Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Csp-188-2018.pdf
PDF · 252.02 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/188/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v spore žalobkyne G.W. M.W., O.. X.X.XXXX, V. F. O. X., L.. S. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom, Košice-Staré Mesto, Pri jazdiarni 1 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava- Ružinov, Pribinova 25, IČO: 35792752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. U r č u j e , že zmluvná podmienka Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076471 zo dňa 26.08.2014, uvedená v bode 8., ods. 8.1., v znení: ,,V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.)“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
II. U r č u j e , že zmluvná podmienka Dohody o poskytovaní služieb č. 8500076471 zo dňa 26.08.2014, uvedená v bode I., ods. 7.1., v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. U r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076471, uvedená v článku 13, ods. 13.2., v znení: „V prípade omeškania Dlžníka so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ je Veriteľ ďalej oprávnený predložiť platiteľovi mzdy Dlžníka, Spoludlžníka 1 a Spoludlžníka 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. V prevyšujúcej časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok žalobu z a m i e t a.
V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 29,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 18.12.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
VI. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 40 % trov konania, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.12.2018 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej titulom bezdôvodného obohatenia sumu 29,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia. Zároveň sa domáhala určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076471 zo dňa 26.08.2014 resp. s ňou súvisiacich dokumentov, a to konkrétne zmluvnej podmienky uvedenej v bode 6. zmluvy v znení „Poplatok za poskytnutie úveru: 31,-“, podmienky uvedenej v bode 8., ods. 8.1. zmluvy v znení: ,,V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časť alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 16,6 % p.a.) - správne má byť 14,6 % p.a. - poznámka súdu. Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.)“, podmienky Dohody o poskytovaní služieb č. 8500076471 zo dňa 26.08.2014 uvedenej v bode I., ods. 7.1. tejto dohody v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“ a podmienky uvedenej v článku 13, ods. 13.2. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere č. úvere č. 8500076471 v znení: „V prípade omeškania Dlžníka so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ je Veriteľ ďalej oprávnený predložiť platiteľovi mzdy Dlžníka, Spoludlžníka 1 a Spoludlžníka 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy, vymáhať pohľadávku z tejto Zmluvy o RÚ podaním žaloby na príslušnom súde a následne vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní. Veriteľ je oprávnený postúpiť pohľadávku z tejto zmluvy, ktorú má voči Dlžníkovi, inej fyzickej alebo právnickej osobe.“. Žalobkyňa navrhla žalovaného zaviazať povinnosťou náhrady trov konania.
2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 20.08.2014 jej bol oznámením žalovaného zo dňa 26.08.2014 schválený úver vo výške 930 Eur so splatnosťou úveru 36 mesiacov, výškou mesačnej splátky 55,57 Eur, ročnou úrokovou sadzbou 18,02 % a RPMN úveru vo výške 20,89 %, čím medzi ňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom malo dôjsť k uzatvoreniu Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076471 (ďalej aj iba ako „Zmluva“ alebo ako „Zmluva o úvere) a poskytnutiu úveru. Zmluva o úvere je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou. Pri jej uzatváraní bola žalobkyni zo strany žalovaného predložená na podpis aj Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500076471 zo dňa 26.08.2014 (ďalej aj iba ako „Dohoda“ alebo iba ako „Dohoda o poskytovaní služieb“), pričom ak chcela úver získať, musela Dohodu podpísať. V bode 6. Dohody (správne Zmluvy
- poznámka súdu) je uvedený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 31 Eur, pričom tento poplatok bol automatiky odpočítaný z výšky úveru 930 Eur a žalobkyni bola reálne z úveru poskytnutá iba suma vo výške 899 Eur. Žalobkyňa doposiaľ žalovanému ako veriteľovi zaplatila na vrátenie úveru sumu 928,99 Eur (v roku 2014 sumu 166,71 Eur, v roku 2015 sumu 389,14 Eur, v roku 2016 sumu 253,14 Eur, v roku 2017 sumu 75 Eur a v roku 2018 sumu 45 Eur). Z formulárového typu Zmluvy je nesporné, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla ovplyvniť jej obsah. Poplatok uvedený v bode 6. Zmluvy je súčasťou formulárovej zmluvy a nebol individuálne dojednaný, pričom takéto dojednanie spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka ako spotrebiteľa, a preto podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje neprijateľnú podmienku. Táto hrubá nerovnováha spočíva najmä v tom, že žalovaný si nárokuje poplatok, pričom zo Zmluvy nie je možné zistiť o aké plnenie a akého účelu ide. Žalobkyni za takýto poplatok žalovaný neposkytol žiadne reálne plnenie. Uviedla, že úver je odplatným právnym úkonom, kde odplatu predstavujú úroky so synonymami cena úveru (odplata za úver). Je potom otázne, čo je v predmetnej veci cenou úveru, keď zaň má spotrebiteľ platiť úroky (za poskytnutie úveru), aj poplatok (za poskytnutie úveru). Aj úrok je forma poplatku za poskytnutie úveru. Má za to, že ide o nekalú obchodnú praktiku ako opticky znížiť percentuálne ročné vyjadrenie ceny úveru v úrokoch. Vyjadrenie ceny úveru je v časti poplatku za poskytnutie úveru neurčité, nezrozumiteľné a neprijateľné. Zrozumiteľná je len odplata za poskytnutie úveru vyjadrená ročným úrokom. V tejto súvislosti poukázala na Rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 21.11.2012, sp. zn. 18Co/109/2011, podľa ktorého: „V tomto duchu je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. 2.1. Vo vzťahu k bodu 8., ods. 8.1. Zmluvy o úvere žalobkyňa uviedla, že jeho predmetom má byť dojednania medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom o povinnosti zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.) a taktiež zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.) ak sa dlžníčka omešká s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace. Túto zmluvnú pokutu považuje za neprijateľnú a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú, keďže toto dojednanie umožňuje sankcionovať ju dvakrát, raz keď je v omeškaní s mesačnou splátkou a druhý raz keď ide o omeškanie úhrady mesačnej splátky o viac ako tri mesiace. Z obsahu predmetného ustanovenia nie je zrejmé dokedy je veriteľ oprávnený túto pokutu počítať. 2.2. Žalobkyňa ďalej uviedla, že na základe bodu I., ods. 7.1 Dohody o poskytovaní služieb mala žalovanému uhrádzať odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru (31 Eur), a to mesačne v splátkach spolu so splátkami úveru a úrokmi, čo pri 36 splátkach úveru predstavuje spolu sumu 812,16 € (36 x 22,56 Eur). Z formulárového typu Dohody o poskytovaní služieb je nesporné, že žalobkyňa nemohla ovplyvniť jej obsah. Takéto dojednanie o službách a odplate za „služby“ nebolo individuálne dojednané a taktiež spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka ako spotrebiteľa, preto podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje neprijateľnú podmienku. Odplata je neprimerane vysoká (predstavuje 90,34 % z poskytnutej sumy úveru) a značne prevyšuje náklady na ,,služby“, ktoré majú byť predmetom Dohody. V skutočnosti však služby, ktoré majú byť za odplatu poskytované žalovaným sú len bežnými administratívnymi úkonmi žalovaného, bežne a obvykle poskytovanými poskytovateľmi úverov, pričom tieto neboli zo strany žalobkyne vôbec vymienené, ani požadované. Takéto služby nepredstavujú zo strany žalovaného žiadne nadštandardné služby, spojené s poskytovaním úveru. Poukázala na skutočnosť, že odplata za „služby“ je percentuálne odvodzovaná od výšky úveru a preto je neakceptovateľné, aby u rôznych spotrebiteľov boli rôzne výšky nákladov odvodzované od výšky ich úveru, hoci služba spočívajúca v poskytnutí informácie, by mala predstavovať v podstate rovnaké plnenie zo strany veriteľa. Žalobkyňa pri podpise Zmluvy nemala záujem o poskytnutie „doplnkových služieb“, avšak ak chcela úver získať, musela podpísať aj predmetnú Dohodu, hoci táto nemá pre ňu po materiálnej stránke žiadne výhody. Dohoda je ďalšou nekalou praktikou na zakrytie skutočnej výšky odplaty za úver. 2.3. Podľa bodu 13 ods. 13.2. Zmluvných dojednaní Zmluvy o úvere, je žalovaný ako veriteľ oprávnený predložiť platiteľovi mzdy žalobkyne Dohodu o zrážkach zo mzdy v prípade omeškania so splácaním úveru. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárových návrhov predložených žalovaným v rámci poskytovania úveru. Žalobkyni nebolo v tejto súvislosti nič bližšie vysvetlené, nebola poučená o dôsledkoch tejto dohody a fakticky ju nemala možnosť odmietnuť, ak chcela úver získať. Poukázala na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2011, sp. zn. 2Cdo/245/2010, kde súd zaujíma pomerne konštantné stanovisko, podľa ktorého ak nie sú obchodné podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú v obsiahnuté - ak im zákon povinne ukladá písomnú formu (pričom na jej platnosť je potrebná písomná forma potrebná podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka) - sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné. Žalobkyňa sa s podmienkami oboznámila po podpise zmluvy, resp. žiadosti na uzatvorenie zmluvy a takúto Dohodu o zrážkach zo mzdy nepodpísala a preto ju považuje za neprijateľnú a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú. 2.4. Žalobkyňa uviedla, že Zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d) - t.j. