Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_24Sa-18-2021.pdf
PDF · 233.67 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/18/2021
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Pirošom v právnej veci žalobcu: KVN s. r. o., so sídlom: Kostolište 613, 900 62 Kostolište, IEO: 51 050 170, právne zast.: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M., advokátka, so sídlom: Ul. Janka Krá3a 1, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom: Križkova 949/9, 811 04 Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária Antónia Džupinová, s. r. o., so sídlom: Konventná 9, 811 03 Bratislava, IEO: 54 376 319, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy – Úradu pre reguláciu hazardných hier, Križkova 949/9, 811 04 Bratislava – mestská časť Staré Mesto (pôvodne Daňový úrad Žilina), vykonaný dňa 28.06.2018, spočívajúci v zapečatení zariadení s nainštalovanou hrou A. B. prevádzkovaných žalobcom a v pozastavení prevádzkovania predmetnej hry A. B., v prevádzkach: C. D. E., F. XX, G., H. C., I. XXXX/X, G., J. K., L. G. XXXX, XXX XX L., M. D. N., O. L. K. XXX, XXX XX O. L. K., P. Q. – Q., L. N. R. S. XXX/XX, T., C. C. U., XXX XX B. B. G. XXX, V. D. F., C. XX/XX, XXX XX R., W. & R., X. N. U. XXXX/X, R., Q. W., L. S. . L. V. XXXX/X, R., bol nezákonný.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto uznesenia vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívny postup orgánu verejnej správy 1. Dňa 28. júna 2018 boli vo vymedzených prevádzkach žalobcu ako dozorovaného subjektu vykonané vyhľadávacie činnosti, ktorých obsahom bolo preverenie dodržiavania zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 171/2005 Z. z.“ alebo aj „zákon o hazardných hrách“) so zameraním na posúdenie hry A. B. poskytovaných verejností ako zábavné alebo vedomostné hry prostredníctvom technických zariadení, resp., či sa v dozorovaných prípadoch jedná o súťaže nesúce základné znaky hazardných hier podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o hazardných hrách. V rámci výkonu vyhľadávacej činnosti, t. j. toho istého dňa došlo zo strany žalovaného postupom podľa § 54 ods. 3 a 4 zákona o hazardných hrách k pozastaveniu prevádzkovania hry ako aj zapečateniu technických zariadení v dôsledku predbežných zistení, že hra A. B. javí znaky hazardnej hry v zmysle § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách. Následne boli o týchto úkonoch vyhotovené v dňoch 4. júla 2018 až 17. júla 2018 zápisnice a záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry. Záznamy boli následne doručované žalobcovi na adresu sídla, ktorý si ich v odbernej lehote neprevzal.
Žaloba
2. Dňa 28. augusta 2018 bola Krajskému súdu v Žiline doručená žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Predmetná žaloba bola zaevidovaná pod sp. zn.: 24Sa/30/2018.
3. V podanej správnej žalobe uviedol žalobca, že žalovaný vykonal dňa 28.6.2018 v prevádzkach: hostinec H. na adrese R. G. XXX, XXX XX R., V. F. L. Y. XXX XX F. XX, V. U. B. B., F. G. U. T., ako aj v prevádzkach/hostincoch v L., G. L. D. I. Y. F., U. C. a v O. L. K., zásah v podobe zapečatenia zariadení, na ktorých bola nainštalovaná hra A. B., ktorú prevádzkuje žalobca. Tento zoznam prevádzok nemusí byť úplný, nakoľko žalovaný zásah vykonal bez akéhokoľvek písomného podkladu a o tom, že došlo k zapečateniu zariadení sa žalobca dozvedá, resp. dozvedal až postupne od svojich obchodných partnerov, resp. vlastnou kontrolou na jednotlivých prevádzkach. V prípade hry A. B. nejde o hazardnú hru, ale o kvíz spočívajúci v odpovediach na otázky, pri ktorom výsledok hry je určovaný výlučne na základe preukázania vedomosti a zručnosti hráča. Žalobca uviedol, že výsledok hry A. B. nezávisí od žiadnej náhody ani od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti, súťažiaci sa k výhre môže dostať výlučne tým, že správne zodpovie hracie otázky, teda
- 3 - ZA – 24Sa/18/2021
výsledok hry závisí len od jeho vedomostí, pričom hráč pozná všetky okolností, ktoré majú vplyv na výsledok hry, t. j. otázku a hodnotu otázky s tým, že otázky nasledujú vo fixnom poradí, nie sú náhodné a žiadne grafické zobrazenie symbolov na obrazovke výsledok hry nijako neovplyvní.
4. Ako sa žalobca dozvedel z televízneho spravodajstva, orgány dozoru nad hazardnými hrami, vrátane žalovaného, vykonali dňa 28.6.2018 rozsiahlu akciu po celom území Slovenskej republiky, pri ktorej kontrolovali podmienky prevádzkovania hazardných hier u rôznych prevádzkovateľov. Pri tejto akcii žalovaný zapečatil aj zariadenia prevádzkované žalobcom, napriek tomu, že v ich prípade sa o hazardnú hru nejedná. Hoci od vykonania zásahu uplynuli takmer 2 mesiace, žalobcovi nebola doručená žiadna správa o výsledku výkonu dozoru na mieste, a teda nebolo mu ani nijakým spôsobom umožnené predložiť písomné námietky voči dôvodom vykonania predmetného zásahu a údajom obsiahnutým v správe. Žalobca tak bol ukrátený na svojich právach a bolo mu celkom znemožnené brániť sa voči nezákonnému postupu žalovaného. Aj v prípade, že by zo strany žalovaného išlo o výkon tzv. vyhľadávacej činnosti, tak o takomto postupe je povinný v zmysle § 13 ods. 9 zákona o hazardných hrách vyhotoviť zápisnicu, na ktorú sa vzťahuje § 15 ods. 9 citovaného zákona, teda musí mať rovnaké náležitosti ako správa, musí byť doručovaná dozorovanému subjektu a musí mu byť umožnené v určenej lehote predložiť písomné námietky voči údajom v nej obsiahnutým. Ani takáto zápisnica nebola žalovaným vyhotovená a žalobcovi doručená.
5. Žalobca poukázal na 2 znalecké posudky, z ktorých vyplýva, že software A. B. nie je hazardná hra. Ide o znalecký posudok vypracovaný znaleckým ústavom – Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 266/2017 zo dňa 8.12.2017 a znalecký posudok vypracovaný znaleckým ústavom – Slovenská technická univerzita v Bratislave č. 30/2018 zo dňa 27.3.2018.
6. Na základe uvedeného sa žalobca domáha ochrany svojich práv súdnou cestou a žiada súd, aby rozhodol tak, aby podľa § 262 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu spočívajúcom v pozastavení prevádzkovania hry A. B. a aby uložil žalovanému povinnosť obnoviť stav pred zásahom, t. j. odpečatiť všetky ním zapečatené zariadenia s hrou A. B. prevádzkované žalobcom a zároveň, aby v zmysle § 167 a nasl. SSP priznal žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
- 4 - ZA – 24Sa/18/2021
Vyjadrenie k žalobe
7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.11.2018 uviedol, že je orgánom dozoru štátnej správy v oblasti hazardných hier. V tejto súvislosti poukázal na znenie ust. § 11 ods. 3 a § 13 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách. Daňový úrad ako orgán dozoru môže vykonávať dozor viacerými formami, a to:
- dozorom na mieste (§ 13 ods. 6 zákona č. 171/2005 Z. z.),
- dozorom na diaľku ( § 13 ods. 7 zákona č. 171/2005 Z. z.) a
- vyhľadávacou činnosťou (§ 13 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z. z.). 8. Žalovaný uviedol definíciu „dozoru na mieste“, na ktorý sa žalobca viac krát vo svojej žalobe odvoláva s citáciou jednotlivých ustanovení § 15 zákona č. 171/2005 Z. z., ktorý upravuje postup pri výkone dozoru na mieste. Zároveň uviedol definíciu „vyhľadávacej činnosti“, ktorá prebehla dňa 28.06.2018 a
jej výsledkom bolo zapečatenie hracích prístrojov a pozastavenie ich prevádzkovania u dozorovaného subjektu, t. j. žalobcu. Zdôraznil, že ide o rôzne formy výkonu dozoru. Novelou zákona č. 171/2005 Z. z. (novela č. 386/2016 Z. z.), konkrétne ust. § 58m ods. 18, štát obmedzil prevádzkovanie niektorých druhov hazardných hier v „malých prevádzkach“ a sústredil hazard do väčších herní. Na „malých prevádzkach“, kde boli doteraz umiestnené najviac dva kusy zariadení, sa skončilo prevádzkovanie hazardných hier, čo bolo účelom novely zákona č. 171/2005 Z. z. Hracie zariadenia „kvízomaty“ na prvý pohľad pripomínajú hazardné hry typu výherné prístroje alebo terminály videohier. Žalovaný zdôraznil, že prevádzkovatelia „kvízomatov“ neplatia do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky žiadne poplatky v zmysle zákona č. 171/2005 Z. z. K žalobnému bodu, že žalobca neobdržal žiadnu správu ani zápisnicu z dozoru na mieste, tak žalovaný uviedol, že dňa 02.05.2018 bol vykonaný zamestnancami Daňového úradu Žilina dozor na mieste na prevádzke V. Y., H. XX, B. N.. Dozor na mieste bol vykonaný za účasti konateľa spoločnosti KVN s. r. o. N. C. H. a zamestnancov T. H. Z., S. C. C. na základe Poverenia na výkon dozoru Daňového úradu Žilina číslo: 100805605/2018 zo dňa 24.04.2018. Predmetom dozoru bol technický popis zariadenia. Zamestnanci Daňového úradu Žilina si vyžiadali od konateľa spoločnosti KVN s. r. o. znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný O. Z. H. [. \. D. v \.. Konateľom spoločnosti bol tento posudok zaslaný na emailovú adresu vedúcej oddelenia. Znalecký posudok bol následne zaslaný na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. V rámci výkonu dozoru na mieste Daňovým úradom Žilina bola od žalobcu v zmysle § 15 ods. 3 v spojení s § 15 ods. 4 písm. a), b) zákona č. 171/2005 Z. z. vyžiadaná súčinnosť písomnosťou - Vyžiadanie súčinnosti pri výkone dozoru číslo: 100936788/2018 zo dňa 11.05.2018 vo veci systému, softwéru a nasl. žiadaných skutočností. Spoločnosť zaslala dňa 04.06.2018 na e-mailovú adresu vedúcej oddelenia dozoru nad hazardnými hrami odpoveď so žiadosťou o predĺženie lehoty na predloženie dokumentov, prípadne
- 5 - ZA – 24Sa/18/2021
stanoviska v termíne do 05.07.2018. Následne dňa 05.07.2018 bolo e-mailom vedúcej oddelenia dozoru nad hazardnými hrami doručené oznámenie vo veci žiadanej súčinnosti, v ktorom sa uvádza, že všetky doklady, ktoré žalovaný požadoval boli zaistené KÚFS dňa 28.06.2018. Doposiaľ vo veci dozoru ohľadom technickej kontroly sporného predmetného technického zariadenia sa stále koná a tento proces nie je ukončený. Iba v tomto prípade sa jednalo o dozor na mieste.
9. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 28.06.2018 prebehla v rámci Slovenskej republiky kontrolná akcia „kvízomatov“, ktorá bola koordinovaná z úrovne Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Realizovali ju jednotlivé daňové úrady ako orgány dozoru v spolupráci s Kriminálnym úradom Finančnej správy. V prevádzkach, v ktorých sa nachádzali „kvízomaty“ bolo potrebné posúdiť, či tento prístroj napĺňa/nenapĺňa znaky hazardných hier a v prípade kladného zistenia následne postupovať podľa § 54 ods. 3, 4 zákona o hazardných hrách. O pozastavení prevádzkovania hazardnej hry v prevádzkach dozorovaného subjektu: KVN s. r. o. v zmysle § 54 ods. 3 a 4 zákona č. 171/2005 Z. z. boli spísané Záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry, ktoré boli následne doručované žalobcovi do vlastných rúk (tieto však neboli prevzaté zo strany žalobcu v odbernej lehote). Žalovaný pozastavil prevádzkovanie hracích zariadení podľa § 54 ods. 3 písm. e) zákona č. 171/2005 Z. z. v jednotlivých prevádzkach žalobcu odo dňa 28.06.2018. Žalobca vo svojej žalobe uvádza zoznam prevádzok, v ktorých vykonal žalovaný ako orgán dozoru dňa 28.06.2018 vyhľadávacie činnosti. V žalobcom uvádzaných prevádzkach V. „H.“ na adrese R. G. XXX, V. „F.“ L. Y. XXX XX F. XX, V. U. C. vyhľadávacie činnosti vykonali iné daňové úrady ako orgány dozoru. Žalovaný uviedol zoznam prevádzok (X/ XXXXXXX D. E., F. XX, G., 2/ H. C., I. XXXX/X, G., X/ J. K., L. XXXX, X/ M. D. N., O. L. K. XXX, 5/ P. Q. – Q., L. N. R. S. XXX/XX, T., X/ C. C. U., B. B. XXX, 7/ V. D. F., C. XX/XX, R., 8/ W. & R., X. N. U. XXXX/X, R., 9/ Q. W., L. S. L. V. XXXX/X, R.), v ktorých bola z jeho strany vykonaná dňa 28.06.2018 vyhľadávacia činnosť a kde došlo z jeho strany k zapečateniu hracích zariadení a pozastaveniu prevádzkovania hazardnej hry, keďže hra javila znaky hazardnej hry podľa § 3 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z. Žalovaný dospel k záveru, že v čase výkonu dozoru na uvedených miestach dozoru boli prevádzkované hazardné hry bez udelenej alebo vydanej licencie podľa zákona č. 171/2005 Z. z. Všetky vyhotovené Záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry vystavené v zmysle § 54 ods. 3 a 4 zákona č. 171/2005 Z. z. v počte 9 ks boli doručované do vlastných rúk dozorovanému subjektu, t. j. žalobcovi – Zaslanie záznamov č. 408369/2018 zo dňa 17.07.2018. Zásielka bola vrátená žalovanému dňa 13.08.2018 s oznámením, že zásielka je „neprevzatá v odbernej lehote“. Žalovaný si tak splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 54 ods. 4 citovaného
- 6 - ZA – 24Sa/18/2021
zákona, nesplnenie ktorej žalobca vytkol v ďalších žalobných bodoch. Žalovaný opätovne zdôraznil, že sa nejednalo o dozor na mieste, ale vyhľadávaciu činnosť, ktorá je vopred neohlásená a bez prítomnosti dozorovaného subjektu. Poverenie na výkon dozoru sa nevystavuje, zamestnanci sa nepreukazujú služobným preukazom. Žalovaný uviedol, že čaká na vyjadrenie S. T. Z., S. C., C. ohľadom technickej kontroly sporného technického zariadenia.
10. K dôvodnosti žaloby žalovaný uviedol, že v danom prípade sa nejedná o faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ale o osobitné úkony, konanie normatívne upravené v druhej hlave zákona č. 171/2005 Z. z. ako dozor - §§ 11 – 15b. Žalobca teda nemôže byť konaním žalovaného dotknutý na svojich právach ako účastník administratívneho konania, keďže sa v danom prípade nejedná o administratívne konanie. V danom prípade išlo o okamžité uplatnenie žalovaného na mieste samom postupom normatívne upravenom v druhej hlave zákona č. 171/2005 Z. z. Postup žalovaného nepredstavuje faktický alebo okamžite vykonaný zásah, tak ako je ustanovené v § 3 Správneho súdneho poriadku. V tejto veci teda nie je možné súdny prieskum vykonať na podklade žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Žalovaný zdôraznil, že v zmysle § 57 ods. 2 písm. d) a f) zákona č. 171/2005 Z. z. sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje na pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry podľa § 54 ods. 3 a na výkon dozoru podľa § 171/2005 Z. z.
11. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici a predložil rozhodnutia, v ktorých tento súd odmietol žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Záverom žalovaný navrhol žalobu ako neprípustnú odmietnuť.
Replika
12. K uvedenému vyjadreniu žalovaného žalobca písomne zaujal stanovisko, v ktorom vyslovil svoj nesúhlas s argumentáciou žalovaného. Uviedol, že v čase podávania žaloby ani netušil, na akom základe alebo z akých dôvodov došlo k pozastaveniu prevádzkovania hry A. B. zapečatením strojov a dokonca zaistením jedného zariadenia. Poukázal na to, že mu nebola doručená v súvislosti s dozorom žiadna listina, a preto právom namietal, že sa jednalo o faktický postup orgánu verejnej správy. Poukázal na to, že neexistovalo nič, čo by nasvedčovalo tomu, že prebieha nejaké formalizované administratívne konanie a zásah spočíval v okamžitom uplatnení oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Žalobca trval na tom, že zásah vykonaný žalovaným mal faktickú povahu a spočíval v okamžitom uplatnení oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Podľa jeho názoru pozastavenie prevádzkovania hry je sankciou podľa § 54 zákona o hazardných hrách, ku ktorému môže žalovaný ako orgán dozoru pristúpiť len vtedy, ak skutočne ide o hazardnú hru a ak pri výkone dozoru zistí, že dozorovaný subjekt porušil ustanovenia zákona č.
- 7 - ZA – 24Sa/18/2021
171/2005 Z. z., osobitného zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, propagovanie hazardných hier, podmienky prevádzkovania hazardných hier. K uloženiu sankcie by mal orgán dozoru pristúpiť po riadnom posúdení stavu veci. V danom prípade však orgán dozoru prišiel na miesto samé a zapečatil zariadenia, pozastavil tým prevádzkovanie hry bez akéhokoľvek písomného podkladu. Z vyjadrenia žalovaného nepochybne vyplýva, že ešte len prebieha proces, v rámci ktorého zisťuje, či došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona o hazardných hrách. Nemožno teda v žiadnom prípade hovoriť o tom, že žalovaný „zistil“ porušenia zákona o hazardných hrách alebo nedostatky pri výkone dozoru. Jeho závery nie sú zisteniami, ale len domnienkami či pochybnosťami a za takéto pochybnosti alebo domnienky mu zákon neumožňuje uložiť žalobcovi sankciu.
13. V súvislosti s vyjadrením žalovaného, že záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry doručoval žalobcovi, no zásielka sa mu údajne vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, tak žalobca uviedol, že na základe zmluvy uzavretej medzi žalobcom a Slovenskou poštou, a. s. všetky listinné zásielky doručované na adresu sídla žalobcu Slovenská pošta preposiela žalobcovi na adresu F. XXX, F. (I. N.). Dohodu o preposielaní poštových zásielok nie je možné zo strany žalobcu predložiť, nakoľko táto bola Kriminálnym úradom finančnej správy (ďalej ako „KÚFS“) pri celoslovenskej kontrolnej akcii dňa 28.06.2018 zaistená spolu s ostatnými písomnosťami a žalobcovi sa nepodarilo v lehote určenej súdom
na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného jej kópiu zabezpečiť zo Slovenskej pošty. Ak teda žalovaný tvrdí, že záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry doručoval žalobcovi a tieto sa vrátili ako neprevzaté, mohlo ísť o pochybenie Slovenskej pošty, pretože žalobca žiadnu zásielku od žalovaného neobdržal ani nebol informovaný o jej uložení na pošte. Vzniknutú situáciu žalobca preveroval na pošte, no nemá k dispozícii informáciu, prečo nedošlo k preposlaniu zásielok. Pošta však bola povinná všetky zásielky preposlať na vyššie určenú adresu, túto povinnosť nemá len vtedy, ak odosielateľ výslovne na obálke uvedie poznámku „nepreposielať“. Bez ohľadu na to, či pri doručovaní zásielok Slovenská pošta pochybila alebo nie, z vyjadrenia žalovaného je nepochybné, že tento nedoručoval žalobcovi zápisnice o výkone dozoru formou vyhľadávacej činnosti, ale doručoval len samotné záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry. Záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry sú však, ako to výslovne píše vo vyjadrení aj samotný žalovaný, prílohou uvedených zápisníc, preto tieto dokumenty tvoria jednotu a je potrebné ich zasielať spoločne. Navyše, samotné zápisnice o výsledku vyhľadávacej činnosti sú v tomto prípade najdôležitejšie, pretože práve tie v zmysle § 15 ods. 9 písm. e) a f) zákona o hazardných hrách musia obsahovať opis skutkového stavu a nedostatkov zistených pri výkone dozoru, vrátane písomných podkladov a iných skutočností, ktoré tieto zistenia aj preukazujú a tiež lehotu pre dozorovaný subjekt, v tomto prípade žalobcu, na zaslanie písomných námietok voči údajom uvedeným v zápisnici. Zo zákona o hazardných hrách vyplýva, že pri výkone dozoru formou vyhľadávacej
- 8 - ZA – 24Sa/18/2021
činnosti je zápisnica o tejto vyhľadávacej činnosti jediným písomným zadokumentovaním skutkového stavu a prípadných nedostatkov a jedinou možnosťou sa brániť proti takýmto zisteniam je podanie námietok voči údajom uvedeným v zápisnici v lehote určenej orgánom dozoru v takejto zápisnici. Zápisnice o vyhľadávacej činnosti však žalovaný nedoručoval žalobcovi vôbec. Ako sám žalovaný výslovne uvádza vo svojom vyjadrení, tak žalobcovi zasielal len záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry, bez samotných zápisníc. Takže aj keby došlo k reálnemu doručeniu týchto záznamov žalobcovi (t. j. k prevzatiu vrátenej zásielky), postup žalovaného by bol rovnako nezákonný, pretože nedoručoval žalobcovi aj samotné zápisnice. Zápisnice sú pritom jediným písomným dokumentom, z ktorého sa môže žalobca dozvedieť, aké porušenia zákona o hazardných hrách sa mu kladú za vinu, aké údajné pochybenia či nedostatky mali byť zistené, písomné podklady, ktoré tieto zistenia preukazujú a zároveň zápisnice sú jediným písomným dokumentom, ktorý poskytuje žalobcovi právo namietať takto zistené údajné nedostatky. Ak žalovaný nedoručoval žalobcovi aj samotné zápisnice o vyhľadávacej činnosti, tak vlastne zamedzil žalobcovi právo oboznámiť sa s konkrétnymi zisteniami orgánu dozoru a právo podať voči nim námietky, ktoré možno chápať ako „opravný prostriedok“. Podľa žalobcu v zmysle ust. § 15 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z. z. či už je o výkone dozoru vyhotovovaná správa (pri výkone dozoru na mieste) alebo zápisnica (pri výkone dozoru formou vyhľadávacej činnosti), v oboch prípadoch, správa, resp. zápisnica musí obsahovať vyššie uvedené náležitosti, vrátane určenia lehoty pre dozorovaný subjekt na vyjadrenie sa k údajom v dokumente obsiahnutým. Ak by nebol žalovaný povinný doručiť zápisnicu z vyhľadávacej činnosti dozorovanému subjektu a tento by sa tým pádom nemal odkiaľ vôbec dozvedieť o nejakej lehote na podanie námietok, celé ustanovenie zákona by bolo obsolentné. Žalobca má za to, že ak podľa citovaných ustanovení zákona má zápisnica obsahovať lehotu pre dozorovaný subjekt na vyjadrenie sa k údajom v nej obsiahnutým, tak sa logicky tento dozorovaný subjekt musí o obsahu zápisnice a určenej lehote aj dozvedieť, ergo musí byť o nej upovedomený (musí mu byť doručená). Výklad aplikovaný žalovaným nemá oporu v zákone, je dokonca v priamom rozpore s ním a je porušovaním nielen zákonných, ale aj ústavných práv žalobcu. Žalobca poukázal na to, že za iný zásah verejnej moci sa považuje aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu.
