Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_19C-54-2013.pdf
PDF · 343.05 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/54/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v spore žalobcu: P.. N. K., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, C., právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici, IČO: 30 867 002, so sídlom Cesta mládeže 5, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Martina Dragašič, advokátka, IČO: 42 171 016, so sídlom Šafárikovo námestie 2, Bratislava, o vypratanie nehnuteľností, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.04.2013 sa žalobca domáhal proti žalovanému vypratania nehnuteľností nachádzajúcich sa v C. zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre okres: C. P., obec: BA-m.č. H. Z., katastrálne územie: N., a to pozemok parc. č. XXXXX o výmere X.XXX m2, parcela registra "C", druh pozemku: záhrada, pozemok parc. č. XXXXX o výmere XXX m2, parcela registra "C", druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc. č. XXXXX/X o výmere XXX m2, parcela registra "C", druh pozemku: záhrada, pozemok parc. č. XXXXX/X o výmere X.XXX m2, parcela registra "C", druh pozemku: lesný pozemok, pozemok parc. č. XXXXX/X o výmere 24 m2, parcela registra "C", druh pozemku: záhrada, stavba so súpisným číslom 5, postavená na pozemku s parc. č. XXXXX, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v C. zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre okres: C. P., obec: BA-m.č. H. Z., katastrálne územie: N., a to pozemku parc. č. XXXXX o výmere X.XXX m2, parcela registra "C", druh pozemku: záhrada, pozemku parc. č. XXXXX o výmere XXX m2, parcela registra "C", druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parc. č. XXXXX/X o výmere XXX m2, parcela registra "C", druh pozemku: záhrada, pozemku parc. č. XXXXX/X o výmere X.XXX m2, parcela registra "C", druh pozemku: lesný pozemok, pozemku parc. č. XXXXX/X o výmere XX m2, parcela registra "C", druh pozemku: záhrada, stavby so súpisným číslom 5, postavená na pozemku s parc. č. XXXXX. Uviedol, že dňa 15.12.2008 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom zmluvu o nájme nehnuteľností, v ktorej sa žalobca zaviazal prenechať nehnuteľnosti do užívania žalovanému a žalovaný sa zaviazal uhrádzať žalobcovi za užívanie nehnuteľností nájomné. Žalobca sa v zmluve o nájme (Článok V, bod 2) zaviazal oznámiť žalovanému celkovú sumu nájomného na príslušný kalendárny rok, a to najneskôr do 30. júna príslušného kalendárneho roka. Žalovaný sa ako nájomca zaviazal v zmluve o nájme (Článok V, bod 3) uhradiť celkovú sumu nájomného na účet žalobcu najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia vystaveného žalobcom (prenajímateľom). Neuhradenie nájomného v uvedenej lehote, prípadne jeho
uhradenie v neúplnej výške sa podľa zmluvy o nájme považuje za jej podstatné porušenie zo strany žalovaného (nájomcu), rovnako ako omeškanie s úhradou nájomného o viac ako 30 dní (Článok V, bod 3 a Článok X, bod 2 písm. f) zmluvy o nájme). V ustanovení Článku X, bod 1 zmluvy o nájme sa žalobca a žalovaný ako zmluvné strany dohodli na tom, že v prípade podstatného poručenia zmluvy o nájme zo strany žalovaného vznikne žalobcovi právo na odstúpenie od zmluvy. Dňa 29.06.2009 žalobca v súlade so zmluvou o nájme doručil žalovanému oznámenie o sume nájomného na rok 2009. Napriek tomu, že žalobca si splnil svoju zmluvnú povinnosť oznámiť žalovanému celkovú sumu nájomného na príslušný kalendárny rok do 30.06. príslušného kalendárneho roka, žalovaný si nesplnil svoju základnú zmluvnú povinnosť uhradiť nájomné v súlade so zmluvou o nájme. Tým sa žalovaný dopustil podstatného porušenia zmluvy o nájme a žalobcovi vzniklo právo na odstúpenie od tejto zmluvy. Žalobca toto svoje právo využil a dňa 31.07.2009 od zmluvy o nájme odstúpil. V zmysle zmluvy o nájme nastali účinky odstúpenia žalobcu od zmluvy okamihom jeho doručenia. K doručeniu písomnej formy odstúpenia žalovanému došlo dňa 31.07.2009. Za žalovaného prevzali odstúpenie žalobcu od zmluvy o nájme (ako aj oznámenie o sume nájomného na rok 2009) tie isté osoby, ktoré zmluvu o nájme za žalovaného podpisovali a zároveň ho zastupovali aj pri odovzdaní a prevzatí nehnuteľností dňa 30.09.2009. Išlo o S. Q. a Z. N., ktorí boli v tom čase členmi predsedníctva - štatutárneho orgánu žalovaného. Následne prostredníctvom e-mailovej správy zo dňa 06.10.2009 žalovaný vyzval žalobcu na oznámenie výšky sumy nájomného. Žalobca na túto výzvu reagoval e-mailovou správou zo dňa 09.11.2009, v ktorej žalovaného opätovne upovedomil o odstúpení od zmluvy o nájme, ako aj o dôvode tohto odstúpenia. Dňa 08.12.2009 žalovaný napriek uvedenému uhradil nájomné za rok 2009 vo vyššie špecifikovanej výške. Tento úkon však nemožno považovať za plnenie v zmysle zmluvy o nájme, nakoľko v dôsledku odstúpenia žalobcu od tejto zmluvy sa od počiatku zrušila. K odstúpeniu od zmluvy o nájme zo strany žalobcu pritom došlo viac ako štyri mesiace predtým, ako žalovaný uhradil sumu nájomného. Vzhľadom na to, že právo žalovaného užívať nehnuteľnosti bolo zapísané aj v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky, podľa žalobca dňa 21.10.2009 na Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu návrh na výmaz tohto práva žalovaného z katastra. Žalovaný odmietol akceptovať odstúpenie žalobcu od zmluvy o nájme, čo odôvodnil tým, že podľa jeho názoru nedošlo k splneniu podmienok pre odstúpenie od zmluvy. Na základe toho dňa 10.12.2009 podal na Okresný súd C. IV žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorou sa domáha určenie neplatnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy o nájme. Konanie o tejto žalobe doposiaľ prebieha na Okresnom súde C. IV pod sp. zn. 7C/421/2009. Žalobca poukázal na ust. § 663, § 671 ods. 1, § 676 ods. 1, § 48 ods. 1, 2, § 34 § 39, § 40 ods. 3, § 20 ods. 1, § 131 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na ust. zmluvy o nájme. Uviedol, že v Článku II zmluvy o nájme sa žalovaný zaviazal platiť žalobcovi nájomné podľa tejto zmluvy. Spôsob určenia výšky nájomného, ako aj jeho platenia bol dohodnutý v Článku V zmluvy o nájme. Podľa bodu 2 tohto článku zmluvy sa žalobca - prenajímateľ zaviazal oznámiť nájomcovi celkovú sumu nájomného na príslušný kalendárny rok vypočítanú podľa položiek uvedených v bode 1 tohto Článku, a to najneskôr do 30. júna príslušného kalendárneho roka. V bode 3 Článku V zmluvy o nájme sa žalovaný
- nájomca zaviazal uhradiť na účet prenajímateľa celkovú sumu nájomného na príslušný kalendárny rok vypočítanú podľa položiek uvedených v bode 1 najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia, vystaveného prenajímateľom (žalobcom) podľa bodu 2. Neuhradenie nájomného v uvedenej lehote alebo v celej sume oznámenej prenajímateľom (žalobcom) sa považuje za podstatné porušenie zmluvy zo strany nájomcu (žalovaného). Zároveň podľa bodu 2 písm. f) Článku X zmluvy o nájme sa podstatným porušením zmluvy zo strany nájomcu rozumie omeškanie s úhradou nájomného o viac ako 30 dní. Podľa bodu 1 Článku X zmluvy o nájme je žalobca - prenajímateľ v prípade podstatného porušenia zmluvy nájomcom (žalovaným) oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť. V súlade s bodom 3 Článku X nastávajú účinky odstúpenia od zmluvy jeho doručením, pričom nájomca je povinný v takom prípade predmet nájmu vypratať a odovzdať ho prenajímateľovi (žalobcovi) najneskôr do 7 dní. Žalobca tiež poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 179/2010 zo dňa 28.09.2010 v ktorom zaujal právny názor, podľa ktorého: žaloba o určenie vlastníckeho práva a o vydanie veci, resp. o vypratanie nehnuteľnosti (aj bytu), je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje, a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Ďalej uviedol, že zo zmluvy o nájme jednoznačne vyplýva, že žalobca túto zmluvu podpísal ako prenajímateľ. V ustanovení Článku 9.7 Stanov žalovaného platných a účinných v čase uzatvorenia zmluvy o nájme je výslovne uvedené, že za žalovaného konal predseda združenia, teda žalobca, spoločne s ktorýmkoľvek členom predsedníctva, a to tak, že k vytlačenému názvu združenia pripojili svoje podpisy. Za žalovaného pri uzatváraní zmluvy o nájme konali a podpisovali traja členovia predsedníctva, konkrétne Z. M., S. Q. a Z.Z., avšak bez predsedu združenia - žalobcu. V
spojitosti s vyššie uvedeným znením Stanov je nepochybné, že tento úkon bol uskutočnený v rozpore s ustanovením § 20 ods. 1 OZ. Za žalovaného ako nájomcu totiž pri uzatváraní zmluvy o nájme nekonali tí, ktorí sú na to oprávnení v zmysle Stanov. Z dôvodu rozporu tohto právneho úkonu so zákonom, konkrétne s ustanovením § 20 ods. 1 OZ, možno zmluvu o nájme jednoznačne považovať za absolútne neplatnú. Okrem uvedeného spôsobuje neplatnosť zmluvy o nájme aj jej rozpor s ustanovením § 40 ods. 3 OZ, nakoľko ide o písomný právny úkon, ktorý však nebol podpísaný konajúcou osobou. Totiž, ako už uviedol, v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu boli za konajúcu osobu, teda žalovaného, oprávnení konať a podpisovať výlučne a len predseda združenia (žalobca) spoločne s niektorým z členov predsedníctva. K zmluve o nájme však za žalovaného ako nájomcu nebol pripojený podpis predsedu združenia (žalobcu), v dôsledku čoho nemožno tento písomný právny úkon považovať za platný. V prípade právnických osôb sa za podpis takejto osoby považuje podpis, resp. podpisy osôb oprávnených konať v jej mene, čo v tomto prípade jednoznačne nebolo splnené. Aplikácia ustanovenia § 20 ods. 2 OZ v tomto prípade nie je možná, nakoľko v danom prípade nešlo o prekročenie oprávnenia konajúcich osôb. Konajúce osoby, vyššie uvedení členovia predsedníctva, totiž nedisponovali žiadnym oprávnením konať a podpisovať v mene žalovaného. Absenciu konania a podpísania zmluvy o nájme predsedom združenia v mene žalovaného nie je možné žiadnym spôsobom zhojiť. Ako už uviedol, z dôvodu rozporu predmetného právneho úkonu - zmluvy o nájme so zákonom (s ustanoveniami § 20 ods. 1 OZ a § 40 ods. 3 OZ) je tento právny úkon absolútne neplatný, a to od počiatku. Preto považuje žalobu za dôvodnú a tiež z nasledovných dôvodov. V ustanovení Článku X, bod 3 zmluvy o nájme sa žalobca a žalovaný dohodli na tom, že v prípade odstúpenia žalobcu od zmluvy je žalovaný povinný vypratať predmet nájmu (nehnuteľnosti) a odovzdať ho žalobcovi, a to najneskôr do 7 dní. Ako už uviedol, žalobca dňa 31.07.2009 platne a v súlade so znením zmluvy o nájme od tejto zmluvy odstúpil, o čom bol žalovaný riadne bezodkladne upovedomený. Odstúpením žalobcu od zmluvy o nájme sa táto zmluva od počiatku zrušila. Žalovanému vznikla povinnosť vypratať nehnuteľnosti a odovzdať ich späť žalobcovi. Žalovaný tak do dňa podania žaloby neurobil. Žalovaný sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 7C/421/2009 domáha určenia neplatnosti právneho úkonu - odstúpenia žalobcu od zmluvy o nájme. Žalobca uviedol, že naďalej zotrváva na právnom názore, podľa ktorého je zmluva o nájme absolútne neplatná. Ak by sa súd nestotožnil s týmto právnym názorom a mal by za to, že zmluva o nájme bola uzatvorená platne, je toho názoru, že odstúpenie od zmluvy bolo uskutočnené platne a v súlade so znením samotnej zmluvy. Preto neobstojí obrana žalovaného, ktorý predstiera, že zmluva o nájme naďalej trvá, a teda má právo na užívanie nehnuteľností. Podľa jeho názoru žalovanému nikdy reálne nevzniklo právo na užívanie nehnuteľností, a to z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme. Ak by mu však aj toto právo v zmysle zmluvy o nájme vzniklo, v dôsledku riadneho a platného odstúpenia žalobcu od tejto zmluvy by došlo k zániku práva žalovaného na užívanie nehnuteľností, a to z dôvodu, že došlo k zrušeniu predmetnej zmluvy s účinkami ex tunc. Na základe vyššie uvedeného je toho názoru, že žalovaný je povinný nehnuteľnosti vypratať a umožniť vlastníkovi - žalobcovi nerušené užívanie nehnuteľností. Z toho dôvodu žalobca podal túto žalobu, ktorou sa domáha vydania autoritatívneho súdneho rozhodnutia, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť vypratať sporné nehnuteľnosti. Je totiž viac než zrejmé, že žalovaný si túto povinnosť dobrovoľne nesplnil a nemá v úmysle ju dobrovoľne splniť v budúcnosti. Upozornil pritom na skutočnosť, že žalovaný násilne znemožnil vlastníkovi nehnuteľností - žalobcovi prístup k nehnuteľnostiam, čím okrem iného spôsobil aj znehodnotenie nehnuteľností, či zmarenie plánovaných podujatí atď.. Má za to, že dôvodnosť žaloby je daná a nepochybná.
3. Žalobca k žalobe ako listinné dôkazy pripojil zmluvu o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008; protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľností zo dňa 30.09.2009; oznámenie o sume nájomného na rok 2009 datované dňa 29.06.2009; odstúpenie datované dňa 31.07.2009 od zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008; výzvu datovanú dňa 06.10.2009; stanovy združenia Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici registrované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky dňa 18.08.2006; internetový výpis z registra občianskych zdužení - občianskeho združenia Klepáč z 12.04.2013. Dňa 09.11.2016 zaslal žalobca súdu e-mail, v ktorom sa v stručnosti vyjadril k veci a zaslal súdu Zápis z valného zhromaždenia Združenia Klepáč z 03.12.2008 spolu s prezenčnou listinou. Žalobca uviedol, že ide o závažný dôkaz, z ktorého vyplýva, že predseda / štatutár nájomcu občianskeho združenia Klepáč je žalobca. Žalobca poukázal najmä na bod 6. predmetného zápisu týkajúci sa bodu programu - návrhu nájomnej zmluvy na Klepáč. Na pojednávaní dňa 15.11.2016 žalobca predložil súdu odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.06.2016 sp. zn. 7C/421/2009. Na pojednávaní dňa 30.05.2016 žalobca predložil ďalšie písomné vyjadrenie vo veci a zároveň predložil písomnosť
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 22.10.2015 - odpoveď na žiadosť o sprístupnenie informácií.
4. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.06.2013 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý vo vyjadrení uviedol najmä nasledovné skutočnosti. Uviedol, že žalobca v žalobe o vypratanie uviedol dva dôvody. Prvým dôvodom je odstúpenie žalobcu ako prenajímateľa od zmluvy o nájme z dôvodu podstatného porušenia zmluvy - omeškania nájomcu s úhradou nájomného. Druhým dôvodom je absolútna neplatnosť zmluvy o nájme z dôvodu rozporu s ustanovením § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K prvému dôvodu (k odstúpeniu žalobcu od zmluvy o nájme) uviedol, že žalobca ako prenajímateľ žalovanému ako nájomcovi nikdy nedoručil odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.07.2009. Žalobca ako prenajímateľ žalovanému ako nájomcovi nikdy nedoručil oznámenie o sume nájomného za rok 2009 zo dňa 29.06.2009. Žalobca si nesplnil svoju povinnosť uvedenú v článku V. bod 2. zmluvy o nájme oznámiť žalovanému celkovú výšku nájomného na príslušný kalendárny rok najneskôr do 30. júna príslušného kalendárneho roka. Žalovaný preto dňa 06.10.2009 vyzval žalobcu na oznámenie sumy nájomného podľa článku V bod 2. zmluvy o nájme. Žalobca doručil žalovanému odpoveď formou e-mailu zo dňa 09.11.2009, kde mu žalobca oznámil, že „konal v zmysle článku V/2 zmluvy o nájme zo dňa 29.06.2009 a oznámil signatárom zmluvy celkovú sumu nájomného za rok 2009 pozostávajúcu z dane 1.144,07 eur a poistného 357,33 eur. Podklady sú k dispozícii u S. Q.“. Keďže podľa žalobcu nájomné nebolo uhradené „konal v znení článku X/f predmetnej zmluvy, oznámil jej signatárom odstúpenie od zmluvy (31.07.2009).“ Žalovaný sa z predmetného e-mailu zo dňa 09.11.2009 mohol iba domnievať, že celková suma na rok 2009 bola dňa 29.06.2009 oznámená bližšie neuvedeným signatárom zmluvy a rovnako, že signatárom zmluvy - S. Q. a Z. N. žalobca oznámil odstúpenie od zmluvy. Žalovaný potom, ako sa prostredníctvom e-mailu zo dňa 09.11.2009 dozvedel o výške nájomného za rok 2009, nájomné v celej výške uhradil vkladom na účet prenajímateľa. Žalovaný od žalobcu nemá k dispozícii listiny, ktoré žalobca označil žalobca, a to oznámenie, ktoré mal podľa tvrdenia žalobcu doručiť žalovanému dňa 29.06.2009 a odstúpenie, ktoré mal žalobca podľa jeho tvrdenia doručiť žalovanému dňa 31.07.2009. Oznámenie o sume nájomného na rok 2009, ktoré žalobca údajne doručil dňa 29.06.2009 a odstúpenie od zmluvy o nájme, ktoré žalobca údajne doručil dňa 31.07.2009 boli sfalšované, a to vyrobené so spätným dátumom a podpísané týmito osobami spätne k dátumom 29.06.2009 a 31.07.2009. Uviedol, že uvedené tvrdenie žalovaný preukazuje nasledovnými dôkazmi: Dňa 28.09.2009 žalobca podpísal čestné prehlásenie pre účely poistenia nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o nájme, kde uviedol, že „V súčasnosti uvedené nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX prenajímam združeniu Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici na základe platnej nájomnej zmluvy zo dňa 15.12.2008.“ Uvedené čestné prehlásenie spísala za prítomnosti žalobcu pani D., pričom žalobca jej diktoval a pozeral sa čo píše. Čestné prehlásenie podpísali aj prítomní svedkovia pani B. D. a Z.. R. E.. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v tom čase - ku dňu 28.09.2009 neexistovalo oznámenie o sume nájomného na rok 2009 a odstúpenie od zmluvy o nájme, zmluva o nájme nehnuteľností bola platná a účinná. Žalovaný ďalej uviedol, že predkladá súdu mailovú komunikáciu najmä medzi S. Q. a Z. N.. Obidve osoby - S. Q. a Z. N. sú osoby blízke žalobcovi a konajú podľa jeho pokynov, resp. mu poskytujú rady, akým spôsobom má postupovať proti žalovanému. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na základe darovacej zmluvy zo dňa 04.11.2009 previedol nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby na Z. Klepáč n.f. konajúci G. N. ako obdarovaného (kataster nevykonal vklad predmetnej zmluvy, čím sa zmluva stala neúčinná), riešia uvedené osoby v tejto mailovej komunikácii akým spôsobom čo najrýchlejšie a najefektívnejšie vymazať zápis zmluvy o nájme a zapísať darovaciu zmluvu do katastra nehnuteľností. V rámci tejto komunikácie žalovaný osobitne poukázal na nasledovnú komunikáciu: mailová správa zo dňa 10.12.2009, 10.02 hod. od S. Q. (.) adresovaná Z. N. (a@b.c) v kópii adresovaná okrem iných osôb G. N.: „Ahojte, ešte je tu jedna možnosť - dodatočne vyrobiť dohodu o ukončení nájomnej zmluvy, o ktorú kataster žiada a vyhlásiť podpisy za pravé pred notárom. Hovoril som o tom dnes s Z. K., bude o tom premýšľať. Osobne by som do toho išiel iba za predpokladu, že je vysoká pravdepodobnosť, hraničiaca s istotou, že to kataster uzná a bude musieť vykonať zápis“. Ako odpoveď na uvedenú správu obdržal S. Q. nasledovnú mailovú správu: mailová správa zo dňa 10.12.2009, 11.33 hod. od Z. N. (a@b.c) adresovaná S. Q. (a@b.c) v kópii adresovaná okrem iných osôb G. N.: „B., tak toto sa mi vidí trochu nebezpečné, hoci práve toto riešenie som navrhoval ako prvé ešte vtedy večer v D.... Ale napokon sme išli na to inak a keby sme teraz náhodou „objavili“ dohodu, tak druhá strana podľa mňa hneď podá trestné oznámenie na neznámeho páchateľa kvôli podozreniu z podvodu, ktorým sme uviedli kataster do omylu...Pekný deň. M.“ Z uvedenej komunikácie jednoznačne vyplýva, že S. Q. a Z. N. sú osoby, ktoré konali a konajú proti záujmom žalovaného a podľa pokynov žalobcu. Na zrušení zmluvy o nájme sa pripravovali spolu so žalobcom. Vzhľadom na skutočnosť, že vytvorené oznámenie a odstúpenie, ktoré podpísali M. N. spolu s
P. Q. nepostačovalo katastru na výmaz zmluvy o nájme, boli pripravení spätne vyrobiť dohodu o zrušení zmluvy o nájme, o čom už premýšľali pred tým (toto riešenie navrhoval M. N. „ako prvé vtedy večer v holcime“), pričom sa nakoniec rozhodli pre „riešenie“ oznámenia a odstúpenia. Na záver žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že na základe dôkazov, pri ich posúdení vo vzájomnej súvislosti spolu s ostatnými dôkazmi ako aj skutočnosťami uvedenými a preukázanými žalobcom, je možné ustáliť, že žalobca spolu s P. Q. a M. N. konali voči žalovanému nepoctivým spôsobom v rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania. Žalovaný je toho názoru, že žalobca tak konal v rozpore s dobrými mravmi. Osoby, ktoré žalobca vo svojom e-maily zo dňa 09.11.2009 označil ako signatárov zmluvy, a ktorým mal údajne doručiť dňa 29.06.2009 oznámenie o sume nájomného na rok 2009 a dňa 31.07.2009 odstúpenie od zmluvy o nájme, doručenie týchto listín žalovanému neoznámili a tieto listiny mu ani nikdy neodovzdali. Predmetné listiny boli sfalšované a antedatované, pričom sa na tom dohodol žalobca s P. Q. a M. N.. Navyše S. Q. nie je a ani nikdy nebol členom štatutárneho orgánu žalovaného, ale je čestným členom združenia. S. Q. nebol splnomocnený na preberanie listín za žalovaného. Z uvedených dôvodov doručenie akýchkoľvek listín P. Q. adresovaných žalovanému nie je možné spájať s účinkami doručenia žalovanému. Z vyššie uvedeného konania žalobcu ďalej vyplýva, že zámerne nedoručoval predmetné listiny písomnou formou na adresu sídla žalovaného, aby si tieto žalovaný nemohol prevziať a dozvedieť sa o výške nájomného, s vopred pripraveným cieľom žalobcu odstúpiť od zmluvy o nájme. Doručenie týchto listín nechal potvrdiť Z. N. a S. Q., ktorí boli na tom dohodnutí, avšak spätne tak, aby sa oznámenie o výške nájomného vykonalo v súlade so zmluvou o nájme. Podľa Článku V. bod 3. zmluvy o nájme „je nájomca povinný uhradiť na účet prenajímateľa nájomné do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia vystaveného prenajímateľom podľa bodu 2. zmluvy o nájme.“ Z uvedeného dôvodu, keďže žalobca neoznámil žalovanému výšku nájomného za rok 2009, nemohol sa žalovaný dostať do omeškania s úhradou nájomného, a tak podstatne porušiť zmluvu o nájme a založiť dôvod na odstúpenie od zmluvy o nájme. Odstúpenie od zmluvy o nájme zo dňa 31.07.2009 je preto neplatné. Súčasne žalovaný uviedol, že úkon žalobcu - odstúpenie od zmluvy o nájme zo dňa 31.07.2009 je z vyššie uvedených dôvodov pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatný (§ 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka). K druhému dôvodu (k absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme pre rozpor s ustanovením § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka) žalovaný uviedol nasledovné skutočnosti. Žalobca tvrdí, že za žalovaného ako nájomcu pri uzatváraní zmluvy nekonali tí, ktorí sú na to oprávnení v zmysle stanov žalovaného. Uvedené tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde. Zmluvu o nájme uzatváral žalobca, ktorý ju podpísal za prenajímateľa. Na strane nájomcu konali Z. M. a Z. N., v tom čase boli členovia predsedníctva a S. Q., čestný člen žalovaného (v zmluve nesprávne uvedené člen predsedníctva). Na uzavretí zmluvy o nájme ako aj osôb, ktoré zmluvu podpísali sa žalobca so žalovaným dohodli na valnom zhromaždení žalovaného, konaného dňa 03.12.2008 (v zmluve o nájme uvedené „na základe poverenia valného zhromaždenia zo dňa 03.12.2008“). Podľa Článku 9.7 stanov žalovaného, za žalovaného koná predseda združenia spoločne s ktorýmkoľvek členom predsedníctva. Žalobca ako predseda žalovaného splnomocnil Z. M. ako člena predsedníctva žalovaného na základe splnomocnenia zo dňa 05.12.2006, aby žalobcu počas jeho neprítomnosti v Bratislave, vykonával všetky činnosti predsedu žalovaného, a to pri všetkých konaniach týkajúcich sa združenia. Žalobca udelil plnomocenstvo na dobu neurčitú. Z. M., v čase uzatvárania zmluvy o nájme ako člen predsedníctva, pri podpisovaní zmluvy o nájme konal a zmluvu o nájme podpisoval v mene žalobcu, predsedu združenia. Z uvedeného vyplýva, že zmluva o nájme bola uzavretá riadne v súlade so stanovami žalovaného ako aj v súlade so zákonom. N. na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol, a aby žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania.
5. Žalovaný k vyjadreniu pripojil ako listinný dôkaz výzvu zo dňa 06.10.2009; e-mailovú komunikáciu zo dňa 09.11.2009; pokladničný doklad zo dňa 08.12.2009 o úhrade nájomného; čestné prehlásenie zo dňa 28.09.2009 Ing. N. K.; e-mailovú komunikáciu z 9.-10.12.2009; revíznu správu združenia „Klepáč
- združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici“ zo dňa 14.09.2009; zápis z prerokovania návrhov na prijatie nových členov Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici zo dňa 01.11.2006; splnomocnenie datované dňa 05.12.2006. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.07.2016 žalovaný predložil súdu na vedomie rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7C/421/2009-724 zo dňa 20.06.2016. Žalovaný uviedol, že uvedeným rozsudkom súd určil, že odstúpenie od nájomnej zmluvy zo dňa 31.07.2009 a zo dňa 17.09.2009, uzavretej dňa 15.12.2008 medzi prenajímateľom P.. N. K. a nájomcom, občianskym združením Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici, je neplatné. Žalovaný poukázal na to, že žalobca svoj nárok na vypratanie odvíja od neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy. Nárok žalobcu je aj s poukazom na uvedený rozsudok a jeho obsiahle odôvodnenie nedôvodný. Žalovaný má ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom platne uzavretú nájomnú zmluvu na dobu 30 rokov. Preto
žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Dňa 09.08.2016 žalovaný predložil tunajšiemu súdu na vedomie uznesenie Okresného súdu Bratislava č.k. 7C/421/2009-787 zo dňa 01.08.2016, na základe ktorého súd nariadil neodkladné opatrenie ktorým súd uložil Ing. N. K. povinnosť umožniť občianskemu združeniu Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici nerušený výkon práva nájmu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 15.12.2008 a zdržať sa rušivých zásahov do práva nájomcu užívať tieto nehnuteľnosti ako aj práva ďalších oprávnených osôb na základe právnych vzťahov medzi nájomcom a týmito osobami, ktoré ich oprávňujú zdržiavať sa v týchto nehnuteľnostiach, a to do skončenia nájomnej zmluvy zo dňa 15.12.2008 t.j. do 15.12.2038. Dňa 08.02.2017 žalovaný predložil súdu zápisnicu z valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 07.09.2016 a dňa 09.09.2016 a úplné znenie stanov žalovaného registrované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky dňa 13.10.2016.
6. Dňa 27.06.2013 žalovaný podal v tomto spore návrh na prerušenie konania z dôvodu od roku 2009 prebiehajúceho konania na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 7C/421/2009, a to do právoplatnosti uvedeného konania. Návrh na prerušenie odôvodnil tým, že v označenej veci prebieha súdne konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu vo veci žalobcu: Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici a žalovaného: P.. N. K. o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o nájme zo dňa 15.12.2008. Poukázal tiež na to, že žalobca, ktorý súčasne ako dôvod vypratania uvádza absolútnu neplatnosť zmluvy o nájme sa domáha vypratania nehnuteľností z dôvodu odstúpenia od zmluvy o nájme zo dňa 15.12.2008. Žalovaný poukázal na to, že v uvedenom konaní sa rieši podstatná otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie tunajšieho súdu a výsledok uvedeného konania môže podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Ak by teda k rozhodnutiu o podstatnej otázke, majúcej vplyv na rozhodnutie tunajšieho súdu došlo neskôr ako k rozhodnutiu vo veci samej na tunajšom súde, môže to spôsobiť existenciu dôvodu na obnovu konania (§ 228 ods. 1 OSP). K návrhu na prerušenie konania pripojil žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu podanú na Okresný súd Bratislava IV dňa 10.12.2009 (sp. zn. 7C/421/2009).
7. Podaním doručeným súdu dňa 30.06.2014 sa k návrhu žalovaného na prerušenie konania vyjadril žalobca. Uviedol, že nesúhlasí s prerušením konania do právoplatného rozhodnutia vo veci sp. zn. 7C/421/2009 vedenej na Okresnom súde Bratislava IV. Vyjadrenie odôvodnil tým, že rozhodnutie vo veci nie je závislé od rozhodnutia vo veci sp. zn. 7C/421/2009 vedenej na Okresnom súde Bratislava IV, preto nie je dôvod na prerušenie konania vo veci sporu. K vyjadreniu pripojil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. sn. 5Co/77/2014, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie (vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 43C/117/2012) obdobný návrh na prerušenie konania zamietol.
8. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 19C/54/2013-99 zo dňa 19.03.2015 s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 7C/421/2009. Žalobca proti predmetnému uzneseniu podal odvolanie, v obsahu ktorého okrem iného uviedol, že „je názoru, že na základe vykonaných dôkazov v konaní sp. zn. 7C/421/2009 a najmä právneho posúdenia je zrejmé, že domáhanie sa neplatnosti právneho úkonu v tomto konaní nie je dôvodné, keď existujú minimálne dva dôvody, na základe ktorých je zmluva o nájme zo dňa 15.12.2008 neplatná, a teda, že žalovaný nie je oprávnený predmetné nehnuteľnosti užívať“. Žalobca tiež poukázal na to, že „predmetom konania v spore je vypratanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, pričom tento ako jediný vlastník je oprávnený nehnuteľnosť užívať.“ K predmetnému odvolaniu žalobca pripojil ako listinné dôkazy: zápisnice o pojednávaní zo dňa 08.12.2014 a zo dňa 08.01.2015 vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 7C/421/2009 a žiadosť žalovaných v 1. a 2. rade o prerušenie konania datovanú 27.06.2013 vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 43C/117/2012.
9. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 6Co/345/2015-129 zo dňa 30.11.2015 právoplatným dňa 14.12.2015 uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 19C/54/2013 zo dňa 19.03.2015, ktorým súd prvej inštancie prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 7C/421/2009 zmenil tak, že návrh na prerušenie konania zamietol. Krajský súd v Bratislave predmetné uznesenie odôvodnil nasledovne: K prerušeniu konania v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP pristúpi súd vtedy, keď prebieha iné konanie, alebo ak súd dal podnet k zahájeniu iného konania, v ktorom je riešená (má byť riešená) otázka, ktorá môže mať význam pre jeho rozhodnutie a dôvodom prerušenia je tu predovšetkým hospodárnosť konania. Ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, tzn. také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je síce povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenie
dostupnými procesnými prostriedkami, a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom aj tu je však zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania bude predstavovať skôr výnimku ako pravidlo. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa má za to, že v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu - odstúpenia navrhovateľa od zmluvy o nájme, vedenej pod sp. zn. 7C/421/2009 nie je riešená taká otázka, ktorá by mohla mať významný vplyv na rozhodnutie súdu v tomto konaní, t.j. v konaní o vypratanie nehnuteľnosti sp. zn. 19C/54/2013. Odvolací súd konštatuje, že začatie konania o určovacej žalobe (ako to vyplýva z konania vedeného pod sp. zn. 7C/421/2009) netvorí prekážku pre konanie vedené v tejto veci, ktorej predmetom je vypratanie nehnuteľnosti, t.j. návrhu - žaloby na plnenie. Odvolací súd má za to, že záväzné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť (žaloba na plnenie) konzumuje i prejudiciálnu otázku určenia platnosti, či neplatnosti, existencie alebo neexistencie práva, či právneho vzťahu, ktorý je predpokladom takéhoto plnenia. V konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu odstúpenia navrhovateľa od zmluvy o nájme, ide iba o určenie, či tu právo alebo právny vzťah existuje alebo neexistuje. Takýmto určením však ešte nie je záväzne stanovená povinnosť, ktorá vyplýva z existujúceho, či neexistujúceho právneho vzťahu. Predpokladom stanovenia povinnosti podľa § 80 písm. b/ bude platnosť, či existencia alebo neexistencia práva, či právneho vzťahu. Právoplatným rozhodnutím súdu o povinnosti plniť, v danom prípade vypratať nehnuteľnosť, bude vyriešená aj prejudiciálna otázka existencie, či neexistencie práva, či právneho vzťahu, z ktorého povinnosť plniť vzišla a to bez ohľadu na skutočnosť, že toto posúdenie nebude obsiahnuté vo výroku rozhodnutia. Inak povedané, žaloba na plnenie v zásade konzumuje žalobu určovaciu. Z týchto dôvodov je preto návrh odporcu na prerušenie konania právne bezvýznamný a prerušenie konania súdom prvého stupňa nadbytočné a zároveň i v rozpore so zásadou hospodárnosti tohto konania. Neobstojí ani dôvod odporcu, že v prípade nevyhovenia návrhu na prerušenie konania a teda k rozhodnutiu o podstatnej otázke, majúcej vplyv na rozhodnutie tunajšieho súdu by došlo neskôr, ako k rozhodnutiu vo veci samej na tunajšom súde, mohlo by to spôsobiť existenciu dôvodu na obnovu konania podľa ust. § 228 ods. 1 OSP. Takýto dôvod v danej veci neobstojí. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a návrh odporcu na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Na záver odvolací súd uviedol, že bude vecou súdu prvého stupňa v danej veci riadne bez prieťahov konať s tým, že ako prejudiciálnu otázku bude súd riešiť otázku určenia platnosti zmluvy o nájme zo dňa 15.12.2008 a následne vo veci samej rozhodne.
10. Dňa 01.07.2016 bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok(ďalej len "OSP") zrušený a účinnosť nadobudol zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).
11. Na pojednávaní dňa 15.11.2016 žalobca zotrval na podanej žalobe. Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa domáha vypratania nehnuteľnosti špecifikovanej v petite v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka. Vlastnícke právo nehnuteľnosti žalobca preukázal výpisom z katastra nehnuteľností. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá nájomná zmluva a túto považuje za neplatnú z dôvodu, že bola podpísaná neoprávnenými osoba. Bola podpísaná Z. M., S. Q. a Z. N.. Dôvod absolútnej neplatnosti uviedol v článku 3 žalobného návrhu. Vzhľadom k tomu, že ani jedna z týchto osôb nebola predsedom združenia, ako je žalobca, pričom poukázal na článok 9 bod 9.7 stanov združenia. Pretože ani jedna z týchto osôb nebola predsedom. To znamená, že zmluvu mal podpísať predseda združenia a jeden člen predsedníctva. Zotrval na tom, že zmluva je absolútne neplatná, avšak pre prípad právnej istoty bolo od zmluvy odstúpené, na základe čoho zmluva o nájme je neplatná, a teda neexistuje užívací titul k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. 3543 v katastrálnom území N.. Ak by súd vyhodnotil zmluvu o nájme z vyššie uvedeného dôvodu ako platný právny úkon, žalobca preto odstúpil od tejto zmluvy, aby vyvrátil pochybnosti o platnosti alebo neplatnosti zmluvy o nájme. Z uvedeného dôvodu odstúpenia od zmluvy zmluva zanikla, ak by bola považovaná za platnú, a teda v súčasnosti neexistuje žiadny platný užívací titul, na základe ktorého by žalovaný nehnuteľnosť užívať mohol. X. od zmluvy teda v prípade jej platnosti považuje za platný právny úkon. Tvrdil, že konanie vedené na Okresnom súde C. IV pod sp. zn. 7C/421/2009 je z hľadiska hmotného ako aj procesného práva absolútne nesprávne, trpí základnými vadami, preto ho považuje za nezákonné. Navrhol výsluch žalobcu a svedkov S. Q., Z. N., ktorý sa vyjadria, že došlo k odstúpeniu od zmluvy, že došlo oznámenie v sume nájomného v zmysle článku V bod 2 a 3 a súčasne sa svedkovia vyjadria k okolnostiam a skutočnostiam podpisu zmluvy o nájme zo dňa 15.12.2008.
12. Na pojednávaní dňa 15.11.2016 právny zástupca žalovaného uviedol, že so žalobou nesúhlasí a žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu, ktorá sa nezakladá na pravde ohľadne jeho tvrdenia, že na jednej strane považuje zmluvu za absolútne neplatnú od začiatku do dňa jej uzavretia, na strane druhej po určitom čase kedy zmluva bola platná a kedy sa plnili vzájomné práva a povinnosti zo zmluvy, žalobca od tejto zmluvy odstúpil. Právny zástupca žalobcu, aby vysvetlil konanie žalobcu, ako to bolo a nie ako si právny zástupca žalobcu tieto skutočnosti prispôsobuje, uviedol, že návrh nájomnej zmluvy predložil samotný žalobca na valnom zhromaždení zo dňa 03.12.2008. Tento návrh predložil, táto zmluva bola predpokladom pre ďalšie využívanie nehnuteľností. Tento návrh dostali všetci členovia združenia na vyjadrenie, všetky pripomienky boli zapracované a upravené. Ten istý návrh zmluvy bol podpísaný ako za prenajímateľa tak aj za nájomcu a na základe tejto zmluvy začal fungovať nájomný vzťah medzi účastníkmi zmluvy. Reálne došlo k výkonu nájomnej zmluvy na obidvoch stranách účastníkov zmluvy. Následne na to však žalobca od tejto zmluvy odstúpil tak ako to popisuje v samotnej žalobe, ktorá je predmetom tohto konania. Žalovaný tvrdí, že odstúpenie žalobcu od zmluvy o nájme je neplatné. Žalovaný podal žalobu o neplatnosť právnych úkonov zo dňa 31.07.2009 a zo dňa 17.09.2009 až následne na to začal žalobca tvrdiť, že zmluva o nájme je absolútne neplatná a začal to tvrdiť až potom, ako Okresnému súdu Bratislava IV boli predložené dôkazy o nekalom, nepoctivom, podvodnom konaní žalobcu voči žalovanému. Z uvedeného vyplýva, že právny zástupca žalobcu svoje právne argumenty iba prispôsobuje situácii tak, ako jemu vyhovuje, pretože, ak tvrdí, že nájomná zmluva je absolútne neplatná, toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, návrh tejto zmluvy predkladal samotný žalobca a túto zmluvu aj podpísal v pozícii prenajímateľa s vedomím, že za žalovaného podpisujú zmluvu osoby, ktoré sú na to oprávnené zo stanov žalovaného a súčasne na základe plnej moci zo dňa 05.12.2006. Táto plná moc bola udelená pánovi M. a v predmetnom splnomocnení žalobca ako predseda žalovaného splnomocnil pána M. ako člena predsedníctva žalovaného, aby vykonával všetky činnosti predsedu, a to pri všetkých úkonoch týkajúcich sa združenia. Čo sa týka ďalších tvrdení na strane právneho zástupcu žalobcu, ku všetkým týmto tvrdeniam sa žalovaný vyjadril v podaní zo dňa 27.06.2013 a uviedol, že v súčasnej dobe je predsedom združenia Z.. R. E.. Právny zástupca žalovaného navrhol, keďže dokazovanie v tomto konaní sa bude týkať tých istých skutočností, ktoré už boli preukázané pred Okresným súdom Bratislava IV, pripojiť dotknutý spis, resp. vyhotoviť súdne fotokópie, nakoľko celé konanie sa týkalo zmluvy o nájme a odstúpenia a v skutočnosti by navrhovali tých istých svedkov a preukazovali tie isté skutočnosti ako v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 7C/421/2009.
