Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-141-2018.pdf
PDF · 88.73 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/141/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciová spoločnosť, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: J. M., nar. X. D. XXXX, bytom J., J. F. XX/XX, o 1.740,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 25. augusta 2017, č. k. 4C/23/2011-73, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti o zaplatenie 892,19 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 560,97 eur od 1.8.2009 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 331,22 eur od 1.11.2009 do zaplatenia a v časti náhrady trov konania r u š í a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 1.740,91 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 1. augusta 2009 do zaplatenia a zo sumy 1.170,86 eur a zo sumy 521,47 eur od 1. novembra 2009 do zaplatenia. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 127 ods. 1, § 132, § 187, § 470 ods. 1 a 2 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho predpisu). Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 4. decembra 2007 medzi právnou predchodkyňou žalobkyne (Cetelem Slovensko, a. s., Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783) a žalovaným ako dlžníkom, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver 656,94 eur, na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu Nay Elektrodom a žalovaný sa zaviazal úver splácať mesačnými splátkami vo výške 25,06 eur v počte splátok 36. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, do podania žaloby zaplatil 325,74 eur, v dôsledku čoho dlh predstavoval 531,47 eur. Právna predchodkyňa žalobkyne a žalovaný uzavreli pred uvedenou zmluvou dňa 30. augusta 2005 i zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe písomnej žiadosti bola vydaná žalovanému úverová karta a poskytnutý úverový rámec vo výške 663,88 eur, neskôr navýšený na 900 eur, z ktorej žalovaný vyčerpal 1.514,57 eur. Z uvedeného poskytnutého úveru zaplatil žalovaný sumu 881,93 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok, veriteľ od úverovej zmluvy odstúpil a žalovaný tak dlhoval sumu 1.209,44 eur. Súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 132 CSP vyzval žalujúcu stranu, aby uviedla a preukázala, akú sumu žalovaný pri jednotlivých úveroch reálne vyčerpal, akú sumu reálne splatil, ako boli sumy žalovaným zaplatené, priraďované veriteľom k dlžným sumám, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, kedy sa pohľadávky z úverov stali splatnými a aby žalobkyňa špecifikovala výpočty jednotlivých súm. Žalobkyňa odstránila vadu žaloby, opísaním rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti žalobou uplatňovaných nárokov, bez predloženia dôkazov preukazujúcich svoje tvrdenie. Zo žalobkyňou predložených listín, vypracovaných samotnou žalobkyňou, nebolo možné bezpečne ustáliť, či žalovaný je dlžný žalobkyni nejakú sumu a v kladnom prípade akú. Žalobkyňa teda nepreukázala, že by jej pohľadávka skutočne v čase rozhodovania súdu existovala. Bolo na žalobkyni aké dôkazy na preukázanie dôvodnosti žaloby predloží. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou (listiny vypracované žalobkyňou boli posúdené ako skutkové tvrdenia predložené v inej, tabuľkovej podobe). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a na nariadené súdne pojednávanie sa nedostavil.