14. Argumenty žalovaného, pre ktoré považuje žalobu za neprípustnú sú podľa názoru žalobcu pomerne zmätočné, jeho obrana sa javí ako účelová s cieľom nájsť akýkoľvek dôvod, len aby sa súd žalobou nezaoberal. Svedčí o tom, že v jednom odseku svojho vyjadrenia (strana 14 ods. 4) tvrdí, že vo veci samej nemôže ísť o faktický postup orgánu verejnej správy, lebo aby ho bolo možné považovať za faktický postup, nemohlo by pri ňom prebiehať žiadne administratívne konanie (žalovaný teda tvrdí, že o faktický postup nejde, lebo pri ňom prebieha administratívne konanie) a v inom odseku (strana 14 ods. 5) tvrdí, že žalobca nemohol byť ukrátený na svojich právach
- 9 - ZA – 24Sa/18/2021
ako účastník administratívneho konania, nakoľko sa v danom prípade nejedná o administratívne konanie. Ak teda sa nejedná o administratívne konanie, ide o faktický postup orgánu verejnej správy.
15. Pokiaľ ide o súdne rozhodnutia, ktoré žalovaný predložil správnemu súdu (uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23Sa/10/2017-132, 24Sa/14/2017-176, 24Sa/15/2017-146, 23Sa/14/2017-74 a 23Sa/2/2018-72), tieto považoval žalobca v merite veci za odlišné od prejednávanej veci. Okrem toho ide o rozhodnutia iba jedného súdu. Žalobca uzavrel, že žalovaný je nepochybne orgánom verejnej správy a súčasne je orgánom, ktorý podľa žalobcu zásah vykonal.
Duplika
16. Žalovaný v duplike uviedol, že osoby prevádzkujúce kvízomaty neplatia do rozpočtu Slovenskej republiky žiadne odvody a poplatky v zmysle zákona o hazardných hrách, ani daň za nevýherné hracie prístroje podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Podľa § 52 zákona č. 582/2004 Z. z. predmetom dane za nevýherné hracie prístroje sú hracie prístroje, ktoré sa spúšťajú alebo prevádzkujú za odplatu, pričom tieto hracie prístroje nevydávajú peňažnú výhru a sú prevádzkované v priestoroch prístupných verejnosti. Na základe skutočnosti, že na tzv. kvízomatoch sa vydáva peňažná výhra, nepatria tieto zariadenia do kategórie nevýherných hracích prístrojov. Zákon č. 171/2005 Z. z., účinný do 28.02.2019, ktorý v zmysle prechodného ustanovenia § 99 ods. 7, 9 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách je potrebné aplikovať na predmetnú vec, obsahuje v ust. § 3 ods. 1 všeobecnú definíciu hazardných hier. Jednotlivé pomenované druhy hazardných hier sú vymedzené v ust. § 3 ods. 2 písm. a) až h) zákona č. 171/2005 Z. z. V súlade s § 3 ods. 2 písm. i) tohto zákona hazardnými hrami sú aj hry, ktoré nie sú hazardnými hrami podľa písm. a) až h), ak spĺňajú podmienky ustanovené v odseku 1, podľa ktorého hazardnými hrami sú hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu môže získať výhru, ak splní vopred určené podmienky. Výsledok hazardnej hry závisí výlučné alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku, určitej okolnosti alebo udalosti. Podľa žalovaného v konkrétnom prípade hry prevádzkované prostredníctvom zariadenia tzv. kvízomatu je potrebné na základe skutkových okolností (vklad, výhrad, miera závislosti výsledku hry od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti) v rámci výkonu dozoru posúdiť, a to v tom zmysle, či prevádzkovaná hra napĺňa znaky hazardných hier. Daňové úrady boli usmerňované, aby na základe náležite zisteného skutkového stavu posudzovali, či konkrétna hra prevádzkovateľa na zariadení tzv. kvízomate spočíva v odpovediach na otázky a či výsledok hry je určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo zručností alebo či hra spĺňa znaky hazardnej hry. Rozhodujúce v predmetnej veci bolo to, že výsledok bol určovaný vo väčšej miere od
- 10 - ZA – 24Sa/18/2021
náhody ako od preukázania vedomostí, čím bola naplnená definícia hazardnej hry a zároveň vylúčená aplikácia § 3 ods. 4 písm. e) zákona č. 171/2005 Z. z.
17. Ohľadom predložených znaleckých posudkov žalovaný uviedol, že pri samotných dozoroch v prevádzkach zamestnanci Daňového úradu Žilina a ďalších daňových úradov zistili iné skutočnosti, ako sa uvádzajú v týchto znaleckých posudkoch, ktoré neobsahujú verziu posudzovaného softvéru. Žalovaný ďalej uviedol, že k dozorom zameraným na overovanie hier poskytovaných prostredníctvom technických zariadení - tzv. kvízomatov prizvali poverenú skúšobňu - T. H. Z. S. C. C. (ďalej len „T.“), ktorý je Rozhodnutím ministerstva financií č. MF/016129/2015-622 zo dňa 1.7.2015 poverený na odborné posudzovanie zariadení a systémov využívaných pri prevádzkovaní hazardných hier (DÚ Bratislava začal 16.04.2018 dozor formou vyhľadávacej činnosti a DÚ Žilina 02.05.2018 dozor na mieste za prítomnosti zamestnancov T.). Dňa 18.4.2019 bolo žalovanému doručené Odborné posúdenie - vyjadrenie T., v ktorom sa vyjadruje k dozorom vykonaným DÚ Bratislava, DÚ Žilina a k odbornému posúdeniu zariadení dodaných do T. so žiadosťou č. 373822/2018 zo dňa 29.6.2018. Odborné posúdenie T. bolo Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky zaslané všetkým daňovým úradom s usmernením, aby na základe neho ukončili nedokončené dozory, ktorých predmetom boli hry poskytované prostredníctvom rovnakých typov tzv. kvízomatov v zmysle § 15 ods. 11 zákona účinného do 28. februára 2019 a ďalej postupovali v zmysle zákona o hazardných hrách. Vyjadrenie a vyhodnotenie tzv. kvízomatu, vo vzťahu k systému hier „A. B." prevádzkovateľa KVN s. r. o. je v Prílohe č. 15 Odborného posúdenia a na str. 5/5 v časti Záver, ktorý znie: „Na základe zistených skutočností pri technických kontrolách v súčinnosti s DÚ Bratislava a s DÚ Žilina a pri odbornom posúdení hracích zariadení (tzv. kvízomatov) dodaných do T. C. S. C. a s využitím videozáznamov na DVD nosičoch
(kontrolná „akcia A."), možno konštatovať, že posudzované zariadenia (tzv. kvízomaty) č. 2, č. 5 a č. 3 vykazujú prvky hazardných hier, ktorých výsledok závisí prevažne od náhody alebo vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. To znamená, že výsledok nie je určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomosti alebo zručností.“
18. Žalovaný je toho názoru, že oprávnene pozastavil prevádzkovanie predmetných technických zariadení a zastavil nezákonné konanie. Žalovaný poukázal na novú právnu úpravu zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách, podľa ust. § 4 ods. 2 písm. h) medzi explicitne menované hazardné hry patria aj hazardné hry na iných technických zariadeniach, pričom § 12 tohto zákona ustanovuje: „Iné technické zariadenie je technické zariadenie umožňujúce účasť na hazardnej hre, ktoré poskytuje zábavnú, vedomostnú, zručnostnú hru alebo ich kombináciu, prípadne čiastočnú kombináciu týchto hier s hazardnými hrami." Žalobca môže podľa nového
- 11 - ZA – 24Sa/18/2021
zákona o hazardných hrách požiadať o udelenie licencie na prevádzkovanie hazardných hier na iných technických zariadeniach. Zákon č. 171/2005 Z. z. účinný do 28. februára 2019 tiež umožňoval požiadať o udelenie licencie na prevádzkovanie hazardných hier, a to podľa § 3 ods. 2 písm. i) tohto zákona.
Vyjadrenie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky 19. Dňa 14. mája 2019 bolo správnemu súdu doručené vyjadrenie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Vo vyjadrení bolo uvedené, že vzhľadom na narastanie počtu prevádzkovaných zariadení s hrami, ktoré podľa zistenia daňových úradov javili znaky hazardných hier podľa § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách účinného do 28.2.2019 a nebola na ich prevádzkovanie udelená licencia podľa tohto zákona, tak finančná správa vydala príkaz prezidenta finančnej správy – kontrolná akcia „A.“ – interný radiaci akt č. 14/2018, na základe ktorého daňové úrady v spolupráci so zamestnancami kriminálneho úradu finančnej správy vykonali dozory (väčšinou formou vyhľadávacej činnosti) v rámci ktorých overovali hry na tzv. kvízomatoch. V prípadoch, keď hry javili znaky hazardných hier, pozastavili ich prevádzkovanie a zapečatili ich podľa § 54 ods. 4 a 5 zákona o hazardných hrách účinného do 28.2.2019. Rôzne typy zariadení, medzi nimi aj technické zariadenia s hrou A. B. prevádzkované spoločnosťou KVN s. r. o. boli zaistené a spolu s videozáznamami z dozorov a ďalšími súvisiacimi údajmi na technických nosičoch boli odovzdané 29.6.2018 na preverenie T. H. Z. – S. C. C., aby odborne posúdil zistenia zamestnancov daňových úradov. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky listom č. 373822/2018 zo dňa 29.6.2018 požiadalo o odborné posúdenie hier poskytovaných prostredníctvom zariadení zaistených kriminálnym úradom finančnej správy počas kontrolnej akcie „A.“, nakoľko dozorne overované hry na týchto zariadeniach javili znaky hazardnej hry podľa § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách účinného do 28.2.2019. Dňa 18. apríla 2019 bolo Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky doručené odborné posúdenie – vyjadrenie T., v ktorom sa vyjadruje k dozorom vykonávaným Daňovým úradom Bratislava, Daňovým úradom Žilina a k odbornému posúdeniu zariadení dodaných do T.. Odborné posúdenie T. bolo Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky zaslané všetkým daňovým úradom s usmernením, aby na základe neho ukončili nedokončené dozory, ktorých predmetom boli hry poskytované prostredníctvom rovnakých typov tzv. kvízomatov v zmysle § 15 ods. 1 zákona o hazardných hrách účinného do 28.2.2019 a ďalej postupovali v zmysle zákona o hazardných hrách. Čo sa týka vyjadrenia a vyhodnotenia tzv. kvízomatu, tak z odborného posúdenia vyplýva, že posudzované zariadenia tzv. kvízomaty vykazujú prvky hazardných hier, ktorých výsledok závisí prevažne od náhody alebo vopred neznámeho výsledku určitej okolností alebo udalostí, to znamená, že výsledok nie je určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo zručností.
