Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-26-2019.pdf
PDF · 125.96 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/26/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivici Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej, v spore žalobcu: GLOBAL ASSISTANCE SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 35 903 473, zast. JUDr. Q. S., advokátom v A. - B. V., T. nám. č. 1, proti odporcovi : JEFTA Service24, s.r.o., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Trenčianska 2473/67, IČO: 44 772 505, zast. JUDr. Q. M., advokátom so sídlom vo M. K., V. 1, o zaplatenie 3.557,90 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 9Cb/57/2015-182 zo dňa 15. júna 2018, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 9Cb/57/2015-260 zo dňa 26. marca 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 9Cb/57/2015-182, zo dňa 15. júna 2018, v spojení s opravným uznesením č.k. 9Cb/57/2015-260 zo dňa 26. marca 2019 p o t v r d z u j e .
Odvolací súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom pre zmeškanie v spojení s opravným uznesením uložil výrokom I. žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.557,90 Eur, 0,5% denný úrok z omeškania zo sumy 1.561,16 Eur od 19.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.045,70 Eur od 27.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 37,82 Eur od 27.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 512,88 Eur od 27.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 275,85 Eur od 27.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 124,50 Eur od 16.05.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 3.557,90 Eur, 0,5% denného úroku z omeškania zo sumy 1.561,16 Eur od 19.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.045,70 Eur od 27.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 37,82 Eur od 27.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 512,88 Eur od 27.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 275,85 Eur od 27.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 124,50 Eur od 16.05.2013 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Medzi žalovaným a GLOBAL ASSISTANCE, a.s., bola uzatvorená Zmluva o spolupráci, predmetom ktorej bola vzájomná spolupráca pri zabezpečovaní asistenčných služieb pre zákazníkov žalovaného spočívajúcich v odtiahnutí vozidla a doprave vodiča spolu s vozidlom do miesta určenia špecifikovaného v zmluve. Za poskytnuté služby bol žalovaný povinný platiť cenu v zmysle Cenníku služieb platného od 01.01.2012. Spoločnosť GLOBAL ASSISTANCE, a.s., evidovala voči žalovanému pohľadávky z faktúr č. 1310058, 1310057, 1310056, 1310055, 1210477, 13101141.
Dňa 24.09.2014 bola medzi GLOBAL ASSISTANCE, a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok vo výške 97.963,32 Kč z titulu neuhradených horeuvedených faktúr. Medzi stranami bola dohodnutá výška úrokov z omeškania. Platobným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17.12.2014 č.k. 3Rob/297/2014-51 súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa však žalovanému nepodarilo doručiť. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11.06.2015 č.k. 9Cb/57/2015-82 bol výrokom I. zrušený platobný rozkaz, výrokom II. zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 3.557,90 Eur, 0,5% denného úroku z omeškania zo sumy 1.561,16 Eur od 19.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.045,70 Eur od 27.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 37,82 Eur od 27.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 512,88 Eur od 27.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 275,85 Eur od 27.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 124,50 Eur od 16.05.2013 do zaplatenia. Výrokom III. súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 29.11.2017 č.k. 8Cob/287/2015-127 bol prvoinštančný rozsudok vo výroku I. potvrdený (zrušenie Platobného rozkazu), vo výroku II., III. bol zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd konštatoval, že žalovaný nebol informovaný o termíne pojednávania vo veci samej a nemohol sa ho riadne zúčastniť, čím nemohol obhajovať svoje záujmy a bola tak porušené jeho procesné práva. Žalovanému bolo odňaté právo na spravodlivý proces tým, že v dôsledku absencie riadneho doručenia predvolania sa tohto nemohol zúčastniť, vyjadriť sa k žalobe, k dôkazom a ani tieto predložiť. Súd prvej inštancie preto nemal