratu maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestení alebo zadržaní ("návratové konanie"). Hmotnoprávna úprava vzťahujúca sa k veci vychádza z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod číslom , ako už bolo uvedené vyššie, skrátene "Dohovor alebo Haagsky dohovor" ). Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Slovenská republika sú Dohovorom viazané. Procesná reflexia uvedeného hmotnoprávneho predpisu je vyjadrená v ustanovení a nasledujúce , (ďalej len "CMP" ako už bolo uvedené vyššie). 17. Podľa článku 1 odsek 2 , Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky. 18. Podľa článku 1 Dohovoru, cieľom tohto dohovoru je a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch. 19. Podľa článku 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu. 20. Podľa čl. 4 Dohovoru, Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí, keď dieťa dosiahlo vek 16 rokov. 21. Podľa článku 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím. 22. Podľa článku 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že

a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo

b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa. 23. Podľa čl. 14 Dohovoru pri hodnotení, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu podľa článku 3, môžu justičné alebo správne orgány dožiadaného štátu bezprostredne prihliadnuť na právny poriadok štátu obvyklého pobytu dieťaťa, ako aj na súdne alebo správne rozhodnutia bez ohľadu na to, či boli v štáte obvyklého pobytu formálne uznané alebo nie, aj bez osobitného konania, ktorého účelom je dôkaz cudzieho práva alebo uznanie cudzieho rozhodnutia, ktoré by sa inak muselo uplatniť. 24. Podľa článku 19 Dohovoru rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva. 25. Podľa článku 2 bod 9 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej Nariadenie rady), pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa. 26. Podľa článku 2 bod 11 Nariadenia rady, pojem neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie" znamená premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak:

a. je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním; a b. za predpokladu, že v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností. V zmysle Nariadenia Rady, pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa. 27. Podľa článku 11 bod 4 Nariadenia rady, súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa článku 13 písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate. 28. Podľa ustanovenia o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. 29. Nadväzujúc na uvedené súd uvádza, že v rámci návratového konania súd rozhoduje výlučne o tom, či bude dieťa do miesta obvyklého pobytu navrátené alebo nie. V konaní súd teda nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive dieťaťa ani o styku rodičov s dieťaťom. Právna úprava obsiahnutá v Dohovore je jasná a striktná. V prípade, že súd ustáli, že došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletého dieťaťa a návrh na návrat je podaný do jedného roku od neoprávneného premiestenia alebo zadržania, musí súd nariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá iba v prípade, ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v článku 13 Dohovoru. Výnimky podľa článku 13 je pritom potrebné v zmysle Dohovoru vykladať reštriktívne a mať pri jeho aplikácii na zreteli, že vo svojej podstate ide proti hlavným cieľom Dohovoru. 30. Návratové konanie ako výslovne vyplýva zo znenia Dohovoru (článok 19) nie je svojou povahou konanie vo veci samej, teda konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale má charakter predbežného konania, v ktorom je zisťovaný konflikt s jurisdikciou a má v ňom byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom. V návratovom konaní preto súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich osobné, zárobkové a majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať jeho potreby či záujmy. Súd v konaní zisťuje výlučne skutočnosti rozhodné z hľadiska výkladu príslušných hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru (súvisí s ustanovením ). 