- 12 - ZA – 24Sa/18/2021
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky 20. Žalobca dňa 17. júna 2019 doručil správnemu súdu podanie s názvom duplika žalobcu, v ktorom uviedol, že napriek tomu, že vyjadrenie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky bolo žalobcovi podľa sprievodného listu zaslané iba na vedomie, tak vzhľadom na jeho obsah a celkom nové skutočnosti v ňom uvádzané považuje žalobca za potrebné sa k nemu aspoň stručne vyjadriť. Žalobca hneď na úvod namietol, že mu nie je zrejmé, prečo sa k podaniam v tomto súdnom konaní namiesto žalovaného vyjadruje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Z vyjadrenia FR SR vyplýva, hoci pomerne zmätočne, že sa vyjadruje ako orgán, ktorý metodicky usmerňuje daňové úrady v oblastí výkonu
dozoru. To, že podľa zákona o hazardných hrách Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky metodicky usmerňuje daňové úrady v oblasti výkonu dozoru, tak z neho automaticky nerobí účastníka správneho súdneho konania a neoprávňuje ho vyjadrovať sa namiesto žalovaného v tomto konaní. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky nahrádza svojimi vyjadreniami vyjadrenie prvostupňového orgánu a v podstate tým narúša dvojinštančnosť prípadného správneho konania. V prípade, že budú v budúcnosti v administratívnom konaní vydané nejaké rozhodnutia nepriaznivé pre žalobcu ako dozorovaný subjekt, akýkoľvek prípadný podaný opravný prostriedok nebude pre neho účinným prostriedkom nápravy, pretože už teraz je zrejmé, ako by v prípadnom odvolacom konaní odvolací orgán rozhodol. Žalobca ďalej k veci uviedol, že argument o tom, že osoby prevádzkujúce tzv. kvízomaty neplatia do štátneho rozpočtu žiadne odvody a poplatky, nemôže vo veci obstáť, pretože ich neplatia výlučne preto, že im to žiadny právny predpis neukladá. Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že technické zariadenia, ktoré prevádzkuje žalobca boli zapečatené dňa 28.06.2018 a zaslané T. na odborné posúdenie dňa 29.06.2018, pretože sa im javili, že by mohli byť hazardnými hrami, pričom žalobca poukázal na to, že sankcia vo forme zapečatenia zariadení bola uložená už skôr, ako mal žalovaný jednoznačne preukázané, že ide o hazardné hry. Žalobca zotrval v celom rozsahu na svojom vyjadrení, že v danom prípade sa nejedná o hazardnú hru, ale o kvíz v zmysle zákonnej výnimky uvedenej v § 3 ods. 4 písm. e) zákona o hazardných hrách. Žalobca napriek záverom odborného posúdenia T. zotrval na tom, že vo veci samej nejde o hazardnú hru a výsledky odborného posúdenia považuje za účelové a nepresné, keďže T. vychádzal z nedostatočných podkladov. Žalobca položil otázku, že ak už správny orgán vopred uložil sankciu, ktorá je pre dozorovaný subjekt určitým spôsobom likvidačná, pretože mu v podstate pozastavil celú jeho podnikateľskú činnosť na obdobie cca jedného roka, a to bez náležitého zistenia skutkového stavu veci, tak ako môže žalobca očakávať objektívne posúdenie charakteru hry či technického zariadenia?
- 13 - ZA – 24Sa/18/2021
Ďalší priebeh súdneho konania 21. Dňa 11. septembra 2019 bolo správnemu súdu doručené podanie žalovaného, v ktorom reagoval na vyjadrenie žalobcu k podanému vyjadreniu Finančné riaditeľstva Slovenskej republiky. Žalovaný vo svojom podaní uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich doterajších vyjadrení. Zároveň dal žalovaný na vedomie skutočnosť, že s účinnosťou od 01.06.2019 agenda týkajúca sa hazardných hier prešla z pôsobnosti daňových úradov na novozriadený Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom: Štefanovičova 2968/5, 817 82 Bratislava - mestská časť Staré Mesto.
22. Dňa 23. januára 2020 bolo správnemu súdu doručené podanie žalovaného, v ktorom navrhol súdu vykonanie zmeny účastníka konania na strane žalovaného tak, aby do súdneho konania na strane žalovaného vstúpil Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom: Križkova 946/9, 811 04 Bratislava.
23. Dňa 02. júla 2020 bolo vydané uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 24Sa/30/2018 - 157, v ktorom bolo rozhodnuté tak, že súd bude pokračovať s právnym nástupcom žalovaného: Daňový úrad Žilina, so sídlom: E. F. X, XXX XX \., ktorým je: Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom: Križkova 949/9, 811 04 Bratislava. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2020.
24. Dňa 07. augusta 2020 bol zo strany žalobcu doručené správnemu súdu podanie s názvom zmena žaloby. Žalobca touto cestou konajúcemu súdu oznámil, že v priebehu konania došlo k zmene skutkového stavu veci a to v tom smere, že po prijatí nového zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách boli z dôvodu zmenenej legislatívy zariadenia s nainštalovanou hrou A. B. odstránené z dotknutých prevádzok. Tiež bola žalobcovi v osobitnom konaní uložená pokuta v sume 250 000 EUR za prevádzkovanie týchto zariadení a bol mu uložený zákaz ich prevádzkovania, a to rozhodnutím Úradu pre reguláciu hazardných hier č. 000164/2019, sp. zn.: URHH/001672/2019 - 120 zo dňa 28.11.2019. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté a napadnuté rozhodnutie tak nenadobudlo právoplatnosť. Žalobca skonštatoval, že takzvaný iný zásah už toho času netrvá (hoci od neho neupustil žalovaný sám od seba, ale došlo k nemu vydaním rozhodnutia). Vzhľadom na zmenu skutkového stavu po podaní správnej žaloby a vzhľadom na to, že rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu, tak žalobca touto cestou navrhol pripustiť zmenu jeho žaloby zo dňa 28.08.2018 proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 ods. 1 SSP na určovaciu správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 ods. 2 SSP. Na základe vyššie uvedených právnych a skutkových dôvodov žalobca
navrhol, aby správny súd rozhodol nasledovne: „Súd u r č u j e, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy – Úradu pre reguláciu hazardných hier, Križkova 949/9, 811 04 Bratislava – mestská časť
- 14 - ZA – 24Sa/18/2021
Staré Mesto (pôvodne Daňový úrad Žilina), vykonaný dňa 28.06.2018, spočívajúci v zapečatení zariadení s nainštalovanou hrou A. B. prevádzkovaných žalobcom a v pozastavení prevádzkovania predmetnej hry A. B., v prevádzkach: C. D. E., F. XX, G., H. C., I. XXXX/X, G., J. K., L. G. XXXX, XXX XX L., M. D. N., O. L. K. XXX, XXX XX O. L. K., P. Q. – Q., L. N. R. S. XXX/XX, T., C. C. U., XXX XX B. B. G. XXX, V. D. F., C. XX/XX, XXX XX R., W. & R., X. N. U. XXXX/X, R., Q. W., L. S. . L. V. XXXX/X, R., bol nezákonný. Žalobca má nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalovanému v rozsahu 100 %.“
25. Dňa 19. novembra 2020 bolo správnemu súdu doručené ďalšie podanie žalobcu, v ktorom žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 47Sa/18/2018 - 210 zo dňa 31.07.2020. Týmto rozhodnutím Krajský súd Trnava rozhodol, že iný zásah žalovaného spočívajúci v zapečatených zariadení s nainštalovanou hrou A. B. prevádzkovanej žalobcom a v pozastavení prevádzkovania predmetnej hry A. B. vykonanej dňa 28.06.2018 vo vymenovaných prevádzkach bol nezákonný. Súčasne priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. V merite veci išlo o totožnú vec, len sa týkala prevádzok v rámci Trnavského kraja, teda v miestnej príslušnosti Daňového úradu Trnava a Krajského súdu v Trnave. Zásah však bol vykonávaný totožným spôsobom a postup jednotlivých daňových úradov ako právnych predchodcov Úradu pre reguláciu hazardných hier bol s minimálnym rozdielom totožný.
Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 26. Dňa 26. februára 2021 bolo vydané uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 24Sa/30/2018 - 237, v ktorom bolo rozhodnuté tak, že správny súd žalobu zamieta a žalobcovi ani žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania. V tomto rozhodnutí krajský súd dospel k názoru, že vyhotovením záznamov o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry, ktoré boli následne doručované žalobcovi, došlo k vydaniu opatrenia orgánu verejnej správy vymedzeného v § 3 ods. 1 písm. c) SSP, ktoré sa priamo dotýka žalobcových práv a teda je ho možné preskúmať postupom podľa § 177 a nasledujúcich SSP v režime všeobecnej správnej žaloby. Bez ohľadu na štruktúru vydaného opatrenia, ktorá býva v praxi rôznorodá ako také napĺňa isté znaky preskúmateľnosti správneho aktu, akými sú označenie orgánu verejnej správy, ktorý ho vydal a čoho sa týkajú. V konkrétnom prípade žalovaný v záznamoch o pozastavení prevádzkovania hazardných hier stručne uviedol skutkový stav veci, vlastnú právnu úvahu s odkazom na dotknuté zákonné ustanovenie odôvodňujúce pozastavenie prevádzkovania hry. Tento záver vychádza aj z konštantnej judikatúry v
- 15 - ZA – 24Sa/18/2021
zmysle ktorej nemôže byť žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy náhradou všeobecnej správnej žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy. Samotné zapečatenie zariadenia je úkonom, ktorý je priamo naviazaný na vydanie záznamu o pozastavení hry a nie je možné ho odseparovať ako faktickú činnosť na účely iného zásahu. Inými slovami, zapečatením zariadenia sa iba realizuje opatrenie verejnej správy, pričom základ tohto konania je potrebné hľadať v opatrení, ktoré je samostatným spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Tvrdenia žalobcu o nedoručení záznamov považoval krajský súd za irelevantné. V závere súd poznamenal, že vzhľadom na to, že konštatoval nedôvodnosť žaloby, nebolo potrebné zaoberať sa návrhom žalobcu zo dňa 07.08.2020 za zmenu žaloby z negatórnej na určovaciu, ktorá by bola rovnako nedôvodná.
27. Proti uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline bola podaná kasačná sťažnosť. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou boli vykonané všetky potrebné úkony a vec bola predložená kasačnému súdu.
Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 28. Dňa 04. novembra 2021 bolo Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky doručené podanie, v ktorom mu bolo zo strany žalovaného oznámené, že bolo vydané rozhodnutie Rady Úradu pre
reguláciu hazardných hier zo dňa 28.10.2020, číslo spisu: URHH/002231/2020 - 110, ktorým rada úradu odvolanie zamietla a potvrdila rozhodnutie Úradu pre reguláciu hazardných hier číslo 000164/2019, sp. zn.: URHH/001672/2019 - 120 zo dňa 28.11.2019, ktorým bola účastníkovi konania - obchodnej spoločnosti KVN s. r. o., IČO: 51 050 170 uložená pokuta vo výške 250 000 EUR a zároveň uložená nepeňažná sankcia skončenia nepovolenej činnosti alebo zakázanej činnosti spočívajúca v povinnosti ukončiť prevádzkovanie všetkých hracích zariadení so softvérom s názvom A. B. a zákaze prevádzkovania hracích zariadení so softvérom s názvom A. B. v lehote 5 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
29. Dňa 14. decembra 2021 bolo vydané uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 4Sžk/28/2021, ktorým bolo rozhodnuté tak, že uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k. 24Sa/30/2018 - 237 zo dňa 26.2.2021 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. V tomto rozhodnutí kasačný súd ustálil, že v namietanom prípade sa jedná o iný zásah orgánu verejnej správy a do popredia sa dostáva aj otázka súvisiaca so zmenou skutkového stavu v priebehu konania. Kasačným súdom bolo poukázané na to, že zmena skutkového stavu môže nastať v priebehu súdneho konania o zásahovej žalobe. V takomto prípade musí správny súd umožniť žalobcovi, aby v priebehu konania mohol zmeniť žalobný petit a spôsob požadovanej súdnej ochrany prispôsobiť konkrétnemu skutkovému stavu. Uvedené má svoj význam aj pri negatórnej zásahovej žalobe, počas konania o ktorej sa iný zásah
- 16 - ZA – 24Sa/18/2021
skončil, ale žalobca argumentujúci mu vzniknutou škodou alebo potrebou chrániť svoje práva môže zmeniť žalobný návrh na určujúci. Správny súd v takomto prípade bude musieť vždy zisťovať, či je daná potreba ochrany žalobcových subjektívnych práv spojených s určovacou zásahovou žalobou. S ohľadom na uvedené kasačný súd považoval kasačnú sťažnosť za dôvodnú a zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd opätovne rozhodne v zmysle vyššie uvedených záverov. Predovšetkým sa bude musieť v ďalšom konaní vysporiadať s návrhom na zmenu žaloby, ktorú učinil žalobca dňa 07.08.2020 z dôvodu zmeny skutkového stavu v priebehu konania a to aj ohľadom na skutočnosť, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté žalovaným v sankčnom konaní.