splnené procesné podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného a nemohol vo veci meritórne rozhodnúť. Súd prvej inštancie nariadil termín pojednávania na deň 15.06.2018. Doručenie predvolania sa právnemu zástupcu žalovaného uskutočnilo dňa 18.05.2018. V predvolaní na pojednávanie bol právny zástupca riadne poučený o možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie v prípade, že sa na pojednávanie nedostaví napriek riadnemu predvolaniu a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní. Dňa 12.06.2018 (tri dni pred plánovaným pojednávaním a skoro mesiac potom, ako bolo právnemu zástupcovi doručené predvolanie na pojednávanie) právny zástupca žalovaného oznámil súdu prvej inštancie, že sa z dôvodu čerpania dlhodobo plánovanej dovolenky pojednávania nezúčastní a pojednávania sa zúčastní konateľ žalovaného, ktorý súhlasí s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Dňa 15.06.2018 (v deň pojednávania) bolo súdu prvej inštancie doručené podanie právneho zástupcu žalovaného, v ktorom uviedol, že dňa 14.06.2018 mu telefonoval konateľ žalovaného, že z dôvodu neodkladných služobných dôvodov musel odcestovať do Nemecka a pojednávania sa osobne zúčastniť nemôže, pretože to nestihne. Doklady o tom, že bol konateľ nútený odcestovať na územie Nemecka mal konateľ doložiť súdu v lehote 3 dní od jeho návratu na územie SR. Právny zástupca žalobcu sa k jeho žiadosti o odročenie pojednávania vyjadril písomne dňa 14.06.2018 (dňa 14.06.2018 mu bolo písomné vyjadrenie právneho zástupcu uvedené v predchádzajúcom odseku doručené mailom zo strany právneho zástupcu žalovaného) a navrhol spor rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Právne poukázal súd prvej inštancie na ust. § 247, § 137 písm. a) a § 257 CSP. Skonštatoval, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky stanovené v § 274 CSP na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, keďže žalovaný a ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili, boli poučení o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškania a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnili. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že právny zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že sa pojednávania nezúčastní z dôvodu dlhodobo plánovanej dovolenky. Súdu prvej inštancie svoju neprítomnosť ospravedlnil krátko pred pojednávaním a nie vážnymi okolnosťami. Skutočnosti, ktoré tvrdil, ničím nepreukázal. Svoju neprítomnosť na pojednávaní pritom chcel nahradiť účasťou konateľa žalovaného na pojednávaní. Rovnako ani na strane samotného konateľa žalovaného súd prvej inštancie nezistil žiaden vážny dôvod, ktorý mu v účasti na pojednávaní súdu bránil. Uvádzané neodkladné služobné dôvody neboli žiadnym spôsobom vysvetlené, niečím podložené. Žalovaný a jeho právny zástupca boli o termíne pojednávania informovaní so značným časovým predstihom, preto ani jednému z nich nič nebránilo v tom, aby sa pojednávania zúčastnili a veci si zorganizovali. Žalovaný si v konaní ustanovil zástupcu z dôvodu, aby ho tento zastupoval v konaní a právny zástupca žalovaného preto mal využiť všetky možnosti preto, aby sa pojednávania zúčastnil. Ďalej súd prvej inštancie zdôraznil, že výsluch konateľa žalovaného nebol navrhovaný, hoci súd pri predvolaní na pojednávanie vyzval právnych zástupcov strán, aby v lehote 10 dní od doručenia predvolania oznámili, aké dôkazy majú byť
na pojednávaní vykonané. Žiadne dôkazy zo strany žalovaného neboli navrhnuté, nebol navrhovaný ani výsluch konateľa žalovaného. Súd prvej inštancie skonštatoval, že sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci napriek riadnemu a včasnému predvolaniu, bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Žalobca navrhol rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvej inštancie preto rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Rozsudok pre zmeškanie je kontumačnou formou rozsudku, pričom ide o skrátený typ rozhodnutia. Podľa § 275 CSP obsahuje iba predmet konania a právny dôvod vydania rozsudku. Súd prvej inštancie však na bližšie objasnenie veci odôvodnil rozsudok podrobnejšie, poukazujúc na skutočnosť, že dňa 31.01.2011 bola medzi GLOBAL ASSISTANCE, a.s., Praha a žalovaným uzatvorená Smlouva o spolupráci, predmetom ktorej bola spolupráca pri zaisťovaní služieb pre zákazníkov žalovaného. Boli stanovené podmienky poskytovania služieb zo strany oboch