Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/152/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu R., Y. L., so sídlom L., S.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Emilom Župíkom, advokátom, Pražská 4, Košice, proti žalovaným 1/ P. T., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XX, 2/ S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, R., obaja žalovaní zastúpení JUDr. Danielom Finkom, advokátom, Valaškovská 21, Humenné, o neplatnosť kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. -276 z 20.03.2018 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne, cit.:

· „Súd u r č u j e , že je neplatná kúpna zmluva zo dňa 1.10.2015, uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorej predmetom je prevod vlastníckych podielov žalovanej v 1. rade v prospech žalovaného v 2. rade, na základe ktorej N. úrad R., katastrálny odbor, rozhodnutím z 5.11.2015 číslo vkladu V XXX/XX, povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k všetkým nehnuteľnostiam uvedeným v tomto rozhodnutí, v prospech žalovaného v 2. rade, t. j. v katastrálnom území L. k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v podiele X/XX, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v podiele XX/XXXX, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v podiele XX/ XXXXX, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a LV č. XXXX v podiele XXXXX/XXXXXXX, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v podiele XXXXXX/XXXXXXXX a v katastrálnom území Y. k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v podiele X/XX.

· P r i z n á v a žalobcovi, vo vzťahu k žalovaným, právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní trovy uhradiť spoločne a nerozdielne. Výška trov bude vyčíslená v rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka vydaného po právoplatnosti rozsudku vo veci samej“.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami v spojení s , , , , , , , , , . Výrok o trovách konania ustanovením .

3. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy identifikovanej vo výrokovej časti rozsudku, pričom naliehavý právny záujem žalobca preukázal, lebo predmetom kúpnej zmluvy boli podiely v nehnuteľnostiach, ktoré sú spoločnou nehnuteľnosťou v správe žalobcu. Žalovaná 1/ tieto podiely odpredala tretej osobe a v prípade, ak by bola zmluva určená za neplatnú, žalovaná 1/ ako členka spoločenstva by sa znova stala vlastníčkou týchto podielov. Ak by ich v budúcnosti chcela odpredať tretej osobe, musela by ich prostredníctvom výboru ponúknuť ostatným členom spoločenstva. Výbor spoločenstva písomne pred uzatvorením kúpnej zmluvy žalovanej 1/ oznámil, že členovia spoločenstva o tieto podiely majú záujem. Teda žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia (uznesenie NS SR z 22.09.2010, sp. zn. ).

4. Žalobca žiadal určiť, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými je neplatná pre rozpor s ustanovením (ďalej len zákon o pozemkových spoločenstvách), lebo žalovaná 1/ neponúkla svoje podiely v spoločnej nehnuteľnosti ostatným členom spoločenstva prostredníctvom výboru.

5. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že je pozemkovým spoločenstvom podľa zákona o pozemkových spoločenstvách a má v správe spoločnú nehnuteľnosť, ktorá zahŕňa aj podiely v nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy medzi žalovanými. Zároveň listinným dôkazom - listom z 10.08.2015 preukázal, že žalovanú 1/ ako členku pozemkového spoločenstva upozornil na to, že svoje podiely v nehnuteľnostiach, ktoré tvoria spoločnú nehnuteľnosť, nemôže previesť na tretiu osobu bez toho, aby ich prostredníctvom výboru ponúkla ostatným členom spoločenstva. Preto považoval kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalovanými za neplatnú. 6. Žalovaní uplatnili procesnú obranu z troch dôvodov. Tvrdili, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nešlo o prevod podielov spoločnej nehnuteľnosti, lebo poznámka v katastri nehnuteľností bola uvedená neoprávnene. Ďalej tvrdili, že prevod bol možný, pretože žalovaný 2/ je so žalovanou 1/ v príbuzenskom pomere a ako tretí dôvod uviedli, že žalovaný 2/ ako kupujúci nemal vedomosť o tom, že žalovaná 1/ ako predávajúca musí svoje podiely ponúknuť prostredníctvom výboru ostatným členom spoločenstva.

7. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy dňa 01.10.2015 bola na jednotlivých listoch vlastníctva, na ktorých boli zapísané prevádzané podiely, uvedená poznámka v katastri nehnuteľností a to v časti „iné údaje“, že ide o spoločnú nehnuteľnosť a na ktorých ďalších listoch vlastníctva sú pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť. Na základe protestu prokurátora N. úrad R., katastrálny odbor, dňa 20.04.2017 pod číslom zmien XX/XX a XX/XX zrušil na príslušných LV kat. územie Y. a L. kód spoločnej nehnuteľnosti. Dňa 10.07.2017 pod číslom zmeny XX/XX bola v katastri v časti „iné údaje“ znova vyznačená skutočnosť, že na príslušných LV sú zapísané nehnuteľnosti, ktoré tvoria spoločnú nehnuteľnosť.

