Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/77/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcov: 1. L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpená: JUDr. Timea Tothová, advokátka, so sídlom Nitra, Školská 3, 2. V. D., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, proti žalovanému: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpený: Mgr. Štefan Slováčik, advokát, so sídlom Nitra, Mostná 46, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12.februára 2018 č.k. -173, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 12.februára 2018 č.k. -173 zamietol žalobu žalobcov a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - rodinný dom súp.č. XXX v kat. úz. B. nachádzajúci sa na parc.č. XXX/X, parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 62 m2, parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2, parc.č. XXX/X - záhrady o výmere 68 m2, parc.č. XXX/ X - záhrady o výmere 280 m2, zapísané na LV č. XXX, kat.úz. B. v podiele 1/1 k celku, čo odôvodnili tým, že uzatvorili s vlastníkom nehnuteľností C. Y. kúpnu zmluvu v roku 1976 za kúpnu cenu 15.500.- Sk, kúpnu cenu zaplatili v hotovosti pred svedkami, od toho času nerušene užívajú ako svoje vlastné, majú ich v oprávnenej držbe viac ako desať rokov a nadobudli ich vydržaním. V katastri nehnuteľností je zapísaný C. Y.. Vlastníckeho práva sa začal domáhať žalovaný.

3. Konštatoval, že žalobcovia na pojednávaní uviedli, že C. Škvaril býval u nich vo dvore, žalobkyňa v 1. rade mala 19 rokov a s manželom sa dohodli tak, že odkúpia od C.a Y. dom. Prišiel ho odsťahovať jeho syn Oto Y., povedal, že bude bývať u syna v Trenčíne, toto bolo v r. XXXX, do domu sa nasťahovali, jednalo so o dom súp. č. XXX, dovtedy bývali na súp. č. XXX. Bývali tu od r. XXXX do r. 1981, jednalo o jednoizbový dom nemohli tu už ďalej bývať, odsťahovali sa k rodičom, kde bývali do r. 1984, kedy kúpili dom súp. č. XXX v Zbehoch. V tom dome bývali od r. 1984 do r. 2004, potom ho predali a vrátili sa naspäť na súp. č. XXX. Rekonštruovali domy súp. č. XXX a súp. č. XXX, dcéra R. si zobrala dom č. XXX, pristavila k nemu a býva tam doteraz. Ďalej uviedla, že v r. 2009 kúpnu zmluvu požičala žalovanému, povedal, že si chce pozrieť pozemky, ktoré mu patria, starosta to videl, že zmluvu požičiavala. Keď ju pýtala naspäť aby ju vrátil, povedal že ju niekde zapatrošil. Text kúpnej zmluvy pripravovala p. J., matrikárka z Obecného úradu a s p. Y. ju pred ňou to podpísali. Peniaze v sume 15.500,-Kčs boli Škvarilovi vyplatené na dvore, ešte pred podpisom zmluvy. Na kataster nešla, nepovažovala to za potrebné. Mala svoj dom, potvrdené to bolo Obecným úradom, že je vlastníčka domu. Kúpnu zmluvu ohľadne domu súp. č. 245 má, boli zapísaní aj na katastri ako vlastníci. Dom súp. č. XXX bol prázdny od r. 1981 do r. 2004. Dom XXX nikdy nepredali, prázdny bol až do r. 2004. Spolu s manželom dcére dom č. XXX darovali. Bolo to niekedy v r. 2005. Nebola to písomná zmluva, darovali jej to len ústne a odovzdala jej kúpnu zmluvu od C.a Y. z r. XXXX. Na kataster nedala starú zmluvu z r. XXXX, pretože si bola istá, že je vlastníčkou domu. Dom darovala dcére. Ona je teraz vlastníčkou. Vlastne ešte nie je, lebo dom nemá napísaný na seba.

4. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že kúpil starý dom súp. č. XXX niekedy v roku 2006-2007 a postavil nový dom súp. č. XXX. V tom čase nebýval na súp. č. XXX nikto. Na č. XXX bývali rodičia žalobkyne. Keď dom vyčistil, upratal, tak sa prisťahovali žalobcovia, potom sa prisťahovala ich dcéra R.. Potom prišiel ich ďalší zať, syn z Komjatíc s rodinami. Potom prišiel brat žalobkyne A. K., ten sa vyjadril, že on vie, že to nie je ich, že sa tam nebude handrkovať, sám odišiel. Kupoval od žalobkyne a jej zaťa p. L. záhrady, zaplatil im 2.500 eur kúpnu cenu. L. chcel, aby p. P. antidatoval nejaké zmluvy, ten to odmietol. Prebieha na OO PZ Lužianky trestné stíhanie pre trestný čin podvodu. Vie ako sa nadobúda vlastníctvo. Žalobkyni veril, aj H. L.ovi, ale oni ho oklamali. Žalobcovia mu kúpnu zmluvu z r. XXXX nedali, sami teraz uviedli, že túto zmluvu dali svojej dcére Silvii.

5. Svedok Oto Škvaril uviedol, že dom v Zbehoch nebol predmetom dedičstva po jeho otcovi C.ovi Y., nevedel či je jeho. Potom neskôr sa zistilo, že otec má na LV nejaké 4 parcely, prebehlo dodatočne dedičské konanie. Išiel na obecný úrad B., chcel sa tých nehnuteľností zbaviť, nemal o ne záujem. Potom sa objavil žalovaný a dohodli sa. Jeho otec nespomínal, že by nehnuteľnosti v Zbehoch predal, nechával si ich ako zadné dvierka. O kúpnej zmluve, ktorú mal uzatvárať jeho otec so žalobcami v r. XXXX nikdy nepočul. Otec nemal sumu 15.500 Kčs, nebola predmetom dedenia takáto hotovosť. Žalobcovia nevyplácali na dvore jeho otcovi v jeho prítomnosti sumu 15.000 Kčs.

6. Svedok A.. A. P. uviedol, že v obci B. žije od narodenia, starostom obce je od r. 2003. Žalobca v 2. rade tu mal evidovaný trvalý pobyt od 18.2.2009 do 16.3.2009, žalobkyňa tu evidovaný trvalý pobyt nemala, teda na súp. č. XXX. K tomu, či žalobcovia dom nadobudli, sa vyjadriť nevedel, možno sa len nasťahovali, dom bol prázdny. V súčasnosti dom XXX obýva ich dcéra R. s deťmi. Trvalý pobyt tam nahlásený nemá. Na Obecnom úrade sa nespisujú zmluvy, len sa overujú podpisy, nikdy sa nespisovali, ani v r. XXXX. Žalobcovia mu tvrdili, že odovzdali žalovanému zmluvu, on pri tom nebol. Potom hovorili, že mu ju nedali. Doložili dočasnú zmluvu, uviedli že je to ich vlastníctvo, že si to všetko vybavujú. Zamestnankyňa úradu im naletela a zaevidovala ich trvalý pobyt, bola to C. Y., ktorá je už na dôchodku.

7. Svedkyňa R. D., dcéra žalobcov, uviedla, že býva v obci B. na súp. č. XXX od r. 2005. Pôvodne to bola len jedna izba a kuchyňa. Bývali tam aj keď bola malá. V r. 2007 tam začala pristavovať. Odsťahovali sa v r. 1984. Rodičia uzatvorili s C. Y. kúpnu zmluvu, ako kupujúci boli v zmluve uvedení obaja rodičia, predmetom zmluvy bol dom + dvor a záhrada. Kúpnu zmluvu videla. Na jej podklade mohla začať pristavovať. Bola s ňou na Obecnom úrade B., u plynárov, u vodárov, u elektrikárov. Kúpnu zmluvu jej odovzdala žalobkyňa, mohlo to byť niekedy v r. 2005-2006. Potom ju požičala žalovanému niekedy v r. 2008-2009. Trvalý pobyt k domu súp. č. XXX jej bol pridelený v r. 2007-2008. V súčasnosti tam trvalý pobyt zapísaný nemá. Starosta obce trvalý pobyt zrušil. V dome č. XXX v medziobdobí od roku 1984 nikto nebýval, využívali ho ako sklad na zaváraniny, užívali záhradu. Kúpna zmluva vyzerala tak, že bol to starý zažltnutý papier, uložená bola v ružovom papierovom obale. Mala jednu stranu, na druhej strane boli podpisy. Spolu s ňou bol v obale vložený evidenčný list, poistka, doklad o platení elektriny, ktorý platil p. Y.. Tieto doklady boli z obalu vytiahnuté, keď sa zmluva požičiavala žalovanému. Žalovanému dal zmluvu žalobca, ten si ju od nej zobral. Kópiu zmluvy si robili iba u vodárov.

