Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/99/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobkyne P. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXXX/ XX, XXX XX D., zastúpená Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka, so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO. 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.526,04 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.526,04 Eur s príslušenstvom, t. j. úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.523,04 Eur od 07.12.2016 do zaplatenia, z titulu Zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. 8500001507 zo dňa 29.11.2010, uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným a náhrady trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

2. Tunajší súd rozsudkom č. k. -28 zo dňa 16. 03. 2017 zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 1 526,04 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, konanie o zaplatenie 5,00 % ročných úrokov z omeškania zo sumy 1 526,04 Eur od 7.12.2016 do zaplatenia zastavil a zároveň žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu - 100 %.

3. Prvostupňový súd rozhodnutie č. k. -28 zo dňa 16. 03. 2017 odôvodnil tým, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500001507 zo dňa 29.11.2010 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou, podľa ustanovenia a nasl. , pretože bola uzatvorená medzi žalovaným ako právnickou osobou konajúcou v rámci predmetu svojho podnikania a žalobkyňou ako fyzickou osobou - spotrebiteľkou, ktorá pri jej uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. v rámci výkonu svojho zamestnania alebo povolania. Základnou črtou každej spotrebiteľskej zmluvy je, že sa na ňu subsidiárne vzťahuje bez ohľadu na to, či bola spotrebiteľská zmluva pôvodne uzavretá podľa o spotrebiteľských úveroch. Vo všeobecnosti pre zmluvu o úvere platí, že je zmluvou, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky v stanovenej výške a dlžník sa zväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Pre zmluvu o úvere nestanovuje žiadnu formu. Podstatnými časťami zmluvy sú určenie subjektov (veriteľa a dlžníka) a určenie poskytovaných peňažných prostriedkov, čo do čiastky a meny.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere, naopak musí byť pod následkom neplatnosti uzatvorená v písomnej forme, pričom oproti zmluve o úvere podľa , musí obsahovať popri všeobecných náležitostiach zmluvy o úvere aj iné náležitosti uvedené v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má rôzne právne následky v závislosti od jednotlivých náležitostí a od následného správania sa zmluvných strán. Veriteľ je povinný požadované prostriedky poskytnúť v lehote, ktorú si strany dohodli, alebo ktorú stanovil dlžník, inak bez zbytočného odkladu po doručení žiadosti. Povinnosťou veriteľa je prijať vrátené prostriedky a to i pred dohodnutou lehotou. Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote dohodnutej v zmluve, inak podľa všeobecných ustanovení , alebo ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie, podľa ustanovení . V prvom rade je potrebné uviesť, že "bezúročnosť" a "bezpoplatkovosť" úveru nesúvisí s platnosťou úverovej zmluvy. Je len dôsledkom toho, že v platnej úverovej zmluve nie sú uvedené zákonom požadované náležitosti podľa až k/, a a nemá predpísanú písomnú formu, alebo je v nej nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Prijatie plnenia z takejto úverovej zmluvy nie je bezdôvodným obohatením. Na druhej strane však prijatie plnenia nad tento rámec (teda prijatie plnenia prevyšujúceho istinu úveru) už možno považovať za bezdôvodné obohatenie, resp. získanie majetkového prospechu bez právneho dôvodu. Keďže žalobkyňa v žalobe mala za to, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, súd skúmal, či Zmluva o úvere má všetky zákonom požadované náležitosti. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 70,01 %. Na internetovej stránke NBS možno zistiť úrokové sadzby podobných úverov poskytovaných obchodnými bankami v rovnakom období ako je uzavretá Zmluva o úvere. Podľa prehľadu priemerných úrokových mier zo spotrebiteľských úverov poskytovaných pre domácnosti v období rokov 2010 a 2011 (Zmluva o úvere uzavretá 29.11.2010) na obdobie od 1 do 5 rokov (Zmluva o úvere uzavretá na 30 mesiacov) bola úroková sadzba vo výške 14,64 %, čo znamená, že dohodnutá úroková sadzba je viac ako päťnásobne vyššia. Preto súd nemá pochybnosti o tom, že úroková sadzba úveru vo výške 70,01 % je neprimeraná odplata za úver. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. Obč. zák., teda sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vždy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 31.07.2009). Neplatnosť dojednania úrokov v Zmluve o úvere nespôsobuje sama o sebe neplatnosť zmluvy ako celku a to z dôvodu oddeliteľnosti časti dojednania o úrokoch od ostatného obsahu zmluvy. Preto potom súd považoval zmluvu o úvere za neplatnú iba v časti týkajúcej sa dohodnutej výšky úrokovej sadzby úveru. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe uviedla, že Zmluva o úvere neobsahuje zákonom požadované náležitosti, súd má za to, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa ustanovenia a to termín konečnej splatnosti úveru. V Zmluve je splatnosť úveru uvedená ako "30 mesiacov" a splatnosť splátok "28. deň v mesiaci", čo nie je dostačujúce, vzhľadom na požiadavku zákonodarcu, aby termín konečnej splatnosti bol uvedený ako kompletný časový údaj. Významom tejto náležitosti zmluvy je, aby spotrebiteľ už bol pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, resp. kedy a v akej výške a ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti (splácať istinu, úroky a poplatky) vyplývajúce zo zmluvy. Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru jedným časovým údajom, ktorý bude predstavovať konečnú splatnosť úveru. Nestačí dedukcia z toho, že splátky sú splatné vždy do 28. dňa v mesiaci a že ich celkový počet má byť 30 splátok. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí jednoznačne o jednej z náležitostí zmluvy - konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, teda musí ísť o jeden konkrétny dátum, inak by zákonodarca považoval za postačujúce uviesť, že v zmluve majú byť uvedené len údaje, z ktorých sa dá konečná splatnosť zistiť, resp. vypočítať, ale takto to v zákone uvedené nie je. Údaj - dátum konečnej splatnosti v Zmluve o úvere absentuje. Navyše z údajov uvedených v Zmluve o úvere, bez uvedenia dátumu splatnosti prvej splátky, ani nie je možné dospieť k dátumu konečnej splatnosti úveru. Preto potom súd mal za to, že Zmluva o úvere neobsahuje dátum konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na uvedené, súd s poukazom na ustanovenie a v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere dospel k tomu záveru, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. 8500001507 zo dňa 29.11.2010 uzavretej medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov. Keďže neuvedenie povinnej náležitosti zmluvy o úvere a to dátumu konečnej splatnosti úveru a tiež uvedenie výšky úrokov z úveru v rozpore s ustanovením , sami o sebe majú za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Súd sa už ďalej nezaoberal ďalšou argumentáciou strán sporu ohľadne náležitostí Zmluvy o úvere, ktorá by už nemala vplyv na záver súdu týkajúci sa toho, že predmetný úver je potrebné považovať za bez úrokov a bez poplatkov.