30. Na základe zrušenia uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.02.2021, sp. zn.: 24Sa/30/2018 uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.12.2021, sp. zn.: 4Sžk/28/2021 sa vec vrátila opätovne na prejednanie a rozhodnutie na Krajský súd v Žiline, kde bola zapísaná pod sp. zn.: 24Sa/18/2021.
Konanie na Správnom súde v Banskej Bystrici a právne posúdenie veci Správnym súdom v Banskej Bystrici 31. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Na základe uvedeného prešla vec vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.: 24Sa/18/2021 na Správny súd v Banskej Bystrici, kde bola zaevidovaná pod sp. zn.: ZA-24Sa/18/2021.
32. Dňa 19.09.2023 bolo správnemu súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.05.2023 sp. zn.: 10Sžk/9/2021, v ktorom bola zamietnutá kasačná sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.7.2022 sp. zn.: 47Sa/18/2018.
33. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, v medziach žalobného návrhu a podstaty žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP a § 183 SSP), preskúmal napadnutý procesný postup (právneho predchodcu) žalovaného vo vzťahu k právam, právom chráneným záujmom a povinnostiam žalobcu k postaveniu dozorovaného subjektu podľa zákona o hazardných hrách (účinného do 28.02.2019).
34. Za splnenia procesných podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vec správny súd prejednal na pojednávaní konanom dňa 08.01.2024 za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu. Na tomto pojednávaní žalobca zotrval na svojich podaniach a aj na
- 17 - ZA – 24Sa/18/2021
zmenenom žalobnom návrhu. Správny súd rozhodol na pojednávaní vo veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
35. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
36. Podľa § 2 ods. 2 SSP: každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
37. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP: na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
38. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP: na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
39. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP: pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).
40. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z. z.: daňový úrad
a) vykonáva dozor nad
1. dodržiavaním ustanovení tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, podmienok prevádzkovania hazardných hier ustanovených v tomto zákone a určených v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii a povinností podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardnej hry, ktoré sa vzťahujú na dozorované subjekty uvedené v § 12 písm. a/ až c/ alebo na ich činnosti, a to formou dozoru na mieste, dozoru na diaľku a vyhľadávacej činnosti, 2. dodržiavaním ustanovení tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dozorované subjekty uvedené v § 12 písm. d/ až j/ alebo na ich činnosti, a to formou dozoru na mieste, dozoru na diaľku a vyhľadávacej činnosti okrem dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk,
- 18 - ZA – 24Sa/18/2021
b) vydáva poverenia na výkon dozoru pre zamestnancov poverenej skúšobne (ďalej len „prizvaná osoba“), ak je súčasťou dozoru technická kontrola. 41. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z.: dozor sa vykonáva nad dozorovanými subjektmi. Orgán dozoru pri výkone dozoru nad dozorovanými subjektmi zisťuje a vyhodnocuje informácie a podklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti pri prevádzkovaní hazardných hier a pri propagovaní hazardných hier alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, najmä o nedostatkoch v činnosti dozorovaných subjektov, príčinách zistených nedostatkov, dôsledkoch zistených nedostatkov a osobách zodpovedných za zistené nedostatky. Pri výkone dozoru sa postupuje podľa tohto zákona.
42. Podľa § 13 ods. 6 zákona č. 171/2005 Z. z.: dozorom na mieste je získavanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, spravidla priamo v
dozorovanom subjekte alebo od jeho zamestnancov, ako aj vyhodnocovanie takto získaných informácií a podkladov; takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní v oblasti hazardných hier vedených orgánmi štátnej správy v oblasti hazardných hier a obcami. Dozorom na mieste nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov na mieste v konaní vedenom podľa § 57 ods. 1.
43. Podľa § 13 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z. z.: vyhľadávacou činnosťou je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, inak ako dozorom na mieste a dozorom na diaľku, najmä získavaním a vyhodnocovaním informácií a podkladov miestnym zisťovaním vykonaným osobami poverenými výkonom dozoru, a to aj pod utajenou identitou; takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní v oblasti hazardných hier vedených orgánmi štátnej správy v oblasti hazardných hier a obcami. Vyhľadávacou činnosťou nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov miestnym zisťovaním v konaní vedenom podľa § 57 ods. 1. O vykonanej vyhľadávacej činnosti osoba poverená výkonom dozoru spíše zápisnicu, na ktorú sa vzťahuje § 15 ods. 9 primerane.
44. Podľa § 15 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z. z.: správa obsahuje a) názov a sídlo orgánu dozoru a meno a priezvisko osôb poverených výkonom dozoru, ktoré vykonali dozor na mieste a meno a priezvisko prizvanej osoby, ak bola súčasťou dozoru technická kontrola,
- 19 - ZA – 24Sa/18/2021
b) názov alebo obchodné meno a sídlo dozorovaného subjektu, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko a adresu dozorovaného subjektu, ak ide o fyzickú osobu, c) miesto, dátum začatia a dobu trvania výkonu dozoru na mieste, d) predmet vykonaného dozoru na mieste a dozorované obdobie, ak bolo určené, e) opis skutkového stavu a nedostatkov zistených pri vykonanom dozore vrátane uvedenia písomných podkladov a iných skutočností, ktoré tieto zistenia preukazujú, a právnych predpisov, ktorých porušenie bolo zistené, a to aj nedostatkov zistených počas výkonu dozoru na mieste nad rámec predmetu dozoru, f) lehotu určenú pre dozorovaný subjekt na predloženie písomných námietok voči údajom uvedeným v správe, g) mená, priezviská a podpisy osôb, ktoré vykonali dozor, a meno, priezvisko a podpis fyzickej osoby, ak je dozorovaným subjektom fyzická osoba; ak je dozorovaným subjektom právnická osoba, uvádza sa meno, priezvisko a podpis jej štatutárneho zástupcu alebo jeho oprávneného zástupcu, h) miesto a dátum vyhotovenia správy.
45. Podľa § 15 ods. 10 zákona č. 171/2005 Z. z.: súčasťou správy je doklad o doručení správy dozorovanému subjektu, ako aj prípadné písomné námietky dozorovaného subjektu voči údajom uvedeným v správe, rovnopis písomného oznámenia dozorovanému subjektu o výsledku preverenia predložených písomných námietok dozorovaného subjektu a doklad o doručení tohto oznámenia dozorovanému subjektu.
46. Podľa § 15 ods. 11 zákona č. 171/2005 Z. z:. dozor na mieste je skončený doručením písomného oznámenia dozorovanému subjektu o výsledku preverenia jeho písomných námietok voči údajom uvedeným v správe, ak dozorovaný subjekt predložil také námietky; inak je výkon dozoru na mieste skončený márnym uplynutím lehoty určenej pre dozorovaný subjekt na predloženie písomných námietok voči údajom uvedeným v správe.
47. Podľa § 15 ods. 12 zákona č. 171/2005 Z. z.: nedostatky v činnosti dozorovaného subjektu uvedené v správe sa považujú za zistené odo dňa skončenia dozoru na mieste.
48. Podľa § 15a ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z.: ak sa vykonáva dozor formou vyhľadávacej činnosti pod utajenou identitou, orgán dozoru vydá písomné poverenie na výkon dozoru pod utajenou identitou, ktoré obsahuje číslo preukazu osoby poverenej výkonom dozoru pod utajenou identitou, ktorý jej vydal orgán dozoru.
49. Podľa § 15a ods. 2 zákona č. 171/2005 Z. z.: dozor formou vyhľadávacej činnosti pod utajenou identitou začína okamihom, keď osoba poverená výkonom dozoru pod utajenou identitou urobila voči dozorovanému subjektu prvý úkon, a trvá až do
- 20 - ZA – 24Sa/18/2021
momentu preukázania sa osoby poverenej výkonom dozoru pod utajenou identitou písomným poverením orgánu dozoru.
50. Podľa § 15a ods. 3 zákona č. 171/2005 Z. z.: osoba poverená výkonom dozoru pod utajenou identitou je oprávnená vykonávať dozor nad dodržiavaním ustanovení § 35 ods. 6 až 8.
51. Podľa § 15a ods. 4 zákona č. 171/2005 Z. z.: osoba poverená výkonom dozoru pod utajenou identitou je povinná preukázať sa poverením na výkon dozoru pod utajenou identitou až po vykonaní úkonov potrebných pri dozore formou vyhľadávacej činnosti.
52. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z.: ak orgán dozoru pri výkone dozoru zistí, že dozorovaný subjekt porušil ustanovenia tohto zákona, osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, propagovanie hazardných hier, podmienky prevádzkovania hazardných hier ustanovené v tomto zákone alebo určené v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii, povinnosti podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardných hier alebo nesplní povinnosti jemu uložené právoplatným rozhodnutím orgánu dozoru, uloží mu jednu alebo viacero z týchto sankcií: a) opatrenie na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov vrátane lehoty na jeho splnenie a povinnosti v určenej lehote informovať orgán dozoru o jeho splnení, b) predkladanie osobitných výkazov, hlásení a správ, c) skončenie nepovolenej činnosti alebo zakázanej činnosti, d) pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry, e) pokutu za priestupok podľa § 55, f) pokutu za správny delikt podľa § 56.
53. Podľa § 54 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z. z.: orgán dozoru môže pozastaviť prevádzkovanie technického zariadenia, určeného na prevádzkovanie hazardných hier, prevádzky, herne alebo hazardnej hry, ak pri výkone dozoru zistil a) nedostatky, ktoré môžu ovplyvniť riadne prevádzkovanie hazardnej hry, a to až do ich odstránenia, b) nesplnenie niektorej z podmienok prevádzkovania hazardnej hry ustanovených v tomto zákone alebo určených v licencii, c) porušovanie podmienok prevádzkovania hazardnej hry ustanovených v tomto zákone alebo určených v licencii, d) nedodržanie povinnosti podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardných hier alebo e) nedodržanie ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier alebo propagovanie hazardných hier.
- 21 - ZA – 24Sa/18/2021
54. Podľa § 54 ods. 4 zákona č. 171/2005 Z. z.: o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry vyhotoví orgán dozoru písomný záznam. Pri pozastavení prevádzkovania hazardnej hry je orgán dozoru oprávnený zapečatiť výherné prístroje, prípadne iné zariadenia alebo systémy využívané pri prevádzkovaní hazardnej hry. Škody spôsobené pozastavením prevádzkovania hazardnej hry znáša dozorovaný subjekt.
55. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z. z.: všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na a) vydávanie všeobecných licencií podľa § 18, b) oznamovaciu povinnosť podľa § 19, c) odborné posudzovanie podľa § 30, d) pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry podľa § 54 ods. 3, e) vymáhanie nedoplatkov podľa § 37 ods. 13 a § 54 ods. 8,
f) výkon dozoru podľa tohto zákona a g) zápis fyzických osôb do registra vylúčených osôb a výmaz fyzických osôb z registra vylúčených osôb.
56. Správny súd ustálil skutkový stav tak, že dňa 28.6.2018 boli vo vymedzených prevádzkach žalobcu ako dozorovaného subjektu vykonané vyhľadávacej činnosti, ktorých obsahom bolo preverenie dodržiavania zákona č. 171/2005 Z. z. so zameraním na posúdenie hry A. B. poskytovaných verejnosti ako zábavné alebo vedomostné hry prostredníctvom technických zariadení, resp., či sa v dozorovaných prípadoch jedná o súťaže nesúce základné znaky hazardných hier podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 171/2005 Z. z. V rámci výkonu vyhľadávacej činnosti, t. j. toho istého dňa došlo zo strany (právneho predchodcu) žalovaného postupom podľa § 54 ods. 3 a 4 zákona č. 171/2005 Z. z. k pozastaveniu prevádzkovania hry ako aj zapečateniu technických zariadení v dôsledku predbežných zistení, že hra A. B. javí znaky hazardnej hry v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z. Následne boli o týchto úkonoch vyhotovené v dňoch 04.07.2018 až 17.07.2018 zápisnice a záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry. Záznamy boli následne doručované žalobcovi na adresu sídla, ktorý si ich v odbernej lehote neprevzal. V priebehu súdneho konania došlo k zmene skutkového stavu, keď boli zapečatené zariadenia z dotknutých prevádzok po zmene relevantnej legislatívy odstránené a žalobcovi bola v osobitnom administratívnom konaní uložená pokuta v sume 250 000 EUR za prevádzkovanie zariadení, pričom mu bol zároveň uložený zákaz ich prevádzkovania, a to rozhodnutím žalovaného č. 000164/2019, sp. zn.: URHH/001672/2019 - 120 zo dňa 28.11.2019. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného bolo zo strany žalobcu podané odvolanie, ktoré bolo zamietnuté rozhodnutím Rady Úradu pre reguláciu hazardných hier zo dňa 28.10.2020, sp. zn.: URHH/002231/2020 - 110.