31. Dokazovanie v predmetnom konaní preto súd zameral a vykonal v rozsahu potrebnom výlučne na zistenie skutočností nevyhnutných pre posúdenie, či bolo v danom prípade premiestnenie alebo zadržanie maloletých detí neoprávnené, s čím v súvislosti bolo potrebné odpovedať na otázky: aká je krajina obvyklého pobytu maloletých detí P. a V.; či otec nadobudol a skutočne vykonával opatrovnícke právo k maloletým deťom a v prípade, ak súd zistí, že návrat maloletých detí je potrebné nariadiť, či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu. 32. Prvou otázkou, s ktorou sa súd s poukazom na odsek 31 musel vysporiadať, bolo ustálenie krajiny obvyklého pobytu maloletých detí. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom, konkrétne rozsudkom Okresného súdu Bratislava III., sp. zn. - 226 zo dňa 9. 11. 2017, právoplatným dňa 4. 12. 2017 bola osvedčená skutočnosť, že v rámci konania o rozvod manželstva rodičov maloletých detí súd zastavil v konanie vo veci rodičovských práv a povinností k maloletým deťom S.: P., nar. XX.XX.XXXX a V., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zastavil pre nedostatok právomoci, s čím ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia vyjadrili súhlas obaja manželia, teda rodičia maloletých detí. Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia, matka v konaní uvádzala, že s maloletými deťmi býva v Londýne, vo Veľkej Británii získala trvalý pobyt, deti tu navštevujú predškolské zariadenia a je im poskytovaná i zdravotná starostlivosť. Namietala právomoc slovenského súdu vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva z dôvodu, že deti žijú vo Veľkej Británii od augusta 2015 nepretržite doposiaľ. V tejto časti preto žiadala konanie o návrhu manžela zastaviť. Manžel, otec maloletých detí počas konania svoj návrh upravil, súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol výlučne o rozvode manželstva účastníkov konania a aby v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci. Na základe uvedeného, prijal súd konajúci o návrhu otca na nariadenie návratu maloletých detí do cudziny jednoznačný záver, že v rámci rozvodového konania došlo v podstate k dohode rodičov o krajine obvyklého pobytu ich maloletých detí, za ktorú spoločne určili Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. V prospech uvedeného záveru svedčia aj skutočnosti zistené z výpovedí oboch rodičov, a to že maloleté deti sa na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zdržiavali nepretržite od augusta 2015, samozrejme s výnimkou prázdninových pobytov a dovoleniek, kedy Slovensko navštívili za účelom návštevy príbuzných. Maloleté deti v Británii navštevovali predškolské a školské zariadenie v mieste ich bydliska v meste Londýn, kde im bola zabezpečovaná aj zdravotná starostlivosť, čo potvrdila vo výpovedi samotná matka. Obe sú v Spojenom kráľovstve zdravotne poistené, majú tam svojho pediatra. 33. Ako súd zistil z úradného prekladu rozhodnutia o špecifických otázkach podľa článku 8 Zákona z roku 1989 o ochrane detí vydaného Súdom pre rodinné veci pri Ústrednom súde pre rodinné veci v Londýne dňa 10. 4. 2019 (č .l. 55 až 69), tamojší súd v rozhodnutí vyhlásil: že v čase kedy otec podal návrh na toto súkromnoprávne konanie mali deti obvyklé bydlisko v jurisdikcii Anglicka a Wales a ich obvyklé bydlisko zostalo v Anglicku a Wales, ďalej že, anglický súd má primárnu súdnu právomoc vydávať rozhodnutia týkajúce sa starostlivosti o deti a ich výchovy v budúcnosti a je začaté konanie ohľadne starostlivosti týchto detí, ďalej že, na základe anglického zákona, otec má právo na zverenie detí do starostlivosti v zmysle článku 3 Haagskeho dohovoru z roku 1980 o civilných aspektoch medzinárodných únosov detí, a tiež že, na základe dôkazov obsiahnutých vo vyhlásení obhajkyne otca, odvezenie detí matkou na Slovensko 20. marca 2019 alebo v období okolo 20. marca 2019 bolo protiprávne a v rozpore s právami otca na zverenie detí do starostlivosti podľa článku 15 Haagskeho dohovoru z roku 1980 o civilných aspektoch medzinárodných únosov detí. V odôvodnení rozhodnutia súd okrem iného uviedol, že matka sa zúčastňovala na tomto konaní, niekedy s právnym zástupcom, niekedy sa zastupovala sama. Počas žiadneho pojednávania nenapadla skutočnosť, že obvyklým bydliskom detí je Anglicko a Wales alebo skutočnosť, že anglický súd nemá súdnu právomoc v spojitosti s deťmi. 