Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-30Cb-15-2022.pdf
PDF · 107.44 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-30Cb/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Gabrielou Janovicovou v spore žalobcu: ROLTA, s.r.o., so sídlom Staničná 4181, 977 01 Brezno, IČO: 36 699 551, zastúpeného JUDr. Petrom Milecom, advokátom so sídlom Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: LE-AN Stav Pozemné stavby, s.r.o., so sídlom Heydukova 15, 811 08 Bratislava, IČO: 48 289 990, zastúpenému JUDr. Soňou Soboňovou, advokátkou so sídlom Podzámska 8330/32, 940 02 Nové Zámky, o zaplatenie 5.651,42 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.464,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.464,- eur od 23.07.2021 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 57,98 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu 15.11.2021, postúpenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.03.2022, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.651,42 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného Ev. č. T./XXXX č. XXXX/XX, XXXX/ DPST žalobca riadne a včas dodal žalovanému tovar - štrk, frakcia 0-32, na miesto určené žalovaným. Po dodaní tovaru dňa 30.06.2021 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 08.07.2021 na sumu 5.651,42 eur so splatnosťou ku dňu 22.07.2021 (ďalej len „faktúra“). Žalovaný do podania žaloby predmetnú sumu neuhradil, čím mu okrem povinnosti zaplatiť istinu vznikla aj povinnosť zaplatiť zákonné úroky z omeškania, náklady spojené s uplatnením (istiny) ako i náhradu trov právneho zastúpenia.
3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel platobným rozkazom sp. zn. 20Up/1152/2021 z 02.12.2021, proti ktorému žalovaný podal odpor. V predmetnom odpore uviedol, že nespochybňuje titul vzniku a existencie právneho záväzku, rozporuje však jeho výšku. V podanom návrhu zároveň žalobca nepreukázal, kedy a či vôbec bola faktúra riadne doručená žalovanému. Je pravdou, že žalovaný si na základe objednávky zo dňa 16.04.2021 objednal u žalobcu dodanie tovaru, konkrétne dodávku kameniva frakcie 0-32 mm, bez dopravy. V zmysle objednávky žalovaného malo dôjsť zo strany žalobcu k dodaniu tovaru v troch etapách, a to nasledovne: I. Etapa v termíne 19.04. - 23.04.2021 v množstve 300 ton; II. Etapa predbežne v termíne 16.05. - 25.05.2021 v množstve 510 ton; III. Etapa predbežne v termíne 22.06. - 28.06.2021 v množstve 600 ton. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXX za
dodanie 759,60 ton štrku - kameniva frakcie 0-32 mm, spolu vo výške 5.651,42 eur. Uvedená faktúra bola vystavená za tovar dodaný žalovanému v mesiaci jún 2021. Žalovaný uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by mu žalobca dodal tovar - kamenivo v takom množstve, v akom ho vyfakturoval, a teda v množstve 759,60 ton. Uvedené množstvo tovaru v zmysle vystavenej faktúry je privysoké a potreba takéhoto množstva kameniva nevyplýva ani z vykonanej objednávky žalovaného. Žalovaný si u žalobcu objednal na mesiac jún kamenivo v množstve 600 ton. Žalobca v zmysle objednávky vykonanej žalovaným teda nemal ani dôvod ani právny základ na dodanie tovaru vo fakturovanom množstve. Žalovaný nerozumie, prečo žalobca vystavil faktúru na dodanie tovaru v množstve značne prevyšujúcom objednané množstvo tovaru, keďže medzi stranami sporu nedošlo dodatočne k navýšeniu objednávky. Žalovaný je ochotný uhradiť žalobcovi reálne dodaný tovar, tak ako to urobil aj v minulosti, teda žalovaný sa nebráni splneniu dlhu, avšak je ochotný uhradiť svoj dlh len v jeho reálnej výške, s poukazom na množstvo skutočne objednaného a dodaného tovaru na základe riadne vystaveného a doručeného daňového dokladu.