13. Dňa 07.03.2017 bola k spisu pripojená fotokópiu spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 7C/421/2009.
14. Na pojednávaní dňa 30.05.2016 a následne 02.06.2017 právny zástupca žalovaného do spisu doložil nasledovné listinné dôkazy, a to: 1/ e-mail od žalobcu adresovaný žalovanému zo dňa 13.07.2016 obsahom ktorého je vyčíslené nájomné za celé obdobie existencie zmluvy prenájme zo dňa 15.12.2008, celkom k zaplateniu 9.306,59 eur; 2/ vyčíslenie nájomného zo dňa 06.08.2016 s podacím lístkom; 3/ dva pokladničné doklady zo dňa 13.08.2016 na sumu 3.606,27 eur a 2.128,75 eur, 4/ žiadosť zo dňa 30.06.2016 s doručenkou. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa jedná o listinné dôkazy preukazujúce skutočnosť, že žalobca zmluvu o nájme považuje za platnú, keď žalobca e-mailom zo dňa 13.07.2016 a potom následne písomne vyčíslil nájomné a vyzval na jeho zaplatenie v zmysle zmluvy o nájme. Na základe tejto výzvy žalovaný nájomné uhradil. Uviedol, že tieto listinné dôkazy preukazujú skutočnosť, že žalobca sa riadi zmluvou o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008, ktorú označuje súčasne za neplatnú, na základe tejto zmluvy vystupuje voči žalovanému ako prenajímateľ, žalovaného vyzval na úhradu nájomného a tieto finančné prostriedky od žalovaného prijal. Žalovaný zároveň predložil súdu výzvy žalovaného na súčinnosť (počtom 72 ks) spolu s doručenkami, ktoré adresoval žalobcovi v priebehu nájomného vzťahu, v ktorých ho vyzýval o vyčíslenie nájomného tak, aby ho mohol uhradiť. Žalobca na tieto výzvy nereagoval a vyčíslenie nájomného zaslal až dňa 14.07.2016, a to listom zo dňa 13.07.2016, na základe výzvy žalovaného zo dňa 29.06.2016. Zároveň, vzhľadom na námietku žalobcu týkajúcu sa pasívnej legitimácie žalovaného, žalovaný predložil potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 02.06.2017, z ktorého vyplýva, že žalovaný je riadne zaregistrované občianske združenie.
15. Na pojednávaní dňa 30.05.2017 žalobca uviedol, že na žalobe určite trvá v znení podanej žaloby a obsah vyjadrenia zo dňa 30.05.2017, z ktorého podľa obsahu sa javila zmena žalobného návrhu,
je len technologickým postupom vypratania nehnuteľnosti. Žalobca zároveň uviedol, že vzhľadom na stanovisko Ministerstva vnútra SR žalovaný ako subjekt vôbec neexistuje.
16. Dňa 16.07.2017 žalobca zaslal súdu e-mail s vyjadrením v ktorom uviedol, že prenajímateľ uzavrel zmluvu o prenájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008 s nájomcom, ktorým je Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici, sídlom L. XX, XXX XX C., za účelom, aby nehnuteľnosť slúžila širšiemu okruhu detí a mládeže ako základňa v prírode. V zmluve, ktorá spolu so stanovami združenia bola vložená do spisu sú špecifikované činnosti, práva a povinnosti nájomcu. V zmluve nie je uvedené, že nájomca môže mať sídlo na predmetnej nehnuteľnosti. Neexistuje dodatok k zmluve ani iný akýkoľvek súhlas vlastníka, ktorým by nájomca bol oprávnený mať sídlo na nehnuteľnosti E.. Žalovaný sídli na nehnuteľnosti proti vôli vlastníka, ktorému zakázal vstup do objektu. Pripomenul, že vo výpise zo dňa 02.06.2017 zo zoznamu občianskych združení poskytnutého oddelením registrácii Ministerstva vnútra SR sú závažné nezrovnalosti, na ktoré oddelenie registrácii bolo už opakovane upozornené, zatiaľ bohužiaľ bez ozvy. Poskytnutý výpis postráda údaj osoby oprávnenej konať v mene združenia a oblasť činnosti, ktoré podľa zákona uvádzané majú byť. Vo výpise z 01.03.2012 sú tieto údaje uvedené. Oprávnená osoba je Z. M. a oblasť činnosti je iné hnuteľné a nehnuteľné, čo je podstatne odlišné od činnosti v stanovách a v zmluve. Táto zmena činnosti nie je zaregistrovaná. Teda musí sa jednať o zaregistrovanie nového združenia. To je však v rozpore so zákonom, ako je uvedené v liste z Ministerstva vnútra SR z 22.10.2015.
17. Dňa 11.12.2017 sa opätovne e-mailom vo veci vyjadril žalobca, v ktorom poukázal predovšetkým na to, že je vlastník dotknutých nehnuteľností, že mu bol zabránený vstup do týchto nehnuteľností, že obsadením Klepáča boli okamžite zablokované prebiehajúce a programové mládežnícke podujatia, poukázal na to, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, že združenie nikdy nemalo na adrese Zrínskeho 15 sídlo, že nezákonné združenie, za ktoré vystupuje Z. M. nevykonávalo činnosť, s určitosťou nie činnosť, ktorá vyplýva zo stanov a zo zmluvy o nájme nehnuteľnosti, a že zmluva o nájme je od začiatku neplatná.
18. Na pojednávaní dňa 12.12.2017 právny zástupca žalobcu predložil súdu uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/61/2017-903 zo dňa 09.10.2017, na základe ktorého odvolací súd zrušil rozsudok č.k. 7C/421/2009-724 z 20.06.2016 s tým, že právny zástupca žalobcu uviedol, že súd druhej inštancie sa v bode 14. predmetného uznesenia otázkou platnosti nájomnej zmluvy vysporiadal.
19. Na pojednávaní dňa 12.12.2017 právny zástupca žalovaného poukázal na to, že na tunajšom súde prebieha ďalšie konanie pod sp. zn. 43C/117/2012 s totožným predmetom sporu, ale s inými subjektmi na strane žalovaných a skutkovo aj v tomto konaní sa rieši otázka platnosti nájomnej zmluvy.
20. Dňa 27.12.2017 žalobca podal vo veci písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal na iné konania vedené medzi stranami sporu (konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 7C/421/2009, 40C/118/2016 a na tunajšom súde pod sp. zn. 43C/117/2012). Najmä poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/61/2017-903. K veci vedenej v tomto spore uviedol najmä to, že z uvedených súdnych konaní je zrejmé a nesporné, že žalovaný sa na nehnuteľnostiach nachádza a vykonáva na nich svoju činnosť, pričom nehnuteľnosti, resp. ich časť dáva v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi ako aj v rozpore s nájomnou zmluvou (ak by aj bola platná) do užívania tretím osobám, keďže na uvedené nemá oprávnenie od žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na vyjadrenia v súdnych konaniach 7C/421/2009 a 43C/117/2012. Uviedol, že má za to, že účelom vydania neodkladného opatrenia medzi iným v konaní na Okresnom súde Bratislava IV bolo najmä to, aby sa žalobcovi zabránilo vstupu na nehnuteľnosti a možnosti zabezpečenia nehnuteľností, resp. zabezpečenia potrebných dôkazov súvisiacich s vyprataním nehnuteľností, pričom takýto výkon práv podľa žalobcu nemohol a nemôže požívať ochranu. Uviedol, že najmä žalovaný bráni žalobcovi ako vlastníkovi dotknutých nehnuteľností vstup a kontrolu do dotknutých nehnuteľností a v prípade, že sa žalobca do dotknutých nehnuteľností dostavil na kontrolu svojho majetku, túto jeho účasť žalovaný zneužili, keď si „zabezpečili čestné vyhlásenia“ údajných svedkov predložené v konaní pod sp. zn. 7C/421/2009, podľa ktorých mal žalobca, ktorého vek dosahuje takmer 90 rokov, napádať prítomné osoby, pričom čestné vyhlásenia „čestne“ vyhlasujúcich osôb sú identické a písané a vytlačené tou istou osobou, a teda aj s prihliadnutím na vek žalobcu ich možno označiť za nepravdivé a účelové. Uviedol, že je nesporný fakt, že žalovaný sa na nehnuteľnostiach nachádza, pričom spornou otázkou v tomto konaní môže byť len tá skutočnosť, či sa na nehnuteľnostiach žalovaný nachádza oprávnene. Ďalej uviedol, že má za to, že nájomná zmluva je od počiatku neplatná, keďže nebola podpísaná
oprávnenými osobami v zmysle článku 9.7. stanov združenia - žalovaného, na čo poukázal aj Krajský súd v Bratislave v jeho zrušujúcom uznesení, a aj keby bola platná, žalobca od nájomnej zmluvy v záujme vylúčenia pochybností odstúpil. Poukázal aj na skutočnosť, že odstúpil od nájomnej zmluvy podľa článku X. bodu 2. písm. f) nájomnej zmluvy, a to bolo omeškanie žalovaného ako nájomcu s úhradou nájomného o viac ako 30 dní. Žalobca písomne oznámil sumu nájomného na rok 2009, a to 29.06.2009, a to listom adresovaným žalovanému, pričom tento list osobne prevzali dvaja členovia štatutárneho orgánu žalovaného, menovite S. Q. a Z. N.. Toto oznámenie bolo právnou podmienkou na vznik povinnosti uhradiť nájomné za daný rok, pričom aj napriek naplneniu tejto podmienky nájomné uhradené do 30 dní odo dňa 29.06.2009 nebolo, čo v spore ani nebolo sporné, nakoľko bolo dôkazne preukázané, že nájomné bolo uhradené až 08.12.2009, čím došlo k podstatnému porušeniu nájomnej zmluvy a vzniku práva žalobcu ako prenajímateľa od nájomnej zmluvy odstúpiť (zároveň má žalobca za to, že nájomná zmluva je od počiatku neplatná, keďže nebola podpísaná oprávnenými osobami, na čo poukazuje aj Krajský súd v Bratislave v jeho zrušujúcom uznesení). Žalobca oznámil žalovanému celkovú sumu nájomného, pričom je irelevantná argumentácia žalovaného, že sa o tejto skutočnosti nedozvedel, a to z dôvodu, že a) oznámenie o výške nájomného je jednostranný právny úkon. Pri jednostrannom právnom úkone totiž adresát úkonu nijaký úkon sám neuskutočňuje ani neprejavuje akúkoľvek svoju vôľu, b) jednostranný právny úkon sa završuje a stáva sa perfektným okamihom ako dôjde adresátovi do sféry dispozície. Na to, aby bolo oznámenie riadne doručené do sféry dispozície, stačilo, aby bolo doručené na adresu sídla žalovaného, pričom žalobca za účelom, aby bol žalovaný s oznámením o výške nájomného riadne uzrozumený, doručil predmetné oznámenie žalovanému do rúk dvoch členov štatutárneho orgánu, a teda mal možnosť sa s ním oboznámiť, čím spôsobovalo právne účinky. To, že žalobca konal transparentne a v dobrej viere tak, aby žalovaný bol plne informovaný, mu nemôže byť na ujmu. Žalobca kľudne mohol zaslať oznámenie na adresu sídla, sám oznámenie prevziať, keďže bol (a má za to, že aj je) predsedom združenia (t.j. štatutárny orgán žalovaného) napriek tomu doručil oznámenie dvom ďalším štatutárnym orgánom. V súvislosti s odstúpením od nájomnej zmluvy tak S. Q., ako aj Z. N. zhodne vypovedali, že uvedené oznámenie, ako aj odstúpenie prevzali, čo potvrdili svojimi podpismi. Žiadny dôkaz tieto skutočnosti nevyvrátil, akékoľvek tvrdenia ostali len v rovine právne bezvýznamných špekulácií. Je možné zhrnúť, žalobca v konaní sp. zn. 7C/421/2009 nielenže preukázal, že splnil formálne i vecné náležitosti a podmienky pre odstúpenie od nájomnej zmluvy (ak bola vôbec platne uzavretá, pričom žalobca sa domnieva, že nájomná zmluva nebola platne uzavretá). K čestnému prehláseniu písanému rukou, ktoré mal údajne podpísať žalobca dňa 28.09.2009, a v ktorom mal vyhlásiť, že nájomná zmluva je platná, uviedol, že je z hľadiska posúdenia platnosti nájomnej zmluvy právne bezvýznamné, pretože bez ohľadu na to, čo je jeho obsahom, nemá nijaký vplyv na to, či nájomná zmluva je alebo nie je platná. V skutočnosti je však toto čestné prehlásenie dôkazom presného opaku a to, že žalovaný vedel v danom čase, že došlo k odstúpeniu od nájomnej zmluvy. Na základe uvedených skutočností mal žalobca za to, že sú splnené podmienky na vypratanie nehnuteľností, a preto navrhol, aby súd vydal rozsudok tak, ako je uvedené v žalobe. K vyjadreniu pripojil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/61/2017-903, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 40C/118/2016-93, návrh na zmenu žaloby v konaní sp. zn. 40C/118/2016 a ako sám žalobca uviedol: podľa textu, dôkazy o činnosti žalovaného na nehnuteľnostiach, notársku zápisnicu N 1505/2013, NZ 31284/2013, NCRls 31898/2013 spísanú dňa 02.09.2013.
21. Na základe Dodatku č. 1/2018 Spr. 18/2018-1 zo dňa 16.01.2018 Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava III na rok 2018 Spr. 498/2017 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie do súdneho oddelenia 61C.
22. Dňa 26.07.2018 podal vo veci vyjadrenie žalovaný, ktorý do spisu zároveň doložil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 24C/16/2012-758, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 23C/412/2009-19 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/34/2010-67. Vo vyjadrení uviedol, že dôkazy vykonané v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV sp. zn. 24C/16/2012, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia proti žalobcovi a predstavujú súčasne dôkazy o nepoctivosti žalobcu vo vzťahu k súdu, tretím osobám a úradom a ako aj o nehodnovernosti výpovedí a tvrdení žalobcu v tomto konaní. Žalobca v predmetnom konaní pred Okresným súdom Bratislava IV neustále tvrdil, že nepodpísal listiny, ktoré boli predložené protistranou ako dôkaz, a to aj napriek tej skutočnosti, že znalec potvrdil pravosť podpisov žalobcu. Ďalej žalobca neustále v priebehu konania spochybňoval existenciu zmluvy o dielo a diela ako takého, hoci je jednoznačné a nespochybniteľné, že z ruiny bola postupne vybudovaná celá historická budova VIII. Mlyna Klepáč na Vydrici a budova je neustále využívaná na rôzne aktivity napr. detský letný tábor na Mlyne Klepáč. Ďalej poukázal na nepoctivé kroky žalobcu, a to na pokus o prevod
nehnuteľnosti VIII. Mlyna Klepáč na Vydrici, ktorá je predmetom vypratania v tomto konaní, na tretiu osobu, čo mal Okresný súd Bratislava IV preukázané nahliadnutím do spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 23C/412/2009, v ktorom bolo požiadané o vydanie neodkladného opatrenia voči žalobcovi z dôvodu, že sa pokúsil previesť nehnuteľnosti (VIII. Mlyn Klepáč spolu s pozemkami) na tretiu osobu. Žalobca darovacou zmluvou prevádzal predmetnú nehnuteľnosť na iný subjekt, s ktorým bol majetkovo a personálne prepojený, čo dokazovala aj vyznačená plomba v katastri nehnuteľností o zmene práv k nehnuteľnostiam V-24386/2009. Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 23C/412/2009-19 zo dňa 07.12.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/34/2010-67 zo dňa 26.02.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2010, vydal predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie), ktorým zakázal nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. 3543. V tejto súvislosti žalovaný dal opakovane do pozornosti mail zo dňa 09.12.2009, ktorý bol súdu predložený ako dôkaz, kde Peter Robl uvádza, že s Martinom Šmatlákom uznajú za vlastné podpisy na odstúpení od nájomnej zmluvy, pokúsia sa presvedčiť kataster o legitímnosti tohto postupu a medzitým prepíšu vlastníctvo na neinvestičný fond. Z konania žalobcu je zrejmé, že sa pokúsil svojimi nepoctivými a podvodnými krokmi v spolupráci s Petrom Roblom a Martinom Šmatlákom (ktorí svedčili v prospech žalobcu aj v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV sp. zn. 24C/16/2013) zbaviť sa žalovaného ako nájomcu a zrušiť nájomnú zmluvu akýmkoľvek spôsobom, čo sa im však vzhľadom na účinnú obranu žalovaného nepodarilo a súčasne sa pokúsil žalobca už koncom roka 2009, kedy bola dokončená rekonštrukcia objektu, ktorý je predmetom nájomnej zmluvy zbaviť sa týmito krokmi svojho záväzku, a to uhradenia sumy vo výške 91.942,11 eur zhotoviteľovi diela, ktorý mu vyplýval z faktúry č. 90006 zo dňa 01.10.2009 vystavenou zhotoviteľom za dodávku rekonštrukčných prác a materiálu na stavbe VIII. Mlyn Klepáč. Záverom opakovane uviedol, že žalobca do dnešného dňa v tomto konaní nenavrhol vykonať žiadny dôkaz. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a zaviazal ho na náhradu trov konania.