4. Prvostupňový súd mal za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto žalovaného zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy vo výške 1 526,04 Eur (výrok I.), konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 526,04 Eur od 07. 12. 2016 do zaplatenia zastavil (výrok II.) a zároveň žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti rozsudku č. k. -28 zo dňa 16. 03. 2017 podal žalovaný v zákonej lehote odvolanie zo dňa 09. 05. 2017, doručené tunajšiemu súdu dňa 11. 05. 2017 proti výroku I a proti výroku III a to z dôvodov podľa , pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a , nakoľko súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj podľa a , nakoľko zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo - , nakoľko rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd rozhodol na základe nepríslušnej právnej normy. Ako základnú skutočnosť, pre ktorú podával odvolanie je postup a záver súdu ohľadne vznesenej námietky premlčania. Podľa odôvodnenia napádaného rozsudku (bod 34), súd vychádzal z toho, že žalovaný mal poskytnúť úver s nesprávnou RPMN a neobhájiteľne skryť vysokú cenu úveru. Na základe toho sa potom vedome obohacoval na úkor žalobcu a preto vychádzal z 10 ročnej objektívnej premlčacej lehoty. V konaní pred súdom nebol vykonaný žiadny dôkaz, na základe ktorého súd dospel k skutkovým záverom, ktorými odôvodňuje vyhodnotenie vznesenej námietky premlčania a jej neuznanie. Súd takéto dôkazy v rozsudku ani neoznačuje, v dôsledku čoho sa záver o 10 ročnej premlčacej lehote, nedá spojiť ani so žiadnou právnou normou. Súčasne z rozsudku nie je zrejmé ani to, či v súdom označených skutkových okolnostiach ide o taký zákonný prípad, pri ktorom je možné hovoriť o získaní bezdôvodného obohatenia, pri ktorom platí 10 ročná objektívna premlčacia lehota. Súd v napádanom rozsudku neuvádzal žiadne právne posúdenie, teda také skutočnosti, ktoré by dostatočne zrozumiteľne a jednoznačne zdôvodnili postup podľa určitej právnej normy. Na základe uvedeného tvrdil, že súd predčasne, neúplne a nepresvedčivo zdôvodnil svoj záver o 10 ročnej premlčacej lehote. Na odôvodnenie neoznačil žiadny zákonný dôkaz, súdom uvádzané dôvody (nesprávna RPMN) nie je podložená žiadnym dôkazom a rovnako tak ani skrývanie ceny úveru (napokon, súd túto cenu v podobe úrokovej sadzby uvádza v bode 28 odôvodnenia rozsudku ako skutočnosť, ktorá mu bola zrejmá priamo zo zmluvy, a nemusel ju zložito zisťovať). Rozhodnutie o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi 1 526,04 Eur odôvodnil súd neplatnosťou dohody o úrokoch (bod 28 odôvodnenia rozsudku) a ďalej bezúročnosťou úveru. Neplatnosť dohody o úrokoch súd odôvodnil porovnaním založeným na priemernej úrokovej sadzbe bánk, zverejňovanej NBS. Postup súdu považoval za nezákonný, pretože nie je založený na použití príslušnej právnej normy. Základná úprava regulácie výšky úrokov pre úverovú zmluvu bola v čase uzavretia zmluvy uvedená v . Z uvedeného vyplýva, že argument súdu zneplatňujúci dojednanie o úroku ako také je nielen nedôvodný, ale v rozpore so zákonom. Uvedené zákonné ustanovenie teda reguluje otázku platnosti dohody o úrokoch a právne dôsledky spojené s tým, ak je dohodnutý úrok vyšší než určuje zákon. Pre určenie, aká výška úroku je prípustná je rozhodujúce ustanovenie podľa platného ku 29.11.2010. Záver súdu je v rozpore s , ako aj s . Ak je totiž určitá otázka riešená v právnom poriadku osobitným ustanovením, potom aplikácia všeobecného ustanovenia (použiteľného pre prípad absencie konkrétnej, špeciálnej úpravy), je vylúčená. To platí aj pre otázku posudzovania výšky odplaty, ktorá bola v čase uzatvárania zmluvy regulovaná osobitnou právnou úpravou (lex specialis) a nie na základe všeobecnej regulácie (lex generalis). Súd odkazuje na priemerné úrokové sadzby bánk, čo je postup odporujúci nielen , ale zároveň postup, ktorý nemá oporu v žiadnom zákone. Ani závery súdu o bezúročnosti úveru - podľa neho - nie sú správne. Vo vyjadrení poukázal na konkrétne dôvody a skutočnosti, ktoré podporujú ním prezentované stanovisko o tom, že uvedený údaj zmluva obsahuje. Súd na túto jeho procesnú obranu nereflektoval. Z článku 4. bodu 4.6. zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým je Dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ktoré bolo súdu predložené spolu so zmluvou a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, viď čl.7 bodu 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Zmluva teda obsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti. Aj keď povinnosťou súdu síce nie je sa stotožniť s tvrdením sporovej strany, ale jeho povinnosťou je tvrdenie strany sporu vyhodnotiť. Vo veci sa žalovaný vyjadril a uplatnil konkrétne vecné argumenty, ktorými sa však súd vôbec nezaoberal a preto jeho záver o bezúročnosti je minimálne predčasný. Preto žalovaný navrhol zrušiť napádaný rozsudok v celom rozsahu a žalobu zamietnuť, eventuálne vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní a náhradu iných trov odvolacieho konania za súdny poplatok, platený na základe podaného odvolania.