8. Svedok E. F. uviedol, chodili s kúpnou zmluvou po úradoch, pretože žalobcovia nemali list vlastníctva a na základe kúpnej zmluvy im bola zavedená prípojka vody, elektriny. Po úradoch chodil on, žalobca a R. D., s ktorou spolu žili, majú spolu deti. V kúpnej zmluve boli ako kupujúci uvedení žalobcovia, predávajúci bol nejaký Y.. Predmetom zmluvy bol pozemok + dom, bez prístavby. Aká bola v zmluve uvedená kúpna cena si nepamätal. Žalobkyňa požičala zmluvu žalovanému, nevidel to, ale bolo to v čase keď tam býval. So zmluvou boli u vodárov, u elektrikárov, na telekomunikáciách. Kúpna zmluva vyzerala tak, že bol to starší papier, taký žltý. Bola to len jedna strana, podpisy boli vpravo dole.

9. Svedok H. L., zať žalobcov uviedol, že v súčasnosti býva v B. na súp. č. XXX. Žalobcovia kúpili v r. XXXX nehnuteľnosti od Y., videl kúpnu zmluvu, mal ju v rukách a vie o tom aj z rozprávania. Predmetom kúpnej zmluvy bol dom + pozemok + dvor + záhrada. Aká cena bola v zmluve uvedená uviesť nevedel. Vie, že žalobcovia dali niekedy v r. 2008-2009 zmluvu žalovanému, alebo p. P., to je človek z realitnej kancelárie, ktorý vybavoval papiere pre žalovaného, vysporiadaval pozemky a domy v spoločnom dvore. Od tej doby sa kúpna zmluva neobjavila. Na č. XXX nebýval nikto. V r. 2003 dostali od žalobcov ako svadobný dar. Bolo to ústne. S manželkou sa dohodli, že do toho investovať nebudú, tak im dar vrátili. Vrátenie daru sa uskutočnilo hneď v r. 2004, potom švagriná R. D. začala prerábať. Kúpna zmluva vyzerala tak, že bol to starý papier, jeden list. Aké parcely tam boli uvedené to nevedel. Bol tam písaný dom, dvor, záhrada.

10. Svedok Dušan K., brat žalobkyne na pojednávaní uviedol, že mal asi 15-16 rokov keď žalobkyňa kúpila dom od C.a Y. r. XXXX, v tom čase už žalobkyňa bola vydatá. Čo bolo predmetom kúpnej zmluvy uviesť nevedel, bol to dom a asi aj nejaký pozemok. Kúpu prejednávala s rodičmi a oni jej poskytli aj peniaze. C.a Y. poznal. Býval vo dvore.

11. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z výpisu z LV č. XXX zistil, že vlastníkom sporných nehnuteľností je žalovaný, ktorý uvedené nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 12.12.2016 od predávajúcich: 1. Oto Y., nar. XX.X.XXXX, 2. V. Y., nar. X.X.XXXX, 3. Viera Seiser, nar. X.X.XXXX za kúpnu cenu 6.000 eur. Predávajúci boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré nadobudli dedením po svojom otcovi C.ovi Y. ako vyplýva z uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. , , právoplatného dňa 6.12.2016.