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,..., f) - t.j. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) - t.j. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov a k) - t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej aj iba ako „ZoSÚ“), preto je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Rovnako sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1, písm. d) ZoSÚ). V Zmluve je uvedená výška RPMN 20,89 %, pričom žalovaný do výpočtu RPMN nezahrnul náklady na odplatu za služby vo výške 812,16 Eur spojené bezprostredne s poskytnutým úverom a vyplývajúce z Dohody o poskytovaní služieb. Ak by žalovaný tieto náklady do výpočtu RPMN zahrnul, výška RPMN by bola 83,25 %. 2.5. Žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni na úver sumu vo výške 899 Eur a žalobkyňa mu doposiaľ na vrátenie úveru zaplatila sumu 928,99 Eur. Nakoľko je úver poskytnutý žalovaným potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného predstavuje rozdiel medzi tým čo žalobkyňa na úver doposiaľ plnila a žalovaným skutočne poskytnutým plnením, t.j. sumu vo výške 29,99 Eur.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 28.12.2018, v ktorom poprel tvrdenia žalobkyne, navrhol žalobu zamietnuť a žalobkyňu zaviazať na náhradu trov konania. Ohľadne poplatku za poskytnutie úveru uviedol, že otázka poplatku, jeho prípustnosti a prijateľnosti bola osobitne posúdená Národnou bankou Slovenska vo veci vedenej pod číslom OFS - 12322/2015. Zo záverov prijatých v danom konaní o.i. vyplýva, že „V danom prípade predstavuje poplatok za poskytnutie spotrebiteľského úveru (spolu s úrokom) plnenia za poskytnutie služby. (...) V nich je transparentným spôsobom uvedené, že „poplatok za poskytnutie úveru“ je súvisiacim nákladom pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. Poplatok je takisto zreteľne uvedený v oboch žiadostiach o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového druhu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového druhu.“ Národná banka Slovenska prijala uvedený záver na základe kompetencie vyplývajúcej jej z ustanovenia § 1 ods. 3 písm. a), písm. c) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom ako vrcholný orgán vykonávajúci dohľad nad činnosťou subjektov vykonávajúcich činnosť na základe zákona č. 129/2010 Z.z.. Poplatok za poskytnutie úveru je štandardne vyžadovaný subjektmi na finančnom trhu. Žalobkyňa bola o danom poplatku riadne informovaná a súhlasila s ním v čase podania žiadosti, ak by s ním v danom čase nesúhlasila, nepožadovala by od žalovaného poskytnutie predmetného úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva, ktorá je ako zmluvný typ upravená v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení. S ohľadom na skutočnosť, kedy zmluvnou stranou na strane dlžníka je spotrebiteľ, aplikujú sa na zmluvu ustanovenia upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy (zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka). Poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou súčasťou obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úverov, pričom tento fakt bol a je zohľadnený aj príslušnou právnou úpravou. Už zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov definoval v § 2 písm. e) poplatok ako akúkoľvek platbu, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov. Zákon č. 129/2010 Z.z. legálnu definíciu poplatku nemá, no vo viacerých ustanoveniach hovorí o poplatku/och, pričom z tejto úpravy je zrejmé, že pod uvedeným pojmom sa má na mysli iná platba ako je úrok (napríklad v § 1 ods. 3 písm. i), § 2 písm. g), a pod.). S účinnosťou od 10.06. 2013 bola vykonaná zmena právnej úpravy poplatkov v zákone č. 129/2010 Z.z., kedy podľa novo prijatého ustanovenia (§ 9 ods. 10) veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Zámer pre prijatie uvedenej úpravy bol v dôvodovej správe k zákonu (pozn. zákon č. 132/2013 Z.z.) vyjadrený takto: Cieľom ustanovenia je zakázať veriteľom požadovať od spotrebiteľov poplatky alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu, na ktorom je úver vedený a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Zákon v otázke poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom teda zaviedol výslovnú úpravu toho, aké poplatky pri spotrebiteľskom úvere sú ex lege zakázané. Poplatok za poskytnutie úveru je pritom všeobecne rozšírenou položkou, rovnako ako bol poplatok za vedenie, správu a evidenciu spotrebiteľského úveru. Je preto opodstatnené tvrdiť a prijať aj záver, že táto položka v rámci celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom nepredstavuje takú kategóriu, aby musela byť zakázaná ako taká. To napokon potvrdzuje aj spomenutá dôvodová správa. Z prijatej zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca poplatok nepovažoval za poskytnutie úveru za problematický a neprípustný. Prijatím zákona č. 132/2013 Z.z. sa vytvorila relatívne ucelená úprava poplatkov voči bankám, stavebným sporiteľniam a iným poskytovateľom úverov, a zároveň aj jej obsah bol vymedzený pomerne presne (nezakazujú sa poplatky ako také, ale len presne určené). Prijatá právna úprava predstavuje tak aj vytvorenie určitého rámca právnej istoty pre všetkých účastníkov dotknutých právnych vzťahov. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že poplatok za poskytnutie úveru je prípustný a dovolený. Z jeho označenia je nepochybné, za čo konkrétne sa uhrádza. Netýka sa žiadnej z činností uvádzaných v zákone ako vedenie, evidencia alebo správa spotrebiteľského úveru. Na rozdiel od pojmov vedenie, evidencia alebo správa úveru, ktoré sú do určitej miery vďaka svojej všeobecnosti viacvýznamové, v prípade poplatku za poskytnutie úveru je obsahovo presne a transparentne vyjadrené, za čo sa poplatok platí. Poplatok teda definuje svojím názvom (označením), za čo sa platí. Ide o platbu za takú činnosť, ktorá je aj v záujme spotrebiteľa (získanie peňažných prostriedkov). Platba (poplatok, odmena) za činnosť, ktorá je v záujme oboch účastníkov úverového vzťahu nie je slovenskému právnemu poriadku neznáma. Ustanovenie § 499 Obchodného zákonníka upravuje dohodu o provízii za záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky. Vyššie uvedené podporuje aj zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. Cpjn 203/2013 (stanovisko vo veci bankových poplatkov) ktoré v bode 22 uvádza Argument o vlastním zájmu úvěrového věřitele spravovat úvěr (srov. Palko, D. Poplatky za vedenie úverového účtu. Soudce 2013, č. 1, s. 7 an.) je zavádějící, neboť jako každý dobrovolně uzavřený obchod je i poskytnutí (čerpání) úvěru, včetně plnění dalších povinností sjednaných ve smlouvě o úvěru, zájmem obou stran (shodně Jirkůvová, M. Bankovní poplatky. Soudce 2013, č. 6, s. 16 an.). Poplatok za poskytnutie úveru nie je platený za niečo, čo by nebolo v záujme klienta. K použiteľnosti uvedeného zjednocujúceho stanoviska českého Najvyššieho súdu žalovaného vedie nielen blízka právna tradícia a podobnosť právnej úpravy, ale aj fakt, kedy tam riešená otázka dovodila prípustnosť takých poplatkov, ktoré sú u nás zo zákona zakázané. To legitimizuje správnosť záveru, že zákonodarca skutočne mal úmysel zakazovať z oblasti poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom len tie, ktoré považoval za neprípustné. Poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť neprípustný len preto, že ho platí spotrebiteľ. Poskytnutie úveru je činnosťou, ktorá sa realizuje na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a je aj v záujme spotrebiteľa. O jeho platení a výške spotrebiteľ z uzavretej zmluvy vedel. Poplatok za poskytnutie úveru je v zmluve o úvere uvedený transparentným spôsobom, ktorý vyplýva z jeho jednoznačného označenia. Rovnako je zreteľne uvedená aj výška poplatku. 3.1. Ohľadne tvrdenia žalobkyne o neprijateľnosti zmluvnej pokuty žalovaný uviedol, že ustanovenie článku 8., ods. 8.1 Zmluvy samo o sebe poskytuje vysvetlenie, ktoré popiera tvrdenie žalobkyne, že umožňuje sankcionovať dlžníka dvakrát, raz keď je v omeškaní s mesačnou splátkou a raz keď je v omeškaní so zosplatneným dlhom. V prípade omeškania s úhradou splátky alebo jej časti je dlžník povinný platiť pokutu vo výške 0,04 % denne z dlžnej sumy .... , čo zreteľne vyjadruje, kedy povinnosť vzniká, z čoho sa počíta a v akej výške. V prípade ak dôjde k zosplatneniu záväzkov, potom povinnosť platiť zmluvnú pokutu sa vzťahuje rovnako na dlžnú sumu. V danom prípade však súčasť „dlžnej sumy“ sú všetky nesplatené splátky (čiže aj tá, v súvislosti s omeškaním ktorej došlo k zosplatneniu). Žiadne „dvakrát“ sankcionovanie nehrozí a nemôže reálne ani nastať, pretože pokuta sa počíta vždy z dlžnej sumy v omeškaní. Ak dôjde k zosplatneniu celého dlhu, potom súčasťou dlžnej sumy v omeškaní je aj suma splátky, pre ktorú k zosplatneniu dlhu došlo. Dôvod pre tvrdenie o sankcionovaní dvakrát nie je možné na základe obsahu ustanovenia článku 8., ods. 8.1 Zmluvy zistiť. Právny úkon sa má vykladať tak, ako zodpovedá logickému a reálnemu usporiadaniu veci. Neobstojí ani tvrdenie, že nie je zrejmé, do kedy sa bude pokuta uplatňovať. Žalobca v tejto súvislosti opomenul znenie ods. 8.3, ktorá kopíruje obsah §3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a z ktorých ustanovení (zmluvnej povahy a tiež majúcej povahu právnej normy) vyplýva v akej výške a do kedy je možné zmluvnú pokutu uplatňovať. Nebyť tejto úpravy by však bolo logické, že zo spojenia „za každý deň omeškania“ vyplýva, že by sa nárok uplatňoval po dobu omeškania. Ide o rovnakú úpravu ako v prípade iných sankcií za trvajúce omeškanie (úrok z omeškania, poplatok za omeškanie), ktoré sú bežné, takýmto spôsobom upravené aj v právnom poriadku a nevyvolávajú žiadne pochybnosti. Podľa ust. § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom pre uvedené zákonné ustanovenie bolo nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., na ktoré sa o.i. v návrhu na začatie konania aj poukázalo. Podľa ust. § 3a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Podľa ust. § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Podľa ust. § 3a ods. 