zmluvných strán, bolo dojednané, že GLOBAL ASSISTANCE, a.s., vystaví za poskytnuté služby faktúru, ktorú zašle žalovanému, pričom ceny budú účtované podľa cenníka. Lehota splatnosti faktúr bola dohodnutá na 14 dní odo dňa vystavenia faktúry, pričom pre prípad nedodržania splatnosti faktúr bol GLOBAL ASSISTANCE, a.s., oprávnený účtovať dohodnutý zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,5% denne. V ďalšom súd prvej inštancie bližšie špecifikoval jednotlivé faktúry, k zaplateniu ktorých podľa žalobcu nedošlo. Dňa 24.09.2014 bola medzi GLOBAL ASSISTANCE, a.s., ako postupcom a žalobcom uzatvorená Smlouva o postoupení pohledávky, na základe ktorej postúpila spoločnosť GLOBAL ASSISTANCE, a.s., na žalobcu pohľadávky vo výške 97.963,32 Kč voči žalovanému. Žalovanému bolo postúpenie pohľadávky oznámené. V ďalšej časti rozsudku sa súd zaoberal právomocou, či môže v danej veci konať. S poukazom na Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ďalej Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.) ustálil, že tamojší súd má právomoc v danej veci konať. Tiež skonštatoval, že pre posúdenie postúpenia pohľadávky na žalobcu (Smlouva o postoupení pohledávky zo dňa 24.09.2014) je potrebné aplikovať české právne predpisy, v danom prípade ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 89/2012 Sb., účinného od 01.01.2014 ( § 1879, § 1880 ods. 1 ) a v časti úrokov z omeškania pôvodne platný Obchodný zákonník č. 513/1991 Sb. ( § 365, § 369 ods. 1). Súd prvej inštancie zhrnul, že z dokladov predložených žalobcom jednoznačne vyplynulo, že postupca mal voči žalovanému pohľadávky, tieto riadne zmluvou o postúpení previedol na žalobcu, pričom k zaplateniu zo strany žalovaného nedošlo. Vzťah pôvodne medzi stranami fungoval, s faktúrami problém nebol, jedinou reklamovanou faktúrou bola faktúra č. 1210477, z ktorej bola zo strany žalovaného namietaná cena a nie, že by odťah nebol vykonaný. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. CSP. V danom prípade bol žalobca v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie právny zástupca žalovaného. Poukazujúc na ust. § 356 písm. b) CSP uviedol, že v konaní neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, a to z dôvodu, že žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť včas vážnymi okolnosťami. Žalovaný počas konania nebol pasívny. Zdôraznil, že právny zástupca podaním zo dňa 12.06.2018 ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a oznámil súdu, že žalovaný súhlasí, aby konanie prebehlo v jeho neprítomnosti s tým, že konateľ žalovaného sa osobne dostaví na určený termín pojednávania. Vzhľadom k neodkladným pracovným povinnostiam konateľ žalovaného dňa 14.06.2018 o 15.00 hod. telefonicky kontaktoval právneho zástupcu a oznámil mu , že sa nachádza v Nemecku a reálne sa nevie v danom čase dostaviť na pojednávanie. O tejto skutočnosti právny zástupca obratom do elektronickej schránky informoval súd prvej inštancie dňa 14.06.2018 o 15.45 hod.. Predmetné ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania doručili žalovaný s právnym zástupcom na vedomie protistrane prostredníctvom ich právneho zástupcu. Žalovaný má v predmete činnosti zapísané aj vykonávanie odťahovej služby. Žalovaný preto kedykoľvek v prípade škodovej udalosti je povinný dostaviť sa na miesto určenia a vykonať odťah vozidla, k čomu došlo aj v danej veci, keď vycestoval do Nemecka. Dňa 14.06.2018, resp. 15.06.2018 žalovaný nemal k dispozícii a nevedel reálne predložiť súdu doklady, ktoré by preukazovali nutnosť odcestovať do Nemecka za účelom pracovných povinností. Ďalej žalovaný uviedol, že k odvolaniu prikladá písomnosti preukazujúce urgentnosť a neodkladnosť pracovnej cesty (potvrdenie klienta žalovaného zo dňa 27.06.2018 o vykonaní objednávky a odťahu motorového vozidla, cestovný príkaz, potvrdenie o tankovaní na území Nemecka a potvrdenie o vykonaných cestách žalovaného v júni 2018). Vzhľadom na funkciu a pracovnú náplň takéto odťahy vykonáva v spoločnosti výlučne V. D., ktorý je konateľom spoločnosti. Žalovaný má za to, že svoju neprítomnosť ospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Preto neboli splnené podmienky pre vydanie
