Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_12CoCsp-7-2023.pdf
PDF · 94.2 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoCsp/7/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, o zaplatenie sumy 2.530,03 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 13Csp/53/2022-77 zo dňa 13.09.2022 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.530,03 eura s príslušenstvom na tom základe, že jeho právny predchodca – Tatra banka, a.s., ktorá mu pohľadávku postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.11.2021 - uzatvoril so žalovaným dňa 06.10.2016 zmluvu č. 3500167949, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky. Z dôvodu, že žalovaný sa dostal s úhradou splátok do omeškania, vyhlásil veriteľ listom zo dňa 03.04.2019 mimoriadnu splatnosť úveru. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 2.530,03 eura ku dňu postúpenia pozostávala z istiny vo výške 2.370,92 eura, úroku vo výške 129,95 eura, úrokov z omeškania vo výške 3,37 eura a poplatkov vo výške 25,79 eura.
2. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe žiadosti žalovaného o poskytnutie Raiffeisen pôžičky bola medzi postupcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá dňa 06.10.2016 Zmluva o splátkovom úvere č. 3500167949, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 3.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 84 mesačnými splátkami po 63,32 eura, splatnými k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola 20.10.2016. Úroková sadzba predstavovala 17,90% ročne, RPMN 19,74% a priemerná RPMN 14,48%.
3. Súd konštatoval, že v danom prípade v súvislosti s omeškaním žalovaného s úhradou splátky od 20.12.2018 trvajúcom viac ako tri mesiace, veriteľ požiadal žalovaného o zaplatenie celého dlhu listom zo dňa 03.04.2019, pričom ho vyzval aj na plnenie, a to listom zo dňa 04.02.2019, v ktorom ho upozornil na právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ veriteľ žalovaného listom z 03.04.2019 požiadal o zaplatenie celého dlhu, pričom žalovaný dovtedy neuhradil splátky splatné dňa 20.12.2018, 20.01.2019, 20.02.2019 a 20.03.2019, a s poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, len od splatnosti splátky splatnej dňa 20.12.2018 uplynuli do uplatnenia nároku podľa § 565 Občianskeho zákonníka, dňa 03.04.2019 viac ako tri mesiace, veriteľ požiadal žalovaného o zaplatenie celého dlhu listom zo dňa 03.04.2019 dôvodne. Splatnosť mesačných splátok bola dohodnutá k 20. dňu v mesiaci. Súd ďalej konštatoval, že predčasným zosplatnením celej pohľadávky zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy
začiatok plynutia premlčacej doby predčasne zosplatneného úveru nebolo možné posudzovať podľa prvej vety § 103 Občianskeho zákonníka, teda odo dňa zročnosti jednotlivých splátok, lebo sa naplnila hypotéza predpokladaná druhou vetou ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. S poukazom na § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka premlčacia doba k predčasne zosplatnenému úveru začala plynúť od 21.12.2018 pre celý predčasne zosplatnený dlh a po prihliadnutí na § 1 písm. a) a § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. uplynula najneskôr uplynutím dňa 08.03.2022. Žaloba vo veci však bola doručená súdu dňa 20.04.2022, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá neplynula v období vymedzenom ustanoveniami § 1 písm. a) a § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. Súd žalobu z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol v celom rozsahu, keďže z premlčaného nároku na peňažné plnenie nemožno priznať ani príslušenstvo (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) v podobe úroku z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka.
4. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní žiadne nevznikli.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, prípadne rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že vec nesprávne právne posúdil a tiež porušenie práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP). Uviedol, že sa nestotožňuje s právnym posúdením veci súdom, v zmysle ktorého v prípade, ak dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka tak, ako v tomto prípade podaním zo dňa 03.04.2019, potom v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pre všetky splátky splatné do budúcna odo dňa zročnosti tej splátky úveru, ktorá predchádzala uplatneniu tohto práva po dobu viac ako troch mesiacov (v posudzovanom prípade podľa súdu splátka splatná dňa 20.12.2018), keďže táto splátka je podľa názoru súdu splátkou, pre nesplnenie ktorej došlo k uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (podanie zo dňa 03.04.2019) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, a súčasne bol pôvodným veriteľom upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možné uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti všetkých splátok jednorazovo. Keďže však právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, t. j. v danom prípade splátky splatnej dňa 20.03.2019. Pre všetky splátky, ktoré vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predchádzali, tak v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka plynie samostatná trojročná premlčacia doba. Pre splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. splátky splatné od 20.03.2019 do konečnej splatnosti úveru) plynie premlčacia doba od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (t. j. od splátky splatnej dňa 20.03.2019). Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že za „nesplnenú splátku“ je potrebné považovať splátku splatnú dňa 20.12.2018, od ktorej mu začala plynúť trojročná premlčacia doba, čo je v priamom rozpore s § 565 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad by v praxi znamenal, že niektoré splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by boli nepremlčané, avšak zostatok dlhu (splátky úveru splatné od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t. j. od 20.03.2019) by už v ten istý moment bol premlčaný, resp. sám veriteľ by si využitím práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka privodil premlčanie celého nároku (ak by dlžník bol v čase vyhlásenia splatnosti v omeškaní s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 roky). Je zrejmé, že ak jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 03.04.2019 ku dňu 20.03.2019, tak toto svoje právo uplatnil v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.03.2019 (t. j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bezprostredne predchádzala a pre ktorej nezaplatenie mohol v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru), a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného) s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a upozornení na možné uplatnenie tohto práva. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 20.03.2019 tak začala v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka plynúť odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti splátky (splatnej dňa 20.03.2019), pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a uplynula by najskôr dňa 20.03.2022, avšak s ohľadom na zákon č. 62/2020 Z. z. najskôr dňa 04.06.2022. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 20.04.2022, má za to, že svoj nárok si uplatnil pred uplynutím premlčacej doby a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k opačnému záveru. Má za to, že
veriteľ má pri splnení podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možnosť kedykoľvek (za splnenia podmienok) uplatniť uvedené oprávnenie, pričom ho môže využiť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, a právo mu opätovne vznikne v prípade, ak ani táto splátka nebude spotrebiteľom uhradená. Ak by mal zákonodarca úmysel, aby sa ustanovenie § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo vykladať tak, ako uviedol súd prvej inštancie, potom by výslovne uviedol, že v prípade plnení zo spotrebiteľskej zmluvy sa druhá veta ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka neaplikuje. Ak sa však druhá veta tohto ustanovenia aplikuje na spotrebiteľské spory, potom žiadnym výkladom nemožno dospieť k záveru, že k uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka dochádza pre nesplnenie inej splátky, než tej, ktorá bezprostredne predchádza uplatneniu tohto práva, keďže iný výklad je v priamom rozpore s druhou vetou § 565 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k uvedenému preto zastal názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, keďže jeho nárok nemožno považovať za premlčaný ani len v časti. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutia viacerých krajských súdov ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/224/2021 a sp. zn. 4Cdo/132/2021.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Preto tento rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 20.04.2022 domáhal zaplatenia sumy 2.530,03 eura s príslušenstvom, keďže jeho právny predchodca so žalovaným uzatvoril dňa 06.10.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 3500167949, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť v zmysle zmluvy. Z dôvodu, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, požiadal ho právny predchodca žalobcu o zaplatenie celej pohľadávky (listom zo dňa 03.04.2019). Súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku, kedy premlčacia doba k predčasne zosplatnenému úveru začala plynúť od 21.12.2018 pre celý predčasne zosplatnený dlh a po prihliadnutí na § 1 písm. a) a § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. uplynula najneskôr uplynutím dňa 08.03.2022. Žaloba vo veci bola doručená súdu prvej inštancie dňa 20.04.2022, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá neplynula v období vymedzenom ustanoveniami § 1 písm. a) a § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z.
9. Odvolací súd k záverom súdu prvej inštancie uvádza nasledovné. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 (požiadať o zaplatenie celej pohľadávky) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V zmysle § 565 Občianskeho zákonníka veta prvá, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Žiadosti o zaplatenie celej pohľadávky podľa § 565 Občianskeho zákonníka musí predchádzať postup uložený veriteľovi v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, teda upozornenie spotrebiteľa veriteľom, že dôjde k uplatneniu jeho práva na zaplatenie celej pohľadávky. Zároveň musí byť zachovaná 15 dňová lehota medzi upozornením spotrebiteľa veriteľom na uplatnenie jeho práva a samotnou žiadosťou o zaplatenie celej pohľadávky. Lehota 15 dní dáva spotrebiteľovi možnosť zaplatiť dlžné splátky a predísť tak právu veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky. Pokiaľ veriteľ vyzval spotrebiteľa, ktorý sa dostal do omeškania, na plnenie dlhu a zároveň ho upozornil, že v prípade, ak k plneniu nedôjde, pristúpi k uplatneniu svojho práva na zaplatenie celej pohľadávky, postupoval v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a mohol spotrebiteľa požiadať o zaplatenie celej pohľadávky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ podľa § 53 ods. 9 uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky. Veriteľ teda môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky za splnenia už vyššie uvedených podmienok (uplynutie 15 dní od upozornenia spotrebiteľa na uplatnenie
práva podľa § 565 OZ), pričom zároveň musí byť spotrebiteľ v omeškaní so splátkou tri mesiace a v poskytnutej lehote na plnenie dlh nezaplatil. Uvedené je dôležité z toho dôvodu, aby veriteľ nepristúpil k uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka skôr, ako bude spotrebiteľ v omeškaní so splátkou menej ako tri mesiace. Trojmesačná lehota omeškania so splatnou splátkou poskytuje dlžníkovi určitý časový priestor začať plniť, a to predtým, než veriteľ pristúpi k uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka.