2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa v rozsahu sumy 892,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 560,97 eur od 1. augusta 2009 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 331,22 eur od 1. novembra 2009 do zaplatenia, ktorou súd prvej inštancie nepriznal žalobkyni časť nároku, a to na vrátenie rozdielu medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a nezaplatenými finančnými prostriedkami žalovaným, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobkyňa v priebehu konania predložila súdu prvej inštancie výpis z úverového účtu žalovaného k úveru č. 42624009409100, potvrdenie o odfinancovaní a prijatí peňažných prostriedkov, výpis z úverového účtu žalovaného k úveru č. 42624009409005 a potvrdenie o odfinancovaní a prijatí peňažných prostriedkov k tomuto ďalšiemu úveru. Ak súd prvej inštancie považoval uvedené úverové zmluvy za bezúročné a bez poplatkov (podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch), mal priznať žalobkyni len rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a prijatými splátkami vo výške 892,19 eur. Na základe prvej úverovej zmluvy (zo dňa 30.8.2005) žalovaný vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.514,57 eur, a to tak, že sumu 1.440,57 eur čerpal výbermi v hotovosti z bankomatov a suma 74 eur predstavuje poplatky účtované žalovanému podľa sadzobníka poplatkov, pričom poplatky sú zrejmé z výpisu z úverového účtu. Žalovaný uhradil na uvedený úver sumu 879,60 eur, vyplývajúcu z potvrdenia o prijatých splátkach, predložených súdu prvej inštancie. V prípade bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, dlh predstavoval sumu 560,97 eur, ktorá skutočnosť vyplýva z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a prijatých splátkach úveru č. 42624009409100. Žalobkyňa predložila súdu prvej inštancie špecifikáciu dlžnej sumy. Na základe druhej úverovej zmluvy žalovaný vyčerpal sumu 656,94 eur, pričom uhradil 325,72 eur. V prípade posúdenia zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov, rozdiel činí 331,22 eur, ktorá skutočnosť je zrejmá z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a prijatých splátkach úveru č. 42624009409005. Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie riadne označila a predložila relevantné dôkazy, na preukázanie svojich tvrdení, čím si splnila svoju povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa spolu s podanou žalobou predložila súdu prvej inštancie dve úverové zmluvy (podpísané žalovaným), predložila aj potvrdenia o poskytnutí finančných prostriedkov a prijatých splátkach k týmto úverom. Súd prvej inštancie doručil žalobu s prílohami a poučením žalovanému, ktorý sa k žalobe ako ani k predloženým listinným dôkazom nevyjadril.
7. Podľa § 150 ods. 1 CSP mala žalobkyňa, ako aj žalovaný povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 CSP), o čom bol žalovaný poučený.
8. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).
9. Pojmami procesný útok a procesná obrana (§ 149 CSP) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami § 149 až § 154 CSP malo dôjsť k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení § 150 CSP pre obidve strany sporu, sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Uvedeným spôsobom je potrebné postupovať aj v spotrebiteľských sporoch, pri ktorých sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii v zmysle § 296 CSP, t. j. § 153 a § 154 CSP (porov. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/405/2017).
10. V zásade teda platí, že dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdili, pričom súd má možnosť materiálnej korekcie, a teda môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Jeho účelom je len v rozumnej miere zmierniť prísne formálne dôsledky nesplnenia povinnosti tvrdiť (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016).
11. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný nepoprel uzavretie dvoch úverových zmlúv, predložených žalobkyňou, obsahujúcich podpis obidvoch zmluvných strán, teda aj žalovaného ako dlžníka. Rovnako tak žalovaný nepoprel ani tvrdenia žalobkyne o poskytnutí peňažných prostriedkov na základe týchto úverových zmlúv, ako ani čiastočné splnenie dlhu na uvedené zmluvy. Preto konštatovanie súdu prvej inštancie o „nemožnosti bezpečne ustáliť existenciu dlžnej sumy a jej výšku“ (teda žiadneho dlhu), nemalo oporu v zistenom skutkovom stave, založenom na základe prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 CSP).
12. Zásadne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovanej strany (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/181/2016).
13. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).
14. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením § 150 a § 151 CSP, v dôsledku čoho postup súdu prvej inštancie nebol v súlade s právom sporovej strany na spravodlivý proces.
15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zaplatenie 892,19 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 560,97 eur od 1. augusta 2009 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 331,22 eur od 1. novembra 2009 do zaplatenia a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu.
17. Skutkové tvrdenia žalujúcej strany sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovanej strany sú prostriedkami procesnej obrany (§ 149 CSP). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, pričom z ustanovenia § 151 CSP vyplýva procesná sankcia za nesplnenie procesnej povinnosti (§ 151 CSP). Súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia splnenia procesnej povinnosti strán konania, a to vo vzťahu k zostávajúcemu predmetu konania, podľa § 150 a § 151 CSP, posúdi spornosť skutkových tvrdení strán, s vyvodením dôsledkov nesplnenia procesnej povinnosti.
18. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o potrebe korekcie následku nesplnenia procesnej povinnosti (CSP upravuje civilný proces v materiálnom poňatí, teda v zmysle zásady spravodlivej a účinnej ochrany práv podľa čl. 2 CSP), svoj postup odôvodní v uvedenom smere. Okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, bude prihliadané i na špecifiká tzv. spotrebiteľských sporov ako sporov s ochranou slabšej strany (§ 290 CSP a nasl.).
19. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.
20. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
21. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
22. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.