34. Z úradného prekladu rozhodnutia anglického súdu označeného v odseku 33 o opatreniach týkajúcich sa detí podľa článku 8 zákona o ochrane detí vydaného súdom dňa z 8. 5. 2019 bolo konajúcim súdom zistené, že anglický súd okrem vyhlásení obsiahnutých už v rozhodnutí podľa odseku 33 konštatoval, že matka sa neodvolala voči rozhodnutiu zo dňa 10.04.2019, hoci anglickému súdu predložila dňa 07. mája 2019 bez súhlasu súdu nepodpísanú svedeckú výpoveď bez dátumu , v ktorej napísala, že má v úmysle napadnúť, po prvýkrát v tomto konaní, ktoré trvá už vyše jedného roka a na ktorom sa v plnom rozsahu zúčastňovala a bola v ňom právne zastúpená, jurisdikciu anglického súdu za účelom rozhodnutia o záležitostiach starostlivosti o deti, akceptuje skutočnosť, že odviezla deti na Slovensko uprostred tohto konania bez súhlasu anglického súdu alebo bez súhlasu otca detí a oznámila, že po tom, čo dňa 20. marca 2019 odviezla deti na Slovensko uprostred tohto konania bez súhlasu anglického súdu alebo bez súhlasu otca detí iniciovala konanie ohľadom zverenia detí do starostlivosti na Slovensku. Anglický súd tiež vyslovil, že s konaním ohľadne rodičovských práv a povinností k deťom začal ako prvý dňa 1. mája 2018 a že je súdom, ktorý ako prvý začal s konaním ohľadne rodičovských práv a povinností k deťom v zmysle článku 16 nariadenia ES č. 2201/2003 ("Brusel IIA") a ktorýkoľvek slovenský súd, ktorý zaháji konanie ohľadom starostlivosti o deti iniciované matkou môže, pri všetkej úcte, toto konanie buď pozastaviť alebo zamietnuť jurisdikciu v súlade s článkom 19 nariadenia Brusel IIA. Ako ďalej z rozhodnutia vyplýva, anglické súdy sa vyslovili, že majú jedinú a výhradnú jurisdikciu v záležitostiach týkajúcich sa rodičovských práv a povinností k dvom príslušným deťom podľa článkov 8 a 10 nariadenia Brusel IIA, čo podrobne anglický súd odôvodnil na strane 3 svojho rozhodnutia (č.l. 312). Na základe toho vydal anglický súd v uvedenom rozhodnutí rozsudok ex tempore, ktorým rozhodol, že deti P. S. a V. Hudec budú žiť s otcom a tráviť čas s matkou. V. zabezpečí okamžitý návrat detí do jurisdikcie Anglicka a Wales a, osobitne, ich okamžité odovzdanie do starostlivosti otca. Konečné pojednávanie bolo odročené s tým, že bude otvorené najneskôr do 5 pracovných dní po tom, čo sa deti vrátia do jurisdikcie Anglicka a Wales. 35. Konajúci súd, ako justičný orgán dožiadaného štátu, postupoval pri hodnotení, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu podľa článku 3 Dohovoru, podľa článku 14 Dohovoru, citovaného v odseku 23 a na rozhodnutia anglického súdu podľa odsekov 33 a 34 bezprostredne prihliadol. 36. V nadväznosti na všetky doterajšie závery, súd s poukazom na článok 3 Dohovoru prijal záver, že maloleté deti P. a V. mali bezprostredne ich premiestnením na územie Slovenskej republiky, ku ktorému došlo konaním matky dňa 20.03.2019 obvyklý pobyt na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ktorý nadobudli na základe dohody rodičov v rámci konania o rozvod manželstva, pričom jurisdikcia nad deťmi bola zároveň vyslovená anglickými súdmi podľa článkov 8 a 10 Nariadenia rady (odsek 25). 