Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_56C-15-2018.pdf
PDF · 73.05 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-56C/15/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v spore žalobcov: 1/ I. C., rod. H., 2/ B. H. a 3/ Y. H., zast. G. pozemkovým fondom, V.: XX XXX XXX, H. XX, XXX XX H., proti žalovaným: 1/ U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXXX/X, XXX XX H. a 2/ U. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. Y. XX, XXX XX I., zastúpení: bpv Braun Partners, s.r.o., so sídlom: Ovocný trh 1096/8, 110 00 Praha, Česká republika, IČ: 279 48 994, konajúcu prostredníctvom: bpv Braun Partners, s. r. o., o. z., IČO: 36 862 207, so sídlom: Europeum Business Center, Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, Slovenská republika, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Súd podanie žalobcov zo dňa 5.4.2018 doručené tunajšiemu súdu dňa 26.4.2018 o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 26.4.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobcov, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou.
2. Keďže podanie trpelo nedostatkom, pre ktorý nemohol súd v konaní pokračovať, uznesením č. k. 56C/15/2018-60 žalobcov vyzval, aby nedostatky spočívajúce v nedostatočnej identifikácii žalobcov (absencia dátumu narodenia žalobcov resp. iného identifikačného údaja) odstránili.
3. Zástupca žalobcov sa k uzneseniu vyjadril podaním zo dňa 13.5.2018. Uviedol, že žalobcov je v danom prípade potrebné vnímať ako osobitné subjekty právnych vzťahov, a to „neznámych, resp. nezistených vlastníkov“, a nie ako fyzické osoby ako účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Konštatoval, že osobitné právne predpisy, najmä zákon č. 180/1995Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskeho majetku, zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových právach, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde, a o pozemkových spoločenstvách, priznávajú neznámym, resp. nezisteným vlastníkom právo vlastniť majetok, z ktorého tieto osoby majú spôsobilosť na práva a povinnosti, a preto sú osobami v právnom zmysle. Ich spôsobilosť na práva a povinnosti nevyplýva z fyzickej existencie ako pri fyzických osobách, ale zo skutočnosti, že právne predpisy týmto subjektom priznávajú práva a povinnosti. Poukázal na § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého „procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť napráva a povinnosti, inak ten, komu ju zákon priznáva“ taktiež umožňuje konať so subjektom, ktorý má hmotnoprávnu subjektivitu, ako so stranou súdneho konania. Mal za to, že CSP umožňuje konať so subjektom ako s účastníkom konania aj tomu, komu toto oprávnenie priznáva zákon s poukazom na § 16 ods. 2, v zmysle ktorého „ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b/ a c/ obdobne postupuje správca“. Pozemkami uvedenými v odseku 1 písm. b/ a c/ sú pozemky s nezisteným vlastníkom a pozemky, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností. Uviedol, že v predmetnom konaní žalobcovia sú neznámymi vlastníkmi, nakoľko spadajú pod definíciu neznámeho vlastníka, vymedzenú osobitnými zákonmi, vykladanú v súlade s účelom týchto zákonov a
verejným záujmom. Mal za to, že je oprávnený v konaní pred súdom zastupovať neznámych vlastníkov, a to aj v spornosti vlastníckeho práva, a teda je oprávnený zastupovať žalobcov. Žalobcovia majú spôsobilosť na práva a povinnosti, resp. osobitné právne predpisy priznávajú neznámemu vlastníkovi spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania. V zmysel uvedeného ako zákonný zástupca neznámych, resp. nezistených vlastníkov, vykonávajúci ich práva vo verejnom záujme, je oprávnený a povinný konať za žalobcov. Poukázal i na § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb., v zmysle ktorého Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné. Uviedol, že žiadne z vyššie citovaných ustanovení nesplnomocňujú SPF šetriť, či nezistení vlastníci sú živí alebo mŕtvi, ale práve naopak zákon vytvoril konštrukciu podľa ktorej SPF chráni záujmy nezistených vlastníkov, ale súčasne ukladá, aby sa vlastník prihlásil o svoje právo, preukázal svoje vlastníctvo a až vtedy SPF zaniká oprávnenie zastupovať neznámych, resp. nezistených vlastníkov (§ 20 zákona č. 180/1995 Z. z.). Mal za to, že ak by účelom uvedených osobitných právnych predpisov bolo zisťovanie, resp. identifikácia nezistených vlastníkov, či títo žijú alebo nie, potom by uvedené právne predpisy nezaviedli osobitnú kategóriu subjektu práva označeného ako neznámy resp. nezistený vlastník. Tieto ustanovenia by tak boli obsolentné a v podmienkach reálneho života by mohlo dôjsť k znefunkčneniu potrieb praxe v súvislosti s nakladaním s týmito pozemkami. Úmyslom zákonodarcu bolo poskytnúť ochranu práv neznámeho resp. nezisteného vlastníka, bez ohľadu na to či je žijúcim alebo nie, aby sa zachovali jeho práva resp. práva jeho prípadných právnych nástupcov. Vzhľadom na vyššie uvedené mal SPZ za to, že v právnom poriadku Slovenskej republiky existuje osobitný subjekt právnych vzťahov - neznámy vlastník, ktorého treba striktne odlišovať od fyzickej osoby ako účastníka občianskoprávnych vzťahov s tým, že osobitná právna úprava majúca prednosť pred všeobecnou právnou úpravou priznáva osobitnému subjektu hmotnoprávne ako aj procesnoprávne práva a povinnosti, za ktorého v rozsahu stanovenom v zákone koná právnická osoba. V zmysle § 61 CSP majú neznámi vlastníci spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a v konaní ich zastupuje SPF, a preto mal SPZ za to, že súd je povinný so žalobcami ďalej konať ako so stranami sporu.
4. Podľa 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 5. Podľa 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. 6. Podľa 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 7. Podľa 133 ods. 1 CSP, fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. 8. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/9), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty. 9. S poukazom na rešpektovanie vyššie uvedeného princípu, súd poukazuje na rozhodnutie tunajšieho súdu č. k. 14C/11/2017-57, ktorým bolo podanie tých istých žalobcov s rovnakým predmetom konania odmietnuté z dôvodu nedostatočnej identifikácie žalobcov (identifikovaný rovnako ako v tomto konaní iba menom a priezviskom) a toto bolo potvrdené Krajským súdom v Bratislave č. k. 4Co/350/2017-80. 10. Označenie sporovej strany je neúplné najmä vtedy, ak chýba niektorý z jeho identifikačných znakov. Pokiaľ je fyzická osoba označená len menom a priezviskom, bez označenia jeho bydliska, resp. ďalšieho nezameniteľného fakultatívneho znaku, napr. dátumu narodenia, by v konečnom dôsledku mohlo viesť k nevykonateľnosti rozsudku, ktorým by bolo rozhodnuté o právach a povinnostiach takejto osoby ako sporovej strany (Uznesenie NS SR sp.zn. 7Cdo 10/2010). 11. Keďže podanie zo dňa 5.4.2018 bolo v časti označenia žalobcov nedostatočné, žalobcovia identifikovaní iba menom a priezviskom v zastúpení Slovenského pozemkového fondu, ktorý nedostatok nebol ani napriek výzve súdu odstránený a pre ktorý nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať, súd podanie podľa § 129 ods. 3 CSP odmietol. 12. O náhrade trov konania súd nerozhodoval, keďže žalovanej strane žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.