8. Je potrebné konštatovať, že údaje v katastri nehnuteľností sú záväzné a platia až kým sa nepreukáže ich opak. Teda v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalovanými bola na jednotlivých listoch vlastníctva uvedená skutočnosť, že ide o spoločnú nehnuteľnosť a tento údaj bol záväzný. Je potrebné sa stotožniť so stanoviskom žalobcu v tom, že spoločná nehnuteľnosť nevznikne uvedením poznámky na jednotlivých listoch vlastníctva, ale zmluvou, na základe ktorej spoločenstvo vzniká a tam zahrnutých nehnuteľností, ktoré budú tvoriť spoločnú nehnuteľnosť. Poznámka v katastri nehnuteľností má len evidenčnú a informatívnu evidenciu. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy takúto informatívnu funkciu aj spĺňala, lebo na jednotlivých listoch vlastníctva bolo vyznačené, že ide o spoločnú nehnuteľnosť. Ak by tomu tak aj nebolo, žalovaná 1/ ako predávajúca bola dokonca písomne upozornená na to, že svoje podiely nemôže predať tretej osobe bez toho, aby ich ponúkla ostatným spoluvlastníkom, ktorí mali o kúpu záujem.

9. Ďalšou obranou žalovaných bolo tvrdenie, že predmetná kúpna zmluva nemôže byť neplatná, lebo bola uzatvorená medzi príbuznými tak, ako to vymedzujú ustanovenia a . Poukazovali tu

na stanovisko Úradu geodézie a kartografie publikované ako odpoveď na otázku v odbornom bulletine. Takéto stanovisko nie je pre súd záväzné.

10. Tu je potrebné konštatovať, že na posúdenie zákonnosti predmetnej zmluvy je potrebné použiť ustanovenie § 9 ods. 7 zákona o pozemkových spoločenstvách. Podľa tohto ustanovenia na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2. Na daný prípad sa ustanovenie nevzťahuje, lebo nejde o nehnuteľnosti, ktoré spravuje Fond. Teda ak by išlo o prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva, na takýto prevod by sa nevzťahovali všeobecné ustanovenia o predkupnom práve podľa . Podľa tohto ustanovenia, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. V ustanovení , prvá veta zákona o pozemkových spoločenstvách je však jednoznačne uvedené, že na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa ustanovenie nepoužije. To znamená, že vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti môže svoj podiel previesť na iného člena spoločenstva bez možnosti predkupného práva ostatných spoluvlastníkov, lebo ustanovenie sa nevzťahuje.

11. Zásadnou skutočnosťou je to, že žalovaná 1/ ako členka spoločenstva neprevádzala svoj podiel na iného člena spoločenstva, ale na tretiu osobu. Bolo bezvýznamné skúmať, v akom príbuzenskom pomere sú predávajúca a kupujúci, lebo jednoznačne bolo preukázané, že kupujúci nebol členom spoločenstva a nevlastnil už iné podiely v spoločnej nehnuteľnosti. V zmysle § 9 ods. 7 zákona o pozemkových spoločenstvách, žalovaná 1/ ako vlastníčka podielu spoločnej nehnuteľnosti, pri prevode svojho podielu, musela tento ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru. Len ak by o podiel neprejavili záujem ostatní vlastníci podielov, mohla ho predať tretej osobe. V konaní však bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná 1/ ako predávajúca svoje podiely neponúkla ostatným spoluvlastníkom, hoci o to mali záujem, ale predala ich tretej osobe, ktorá nebola členom spoločenstva. 12. Ako procesnú obranu použili žalovaní tiež tvrdenie, že kupujúci nemal vedomosť o tom, že predávajúca musí svoje podiely ponúknuť na predaj ostatným členom spoločenstva. Toto tvrdenie je bezvýznamné z hľadiska posúdenia platnosti predmetnej kúpnej zmluvy, lebo samotná vedomosť či nevedomosť kupujúceho nemá vplyv na to, že zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom. Navyše žalovaná 1/ ako predávajúca bola písomne upozornená na nemožnosť odpredaja podielov kupujúcemu.

13. Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými nie je ani v súlade so stanovami spoločenstva, lebo podľa článku 4 bod 6 by podielový spoluvlastník mohol predať svoj podiel len ďalšiemu členovi spoločenstva alebo spoločenstvu samému, pričom prevod alebo predaj inému subjektu alebo inej fyzickej osobe je možný len ak spoločenstvo neprejaví záujem o kúpu do šiestich mesiacov od písomnej ponuky. Výnimku tvorí predaj alebo darovanie rodinnému príslušníkovi, či už priamemu dedičovi alebo blízkemu príbuznému, čím sa rozumie brat, sestra, synovec alebo neter. Žalovaná 1/ odpredala svoje podiely synovi svojho bratranca.

14. Stanovy spoločenstva sú síce neplatné v tej časti, kde umožňujú prevod podielu na samotné spoločenstvo, lebo to vylučuje § 9 ods. 9 zákona o pozemkových spoločenstvách, ale pokiaľ ide o prevod na inú fyzickú osobu, vymedzili príbuzenský pomer, kedy takýto prevod je možný. Syn bratranca medzi tieto osoby nepatrí.

15. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť a určiť, že kúpna zmluva tak ako je vymedzená vo výrokovej časti rozsudku, je neplatná.

16. Žalovaní uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorá odporuje zákonu, konkrétne ustanoveniu § 9 ods. 7 zákona o pozemkových spoločenstvách a teda je neplatná. Dôvodom neplatnosti je skutočnosť, že žalovaná 1/ ako členka pozemkového spoločenstva a vlastníčka podielov v nehnuteľnostiach tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť, tieto podiely odpredala tretej osobe, ktorá nie je členom spoločenstva a to bez toho, aby ich ponúkla na predaj ostatným vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru.

17. Na základe určenia neplatnosti kúpnej zmluvy sa obnoví pôvodný vlastnícky stav a žalovaná 1/ bude v katastri nehnuteľností znova vedená ako vlastníčka podielov v nehnuteľnostiach, ktoré tvoria spoločnú

nehnuteľnosť. Súd do výroku rozsudku túto skutočnosť neuviedol tak ako to žiadal žalobca, lebo to vyplýva priamo z ustanovení katastrálneho zákona.

18. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadli žalovaní, súdu prvej inštancie vytýkajúc inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, ďalej nesprávne skutkové zistenia a taktiež nesprávne právne posúdenie veci (, , ). Ich odvolacie námietky možno zhrnúť do nasledovných rovín: (i) nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, že v čase prevodu išlo o spoločnú nehnuteľnosť; (ii) názor, že ustanovenie zákona o pozemkových spoločenstvách sa nepoužite pri prevode medzi blízkymi osobami, pričom žalovaní takými osobami sú; (iii) neprihliadnutie na dobrú vieru žalovaného 2/ ako nadobúdateľa, ktorý nevedel o tom, že žalovaná 1/ nerešpektovala predkupné právo, tu poukazujúc na rozhodnutie ÚS SR, sp. zn. ; (iv) nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu a (v) nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, čo podľa odvolateľov zakladá inú vadu konania. Navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Žalobca vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalovaných navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť dôvodiac, že žalovaná 1/ mala povinnosť svoj spoluvlastnícky podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom prostredníctvom výboru s tým, že bolo bez právneho významu potom posudzovať, či žalovaní boli blízkymi osobami, pričom rozhodnutie ÚS SR, na ktoré sa odvolávajú žalovaní hovorí o poskytnutí ochrany osobe konajúcej v dobrej viere pri nadobudnutí vlastníctva, oproti doterajšej priorite zásady nemo plus..., a v tomto smere nikto nespochybňoval vlastníctvo žalovanej 1/ a spoločná nehnuteľnosť v zmysle zákona o pozemkových spoločenstvách existuje už vznikom spoločenstva a poznámka má iba informatívny charakter.

20. Ďalšie podania strán dané neboli.

21. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (

- ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( f/, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných nie je možné priznať úspech keďže napadnutý rozsudok je vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

22. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietanou inou vadou, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. ).

24. Podľa Zákona o pozemkových spoločenstvách účinného v čase uzatvorenia napádanej zmluvy Na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve,15) ak nejde o prevod podľa .

Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, musí ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru; ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe.

25. Vyššie citovaný zákon predstavuje osobitnú právnu úpravu voči . Zákon v tomto ustanovení osobitným spôsobom upravuje predkupné právo spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti pri prevode podielu na spoločnej nehnuteľnosti.