57. Predmetom tohto súdneho konania bol žalobný návrh, ktorým sa žalobca najprv domáhal, aby správny súd zakázal právnemu predchodcovi žalovaného - Daňovému
- 22 - ZA – 24Sa/18/2021
úradu Žilina pokračovať v napadnutom inom zásahu spočívajúcom v pozastavení prevádzkovania hry A. B. a uložil mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom, teda aby odpečatil všetky ním zapečatené zariadenia s hrou A. B. prevádzkovanej žalobcom, pričom následne žalobca s ohľadom na zmenu skutkového stavu zmenil svoj žalobný návrh tak, že navrhol aby správny súd určil, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy - Úradu pre reguláciu hazardných hier (ako právneho nástupcu Daňového úradu Žilina) vykonaný dňa 28.06.2018 spočívajúci v zapečatení zariadení s nainštalovanou hrou A. B. prevádzkovaných žalobcom a v pozastavení prevádzkovania predmetnej hry A. B. v 9 konkrétnych prevádzkach bol nezákonný.
Pozastavenie prevádzkovania technického zariadenia určeného na prevádzkovanie hazardných hier ako iný zásah 58. Správny súd v prvom rade uvádza, že tu existuje primárna potreba ustálenia, či sa v namietanom prípade vôbec jedná o iný zásah orgánu verejnej správy, ktorého sa mal žalovaný dopustiť zapečatením zariadení s hrou A. B. prevádzkovaných žalobcom vo vymedzených prevádzkach. Zodpovedanie otázky, či namietaná činnosť orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy je iným zásahom, alebo naopak rozhodnutím, opatrením alebo nečinnosťou, je smerodajná pre posúdenie dôvodnosti samotnej žaloby.
59. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP sa na účely SSP rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
60. Správny súd v súvislosti s nastolenou otázkou uvádza, že v predmetnej právnej veci Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd zaujal jednoznačné stanovisko, že v tomto prípade sa jedná o iný zásah orgánu verejnej správy (bod 20 uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.12.2021 sp. zn.: 4Sžk/28/2021).
61. Správny súd dáva do pozornosti, že žalovaný, resp. jeho predchodcovia obdobným spôsobom ako v predmetnej veci zasahovali proti žalobcovi aj v iných prevádzkach v ďalších okresoch Slovenskej
republiky. Voči týmto zásahom sa žalobca bránil obdobnými správnymi žalobami. Kasačný súd sa s týmito vecami zaoberal v rozhodnutiach Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Sžk/20/2019 zo dňa 26. januára 2022 a sp. zn.: 4Sžk/29/2019 zo dňa 26. januára
- 23 - ZA – 24Sa/18/2021
2022. Vo všetkých týchto prípadoch dospel kasačný súd k záveru, že zásah vymedzený žalobcom v správnej žalobe a preskúmavaný správnym súdom má povahu iného zásahu podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP.
62. V tomto smere poukazuje správny súd na právne názory uvedené v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/29/2019 zo dňa 26. januára 2022:
„11. Predmetom prieskumu správneho súdu v prerokúvanej veci bol akt daňového úradu, ktorého podstata spočívala v tom, že 28. júna 2018 pozastavil prevádzkovanie hier, ktoré považoval za hazardné, a v tejto súvislosti zapečatil tzv. kvízomaty, teda hracie zariadenia, na ktorých sa tieto hry hrajú a ktorých vlastníkom je žalobca. Pred samotným vecným prieskumom rozhodnutia správneho súdu je potrebné sa zaoberať právnou povahou tohto aktu. Od jeho povahy sa totiž odvíja rozsah a miera prieskumu správneho súdu. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy okrem iného preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy. Tieto tri formy činnosti verejnej správy vymedzuje § 3 SSP takto: Podľa písmena b) je rozhodnutím správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Opatrením je podľa písmena c) správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Iným zásahom orgánu verejnej správy je podľa písmena e) faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 13. Z citovaných ustanovení vyplýva, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je pomerne jednoducho odlíšiteľné tým, že je buď ako rozhodnutie označené alebo existuje osobitný predpis, podľa ktorého sa určitý akt má považovať za rozhodnutie. Rozdiel medzi opatrením a iným zásahom nespočíva v takomto formálnom označení. Z porovnania ustanovení § 3 písm. c) a e) SSP vyplýva, že tieto rozdiely sú tak v procese vydávania, ako aj vo vonkajšej forme. Opatrenie orgánu verejnej správy je správny akt, ktorý sa vydáva v administratívnom konaní, ktorým - napriek takmer tautologickej definícii v § 3 písm. a) SSP - je právom upravený postup, ktorý je zavŕšený verejnomocenským prejavom vôle orgánu verejnej správy vyjadreným slovami alebo znakmi. Tento prejav sa dotýka len práv, povinností a právom chránených záujmov svojho adresáta práve obsahom toho, čo je v ňom vyslovené. Takýto správny akt sám osebe nemení faktický stav, ale len právny stav tým, že určitým spôsobom zrušuje, odníma alebo úplne alebo čiastočne mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu určitého práva alebo určitej povinnosti, prípadne uznáva alebo odníma určitý právom - 24 - ZA – 24Sa/18/2021
chránený záujem, resp. dovoľuje či nedovoľuje sa na jeho základe uplatňovať určitý vplyv na práva a povinnosti iných osôb. 14. Naopak, iný zásah sa takisto musí dotknúť práv, povinností a právom chránených záujmov. Na rozdiel od opatrenia však nie je vyjadrený slovami alebo znakmi, ktorými by sa vyslovilo, ako sa takéto dotknutie prejavuje. Iný zásah podľa vymedzenia v § 3 písm. e) SSP spočíva vo faktickom postupe či úkone, teda úkone, ktorý priamo zasahuje primárne do faktického stavu a pri ktorom dotknutie práv, povinností alebo právom chránených záujmov je len odrazom (reflexiou) faktickej zmeny, ku ktorej iným zásahom došlo. Okrem toho inému zásahu nepredchádza žiadne formalizované administratívne konanie, v ktorom by sa skúmalo a posudzovalo, aký má byť obsah iného zásahu. Naopak, jeho obsah je spravidla výsledkom okamžitej úvahy orgánu verejnej správy pri jeho uplatnení (porov. v tomto smere napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžk 3/2019). Pojem orgánov verejnej správy vymedzuje § 4 SSP a patria medzi ne okrem iného orgány štátnej správy, akým je okrem iného aj daňový úrad [§ 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva účinného do 30. júna 2019].
15. V prerokúvanej veci postupoval Daňový úrad Banská Bystrica ako orgán dozoru [§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o hazardných hrách] podľa § 54 citovaného zákona. Podľa ods. 1 písm. d) citovaného paragrafu platilo, že ak orgán dozoru pri výkone dozoru zistí, že dozorovaný subjekt porušil okrem iného ustanovenia zákona o hazardných hrách, uloží mu jednu alebo viacero spomedzi ustanovených sankcií, medzi nimi aj pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry. Podrobnejšie podmienky, za ktorých mohol orgán dozoru pozastaviť prevádzkovanie hazardnej hry, boli upravené v § 54 ods. 3 zákona o hazardných hrách. Podľa § 54 ods. 4 cit. zák. o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry vyhotoví orgán dozoru písomný záznam. Pri pozastavení prevádzkovania hazardnej hry je orgán dozoru oprávnený zapečatiť výherné prístroje, prípadne iné zariadenia alebo systémy využívané pri prevádzkovaní. Podľa § 54 ods. 5 cit. zák. môže prevádzkovateľ pokračovať v prevádzkovaní hazardnej hry po súhlase orgánu dozoru, ak odstránil nedostatky, ktoré viedli k pozastaveniu. Podľa § 57 ods. 2 písm. d) cit. zák. sa na pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry podľa § 54 ods. 3 nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 16. Hoci je pozastavenie prevádzkovania jednou zo sankcií v zmysle § 54 ods. 1 zákona o hazardných hrách, z ustanovení § 54 ods. 4 a 5 a § 57 ods. 2 písm. d) je zrejmé, že sa nevyslovuje v žiadnom konaní, ktoré by sa dalo považovať za formalizované administratívne konanie. Pozastavenie prevádzkovania je výsledkom okamžitej úvahy orgánu dozoru na mieste samom a prejavuje sa faktickým úkonom, akým je zapečatenie prístrojov a zariadení. Pojmovo ide o podobnú situáciu, ako uplatnenie oprávnení policajta podľa zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore Slovenskej republiky, ktoré takisto môžu byť sprevádzané ústnou výzvou alebo vysvetlením, no napriek tomu ich podstatou zostávajú samotné fyzické úkony. Nič na tom nemení ani povinnosť orgánu dozoru vyhotoviť písomný záznam podľa § 54 ods. 4 - 25 - ZA – 24Sa/18/2021
zákona o hazardných hrách. Tento záznam totiž nepredchádza vykonaniu príslušného úkonu a nie je podkladom, na základe ktorého sa tento úkon vykonáva. Je len následným písomným zachytením priebehu a výsledku faktického úkonu - pozastavenia prevádzkovania hazardnej hry, ku ktorému pristúpil orgán dozoru pri výkone svojich oprávnený podľa § 54 zákona o hazardných hrách... 18. Na základe uvedeného kasačný súd uzatvára, že pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry podľa § 54 ods. 1 písm. d) a § 54 ods. 3 zákona o hazardných hrách je iným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 3 písm. e) SSP.“ 63. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 2Sžk/20/2019 zo dňa 26. januára 2022 k vyššie uvedenému dodal:
„23. Z uvedených ustanovení zákona č. 171/2005 Z. z. je zrejmé, že uloženiu povinnosti pozastaviť prevádzkovanie hazardnej hry podľa § 54 ods. 3 uvedeného zákona nepredchádza žiadne administratívne konanie, a už vôbec nie také, ktoré by bolo sprevádzané formalizovaným procesným postupom. 24. Uloženie povinnosti pozastaviť prevádzkovanie hazardnej hry je prijaté ako bezprostredne vykonateľná povinnosť nadväzujúca na výkon dozoru [v práve rozhodovanej veci išlo zjavne o dozor vykonaný na mieste, i keď z predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by o tom bola spísaná správa podľa § 54 ods. 5 písm. c/ zákona č. 171/2005 Z. z.] v prevádzke prenajímanej žalobcom, v ktorej mal umiestnené zariadenie, na ktorom bola nainštalovaná, podľa tvrdení žalovaného, hazardná hra. 25. Uloženie takej povinnosti je neoddeliteľne spojené s faktickým úkonom, ktorým je zapečatenie príslušného zariadenia. 26. O uložení tejto povinnosti sa spisuje záznam podľa § 54 ods. 4 zákona č. 171/2005 Z. z., ktorý však možno považovať, na rozdiel od toho, čo tvrdí krajský súd v napadnutom uznesení, len za spôsob ex post dokumentácie už prebehnuvšieho faktického úkonu orgánu verejnej správy (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. apríla 2011 sp. zn. 3Sžz/3/2010), a nie za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP vopred vydané pred výkonom dozoru žalovaným, ani za opatrenie vydané po výkone dozoru, na ktoré by nadväzoval úkon jeho realizácie. Účelom predmetného záznamu teda nie je formalizovaným spôsobom upraviť rozhodovanie a právne posudzovanie prípadu vyúsťujúce do individuálneho správneho aktu, ale jeho zmyslom je skôr spísať, v spise zachytiť a zaznamenať faktické (predchádzajúce) vykonanie zásahu do práv dozorovaného subjektu. 27. Napokon úkony uvedené v predchádzajúcom odseku majú potenciál zasahovať do práv žalobcu, pretože mu na určitú dobu znemožňujú realizovať vlastnícke právo, prípadne právo na podnikanie, spojené so zapečateným zariadením. 28. Najvyšší správny súd ako podporný argument uvádza, že výkon dozoru na mieste podľa § 15 zákona č. 171/2005 Z. z. možno považovať aj za výkon kontroly alebo inšpekcie, a preto pojmovo aj za iný zásah
podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP. Nasvedčujú tomu mnohé indície, ako sú napr. oprávnenia orgánu dozoru podľa § 15 ods. 4 zákona - 26 - ZA – 24Sa/18/2021
č. 171/2005 Z. z. (rôzne oprávnenia dozorového orgánu) či náležitosti správy o výkone dozoru, ktoré majú obsahovať opis zistených skutočností a prípadne zistených nedostatkov podľa § 15 ods. 9 písm. e/ zákona č. 171/2005 Z. z. Označenie uloženej povinnosti pozastaviť prevádzkovanie hazardnej hry ako sankcie, vyplývajúce aj zo systematického zaradenia príslušných ustanovení v zákone č. 171/2005 Z. z., ešte nič nevypovedá o skutočnom charaktere formy činnosti žalovaného.“ 64. Správny súd sa s vyššie uvedenými názormi stotožňuje a konštatuje, že pozastavenie prevádzkovania technického zariadenia určeného na prevádzkovanie hazardnej hry podľa § 54 ods. 3 zákona o hazardných hrách, pokiaľ je vykonané fakticky počas výkonu dozoru formou vyhľadávacej činnosti (§ 13 ods. 9 zákona o hazardných hrách), má charakter iného zásahu podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP a jeho zákonnosť je preskúmateľná v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 ods. 1, 2 a nasledujúcich SSP.