10. Aj podľa výkladu k ustanoveniu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre prax I., od autora Jaroslava Krajča, Vydavateľstvo EUROUNION, str. 759 vyplýva, že „Rozhodujúce je iba to, či v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehote 15 dní na uplatnenie práva“. Ďalej sa vo výklade uvádza „Pre uplatnenie práva stačí, ak je spotrebiteľ v omeškaní čo len s jednou splátkou. Ods. 9 totiž upravuje iba to, kedy najskôr môže dodávateľ toto právo uplatniť, bez toho aby určovalo, s koľkými platbami je spotrebiteľ v omeškaní. Vyplýva to nielen z logického výkladu komentovaného ustanovenia, ale aj z gramatického výkladu, nakoľko zákonodarca pri formulácii ods. 9 pri odkaze na nezaplatenú splátku použil jednotné číslo.“
11. Po preskúmaní spisového materiálu a podaného odvolania zo strany žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa správne zaoberal splnením podmienok, ktoré predchádzali zosplatneniu spotrebiteľského úveru, ale nevysporiadal sa s tým, či žalobca ako postupník nadobudol pohľadávku platným právnym úkonom postúpenia, a či zásielky zo dňa 03.04.2019 a 04.02.2019 boli žalovanému aj doručované. K žalobe totiž nebol predložený podací hárok, ktorý by takéto doručovanie zásielok žalovanému preukazoval. Ako vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 dôkazné bremeno o doručení zaťažuje odosielateľa. „Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať.“
12. Súčasťou spisu nie je žiadny dôkaz o zaslaní výzvy zo dňa 04.02.2019 žalovanému, a preto následne nie je možné jednoznačne určiť, či v danom prípade bola zachovaná 15 dňová lehota medzi upozornením spotrebiteľa a samotným uplatnením práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka tak, ako to ukladá Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 9. Uvedené skutočnosti zostali bez povšimnutia a súd sa nimi bližšie nezaoberal. Z vyššie uvedeného konania právneho predchodcu žalobcu, ktoré predchádzalo žiadosti o zaplatenie celej pohľadávky vyplýva, že žalobca dodržal 3 mesačnú lehotu stanovenú v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaná bola viac ako 3 mesiace s omeškaním splátky splatnej dňa 20.12.2018, avšak nie je zrejmé, či dodržal aj 15 dňovú lehotu stanovenú v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže nepreukázal, či a kedy žalovanému upozornenie na možné uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka zaslal.
13. Rovnako súd prvej inštancie v danom prípade neskúmal, či právny predchodca žalobcu doručoval žalovanému spotrebiteľovi oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.04.2019, čo má vplyv na danosť aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Proces postúpenia pohľadávky zo strany veriteľa, ktorým je banka, je nasledovný: Ak nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky a klient bol napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, banka mala pred samotným postúpením pohľadávky preukázateľne vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy (§ 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách). Žalobca je teda povinný tvrdiť a preukázať, že pred postúpením pohľadávky banka písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní s platením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca síce predložil výzvu na zaplatenie zo dňa 03.04.2019, avšak dôkaz, ktorým by preukázal, že žalovanému výzvu aj doručil (resp. doručoval), nepredložil. Súd prvej inštancie sa teda vôbec nezaoberal tým, či pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia spôsobilá na postúpenie v súlade s § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020, 7Csp/240/2020, podľa ktorých pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok aplikáciou ustanovenia § 151 ods. 1, 2 CSP povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. „V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace
skutkové tvrdenia veriteľa.“ Citovaná právna veta z rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 bola zverejnená aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2022.
15. Žalobca tiež v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku pre nesprávne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby. V otázke plynutia premlčacej doby nastal v rozhodovacej činnosti súdov určitý posun, a preto odvolací súd odkazuje na najaktuálnejšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/268/2020, 4Cdo/132/2021, 4Cdo/140/2021 a 5Cdo 224/2021. Práve z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2020 zo dňa 29.11.2022 je v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2023 pod č. 29 zverejnená aj nasledujúca právna veta. „Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh.“ Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí zastáva názor, „že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka).“
16. Keďže s ohľadom na uvedené neboli v tejto veci dané podmienky ani na potvrdenie napadnutého rozsudku a ani na jeho zmenu, odvolací súd tento rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi, či bol právnym predchodcom žalobcu zachovaný postup stanovený v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pri uplatnení práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj postup podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, teda či žalobca ako postupník nadobudol pohľadávku platným právnym úkonom postúpenia. V závislosti od prijatého záveru sa následne bude/nebude zaoberať nárokom žalobcu uplatňovaným žalobou. V prípade preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bude nutné opätovne posúdiť aj premlčanie pohľadávky žalobcu v súlade s najaktuálnejšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti a preskúmateľnosti (§ 220 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomu uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).