37. V zmysle záverov vykonaného dokazovania, považuje súd za potrebné tiež uviesť, že od presťahovania detí na základe dohody rodičov (pôvodne týkajúcej sa dočasného presťahovania, neskôr na základe dohody o obvyklom pobyte detí na území Spojeného kráľovstva v rámci rozvodového konania) do Londýna v auguste 2015, kedy mal ako uviedla vo výpovedi samotná matka P. X roky a V. X rok, Slovenská republika už v živote detí viac nepredstavovala centrum ich životných aktivít, o čom svedčí aj skutočnosť preukázaná otcom, že deti majú vytvorené sociálne väzby na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, kde sú začlenené do sociálneho života bežného pre deti ich veku (zdravotná starostlivosť, predškolské a školské zariadenie, voľnočasové aktivity v podobe záujmových krúžkov a s nimi spojené rovesnícke väzby), pričom v Slovenskej republike zostali deťom zachované výlučne rodinné väzby k starým rodičom a širšej rodine. V tomto kontexte je tiež významná tá zistená skutočnosť, že maloleté deti boli na základe rozhodnutia rodičov v prvom rade matky, čo matka rovnako potvrdila vo svojej výpovedi vedené ku komunikácii v anglickom jazyku, ktorí aj ako jediný plynule ovládajú, v slovenskom jazyku nekomunikujú. 38. Obranu matky založenú na tvrdeniach, že krajinou obvyklého pobytu maloletých detí je Slovenská republika z dôvodu, že podľa nej skutočnosť, že istý čas ešte zotrvala v Británii podľa nej neznamená, že sa zmenil jej úmysel vo vzťahu k obvyklému pobytu, nakoľko za svoju domovskú krajinu matka vždy, aj počas daného obdobia považovala Slovensko a ak počas rozvodového konania vyhlásila, že právomoc vo vzťahu k výkonu opatrovníckych práv k maloletým deťom má britský súd, stalo sa tak podľa nej na naliehanie otca, ktorý chcel týmto urýchliť rozvodové konanie súd vyhodnotil s poukazom na všetky predchádzajúce závery ako účelovú, s cieľom dosiahnuť zmenu právomoci vo veci rozhodovania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v prospech súdu v Slovenskej republike. Aj z odôvodnenia rozvodového rozsudku (odsek 32) jednoznačne vyplýva, že to bola práve matka, ktorá namietala právomoc slovenského súdu vo vzťahu k rozhodovaniu o opatrovníckych otázkach týkajúcich sa detí. Otec následne jej stanovisko akceptoval, upravil svoj návrh a súhlasil s tým, aby za krajinu obvyklého pobytu maloletých detí určili rodičia Spojené kráľovstvo. Matka si ako zodpovedný rodič musela byť rovnako vedomá skutočnosti, že dlhodobým pobytom detí v Spojenom kráľovstve nevyhnutne dôjde k ich integrácii do anglického prostredia. Súd zhodne s uvedeným prijal jednoznačný záver, že tvrdenie matky o dočasnosti pobytu detí v Spojenom kráľovstve sa v konaní nepotvrdilo a výsledky vykonaného dokazovania toto tvrdenie spoľahlivo vyvrátili. V kontexte súdnych rozhodnutí anglického súdu, ako aj v kontexte s konaním otca spočívajúcom vo vyhlásení pred slovenským súdom v rámci rozvodu, podaním jeho návrhu na anglický súd, bezprostredným podaním návrhu na nariadenie návratu nebolo možné zo strany súdu prisvedčiť ani argumentu matky založenému na skutočnosti, že v čase premiestnenia maloletých detí matkou na územie Slovenskej republiky bolo ešte formálne vedené návratové konanie pred anglickým súdom. O účelovosti tohto tvrdenia matky svedčí aj fakt, že počas takmer rok trvajúceho konania pred anglickým súdom (od 01.05.2018) matka túto skutočnosť vo vzťahu k právomoci anglického súdu nenamietala, odhliadnuc od toho, že ako vyplynulo z rozhodnutí anglických súdov matka právomoc anglického súdu ako takú v konaní nenamietala, hoci bola právne zastúpená. Právomoc anglického súdu začala spochybňovať až po tom, čo deti premiestnila na územie Slovenskej republiky. Do toho času na dočasnosť pobytu maloletých detí v Anglicku nikdy nepoukazovala, naopak už v čase rozvodového konania uvádzala, že právomoc rozhodovať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom svedčí anglickému súdu. 39. V druhom rade sa súd vysporiadal s otázkou výkonu opatrovníckeho práva k maloletým deťom. Podľa článku 5 Dohovoru sa opatrovníckym právom rozumejú práva, týkajúce sa osobnej starostlivosti o dieťa, a najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. Z predložených listinných dôkazov, rodných listov maloletých detí, z označených rozhodnutí anglického súdu vyvodil konajúci súd jednoznačný záver, že ide o deti ku ktorým nadobudli a vykonávajú opatrovnícke práva obaja rodičia. Otec nadobudol opatrovnícke právo k maloletým deťom zo zákona, toto opatrovnícke právo aj riadne vykonával, bolo tak nad všetky pochybnosti preukázané, že bez súhlasu otca matka nebola oprávnená rozhodnúť o mieste pobytu maloletých detí. Existenciu opatrovníckeho práva otca k deťom a fakt, že sa toto právo aj skutočne vykonávalo, matka v konaní nespochybňovala. 