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Uplatnený nárok na zmluvnú sankciu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ak sa tak stane, tak od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Zákonodarca tak právne aproboval a predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie (t.j. úrok z omeškania, pokuty, penále a podobne) môžu dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. A preto stanovil, že od dosiahnutia danej hranice (teda keď súčet všetkých sankcií bude rovnaký ako suma poskytnutých peňažných prostriedkov) je možné uplatniť len zákonný úrok z omeškania. Z uvedených dôvodov žalovaný tvrdí, že návrh žalobkyne a ňou uvádzané tvrdenia nemajú vecné opodstatnenie a odporujú spotrebiteľskej regulácii sankcií, ktorá vyplýva z právnej úpravy. 3.2. K návrhu na určenie, že ustanovenie článku 13., ods. 13.2 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že uvedené ustanovenie predstavuje dohodu o zrážkach zo mzdy, tá nebola individuálne dojednaná a nemá predpísanú písomnú formu. Uvedené tvrdenia sú vecne nesprávne z viacerých dôvodov, a to predovšetkým (i) ustanovenie článku 13., ods. 13.2 zmluvných dojednaní nie je ustanovením majúcim povahu zmluvného ustanovenia, ale ustanovením informujúcim o následkoch omeškania so splácaním, (ii) uvedené ustanovenie nie je dohodou o zrážkach zo mzdy, čo vyplýva aj z jeho obsahu, kde sa dohoda o zrážkach zo mzdy a samotné zrážky zo mzdy uvádzajú ako jeden zo spôsobov vymáhania pohľadávky v omeškaní popri podaní žaloby na súde, následnom exekučnom konaní alebo popri možnosti postúpiť pohľadávku na iný subjekt. Z podanej žaloby nie sú zrejmé také základné súvislosti akou je ozrejmenie, ktorá časť z označeného ustanovenia predstavuje dohodu o zrážkach zo mzdy. Ustanovenie článku 13., ods. 13.2 nie je žiadnym dojednaním, ktoré zakladá práva a povinnosti. Naopak, ide o ustanovenie sumarizujúce, aké možnosti veriteľ v zmysle zákonných ustanovení má. Uvedené ustanovenie teda nezakotvuje žiadne oprávnenia a povinnosti strán, pretože tie už vyplývajú z iných právnych úkonov a právnych noriem. Nad rámec uvedeného nevyplýva z tvrdení žalobcu ani to, z akého dôvodu považuje za neprijateľnú podmienku aj časť ustanovenia upravujúcu informáciu o možnosti podania žaloby na súd či vymáhanie v exekučnom konaní alebo o postúpení pohľadávky, ak ide o zákonom upravené prípady, ktoré majú samostatnú právnu úpravu (napr. pre súdne konanie, exekučné konanie) resp. aj špecifickú pre oblasť spotrebiteľských vzťahov (napr. ustanovenia pripúšťajúce postúpenie pohľadávky len subjektu s povolením NBS pod sankciou neplatnosti v prípade postúpenia inému subjektu). 3.3. Ohľadne ustanovenie čl. 7., ods. 7.1 Dohody o poskytovaní služieb žalovaný uviedol, že z tvrdení žalobkyne vyplývajú navzájom nezlučiteľné tvrdenia, pretože ak na jednej strane tvrdí, že platí za vopred neznáme služby, potom nie je zrozumiteľné, v čom ich obsah nepostačuje a teda v čom vymedzenie jednotlivých služieb má byť neznáme. Žalobkyňa neuvádza prečo je vymedzenie služieb neurčité. Predmetný návrh žalobkyne je v rozpore s Občianskym zákonníkom, v zmysle ktorého neprijateľnou podmienkou nie je dojednanie o predmete plnenia a o cene plnenia. Ďalšia skutočnosť, ktorá popiera dôvodnosť tohto návrhu je, že uzavretá Dohoda o poskytovaní služieb nebola podmienkou ani pre získanie úveru. Spotrebiteľ Dohodu o poskytovaní služieb uzavrieť nemusel a v podanej žaloby ani netvrdil a ani nepreukázal opak. Z článku I., bod 2 Dohody o poskytovaní služieb: „Dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi Poskytovateľom a Zákazníkom, napríklad pre získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok“ Uvedené ustanovenie je len jedným z faktorov, ktorý každému spotrebiteľovi indikuje pri zachovaní jeho elementárnej zodpovednosti a obozretnosti oddelenosť dohody o poskytnutí služby ako niečoho samostatného od samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Dohoda o poskytovaní služieb je osobitne podpisovaná. To, že uzavretie Dohody o poskytovaní služieb je samostatné, napokon zdôrazňuje aj osobitné, individuálne zachytenie Dohody na odlišnom dokumente, ako Zmluva o revolvingovom úvere. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa o obsahu dohody o poskytovaní služieb vedela, nakoľko na jej podnet došlo napríklad k odkladu splátok č. 8., 9. a 10. a to z dôvodu “PN-dôchodca“, čím zároveň došlo aj k zmene splátkového kalendára. Uvedené neguje tvrdenie žalobkyne v žalobe. Ak by žalobkyňa nesúhlasila s dohodou, namiesto žiadosti o odklad splátok by, ako priemerne konajúci spotrebiteľ, žiadala jej ukončenie alebo zrušenie. Tvrdenie žalobkyne, že poplatok vo výške 31 Eur bol automaticky odpočítaný z výšky úveru je absolútne v rozpore so znením zmluvných dokumentov, nakoľko suma 31 Eur predstavuje poplatok za poskytnutie úveru splatný podľa bodu 2.5. Zmluvných dojednaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy v zmysle jej bodu 13., pričom zmluvné strany sa dohodli na jeho započítaní v zmysle bodu 10.1. Zmluvných dojednaní.
3.4. K návrhu o uloženie povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 29,99 Eur žalovaný uviedol, že pojem „predávajúci“ a pojem „veriteľ“ nie sú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. synonymá a ani totožné pre označenie toho istého subjektu. Zo zákona jednoznačnej vyplýva, že veriteľ a predávajúci sú odlišné osoby ( napr. § 15 ods. 5 upravujúci vyrovnanie veriteľ - predávajúci). Náležitosť „doba trvania zmluvy“ je v zmluve uvedená, konkrétne v článku 9., ods. 9.1 Zmluvných dojednaní, podľa ktorého Táto Zmluva o RÚ sa uzatvára na dobu neurčitú ... V súvislosti s uvádzaním „konečnej splatnosti úveru“ sú tvrdenia žalobkyne nesprávne z viacerých dôvodov: (i) v zmysle výkladu Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15 bráni únijné právo takému výkladu vnútroštátneho práva, v zmysle ktorého je bezúročnosť úveru možné spájať s náležitosťou, ktorú únijné právo neurčuje ako povinnú náležitosť zmluvy, (ii) údaj o konečnej splatnosti uzavretá zmluva obsahuje, (iii) súdna prax ohľadne uvádzania konečnej splatnosti nie je jednotná a je preto neprípustné, aby nejednoznačný a sporný výklad zákona bol na ťarchu sporovej strany a (iv) zmena zákona č. 129/210 Z.z., ktorá je účinná od 01.05. 2018 a ktorá bola prijatá z dôvodu odstránenia nepresností implementácie smernice potvrdzuje fakt, že s „konečnou splatnosťou“ nie je možné spájať žiadny následok. Ak by tento údaj a jeho uvádzanie malo byť súčasťou ochrany spotrebiteľa, potom jeho vypustenie z ustanovení zákona je vlastne popretím takéhoto cieľa. Súdny dvor EÚ v bode 58 rozsudku vo veci C-42/15 vyslovil, že Uvedené ustanovenie (čl. 10 ods. 2 smernica 2008/48/ES pozn.) by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice. Súdny dvor EÚ zároveň v spomenutom rozsudku konštatoval, že (výrok 4) Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor EÚ svojím výkladom teda vymedzil dve podstatné skutočnosti, a to že s inou náležitosťou, akou je náležitosť uvedená v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES nie je možné spájať záver o bezúročnosti, pretože takúto inú náležitosť nie je možné do vnútroštátnej úpravy ani uviesť. Druhou skutočnosťou je, že bezúročnosť úveru je možné spájať len s náležitosťou, ktorá spochybňuje možnosť posúdiť rozsah záväzku spotrebiteľa (čo termín konečnej splatnosti nie je, pretože ten žiadny rozsah nedefinuje. Rozsah záväzku vymedzuje počet a výška splátky, celková čiastka na splatenie a RPMN). Náležitosť „konečná splatnosť úveru“ nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene zákona č. 129/2010 Z.z. a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného práva bola vylúčená. Stalo sa tak novelou č. 279/2017 Z.z. (článok XII.), pričom jej prijatie bolo odôvodnený tým, že ide o zohľadnenie záverov Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./M. V. a v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak by „konečná splatnosť“ mala byť náležitosťou zmluvy v rámci zabezpečenia ochrany spotrebiteľa, potom nedáva ani zmena zákona, a ani samotné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ racionálny význam. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené, potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný výklad zákona. Konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti to znamená, že s týmto údajom (náležitosťou) nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti a ďalej ani preto, lebo údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Cdo/146/2017, ktoré sa týkalo práve výkladu ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. v kontexte unijného práva, konštatoval (bod 24 odôvodnenia) Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110). Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pfeiffer (C-397/01 až C-403/01) body 115 a 116: „Požiadavka výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom Spoločenstva vyplýva zo systému Zmluvy, ktorá tým umožňuje vnútroštátnemu súdu, aby v rámci svojich právomocí zabezpečil plnú účinnosť práva Spoločenstva pri rozhodovaní o spore (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. mája 2003, Mau, C 160/01, Zb. s. I-4791, bod 34). Táto zásada výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom Spoločenstva formulovaná v práve Spoločenstva sa síce v prvom rade týka vnútroštátnych ustanovení prijatých na prebratie smernice, neobmedzuje sa však iba na výklad týchto ustanovení, ale vyžaduje, aby vnútroštátny súd vzal do úvahy vnútroštátne právo ako celok, a posúdil, do akej miery ho možno použiť spôsobom, ktorý nevedie k výsledku, ktorý odporuje smernici (pozri v tomto zmysle rozsudok Carbonari a i., už citovaný, body 49 a 50).“ Súdny dvor EÚ ( § 110 Konstantinos Adeneler C-212/04, § § 44, 47 Pupino C-105/03) vymedzil hranicu povinnosti eurokonformného výkladu ako hranicu contra legem . Ňou určil, kedy nepriamy účinok neprichádza do úvahy. Je však dôležité povedať, že contra legem nie je totožné s contra verba legis. Výklad „contra verba legis“ je prístup, kedy v rámci možných výkladových metód sa hľadá a prijíma taký výklad, ktorý umožňuje uplatnenie nepriameho účinku pri zachovaní účelu zákona, a slová zákona „ustupujú“ do úzadia. Napokon, tento výkladový postup je vlastný aj vnútroštátnemu právu a samotný Ústavný súd SR ho pozná a pripúšťa. Výklad „contra legem“ predstavuje popretie účelu zákona. Náležitosť „konečná splatnosť“ nepozná ani únijné právo a od 01.05. 2018 ani vnútroštátne právo. Tento náležitosti tak nie je možné priradiť žiadny účel, ktorý by malo plniť, pretože ak by daný údaj nejaký účel plnil, potom by nebol vypustený zo zákona bez náhrady. Absencia účelu pri uvádzaní „konečnej splatnosti“ tak znamená aj to, že pri úvere do 30.04. 2018 neuvedenie tohto údaju by pri formalistickom výklade zákona znamenalo bezúročnosť úveru, a od 01.05. 2018 pri rovnakom úvere a pri jeho neuvedení by to neznamenalo nič. Je preukázané (aj obsahom rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15) že spôsob výkladu vnútroštátneho práva a implementácia smernice 2008/48/ ES nebola správna a teda zo samotného neprávneho stavu, resp. stavu, ktorý odporuje stavu, aký mal byť implementáciou smerníc EÚ dosiahnutý, nie je možné vyvodzovať záver o protiprávnosti. Požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to - určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, - spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti, Uvedenie konečnej splatnosti treba vykladať vo vzájomných súvislostiach. Zmluva o revolvingovom úvere požadované informácie obsahovala, a to spôsobom vyplývajúcim z obsahu jednotlivých dokumentov, ktoré podľa vôle zmluvných strán predstavovali jej neoddeliteľnú súčasť. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 13Co/111/2014 - 166 : „V zmysle čl.7 zmluvných dojednaní (č.l.138) predstavuje zároveň toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda toto oznámení tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky.“ Pokiaľ ide o RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť, tieto sú uvedené v bode 6. Zmluvy o revolvingovom úvere. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. vyžaduje uvádzanie spôsobu započítania splátky na úver, istinu a úroky len v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. O takýto typ úveru a prípad v zmluvnom vzťahu medzi sporovými stranami nejde. Pokiaľ ide o členenie jednotlivých splátok, výklad podávaný žalobkyňou neobstojí a je založený na formalistickom prístupe pri výklade právnej normy. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017 : Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze III. ÚS 341/07 uviedol : „Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.“ Existujú 4 základné výkladné metódy : jazyková, logická, systematická, teleologická. Výklad právnej normy nemôžu byť založený len na jednom spôsobe výkladu, a už vôbec nie iba na jazykovom. Najvyšší súd SR v uznesení 6MCdo 22/2010 „Na tomto mieste považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že je neakceptovateľným momentom aplikácie práva taká jeho realizácia, ktorá vychádza výlučne z rigorózneho jazykového výkladu dotknutých ustanovení. Jazykový výklad je len počiatočným spôsobom prístupu k aplikácii právnej normy; je len východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jeho obsahu a účelu, k čomu ostane slúži celý rad ďalších postupov, ako je výklad logický, systematický, výklad e ratione legis a pod. Súd teda nie je absolútne viazaný iba doslovným znením zákonných ustanovení, ale môže (a v niektorých prípadoch musí), ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku, ho vyložiť tak, aby závery jeho výkladu boli vo všeobecnosti akceptovateľné a objektívne realizovateľné, inak povedané, aby súd nedospel k výkladu, ktorý význam a účel normy naostatok poprie a sťaží alebo dokonca znemožní jej realizáciu.“ Jazykový doslovný výklad právnej normy podávaný žalobcom odporuje v prvom rade systematickému výkladu. Podstata systematického výkladu spočíva v tom, aký význam má obsah určitého ustanovenia či pri zohľadnení iných zákonných ustanovení (prípadne ustanovení iného zákona). V súvislostiach s výkladom § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je prvým ustanovením, ktoré treba zohľadniť § 9 ods. 5. Podľa jeho znenia spotrebiteľ má právo požadovať tzv. amortizačnú tabuľku obsahujúcu rozpis splátok, a členenie splátky. Ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky, potom nevidíme žiadny zmysel práva spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5 zákona. Veď dané údaje by už mal priamo v zmluve. To len potvrdzuje skutočnosť o tom, že záver založený na jazykovom výklade popiera význam § 9 ods. 5. Účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve je to, aby bol spotrebiteľ informovaný o svojej povinnosti. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by teda nemala žiadny význam (§ 9 ods. 5 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvných vzťahov medzi stranami sporu), keďže takáto amortizačná tabuľka by už bola súčasťou zmluvy. Pri konflikte dvoch výkladových metód treba vychádzať z takého prístupu, ktorý umožňuje obidve metódy rešpektovať. Z pohľadu jazykového výkladu je to potom taký prístup, ktorý žiadne členenie splátky nepožaduje. Rozčleňovanie splátky je teda výklad založený na nesprávnom výklade zákona. Znenie zákona č. 129/2010 Z.z. síce je nepresným prevzatím smernice 2008/48/ES, to však súd nezbavuje povinnosti pri výklade vnútroštátnej normy prihliadať na základe nepriameho účinku na také ustanovenia únijného práva, ktoré sú do príslušnej vnútroštátnej normy prevzaté. Výsledok sledovaný smernicou je povinný pri rozhodovaní zabezpečiť aj súd členského štátu. tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pfeiffer (C-397/01 až C-403/01) body 115 a 116, podľa ktorého „Požiadavka výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom Spoločenstva vyplýva zo systému Zmluvy, ktorá tým umožňuje vnútroštátnemu súdu, aby v rámci svojich právomocí zabezpečil plnú účinnosť práva Spoločenstva pri rozhodovaní o spore (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. mája 2003, Mau, C-160/01, Zb. s. I-4791, bod 34). Táto zásada výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom Spoločenstva formulovaná v práve Spoločenstva sa síce v prvom rade týka vnútroštátnych ustanovení prijatých na prebratie smernice, neobmedzuje sa však iba na výklad týchto ustanovení, ale vyžaduje, aby vnútroštátny súd vzal do úvahy vnútroštátne právo ako celok, a posúdil, do akej miery ho možno použiť spôsobom, ktorý nevedie k výsledku, ktorý odporuje smernici (pozri v tomto zmysle rozsudok Carbonari a i., už citovaný, body 49 a 50)“. Žalovaný poprel tvrdenia o nesprávnom výpočte RPMN. Údaj o RPMN sa počíta podľa zákonného matematického vzorca tvoriaceho prílohu k zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, do ktorého je okrem iných údajov premietnutý aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe. Podľa ust. § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Z ustanovenia písmena g) vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Aj uzatvorenie prihlášky je voliteľné. Pokiaľ by odplata za poistenie bola zahrnutá do celkových nákladov, potom by taký postup bol v rozpore so zákonom. Smernica Rady 2008/48/ES z 29.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľských úveroch a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS vo svojej Kapitole 1. čl. 3 písm. g) hovorí: „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; zahrnuté sú aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí služieb, aby získal úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok“ Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že do RPMN sa započítava odplata za služby výlučne v prípade, ak boli podmienkou získania úveru, čo v tomto prípade splnené nie je, nakoľko ide o dobrovoľné služby v zmysle článku I., bod 2 Dohody o poskytnutí služby.