6. Na základe odvolania žalovaný žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a žalobu zamietol, eventuálne vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní a náhradu iných trov.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, v zmysle ustanovenia (ďalej len „") v rozsahu danom ustanovením a a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené.

8. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal na tú skutočnosť, že pri bezdôvodnom obohatení je dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo z objektívneho hľadiska a v tom čase preukázať úmysel veriteľa, resp. jeho zavinenie, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či je potrebné aplikovať 3 ročnú alebo 10 ročnú premlčaciu lehotu. Z uvedeného teda zákonite vyplýva, že v prvom rade je potrebné správne právne posúdiť, z akého dôvodu došlo k bezdôvodnému obohateniu, podľa . Iná situácia nastáva, napr. pri bezdôvodnom obohatení bez právneho dôvodu, ako pri bezdôvodnom obohatení z neplatného právneho úkonu z časového hľadiska, kedy k obohateniu reálne došlo. Až po správnom určení okamihu, kedy k obohateniu došlo, je možné pristúpiť ku skúmaniu zavinenia veriteľa, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Žalobca musí preukázať, že v čase, kedy došlo k obohateniu, mal žalovaný úmysel získať majetkový prospech na jeho úkor. V prípade nepreukázania úmyslu žalovaného (vedomostnej aj vôľovej zložky úmyslu) musí byť aplikovaná všeobecná 3 ročná objektívna lehota.

9. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo uznesením č. k.: -88 zo dňa 31. 01. 2019, rozsudok zrušil vo výroku I. a vo výroku III. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prvostupňový súd v súlade s vyššie uvedenými právnymi závermi vyššieho stupňa vyplývajúcimi z jeho uznesenia (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.: -88 zo dňa 31. 01. 2019) tunajší súd opätovne pristúpil k prejednaniu veci.

10. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 07. 05. 2019. Žalovaný sa pojednávnaia nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil.

11. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že na podanej žalobe a jej dôvodoch trvá ako aj všetkých svojich stanoviskách a vyjadreniach a mala za to, že ňou uplatňovaný nárok je dôvodný.

12. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, na vznik ktorého neexistuje právny dôvod, žiadna zmluva, resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené, v minulosti tiež nazývané neoprávnený majetkový prospech.

13. Pre vznik bezdôvodného obohatenia je nevyhnutné naplnenie znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy, ktorou je ustanovenie a . Okrem zisku majetkového prospechu obohateným subjektom (zvýšenie aktív alebo zníženie pasív, prípadne nezmenšenie majetkového stavu, hoci by sa za bežných okolností stalo) je to aj právny dôvod plnenia na jeho strane, ktorý od počiatku neexistoval alebo dodatočne odpadol, alebo plnenie z neplatného právneho úkonu alebo získanie majetkového prospechu z nepoctivých zdrojov. Pri naplnení obidvoch týchto znakov vzniká povinnosť vydať to, o čo sa príjemca plnenia bezdôvodne obohatil tomu, na koho úkor sa obohatil (rozsudok NS ČR sp. zn. ). O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého počiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neplatnosť právneho úkonu môže byť absolútna alebo relatívna (ak bola uplatnená).

14. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu dvojročnú a objektívnu trojročnú dobu, v prípade úmyselného obohatenia 10 ročnú. Odlišný a na sebe nezávislý je začiatok, priebeh plynutia aj ich skončenie. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu bezdôvodné obohatenie z neho získané vzniká od samého vzniku právneho úkonu. V prípade relatívne neplatného právneho úkonu o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť až od okamihu úspešného dovolania sa relatívnej neplatnosti (keď prejav oprávneného došiel druhému účastníkovi právneho úkonu). Pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu ešte žiaden z účastníkov nezískal bezdôvodné obohatenie, ktoré by bolo možné uplatňovať.