4. Žalobca v replike k odporu žalovaného nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že nemá vedomosť o tom, že by žalobca dodal tovar - kamenivo v takom množstve, v akom ho vyfakturoval, a teda v množstve 759,60 ton a že uvedené množstvo tovaru v zmysle vystavenej faktúry je privysoké a potreba takéhoto množstva kamenina nevyplýva ani z vykonanej objednávky žalovaného, keďže žalovaný po doručení faktúry nenamietal jej vecnú alebo formálnu správnosť a neodoslal ju späť žalobcovi na opravu alebo reklamáciu pre nesprávne vyúčtované množstvo dodaného štrku. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný v odpore najprv tvrdil, že žalobca nepreukázal doručenie faktúry, avšak následne po výzve súdu už uviedol, že mu predmetná faktúra bola doručená, je evidovaná v účtovníctve žalovaného a bola uvedená v kontrolnom výkaze žalovaného za mesiac júl 2021. Týmto teda žalovaný sám poprel svoje tvrdenie o tom, že mu faktúra nebola zo strany žalobcu doručená. Zároveň si ju zaevidoval do príslušného kontrolného výkazu k DPH a túto si v celom rozsahu zohľadnil v rozhodnom období. K tvrdeniu žalovaného, že mu nebolo dodané fakturované množstvo štrku, žalobca uviedol, že to nie je pravda a fakturoval mu len skutočne dodané množstvo štrku. Svoje tvrdenie žalobca preukazuje tzv. Súpisom - dodávky štrku vyhotoveným dňa 08.07.2021 zamestnancom žalobcu a tzv. vážnymi lístkami, na ktorých je uvedený čas a množstvo odobratého štrku zo strany žalovaného, ktorý si uvedené štrky vozil vlastným vozidlom ŠPZ BL XXXPN. Žalovaný aj podľa záznamov z jazdy tohto vozidla by vedel určiť, či sa vozidlo v tom čase nachádzalo u žalobcu a aké množstvo štrku odviezlo. Uvedené skutočnosti je možné preukázať prípadne ďalšími dôkazmi napr. výsluchom vodiča vozidla, jeho zamestnancov atď. Z tejto skutkovej argumentácie žalobcu podloženej listinnými dôkazmi považuje žalobca tvrdenia žalovaného za účelové a nepravdivé s cieľom oddialiť jeho povinnosť uhradiť cenu za dodaný tovar.
5. Žalovaný v duplike uviedol, že už v rámci podaného odporu proti platobnému rozkazu poukázal na skutočnosť, že žalovaný si preukázateľne objednal od žalobcu dodanie 600 ton kameniva na obdobie jún 2021. Uvedené tvrdenie v rámci repliky žalobca nerozporoval. Žalovaný rovnako poukázal na skutočnosť, že dodanie množstva tovaru v zmysle vystavenej faktúry je privysoké a nevyplýva z objednávky žalovaného, pričom zo strany žalovaného nedošlo k zmene objednávky spôsobom, že by ju žalovaný navýšil. Procesnú obranu žalovaného v tomto smere žalobca nijakým spôsobom nevyvrátil, z ktorého dôvodu ju možno považovať za nespornú. Napriek uvedeným skutočnostiam žalobca vyfakturoval žalovanému dodanie materiálu v množstve 759,6 ton. Žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobca v zmysle objednávky vykonanej žalovaným nemal ani dôvod, ani právny základ na dodanie tovaru vo fakturovanom množstve. Žalovaný do dnešného dňa neeviduje navýšenie pôvodnej objednávky, prípadne novú objednávku na materiál prevyšujúci objednaný materiál v množstve 600 ton. Vzhľadom na skutočnosť, že objednávky materiálu vykonáva v mene žalovaného jedno vedenie, ktoré nerealizovalo navýšenie objednávky od žalobcu, ako ani nerealizovalo novú objednávku od žalobcu, nie je možné, aby bola prípadná zmena objednávky (ak táto existuje, o čom ale žalovaný nemá vedomosť) vykonaná na to oprávnenou osobou. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že na základe rozporu medzi objednaným a vyfakturovaným množstvom tovaru žalovaný nevie spárovať fakturovanú čiastku za dodaný materiál v objeme presahujúcom žalovaným objednané množstvo, teda v objeme 159,6 ton, so žiadnou objednávkou. Doklady predložené žalobcom považuje žalovaný za právne irelevantné, nakoľko na nich absentuje podpis žalovaného, teda predložené doklady nijakým spôsobom nepreukazujú, že bol zo strany žalobcu dodaný a zo strany žalovaného prebraný tovar v množstve vyfakturovanom žalobcom. Zdôraznil, že v sporovom konaní vedenom na podklade príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku (CSP), dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu, ktorá si svoj nárok uplatňuje, z ktorého dôvodu preto považuje naďalej za nutné v konaní zo strany žalobcu preukázať opodstatnenosť výšky ním uplatneného nároku.