40. Súdu tak zostalo ustáliť napokon otázku, či premiestnenie maloletých detí bolo vykonané neoprávnene. Ako už vyplýva z predchádzajúcich odsekov, neoprávneným premiestnením, alebo zadržiavaním dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva v danom prípade nadobudnutého zo zákona, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením, alebo zadržaním a za predpokladu, že to právo sa skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa takto bolo vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností (článok 3 Dohovoru). Súd mal na základe výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že v danom prípade matka premiestnila maloleté deti dňa 20.03.2019 bez súhlasu otca, resp. opatrovníckeho súdu krajiny obvyklého pobytu maloletých detí. Protiprávnosť premiestnenia vyhlásil aj anglický súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 10.04.2019 (odsek 33). Od 20.03.2019 tak trvá protiprávny stav neoprávneného premiestnenia maloletých detí matkou na územie Slovenskej republiky, teda mimo územia krajiny ich obvyklého pobytu. Tieto skutočnosti matka dôkazmi spôsobilými preukázať súhlas otca s premiestnením maloletých detí na územie Slovenskej republiky nespochybnila. 41. Súd zároveň konštatuje, že navrhovateľ, otec maloletých detí podal návrh na nariadenie návratu maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení, resp. zadržaní na tunajší súd dňa 18.04.2019, vzhľadom k čomu nebolo sporným, že jednoročná lehota daná ustanovením článku 12 Dohovoru bola v danom prípade splnená. 42. Matka v konaní žiadala návrat maloletých detí na územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska nenariadiť s poukazom na článok 13 písm. b) Dohovoru, citovaný v odseku 22 tvrdiac, že návrat maloletých detí do Veľkej Británie by bol spojený s rizikom ujmy pre maloleté deti. Súd sa však s týmto tvrdením matky nestotožnil a v tomto smere poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, zo dňa 28.02.2018. Ústavný súd SR v predmetnom uznesení uviedol, že rodič, ktorý neoprávnene premiestni dieťa z miesta jeho obvyklého pobytu, zasiahne nielen do práv druhého rodiča (najmä jeho práva na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu), ale aj do práv samotného dieťaťa, najmä práva byť vychovávané oboma rodičmi (čl. 7 a č. 18 Dohovoru o právach dieťaťa), práva na to, aby nebolo nezákonne premiestnené do zahraničia a nevrátené späť (č. 11 Dohovoru o právach dieťaťa), práva na nezasahovanie do jeho súkromného života, rodiny a domova (čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa), ako aj práva nebyť dočasne alebo trvalo zbavené svojho rodinného prostredia (č. 20 Dohovoru o právach dieťaťa). Ústavný súd poukázal v rozhodnutí aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP, napr. vo veci G.N.. proti Poľsku z 19.07.2016), z ktorého okrem iného vyplynulo, že výnimky na nariadenie návratu podľa Haagskeho dohovoru (tak ako už judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27.04.2015) musia byť uplatňované striktne. Ujma, na ktorú poukazuje článok 13 písm. b) Dohovoru, nemôže vzniknúť len z odlúčenia dieťaťa od rodiča, ktorý dieťa uniesol alebo ho neoprávnene zadržiava. Odlúčenie, nech je pre dieťa akokoľvek zložité, automaticky nespĺňa test existencie vážneho nebezpečenstva. 