4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila písomne podaním zo dňa 17.4.2019 (tzv. replika). Uviedla, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného na neprípustnosť žalobného návrhu týkajúceho sa určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky, najmä pre rozpor s § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, čo následne odôvodňovala (k uvedenému súd poznamenáva, že žalovaný prípustnosť žalobného návrhu týkajúceho sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok nespochybňoval a nenapádal). K Dohode o poskytovaní služieb žalobkyňa opätovne poukázala na skutočnosť, že ide o tzv. typovú zmluvu (formulárovú), ktorá sa používa vo viacerých prípadoch. Jej možnosť ako dlžníčky formulačne ovplyvniť takúto formulárovú zmluvu, resp. takéto dojednanie je nereálna a zároveň aj možnosť odmietnutia je len zdanlivá, keďže je súčasťou Zmluvy o úvere. Dohodu o poskytnutí služby, ani jednotlivé jej dojednania tak nemožno považovať za individuálne dojednanie. Ohľadne zákonných náležitosti Zmluvy o úvere žalobkyňa k replike žalovaného uviedla, že Zmluva nie je zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere v zmysle § 15 ods. 1 ZoSÚ v platnom znení. Aplikácia ustanovení § 15 ZoSÚ tak v danom prípade nepripadá do úvahy a ani z týchto ustanovení nemožno vykladať stotožnenie veriteľa s predávajúcim. Dĺžka trvania Zmluvy ako náležitosť vyplýva z čl. 10 ods. 2, písm. c) Smernice a v ZoSÚ je obsiahnutá v § 9 ods. 2, písm. f). Rozsudok SD EÚ vo veci C-42/15 nijakým spôsobom nebráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava požadovala dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. Nakoľko dĺžka trvania čohokoľvek, a teda aj Zmluvy o revolvingovom úvere, je ako časový úsek ohraničená jeho začiatkom a koncom, je slovenská právna úprava, ktorá stanovuje, že úverová zmluva musí obsahovať dobu trvania zmluvy a termín jej konečnej splatnosti, v súlade so Smernicou. Vnútroštátna právna úprava len inak štylisticky vyjadruje požiadavku Smernice, na potrebu uvádzať v zmluve dĺžku trvania zmluvy o úvere. Vyjadrenie žalovaného o tom, že termín konečnej splatnosti úveru vyplýva zo Zmluvy viacerými spôsobmi považuje žalobkyňa za neurčité a nepostačujúce. V tejto súvislosti poukázala na niektoré rozsudky Krajského súdu v Prešove. K vymedzeniu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v Úverovej zmluve, žalobkyňa naďalej zastáva názor, že tieto majú byť v zmysle platnej právnej úpravy vymedzené jednotlivo (rozčlenenie jednotlivých častí splátky na istinu, úroky a iné poplatky). Má za to, že pri konfrontácii ZoSÚ so smernicou, a teda pri konflikte vnútroštátneho zákona so smernicou, je potrebné skúmať priamy alebo nepriamy účinok smernice. V danom prípade sa jedná o individuálny spotrebiteľský spor, kedy podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku, spočívajúci vtom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.
5. Žalovaný sa k replike žalobkyne v súdom poskytnutej lehote nevyjadril.
6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 25.6.2019, na ktoré predvolal právnych zástupcov sporových strán. Právny zástupca žalovaného sa z neúčasti na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil, rovnako ospravedlnil aj neúčasť žalovaného a súhlasil s pojednávaním v ich neprítomnosti. Súd preto podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP“) pojednával a aj rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
7. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a písomných vyjadreniach. Na výzvu súdu sa vyjadrila k okolnostiam, za akých došlo k podpisu samotnej zmluvy, ako aj Dohody o poskytovaní služieb a Dohody o zrážkach zo mzdy. Uviedla, že potrebovala peniaze, preto išla do priestorov žalovaného, ktoré mal v tom čase v F. O. X.. Tam požiadala o úver a následne jej boli odovzdané papiere s tým, že jej bolo povedané akú sumu úveru dostane a aké splátky bude platiť. Uviedla, že pôvodne chcela nižší úver, avšak ponúkli jej vyššiu sumu, s ktorou súhlasila. Povedali jej, že mesačná splátka bude okolo 57 Eur, presnú sumu si už nepamätá. Tieto papiere podpísala priamo na mieste. Veľmi im nerozumela, ale povedali jej, že ak chce úver získať, tak všetky dokumenty musí podpísať. Peniaze jej boli zaslané na účet, ale o 31 Eur menej, čo zodpovedalo poplatku. Žalobkyňa potvrdila, že podpísala Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorý dokument predložil v konaní žalovaný. Uviedla, že ju podpísala v rovnaký deň, nevedela, že ide o osobitnú dohodu, keďže jej bolo prezentované, že všetky predložené dokumenty je potrebné podpísať pre získanie úveru.
8. Súd sa oboznámil so stranami predloženými listinnými dôkazmi, osobitne so žiadosťou o poskytnutie úveru, zmluvou o revolvingovom úvere vrátane zmluvných dojednaní, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, dohodou o poskytovaní služieb, dohodou o zrážkach zo mzdy, dokladmi o úhradách, výpočtom RPMN žalobkyne a vyjadrením NBS k poplatku za úver. Na základe uvedeného súd zistil nasledovné:
9. Žalobkyňa dňa 26.8.2014 ako dlžníčka uzavrela so žalovaný ako veriteľom Zmluvu o revolvingovom úvere číslo zmluvy (VS) 8500076471. Žalovaný uzatváral zmluvu prostredníctvom viazaného finančného agenta U. C. - U. s miestom podnikania v F. O. X.. Zmluva je síce nazvaná ako Zmluva o revolvingovom úvere, avšak plnenie na jej základe poskytnuté malo charakter klasického úveru(nedošlo k opakovanému čerpaniu finančných prostriedkov do výšky úverového limitu).
10. Na základe uvedenej Zmluvy mal byť žalobkyni poskytnutý úver v sume 930 Eur so splatnosťou úveru v 36 mesačných splátkach po 33,01 Eur vrátane úrokov s tým, že predpokladaná mesačná platba (teda mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá) mala byť 55,57 Eur. Poplatok za poskytnutie úveru bol v sume 31 Eur. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná ako dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) podľa uvedenej zmluvy predstavovala sumu 1.219,36 Eur. RPMN za úver predstavovala hodnotu 20,89 %, ročná úroková sadzba úveru bola stanovená na 18,02 %, priemerná RPMN za úver mala uvádzanú hodnotu 44,06 %. Priamo v zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úveru a ani splatnosť jednotlivých splátok.
11. Podľa vyjadrenia žalobkyne v žalobe aj na pojednávaní, v skutočnosti jej bola žalovaným na uvedený úver poukázaná len čiastka 899 Eur. Uvedené tvrdenie žalovaný nepoprel, naopak uviedol, že tak bolo z dôvodu splatnosti poplatku za poskytnutie úveru vo výške 31 Eur dňom uzavretia zmluvy, pričom tento poplatok sa uhrádza jeho započítaním so sumou úveru a rozdiel sa vyplatí na účet dlžníka (viď body 2.5. a 10.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o úvere).
12. V oznámení veriteľa (žalovaného) o schválení úveru dlžníkovi (žalobkyni) zo dňa 26.8.2014, boli zhodne uvedené údaje o schválenej výške úveru (930 Eur), splatnosti úveru (36 mesiacov), poplatku za poskytnutie úveru (31 Eur), RPMN úveru (20,89 %), priemernej RPMN platnej ku dňu podpísania zmluvy (44,06 %), ročnej úrokovej sadzbe úveru (18,02 %) a výške mesačnej splátky úveru (33,01 Eur). Údaj o výške splátky úveru bol doplnený o rozčlenenie mesačnej splátky úveru na istinu (suma 25,83 Eur) a na úrok (7,18 Eur). Oznámenie tiež obsahuje informáciu o splátke podľa dohody o poskytnutí služby (22,56 Eur mesačne), výške celkovej platby na úhradu, t.j. mesačná splátka úveru + splátka podľa Dohody o poskytnutí služby (v sume 55,57 Eur) a tiež údaj o dátume splatnosti prvej splátky úveru (1.10.2014) a dátume splatnosti poslednej splátky úveru (1.9.2017), periodicite splácania úveru (mesačne) a dátume splatnosti splátky v priebehu periódy splácania (1).
13. Zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., verzia platná 1.6.2014 k zmluve číslo (VS) 8500076471 sú podľa bodu 13. Zmluvy o úvere jej neoddeliteľnou súčasťou. V zmysle bodu 2.5. Zmluvných dojednaní, je poplatok za poskytnutie úveru splatný v deň uzavretia zmluvy. Podľa bodu 10.1. Zmluvných podmienok, poplatok za poskytnutie úveru sa uhrádza jeho započítaním so sumou úveru a rozdiel bude vyplatený na účet dlžníka.
14. Bod 8. Zmluvy obsahuje sankcie. Podľa bodu 8.1., v prípade omeškania s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Podľa bodu 8.2. Zmluvy, je dlžník povinný okrem zmluvnej pokuty zaplatiť veriteľovi aj úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa bodu 8.3. zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
15. Strany sporu súčasne so Zmluvou podpísali aj Dohodu o poskytovaní služieb č. 8500076471 k Zmluve o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Uvedená dohoda má formu samostatného dokumentu, miesto a dátum podpisu jej stranami je zhodný s miestom a dátumom uzavretia (podpísania) Zmluvy o úvere. V zmysle bodu 1. Dohody, táto zakladá právo zákazníka (žalobkyne) na využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu. Zákazník má právo ale nie povinnosť využívať služby, rovnako tak právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie služieb, čím nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu. Definícia jednotlivých služieb je obsiahnutá v bode II. Dohody. Ide o tieto služby: Informácia o zostávajúcich záväzkoch, Odklad splatnosti splátok (troch splátok za splnenia v Dohode uvedených podmienok), Informácia pred splatnosťou splátky, Informácia o prijatí platby, Vyhotovenia a zaslanie kópie dokumentácie, Zmena zmluvy na podnet klienta (úprava dokumentácie, napr. kontaktných údajov, nie však základných podmienok úveru), Prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, Druhá upomienka zdarma (v prípade omeškania) a Podpora call centra o osobné stretnutie s viazaným finančným agentom. Bod 7. Dohody obsahuje záväzok zákazníka zaplatiť za uzavretie Dohody mesačne poskytovateľovi (žalovanému) odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, a to v pravidelných mesačných splátkach, splatných spolu so splátkami úveru a úrokmi za úver. Výška odplaty bude uvedená v spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.