12. Z uznesenia OO PZ Lužianky sp. zn. ČVS: ORP-1XXX/LU-NR-2016 zo dňa 14.12.2016 vyplýva, že H. L. je trestne stíhaný ako obvinený za prečin podvodu, ktorého sa mal dopustiť voči žalovanému. H. L. vo svojej výpovedi uviedol, že pozemky, ktorých majiteľom bol C. Y., tieto pán Y. predal žalobkyni v 1. rade ešte niekedy v 70-tych rokoch, avšak žalobkyňa nedala previesť dom s pozemkami od C.a Y. na jej meno na Katastrálnom úrade, následne v r. 1998 spolu s manželkou Veronikou L.ovou dostali pozemky aj s domom č. XXX ako svadobný dar od svokrovcov teda od žalobcov. Dostali od nich kúpno-predajnú zmluvu uzatvorenú medzi C. Y. a žalobcami. Nakoľko rekonštrukcia domu by bola pridrahá rozhodli sa vrátiť dom č. XXX aj s pozemkami žalobcom a vrátili im aj kúpno-predajnú zmluvu. V uznesení je uvedená aj výpoveď žalobkyne v 1. rade, ktorá uviedla, že C. Y. jej za 15.500 Kčs predal rodinný dom s popisným číslom v tom čase 153, čo je v súčasnosti rodinný dom č. XXX. Bolo to v r. 1977, ona mu v mesiaci apríl alebo máj 1977 vyplatila 15.500 Kčs a C. Y. odišiel bývať k synovi do Trenčína. Keď sa dcéra Y. vydávala, čestným prehlásením jej darovala dom č. XXX so záhradou, pričom toto čestné prehlásenie aj kúpno-predajnú zmluvu jej dcéra vrátila späť, pretože dom nechceli opravovať. Vzápätí uviedla, že záhradu a rodinný dom XXX dcére ani jej manželovi nedarovala, ani nikdy nič nepodpísala ohľadom ich darovania alebo predaja. Kúpno-predajnú zmluvu požičala žalovanému pričom jej túto doposiaľ nevrátil. Ako svedok bol v trestnom stíhaní vypočutý aj Oto Y., ktorý uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by jeho otec niekedy spísal nejakú nájomnú, alebo kúpno-predajnú zmluvu ohľadom parc. XXX/X, XXX/ X, XXX/X a XXX/X. H. L. bol rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. zo dňa 8.11.2017 právoplatný dňa 15.11.2017 uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu.

13. Z výpis z evidencie nehnuteľností zo dňa 8.9.XXXX vyplýva, že na LV č. XXX bol ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný C. Y., jednalo sa o kat. úz. B., parc. č. XXX/X dom č. XXX (ktorý má v súčasnosti č. XXX) o výmere 62m2, parc. č. XXX/X dvor o výmere 64m2, XXX/X záhrada o výmere 68m2, XXX/ X záhrada o výmere 280 m2. Ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva zo dňa 17.12.1975 RI 45/76. Žalobcovia preukazovali, že od r. XXXX bývali v nehnuteľnostiach v dome, ktorý mal pôvodne č. XXX, v súčasnosti č. XXX, listinnými dôkazmi, napr. výpisom z knihy narodení ohľadne ich syna V. D., nar. XX.X.XXXX, pričom je uvedené bydlisko B. XXX, technickou správou ohľadne vodovodnej prípojky kde je uvedená adresa B. č. XXX, faktúrou ZSE kde je tiež uvedená adresa B. č. XXX, žiadosťou o domovú inštaláciu plynovej prípojky na adresu B. č. XXX. Z čestného prehlásenia H. J. zo dňa 27.6.2017 vyplýva, že v r. 1972-1999 pracovala na MNV B./Obecnom úrade B./, od r. 1974 vykonávala funkciu matrikárky, nemá vedomosť o tom, že by na úrade spisovala a následne overovala podpisy na kúpnej zmluve, ktorej účastníkmi mali byť C. Y. a žalobcovia, predmetom ktorej mal byť predaj pozemkov a rodinného domu súp. č. XXX. Spisovanie a vyhotovovanie zmlúv ani nemala v náplni pracovnej činnosti.

14. Žalobca v 2. rade podal dňa 29.10.2004 žiadosť o dodávku zemného plynu pre domácnosť do rodinného domu č. XXX, B.. Dňa 1.10.2007 bola uzatvorená zmluva o dodávke vody z verejného vodovodu, dodávateľom bola obec B., odberateľom žalobca v 2. rade, miesto odberu vody B. XXX.

Predložená bola technická správa ohľadne vodovodnej prípojky pre rodinný dom B. XXX. Zo správy Slovak Telekom a.s. súd zistil, že doklady ohľadne podzemných telekomunikačných zariadení v súvislosti so zriadením plynovej prípojky boli skartované, ako podklad k vyjadreniu o existencii podzemných telekomunikačných zariadení z r. 2004 postačovala katastrálna mapka so zakresleným územím od záujemcu. Kúpnou zmluvou ani iným nadobúdacím titulom nedisponujú. Zo správy A.. E.a Vyskoča EKOSTAVING súd zistil, že projekt vodovodnej prípojky bol vypracovaný na základe ústnej žiadosti žalobcu a na základe jeho predloženého LV a snímku z pozemkovej mapy. Kúpnou zmluvou nedisponujú. Ani ZSE Energia a.s., ani obec B. kúpnou zmluvou nedisponujú.