43. Nadväzujúc na uvedené, pokiaľ matka, ako aj kolízny opatrovník v konaní argumentovali tým, že je to práve odlúčenie detí od matky, ktoré predstavuje riziko ujmy maloletým deťom v súvislosti návratom, je vhodné, aby matka v rámci svojej rodičovskej zodpovednosti deti pri návrate sprevádzala. Rozhodnutie však prináleží výsostne matke (nakoľko súd rozhoduje výlučne o návrate maloletých detí) v rámci jej rodičovskej zodpovednosti, rozhodne ale tento argument nemožno uznať ako dôvod pre nenariadenie návratu, nakoľko by sa tak matke ako rodičovi únoscovi priznala neprimeraná výhoda. Ústavný súd SR sa v rozhodnutí zaoberal aj ďalšou situáciou aplikovateľnou na daný prípad (vo vzťahu k argumentácii matky proti nariadeniu návratu), a to, že ujma, ktorá je relevantná ako dôvod pre nenariadenie navrátenia dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu, nemôže byť len bežná (teda taká, ku ktorej spravidla dochádza, keď dieťa mení miesto svojho pobytu a prostredie, s ktorým sa už zžilo a cíti sa v ňom dobre), ale musí byť vážna a týkať sa podstatných okolností života dieťaťa. Podstatnou ujmou nie sú napríklad samotné negatívne dopady rodičovských nezhôd na dieťa. Výnimka, ktorá spočíva v hrozbe vážnej ujmy v zmysle uvedeného článku Haagskeho dohovoru, neposkytuje súdu štátu, do ktorého bolo dieťa unesené, možnosť zvažovať, kde bude dieťa spokojnejšie alebo šťastnejšie, rozhodnutie o tom je vyhradené konaniu vo veci starostlivosti o dieťa pred súdom štátu, kde malo dieťa pobyt pred únosom (opäť z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 27.04.2015). Vo svetle citovanej judikatúry nebolo možné zo strany súdu prisvedčiť ani argumentácii kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol návrat maloletých P. a V. na územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska nenariadiť z dôvodu, že na Slovensku má matka vytvorené všetky podmienky pre starostlivosť o maloleté deti. V tejto súvislosti je možné poukázať opäť aj na rozhodnutie anglického súdu zo dňa 10.04.2019 a následne z 08.05.2019, ktorým boli maloleté deti zverené do starostlivosti otca, pričom z uvedených rozhodnutí vyplýva, že sa tak stalo na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania, vrátene správy o starostlivosti detí, vypracovanej príslušnou sociálnou pracovníčkou, ktorá v správe uviedla súdu svoje odporúčanie a to, aby deti žili s otcom a trávili jeden deň v týždni cez víkend s mamou, pričom konanie o úprave styku s matkou bude pokračovať bezprostredne po návrate detí do krajiny obvyklého pobytu. 44. Záverom súd uvádza, že v danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že vo vzťahu k rozhodovaniu o opatrovníckom práve k maloletým deťom vykonával jurisdikciu súd Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, a aj z tohto pohľadu je tak zrejmé nielen to, že krajinou obvyklého pobytu maloletých detí je Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, ale v kontexte s uvedeným nemožno mať žiadne pochybnosti o bezpečnom návrate maloletých detí na jeho územie, nakoľko nebolo žiadnym relevantným spôsobom zo strany matky spochybnené, že by krajina obvyklého pobytu maloletých detí nebola pripravená zabezpečiť aj prostredníctvom súdnych rozhodnutí, resp. opatrení orgánu sociálnoprávnej ochrany detí akúkoľvek ochranu, pre prípad, že by sa to ukázalo ako potrebné. V čase rozhodovania súdu o návrhu otca žiadna takáto hrozba vyžadujúca si zabezpečenie primeraných opatrení zistená nebola. 45. Poukazujúc na všetky zistené skutočnosti, právne normy a ne nadväzujúce právne závery súdu odôvodnené v tomto rozhodnutí, posúdil súd návrh otca ako dôvodný a dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre nariadenie návratu maloletých detí P. a V. S. do krajiny ich obvyklého pobytu, na územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Sumarizujúc všetky závery týkajúce sa zisteného skutočného stavu veci zastáva súd názor, že okamžitý návrat maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu je v danom prípade v ich najlepšom záujme maloletých, preto súd rozhodol tak, že nariadil návrat maloletých detí P. S., nar. XX.XX.XXXX a V. S., nar. XX.XX.XXXX do krajiny ich obvyklého pobytu do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska znení výroku tohto rozhodnutia. 46. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej je prípustné odvolanie ( ) v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana (účastník konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia

o odvolaní.