65. Správny súd taktiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.05.2023, sp. zn.: 10Sžk/9/2021, kde bolo uvedené že: „Pokiaľ žalovaný argumentuje, že dozor podľa § 11 a nasl. zákona o hazardných hrách nie je inšpekciou a ani kontrolou podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, kasačný súd dodáva, že túto argumentáciu nemohol uznať. Z pohľadu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP, a teda vymedzenia iného zásahu, nie je relevantný názov kontrolnej činnosti podľa osobitných predpisov (či tieto používajú pojmy ako inšpekcia, kontrola alebo dozor), ale obsah vykonávanej činnosti. A teda či prvky, ktoré sú typické pre faktické zásahy do práv (iné zásahy) formou inšpekcie alebo kontroly vo všeobecnosti napĺňajú aj také postupy, ktoré majú podľa osobitných predpisov osobitné názvy – napr. dohľad alebo dozor.“
66. Odborná literatúra k tomu uvádza (K., E.; Q., N.; S., N.; Q., Y. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1824 s., ISBN: 978-80-7400-678-4, str. 38): „Či v konkrétnom prípade ide o kontrolnú alebo inšpekčnú činnosť, je nutné posudzovať podľa jej obsahu a nie podľa jej formálneho označenia. Obsahovo signifikantnými prvkami takejto činnosti pritom sú oprávnenia poverených pracovníkov orgánu verejnej správy vstupovať do cudzích objektov..., preverovať dodržiavanie normatívne alebo individuálne určených podmienok fyzickými a právnickými osobami, prípadne aj zasahovať do ich majetkovej sféry. Inak povedané, za iný zásah možno považovať aj výkon takého oprávnenia orgánom verejnej správy, ktoré sa síce nenazýva kontrola alebo inšpekcia (napr. dohľad alebo dozor), ale obsahovo im zodpovedá (napr. štátny stavebný dohľad podľa § 123a StavZ)...“
67. Správny súd v kontexte vyššie uvedeného nemá pochybnosti o tom, že dozor formou vyhľadávacej činnosti podľa § 13 ods. 9 zákona o hazardných hrách, spôsobom ako
- 27 - ZA – 24Sa/18/2021
bol vykonaný v predmetnej veci v spojení s fakticky uloženou sankciou pozastavenia prevádzkovania technického zariadenia (54 ods. 3 zákona o hazardných hrách) má charakter inšpekcie, resp. kontroly podľa osobitného predpisu tak, ako to má na mysli § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Má preto aj charakter iného zásahu podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP.
K možnému zastaveniu konania o správnej žalobe z dôvodu ukončenia iného zásahu v priebehu správneho súdneho konania a z dôvodu vydania sankčného rozhodnutia 68. Podľa § 99 písm. g) SSP: správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).
69. Podľa § 252 ods. 1 SSP: žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
70. Podľa § 252 ods. 2 SSP: žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
71. Podľa § 260 SSP: ak žalovaný po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1 upustil od napadnutého iného zásahu a podľa okolností odstránil jeho následky, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.
72. Správny súd dospel k záveru, že vydanie rozhodnutia o uložení pokuty (rozhodnutie Úradu pre reguláciu hazardných hier č. 000164/2019, sp. zn: URHH/001672/2019 - 120 zo dňa 28.11.2019 v spojení s rozhodnutím Rady Úradu pre reguláciu hazardných hier zo dňa 28.10.2020, sp. zn.: URHH/002231/2020 – 110) nepredstavuje odpadnutie dôvodu pre ďalšie konanie správneho súdu podľa § 99 písm. g) SSP, resp. § 260 SSP. V tomto smere je potrebné dať do pozornosti argumentáciu obsiahnutú v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Sžk/29/2019 zo dňa 26. januára 2022.
„17. Podľa judikatúry najvyššieho súdu (porov. cit. uznesenie sp. zn. 10 Sžk 3/2019), ale aj tunajšieho súdu (porov. napr. uznesenie sp. zn. 2 Sžk 24/2019) v zásade platí, že za iný zásah sa nepovažujú úkony, ktoré slúžia len ako podklady pre vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v následnom administratívnom konaní. Z citovaného § 54 ods. 1 zákona o hazardných hrách však vyplýva, že orgán dozoru môže uložiť jednu alebo viacero sankcií. Takisto podľa § 54 ods. 9 cit. zák. platí, že sankcie možno ukladať aj súbežne. Zo znenia § 54 ods. 3 až 5 cit. zák. pritom vyplýva, že trvanie pozastavenia prevádzkovania nie je nijakým spôsobom previazané s inými sankciami. Zákon nepredpokladá, že by orgán dozoru v následnom administratívnom konaní - 28 - ZA – 24Sa/18/2021
potvrdil alebo zrušil uložené pozastavenie prevádzkovania. Podobne zákon nepredpokladá, že by pozastavenie zanikalo uložením inej sankcie, napríklad pokuty. Pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry je tak samostatným typom sankcie a nepredstavuje len úkon, ktorý tvorí podklad neskoršieho konania.“ 73. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry podľa § 54 ods. 3 zákona o hazardných hrách nebolo automaticky previazané so sankčným konaním, preto ani prípadné následné vydanie sankčného rozhodnutia (už podľa novej právnej úpravy) nemohlo predstavovať opadnutie dôvodu na pokračovanie v súdnom konaní podľa § 99 písm. g) SSP.
74. Je pravdou, že v dôsledku rozhodnutia o uložení sankcie podľa § 92 ods. 1 písm. c) zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda už podľa nového zákona o hazardných hrách, sa faktický zásah pozastavenia prevádzkovania hazardnej hry zmenil na uloženie povinnosti ukončenia a zákazu prevádzkovania hracích zariadení so spornou hazardnou hrou formou rozhodnutia. Inými slovami, došlo k faktickému ukončeniu iného zásahu a tento bol nahradený právoplatným sankčným rozhodnutím. Táto skutočnosť však nemohla odôvodňovať zastavenie súdneho konania podľa § 99 písm. g) SSP, resp. § 260 SSP, keďže v dôsledku zmeny žalobného návrhu z negatórnej žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP na určovaciu žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP sa aj súdne konanie posunulo do inej roviny.
75. Dôvodom súdneho konania tak už nebolo ukončenie nezákonného iného zásahu, ale stalo sa ním samotné konštatovanie nezákonnosti už skončeného iného zásahu, ako podklad pre prípadné uplatňovanie škody spôsobenej nezákonným zásahom do práv žalobcu. Sankčné rozhodnutie žalovaného pritom nepredstavuje rozhodnutie, ktorým by bola konštatovaná nezákonnosť už skončeného iného zásahu, a preto ani nemôže predstavovať odpadnutie dôvodu konania o žalobe proti inému zásahu podľa § 252 ods. 2 SSP v kontexte zmeneného žalobného návrhu.
76. Keďže v danej fáze už išlo o súdne konanie podľa § 252 ods. 2 SSP, teda o určenie nezákonnosti už skončeného iného zásahu, upustenie/ukončenie iného zásahu už ex lege ani nie je dôvodom na zastavenie súdneho konania podľa § 260 SSP.
K zmene žalobného návrhu v žalobe proti inému zásahu z dôvodu skončenia iného zásahu počas prebiehajúceho súdneho konania 77. Podľa § 25 SSP: ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
- 29 - ZA – 24Sa/18/2021
78. Podľa § 140 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „CSP“): zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
79. Podľa § 62 ods. 1 SSP: žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.
80. Podľa § 256 SSP: žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.
81. Správny súd dáva do pozornosti, že žalobca sa správne dovolával ochrany svojich práv proti inému zásahu orgánu verejnej správy v čase, keď tento iný zásah trval, negatórnou žalobou podľa § 252 ods. 1 SSP. Počas súdneho konania, v dôsledku jeho dĺžky, však nastal stav, keď tento zásah skončil.
82. Skončenie iného zásahu v predmetnej veci nebolo dôsledkom toho, že by žalovaný vyhovel argumentácii žalobcu a uznal nezákonnosť svojho postupu. Žalobca tak aj po skončení iného zásahu mohol mať naďalej legitímny záujem na pokračovaní súdneho konania, konkrétne na deklarovaní nezákonnosti iného zásahu za účelom uplatnenia nároku na náhradu škody ním spôsobenej. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti, že procesný predpis pozná aj určovaciu žalobu proti inému už skončenému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 ods. 2 SSP. Účelom tejto žaloby je práve poskytnúť možnosť osobe dotknutej iným zásahom domáhať sa deklarácie jeho nezákonnosti, a to za účelom uplatnenia nároku na náhrady škody.
83. Správny súd je toho názoru, že ak by zastavil súdne konanie o žalobe proti inému zásahu podľa § 252 ods. 1 SSP s odkazom na § 99 písm. g), resp. § 260 SSP, a to bez ďalšieho len z dôvodu, že počas súdneho konania bol iný zásah ukončený, tak by sa dopustil denegatio iustitiae a porušil by právo žalobcu na spravodlivý proces. Bolo preto povinnosťou správneho súdu vyplývajúcou z ústavne konformného výkladu ustanovenia § 256 a nasledujúcich SSP, ak došlo k ukončeniu trvajúceho iného zásahu orgánu verejnej správy počas súdneho konania o žalobe podľa § 252 ods. 1 SSP, umožniť žalobcovi zmeniť navrhovaný výrok negatórnej žaloby na určujúci výrok podľa § 252 ods. 2 SSP (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8Sžk/26/2021 zo dňa 30. júna 2021)
84. Správny súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. decembra 2021, sp. zn.: 4Sžk/28/2021, ktoré bolo
- 30 - ZA – 24Sa/18/2021
vydané v tejto právnej veci a bolo dokonca publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 20/2022 podľa ktorého:
„I. V konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa správny súd s odkazom na § 135 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku ocitá v postavení skutkového súdu a musí reflektovať prípadnú zmenu skutkových okolností pojednávanej veci a to až do momentu meritórneho rozhodnutia. Zákonnosť zásahu však správny súd posudzuje podľa právneho stavu v čase, keď k zásahu došlo, resp. keď zásah trval II. Ak nastane v priebehu správneho súdneho konania o negatórnej zásahovej žalobe zmena skutkového stavu, je správny súd povinný pripustiť zmenu žalobného návrhu zo strany žalobcu, t. j. zo žaloby negatórnej na žalobu určovaciu (deklaratórnu). Uvedené má svoj význam aj pri negatórnej zásahovej žalobe počas konania, o ktorej sa už iný zásah skončil.“ 85. Podľa názoru správneho súdu zmenu žalobného návrhu podľa § 252 ods. 1 v spojení s § 262 SSP na žalobný návrh podľa § 252 ods. 2 v spojení s § 263 SSP z dôvodu, že počas súdneho konania došlo k ukončeniu iného zásahu, nemožno považovať za zmenu žaloby podľa § 25 SSP v spojení s § 140 ods. 1 a 2 CSP, resp. podľa § 62 ods. 1 SSP.