15. Čo sa týka trvalého pobytu E.a F.a, Marcely F.ovej a Viktórie F.ovej, trvalý pobyt získali na základe trvalého pobytu ich matky R. D.. R. D. prihlásila na trvalý pobyt žalobkyňa, ktorá ako podklad pre udelenie trvalého pobytu predložila dočasnú kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 4.2.1964 s tým, že ostatné doklady preukazujúci ich vlastnícke právo sa vybavujú. Takýmto konaním žalobkyňa uviedla do omylu bývalú pracovníčku Obecného úradu B. C. Y.. Trvalý pobyt E.a F.a, H. F.ovej, Y. F.ovej bol obcou zrušený ku dňu 13.4.2016.

16. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , s. 1, , , .

17. Uviedol, že v prvom rade sa zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu, keďže v prípade podanej žaloby sa jedná o určovaciu žalobu, kedy žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podanej žalobe, ktorý je daný tým, že existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, keď žalobcovia tvrdia, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, pričom ako vlastník sporných nehnuteľností je na liste vlastníctva zapísaný žalovaný, tento stav objektívnej neistoty nemožno iným právnym prostriedkom ako podanou žalobou odstrániť a právne postavenie žalobcov je tak neisté a ohrozené.

18. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali jednoznačne a bez pochybností, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, pretože nepreukázali titul nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Žalobcovia v konaní tvrdili, že nehnuteľnosti nadobudli písomnou kúpnou zmluvou z roku XXXX od C.a Y. za 15.500 Kčs. Kúpnu zmluvu však súdu nepredložili, bránili sa tým, že ju odovzdali žalovanému a ten im ju nevrátil, čo on popieral a žalobcovia nepredložili žiadny hodnoverný dôkaz o tom, že kúpnu zmluvu žalovanému odovzdali. Existenciu kúpnej zmluvy potvrdili svedkovia R. D. - dcéra žalobcov, E. F. - druh R. D., H. L. - zať žalobcov, U. R. - neter žalobkyne, G. K. - brat žalobkyne a čestným vyhlásením R. F. - sestra žalobkyne. Všetko sa jedná o svedkov, ktorí sú v príbuzenskom pomere žalobcov. O kúpnej zmluve však nikdy nepočul svedok S. Y. - syn údajného predávajúceho S. Y., ani o sume 15.500 Kčs nič nevedel, jeho otec takúto sumu peňazí nemal, svedok A. P. - starosta obce uviedol, že nevie, či žalobcovia dom nadobudli, možno sa len nasťahovali, dom bol prázdny, svedok K. P. kúpnu zmluvu nevidel, svedok V. Y. uviedol, že žalovaný mu hovoril, že nemá kúpnu zmluvu, o kúpnej zmluve nič nevedel, svedok H. O. uviedol, že kúpnu zmluvu nevidel. S poukazom aj na ďalšie dôkazy súd prvej inštancie výpovede svedkov - príbuzných žalobcov o existencii kúpnej zmluvy považoval za nedôveryhodné, pretože matrikárka obce B. H. J. potvrdila, že na úrade nespisovala a neoverovala podpisy na kúpnej zmluve žalobcov a S. Y., pričom žalobkyňa tvrdila, že zmluvu podpisovali na matrike a že text zmluvy pripravila matrikárka J.. Existenciu kúpnej zmluvy nepotvrdili ani inštitúcie, na ktoré súd robil dopyt (SPP, a.s., Slovak Telekom a.s., ZSE Energia a.s., Obec B.) kúpnou zmluvou nedisponujú. Výpoveď svedka H.a L. je nedôveryhodná aj s poukazom na to, že sa dopustil spáchania prečinu podvodu voči žalovanému, čo bolo preukázané uznesením o začatí trestného stíhania, podanou obžalobou a nakoniec právoplatným rozsudkom. Výpoveď svedka G.a K.a je nedôveryhodná aj s poukazom na to, že tento uviedol, že S. Y. býval v nehnuteľnosti už pred rokom 1964, hoci z kúpnej zmluvy vyplýva, že S. Y. nehnuteľnosti kúpil kúpnou zmluvou zo dňa 17.12.1975. V roku 1975 spisoval S. Y. kúpnu zmluvu s p. H. u advokáta, je otázne, prečo by p. Y. aj v prípade kúpnej zmluvy v roku XXXX so žalobcami nepostupoval rovnako, prečo by znova neuzatvoril zmluvu u advokáta. Okrem toho sú rozpory aj vo výpovediach samotných žalobcov, ohľadne odovzdávania kúpnej ceny 15.500 Kčs p. Y., keď žalobkyňa tvrdila, že kúpnu cenu odovzdali ešte pred podpisom zmluvy, pred vyšetrovateľom vypovedala, že vyplatila sumu 15.500 Kčs v mesiaci apríl, máj 1977, žalobca na pojednávaní pri konfrontácii uviedol, že kúpnu cenu odovzdali pri sťahovaní S. Y.. Súdu prvej inštancie sa javilo tvrdenie žalobcov o odovzdaní kúpnej zmluvy žalovanému ako nepresvedčivé, je predsa nelogické, a krajne neopatrné, aby niekto odovzdal svoj jediný