6. Na pojednávaní 26.06.2023 žalobca uviedol, že dodanie tovaru - štrku v žalovanom množstve považuje za nepochybné; uvedené malo byť preukázané tzv. vážnymi lístkami. Pokiaľ ide o dodávky tovaru v zmysle objednávky, táto bola len rámcová. Na základe nej malo byť v apríli 2021 dodaných 300 ton štrku - bolo dodaných 174,55 tony, v máji 2021 malo byť dodaných 510 ton - nebolo dodané nič, v júni 2021 malo byť dodaných 600 ton, pričom bolo dodaných 759,60 tony. Žalovaný neuhradil faktúru za júnovú dodávku ani v rozsahu, ktorý považuje za nesporný, t. j. 600 ton. 6.1. Na uvedenom pojednávaní žalovaný naopak tvrdil, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal navýšenie objednávky žalovaného ani navýšenie dodávok tovaru. Vážne lístky predložené žalobcom považuje žalovaný za irelevantné, keďže tieto nie sú nikým podpísané. Bežná prax je pritom taká, že tieto doklady sa pri prevzatí podpisujú poverenými osobami. Z tohto dôvodu žalovaný žiadal žalobu v časti prevyšujúcej dodávku 600 ton tovaru zamietnuť.
7. Svedok p. P. L. pri výsluchu na pojednávaní 04.12.2023 uviedol, že pracuje pre spoločnosť BESTRENT s. r. o. ako strojný mechanik; v prvom polroku 2021 bol v pracovnom pomere k rovnakej spoločnosti. K priebehu prevzatia tovaru u žalobcu uviedol, že majster od žalovaného prišiel prvý deň ráno do kameňolomu a oznámil mu, že bude voziť materiál; evidenčné číslo je uvedené v spise. Po naložení auta mu osoba poverená naložením tovaru vydala vážny lístok, ktorý po podpísaní svedkom zostal tejto poverenej osobe a druhý zostal svedkovi pre majstra žalovaného. Každé naloženie materiálu prebiehalo týmto spôsobom. Svedok nevedel špecifikovať, kedy došlo k ukončeniu prepravy ani aký objem materiálu bude voziť; materiál vozil, dokiaľ ho nezastavili. Pokiaľ ide o evidenciu jázd jeho vozidlom vo vzťahu k zamestnávateľovi, uviedol, že vypisoval knihu jázd, kde sa uvádzalo, koľko jázd a kilometrov urobil s vozidlom. Vozidlo malo zariadenie GPS, ktoré sa nachádza u zamestnávateľa - firmy BESTRENT s. r. o. Predmetné motorové vozidlo, ktorým sa vozil materiál od žalobcu k žalovanému, sa v tom čase na iné činnosti spoločnosťou BESTRENT s. r. o. nevyužívalo.
8. Na pojednávaní 04.12.2023 žalobca uviedol, že svedok potvrdil, že v danom období vykonávala spoločnosť BESTRENT s. r. o. prepravu tovaru len pre spoločnosť žalovaného; každé jedno prevzatie tovaru bolo odsúhlasené zástupcami žalobcu a žalovaného tak, ako je to obvyklé v tejto oblasti podnikania a každý jeden vážny lístok bol podpísaný, pričom jedna kópia ostala pre spoločnosť žalobcu a jedna pre spoločnosť žalovaného. Vzhľadom na uvedené zastáva názor, že dodanie tovaru vo väčšom než objednanom množstve bolo preukázané, nakoľko realita obchodnej spolupráce v takýchto prípadoch nie celkom zodpovedá rámcovým zmluvám a objednávkam. 8.1. Na uvedenom pojednávaní žalovaný uviedol, že výsluchom svedka sa preukázalo dodávanie tovaru od žalobcu žalovanému bez bližšej špecifikácie dní vykonávania prepravy ako aj bez akejkoľvek špecifikácie dodaného a prevzatého objemu tovaru. Skutočnosť, že svedok nevedel uviesť objem materiálu, ktorý žalobca dodal žalovanému, sa v žiadnom prípade nemôže vykladať spôsobom, že bol dodaný materiál o objeme 759,6 tony. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by žalovaný prevzal objem tovaru nad 600 ton, ktorý bol objednaný. Rovnako nebolo predložené ani žiadne navýšenie objednávky zo strany žalovaného.
9. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedka p. P. L. a oboznámením sa so všetkými predloženými listinnými dôkazmi, a to faktúrou č. XXXXXXXX z 08.07.2021, objednávkou Ev. č. T./2021 č. XXXX/XX, XXXX/DPST - Dosyp krajníc/2021 zo 16.04.2021, výpisom z Obchodného registra žalobcu, výpisom z Obchodného registra žalovaného, vyjadrením Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky k žiadosti o súčinnosť z 08.02.2022, listinou označenou ako Súpis - dodávky štrku z 08.07.2021, vážnymi lístkami (č. l. 71 až 78 spisu), rozpisom jázd vozidla EČV: BL-XXXPN v júni 2021 (č. l. 119 spisu), faktúrou č. XXXXXXXX z 03.05.2021 a ostatným obsahom spisu, a zistil tento skutkový stav:
10. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu a vykonaných dôkazov mal súd za nesporné, že žalovaný si na základe objednávky Ev. č. T./XXXX č. XXXX/XX, XXXX/DPST zo dňa 16.04.2021 objednal u žalobcu dodanie tovaru, konkrétne dodávku kameniva frakcie 0-32 mm, bez dopravy. V zmysle objednávky žalovaného malo dôjsť zo strany žalobcu k dodaniu tovaru v troch etapách: I. Etapa v termíne 19.04.
- 23.04.2021 v množstve 300 ton - bolo dodaných 174,55 tony; II. Etapa predbežne v termíne 16.05. - 25.05.2021 v množstve 510 ton - nebolo dodané nič; III. Etapa predbežne v termíne 22.06. - 28.06.2021 v množstve 600 ton, pričom žalovaný neuhradil faktúru za júnovú dodávku ani v rozsahu, ktorý považuje za nesporný, t. j. 600 ton. Žalobca vystavil žalovanému za tovar dodaný žalovanému v júni 2021 faktúru č. XXXXXXXX vo výške 5.651,42 eur so splatnosťou ku dňu 22.07.2021 (za dodávku v objeme 759,60
ton). Predmetná faktúra bola žalovanému doručená, je evidovaná v jeho účtovníctve a bola uvedená v kontrolnom výkaze žalovaného za mesiac júl 2021. Sporným v konaní zostalo teda dodanie i prevzatie tovaru, na ktorý bola žalobcom vystavená faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 08.07.2021 v objeme nad 600 ton, t. j. 159,60 ton (1.187,42 eur).
11. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. 11.1. Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom. 11.2. Podľa § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
12. Rozhodujúcou skutkovou otázkou pre meritórne rozhodnutie sporu bolo zistenie, či došlo k dodaniu stavebného materiálu fakturovaného žalobcom faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 08.07.2021 v objeme nad 600 ton, t. j. 159,60 ton, a jeho prevzatiu žalovaným.
13. Z vykonaného dokazovania, riadiaceho sa zásadou voľného hodnotenia dôkazov (porov. čl. 15 ods. 1 a 2 CSP), súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti so starostlivým prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, dospel k záveru, že v konaní nebolo dostatočne spravdepodobnené, že objednanie, dodanie i prevzatie tovaru v objeme 159,60 ton (nad 600 ton, pozn.), na ktorý bola žalobcom žalovanému vystavená faktúra č. XXXXXXXX z 08.07.2021, sa stali tak, ako to popisoval žalobca. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania uvedenej výšky žalobou uplatneného nároku.
14. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosť „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti (Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 568-569).
15. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Spomenuté procesné povinnosti sa následne vzťahujú aj na žalovaného, pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť (teda je povinný tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať). Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/6/2010 z 22.09.2010).
16. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Pojem „substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť. Substancované
tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie (viď Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 571).
17. V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdených skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. V danom prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že dodal na stavbu žalovaného tovar - stavebný materiál fakturovaný faktúrou č. 20211117 z 08.07.2021 v sume 5.651,42 eur. Nestačí, že žalobca v konaní len tvrdí, ale je povinný predložiť aj dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k objednaniu predmetného stavebného materiálu žalovaným, jeho dodaniu žalobcom a jeho prevzatiu žalovaným v objeme nad 600 ton v mesiaci jún 2021 skutočne došlo.
18. Z výsluchu svedka p. P. L. mal súd preukázané, že ako zamestnanec spoločnosti BESTRENT s. r. o. vozil v júni 2021 stavebný materiál - štrk od žalobcu k žalovanému. Za každé jedno auto naložené tovarom mu osoba poverená žalobcom vydala tzv. vážny lístok, ktorý svedok podpísal, pričom tento podpísaný vážny lístok ostal žalobcovi; druhý ostal svedkovi pre majstra žalovaného (porov. odsek 7 odôvodnenia tohto rozsudku). 18.1. Na pojednávaní 04.12.2023 žalobca uvedené tvrdenie svedka nepoprel, naopak uviedol, že svedok potvrdil, že každé jedno prevzatie tovaru bolo odsúhlasené zástupcami žalobcu a žalovaného a každý jeden vážny lístok bol podpísaný, pričom jedna kópia ostala pre spoločnosť žalobcu a jedna pre spoločnosť žalovaného (porov. odsek 8 odôvodnenia tohto rozsudku).