23. Podaním datovaným dňa 17.01.2018 sa vo veci opätovne vyjadril žalovaný. Vyjadril sa k svojej pasívnej legitimácii, vzhľadom na to, že žalobca opakovane namieta pasívnu legitimáciu žalovaného a tiež k zvoleniu Z. M. za štatutárneho zástupcu žalovaného, k oprávnenosti jeho konania a platnosti jeho ustanovenia do funkcie, a to s poukazom na záver Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/137/2014. Žalovaný sa zároveň vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 22.12.2017 doručeného žalovanému dňa 27.12.2017 a poukázal najmä na to, že odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 7C/421/2009 podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP pre nepreskúmateľnosť a nie podľa písm. c) citovaného ustanovenia, kde je dôvodom nesprávne právne posúdenie. Čo sa týka konkrétnych odkazov žalobcu na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/61/2017 žalovaný uviedol nasledovné skutočnosti. Žalobca z predmetného uznesenia konkrétne cituje okrem iného bod 14. uznesenia. V mene občianskeho združenia podľa záveru odvolacieho súdu mal zmluvu podpísať predseda a jeden člen predsedníctva združenia. Uvedené tvrdenie je správne, avšak nie je zrejmé, ako odvolací súd vyhodnotil splnomocnenie, na základe ktorého Z. M. podpísal nájomnú zmluvu v mene predsedu združenia, pretože ho odvolací súd vo svojom rozhodnutí ignoruje a je zrejmé, že sa s týmto dôkazom vôbec nevysporiadal a napriek tomu vo svojom odôvodnení spochybňuje uzavretie nájomnej zmluvy. Z dôkazov predložených žalovaným jednoznačne vyplýva, že obaja účastníci uskutočnili prejav vôle smerujúci k uzavretiu nájomnej zmluvy, a že nájomná zmluva bola uzavretá platne: splnomocnenie žalobcu ako predsedu združenia, na základe ktorého Z. M. podpísal nájomnú zmluvu v mene predsedu združenia; zápis z valného zhromaždenia z 03.12.2008, kde žalobca ako predseda združenia prezentoval návrh znenia zmluvy nájomnej zmluvy a navrhol ju v tomto znení podpísať za občianske združenie (žalovaného); list žalobcu, prenajímateľa a predsedu združenia zo dňa 25.02.2015, ktorý zaslal Okresnému súdu Bratislava III v právnej veci o vypratanie nehnuteľnosti sp. zn. 43C/117/2012, kde v časti A) svojho listu jednoznačne uvádza: „Zmluvu som uzavrel 15.12.2008 s o.z. Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici, sídlo L. XX, C. (...) Konečné znenie zmluvy bolo odobrené a prijaté valným zhromaždením združenia dňa 03.12.2008 za prítomnosti všetkých zakladajúcich členov, všetkých členov predsedníctva a za prítomnosti revízora. Valné zhromaždenie sa uznieslo, že zmluva bude podpísaná dňa 15.12.2008 a za združenie zmluvu podpíšu členovia predsedníctva.“ V časti B) svojho listu žalobca uviedol: „Bezprostredne po podpísaní zmluvy odcestoval som za manželkou do Austrálie s povedomím trvalého usporiadania plnenia vôle mojej manželky. Činnosť predsedu združenia a tým aj nájomcu za neprítomnosti zvoleného predsedu združenia vykonával v plnom rozsahu Z. M.“; všetky vyjadrenia a úkony žalobcu vo vzťahu k žalovanému ohľadne práv a povinností z nájomnej zmluvy, čo nie je medzi účastníkmi sporné. Žalovaný v predmetnom vyjadrení ďalej opísal skutočnosti týkajúce sa uzavretia nájomnej zmluvy. Uviedol, že nájomná zmluva zo dňa 15.12.2008 bola za prenajímateľa podpísaná žalobcom P.. N. K. a za žalovaného Z. M., S. Q. a Z. N.. V zmysle čl. 9
bod 9.7 stanov združenia Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici reg. dňa 18.08.2006 je v mene ,združenia oprávnený konať predseda združenia vždy spoločne s jedným členom predsedníctva. Žalobca písomne splnomocnil dňa 05.12.2006 ako predseda združenia Z. M. - člena predsedníctva združenia, aby počas jeho neprítomnosti v Bratislave vykonával všetky činnosti predsedu združenia, a to pri všetkých konaniach tykajúcich sa združenia. Splnomocnenie bolo vydané na dobu neurčitú, pričom splnomocnenec plnú moc svojim podpisom prijal. Splnomocnenie bolo vydané z dôvodu, že žalobca často nebol prítomný v Bratislave, a vzhľadom na spôsob konania za združenie mal žalobca záujem na bezproblémovom chode celého združenia. Žalobca osobne bol iniciátorom a tvorcom stanov združenia, ako aj podmienok vyššie uvedenej nájomnej zmluvy, a preto jednoznačne vedel o spôsobe podpisovania a konania za združenie. Bol to žalobca, ktorý po podpise nájomnej zmluvy za prenajímateľa nájomnú zmluvu odovzdal p. E. s tým, že nechce, aby jeho podpis bol aj na strane prenajímateľa aj na strane nájomcu, preto ho požiadal, aby zmluvu odovzdal Z. M., aby tento podpísal zmluvu za neho ako predsedu združenia na základe plnej moci zo dňa 05.12.2006 spoločne s ďalším členom predsedníctva združenia (p. N.). Z. M. bol oprávnený konať v mene predsedu združenia pri všetkých konaniach týkajúcich sa občianskeho združenia a zmluvu podpísal za predsedu združenia s ďalším členom predsedníctva, p. N.. Nájomná zmluva bola podpísaná zo strany nájomcu po právnej stránke zákonným spôsobom, keďže v zmysle čl. 9 bodu 9.7 stanov občianskeho združenia E. „v mene združenia koná predseda združenia vždy spoločne s jedným členom predsedníctva.“ S. S. Q. na nájomnej zmluve je nadbytočný, nakoľko S. Q. sa nikdy nestal členom združenia a nikdy nebol členom predsedníctva združenia. S. Q. nikdy nebol a ani nie je osobou oprávnenou robiť akékoľvek právne úkony v mene združenia, čo potvrdzuje revízna správa zo dňa 14.09.2009, v zmysle ktorej je zrejmý okruh osôb oprávnených konať v mene združenia a zoznam členov združenia. Zároveň sa žalobca podľa nájomnej zmluvy správal, riadil sa ňou a nikdy jej obsah a ani platnosť nijako nespochybnil. Po celý čas si bol žalobca vedomý skutočnosti, že Z. M. nájomnú zmluvu podpísal v jeho mene, keďže sa podpisovanie v mene združenia uskutočnilo na pokyn žalobcu. Neplatnosť zmluvy začal namietať žalobca až v závere súdneho konania pred Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 7C/421/2009. Žalobca ďalej konkrétne cituje aj bod 15. uznesenia Krajského súdu v Bratislave, kde sa uvádza, že prehlásenie o trvaní nájomného vzťahu zo dňa 28.09.2009 nemôže konvalidovať nedostatok písomnej formy, resp. spôsobu konania za združenie. Žalovaný uviedol, že prehlásenie nemá konvalidovať úkon alebo formu, v ktorom je právny úkon uskutočnený, avšak žalovaný ním preukazuje skutočnosť, že nájomná zmluva bola ku dňu podpisu prehlásenia platná a účinná a je to dôkaz o skutočnosti, že nájomná zmluva trvala, a že v čase vzniku prehlásenia dňa 28.09.2009 neexistovalo odstúpenie od zmluvy žalovaným. Uvedené prehlásenie si žalobca žiadal späť, keď po vykonštruovanom odstúpení od nájomnej zmluvy zistil, že uvedené prehlásenie by mohlo byť použité na preukázanie toho, že v čase spísania prehlásenia ešte žiadne odstúpenie od zmluvy neexistovalo. Uvedené preukazuje mailom zo dňa 30.09.2009 spolu s celou mailovou komunikáciu s p. R.. Zároveň žalovaný uviedol, že nájomná zmluva nemusí byť písomná a odvolací súd svojim odôvodnením o nedostatku formy a spôsobu konania taktiež opomína ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú zastúpenia na základe plnej moci, čo je pre účastníkov konania prinajmenšom zmätočné. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/227/2011 prejav vôle možno urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom, ktorý vôľu konajúceho robí poznateľnou pre iné osoby. Právny úkon možno urobiť aj konkludentne (nevýslovne, faktickým správaním) za predpokladu, tento spôsob prejavu nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť (ust. § 35 Občianskeho zákonníka). Nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nemá za následok jej neplatnosť (ust. § 686 ods. 1 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nájomná zmluva môže vzniknúť aj ústne, prípadne mlčky. V takom prípade ale prejavy vôle smerujúce k uzavretiu zmluvy musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ako dôkaz označil uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/227/2011). S poukazom na vyššie uvedené je možné jednoznačne skonštatovať, že došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi účastníkmi, a to aj pokiaľ žalobca naďalej spochybňuje, že nájomnú zmluvu nepodpísal aj za žalovaného (spochybňuje uzavretie písomnej zmluvy na základe vyššie uvedenej plnej moci, čo je však nepochybné). Prejav vôle žalobcu (keďže znenie zmluvy pripravoval, prejednal ako predsedajúci na rokovaní valného zhromaždenia žalovaného dňa 03.12.2008 a túto podpísal vlastnoručným podpisom za prenajímateľa) uzavrieť nájomnú zmluvu aj za žalovaného z vyššie uvedených dôvodov a okolností uzavretia tejto zmluvy je zrozumiteľný, jasný, určitý a presvedčivý. Všetky tvrdenia žalobcu, argumentujúce opak (absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy začal žalobca tvrdiť až ku koncu prebiehajúceho súdneho sporu na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 7C/421/2009) sú iba účelové podľa vývoja jeho právneho postavenia v spore. K neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy uviedol, že žalobca ďalej v bode 9. až 14. svojho vyjadrenia opakovane poukazuje na odstúpenie od zmluvy a jeho prevzatie za žalovaného p. N. a p. Q.. Žalovaný uviedol, že
žalobca sa pridržiava svojich tvrdení, avšak žiadnym spôsobom sa nevysporiadal tvrdeniami a dôkazmi žalovaného, ktoré preukazujú skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy je neplatné. Pre objasnenie celej skutkovej situácie, tak aby boli súdu predložené všetky okolnosti, ktoré pri posudzovaní predložených dôkazov je potrebné vziať do úvahy, žalovaný predkladá časový sled udalostí, ktoré predchádzali údajnému oznámeniu o sume nájomného na rok 2009 zo dňa 29.06.2009 a odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu, ktoré ako uvádza žalobca má byť zo dňa 31.07.2009. Z uvedeného časového sledu udalostí a správania sa žalobcu voči žalovanému a voči členom združenia vyplýva, že ešte v čase august a september 2009 žiadne oznámenie ani odstúpenie nemohlo existovať a muselo byť antedatované a údajne prevzaté v dátume, ktorý sa uvádza na týchto dodatočne vyprodukovaných dokumentoch. 08.07.2009 - mail žalobcu, adresovaný členom združenia. Žalobca informuje členov združenia a osoby spolupracujúce so združením o aktuálnom zostatku na účte združenia a zároveň informuje o jednotlivých príspevkoch na činnosť združenia. Zostatok na účte predstavoval čiastku vo výške 3.694,54 EUR. z tejto sumy bolo možné kedykoľvek uhradiť nájomné, ktoré predstavovalo čiastku vo výške 1.501,40 EUR. V maile vyjadruje nadšenie, avšak absentuje v ňom akákoľvek zmienka v súvislosti s výškou nájomného za rok 2009. 21.08.2009 - rokovanie predsedníctva žalovaného a členov združenia Zo zápisu vyplýva, že uvedeného dňa sa prerokúval správca Klepáča - prenajatej nehnuteľnosti na základe nájomnej zmluvy a prerokúval sa plán podujatí na Klepáči na mesiac september 2009. Samotný pán Robl, ktorého žalobca uvádza ako osobu, ktorá mala prevziať za žalovaného oznámenie a odstúpenie podľa bodu 5. zápisu predložil prehľad plánovaných podujatí na dni 12-14.09., 18.09., 19.09., 24.09. (prítomný aj žalobca a p. Robl). 28.09.2009 - osobné stretnutie na Klepáči. Žalobca na účely poistenia nehnuteľnosti Klepáč čestne prehlásil, že túto nehnuteľnosť prenajíma na základe platnej nájomnej zmluvy zo dňa 15.12.2008. Svedkovia, podpísaní na čestnom prehlásení sú B. D. a R. E.. Žalobca následne kontaktoval pána R., ktorý mal poistenie nehnuteľnosti Klepáč sprostredkovať, a to za účelom získania čestného prehlásenia zo dňa 28.09.2009. 06.10.2009 - písomná výzva žalovaného o vyčíslenie sumy nájomného, adresovaná žalobcovi. 21.10.2009 - nahliadnutie do spisu do katastra nehnuteľností k LV č. XXXX, kde je evidovaná nájomná zmluva. Nahliadnutím do spisu žalovaný zistil, že listom zo dňa 20.10.2009 podal žalobca žiadosť o výmaz nájomného vzťahu a žalovaného ako nájomcu z dôvodu odstúpenia od zmluvy. 09.11.2009 - mail žalobcu, z uvedeného mailu sa žalovaný dozvedel o výške nájomného. 08.12.2009 - žalovaný uhradil žalobcovi nájomné. S. Q. v maile zo dňa 09.12.2009 uvádza, že spolu s Z. N. uznajú za vlastné podpisy na odstúpení od nájomnej zmluvy, pokúsia sa presvedčiť kataster o legitímnosti tohto postupu a medzitým prepíšu vlastníctvo na neinvestičný fond. Konkrétne S. Q. navrhuje, cituje: „1. Z. (N.) a ja na odstúpení vyhlásime naše podpisy za pravé; 2. požiadame združenie o vyhlásenie že zmluva je neplatná; 3. stiahneme žiadosť o výmaz nájomnej zmluvy z LV; 4. požiadame súd o vydanie rozhodnutia o neplatnosti zmluvy; 5. medzitým sa prepíše vlastníctvo na NF, 6. po vydaní súdneho rozhodnutia (niekoľko rokov) požiadame o výmaz nájomnej zmluvy“. Ďalej S. Q. v maile zo dňa 10.12.2009 uvádza: „ešte je tu jedna možnosť -dodatočne vyrobiť dohodu o ukončení nájomnej zmluvy, o ktorú kataster žiada a vyhlásiť podpisy za pravé pred notárom“. Z mailovej korešpondencie je zrejmé, že tak ako p. Q., p. N. s ďalšími osobami slúžia ako poradné osoby pre žalovaného a vzájomne sa snažia nájsť pre neho to najlepšie riešenie, ako sa v rozpore so zákonom ako aj s nájomnou zmluvou zbaviť záväzkov z tejto zmluvy. Uvedenú mailovú komunikáciu predložil žalovaný súdu a nachádza sa v súdnom spise. Je dôkazom, že medzi Z. N., S. Q. a viacerými osobami, ktoré blízko spolupracujú, jednotlivé osoby (medzi nimi osoby, ktoré údajne prevzali v mene združenia oznámenie a odstúpenie) riešia, akým spôsobom čo najefektívnejšie a najjednoduchšie vymazať zápis nájomnej zmluvy a zapísať darovaciu zmluvu do katastra nehnuteľností. Žalobca bol súčasťou uvedenej mailovej komunikácie. Je to ďalej dôkaz o nepoctivosti vo vzťahu k tretím osobám a úradom a v širšej súvislosti spolu s ostatnými už uvedenými dôkazmi, je nesporne dôkazom o tom, že oznámenie o výške nájmu zo dňa 30.06.2009 a ani odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.07.2009 nikdy nebolo v tých dátumoch, ktoré sú uvedené, napísané a doručené združeniu. Absencia účinného doručenia prejavu vôle žalobcu do sféry dispozície žalovaného. Ako už bolo vyššie uvedené, oznámenie o výške nájomného na rok 2009 prenajímateľ údajne vypracoval dňa 29.06.2009 a odstúpenie od zmluvy je datované dňom 31.07.2009. Obidve listiny mali byť podľa vyjadrenia žalobcu prevzaté za združenie S. Q. a Z. N.. Podľa jednotlivých dokumentov boli vyššie uvedené dokumenty údajne prevzaté ihneď v ten deň, ako boli vyhotovené. V prvom rade sa S. Q. nikdy nestal a v žiadnom čase nebol členom združenia a už vôbec nie členom predsedníctva združenia. Podľa zápisnice z valného zhromaždenia združenia zo dňa 10.10.2007 bol za člena predsedníctva združenia zvolený Z. N.. Zápisnica bola spísaná zapisovateľom, K. S. dňa 10.10.2007. Následne žalobca svojvoľne a bez akéhokoľvek dôvodu do zápisnice dopísal dňa 18.10.2007 informáciu, že „spontánnym uznesením bol za člena združenia prijatý S. Q.“. V zmysle vtedy platných stanov združenia bolo možné sa riadneho člena združenia prijať ďalšiu
osobu na základe písomného návrhu zakladajúcich členov združenia dvojtretinovou väčšinou. Nebolo preto možné spontánnym uznesením prijať S. Q. za riadneho člena združenia, S. Q. sa členom združenia nikdy nestal rovnako ako sa nestal členom predsedníctva združenia. Zároveň revízor združenia Q. E. vypracoval dňa 14.09.2009 revíznu správu, v zmysle ktorej bol z jednotlivých listinných dokumentov združenia riadne ustálený počet riadnych členov združenia, predsedníctva združenia a čestných členov združenia. S. Q. nefiguruje ani medzi riadnymi členmi a ani v predsedníctve združenia. Je vylúčené, aby konanie S. Q. spoločne s konaním Z. N. mohlo mať pre združenie akékoľvek právne účinky. S. Q. sa členom štatutárneho orgánu nikdy nestal a Z. N. nemohol v mene združenia konať sám. Vyššie uvedené právne úkony - oznámenie o výške nájomného a odstúpenie od nájomnej zmluvy v žiadnom prípade nemohli byť prevzaté Z. N. a S. Q. s účinkami vo vzťahu k združeniu, keďže uvedené osoby samostatne a ani spoločne neboli oprávnené konať v mene združenia. Žalovanému teda nikdy nebola právne účinným spôsobom oznámená výška nájomného a z toho dôvodu nebolo možné zo strany žalobcu od nájomnej zmluvy odstúpiť. Na platnosť a účinnosť právneho úkonu je nevyhnutné, aby sa právny úkon dostal do sféry dispozície adresáta, ktorým je v tomto prípade žalovaný. Osoby, ktorým bolo oznámenie o výške nájomného a odstúpenie od zmluvy doručené, neboli osobami oprávnenými konať v mene žalovaného, a preto sa uvedené listiny ani nemohli dostať do sféry dispozície adresáta a z toho dôvodu nikdy nemohli byt uvedené právne úkony platné a účinné. Odhliadnuc od toho, že p. S. Q. nebol oprávnený konať v mene združenia a nebol ani jeho riadnym členom, pred Okresným súdom Bratislava IV v konaní pod sp. zn. 7C/421/2009 na pojednávaní dňa 05.03.2012 uviedol, že nebolo jeho povinnosťou informovať ostatných členov o výške nájomného a o odstúpení od nájomnej zmluvy a dokonca ani nevedel uviesť, čo s týmito dokumentmi spravil, pre neho tieto neboli dôležité, a preto týmto listinám nevenoval pozornosť. Z. N. si na pojednávaní dna 12.12.2011 vo vyššie uvedenom súdnom konaní nevedel spomenúť, ako naložil s oznámením o výške nájomného a rovnako nevedel, či vôbec odstúpenie od nájomnej zmluvy niekomu odovzdal. Žalovaný poukázal na zápisnice z pojednávania zo dňa 12.12.2011 a zo dňa 05.03.2012. Je zrejmé, že tieto dve osoby žalovanému informáciu žiadnym spôsobom neoznámili a je preto vylúčené, aby sa právny úkon dostal do sféry dispozície adresáta. Žalovaný nemal vôbec žiadnu možnosť, a by sa oboznámil s prejavom vôle žalobcu (oznámenie o výške nájomného a odstúpenie od nájomnej zmluvy), pričom o existencii tu uvedených prejavov vôle v čase deklarovanom žalobcom existuje dôvodná pochybnosť. V súvislosti s účinným doručením žalovaný uviedol, že v prípade, ak za adresáta prevezme listiny osoba, ktorá koná v neprospech samotnej právnickej osoby ako adresáta, nie je možné s takýmto doručením spájať jej účinky, a teda že sa obsah listiny dostal do sféry dispozície adresáta. Je zrejmé, že p. N. ako podpredseda združenia konal proti samotnému žalovanému ako nájomcovi a súčasne v súlade s nepoctivým zámerom žalobcu. Túto osobu využil na údajné doručenie listín žalovanému, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu povinnosti na strane žalovaného, a to neuhradiť nájomné včas a následne k využitiu tohto vykonštruovaného porušenia povinnosti žalovaného na odstúpenie od nájomnej zmluvy. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych právnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície. Slovné spojenie dostane do jeho dispozičnej sféry nie je možné vykladať. v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je nim potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Súdna teória a prax takou možnosťou chápe skutočnosť, že adresát nadobudol objektívnu príležitosť spoznať jeho obsah. Z konania žalobcu je zrejmé, že v spolupráci s p. N. a p. Q. konal tak, aby žalovaný nemal túto možnosť a v súlade so všetkými vykonanými dôkazmi súdom prvého stupňa je možné dospieť k záveru, že sa jednalo iba o formálne vykázanie doručenia za účelom odstúpenia od nájomnej zmluvy. Záverom žalovaný uviedol, že žalobca do dnešného dňa v tomto konaní nenavrhol vykonať žiadny dôkaz. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a zaviazal ho na náhradu trov konaní.