rozsudku pre zmeškanie. Za včasné ospravedlnenie neprítomnosti žalovaného na pojednávaní sa považuje také ospravedlnenie, ktoré je súdu doručené najneskôr do začiatku pojednávania, čo splnené bolo. Súd aj protistrana mali vedomosť o ospravedlnení. Žalovaný zdôraznil, že súd vážnosť okolností, ktorými žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil, neposúdil objektívne a nezaujato. Žalovaný nemal koho iného poveriť účasťou na pojednávaní, či už z pozície zamestnanca , spoločníka a podobne. Žalovaný sa konaniu nevyhýba, zásielky si preberá a mal záujem na pojednávaní zúčastniť sa. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvej inštancie zrušil, pretože neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 06.09.2018 uviedol, že sa pridržiava svojej argumentácie vo vyjadrení zo dňa 14.06.2018, ktorým navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie. Argumentáciu žalovaného označil za účelovú a zavádzajúcu. Žalobca zdôraznil, že rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP môže a musí súd rozhodnúť v ktoromkoľvek štádiu konania, ak to žalobca navrhol a kumulatívne sú splnené podmienky. Pasivitou sa podľa § 274 CSP rozumie zákonom predpokladané a neodôvodnené opomenutie konania zo strany žalovaného, a to v ktoromkoľvek štádiu konania, ktoré spočíva v tom, že sa žalovaný nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol včas a riadne predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Ust. § 274 CSP prikazuje súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie vždy, ak sú splnené podmienky, pričom súd tak musí rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, aby sa vôbec zaoberal meritom veci. Zdôraznil, že je absolútne irelevantné, či sa strany konania k meritu veci vyjadrovali a či súd považuje uplatnený nárok za dôvodný alebo nie. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje určitú formu sankcie pre stranu sporu za to, že si nechránila dostatočne svoje procesné práva tým, že bola v konaní pasívna. Naviac ak žalovaný vyjadril nesúhlas s uplatneným nárokom, teda bol uzrozumený s obsahom žaloby, je už len na ňom, aby v konaní bránil svoje práva. Ak si žalovaný nechráni svoje práva, nemôže ísť táto skutočnosť na ťarchu žalobcu. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, že svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Tvrdenia žalovaného označil za účelové. Poukázal na judikatúru (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/104/2017, rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo/78/2010 a sp.zn. 6Cdo/75/2012), z ktorej vyplýva, že nemôže ísť na ťarchu súdu ani sporových strán, ak si druhá sporová strana nedokáže zorganizovať zastúpenie na požadovanej úrovni. Ak konateľ právnickej osoby, ktorá je stranou sporu, sa nemôže zúčastniť pojednávania, nemôže to byť považované za vážnu okolnosť, ktorá bráni v účasti na pojednávaní, nakoľko právnická osoba môže účasťou poveriť akúkoľvek inú osobu (uznesenie NS SR sp.zn. 5 Cdo/34/2010). Ak si žalovaný zvolí právneho zástupcu v konaní, pričom následne pár dní pred pojednávaním (napriek tomu, že o termíne pojednávania boli mesiac vopred upovedomení) tohto vyzve, alebo súhlasí s tým, že sa na pojednávaní nezúčastní, pričom má záujem sám sa na pojednávaní zúčastniť, nemôže to byť na ťarchu druhej sporovej strany. Ak je činnosť žalovaného nepredvídateľná a na odťahoch sa musí žalovaný zúčastniť sám, je absolútne nelogické, prečo si žalovaný svoje právne zastúpenie nezabezpečil a súhlasil s tým, že sa jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 15.06.2018 nezúčastní. Žalovaný tak nekonal s dostatočnou mierou opatrnosti, aby zabezpečil ochranu svojich práv. Žalobca ďalej namietal, že je zarážajúce, že právny zástupca iba tri dni pred termínom pojednávania ako dôvod svojej neúčasti uviedol dlhodobo plánovanú dovolenku, hoci o termíne pojednávania bol informovaný mesiac pred pojednávaním. Ak išlo o dlhodobo plánovanú dovolenku, ako tvrdí právny zástupca žalovaného, nič mu nebránilo v tom, aby po obdržaní predvolania na pojednávanie požiadal o jeho odročenie. Ak konateľovi žalovaného bránili nepredvídateľné okolnosti v účasti na pojednávaní, mal poveriť účasťou na ňom inú osobu. Z príloh k odvolaniu žalovaného vyplýva, odťah v Nemecku mal byť objednaný už 13.06.2018, teda dva dni pred termínom pojednávania, preto nič nebránilo žalovanému zabezpečiť si za seba na pojednávaní inú osobu. Tvrdenia žalovaného, že nemá k dispozícii inú osobu, ktorá by sa mohla adekvátne vo veci vyjadriť neobstojí a tieto okolnosti sú na ťarchu žalovaného. Tvrdenia žalovaného žalobca označil za zavádzajúce a účelové. Je len ťažko uveriť, že žalovaný nemá iných zamestnancov a že všetky odťahy realizuje výlučne sám, už len v prípade, že v rovnakú dobu nahlásia potrebu odťahu viacerí klienti žalovaného naraz. Žalobca má za to, že predloženými dokladmi žalovaného došlo k zneužitiu práva a bolo iba snahou o oddialenie povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi jeho nárok. Žalobca v odvolaní definoval podľa predložených dôkazov žalovaného cestu do Nemecka vymedzením doby, trasy, zápisu v knihe jázd, spotreby nafty a zdôraznil, že žalovaný všetky vykonané odťahy uvádza na portály www.facebook.sk <http://www.facebook.sk> profile Žltý anjel assistence. Avšak z dní 14.