19. K žalobcom predloženému dôkazu Súpis - dodávky štrku z 08.07.2021 súd uvádza, že tento je opatrený len podpisom a odtlačkom pečiatky žalobcu, nie však žalovaného. V konaní bolo preukázané, že dodávky tovaru boli realizované vozidlom s evidenčným číslom BL-136PN, ktorým sú opatrené aj vážne lístky; na vážnom lístku z 24.06.2021, 7:45 je však uvedené evidenčné číslo iné. Zoznam dodávok tovaru na uvedenom dôkaze Súpis - dodávky štrku navyše nekorešponduje s rozpisom jázd vozidla EČV: BL-XXXPN v júni 2021 (porov. č. l. 119 spisu) predloženým súdu spoločnosťou BESTRENT s. r. o.
20. Slovenské súkromné právo je postavené na zásade „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria bdelým“, ktorá subjekty právneho vzťahu poníma ako emancipovaných jedincov, ktorí sa musia aktívne pričiniť o to, aby ich práva boli rešpektované a chránené, a nie sa spoliehať na ochranársku ruku paternalistického štátu. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukázal dodanie tovaru žalovanému v objeme 759,60 ton, keď nepredložil tzv. vážne lístky podpísané svedkom p. P. L., ktorými, ako bolo v konaní preukázané, disponuje, a ktoré by boli spôsobilé preukázať odovzdanie tovaru žalobcom a jeho prevzatie žalovaným, musí znášať dôsledky tohto svojho konania. Na tomto mieste súd uvádza, že vážne lístky predložené v konaní neboli vôbec podpísané svedkom ani žiadnou inou osobou poverenou žalovaným; neobsahujú žiadny podpis (porov. č. l. 71 až 78 spisu).
21. Vo vzťahu k návrhu žalobcu, vznesenému na pojednávaní konanom 04.12.2023, na doplnenie dokazovania záznamami zo zariadenia GPS súd uvádza, že navrhovaný dôkaz nevykonal z dôvodu, že by nebol spôsobilý preukázať objem, t. j. množstvo dodaného tovaru. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ustanovenia § 153 ods. 1 a 2 CSP, keďže žalobca mohol tieto záznamy zo zariadenia GPS predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
22. Vzhľadom ku skutočnosti, že dodávka tovaru v objeme 600 ton nebola medzi sporovými stranami sporná, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.464,- eur. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania skutočností, že v mesiaci jún 2021 bola urobená objednávka na spornú dodávku tovaru v objeme 159,60 ton, t. j. nad 600 ton; nepodarilo sa mu tiež preukázať, že ku skutočnému dodaniu a prevzatiu predmetného stavebného materiálu žalovaným skutočne došlo, vo zvyšku súd žalobu zamietol.
23. Žalobca si v konaní uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je podľa názoru súdu obchodným záväzkovým vzťahom podľa ustanovenia § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, keďže kúpna zmluva bola uzavretá medzi podnikateľskými subjektmi v rámci ich podnikateľskej činnosti. Preto je potrebné na príslušenstvo pohľadávky aplikovať komplexnú úpravu úrokov z omeškania obsiahnutú v Obchodnom zákonníku.
23.1. V zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania z prisúdenej sumy istiny vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry až do zaplatenia istiny. 23.2. Na základe uvedeného uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.464,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.464,- eur od 23.07.2021 do zaplatenia.
24. Súd žalobcovi priznal podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur po zohľadnení skutočnosti, že ide o vzťah medzi podnikateľskými subjektmi, t. j. vzťah spadajúci pod režim Obchodného zákonníka a žalovaný sa dostal s úhradou žalovanej sumy do omeškania.
25. Záverom sa žiada už len pripomenúť, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola pred všeobecným súdom úspešná (porov. I. ÚS 50/04), a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhovaných dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov súdom (porov. I. ÚS 98/97).
26. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca bol v spore úspešný v časti 78,99 % predmetu sporu a žalovaný v časti 21,01 % predmetu sporu. Preto súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,98 % (78,99 % - 21,01 %). 26.1. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto rozsudku na Mestskom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).