86. Je tomu tak preto, že (i) v predmetnej veci aj po zmene žalobného návrhu ide stále o žalobu proti inému zásahu ako osobitný typ správneho súdneho konania podľa § 252 a nasledujúcich SSP, (ii) predmetom žaloby je naďalej posúdenie zákonnosti toho istého iného zásahu, (iii) za účelom poskytnutia ochrany tým istým právam žalobcu (či už v primárnej rovine ako zákaz v ďalšom porušovaní alebo v sekundárnej rovine ako podklad pre uplatnenie nároku na náhradu škody), (iv) pričom k preskúmaniu zákonnosti iného zásahu dochádza podľa právneho stavu v čase, keď iný zásah bol uskutočnený, resp. trval (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Sžk/28/2021 zo dňa 14. decembra 2021, ktoré bolo vydané v predmetnej právnej veci a ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 20/2022).
87. Zmena žalobného návrhu tak v zásade len formulačne mení navrhovaný výrok predmetného uznesenia, avšak podstatne nerozširuje uplatnené hmotné práva a ani nedochádza k uplatneniu iných práv, teda inými slovami nemení rozsah žaloby (nedochádza k rozšíreniu žaloby o požiadavku preskúmať ďalšie iné zásahy či ten istý zásah vo väčšom rozsahu) a ani podstatne nemení ani nerozširuje žalobné body. Na prekvalifikovanie žalobného návrhu podľa § 252 ods. 1 v spojení s § 262 SSP na žalobný návrh podľa § 252 ods. 2 v spojení s § 263 SSP, pokiaľ k tomu došlo z dôvodu skončenia iného zásahu počas trvania správneho súdneho konania, sa preto
- 31 - ZA – 24Sa/18/2021
neuplatní § 62 ods. 1 v spojení s § 256 SSP. Nejde teda o zmenu žaloby, ale len o formulačnú úpravu petitu tej istej (vo svojej podstate nezmenenej) žaloby.
88. Hoci už uplynula subjektívna zákonná lehota na rozšírenie správnej žaloby alebo jej doplnenie o ďalší žalobný návrh alebo žalobné body, tak v danom prípade je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že objektívna lehota dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy na podanie správnej žaloby podľa § 252 ods. 1 a 2 SSP je dva roky odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Správny súd k tomuto uvádza, že napadnutý iný zásah sa uskutočnil dňa 26.08.2018. Objektívna lehota uplynula dňom 26.08.2020. Súd poukazuje na to, že návrh na zmenu správnej žaloby bol doručený správnemu súdu dňa 07.08.2020, teda pred uplynutím objektívnej lehoty. Preto správny súd prihliadnuc na zmenu skutkového stavu v priebehu konania o zásahovej žalobe v tomto špecifickom prípade konal o zmenenom žalobnom návrhu a svoj prieskum zameral na to, či napadnutý iný zásah možno kvalifikovať ako zákonný.
K dôvodom nezákonnosti iného zásahu orgánu verejnej správy 89. V prejednávanej veci bolo podľa názoru správneho súdu preukázané, že žalovaný konal predčasne, keď už v priebehu vykonávania dozoru formou vyhľadávacej činnosti postupom podľa § 15a a nasl. zákona č. 171/2005 Z. z. (pričom spôsob a rozsah dozoru zodpovedá skôr postupu podľa § 15 a nasl. zákona č. 171/2005 Z. z., teda dozoru na mieste) pristúpil k uplatneniu inštitútov správneho trestania podľa § 54 ods. 3 písm. e) a ods. 4 zákona č. 171/2005 Z. z., v podobe uloženia sankcie
- pozastavenia prevádzkovania hazardnej hry spolu so zapečatením herných zariadení. Prijatím načrtnutého postupu totiž dochádza ku situácii, kedy orgán verejnej správy bez predchádzajúceho upovedomenia dozorovaného subjektu o vykonávaní dozoru bezprostredne uplatní svoje oprávnenie podľa § 54 zákona č. 171/2005 Z. z. iba v domnienke porušenia zákona, pričom dozorovaný subjekt nemá akúkoľvek možnosť sa voči takému zásahu brániť a je nútený vyčkať (nevedno akú dobu) na doručenie záznamov, resp. zápisníc z vykonaného úkonu. V tomto medziobdobí je však skutočne a priamo zasahované do práv a právom chránených záujmov dozorovaného subjektu. Oprávnenie uložiť sankciu za porušenie zákona v podobe pozastavenia prevádzkovania hry spolu so zapečatením herných zariadení neznamená bezprostrednú možnosť orgánu verejnej správy tak postupovať pri výkone dozoru, bez predchádzajúceho zistenia skutkového stavu a náležitého právneho posúdenia, z ktorého bude jednoznačne vyplývať, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorý sa dozorovanému subjektu pričíta. Správny súd poukazuje na potrebu striktného rozlišovania inštitútu správneho trestania podľa § 54 ods. 3 písm. c) a ods. 4 zákona č. 171/2005 Z. z. a postupu podľa § 15 ods. 4 písm. c) zákona č. 171/2005 Z. z., v zmysle ktorého je osoba poverená výkonom dozoru pri výkone dozoru na mieste oprávnená zaistiť v odôvodnených prípadoch doklady, prípadne
- 32 - ZA – 24Sa/18/2021
výherný prístroj, technické zariadenie, ďalšie zariadenia alebo systémy podľa § 30 ods. 2 a odobrať ich na zabezpečenie dôkazov a ďalšie úkony súvisiace s dozorom. V citovanom ustanovení zákonodarca upravil oprávnenie orgánu verejnej správy na účely zabezpečenia dôkazov a ďalšie úkony súvisiace s dozorom zaistiť výherné prístroje. Tu sa však predpokladá určitá prechodnosť zásahu a zaistenie zariadenia iba na vymedzený účel a na nevyhnutný čas. Je zrejmé, že na účely, ktoré žalovaný sledoval, zvolil nesprávny procesný postup, na ktorý neboli splnené zákonné podmienky, čím došlo k nezákonnosti iného zásahu orgánu verejnej správy - žalovaného.
90. Správny súd sa nestotožňuje s vyjadrením žalovaného, ktoré spočíva v tom, že zápisnice z vyhľadávacej činnosti sa dozorovanému subjektu nedoručujú, teda sa neurčuje lehota na predloženie písomných námietok. Toto tvrdenie žalovaného považuje správny súd za nezákonné a v rozpore s § 13 ods. 9 v spojení s § 15 ods. 9 zákona o hazardných hrách. Podľa § 13 ods. 9 posledná veta citovaného zákona: "o vykonanej vyhľadávacej činnosti osoba poverená výkonom dozoru spíše zápisnicu, na ktorú sa vzťahuje § 15 ods. 9 primerane.“ Ustanovenie, na ktoré odkazuje, t. j. § 15 ods. 9 zákona o hazardných hrách obsahuje povinné náležitosti správy z výkonu dozoru na mieste. Teda z dotknutých zákonných ustanovení vyplýva, že zápisnica z vyhľadávacej činnosti musí obsahovať rovnaké náležitosti ako správa z výkonu dozoru na mieste, medzi ktoré, okrem iného patrí aj opis skutkového stavu a nedostatkov zistených pri vykonanom dozore vrátane uvedenia písomných podkladov a iných skutočností, ktoré tieto zistenia preukazujú a právnych predpisov, ktorých porušenie bolo zistené, a to aj nedostatkov zistených počas výkonu dozoru nad rámec predmetu dozoru (viď. § 15 ods. 9 písm. e) zákona č. 171/2005 Z. z.) a lehotu určenú pre dozorovaný subjekt na predloženie písomných námietok voči údajom uvedeným v správe - analogicky v zápisnici (viď. § 15 ods. 9 písm. f) zákona č. 171/2005 Z. z.). Je zrejmé z § 13 ods. 9 v spojení s § 15 ods. 9 zákona o hazardných hrách, že či už je o výkone dozoru vyhotovovaná správa (pri výkone dozoru na mieste) alebo zápisnica (pri výkone dozoru formou vyhľadávacej činnosti), tak v oboch prípadoch správa, resp. zápisnica musí obsahovať vyššie uvedené náležitosti, vrátane určenia lehoty pre dozorovaný subjekt na vyjadrenie sa k údajom v dokumente obsiahnutým. Ak by nebol žalovaný povinný doručiť zápisnicu z vyhľadávacej činnosti dozorovanému subjektu a tento by sa tým pádom nemal odkiaľ vôbec dozvedieť o nejakej lehote na podanie námietok, tak celé ustanovenie zákona by bolo obsolentné. Správny súd dospel k záveru, že ak podľa citovaných ustanovení zákona má zápisnica obsahovať lehotu pre dozorovaný subjekt na vyjadrenie sa k údajom v nej obsiahnutým, tak sa tento dozorovaný subjekt musí o obsahu zápisnice a určenej lehote aj dozvedieť, teda musí byť o nej upovedomený, čo teda znamená, že mu musí byť aj doručená. Uvedené platí o to viac, že vyhľadávacia činnosť sa uskutočňuje a zápisnica z nej sa spisuje bez prítomnosti dozorovaného subjektu. O to dôležitejšie je, aby si splnil žalovaný svoju povinnosť a informoval subjekt, ktorému pozastavil výkon podnikateľskej činnosti o
- 33 - ZA – 24Sa/18/2021
tom, že k tomuto pozastaveniu došlo, na akom základe a s tým, že uvedie konkrétne zistenia a nedostatky a dôkazy, na základe ktorých mali byť zistené a umožní mu sa proti tomu brániť podaním námietok. Žalovaný však takto nepostupoval, čo robí jeho postup - iný zásah orgánu verejnej správy nezákonným. Správny súd už len dopĺňa, že žalovaný síce doručoval záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry, avšak vyššie uvedenú nezákonnosť sa tým nekonvaliduje a ani nezmení, pretože tieto záznamy neobsahujú náležitosti zápisníc z vyhľadávacej činnosti a neumožňujú dozorovanému subjektu brániť sa proti záverom v nich uvedených.
91. Na základe vyššie uvedeného správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého iného zásahu orgánu verejnej správy vyhovel petitu žaloby a určil, že predmetný zásah žalovaného bol nezákonný.
92. Obiter dictum správny súd už len dodáva, že skutková otázka, či v danom prípade na predmetných technických zariadeniach bola prevádzkovaná hazardná hra alebo vedomostná hra, teda táto otázka odborného posúdenia charakteru predmetnej hry je vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti tejto správnej žaloby irelevantná. Predmetom tohto súdneho konania nie je rozhodnúť vo veci porušenia zákona o hazardných hrách žalobcom prípadným prevádzkovaním hazardnej hry, ale bez ohľadu na skutočnosť, či v konečnom dôsledku ide alebo nejde o hazardnú hru posúdiť, či bol predmetný zásah nezákonný.
93. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, tak že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktorý vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Uznesenie je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP). Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr. SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§444 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). - 34 - ZA – 24Sa/18/2021
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.