15. V ustanovení je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, ktorá je v ods. 2 limitovaná objektívnou premlčacou dobou. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa teda premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr sa však právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je v stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to: subjektívna dvojročná, a objektívna trojročná, resp. desaťročná. Obe premlčacie doby sú rovnocenné a na premlčanie práva stačí uplynutie ktorejkoľvek z nich. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania). Ich začiatok, plynutie i koniec je stanovený odlišne. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívna. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna doba nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. Najskôr teda začína plynúť naraz s objektívnou. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčísliteľnej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde.

16. Objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia je v zmysle trojročná (v prípade úmyselného zavinenia 10 ročná) a počiatok jej plynutia sa určí odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. zdôrazňuje, že pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné vychádzať zo skutočnej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo a kto ho získal. Touto vedomosťou nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nemožno spájať s okamihom, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, len s okamihom, v ktorom si musela byť vedomá toho, že bez existujúceho právneho dôvodu plnenia previedla na účet žalovaného vyššiu čiastku (NS ČR ). Nie je významné, či oprávnený subjekt má také právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť tieto skutkové okolnosti a zistiť, že zmluva podľa ktorej plnil, je bezúročná a bez poplatkov.

17. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, žalobkyňa je účastníčkou viacerých obdobných zmluvných vzťahov s nebankovými subjektmi poskytujúcimi úvery. Už minimálne vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa uzavretím zmlúv o úvere s viacerými nebankovými spoločnosti, napr. Pohotovosť, Provident a ProfiCredit musela mať vedomosť o inštitúte bezdôvodného obohatenia, aj o náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následkoch ich nedodržania (čo vyplýva aj z jej výpovede zo dňa 07. 05. 2019, kde uviedla, že úvery poskytnuté ostatnými nebankovými subjektmi boli bezúročné a bezpoplatkov). Nejde o vedomosť právnej kvalifikácie podľa , ale znalosť skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť.

18. Bez právneho významu je skutočnosť, že podľa výpovede právnej zástupkyne žalobkyne sa žalobkyňa na svojho právneho zástupcu obrátila so žiadosťou o pomoc v marci 2016. Vznik preukázanej vedomosti žalobkyne o tom, že došlo na jej úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia žalovaným nie je možné viazať ani na konzultáciu s jej právnym zástupcom, ktorej výsledkom bolo poskytnutie právneho poučenia (právnej kvalifikácie). Už z toho, že žalobkyňa právneho zástupcu požiadala o pomoc vidieť, že si musela byť vedomá toho, že bez právneho dôvodu previedla na účet žalovaného určitú čiastku. Ak by si žalobkyňa bola vedomá správnosti tohto kroku, o právnu pomoc by nepožiadala.

19. Súd dospel k záveru, že ak žalobkyňa uhradila poslednú splátku úveru dňa 11. 10. 2013, od tohto dňa začala najskôr plynúť subjektívna premlčacia lehota, ktorá potom uplynula dňa 11. 10. 2015. Žalobkyňa už v tento deň (skutkovo) vedela, že žalovaný, s ktorým uzatvorila úverovú zmluvu, je osobou, ktorá sa na jej úkor bezdôvodne obohatila a poznala všetky skutočnosti rozhodné pre vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia. Žaloba bola podaná po uplynutí takto zistenej subjektívnej premlčacej lehoty. Tunajší súd tiež konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojej vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na tú skutočnosť, že prvostupňový súd je viazaný názorom odvolacieho súdu s poukazom na ustanovenie , v zmysle ktorého ustanovenia, ak bolo rozhodnutie prvostupňového súdu zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

21. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že súd návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu, v konaní mal plný úspech žalovaný. Keďže bol žalovaný v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

22. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Košice prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia , odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia a , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.