16. Ako ďalšiu strany sporu v rovnaký deň ako Zmluvu, podpísali aj Dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500076471. Ani táto dohoda nie je súčasťou úverovej zmluvy, nenachádza sa na tej istej listine, ale ide o samostatný dokument. Podľa článku IV. tejto dohody, spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076471 čiastku vo výške 930 Eur. V prípade riadneho splácania úveru má dlžník právo na poskytnutie ďalšieho úveru v rámci tzv. revolvingu. Pohľadávky zabezpečené Dohodou o zrážkach zo mzdy sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých poskytnutých revolvingov, príslušenstvom úveru (revolvingov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami a nákladmi, ktoré vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadnými dodatkami. Podľa článku V. predmetnej dohody, je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka vo výške 55,57 Eur mesačne. Podľa článku VI. predmetnej dohody budú zrážky zamestnávateľom dlžníka vykonávané až do doby, kým spoločnosť zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jej pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami sú splatené.
17. Podľa potvrdení o vkladoch resp. o odchádzajúcich platbách predložených žalobkyňou, táto realizovala v prospech žalovaného s uvedením variabilného symbolu totožného s číslom Zmluvy vklady/ platby v celkovej výške uvádzanej v žalobe, t.j. vo výške 928,99 Eur. Žalovaný tvrdenie žalobkyne o celkovej výške platieb titulom úveru nerozporoval.
18. Podľa žalobkyňou k žalobe predloženého výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov pre spotrebiteľský úver z internetovej stránky, po zadaní údajov: výška úveru 899 Eur, výšky splátky 55,57 Eur, doby splácania 36 mesiacov, intervale splácania: mesačne , je hodnota RPMN 83,25 % a splatená suma je vo výške 2.000,52 Eur.
19. Z listu Národnej banky Slovenska č. OFS-12322/2015 zo dňa 29.1.2016 vyplýva, že ide o odpoveď banky spotrebiteľovi, ktorý so spoločnosťou žalovaného uzatvoril (obdobne ako žalobkyňa) Zmluvu o revolvingovom úvere, v ktorej bol dohodnutý (ako aj v prípade žalobkyne) poplatok za poskytnutie úveru (pri úvere 900 Eur poplatok v sume 90 Eur a pri úvere 1350 Eur poplatok v sume 130 Eur), v súvislosti s čím spotrebiteľ požiadal NBS o preverenie tohto postupu veriteľa. NBS v predmetnom liste uviedla, že poplatok za poskytnutie spotrebiteľského úveru (spolu s úrokom) predstavuje plnenie za poskytnutie služby. Formulár spoločnosti pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere je transparentným spôsobom uvedené, že poplatok za poskytnutie úveru je súvisiacim nákladom pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. Poplatok je takisto zreteľne uvedený v žiadostiach o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového druhu/Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového druhu a obdobne je uvedený aj v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Spotrebiteľský úver, t.j. dohodnuté protiplnenie zo zmluvy bolo poskytnuté v prospech spotrebiteľa.
20. Podľa § 52 ods. 1, 2 , 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
24. Podľa § 2 písm. a), b), d), g), h) a i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
25. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
26. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
27. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
29. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
30. Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
33. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500076471 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 26.8.2014 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle všeobecných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred žalovaným, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalobkyňa pri uzavretí zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci.
35. Žalobkyňa má za to, že spotrebiteľský úver je zo zákona bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie niektorých obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
36. Z vykonaného dokazovania, a to z obsahu Zmluvy a Zmluvných dojednaní, ako aj z tvrdení sporových strán o spôsobe úhrady poplatku za poskytnutie úveru, je nepochybné, že žalobkyni nebola poskytnutá plná suma úveru uvedená v Zmluve, t.j. suma 930 Eur, ale iba suma 899 Eur, kedy suma 31 Eur jej bola okamžite stiahnutá na úhradu poplatku za poskytnutie úveru. V tejto súvislosti súd poukazuje na ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 21. apríla 2016 vo veci C - 377/14 - Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway a.s. (ďalej len ako „ rozsudok SD EÚ sp.zn. C - 377/14“), v ktorom súdny dvor v rozhodol v bode 3 o tom, že „Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“. Ako vyplynulo z bodov 83 až 87 uvedeného rozsudku SD EÚ sp.zn. C - 377/14, „ ...celková výška úveru v zmysle smernice 2008/48 je v jej článku 3 písm. l) vymedzená ako maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Podľa článku 3 písm. g) tejto smernice celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sú všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe. Podľa článku 3 písm. i) uvedenej smernice RPMN sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky úveru, prípadne vrátane nákladov v súlade s článkom 19 ods. 2 tejto smernice. Keďže je pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ vymedzený v článku 3 písm. h) smernice 2008/48 ako „súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“, vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Treba zdôrazniť, že neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru.“.
37. Vzhľadom na to, že žalovaný zúčtoval príslušný poplatok na ťarchu úveru poskytnutého žalobkyni a síce tým spôsobom, že jej úver vyplatil o už krátený poplatok za jeho poskytnutie, pričom tento zahrnul do celkovej sumy poskytnutého úveru, tento spôsob určenia celkovej výšky úveru a v nadväznosti na to následného určenia RPMN z takejto výšky úveru bol realizovaný v rozpore s eurokomformným výkladom príslušných ustanovení smernice č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, a tým v nadväznosti na to aj s ust. zákona č. 129/2010 Z.z., ktorým sa uvedená smernica v súlade s Prílohou č. 1 uvedeného zákona preberá do právneho poriadku SR. Je evidentné, že takýto postup zúčtovania poplatku vedie k skresľovaniu údaja o RPMN, kedy ho tak ako to uvádza súdny dvor podhodnocuje.
38. Možno teda uzavrieť, že predmetná Zmluva neobsahuje správny údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, keďže v rozpore s eurokomformným výkladom v sebe zahŕňa aj sumu poplatku za poskytnutie úveru (teda poplatok dohodnutý v spojení s úverom), čo je potrebné posúdiť postupujúc podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uplatňujúc výklad, ktorý je pre žalobkyňu ako spotrebiteľku priaznivejší, tak akoby tento údaj ani neuvádzala a preto podľa § 11 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona platí, že predmetný spotrebiteľský úver z uvedených dôvodov je bezúročný a bez poplatkov.
39. V Zmluve je uvádzaná hodnota RPMN 20,89 %. Ročná percentuálna miera nákladov je údaj, ktorý spotrebiteľovi umožňuje posúdiť výhodnosť či nevýhodnosť ponúkaného úveru, a to jeho porovnaním s RPMN iných úverov. Neuvedenie či nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa v zmluve, má zo zákona za následok, že úver je bezúročný a bezpoplatkový. Zo zmluvnej hodnoty RPMN je zrejmé, že žalovaný pri zadávaní zmluvných parametrov v súvislosti s výpočtom RPMN vychádzal z výšky mesačnej splátky 33,01 Eur, t.j. z mesačnej splátky bez započítania poplatkov/odmeny podľa Dohody o poskytovaní služieb. Žalovaný má za to, že uvedený postup je správny a zákonný, s čím sa nemožno nesúhlasiť. Súd má naopak za to, že do výpočtu príslušnej RPMN je potrebné zahrnúť celú sumu mesačnej splátky, teda vrátane odmeny uhrádzanej podľa Dohody o poskytnutí služby. V takom prípade by bola hodnota RPMN nepochybne vyššia, teda v neprospech spotrebiteľa, čo vyplýva aj z výpočtu predloženého žalobkyňou (ale aj z kontrolného výpočtu RMPN realizovaného na ktorejkoľvek z verejne dostupnej internetovej kalkulačky na výpočet RPMN). Zmluvná hodnota RPMN tak nezodpovedá skutočnému stavu veci a bola takto uvádzaná v neprospech spotrebiteľa, t.j. uvádzala sa hodnota nižšia, než aká reálne bola. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d), ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, aj vtedy sa považuje úver poskytnutý na základe takej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.
40. V Zmluve o úvere je uvedený údaj „Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť“ sumou 1.219,36 Eur, resp. tento údaj je uvedený v Oznámení veriteľa sumou 1.188,36 Eur (bez poplatku za poskytnutie úveru v sume 31 Eur), čo nekorešponduje so súčtom súčinu počtu splátok a hodnotou jednej splátky a poplatku za uzavretie zmluvy, ktorý predstavuje sumu 2.031,52 Eur (t.j. 36 splátok x 55,57 Eur + 31 Eur). V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 2 písm. h.) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré definuje pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“, ako súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
41. Podľa názoru žalovaného z ustanovenia § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z., vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítavajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru, čo je aj Dohoda o poskytovaní služieb. S uvedeným názorom sa súd nestotožnil a uvádza, že podľa § 2 písm. g.) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Z takto formulovaného znenia nevyplýva záver o tom, že náklady vyplývajúce z Dohody o poskytnutí služieb sa nemajú považovať za náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Zákon totiž výslovne z takýchto nákladov vylučuje len notárske poplatky. Je síce pravdou, že vo vete za bodkočiarku sa ďalej spomínajú náklady na doplnkové služby, u ktorých je príkladmo uvedené aj tzv. povinné poistné, na uzavretie ktorého je viazané poskytnutie spotrebiteľského úveru, resp. úveru za ponúkaných podmienok, avšak opätovne táto formulácia tzv. nákladov na doplnkové služby v konečnom dôsledku aj poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nevylučuje uvedené medzi stranami dobrovoľne dohodnuté náklady na služby pre spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, a teda ani z ich zahrnutia do príslušných výpočtov ako RPMN , tak aj ich uvedenia do celkovej čiastky vymedzenej v § 2 písm. h.) zák. č. 129/2010 Z.z . Pokiaľ sa totiž zmluvné strany dohodli, že ich dlžník ako spotrebiteľ bude uhrádzať v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, tak ich následne aj uhrádzať musí. V danom prípade sa splátky týchto nákladov musia vnímať ako poplatok akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Navyše sú to poplatky veriteľovi známe, keďže nejde o dojednania mimo rámca uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd opätovne zdôrazňuje, že na rozdiel od notárskych poplatkov zákon takéto náklady výslovne z definície „celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom“ nevylučuje a preto, ako také, je ich tiež potrebné zahrnúť do uvedených celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
42. V samotnej Zmluve o úvere absentuje aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (t.j. náležitosť podľa § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.), ako aj údaj o termíne splatnosti jednotlivých splátok úveru (t.j. náležitosť podľa § 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.). Tie sa objavujú až v Oznámení veriteľa (žalovaného) o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 26.8.2014, ktorý dokument však nemá charakter písomnej zmluvy, zo strany žalobkyne nie je v písomnej podobe potvrdený. Absencia aj týchto údajov v predmetnej zmluve spôsobuje, že podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), že sa úver poskytnutý na základe takej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.