24. Na pojednávaní dňa 26.03.2019 sa súd pokúsil o zmierlivé vyriešenie veci (Čl. 7 ods. 2 CSP), avšak bezúspešne.
25. Dňa 26.03.2019 podal súdu žalobca vyjadrenie, v ktorom uviedol najmä, že nájomcovi (žalovanému) listom zo dňa 31.07.2009 oznámil, že odstupuje od zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008 a oznámenie o odstúpení zopakoval listom zo dňa 17.10.2009. Poukázal na to, že Z. M. nebol zvolený za predsedu združenia, ktorým je naďalej žalobca. Poukázal na nesprávne sídlo žalovaného. Uviedol, že Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 22.10.2015 poskytlo informáciu, že organizáciu Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici so sídlom T. 15 nebolo v registri evidované a nie je právnickou osobou a jej činnosť je nelegitímna. Uviedol, že žalovaný na dotknutých nehnuteľnostiach pôsobí bez právneho
vzťahu a užíva nehnuteľnosti bez úhrady. Je treba rešpektovať vlastnícke právo, ktoré je nepochybne významnejšie ako nájomné. Poukázal na ustanovenie § 123 Občianskeho zákonníka.
26. Dňa 10.04.2019 podal vo veci vyjadrenie právny zástupca žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.01.2018, v ktorom uviedol nasledovné. Uviedol, že argumentácia uvedená vo vyjadrení zo dňa 17.01.2018 je z veľkej časti nesúvisiaca s meritom súdneho konania sp. zn. 19C/54/2013 vedeného na konajúcom Okresnom súde Bratislava III. Žalobca od počiatku argumentuje, že žalovaný sa na nehnuteľnostiach, ktorých vypratanie žalobca požaduje, nachádza bez platného právneho titulu, keďže nájomná zmluva zo dňa 15.12.2008 je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom je irelevantná argumentácia žalovaného ohľadne okolností podpisu alebo schválenia nájomnej zmluvy, keďže tieto skutočnosti nemôžu ovplyvniť absolútnu neplatnosť právneho úkonu -nájomnej zmluvy. Relevantné dôkazné prostriedky súvisiace s platnosťou/neplatnosťou nájomnej zmluvy sú súčasťou súdneho spisu sp. zn.: 7C/421/2009, o určenie neplatnosti právneho úkonu, pričom kópia súdneho spisu sp. zn.: 7C/421/2009 je pripojená k súdnemu spisu vedenému v tomto konaní. Poukázal na to, že konajúci súd v rámci riešenia prejudiciálnej otázky musí skúmať aj absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy, pričom k tejto otázke bolo medzi iným vykonané rozsiahle dokazovanie v súdnom konaní sp. zn. 7C/421/2009 vedenom na Okresnom súde Bratislava IV. Uviedol, že najmä žalovaný bráni žalobcovi ako vlastníkovi dotknutých nehnuteľností vstup a kontrolu do dotknutých nehnuteľností a v prípade, že sa žalobca do dotknutých nehnuteľností dostavil na kontrolu svojho majetku, túto jeho účasť žalovaný zneužili, keď si „zabezpečili čestné vyhlásenia“ údajných svedkov predložené v konaní sp. zn. 7C/421/2009, podľa ktorých mal žalobca, ktorého vek dosahuje takmer 90 rokov, napádať prítomné osoby, pričom čestné vyhlásenia „čestne“ vyhlasujúcich osôb sú identické a písané a vytlačené tou istou osobou, a teda aj s prihliadnutím na vek žalobcu ich možno označiť za nepravdivé a účelové. Ďalej uviedol, že je nesporný fakt, že sa žalovaný na predmetných nehnuteľnostiach nachádza, pričom spornou otázkou v tomto konaní môže byť len tá skutočnosť, či sa na Nehnuteľnostiach žalovaný nachádza oprávnene. Žalobca má za to, že nájomná zmluva je od počiatku neplatná, keďže nebola podpísaná oprávnenými osobami v zmysle čl. 9.7. Stanov združenia - žalovaného, na čo poukazuje aj Krajský súd v Bratislave v jeho zrušujúcom uznesení a aj keby bola platná, žalobca od nájomnej zmluvy v záujme vylúčenia pochybností odstúpil. Poukázal na skutočnosť, že odstúpil od nájomnej zmluvy podľa článku X. bodu 2. písm. f) nájomnej zmluvy, a to bolo omeškanie žalovaného ako nájomcu s úhradou nájomného o viac ako 30 dní. Žalobca písomne oznámil sumu nájomného na rok 2009 dňa 29.06.2009, a to listom adresovaným žalovanému, pričom tento list osobne prevzali dvaja členovia štatutárneho orgánu žalovaného, a to S. Q. a Z. N.. Toto oznámenie bolo právnou podmienkou na vznik povinnosti uhradiť nájomné za daný rok, pričom aj napriek naplneniu tejto podmienky nájomné uhradené do 30 dní odo dňa 29.06.2009 nebolo, čo v spore ani nebolo sporné, nakoľko bolo dôkazne preukázané, že nájomné bolo uhradené až 08.12.2009, čím došlo k podstatnému porušeniu nájomnej zmluvy a vzniku práva žalobcu ako prenajímateľa od nájomnej zmluvy odstúpiť (zároveň má žalobca za to, že nájomná zmluva je od počiatku neplatná, keďže nebola podpísaná oprávnenými osobami, na čo poukazuje aj Krajský súd v jeho zrušujúcom uznesení). Žalobca oznámil žalovanému celkovú sumu nájomného, pričom je irelevantná argumentácia žalovaného, že sa o tejto skutočnosti nedozvedel a to z dôvodu, že a) oznámenie o výške nájomného je jednostranný právny úkon. Pri jednostrannom úkone totiž adresát úkonu nijaký úkon sám neuskutočňuje ani neprejavuje akúkoľvek svoju vôľu. b) jednostranný právny úkon sa završuje a stáva sa perfektným okamihom ako dôjde adresátovi do sféry dispozície. Na to, aby bolo oznámenie riadne doručené do sféry dispozície, stačilo aby bolo doručené na adresu sídla žalovaného, pričom žalobca za účelom aby bol žalovaný s oznámením o výške nájomného riadne uzrozumený, doručil predmetné oznámenie žalovanému do rúk dvoch členov štatutárneho orgánu žalovaného, a teda mal možnosť sa s ním oboznámiť, čím spôsobovalo právne účinky. To, že žalobca konal transparentne a v dobrej viere tak, aby žalovaný bol plne informovaný, mu nemôže byť na ujmu. Žalobca kľudne mohol zaslať oznámenie na adresu sídla, sám oznámenie prevziať, keďže bol (a má za to, že aj je) predsedom združenia (t.j. štatutárny orgán žalovaného), napriek tomu doručil oznámenie dvom ďalším štatutárnym orgánom. V súvislosti s odstúpením od nájomnej zmluvy tak pán S. Q., ako aj pán Z. N. zhodne vypovedali, že uvedené oznámenie, ako aj odstúpenie od nájomnej zmluvy prevzali, čo potvrdili svojimi podpismi. T. dôkaz tieto skutočnosti nevyvrátil, akékoľvek tvrdenia ostali len v rovine právne bezvýznamných špekulácii. Je možné zhrnúť, že žalobca v súdnom konaní sp. zn. 7C/421/2009 preukázal, že splnil formálne i vecné náležitosti a podmienky pre odstúpenie od nájomnej zmluvy (ak bola vôbec platne uzavretá, pričom žalobca sa domnieva, že nájomná zmluva nebola platne uzavretá). K čestnému prehláseniu písanému rukou, ktoré mal údajne podpísať žalobca dňa 28.09.2009, a v ktorom mal vyhlásiť, že Nájomná zmluva je platná žalobca uvádza, že je z hľadiska posúdenia platnosti nájomnej
zmluvy právne bezvýznamné, pretože bez ohľadu na to, čo je jeho obsahom, nemá nijaký vplyv na to, či nájomná zmluva je alebo nie je platná. V skutočnosti je však toto čestné prehlásenie dôkazom presného opaku a to, že žalovaný vedel v danom čase, že došlo k odstúpeniu od nájomnej zmluvy. Je teda nesporné, že ak by aj nájomná zmluva nebola postihnutá absolútnou neplatnosťou (pričom žalobca tvrdí, že nájomná zmluva je absolútne neplatná), nájomná zmluva by následne zanikla v dôsledku odstúpenia žalobcu od nájomnej zmluvy, a teda žalovaný nemá právny titul na užívanie predmetných nehnuteľností - nehnuteľností, ktorých vypratanie je predmetom konania. Je nepochybné a nesporné, že žalovaný sa na predmetných nehnuteľnostiach nachádza a užíva ich bez platného právneho titulu, a existuje potreba meritórneho rozhodnutia v zmysle petitu žaloby, ktorý je predmetom tohto konania. Ako sumár skutkového stavu uviedol, že s prihliadnutím na priebeh ostatného pojednávania konaného dňa 26.03.2019 opätovne sumarizuje skutkové okolnosti relevantné pre konanie, a to že medzi stranami sporu, resp. osobami v tomto súdnom konaní konajúcimi za žalovaného prebieha viac súdnych sporov, a to najmä: a) konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV, sp. zn. 7C/421/2009, žalovaný (v postavení žalobcu) ca. žalobca (v postavení žalovaný) o určenie neplatnosti právneho úkonu, pričom opätovne navrhol pripojenie kópie súdneho spisu sp. zn. 7C/421/2009, keďže obsahuje výpovede a dôkazy relevantné pre prebiehajúce konanie sp. zn. 19C/54/2013, najmä v časti neplatnosti nájomnej zmluvy, na základe ktorej údajne žalovaný predmetné nehnuteľnosti užíva), b) konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV, sp. zn. 40C/118/2016, žalovaný (v postavení žalobcu) ca. žalobca (v postavení žalovaný) o určenie neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy, resp. po zmene petitu o určenie, že nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou zo dňa 15.12.2008 trvá, c) konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. 43C/117/2012, žalobca ca. Z. M. a spol. (osoby prepojené so žalovaným v tomto konaní), o vypratanie nehnuteľností špecifikovaných v petite žaloby (identické nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa žalobca domáha aj tomto konaní, a to vypratania nehnuteľností. Žalobca tiež poukázal na závery konajúceho Krajského súdu v Bratislave uvedené v jeho zrušujúcom uznesení, z ktorých vyplýva nesprávny postup konajúceho Okresného súdu Bratislava IV vo veci 7C/421/2009. Žalobca má za to, že len účelovo a v záujme predlžovania rozhodnutia vo veci, žalovaný v konaní sp. zn. 7C/421/2009 podal voči zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu v Bratislave dovolanie zo dňa 08.11.2017, ktoré svojim obsahom a dôvodmi neobstojí a jeho účelom je len umelé predlžovanie súdneho sporu sp. zn. 7C/421/2009, na ktoré odkazuje v súdnych konaniach o vypratanie nehnuteľností v záujme ich prerušenia, keďže konanie Okresného súdu Bratislava IV vo veci sp. zn. 7C/421/2009 je mierne povedané vedené časovo nehospodárne, ak vychádzame z vyjadrení Krajského súdu Bratislava uvedených v jeho zrušujúcom uznesení. Ku konaniu sp. zn. 19C/54/2013 vedenému na Okresnom súde Bratislava III uviedol, že z vyššie uvedených súdnych konaní je zrejmé a nesporné, že žalovaný sa na nehnuteľnostiach nachádza a vykonáva na nich svoju činnosť, pričom nehnuteľnosti, resp. ich časť dáva v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi, ako aj v rozpore s nájomnou zmluvou (ak by aj bola platná) do užívania tretím osobám, keďže na uvedené nemá oprávnenie od žalobcu. Poukázal na vyjadrenia zástupcov žalovaného v súdnych konaniach a na neodkladné opatrenie zo dňa 01.08.2016 č.k. 7C/421/2009-787 zrušené Krajským súdom v Bratislave. Má za to, že účelom vydania neodkladného opatrenia medzi iným v konaní na Okresnom súde Bratislava IV bolo najmä to, aby sa žalobcovi zabránilo vstupu na nehnuteľnosti a možnosti zabezpečenia nehnuteľností, resp. zabezpečenia potrebných dôkazov súvisiacich s vyprataním nehnuteľností, pričom takýto výkon práv možno podľa žalobcu nemohol a nemôže požívať ochranu. Uviedol, že najmä žalovaný bráni žalobcovi ako vlastníkovi dotknutých nehnuteľností vstup a kontrolu do dotknutých nehnuteľností a v prípade, že sa žalobca do dotknutých nehnuteľností dostavil na kontrolu svojho majetku, túto jeho účasť žalovaný zneužili, keď si „zabezpečili čestné vyhlásenia“ údajných svedkov predložené v konaní sp. zn. 7C/421/2009, podľa ktorých mal žalobca, ktorého vek dosahuje takmer 90 rokov, napádať prítomné osoby, pričom čestné vyhlásenia „čestne“ vyhlasujúcich osôb sú identické a písané a vytlačené tou istou osobou, a teda aj s prihliadnutím na vek žalobcu ich možno označiť za nepravdivé a účelové. Je nesporný fakt, že sa žalovaný na nehnuteľnostiach nachádza, pričom spornou otázkou v tomto konaní môže byť len tá skutočnosť, či sa na nehnuteľnostiach žalovaný nachádza oprávnene. Žalobca má za to, že nájomná zmluva je od počiatku neplatná, keďže nebola podpísaná oprávnenými osobami v zmysle čl. 9.7. stanov združenia - žalovaného, na čo poukazuje aj Krajský súd v Bratislave v jeho zrušujúcom uznesení a aj keby bola platná, žalobca od nájomnej zmluvy v záujme vylúčenia pochybností platne odstúpil. Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že sú splnené podmienky na vypratanie nehnuteľností, a preto navrhol, aby súd rozhodol, že žalovaný Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici, L. Z. XXXX/X, XXX XX C., IČO: 30 867 002, je povinný vypratať nehnuteľnosti, ako sú špecifikované v žalobe, a to do 15. dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
27. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 07.05.2019 uviedol, že z jeho pohľadu je postačujúce, aby sa súd oboznámil s vykonaným dokazovaním oboznámením sa s obsahom súdneho spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 7C/421/2009 a nepovažoval za nevyhnutné opakovať vykonané dokazovanie, ktoré je obsahom tohto spisu. Uviedol, že má za to, že sa jedná už o právne posúdenie veci. Dodal, že relevantné dôkazy sa vzhľadom na pripojenie uvedeného spisu nachádzajú aj v tomto spise.
28. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 07.05.2019 uviedol, že vzhľadom na rozsiahle skutkové dokazovanie na Okresnom súde Bratislava IV súhlasí s tým, že by nebolo hospodárne, aby sa opakovane vykonávalo dokazovanie aj v tomto spore.
29. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 07.05.2019 zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a v rámci prednesu záverečnej reči uviedol nasledovné. Poukázal na to, že predmetom tohto konania je vypratanie nehnuteľnosti bližšie špecifikovaných v podaniach. Uviedol, že je nepochybné, že žalovaný sa na predmetných nehnuteľnostiach nachádza, predmetom sporu je jeho právo sa na nehnuteľnostiach zdržiavať. V zmysle podaní, ktoré sú súčasťou súdneho spisu má za to, že nájomná zmluva zo dňa 15.12.2008 je absolútne neplatným právnym úkonom, preto akákoľvek argumentácia týkajúca sa vedomosti alebo nevedomosti doručovaných listov, ktorú uvádza žalovaný nie je relevantná. Nájomnú zmluvu považuje za neplatnú najmä preto, že nebola podpísaná v zmysle platných stanov žalovaného. Keby aj hypoteticky pripustil, že predmetná nájomná zmluva by mohla byť považovaná za platnú, žalobca z dôvodu právnej istoty, vzhľadom na argumentáciu žalovaného od nájomnej zmluvy odstúpil, a to z dôvodu neplatenia nájomného, pričom opäť argumentácia žalovaného, že nájomné neuhrádzal kvôli neposkytnutiu súčinnosti zo strany žalobcu sa týka až obdobia, ktoré nasledovalo po odstúpení od nájomnej zmluvy. Má za to, že v tomto spore je najdôležitejšie vysporiadanie sa s právnymi otázkami týkajúcimi sa otázky platnosti alebo neplatnosti nájomnej zmluvy, pričom veľká časť listinných dôkazov doložených do spisu nemá s meritom veľa spoločného. Poukázal aj na súčasť kópie spisu 7C/421/2009, v rámci ktorého boli vypočutí aj svedkovia, ktorých svedeckou výpoveďou sa preukázalo, že žalobca bol vo vzťahu k žalovanému súčinný medzi iným mu výšku nájomného oznámil. Zároveň poukázal na to, že v konaní 7C/421/2009 v rámci, ktorého rozsudok bol Krajským súdom v Bratislave zrušený a vrátený na ďalšie konanie sa konajúci súd zbytočne venoval otázkam, ktoré neboli dôležité, pričom neakceptoval argumentáciu v tomto súdnom spore žalovaného, keď predmet sporu nemohol vyriešiť spornosť všetkých otázok, ktoré vznikli medzi spornými stranami. Z uvedeného dôvodu požiadal konajúci súd, aby sa v tomto konaní venoval relevantným právnym otázkam, a to, či sa žalovaný na nehnuteľnosti nachádza v zmysle platného právneho titulu resp. má za to, že sa na nehnuteľnosti nachádza bez platného právneho titulu, na základe čoho považuje žalobu za dôvodnú a navrhol, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný predmetné nehnuteľnosti uvedené v žalobe vypratať, a to v zmysle petitu žaloby a v prípade úspechu si uplatnil trovy konania.
30. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 07.05.2019 uviedol, že z dôvodu hospodárnosti konania sa pridržiava všetkých písomných vyjadrení v spise, má za to, že nárok žalobcu je nedôvodný a nepreukázaný, naopak žalovaný prostredníctvom prostriedkov procesnej obrany preukázal, že zmluva je platná. Žalobca pri svojej argumentácii ohľadne neplatnosti nájomnej zmluvy opomínal splnomocnenie žalobcu zo dňa 05.12.2006, na základe ktorého podpísal Z. M. nájomnú zmluvu za žalobcu, ktorý bol v tom čase predseda združenia žalovaného, a ktorý v tom čase nebol prítomný v C.. Žalobu navrhol zamietnuť, v prípade úspechu žiadal žalovanému priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
31. Súd v súvislosti s pojednávaním dňa 07.05.2019 poukazuje na to, že dňa 07.05.2019 zaslal súdu žalobca e-mail, ktorý bol do spisu založený po pojednávaní, na ktorom súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Z uvedeného e-mailu síce vyplýva, že bol doručený súdu ráno cca o 09.00 hodine, avšak do spisu bol v rámci prerozdelenia pošty predložený až po pojednávaní. Napriek uvedenému, z predmetného e-mailu vyplýva, že tento bol v kópii doručený zo strany žalobcu aj jeho právnemu zástupcovi, a to pred pojednávaním vo veci dňa 07.05.2019, ktoré sa konalo až o 13.00 hodine, ktorého sa žalobca nezúčastnil, a to napriek tomu, že na pojednávaní dňa 26.03.2019 požiadal súd o skorší termín odročeného pojednávania, aby sa ho mohol osobne zúčastniť a súd mu vyhovel. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti na obsah predmetného e-mailu žalobcu zo dňa 07.05.2019 neprihliadal, avšak pre úplnosť uvádza, že skutočnosti, ktoré sú jeho obsahom boli uvádzané žalobcom už v priebehu konania.
32. Dokazovanie vykonal súd v zmysle návrhov procesných strán. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a predloženými v konaní oboma stranami sporu, oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v tejto veci ako aj pripojenými spismi Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 7C/421/2009 a Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 43C/117/2012. V priebehu konania bol navrhnutý aj výsluch strán sporu, rovnako tiež výsluch svedkov R. E., B. D., pričom právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 15.11.2016 navrhol výsluch žalobcu a tiež svedkov S. Q. a Z. N. a vo vyjadrení zo dňa 17.01.2018 navrhol výsluch svedka Q. E.. Právni zástupcovia strán sporu na pojednávaní dňa 07.05.2019 však k návrhom na dokazovanie v tomto spore zhodne uviedli, že opakovanie dokazovania, ktoré je súčasťou pripojeného spisu (vo fotokópii poskytnutej súdom) Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 7C/421/2009 by bolo nehospodárne, a na ďalšom dokazovaní, ktoré bolo už vykonané netrvali, žiadne ďalšie prostriedky procesného útoku respektíve procesnej obrany si neuplatnili a nemali žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Keďže strany sporu ďalšie dôkazy v konaní nežiadali vykonať súd iné dôkazy nevykonal.
33. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci.
34. Súd mal za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v Bratislave zapísaných na liste vlastníctva číslo 3543 vedenom pre okres: Bratislava III, obec: BA-m.č. NOVÉ MESTO, katastrálne územie: N., a to pozemku parc. č. XXXXX o výmere 1.579 m2, parcela registra "C", druh pozemku: záhrada, pozemok parc. č. XXXXX o výmere XXX m2, parcela registra "C", druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parc. č. XXXXX/X o výmere 683 m2, parcela registra "C", druh pozemku: záhrada, pozemku parc. č. XXXXX/X o výmere 1.497 m2, parcela registra "C", druh pozemku: lesný pozemok, pozemku parc. č. XXXXX/X o výmere 24 m2, parcela registra "C", druh pozemku: záhrada a stavby so súpisným číslom 5, postavenej na pozemku s parc. č. XXXXX.
35. Súd z predmetného listu vlastníctva číslo XXXX vedenom pre okres: C. P., obec: BA-m.č. H. Z., katastrálne územie: N. zistil, že žalovaný je ako účastník právneho vzťahu zapísaný v katastri nehnuteľnosti, a to ako nájomca s tým, že súčasťou zápisu je údaj o, že k vlastníkovi nehnuteľností zapísaných na predmetnom liste vlastníctva je evidovaný nájomný vzťah na pozemok parcelné číslo XXXXX, XXXXX, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X a na stavbu súpisné číslo X na parcele číslo XXXXX na dobu 30 rokov podľa nájomnej zmluvy zo dňa 15.12.2008, N-36/09.
36. Súd z predmetného listu vlastníctva číslo XXXX vedenom pre okres: C. P., obec: BA-m.č. H. Z., katastrálne územie: N. zistil, že v jeho časti C nie sú zapísané žiadne ťarchy a v poznámkach sú zapísané prebiehajúce súdne konania a neodkladné opatrenia.
37. Súd zistil, že dňa 15.12.2008 uzatvorili zmluvu o nájme nehnuteľnosti (ďalej aj ako "nájomná zmluva") podľa Článku I nájomnej zmluvy zmluvné strany: žalobca ako prenajímateľ a ako nájomca Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici so sídlom L. 36, C., IČO: 30 867 002 registrované Ministerstvom vnútra SR dňa 18.06.2006 zastúpený Z. M., S. Q., a Z. N., označenými ako členovia predsedníctva s uvedením: na základe poverenia valného zhromaždenia zo dňa 03.12.2008 (Článok I nájomnej zmluvy).
38. Z obsahu dotknutej nájomnej zmluvy 15.12.2008 súd zistil, že bol dojednaný predmet zmluvy, podľa ktorého prenajímateľ prenajíma a nájomca berie do nájmu a užívania nehnuteľnosť zvanú „Klepáč ôsmy mlyn“ ktorá sa nachádza v Bratislave, lokalita horná Z. dolina, zapísanú na LV č. XXXX katastrálne územie N., pozostávajúcu z parciel XXXXX, XXXXX, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X v celkovej výmere XXXX m2 ako aj z objektu - budovy evidovanej pod súpisným číslom 5 na parcele číslo XXXXX vo výmere XXX m2 zastavanej plochy (ďalej spolu len "nehnuteľnosť") a zaväzuje sa prenajímateľovi platiť nájomné podľa tejto zmluvy. Vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je prenajímateľ v podiele 1/1. Na predmetnú nehnuteľnosť nie sú zapísané žiadne ťarchy (Článok II nájomnej zmluvy). Účel nájmu strany dohodli tak, že hlavným a nemenným prioritným účelom nájmu po celý čas trvania tejto zmluvy je napĺňanie želania RNDr. R. K.-Q., aby nehnuteľnosť slúžila širšiemu okruhu detí a mládeže ako základňa v prírode určená pre verejnoprospešné ciele ako priestor pre voľnočasové, vzdelávacie, výchovné, kultúrne, športové a iné aktivity detí a mládeže súvisiace najmä s podporou a ochranou prírody, vrátane poskytovania ubytovania a stravovania v rozsahu potrebnom pre zabezpečenie týchto aktivít. Tento účel nie je možné meniť ani dohodou zmluvných strán (Článok III, ods. 1. nájomnej zmluvy). Podrobný účel nájmu je ďalej špecifikovaný v bodoch 2. až 13. Článku III nájomnej zmluvy. Ďalej súd zistil, že nájom bol uzatvorený na
dobu určitú so začiatkom dňom podpisu tejto nájomnej zmluvy obidvomi zmluvnými stranami, na dobu 30 rokov s možným predĺžením (Článok IV, ods. 1. nájomnej zmluvy).
39. Z obsahu Článku V, ods. 1. nájomnej zmluvy vyplýva, že nájomné za prenájom predmetnej z nehnuteľnosti za každý aj začatý kalendárny rok nájmu počnúc rokom 2009 sa rovná celkovej sume pozostávajúcej z 1.1. dane z nehnuteľnosti vyrubenej príslušným daňovým úradom a zaplatenej prenajímateľom v príslušnom daňovom období, 1.2. poistného na predmetnú nehnuteľnosť zaplateného prenajímateľom podľa poistnej zmluvy v príslušnom kalendárnom roku, 1.3. ostatných dávok a poplatkov, ktoré sa viažu k vlastníctvu predmetnej nehnuteľnosti a sú preukázateľne zaplatené prenajímateľom v príslušnom kalendárnom roku, 1.4. príspevku do revitalizačného fondu vo výške 10 % z celkového objemu prijatého podnájomného za uplynulý účtovný rok. Nájomca vytvorí fond, do ktorého bude každoročne poukazovať sumu vo výške 10 % sumy podnájomného uhradeného podnájomníkom resp. podnájomníkmi, na základe podnájomnej zmluvy ktorej predmetom bude prenechanie časti nehnuteľnosti do podnájmu nájomcom, za predchádzajúci účtovný rok. Fond bude dopĺňaný vždy do konca februára nasledujúceho roka. Podľa Článku V, ods. 2. nájomnej zmluvy prenajímateľ sa zaväzuje oznámiť nájomcovi celkovú sumu nájomného na príslušný kalendárny rok vypočítanú podľa položiek uvedených v ods. 1. najneskôr do 30. júna príslušného kalendárneho roka. Podľa Článku V, ods. 3. nájomnej zmluvy nájomca sa zaväzuje uhradiť na účet prenajímateľa celkovú sumu vypočítanú podľa položiek uvedených v ods. 1. najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia, vystavaného prenajímateľom podľa ods. 2. Za deň úhrady sa považuje pripísanie dlžnej sumy na účet prenajímateľa. Neuhradenie nájomného v uvedenej lehote alebo v celej sume oznámenej prenajímateľom sa považuje za podstatné porušenie tejto zmluvy zo strany nájomcu. Podľa Článku VI, ods. 3. nájomnej zmluvy prenajímateľ sa zaväzuje poskytnúť nájomcovi všetku možnú súčinnosť pri dosahovaní účelu tejto zmluvy. Obsahom Článku VII nájomnej zmluvy sú povinnosti nájomcu. Podľa Článku VIII, ods. 2. nájomnej zmluvy - podľa osobitných ustanovení nájomnej zmluvy v prípade, že nájomca bude užívať prenajatú nehnuteľnosť v rozpore s touto zmluvou, má prenajímateľ právo uplatňovať si u nájomcu zmluvnú pokutu vo výške 1.659,70 eur (50.000 Sk) za každé porušenie jeho povinnosti za predpokladu, že nájomca neodstráni protiprávny stav v lehote, ktorú mu prenajímateľ písomne poskytne, a ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Podľa Článku IX, ods. 1. nájomnej zmluvy nájomnú zmluvu je možné ukončiť dohodou zmluvných strán, pričom doba nájmu sa skončí ku dňu, na ktorom sa dohodnú zmluvné strany. Podľa Článku X, ods. 1. nájomnej zmluvy v prípade podstatného porušenia tejto zmluvy nájomcom, je prenajímateľ oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť. Podľa Článku X, ods. 2. písm. f) nájomnej zmluvy pod podstatným porušením zmluvy zo strany nájomcu sa rozumie omeškanie s úhradou nájomného o viac ako 30 dní. Podľa Článku X, ods. 3. nájomnej zmluvy účinky odstúpenia nastávajú jeho doručením, pričom pre doručovanie platí inštitút náhradného doručenia v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa Článku X, ods. 4. písm. b) nájomnej zmluvy v prípade podstatného porušenia tejto zmluvy prenajímateľom, nájomca je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť. Za podstatné porušenie tejto zmluvy zo strany prenajímateľa sa rozumie bezdôvodné opakované neposkytnutie súčinnosti nájomcovi pri dosahovaní účelu nájmu podľa tejto zmluvy a obnovy nehnuteľnosti, napriek tomu, že prenajímateľ bol nájomcom písomne vyzvaný na poskytnutie súčinnosti a ten sa v lehote 60 dní od doručenia výzvy k výzve nájomcu na poskytnutie súčinnosti nevyjadril ani nezdôvodnil neposkytnutie resp. odmietnutie poskytnutia súčinnosti. Za neposkytnutie súčinnosti podľa tohto bodu zmluvy sa nepovažuje, pokiaľ prenajímateľ neposkytne nájomcovi súčinnosť z dôvodu, že s navrhovanými úkonmi, ku ktorým od neho nájomca požaduje súčinnosť nesúhlasí a svoj nesúhlas písomne nájomcovi zdôvodní v lehote 60 dní od doručenia písomnej výzvy nájomcu. Podľa Článku XI, ods. 1. nájomnej zmluvy zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami. Podľa Článku XI, ods. 2. nájomnej zmluvy pokiaľ nie sú práva a povinnosti zmluvných strán upravené v tejto zmluve odlišne, vzťahujú sa na ňu ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa Článku XI, ods. 3. nájomnej zmluvy dodatky k tejto zmluve ako aj všetky prejavy vôle oboch zmluvných strán musia byť v písomnej forme. Podľa Článku XI, ods. 4. nájomnej zmluvy táto zmluva je platná a účinná aj pre právneho nástupcu každej zmluvnej strany. Ak na strane prenajímateľa nie je právoplatne určený právny nástupca, je vo veci tejto zmluvy oprávnená konať osoba písomne splnomocnená prenajímateľom. Podľa Článku XI, ods. 6. nájomnej zmluvy zmluvné strany týmto vyhlasujú, že si zmluvu pred jej podpisom prečítali, že jej jednotlivým ustanoveniam porozumeli, s jej obsahom súhlasia a zaväzujú sa zmluvu dobrovoľne plniť. Zmluvné strany ďalej vyhlasujú, že zmluva bola uzavretá po vzájomnom prerokovaní, podľa ich skutočnej a slobodnej vôle, určite, vážne a zrozumiteľne, na znak čoho túto zmluvu potvrdzujú svojimi podpismi na
každej strane. Podľa Článku XI, ods. 7. nájomnej zmluvy zástupca nájomcu vyhlasuje, že je osobou oprávnenou uzatvoriť túto zmluvu.
40. Z obsahu dokumentu označeného ako protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľností datovaného dňa 30.09.2009 a podpísaného za prenajímateľa žalobcom a za nájomcu (pozn. súdu žalovaného) Z.. Z. N. a P.. S. Q., súd zistil, že bola spísaná táto písomnosť, obsahom ktorej bola dohoda na odovzdaní nehnuteľností, ktorých vypratanie je predmetom tohto sporu.
41. Z obsahu dokumentu označeného ako Vec: oznámenie o sume nájomného na rok 2009 datovaného dňa 29.06.2009 a podľa obsahu podpísaného dňa 29.06.2009 žalobcom za prenajímateľa a za nájomcu (pozn. súdu žalovaného) S. Q. a Z. N. súd zistil, že bola spísaná táto písomnosť, obsahom ktorej bolo oznámenie sumy nájomného v celkovej výške 1.501,40 eur na základe Článku V, bod 2 zmluvy o nájme nehnuteľnosti uzavretej dňa 15.12.2008 medzi prenajímateľom (žalobcom) a nájomcom Klepáč
- združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici. Obsahom písomnosti je ďalej žiadosť v súlade s Článkom V, bod 3 nájomnej zmluvy uhradiť uvedenú sumu do 30 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Obsahom je aj potvrdenie správnosti uvedenej sumy v ten istý deň.
42. Z obsahu dokumentu označeného ako Vec: odstúpenie od zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008 datovaného dňa 31.07.2009 a podpísaného dňa 31.07.2009 súd zistil, že bola spísaná táto písomnosť, ktorej obsah bol nasledovný: „Občianske združenie Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici ako nájomca užívalo na základe Zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008 nehnuteľnosť zvanú „Klepáč ôsmy mlyn“, ktorá sa nachádza v Bratislave...“ pozn. súdu na nehnuteľnostiach, ktorých vypratanie je predmetom tohto sporu. „V zmysle Článku V, bodu 3 zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008 sa Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici ako nájomca zaviazal uhradiť na účet prenajímateľa nájomné, a to najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia vystaveného prenajímateľom v zmysle Článku V, bodu 2 zmluvy o nájme nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že prenajímateľ do dnešného dňa neobdržal úhradu nájomného, Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici podstatným spôsobom porušil svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy o nájme nehnuteľnosti, v dôsledku čoho prenajímateľ odstupuje od zmluvy o nájme nehnuteľnosti, a to v celom rozsahu.“ Dokument je podpísaný žalobcom za prenajímateľa a za nájomcu (pozn. súdu žalovaného) S. Q. a Z. N. s uvedením dátumu 31.07.2009. Z obsahu písomnosti súd zistil, že na mieste vyznačenom na prevzatie za Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici boli už vopred predtlačené dve miesta na podpis.
43. Z obsahu dokumentu označeného ako výzva datovaného dňa 06.10.2009 a podpísaného Z. M. za predstavenstvo žalovaného, súd zistil, že bola spísaná výzva, obsahom ktorej bola výzva adresovaná prenajímateľovi (pozn. súdu žalobcovi) o vyčíslenie sumy nájomného v zmysle Článku V, bod 2 zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008 s uvedením žiadosti o zaslanie vyčíslenia nájomného na adresu pre písomný styk Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici, Zrínskeho 15, Bratislava. Súd zistil, že predmetná výzva bola doručená prenajímateľovi (žalobcovi), čo bolo v konaní nesporné, keďže sám žalobca na túto skutočnosť poukázal v samotnej žalobe o vypratanie nehnuteľností, keď uviedol, že dňa 06.10.2009 žalovaný vyzval žalobcu na oznámenie výšky sumy nájomného a žalobca na túto výzvu reagoval e-mailovou správou zo dňa 09.11.2009.
44. Zo stanov združenia Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici súd zistil, že boli registrované dňa 18.08.2006 na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. Z obsahu predmetných stanov súd zistil najmä nasledovné skutočnosti. Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici bolo založené ako združenie fyzických osôb podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (bod 1.1.). V právnych vzťahoch vystupuje združenie svojím vlastným menom (bod 1.2.). Názov združenia je Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici (bod. 2.1.). Sídlom združenia je L. XX, C. (bod 2.4.). Zakladajúcimi členmi združenia Klepáč sú členovia prípravného výboru a osoby, ktoré spĺňajú podmienky členstva určené v týchto stanovách a zúčastnili sa ustanovujúceho valného zhromaždenia, na ktorom vyjadrili s týmito stanovami svoj súhlas. Zakladajúcimi členmi združenia Klepáč sú: Z. M., N. K., Z. N.. K. obsahujú v Článku 4 stanov poslanie, ciele a činnosť združenia. Združenie Klepáč je založené fyzickými osobami, ktorých záujmom je záchrana a obnova historického areálu ôsmeho mlynu na Vydrici a využívanie tohto areálu - nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Bratislave, katastrálne územie N., zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX na zabezpečenie a rozvoj aktivít detí a mládeže, ako aj na ďalšie verejnoprospešné, rekreačné a prezentačné účely (bod 4.1.). Z obsahu stanov súd tiež zistil, že stanovy
združenia Klepáč rozlíšili členstvo v združení, a to na riadnych členov a čestných členov združenia s odlišnými právami a povinnosťami (Článok 5 a 6). Orgánmi združenia sú a) valné zhromaždenie, b) predsedníctvo, c) revízor (Článok 7). Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom združenia Klepáč a tvoria ho všetci riadni členovia združenia (bod 8.1.). Valné zhromaždenie najmä schvaľuje stanovy združenia, ich zmeny a doplnenia, ako aj ďalšie vnútorné predpisy združenia (bod 8.2.1.), schvaľuje plán činnosti, výročnú správu združenia a správu revízora (bod 8.2.5.), schvaľuje rozpočet združenia a správu o hospodárení združenia (bod 8.2.6.). Rokovanie valného zhromaždenia vedie predseda združenia alebo ním poverený člen predsedníctva (bod 8.6.). Predsedníctvo je štatutárnym a výkonným orgánom združenia, ktorý za svoju činnosť zodpovedá valnému zhromaždeniu (bod. 9.1.). Predsedníctvo riadi činnosť združenia v období medzi zasadnutiami valného zhromaždenia (bod 9.2.). Predsedníctvo najmä: zo svojich členov volí a odvoláva predsedu združenia (bod 9.5.1.). V mene združenia koná predseda združenia vždy spoločne s jedným členom predsedníctva tak, že k napísanému alebo vytlačenému názvu združenia pripoja svoje podpisy (bod 9.7.). Revízor je kontrolným orgánom združenia Klepáč, ktorý za svoju činnosť zodpovedá valnému zhromaždeniu (bod 10.1.). V Článku 11. stanov je upravené hospodárenie združenia. Všetky finančné prostriedky združenia sa ukladajú na samostatný účet združenia, ktorý je zriadený na tento účel v banke a menšia suma v príručnej pokladni združenia (bod 11.3.). Prostriedky združenia možno použiť na plnenie poslania, cieľov a činností združenia Klepáč v súlade s týmito stanovami (bod 11.5.). Hospodárenie sa uskutočňuje podľa schváleného rozpočtu. Za hospodárenie združenia zodpovedá predseda (bod 11.6.). V Článku 12. stanov sú upravené podmienky zániku združenia Klepáč.
45. Súd z predložených listinných dôkazov ako aj z verejne dostupných registrov zistil, že žalobca je fyzickou osobou a žalovaný je právnickou osobou evidovanou ako občianske združenie Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky s dátumom vzniku 18.08.2006.
46. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalobca bol jednou z osôb oprávnených disponovať s prostriedkami na bankovom účte združenia Klepáč. Uvedené vyplýva aj z e-mailovej komunikácie zo dňa 09.11.2009, v ktorej žalobca okrem iného poukazoval aj na vklady a výbery ním realizované. Z obsahu predmetného e-mailu zo dňa 09.11.2009 súd zistil, že žalobca okrem iného poukazoval na postup podľa Článku V, bod 2 nájomnej zmluvy a v obsahu predmetného e-mailu tiež uviedol výšku nájomného na rok 2009. Uvedený e-mail bol zaslaný Q. E. a v kópii členom združenia E..
47. Súd z pokladničného dokladu zo dňa 08.12.2009 ďalej zistil, že dňa 08.12.2009 Q. E. uhradil nájom Klepáč v sume 1.501,40 eur.
48. Z čestného prehlásenia datovaného dňa 28.09.2009 podpísaného žalobcom a B. D. a R. E. súd zistil, že žalobca dňa 28.09.2009 prehlásil, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálnom území N. a tieto v súčasnosti prenajíma združeniu Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici na základe platnej nájomnej zmluvy zo dňa 15.12.2008. Prehlásil, že súhlasí s poistením nehnuteľnosti a jeho vnútorného zariadenia nájomcom združeniu Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici.