doklad preukazujúci jeho vlastníctvo k nehnuteľnosti tretej osobe, aby odovzdal jediný exemplár takéhoto dokladu. Preto nemohol konštatovať, že žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti kúpnou zmluvou a na tomto závere nič nemôžu zmeniť argumenty žalobcov, že v ich dokladoch je uvádzané bydlisko B. XXX, v súčasnosti B. XXX, že takáto adresa je uvádzaná v rodnom liste ich syna V. D., že je uvedená v technickej správe ohľadne vodovodnej prípojky, plynovej prípojky, že takáto adresa bola uvádzaná v žiadosti o dodávku zemného plynu, v zmluve o dodávke vody z verejného vodovodu, že disponovali dokladmi, ktoré mali od C.a Y. o platení spotreby vody - faktúra zo dňa 7.2.1975, poistky zo dňa 15.10.1974, toto nie sú doklady svedčiace o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil záver, že žalobcovia nemohli a nenadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, ani inou zmluvou, čo v konaní ani tvrdené z ich strany nebolo, sporné nehnuteľnosti nenadobudli ani dedením ani rozhodnutím štátneho orgánu, čo ani v konaní samotní žalobcovia netvrdili a tak mohli teoreticky nadobudnúť vlastnícke právo len na základe iných skutočností ustanovených zákonom - vydržaním. Vydržanie s poukazom na ustanovenie zo zákona predpokladá splnenie zákonných podmienok vydržania, ktorými sú spôsobilý predmet vydržania, oprávnená držba veci a nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach desať rokov. Splnenie uvedených predpokladov v konaní preukázané nebolo a žalobcovia nepreukázali dobromyseľnosť a titul nadobudnutia nehnuteľností - teda oprávnenú držbu nehnuteľnosti, pričom z hľadiska nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je bezpredmetné, že v nehnuteľnosti bývali od roku XXXX. Na strane žalobcov nebol v konaní preukázaný žiadny úkon, ktorý by v nich mohol vyvolať dojem, že sú v užívaní domu č. XXX (predtým č. XXX) dobromyseľní, nakoľko kúpa sporných nehnuteľností žalobcami v konaní preukázaná nebola, to, že sa do domu nasťahovali však neznamená, že sa stali aj vlastníkmi domu. Žalobcovia nemôžu byť v domnení, že od roku XXXX užívajú nehnuteľnosti ako svoje vlastné, nemôžu byť dobromyseľní, nemajú titul nadobudnutia, nepreukázali, že za nehnuteľnosti zaplatili kúpnu cenu. Žalobcovia tvrdili, že nehnuteľnosti užívajú od r. XXXX, bývali tu do r. 1984, potom sa odsťahovali a späť sa nasťahovali v r. 2004, a aj v období, keď tu nebývali, užívali nehnuteľnosti ako svoje vlastné, na skladovanie potravín ako komoru. Žiadne doklady predkladané žalobcami nesvedčia o tom, že žalobcovia môžu považovať nehnuteľnosti za svoje vlastníctvo. Nesprávny je záver žalobcov o tom, že keďže svedok S. Y. po otcovi nič nezdedili, tak to potom znamená, že jeho otec nehnuteľnosti nevlastnil, pretože neboli predmetom dedičského konania a že kúpna zmluva, ktorú žalovaný uzatváral v r. 2016 je neplatná. Čo sa týka splnenia druhej podmienky, ktorou je dobromyseľnosť, táto nebola v konaní preukázaná, sú to len tvrdenia žalobcov. Je pravdou, že v nehnuteľnosti bývali a bývajú, ale to že v nehnuteľnosti bývajú ako vo svojej vlastnej, sú len ich tvrdenia, ničím nepreukázané. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus); ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul nasvedčuje. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozhodnutie NS SR sp.zn. , ). Je otázne, či bola splnená aj tretia podmienka vydržania, ktorou je nepretržitá doba počas celej zákonom ustanovenej doby desiatich rokov, pretože sami žalobcovia uviedli, že určitý čas nehnuteľnosti užívali ako sklad, ale sú to len ich tvrdenia, nepreukázali to žiadnym dôkazom, svedkovia uvedené skutočnosti nepotvrdili, v nehnuteľnosti bývali od roku XXXX do roku 1984. 0/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie Zb, teda do 1.4.1983 neupravoval, uvedená novela v ustanoveniach , novo upravila vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983, s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 1.4.1984, pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby je významné intertemporálne ustanovenie / / umožňujúce započítať aj čas pred 1.4.1983 so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 1.4.1984, ako aj ustanovenie //, umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 1.1.1992.

19. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na tak, že žalovanému náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné osobitného zreteľa, a to ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie . V zmysle ustanovenia , rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník. Nárok na poskytovanie právnej pomoci bol priznaný len žalobkyni, nie aj žalobcovi, použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana žalobcov nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia žalovaného je lepšia ako u strany žalobcov. Súd by mal ustanovenie použiť iba vo výnimočných prípadoch a žalobcovia nepreukázali, že by sa o takýto výnimočný prípad na ich strane jednalo.

20. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalobcovia, žiadali rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Uviedli, že skutočnosť, že nehnuteľnosti kúpili v roku XXXX od C.a Y. písomnou kúpnou zmluvou je podľa ich názoru dostatočne preukázaná dôkazmi, a to výpoveďami žalobkyne v 1. rade, svedkyne R. D., svedka E.a F.a, svedka H.a L.a, svedkyne U. Stolárovej, svedka G.a K.a a čestným prehlásením R. F.. Ich výpoveďami boli preukázaný nadobúdací titul, na základe ktorého vstúpili do oprávnenej držby. Nesúhlasia s vyhodnotením výpovedí ako nedôveryhodných, vyhlásenie matrikárky H. J. považujú za účelové, pretože je zamestnankyňou obecného úradu, priamou podriadenou starostu A.. A.a P.a, ktorý je v priateľskom vzťahu k žalovanému. Všetci svedkovia, ktorí vypovedali v prospech žalovaného sú v dobrom priateľskom vzťahu k žalovanému a jeho rodine, čo je tiež dôvod na vyhodnotenie ich výpovedí ako nedôveryhodných. Skutočnosť, že nehnuteľnosti užívali dobromyseľne od roku XXXX ako svoje vlastné potvrdzujú aj dôkazy - originál poistky na dom č. XXX na meno C.a Y., ktorou disponujú, originál faktúry Zsl.energetických závodov na meno A. Y. z roku 1975, ktoré by im zrejme A.Y. neodovzdal, ak by im dom nepredal, ďalšie doklady ohľadne domu súp. č. XXX, na základe ktorých im bola zavedená vody, elektrina, plyn, kanalizácia, výpis z knihy narodení ich syna V. D., kde je uvedená adresa B. XXX (teraz XXX). Poukázali na výpoveď S. Y., ktorý najprv tvrdil, že nevedel, či dom je otcov, najprv ho po ňom nededili a potom uviedol, že si myslí, že otec si dom nechal ako zadné dvierka. Keďže sám sťahoval svojho otca, jeho výpoveď sa javí ako nedôveryhodná, inak by nehnuteľnosť v roku 1978 prihlásil do dedičstva. Nehnuteľnosť bola prejednaná v dedičskom konaní až po podaní žaloby na súd a hneď následne ju dedičia uzatvorili kúpnu zmluvu so žalovaným. Keďže však oni nehnuteľnosť užívali od roku XXXX do roku 2004, stali sa vlastníkmi titulom vydržania. Do roku 1984 tam bývali, potom dom využívali už len ako komoru, sklad, keďže bývali v dome súp. č. XXX. Poukázali na zásadu, že v pochybnostiach sa držba považuje za oprávnenú. S/d nie je oprávnený posudzovať akým spôsobom nehnuteľnosť užívali. Namietali tiež rozhodnutie o trovách konania ako vecne nesprávne.

21. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku. Žalobcovia nepreukázali ani jednu z podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, nepreukázali, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Tvrdenia svedkov - rodinný príslušníkov žalobcov, ktorí uvádzali, že videli starý žltý papier, bez toho, aby poznali jeho obsah, považuje za nedôveryhodné a účelové, v snahe napomôcť žalobcom privodiť priaznivé rozhodnutie vo veci. Žiadni svedkovia ani listiny nijakým spôsobom nepreukázali existenciu údajnej kúpnej zmluvy. Vo výpovediach žalobcov boli tiež značné rozpory ohľadne údajne vyplatenej kúpnej ceny. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že bola odovzdaná pred podpisom zmluvy, pred policajným orgánom uviedla, že kúpnu cenu vyplatila niekedy v mesiaci apríl, máj roku 1977, žalobca pri konfrontácii so svedkom Y. uviedol, že kúpna cena bola odovzdaná pri sťahovaní p. Y. zo Zbehov. Tvrdenie žalobcov, že svedkovia, ktorí vypovedali v jeho prospech, sú v s ním a jeho rodinou v priateľskom vzťahu, považuje za účelové a ničím nepreukázané, pričom v priebehu konania žalobcovia týchto svedkov nijako nespochybňovali ani nenamietali ich výpovede. Ďalej uviedol, že žalobcovia nepreukázali ani ďalšiu podmienku vydržania a to nepretržitú držbu 10 rokov.

22. Krajský súd ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

23. Podľa ( účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

24. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa , ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať.

26. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané žalobcom v jeho odvolaní.

27. Teória procesného práva podmieňuje sporovú stranu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Sporové strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ide o dôkaznú povinnosť sporových strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Sporová strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení sporových strán. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.

28. Aby sporová strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť, označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočnosti sporovou stranou tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak sporová strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú sporová strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnúť podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre sporovú stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon sporovým stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer sporových strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočnosti, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

29. V danej veci žalobcovia neuniesli bremeno dôkazu. Ich tvrdenia nepreukázali žiadnym hodnoverným dôkazom. Ich výpovede sú rozporné. Žalobkyňa v 1. rade v konaní tvrdila, že v roku XXXX uzavreli s p. Y.o kúpnu zmluvu a kúpnu cenu 15.500,-Sk vyplatili na dvore domu pred podpisom kúpnej zmluvy. V trestnom konaní však uviedla, že peniaze vyplatila A. Y. niekedy v apríli alebo máji 1977. Tento závažný rozpor v tvrdení žalobkyne v 1. rade spochybňuje dôveryhodnosť aj ostatných jej tvrdení v konaní. Keďže žalobcovia nepreukázali uzavretie kúpnej zmluvy a ani vyplatenie kúpnej zmluvy, nemajú žiadny nadobúdací titul pre vydržanie vlastníckeho práva. Keby aj predmetný dom v nejakom časovom období užívali, ich držba nebola oprávnená a nemohla byť dobromyseľná.

30. Žalobcovia tvrdili, že predmetný rodinný dom súp. č. XXX nadobudli v roku XXXX, bývali v ňom do roku 1981, kedy sa odsťahovali k rodičom. U rodičov bývali do roku 1984, kedy kúpili dom súp. č. XXX, v ktorom bývali do roku 2004 (t.j. 20 rokov) a vlastníctvo k tomuto domu mali aj zapísané v katastri nehnuteľností. Potom dom súp. č. XXX predali a vrátili sa do domu súp. č. XXX. Následne dom č. XXX a č. XXX (v ktorom bývali pred kúpou domu č. XXX) zrekonštruovalia dom súp. č. XXX v roku 2005 ústne darovali dcére Silvii. Z uvedeného je nelogické, že si vlastníctvo k domu č. XXX žalobcovia nezavkladovali v katastri nehnuteľností, avšak vlastníctvo k domu č. XXX už zavkladovali.

31. Záverom odvolací súd dodáva, že ak podľa vyjadrenia samotných žalobcov, predmetný rodinný dom darovali v roku 2005 svojej dcére (i keď ústne), potom je nelogické a právne neudržateľné, že sa domáhajú určenia, že oni sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti.

32. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle , , tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov v plnom rozsahu.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).