26. Je zrejmé, že ak ide o prevod podielu na iného spoluvlastníka, ostatní spoluvlastníci predkupné právo nemajú.

27. Pokiaľ ide o prevod podielu na tretiu osobu (t. j. na osobu, ktorá dosiaľ nie je spoluvlastníkom), platí, že pri tomto prevode ostatní spoluvlastníci majú predkupné právo, kde prevádzajúci spoluvlastník má povinnosť ponúkať svoj podiel ostatným spoluvlastníkom prostredníctvom výboru.

28. Z pravidla uvedeného pod predchádzajúcim bodom však existuje výnimka, a to pri prevode podielu na osobu, ktorá podielnikom v spoločenstve síce nie je, ale je blízkou osobu prevádzajúceho. Tu ostatní podielnici predkupné právo na podiel nemajú.

29. Podľa Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

30. Podľa Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

31. Žalovaná 1/ je sesternicou otca žalovaného 2/. Možno potom hovoriť o rodinnom pomere medzi žalovanými, avšak, čo je podstatné, z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nevyplýva, aby kvalita a intenzita ich vzájomných vzťahov bola taká, že by ujma vzniknutá jednému zo žalovaných, bola druhým žalovaným pociťovaná ako ujma jemu vlastná, a že by tento stav bol u oboch žalovaných navzájom, ak žalovaný 2/ pomáha žalovanej 1/, ktorá je vdovou s prácami okolo domu - kosenie, rýľovanie, zabezpečenie dreva, a žalovaná 1/ veľmi dobre vychádza s otcom žalovaného 2/.

32. Uvedené potom zakladá neplatnosť tu napádanej kúpnej zmluvy, a to pre porušenie predkupného práva žalovanou 1/ k ostatným spoluvlastníkom, lebo osoba žalovaného 2/ nie je jej blízkou osobou.

33. Nález Ústavného súdu SR, na ktorý žalovaní poukazujú vo svojom odvolaní sa zaoberal otázkou ochrany nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa, a preto, nie je ho možné aplikovať na prejednávaný spor.

34. Pojem „spoločná nehnuteľnosť“ predstavuje osobitný inštitút spoluvlastníctva a užívania pozemku, ktorý je bezprostredne spojený so vznikom pozemkového spoločenstva a poznámka na príslušnom liste vlastníctva má len informatívny charakter, o to viac, ak v súdenom spore k chvíľkovému výmazu tejto poznámky došlo iba pre formálne pochybenie - nedoloženie zákonom predpísaných listín k návrhu potrebných pre tento zápis, ktorý nedostatok bol následne žalobcom už perfektným návrhom zhojený a poznámka znovu katastrom zapísaná.

35. Procesnou podmienkou určovacej žaloby podľa , je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem vyžaduje aj žaloba o určení neplatnosti právneho úkonu a to tak absolútnej ako i relatívnej. Zákon trvá na tom, aby išlo o právny záujem naliehavý, ktorý je daný spravidla v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či

podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti, alebo spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. Určovacia žaloba spravidla nebude úspešná tam, kde možno žalovať priamo splnenie povinnosti podľa . Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).

36. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva, ak je spôsobilá byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Uvedené závery sa primerane vzťahujú aj na spoluvlastníctvo (podielové a bezpodielové) podľa s modifikáciou, ktorá zohľadňuje spoluvlastnícke vzťahy. Zjednodušené ponímanie ochrany vlastníckeho práva znamená ochranu vlastníka veci pred každým (erga omnes), kto do toho práva neoprávnene zasiahne (spravidla nevlastníkmi), ochrana spoluvlastníckeho práva je špecifická v tom, že chráni každého spoluvlastníka aj proti neoprávneným zásahom ostatných spoluvlastníkov. Potom naliehavý právny záujem na podanej žalobe u žalobcu daný bezpochyby je.

37. Ak žalovaní namietali i nepreskúmateľnosť rozsudku, čo podľa nich zakladá inú vadu konania, tu odvolací súd uvádza, že prípadnú nepreskúmateľnosť rozsudku možno subsumovať iba pod odvolací dôvod uvedený v písm. /b - porušenie práva na spravodlivý proces, a nie pod odvolací dôvod uvedený v - inú vadu, lebo tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto iná vada však v súdenom spore zistená nebola.

38. S poukazom na vyššie uvedené, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v prvom vyhovujúcom vecne správnom výroku, včítane druhého závislého, odvolaním osobitne nespochybneného a taktiež správneho výroku o trovách konania, s použitím ust. potvrdil. 39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).