49. Z revíznej správy združenia Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici datovanej dňa 14.09.2009 podpísanej Q. E., revízorom združenia Klepáč súd najmä zistil, že riadnymi členmi združenia Klepáč sú: N. K., Z. N., Z. M., E. M., Z. N., K. S., S. D., Q. E., B. E., Z. R., L. T., N. N. a čestnými členmi sú: A.. R. K., S. Robl. Predsedníctvo združenia má zloženie: N. K., predseda, Z. N., člen predsedníctva, Z. M., člen predsedníctva, Z. N., člen predsedníctva.
50. Zo zápisu z prerokovania návrhov na prijatie členov združenia Klepáč zo dňa 01.11.2006 súd okrem iného zistil, že Z. N. navrhol na prijatie za riadneho člena združenia Klepáč žalobca, ktorý tiež navrhol prijatie čestného člena združenia S. Q.. Predmetný zápis podpísali zakladajúci členovia, a to: žalobca, ďalej Z. M. a Z. N..
51. Súd ďalej zistil, že na základe splnomocnenia datovaného dňa 05.12.2006 žalobca ako predseda združenia Klepáč splnomocnil Z. M., člena predsedníctva združenia, aby počas jeho neprítomnosti v Bratislave vykonával všetky činnosti predsedu združenia Klepáč, a to pri všetkých konaniach týkajúcich sa združenia. Toto splnomocnenie je platné od jeho udelenia na dobu neurčitú. Z jeho obsahu vyplýva, že ho žalobca ako predseda združenia Klepáč ako splnomocniteľ podpísal dňa 06.12.2006 a jeho podpis
bol úradne overený a zapísaný do osvedčovacej knihy Hlavného mesta SR Bratislavy pod poradovým číslom 1865/2006. Z obsahu predmetného splnomocnenia tiež vyplýva, že plná moc bola prijatá.
52. Zo zápisu valného zhromaždenia združenia Klepáč zo dňa 03.12.2008 súd okrem iného zistil, že bodom 6. programu bol aj návrh nájomnej zmluvy na Klepáč. Rokovanie predmetného valného zhromaždenia otvoril a viedol žalobca ako predseda združenia. Každý list predmetného zápisu je podpísaný a súčasťou je aj prezenčná listina z ktorej vyplýva, že predmetného valného zhromaždenia sa zúčastnili okrem iných aj žalobca, Z. M., Q. E., Z. N., S. Q.. Z obsahu predmetného zápisu k bodu 6. programu súd zistil, že predsedajúci uviedol návrh nájomnej zmluvy medzi N. K. ako vlastníkom nehnuteľnosti Klepáč a združením. Zmluva by mala byť základným predpokladom pre ďalšie využívanie nehnuteľnosti v súlade so zámermi a cieľmi združenia. Návrh nájomnej zmluvy dostali členovia združenia na vyjadrenie pred konaním valného zhromaždenia. Pripomienky členov boli zapracované a upravené znenie návrhu bolo doručené členom združenia pred valným zhromaždením.
53. Z úplného znenia stanov združenia Klepáč zaregistrovaného na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky dňa 13.10.2016 súd okrem iného zistil, že sídlom združenia Klepáč je L. Z. 5, XXX 01 C. - H. Z..
54. Z obsahu e-mailu zo dňa 13.07.2016 súd najmä zistil, že žalobca zaslal žalovanému vyčíslenie nájomného za celé obdobie existencie zmluvy o prenájme zo dňa 15.12.2008 do 14.08.2016 v celkovej sume 9.306,59 eur. Z obsahu listu zo dňa 16.08.2016 súd zistil, že žalovaný písomne reagoval na predmetné vyčíslenie nájomného a z pokladničných dokladov zo dňa 13.08.2016 súd ďalej zistil, že došlo k úhrade nájomného v sume 2.128,75 eur a 3.606,27 eur, vo zvyšku namietol premlčanie.
55. Súd zistil, že žalovaný opakovane vyzýval žalobcu na základe písomných výziev na súčinnosť týkajúcu sa vyčíslenia nájomného v zmysle Článku V, bod 2 zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008.
56. Z dôkazov predložených žalobcom, a to aj vo fotodokumentácii, súd zistil, že žalovaný vykonáva na dotknutých nehnuteľnostiach činnosť, najmä organizuje pobytové tábory pre deti na Mlyne Klepáč, detské tvorivé dielne, detské oslavy, prevádzkuje bufet.
57. Z listiny označenej ako výmaz zápisu v liste vlastníctva č. XXXX datovanej dňa 20.10.2009 súd zistil, že žalobca žiadal kataster nehnuteľností v plnom rozsahu o výmaz zápisu v Časti B - nájomcu združenia Klepáč v dôsledku deklarovaného odstúpenia od zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008.
58. Z obsahu e-mailu zo dňa 25.02.2015 súd zistil, že žalobca v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 43C/117/2012 uviedol, že činnosť predsedu združenia a tým aj nájomcu za neprítomnosti zvoleného predsedu združenia vykonával v plnom rozsahu Z. M..
59. Zo zápisu z rokovania predsedníctva a členov združenia Klepáč z 21.08.2009 vyplýva, že v tom čase bol predsedom združenia Klepáč žalobca.
60. Súd tiež zistil, že medzi stranami sporu prebiehajú ďalšie súdne konania.
61. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vec právne posúdil nasledovne a aplikoval najmä ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ" alebo "Občiansky zákonník"), Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len "Ústava SR") ako aj ustanovenia CSP a s poukazom zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008 na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku týkajúce sa doručovania písomností strán, súd posudzoval doručovanie dotknutých písomností (najmä doručovanie oznámenia o výške nájomného za rok 2009 datovaného 29.06.2009 a odstúpenia dňa 31.07.2009 od zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008) v zmysle uvedených zmluvných dojednaní podľa ustanovení OSP v dotknutom čase platnom a účinnom právnom predpise.
62. Podľa prvej a druhej vety Článku 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. 63. Podľa prvej a druhej vety Článku 20 ods. 3 Ústavy SR vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.
64. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 65. Podľa § 3 ods. 2 OZ fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou. 66. Podľa § 18 ods. 1 OZ spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. 67. Podľa § 18 ods. 2 OZ právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. 68. Podľa § 19 ods. 1 OZ na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 69. Podľa § 19 ods. 2 OZ právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak. 70. Podľa § 19a ods. 1 OZ spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom. 71. Podľa § 19a ods. 2 OZ právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 72. Podľa § 19c OZ sídlo právnickej osoby musí byť určené pri jej vzniku. 73. Podľa § 20 ods. 1 OZ právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). 74. Podľa § 20 ods. 2 OZ za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. 75. Podľa § 22 ods. 1 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. 76. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. 77. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. 78. Podľa § 24 OZ zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. 79. Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. 80. Podľa § 31 ods. 4 OZ ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. 81. Podľa § 32 ods. 2 OZ ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal. 82. Podľa § 33 ods. 1 OZ ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. 83. Podľa § 33 ods. 2 OZ ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. 84. Podľa § 33 ods. 3 OZ ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.
85. Podľa § 33b ods. 1 OZ plnomocenstvo zanikne a) vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené, b) ak ho splnomocniteľ odvolal, c) ak ho vypovedal splnomocnenec, d) ak splnomocnenec zomrie. 86. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 87. Podľa § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. 88. Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. 89. Podľa § 35 ods. 3 OZ právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. 90. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 91. § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 92. § 40 ods. 2 OZ písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. 93. Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. 94. Podľa § 43 OZ účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. 95. Podľa § 46 ods. 2 OZ pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. 96. Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. 97. Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. 98. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 99. Podľa § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 100. Podľa § 131 ods. 1 OZ neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci. 101. Podľa § 131 ods. 2 OZ neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci. 102. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 103. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 104. Podľa § 520 OZ k omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide o plnenie veci, znáša veriteľ nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia. 105. Podľa § 522 OZ veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. V takých prípadoch je veriteľ najmä povinný nahradiť dlžníkovi náklady, ktoré mu tým vznikli. Ďalej naňho prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy veci. Okrem toho je dlžník oprávnený žiadať od veriteľa náhradu iných škôd spôsobených mu omeškaním, ak možno veriteľovi pripočítať zavinenie. 106. Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 107. Podľa § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 108. Podľa § 676 ods. 1 OZ nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
109. Podľa § 677 ods. 1 OZ zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. 110. Podľa § 686 ods. 1 OZ nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. 111. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti"). 112. Podľa § 1 zákona č. 599/2001 Z.z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami (ďalej len "zákon č. 599/2001 Z.z.") tento zákon upravuje osvedčovanie listín a podpisov na listinách (ďalej len "osvedčovanie") obvodnými úradmi a obcami. Obec vykonáva osvedčovanie v rámci výkonu samosprávy obce. 1) 113. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 599/2001 Z.z. pri osvedčovaní podpisu na listine obvodný úrad a obec zodpovedajú za to, že podpis na listine urobila alebo uznala za vlastný fyzická osoba, ktorej podpis je osvedčovaný, že sa podpísala do osvedčovacej knihy a že osvedčenie bolo vykonané spôsobom ustanoveným týmto zákonom. 114. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 599/2001 Z.z. osvedčovacia doložka osvedčenia pravosti podpisu na listine obsahuje a) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorej podpis bol osvedčený, b) rodné číslo fyzickej osoby, ktorej podpis bol osvedčený, c) adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorej podpis bol osvedčený, d) údaj, že podpis na listine urobila alebo uznala za svoj vlastný fyzická osoba, ktorej podpis bol osvedčený, e) poradové číslo, pod ktorým je osvedčenie zapísané v osvedčovacej knihe, f) údaj, akým spôsobom bola preukázaná totožnosť fyzickej osoby, ktorej podpis bol osvedčený (druh a číslo preukazu totožnosti, adresa pobytu 12) v čase osvedčovania), g) miesto a dátum osvedčenia, a ak je to potrebné, aj hodinu, kedy bola listina predložená. 115. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (ďalej len "zákon č. 83/1990 Zb.") občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie (ďalej len "združenia") a združovať sa v nich. 116. Podľa prvej vety § 2 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. združenia sú právnickými osobami. 117. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. práva a povinnosti člena združenia upravujú stanovy združenia. 118. Podľa Čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 119. Podľa Čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 120. Podľa Čl. 2 ods. 3 CSP ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. 121. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 122. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 123. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. 124. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 125. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 126. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 127. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
128. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. 129. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj 130. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 131. Podľa § 46 ods. 1 OSP adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý. 132. Podľa § 48 ods. 1 OSP písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú sa pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti prijme. 133. Podľa § 48 ods. 2 OSP ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
134. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd posúdil žalobu žalobcu ako nedôvodnú a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
135. Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou a pasívnou legitimáciou strán sporu ako aj procesnými podmienkami konania, a to aj z dôvodu, že žalobca opakovane v konaní poukazoval aj na samotnú existenciu resp. neexistenciu žalovaného ako právnickej osoby. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (§ 161 ods. 1 CSP) a ak by išlo o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd by konanie zastavil (§ 161 ods. 2 CSP). Ak by teda žalovaný ako subjekt práva vôbec neexistoval, súd by na strane žalovaného nemal s kým konať a konanie by musel zastaviť, a to s poukazom na ustanovenia § 61, § 62 respektíve § 64 CSP.
136. Taktiež žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca na základe darovacej zmluvy zo dňa 04.11.2009 previedol nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Súd však ex offo v konaní zisťoval aktívnu legitimáciu žalobcu a zistil, že vzhľadom na to, že žalobca aj ku dňu vyhlásenia rozsudku je výlučným vlastníkom dotknutých nehnuteľností, ktorých vypratania sa proti žalovanému domáha, je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný. Súd poukazuje na to, že aktívnu vecnú legitimáciu alebo pasívnu vecnú legitimáciu skúma vždy, a to v každom konaní, aj bez návrhu alebo akejkoľvek námietky sporových strán. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, samotný žalobca namietal pasívnu legitimáciu žalovaného, ktorého sám žaloval, proti ktorému jeho žaloba smerovala, zrejme neuvedomujúc si právny následok nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).
137. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca ako aj žalovaný majú ku dňu vyhlásenia rozsudku jednak procesnú subjektivitu a sú zároveň vecne legitimovanými. Žalovaný v konaní na základe výpisu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie registrácií zo dňa 02.06.2XX7 a zo dňa 06.06.2017, preukázal, že je podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov riadne registrovaným občianskym združením pod názvom Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici, so sídlom L. Z. XXXX/X., XXX 01 C. - H. Z., registračné číslo VVS/1-900/90-28623, IČO: 30 867 002, s dátumom vzniku 18.08.2006. Pokiaľ ide o
odpoveď Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 22.10.2015 poskytnutú žalobcovi na základe jeho žiadosti o sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, že ku dňu 31.12.2009 nebolo v registri občianskych združení evidované občianske združenie s názvom Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici so sídlom Zrínskeho 15, 811 03 Bratislava, súd poukazuje na to, že v rámci konania bola ako listinný dôkaz predložená výzva zo dňa 06.10.2009 adresovaná žalobcovi, z obsahu ktorej vyplýva, že žalovaný ako nájomca oznámil žalobcovi ako prenajímateľovi nasledovnú adresu pre písomný styk: Klepáč - združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici, Zrínskeho 15, 811 03 Bratislava. Táto skutočnosť, odlišná adresa sídla od adresy určenej na doručovanie písomností, aj to len dočasne, čo mal súd za preukázané z listinných dôkazov založených v spise, z ktorých vyplýva, že žalovaný sídlo zmenil z adresy Cabanova 36, Bratislava na adresu Cesta mládeže 5, Bratislava, nemá právny význam pre existenciu či neexistenciu právnickej osoby a je bez významu aj v tejto právnej veci, keďže žalovaný navyše preukázal oznámenie adresy na doručovanie písomností druhej zmluvnej strane, teda žalobcovi.
138. Sporným v konaní bola platnosť zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008 uzatvorená medzi žalobcom a združením Klepáč. Žalobca v súdnom konaní namietal absolútnu neplatnosť tejto zmluvy s uvedením dôvodu, že za nájomcu (žalovaného) nepodpísal danú zmluvu štatutárny orgán žalovaného, ktorého bol on sám (žalobca) predsedom. Uvedené tvrdil napriek skutočnosti, že sám žalobca bol signatárom dotknutej zmluvy ako prenajímateľ a zmluvu vlastnoručne podpísal, čo bolo v konaní nesporné. Sporným bola tiež platnosť odstúpenia od zmluvy zo dňa 31.07.2009 ako aj doručenie oznámenia žalobcu o výške nájomného za rok 2009 žalovanému.
139. Nesporným v konaní bolo, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktorých vypratania sa domáhal žalobou v tomto spore a tiež to, že žalovaný sa nachádza na dotknutých nehnuteľnostiach a vykonáva na nich činnosť. Sporným v konaní teda bola skutočnosť, či sa žalovaný na dotknutých nehnuteľnostiach nachádza oprávnene titulom zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008.
140. Nesporným bola v konaní skutočnosť, že na základe splnomocnenia datovaného dňa 05.12.2006 žalobca ako predseda žalovaného združenia splnomocnil Z. M., člena predsedníctva združenia, aby počas neprítomnosti žalobcu v C. vykonával všetky činnosti predsedu združenia Klepáč, a to pri všetkých konaniach týkajúcich sa združenia. Toto splnomocnenie žalobca udelil Z.ovi M.ovi na dobu neurčitú, bolo písomné, v zmysle zákonných ustanovení spĺňa všetky potrebné náležitosti na to, aby Michael Dragašič oprávnene konal v mene žalobcu ako predsedu združenia Klepáč, a to aj pri podpise dotknutej zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008. Nad rámec zákonnej požiadavky splnomocnenie obsahuje aj úradne overený podpis žalobcu ako splnomocniteľa za účelom overenia pravosti jeho podpisu.
141. V konaní bolo nesporné, ktoré osoby zmluvu o nájme nehnuteľnosti podpísali, a teda, že ju podpísal žalobca ako prenajímateľ a na strane nájomcu Z. M., S. Q. a Z. N.. V konaní bolo preukázané, že predmetná zmluva o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008 bola prerokovaná na valnom zhromaždení združenia Klepáč, ktorému dňa 03.12.2008 predsedal samotný žalobca. V súvislosti s otázkou platnosti zmluvy o nájme zo dňa 15.12.2008 súd teda poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na valnom zhromaždení združenia Klepáč dňa 03.12.2008, ktoré žalobca ako predseda združenia otvoril a viedol, samotný žalobca uviedol návrh predmetnej nájomnej zmluvy medzi ním (žalobcom) a združením Klepáč (žalovaným) ako základný predpoklad pre ďalšie využívanie nehnuteľnosti v súlade so zámermi a cieľmi združenia. Súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na to, že síce právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány) /§ 20 ods. 1 OZ/, avšak konať za iného v jeho mene je oprávnený aj jeho zástupca, pričom zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému /§ 22 ods. 1 OZ/ a zastúpenie môže vzniknúť okrem iného aj na základe splnomocnenia / § 23 OZ/. Pre právnické osoby je tiež charakteristický kolektívny spôsob tvorby vôle, a táto vôľa sa spravidla vytvára na najvyššom orgáne právnickej osoby, a teda v tomto prípade na valnom zhromaždení združenia Klepáč. Súd mal za to, že už na samotnom valnom zhromaždení dňa 03.12.2008 nielen samotný žalobca ale aj združenie Klepáč ako právnická osoba, jednoznačným spôsobom prejavili vôľu uzatvoriť zmluvu o nájme nehnuteľnosti Klepáč medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. V konaní však aj napriek takto prejavenej vôli bolo jednoznačne preukázané, že Z. M. bol žalobcom riadne splnomocnený na jeho zastupovanie ako predsedu združenia (žalovaného), a teda vôľa žalovaného pri uzatvorení dotknutej zmluvy o nájme nehnuteľnosti bola prejavená okrem iných aj prostredníctvom na to splnomocnenej osoby oprávnenej konať v mene predsedu združenia Klepáč,
pričom táto skutočnosť (udelenie splnomocnenia žalobcom Z. M.), a to aj vzhľadom na to, že ju žalobca výslovne nepoprel, súd považoval za nespornú /§ 151 ods. 1 CSP/. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že ak by aj splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva (a to aj za situácie, ak by splnomocniteľ toto prekročenie výslovne neschválil), platí, že prekročenie splnomocniteľ schválil, ak neoznámil osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel /§ 33 ods. 1 OZ/, pričom súd poukazuje už len na nedostatok logického ale aj právneho ponímania argumentov žalobcu, keďže nielenže splnomocnenie Z. M. žalobca sám udelil, ale o konaní na základe tohto splnomocnenia už v čase právneho úkonu na jeho základe (teda uzatvorenia zmluvy o nájme nehnuteľnosti) sám musel vedieť. Súd tiež poukazuje na to, že tak z uvedeného zápisu zo dňa 03.12.2008 ako aj zo samotnej zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008 vyplýva jednoznačný prejav vôle žalobcu, nevzbudzujúci pochybnosť o tom, čo chcel prejaviť /§ 34, § 35 OZ/. Súd teda poukazuje na to, že pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu týkajúcu sa absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008, túto súd posúdil na základe vykonaného dokazovania ako účelovú. Navyše, ak by súd vyhodnotil v danom prípade zmluvu ako absolútne neplatnú z dôvodu námietky žalobcu, že ju nepodpísal aj v mene žalovaného, sám by vlastne vopred zakladal takú neplatnosť. Pritom aj pri relatívnej neplatnosti platí, že sa jej nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Ide síce o odlišnú situáciu ako pri absolútnej neplatnosti, kedy je ex lege neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom /§ 39 OZ/. Podľa názoru súdu však tvrdenie žalobcu o absolútnej neplatnosti dotknutej zmluvy z dôvodu absencie podpisu žalobcu aj na strane nájomcu neobstojí (a to nielen z dôvodu, že súd mal za preukázané, že v mene nájomcu - žalovaného bola zmluva podpísaná na to oprávnenými osobami v súlade s bodom 9.7. v tom čase platných a účinných stanov združenia Klepáč). Súd poukazuje na to, že písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou (čo v danom prípade splnené bolo); pričom, ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy ani na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak /§ 40 ods. 3 OZ/. Pokiaľ teda žalobca dotknutú zmluvu o nájme nehnuteľnosti vlastnoručne podpísal ako prenajímateľ, jednoznačným spôsobom prejavil vôľu byť viazaný predmetnou zmluvou. Súd poukazuje aj na to, že v záhlaví uvedenej zmluvy sú jednoznačne špecifikované subjekty, ktoré zmluvu uzatvárali, pričom podpisy (a teda aj podpis žalobcu) celého právneho úkonu (zmluvy) obsahovo aj priestorovo uzatvárajú celú listinu, teda celý právny úkon a podpismi verifikujú ich prejav vôle byť viazaný danou zmluvou. Zo zmluvy tiež vyplýva, že dokonca každá jedna jej strana je podpísaná zmluvnými stranami, ako vyplýva z predloženého listinného dôkazu (samotnej zmluvy) všetkými jej signatármi. To, že žalobca zmluvu podpísal, žalobca nerozporoval, pričom podpis člena štatutárneho orgánu na listine sa považuje za osobný podpis právnickej osoby - teda v danom prípade združenia (žalovaného). Z dotknutej zmluvy tiež vyplýva, že osoby konajúce v mene nájomcu (žalovaného) konali na základe poverenia valného zhromaždenia zo dňa 03.12.2008, ako už bolo uvedené, ktorému predsedal samotný žalobca, a ktorý podpísal aj predmetný zápis valného zhromaždenia zo dňa 03.12.2008 obsahom ktorého bolo rokovanie týkajúce sa uzatvorenia zmluvy na nehnuteľnosti Klepáč. Čo sa týka podpisov zmluvných strán, samotný zákon nevyžaduje (s výnimkou zmlúv o prevode nehnuteľností) /§ 46 ods. 2 OZ/, aby prejavy vôle účastníkov zmluvného vzťahu boli na jednej listine. Preto, keďže je podpis žalobcu na prezenčnej listine zo zápisu z valného zhromaždenia zo dňa 03.12.2008, na ktorom sám žalobca uviedol návrh nájomnej zmluvy, je zrejmé, že jeho prejav vôle smeroval k jej vzniku. Súd tiež poukazuje na to, že samotná nájomná zmluva predpokladá oprávnenie konať vo veci zmluvy osobou splnomocnenou prenajímateľom (Článok XI, ods. 2) ako aj to, že zmluva bola uzatvorená po vzájomnom prerokovaní, podľa skutočnej a slobodnej vôle strán, určite, vážne a zrozumiteľne, na znak čoho zmluvu potvrdili svojimi podpismi na každej strane (Článok XI, ods. 6 nájomnej zmluvy).