-15.06.2018 nie je zverejnený žiadny odťah. Je zverejnený len odťah zo dňa 13.06.2018, ako aj 17.06.2018 ( vykonaný v meste Tarsdorf v Rakúsku ). Z potvrdení o tankovaní paliva vyplýva, že žalovaný tankoval v meste Bergheim a následne po 1,15 hod. opäť , a to v meste
Wildshut, obe v Rakúsku. Ide však o mestá, ktoré sú mimo optimálnej trasy A. - K., kde mal byť odťah vykonaný. V odvolaní žalovaný uviedol, že žalovaný predkladá súdu potvrdenie o tankovaní na území Nemecka, avšak obe potvrdenia sú potvrdeniami o tankovaní v Rakúsku, naviac mimo optimálnej trasy. Mesto A. aj G. sa nachádzajú na trase A. - C., kde žalovaný vykonával odťah dňa 17.06.2018, ktorý je zverejnený na vyššie citovanom portály. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný odťah 14.-15.06.2018 v meste Kleve nevykonal. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca namietal spotrebu, ktorá nesedí s vykázaným tankovaním v knihe jázd. Dôkazy predložené žalovaným žalobca označil za pochybné. Aj v prípad, že by žalovaný vykonal odťah tak, ako tvrdí on, žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť s uvedením vážnych dôvodov jeho neúčasti. Preto boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 06.09.2018 uviedol, že žalobca vo vyjadrení cituje rôzne rozhodnutia, pod ktoré sa snaží danú vec subsumovať. Nie je pravdou, že si žalovaný v konaní nedokázal zorganizovať zastúpenie. Aktívne sa bránil, a to že nemohol poveriť inú osobu ako osobu konateľa účasťou na pojednávaní, nevyjadruje jeho pasivitu a nezáujem. Žalovaný zdôraznil, že nemá žiadnych zamestnancov a odťahy vykonáva vo vlastnej réžii. To že odťah nie je uvedený na FB nemá žiadny súvis s tým, že k takémuto úkonu došlo. Špekulácie s počtom kilometrov, spotrebou a trasou sú zo strany žalobcu zavádzajúce. Žalovaný uviedol, že predložil potvrdenie ohľadne telefonickej objednávky od zákazníka. Trvá na tom, že táto ojedinelá a akútna okolnosť bola dôvodom na odročenie pojednávania aj vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný od začiatku nárok žalobcu neuznal. Žalovaný svoju činnosť odťahu motorových vozidiel označil za činnosť nepredvídateľnú, ktorú nie je možné ohraničiť v určitých časových intervaloch. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že zotrváva na ostatných dôvodoch odvolania. Navrhol, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 10.10.2018 zdôraznil, že sa v celom rozsahu pridržiava ako argumentácie a dôvodov uvedených už v návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 14.06.2018, tak aj vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 06.09.2018. Žalovaný vo vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli objasniť dôvody jeho neúčasti ako aj neúčasti právneho zástupcu na pojednávaní dňa 15.06.2018, resp. ktoré by zakladali dôvod na zrušenie prvoinštančného rozsudku. Opätovne zdôraznil, že žalovaný si riadne nezabezpečil zastúpenie na pojednávaní, pričom jeho neúčasť ako aj neúčasť právneho zástupcu musí byť na ťarchu žalovaného. Žalovaný mal ustanoveného právneho zástupcu, pričom tohto bez relevantného dôvodu požiadal, aby sa nezúčastnil pojednávania, o ktorom vedel mesiac vopred a ktorého sa napokon podľa tvrdenia žalovaného nemohol zúčastniť ani on sám, čo nemôže byť na ťarchu nikoho iného, než samotného žalovaného. Žalobca akcentoval, že keďže má žalovaný vedomosť, že kedykoľvek môže dojsť k situácii, že si u neho niekto objedná odťah vozidla, je to dôvodom, aby mal zastupovanie v súdnom konaní zabezpečené. Čo sa týka polemiky ohľadom vykonania odťahu, je irelevantné, či ho v skutočnosti žalovaný vykonal alebo nie, pretože účasť na pojednávaní si mal zabezpečiť inak, pretože o termíne vedel mesiac vopred a mal ustanoveného právneho zástupcu. Žalobca zdôraznil, že