43. Na základe vyššie prezentovaných zistení má žalovaný nárok iba na vrátenie skutočne ním poskytnutých finančných prostriedkov, ktoré tvorili sumu 899 Eur. Žalobkyňa uhradila na úver žalovanému celkove sumu 928,99 Eur. Žalovaný tak prijal od žalobkyne nad rámec poskytnutého úveru peňažné plnenie vo výške 29,99 Eur, ktoré mu vzhľadom na absenciu obligatórnych údajov v Zmluve nepatrilo, čím sa na úkor žalobkyne o uvedenú sumu bezdôvodne obohatil. Súd preto žalobe v časti o zaplatenie tejto sumy vyhovel, teda žalovanému uložil povinnosť uvedenú sumu žalobkyni vrátiť (vydať bezdôvodné obohatenie) vrátane príslušenstva - zákonného úroku z omeškania, ktorý bol žalobkyňou uplatnený správne čo do výšky, ako aj do počiatku omeškania (deň po doručení žaloby žalovanému).
44. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobkyne o ďalších dôvodoch, pre ktoré je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, čo však s poukazom na vyššie uvedené závery súdu nebolo prekážkou pre konštatovanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobkyne. 44.1. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že v zmluve chýba uvedenie adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Veriteľ ako druhá zmluvná strana je v Zmluve riadne a úplne označený vrátane jeho adresy. Veriteľ nevystupoval v pozícii predávajúceho. Ak Zmluva neuvádza adresu veriteľa v spojení s možnosťou uplatniť na nej reklamáciu alebo sťažnosť, nejde o taký nedostatok, ktorý by mal mať za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
44.2. Žalobkyňa tiež namietala, že predmetná úverová zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozpis splátok. Je pravdou, že v zmluve je skutočne uvedená len výška mesačnej splátky a priamo zo zmluvy nevyplýva aká časť splátky resp. v akom poradí je splátka započítaná na úhradu istiny úveru, úroku a aká na poplatky. V tejto súvislosti však súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 účastníkov Home Credit Slovakia a.s. c/a M. V., v ktorom Súdny dvor konštatuje, že článok 10 ods. 1 a 2 Smernice EP a Rady 2008/48/ ES z 23. 04. 2008 o Zmluvách o spotrebiteľskom úvere v spojení s čl. 3 písm. m) Smernice sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti čl. 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istinu po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave. Na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ reagovala aj Národná rada Slovenskej republiky, ktorá dňa 12.10.2017 prijala zákon č. 279/2017 Z.z., ktorým s účinnosťou od 1.5.2018 upustila od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Vyššie uvedenú zmenu zákonodarca odôvodnil skutočnosťou, že bez takejto zmeny by bol zákon o spotrebiteľských úveroch v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES a tiež dôvodom, že týmto krokom zákonodarca napráva skutočnosť, že Slovenská republika pri implementácii Smernice išla, napriek požiadavke tzv. úplnej harmonizácie, nad rámec podmienok stanovených Smernicou. Samotný zákonodarca tak priamo potvrdil, že zákon je v tejto otázke v rozpore so Smernicou. Súd v tomto smere poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, v zmysle ktorého eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Uvedené ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. V danom prípade zmluva obsahuje výšku mesačnej splátky, počet mesačných splátok a splatnosť jednotlivých splátok. Na základe uvedeného súd konštatuje, že z dôvodu absencie presnej špecifikácie rozčlenenia splátok úveru na splátky istiny úveru, úrokov z úveru a poplatkov, nie je možné konštatovať, že úver poskytnutý žalobkyni je bezúročný a bez poplatkov.
45. Žalobkyňa sa žalobou domáhala okrem peňažného plnenia titulom bezdôvodného obohatenia aj určenia neprijateľnosti niektorých zmluvných podmienok. V tejto časti ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi, ktorou sa spotrebiteľ domáha proti porušiteľovi súdnej ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami. V prípade takejto žaloby nejde o určovacou žalobou v zmysle §137 písm. c) CSP, preto nie je potrebné zo strany spotrebiteľa tvrdiť a ani preukazovať naliehavý právny záujem (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 6Cdo/27/2018).
46. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobkyňa považuje zmluvnú podmienku uvedenú v bode 8., ods. 8.1. Zmluvy, podľa ktorej je dlžník v prípade omeškania s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.) a ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stanú okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa Zmluvy a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.).
47. Uvedená zmluvná podmienka predstavuje sankciu za omeškanie dlžníka (žalobkyne), teda s riadnym a včasným plnením si platobných povinností spojených s poskytnutým úverom. Predmetná zmluvná podmienka má formu predtlačeného textu Zmluvy, ktorý žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť, a teda nebola individuálne dojednaná. Súd má za to, že predmetná zmluvná podmienka svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Súd na však nestotožnil s tvrdením žalobkyne o tom, že táto podmienka umožňuje sankcionovať ju dvakrát
- raz keď je v omeškaní s mesačnou splátkou a druhý raz keď ide o omeškanie úhrady mesačnej splátky o viac ako tri mesiace, ani s tvrdením, že nie je zrejmé dokedy je veriteľ oprávnený túto pokutu počítať. V tejto súvislosti súd poukazuje na argumentáciu žalovaného, s ktorou sa stotožňuje. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky však súd vníma v tom, že predmetné zmluvné ustanovenie je obchádzaním ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je kogentným ustanovením presne vymedzujúcim maximálnu výšku úroku z omeškania, ktorú si môže veriteľ v súvislosti s omeškaním dlžníka uplatniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/58/98 zo dňa 27.10.1998 (v systéme ASPI vedené pod ID : JUD30928SK), podľa ktorého „Z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená iba horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Veriteľ peňažnej pohľadávky môže od dlžníka, ktorý je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uplatňovať úroky z omeškania aj v menšom rozsahu, než ustanovuje citovaný právny predpis.“ Navyše sa táto zmluvná podmienka vzťahuje na omeškanie dlžníka s plnením ktorejkoľvek časti jeho záväzku, záväzok z Dohody o poskytovaní služieb nevynímajúc. Vzhľadom na samotné posúdenie Dohody o poskytovaní služieb ako neprijateľnej zmluvnej podmienky (viď nižšie), je preto nutné ako neprijateľnú vyhodnotiť aj predmetnú zmluvnú podmienku o zmluvnej pokute. S poukazom na uvedené súd určil predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú.
48. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobkyňa označila aj bod 7.1. Dohody o poskytovaní služieb, ktorým bola ako zákazník zaviazaná zaplatiť žalovanému ako poskytovateľovi za uzavretie Dohody o poskytovaní služieb odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.
49. Zo samotného textu Dohody o poskytovaní služieb vyplýva, že žalobkyňa ako dlžník sa ňou zaviazala uhradiť odplatu za služby bez ohľadu na to, či ich využije alebo nie (viď formulácia odplata „za uzavretie Dohody“). Dokonca podľa dohody bol dlžník povinný odplatu uhrádzať aj po zrušení poskytovania služieb (bod 1. Dohody) a tiež aj v prípade zániku Zmluvy (bod 7. Dohody). Odplata, ktorú sa žalobkyňa takto zaviazala uhrádzať je pritom vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, t.j. vo výške 22,56 Eur mesačne a jej splatnosť bola totožná so splátkami úveru. Výška odplaty tak predstavuje 68,34 % z mesačnej splátky úveru a bola zahrnutá do celkovej mesačnej platby dlžníka. Uvedené zmluvné ustanovenie aj preto súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou bol dlžník zaviazaný platiť za niečo, čo teoreticky ani vôbec nevyužije resp. využije minimálne. Takáto dohoda bezpochyby spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Hodnota služieb aj v prípade ich reálneho využitia zjavne nezodpovedá ich cene. Zo strany žalovaného nebolo preukázané, aby táto dohoda bola individuálne dojednaná. Pokiaľ aj žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy s dohodou, nebolo preukázané, aby mohla ovplyvniť jej obsah a aby ju aj skutočne mohla odmietnuť podpísať a úver by jej bol napriek tomu poskytnutý bez zmeny podmienok. Naopak, žalobkyňa uviedla, že všetky dokumenty (vrátane Dohody o poskytovaní služieb) jej boli predložené na podpis naraz s tým, že ak chce úver získať, musí ich podpísať. Pokiaľ žalovaný v podstate poukazoval na slobodnú vôľu strán pri zakladaní právneho vzťahu súd uvádza, že zmluvná voľnosť účastníkov spotrebiteľskej zmluvy je obmedzená tiež tým, že nedovoleným a teda neplatným je aj dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v ich právnom postavení. Podstata spotrebiteľskej ochrany spočíva v tom, že dodávateľ spotrebiteľovi nemôže neprijateľné podmienky ani len predkladať. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, koná nepoctivo a musí byť uzrozumený s tým, že na takéto neprijateľné podmienky súd neprihliadne bez ohľadu na to, či a do akej miery sa spotrebiteľ tou ktorou podmienkou zaoberal.
50. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku žiadala žalobkyňa určiť aj zmluvnú podmienku uvedenú v bode 13.2. Zmluvných dojednaní Zmluvy, ktorá oprávňuje veriteľa v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa Zmluvy, predložiť platiteľovi mzdy dlžníka Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy dlžníka, vymáhať pohľadávku zo Zmluvy podaním žaloby na príslušnom súde a následne vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní, ako aj postúpiť pohľadávku zo Zmluvy voči Dlžníkovi inej fyzickej alebo právnickej osobe. Je potrebné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že predmetné ustanovenie Zmluvných dojednaní nie je ustanovením zakladajúcim práva či povinnosti zmluvných strán. Z obsahovej stránky tohto ustanovenia vyplýva zhrnutie resp. akési upozornenie dlžníka na možnosti veriteľa v prípade omeškania dlžníka so splácaním jeho peňažného záväzku. Vo vzťahu k oprávneniu veriteľa domáhať sa uspokojenia pohľadávky zrážkami zo mzdy dlžníka, hodnotil súd prijateľnosť tohto ustanovenia Zmluvných dojednaní skrz obsahu a povahy samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú v konaní predložil žalovaný.
51. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Dohoda musí v prvom rade obsahovať presné označenie pohľadávky, ktorú zabezpečuje. V Dohode o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi stranami sporu je však zabezpečovaná pohľadávka definovaná tak, že zahŕňa nielen pohľadávku zo Zmluvy o úvere, ale aj pohľadávky z poskytnutých revolvingov, príslušenstvo úveru, uplatnené zmluvné pokuty, náklady v súvislosti s vymáhaním pohľadávky a ďalšie pohľadávky, ktoré vyplynú alebo vzniknú na základe Zmluvy a jej prípadných dodatkov. Podľa takéhoto znenia má byť teda Dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečovaná pohľadávka, ktorú tvoria aj nároky, ktoré nie sú v čase uzatvárania dohody jasné a určité. Spotrebiteľ tak v čase uzatvárania Dohody nemôže vedieť, čo presne bude predmetom prípadných zrážok z jeho mzdy a nemá možnosť sa proti takto uplatneným nárokom brániť. To, že dohoda neobsahuje presnú a určitú výšku zabezpečenej pohľadávky vyplýva aj zo znenia článku VI. dohody, v zmysle ktorého zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom do doby, kedy mu veriteľ písomne ohlási, že všetky jeho pohľadávky sú splatené. Takéto vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky, súd považuje za neurčité a teda neplatné podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zabezpečovaná pohľadávka má byť už v čase uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedená presne, má byť presne konkretizovaná. Veriteľovi neprislúcha právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v jeho prospech. Za neurčité súd považuje aj dojednanie týkajúce sa výšky zrážok. Podľa článku V. dohody dlžník súhlasil s vykonávaním zrážok zo mzdy vo výške uvedenej v tomto článku (55,57 Eur), avšak zároveň je v zmysle tohto článku možné vykonávať zrážku aj vo vyššej než dohodnutej sume. Uvedené predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky.
52. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi sporovými stranami predstavuje formulárovú zmluvu, a teda nemožno ju považovať za individuálne dojednanú. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Dohoda síce obsahuje ustanovenie, podľa ktorého má dlžník možnosť jej uzavretie odmietnuť, ako aj vyhlásenie spoločnosti, že uzavretie Dohody nie je podmienkou pre uzavretie Zmluvy o úvere, avšak opäť iba vo forme predtlačeného textu. Dohoda o zrážkach zo mzdy nepochybne predstavuje nad primeranú mieru výrazný zásah do právneho postavenia spotrebiteľa, pretože ochrany, ktorej sa pred všeobecnými súdmi spotrebiteľom dostáva, sa tým spotrebiteľ prakticky vzdáva. Nemožno preto racionálne pripustiť, aby náležite informovaný spotrebiteľ, dobrovoľne a bez vplyvu na možnosť dohodnutia zmluvného vzťahu i bez podpísania predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy túto dobrovoľne prijal. Podľa súdu je nepostačujúce kompenzovať takúto neprijateľnú dohodu len tým, že na ňu spotrebiteľ pristúpi na osobitnom formulári, v ktorom je vyhlásenie o jeho dobrovoľnosti. Žalobkyňa sa vyjadrila k okolnostiam podpísania Dohody, z ktorých vyplýva, že Dohodu musela podpísať súčasne so Zmluvou o úvere. Žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa mala reálnu možnosť dohodu nepodpísať a získať tak úver za nezmenených podmienok. Súd aj v súvislosti s Dohodou o zrážkach zo mzdy poukazuje na skutočnosť, že táto zabezpečuje aj plnenie z Dohody o poskytovaní služieb, ktorú súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
53. S poukazom na vyššie uvedené posúdenie Dohody o zrážkach zo mzdy súd vyhovel žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 13.2. Zmluvných dojednaní Zmluvy, avšak iba v časti týkajúcej sa možnosti veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy dlžníka. V ostatnej časti tejto zmluvnej podmienky, a síce v časti oprávňujúcej veriteľa vymáhať pohľadávku zo Zmluvy podaním žaloby na príslušnom súde a následne vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní, ako aj v časti oprávňujúcej veriteľa postúpiť pohľadávku voči dlžníkovi na inú osobu, súd žalobu o určenie neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky ako nedôvodnú zamietol. Podanie žaloby na súd a následné podanie návrhu na výkon exekúcie, ako aj oprávnenie veriteľa postúpiť pohľadávku (za splnenia zákonných predpokladov) sú všetko základné práva veriteľa vyplývajúce z právneho poriadku, preto nemôžu byť posúdené ako neprijateľné, teda neplatné a tým veriteľovi upreté.
54. Žalobkyňa napokon žiadala ako neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj podmienku uvedenú v bode 6. Zmluvy, ktorou je poplatok za poskytnutie úveru v sume 31 Eur. Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdila, že poplatok je súčasťou formulárovej zmluvy a nebol individuálne dojednaný. Takéto dojednanie spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech, ktorá spočíva v tom, že zo zmluvy nie je možné zistiť o aké plnenie a akého účelu ide, pričom žalobkyni nebolo za takýto poplatok poskytnuté žiadne reálne plnenie.
55. S uvedeným názorom žalobkyne sa súd nestotožnil. Platenie poplatkov za poskytnutie úveru je bežnou obchodnou praxou spojenej s poskytovaním úverov a ani zákony na ochranu spotrebiteľa takéto poplatky nezakazujú. Z uvedeného ustanovenia zmluvy je zrejmé, za čo je poplatok veriteľom účtovaný (za poskytnutie úveru) a rovnako je zrejmá aj jeho výška (31 Eur), ktorá je primeraná výške poskytnutého úveru. Poplatok je síce súčasťou formulárovej zmluvy, avšak jeho výška bola do Zmluvy dopísaná, a to aj zo strany žalobkyne pri vypĺňaní žiadosti o poskytnutie úveru. Žalobkyňa teda bola už v čase keď o úver požiadala preukázateľne informovaná o tom, že veriteľ za poskytnutie úveru požaduje poplatok, o jeho účele a aj o jeho výške. Nie je pravdivým ani tvrdenie žalobkyne, že za poplatok nedostala žiadne protiplnenie, čo vyplýva zo samotného označenia poplatku (žalobkyni bol poskytnutý úver). V danej súvislosti súd poukazuje aj na stanovisko NBS ako vrcholného orgánu vykonávajúceho dohľad nad činnosťou subjektov vykonávajúcich činnosť na základe zákona č. 129/2010 Z.z, ktoré stanovisko v konaní predložil žalovaný a ktoré legitimizuje postup žalovaného v súvislosti s vyžadovaním predmetného poplatku. Samotný poplatok s prihliadnutím aj na jeho výšku preto súd vyhodnotil ako prijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nespôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o spôsob platenia predmetného poplatku a jeho nezahrnutie do RPMN, tieto súvislosti boli zohľadnené v rámci žaloby o plnenie, keď bol úver vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov. Určenia neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok sa žalobkyňa v žalobe nedomáhala.
56. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
57. Podľa § 255 ods. 1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
58. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
59. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
60. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
61. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
62. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v spore. Žalobkyňa bola v konaní čiastočne úspešná, a to v časti konania o zaplatenie 29,99 Eur, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 8.1. Zmluvy, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 7.1. Dohody o poskytovaní služieb, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 13.2. Zmluvných dojednaní Zmluvy - avšak iba v časti týkajúcej sa Dohody o zrážkach zo mzdy. Neúspech mala žalobkyňa v časti konania o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 6. Zmluvy a vo zvyšnej časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 13.2. Zmluvných dojednaní Zmluvy - časti týkajúcej sa oprávnenia veriteľa iniciovať súdne konanie, exekučné konanie a jeho oprávnenia postúpiť pohľadávku. Z piatich navrhovaných výrokov tak bola žalobkyňa úspešná v 3 a 1/2, čo predstavuje jej 70 % úspech v konaní a 30 % neúspech. Čistý úspech žalobkyni v konaní je tak 40 % (70% úspech žalobkyne mínus 30% úspech žalovaného), čo je aj rozsah, v akom jej súd priznal náhradu trov konania proti v konaní neúspešnejšiemu žalovanému. Dôvody pre prípadnú aplikáciu § 257 CSP súd nevzhliadol. O výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.