142. Súd tiež poukazuje na to, že žaloba, písomné vyjadrenia žalobcu vo veci a ústne prednesy na pojednávaní sú vo vzájomnom rozpore. Na jednej strane žalobca koná tak, že zmluva je aj podľa jeho názoru platná a účinná (oznámil výšku nájmu nájomcovi, vyžaduje plnenie zmluvy a prijíma plnenia zo zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008) a na strane druhej dôvodí jej absolútnou neplatnosťou, ktorú v prípade, ak by súd pripustil, by spôsobil samotný žalobca jeho vlastným konaním. Súdu nie je zrejmé, ako môže zmluvná strana, ktorá sama prerokúva návrh zmluvy ako predseda valného zhromaždenia žalovaného, ktoré je v zmysle jeho stanov najvyšším orgánom a sama táto strana zmluvu vlastnoručne podpíše, neskôr uvádzať dôvody, že zmluva je neplatná v dôsledku toho, že táto strana dotknutú zmluvu nepodpísala aj v pozícii druhej zmluvnej strany, a to len s uvedením dôvodu, že jej označenie nie je pri označení názvu právnickej osoby, v mene ktorej mala konať aj za druhú zmluvnú stranu. Pritom jej označenie a podpis sa nachádza v tom istom dokumente a zo stanov žalovaného
jednoznačne vyplýva, že v mene združenia koná predseda združenia vždy spoločne s jedným členom predsedníctva tak, že k napísanému alebo vytlačenému názvu združenia pripoja svoje podpisy (bod 9.7.). Pokiaľ teda ide o podpisy na dotknutej zmluve, je nesporné, že na zmluve je podpis žalobcu, a to aj na každej strane zmluvy, aj na prvej strane, na ktorej sa nachádza aj názov združenia. Použitím aj jazykového či logického výkladu uvedeného ustanovenia bodu 9.7. stanov združenia Klepáč, táto podmienka podpisov predsedu a ďalšieho člena predsedníctva združenia pripojených k napísanému alebo vytlačenému názvu združenia potom bola tiež splnená. Keďže nikde nie je ustanovené, v akej blízkosti má byť podpis pripojený a ani to, že je potrebné uviesť funkciu podpisujúcej osoby. Podmienkou uvedeného ustanovenia bodu 9.7. stanov združenia Klepáč je podpis (nie označenie osoby ani funkcie či zmluvnej strany) pripojený k názvu, čo splnené bolo. Súd však poukazuje na to, že ide jednoznačne o špecifickú situáciu, avšak s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008 z ním uvedeného dôvodu sa súd nestotožnil. Za absolútne právne irelevantnú súd považoval argumentáciu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 07.05.2019, že žalobca z dôvodu právnej istoty, vzhľadom na argumentáciu žalovaného, od nájomnej zmluvy odstúpil. Súd jednak poukazuje na to, že nie je zrejmé, akú argumentáciu v dotknutom čase, kedy malo dôjsť k odstúpeniu, má žalobca na mysli, a tiež poukazuje na to, že právna argumentácia odstúpenia od právneho úkonu, ktorý považuje tá istá osoba za absolútne neplatný, dáva do úplného rozporu skutkových tvrdení a právneho zhodnotenia veci zo strany žalobcu.
143. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že vlastnícke právo je nepochybne významnejšie právo ako nájomné, súd sa s uvedeným stotožňuje, avšak k uvedenému tvrdeniu uvádza nasledovné. Podľa samotnej Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok, avšak vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom /Článok 20 Ústavy SR/. Obsahom vlastníckeho práva je oprávnenie vlastníka v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním /§ 123 OZ/ s tým, že vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje /§ 126 OZ/. Keďže mal súd za preukázané, že žalobca dňa 15.12.2008 uzatvoril so žalovaným nájomnú zmluvu, ktorej súd platnosť posúdil súd ako prejudiciálnu otázku v tomto spore (v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/345/2015-129), a teda žalobca sám, na základe vlastného uváženia nakladal s dotknutými nehnuteľnosťami a tieto prenajal, nemôže, napriek tomu, že je nepochybne výlučným vlastníkom dotknutých nehnuteľností, domáhať sa vydania veci (vypratania) týchto nehnuteľností proti oprávnenému nájomcovi. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ teda žalobca sám z vlastnej vôle (dobrovoľne) vstúpil do zmluvného vzťahu so žalovaným, čo bolo v konaní preukázané, nemôže sa domáhať ochrany proti osobe, ktorá je oprávneným užívateľom predmetu jeho vlastníckeho práva.
144. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na skutočnosť, že samotný zákon predpokladá prioritu odstránenia rozporov medzi účastníkmi občianskoprávnych vzťahov predovšetkým dohodou /§ 3 ods. 2 OZ/. Z uvedeného dôvodu, postup žalobcu, tak pri plnení práv a povinností zo zmluvy o nájme zo dňa 15.12.2008 ako aj v samotnom súdnom konaní je minimálne rozporný. Na jednej strane argumentuje, že dotknutá zmluva je neplatná (pričom jej neplatnosť spochybnil až v súdnom konaní) a na strane druhej vyžadoval a vyžaduje plnenie povinností z dotknutej zmluvy bez toho, aby sám v zmysle jej zmluvných dojednaní poskytoval potrebnú súčinnosť druhej strane. Je síce právom zmluvnej strany, za zákonom ustanovených alebo zmluvne dojednaných podmienok odstúpiť od zmluvy, avšak je minimálne rozporná skutočnosť, že by pri nezaplatení prvej platby nájomného zmluvná strana takéto oprávnenie využila bez toho, aby vyzvala druhú zmluvnú stranu na plnenie a v prípade omeškania s plnením žiadala prípadne zákonné úroky z omeškania /§ 517 OZ/. V tejto súvislosti súd pritom poukazuje na to, že k omeškaniu dlžníka nemôže dôjsť, ak veriteľ neposkytne dlžníkovi potrebnú súčinnosť na splnenie dlhu /§ 520 OZ/, pričom sám veriteľ sa dostáva do omeškania, ak neposkytne v čase plnenia potrebnú súčinnosť na splnenie dlhu /§ 522 OZ/. Súd poukazuje na to, že samotný žalobca zmluvne deklaroval poskytnutie potrebnej súčinnosti pre účely plnenia zmluvy. Súd tiež poukazuje na to, že poslanie a ciele združenia a účel nájmu, súladné s napĺňaním želania R. K.-Q. vyplývajú tak zo stanov združenia Klepáč, ako aj z nájomnej zmluvy a všetky strany, vrátane žalobcu sa zaviazali zmluvu dobrovoľne plniť (Článok XI, ods. 6 nájomnej zmluvy).
145. Súd tiež poukazuje na to, že argumenty žalobcu týkajúce sa odstúpenia od zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 15.12.2008 z dôvodu právnej istoty pre prípad, ak by aj uvedená zmluva bola platná, sú rozporné. Tento dôvod totiž žalobca uviedol až v priebehu súdneho konania. Neplatnosti zmluvy sa nedomáhal a odstúpenie od zmluvy podľa predložených listín mal realizovať z dôvodu, že žalovaný nezaplatil nájomné na základe jeho oznámenia o výške nájomného za rok 2009. Možno sa len domnievať, prečo by subjekt, ktorý považuje určitý právny úkon za absolútne neplatný, v zmysle zmluvného dojednania obsiahnutého v tomto právnom úkone, vyzýval druhú zmluvnú stranu na plnenie zo zmluvy, a tým mal pre neplnenie, podľa jeho tvrdenia, dôvod na odstúpenie od zmluvy. Čo v prípade, ak by zaslal oznámenie o výške nájomného na adresu sídla združenia (žalovaného) a tento by ihneď plnil tak, ako to urobil aj neskôr, keď sa dozvedel o výške nájomného z e-mailu zo dňa 09.11.2009 a nájomné zaplatil v stanovenej lehote 30 dní od predmetného oznámenia, t.j. dňa 08.12.2009. Otázkou tiež ostáva, z akého dôvodu, ak mal žalobca záujem na plnení zmluvy a v konaní bolo preukázané, že v dotknutom čase (teda v čase oznámenia o výške nájomného za rok 2009 ako aj odstúpenia od zmluvy) a aj ako sám tvrdil, bol predsedom združenia (žalovaného), a teda štatutárnym orgánom, z akého dôvodu teda neplnil (nezaplatil vyčíslené nájomné) v mene združenia on sám, ale podľa jeho tvrdení pristúpil k odstúpeniu od zmluvy. Samotný žalobca poukazoval na to, že sám kľudne mohol zaslať oznámenie o výške nájomného za rok 2009 na adresu sídla žalovaného a sám mohol prevziať ako aj odstúpenie od dotknutej zmluvy, nie je preto zrejmé, z akého dôvodu teda túto možnosť nevyužil aj pri peňažnom plnení v mene združenia, navyše za situácie, keď bolo v konaní preukázané (z listín predložených samotným žalobcom), že mal dispozičné oprávnenie k bankovému účtu združenia Klepáč, čo je pochopiteľné, keďže bol jeho predsedom, ktorý v zmysle stanov zodpovedal za hospodárenie združenia (bod 11.6. stanov). Súdu tiež nie je zrejmé to, že pokiaľ žalobca považoval / považuje zmluvu o nájme za absolútne neplatnú, z akého dôvodu sa dovoláva jej ustanovení, a to aj možnosti odstúpenia od zmluvy. Od zmluvy totiž môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo ak je to účastníkmi dohodnuté /§ 48 ods. 1 OZ/. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobca prijal (a to opakovane) aj peňažné plnenie titulom nájmu z dotknutej zmluvy, na ktorej absolútnu neplatnosť a zároveň zrušenie v dôsledku odstúpenia poukazuje. Súd tiež poukazuje na to, že ak by pripustil argument žalobcu, že zmluva o nájme je absolútne neplatná z dôvodu absencie riadneho podpísania zo strany štatutárneho orgánu žalovaného, potom samotný žalobca by svojim tvrdením sám zakladal rovnaký dôvod aj pri odstúpení od zmluvy o nájme, ktorého prevzatie on sám ako štatutár na strane nájomcu nepodpísal. Súd tiež poukazuje na to, že odstúpenie od zmluvy je právom a nie povinnosťou zmluvnej strany a v súvislostiach tejto veci sa javí také konanie žalobcu ako absolútne rozporuplné. Prejav vôle, a to aj samotného žalobcu totiž smeroval k vzniku zmluvného vzťahu na dobu (minimálne) 30 rokov, je preto nepochopiteľný dôvod, pre ktorý by prenajímateľ ihneď pristúpil k jednostrannému odstúpeniu od zmluvy a nesledoval pritom jej deklarované poslanie, účel a cieľ zmluvy ako aj stanov združenia Klepáč. Podľa Článku X, ods. 1 nájomnej zmluvy v prípade podstatného porušenia tejto zmluvy bol prenajímateľ oprávnený (a nie povinný) odstúpiť od tejto zmluvy. Ak niekto vstupuje do zmluvného vzťahu na nie krátke obdobie (dokonca v trvaní 30 rokov s možnosťou opätovného predĺženia) je prirodzené, že má záujem na plnení zmluvy a komunikácii s druhou zmluvnou stranou, a to aj v prípade prípadného porušenia zmluvných dojednaní v záujme naplnenia účelu zmluvy a dosiahnutia dobrovoľného splnenia porušených povinností v primeranej dodatočnej lehote. Koniec koncov samotná nájomná zmluva predpokladá súčinnosť pri dosahovaní účelu tejto zmluvy, a to nielen zo strany nájomcu, ale aj zo strany prenajímateľa (Článok VI, ods. 3) a prípadné sankcie v podobe zmluvnej pokuty, resp. zmluva predpokladá aj poskytnutie lehoty nie kratšej ako 15 dní na odstránenie protiprávneho stavu (Článok VIII, ods. 2). V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na nasledovné. Žalobca tvrdil a dokladoval súdu písomnosti o tom, že mal oznámiť výšku nájomného za rok 2009 žalovanému dňa 29.06.2009 a pristúpiť k odstúpeniu od zmluvy dňa 31.07.2009, z dôvodu neuhradenia nájomného do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia vystaveného prenajímateľom. Súd však poukazuje na to, že z Článku X, ods. 2 písm. f) zmluvy o nájme nehnuteľnosti jasne vyplýva, že pod podstatným porušením zmluvy zo strany nájomcu sa rozumie omeškanie s úhradou o viac ako 30 dní. Keďže nie je uvedené zrozumiteľne od kedy plynie uvedená lehota 30 dní, súd vo vzájomnej súvislosti s Článkom V, ods. 3 nájomnej zmluvy, podľa ktorého sa nájomca zaväzuje uhradiť nájomné do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia, má za to, že pokiaľ mal nájomca lehotu 30 dní od doručenia oznámenia na zaplatenie nájomného, tak do omeškania sa mohol dostať až po uplynutí tejto lehoty a až v prípade, ak by bol v omeškaní 30 dní, až vtedy by mohlo dôjsť k podstatnému porušeniu zmluvy a nie skôr, teda za danej situácie podľa dotknutej zmluvy by žalobca dňa 31.07.2009 nemal ani zákonný ani zmluvný dôvod na odstúpenie od zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008, keďže ani podľa žalobcom tvrdených skutočností v tom čase (31.07.2009) by žalovaný nebol v omeškaní so zaplatením nájomného o viac ako 30 dní.
146. Pokiaľ ide o doručovanie písomností, a teda relevantnosť doručenia oznámenia o výške nájomného za rok 2009 datovaného 29.06.2009 a odstúpenia zo dňa 31.07.2009 od zmluvy o nájme nehnuteľnosti, súd má za to, že predmetné písomnosti neboli žalovanému riadne doručené a aj prípadné osobné prevzatie týchto dokumentov Z. N. a S. Q. je právne neúčinné. Strany sa zmluvne dohodli, že účinky oznámenia, ale najmä odstúpenia nastanú jeho doručením a odkázali pritom na ustanovenia v tom čase platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ustanovení tohto predpisu pritom zákon výslovne predpokladal doručovanie písomností prioritne na adresu sídla právnickej osoby uvedenú v príslušnom registri, v ktorom je zapísaná (§ 46 ods. 1, § 48 ods. 1, 2 OSP), a to osobám oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Žalobca v konaní nepreukázal ani to, či doručoval predmetné písomnosti na adresu sídla žalovaného a ani to, že by Z.Z. alebo S. Q. boli osobami oprávnenými na prevzatie týchto písomností v zmysle zákonných požiadaviek. Pritom žalobca sám na jednej strane argumentuje nedostatkom riadneho spôsobu konania v mene žalovaného z dôvodu absencie jeho osobného konania ako predsedu združenia Klepáč a na druhej strane sám žalobca takýmto konaním (bez účasti pri právnom úkone konajúceho predsedu združenia Klepáč), a to pri prevzatí oznámenia o výške nájomného za rok 2009 a odstúpenia od zmluvy, argumentuje. Súd mal teda za preukázané, že žalovanému nebola právne účinným spôsobom oznámená výška nájomného za rok 2009 a žalobca nebol oprávnený odstúpiť od zmluvy v dôsledku nesplnenia povinnosti uhradiť nájomné za rok 2009 zo strany žalovaného.
147. Pre úplnosť, čo sa týka čestného prehlásenia žalobcu zo dňa 28.09.2009 v súvislosti s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.12.2017, v ktorom uviedol, že „v skutočnosti je toto čestné prehlásenie dôkazom presného opaku a to, že žalovaný vedel v danom čase, že došlo k odstúpeniu od nájomnej zmluvy“ súdu nie je zrejmé, z čoho toto tvrdenie žalobca odvodzuje, keďže už neuviedol, z akého dôvodu považuje predmetné čestné prehlásenie za dôkaz presného opaku, a teda, že žalovaný vedel, že došlo k odstúpeniu. Z obsahu predmetného dokumentu žiadna taká informácia nevyplýva, a to ani len náznakom.
148. Taktiež, pokiaľ ide o vyjadrenia žalobcu, ktorými sa v tomto spore vyjadril aj k iným konaniam vedeným súdmi medzi stranami sporu, súd poukazuje na to, že samotný právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 15.11.2016 tvrdil, že podľa jeho názoru „konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 7C/421/2009 je z hľadiska hmotného ako aj procesného práva absolútne nesprávne, trpí základnými vadami, preto ho považuje za nezákonné.“ Následne však v priebehu konania, po vydaní uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/61/2017-903 začal argumentovať aj týmto konaním a poukázal na závery odvolacieho súdu v uvedenej veci. V tejto súvislosti súd však najmä poukazuje na to, že procesný predpis explicitne ustanovuje, ktorými rozhodnutiami a kedy je súd prvej inštancie viazaný (§ 193, § 391 ods. 2 CSP), a to aj s poukazom na ustanovenie Čl. 2 CSP.
149. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, keďže súd z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval zmluvu o nájme nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2008 uzavretú medzi stranami sporu za absolútne neplatnú a odstúpenie žalobcu zo dňa 31.07.2009 od predmetnej nájomnej zmluvy nepovažoval za dôvodné ani účinné a mal za preukázané, že žalovaný užíva dotknuté nehnuteľnosti, ktorých vypratanie je predmetom tohto sporu, oprávnene, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I. výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
150. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). O tomto nároku súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný mal plný úspech vo veci, súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku č. II. výrokovej časti tohto rozsudku a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, teda v rozsahu 100 %.
151. O výške náhrady trov konania, ktorú súd priznal žalovanému rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie /§ 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III /§ 362 ods. 1 CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Ak strana sporu nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom, druhá strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /§ 220 ods. 1 CSP/.
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.