je vylúčené, aby žalovaný vykonal v danom čase odťah na ním uvedenej trase, nakoľko s deklarovaným tankovaním by túto trasu nemohol absolvovať, keďže jeho spotreba by musela byť približne 4,6 l /100 km, pričom spotreba tankovaniu 151,96 l nafty v zmysle knihy jázd by musela byť cca 6,33 l /100 km, čo je podstatne menej, ako deklaruje sám žalovaný. Bez ohľadu, či sa súd stotožní s argumentáciou žalobcu, či bol odťah vykonaný, ako deklaruje žalovaný, všetky uvedené skutočnosti odôvodňujú záver o daných dôvodoch na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 02.11.2018 uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení v predchádzajúcich podaniach. Namietal, že v celom konaní sa aktívne bránil a mal záujem zúčastniť sa pojednávania, v čom mu zabránili objektívne okolnosti, ktoré súdu oznámil včas. Opakovane uviedol, že jeho právny zástupca podaním zo dňa 12.06.2018 svoju neprítomnosť ospravedlnil s tým, že žalovaný súhlasil, aby sa pojednávanie konalo v neprítomnosti právneho zástupcu a pojednávania sa zúčastní žalovaný. Ďalej uviedol, že považuje za nadbytočné riešiť, že právny zástupca sa nezúčastnil pojednávania, resp. nezabezpečil účasť na pojednávaní substitučne, keďže sa pojednávania mal zúčastniť žalovaný. Zdôraznil, že nemá žiadnych zamestnancov a odťahy vykonáva len sám. Špekuláciu s počtom kilometrov, spotrebou a
trasou označil za zavádzajúce. Poukázal na komentár k CSP, podľa ktorého za včasné ospravedlnenie neprítomnosti žalovaného na pojednávaní sa považuje také ospravedlnenie, ktoré je súdu doručené najneskôr do začiatku pojednávania. V tomto prípade bolo preukázateľne doručené skôr. Pokiaľ konajúci súd vyhodnotí, že ospravedlnenie neúčasti žalovaného nemožno v danej veci považovať za dôvodné, mal by per analogiam postupovať podľa § 183 ods. 4 CSP, teda ihneď ako žalobca oznámi, že sa pojednávania nezúčastní, neodkladne informovať, že toto jeho podanie neakceptuje a jeho účasť je povinná. Ustanovenia CSP nemožno vykladať formalisticky, že by žalovaný pojednávanie zmeškal, ak bol aktívny, súdu sa ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť. Z podnikateľskej činnosti plynú žalovanému určité povinnosti, ktoré prestavujú poskytovanie odťahových služieb, ako aj asistenčných a ich odmietnutie by bolo neprofesionálne a neseriózne. V závere vyjadrenia uviedol, že v ostatnom v plnom rozsahu zotrváva na dôvodoch odvolania s tým, že ospravedlnenie jeho neúčasti súd posúdil zaujato a neobjektívne.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods.1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny vo výroku potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
9. Posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP.
10. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
11. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
12. Za zásadné odvolacie tvrdenia žalovaného považuje odvolací súd jeho tvrdenia, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, že žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami a rozsudok pre zmeškanie nemohol byť vydaný v danom štádiu konania z dôvodu, že žalovaný nebol pasívny počas konania, pretože v súdenej veci už bol predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie zrušený odvolacím súdom a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie bol viazaný názorom odvolacieho súdu, poznal stanovisko žalovaného, napriek tomu sa nezaoberal meritom veci a rozhodol formalisticky na základe tvrdení žalobcu bez ohľadu na nesúhlasný postoj žalovaného. Tieto odvolacie námietky nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
13. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 15.6. 2018 pod č.k. 9Cb/57/2015-182 rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 274 CSP. Vo všeobecnosti rozsudok pre zmeškanie žalovaného predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý je následkom procesnej pasivity žalovaného v sporovom konaní. Tento inštitút vychádza z toho, že v kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany, teda nielen žalobca, ale aj žalovaný, ak chce v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme procesnej obrany. V opačnom prípade je sankciou to, že skutkovým základom kontumačného rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav. Ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený
o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, môže súd rozhodnúť kontumačným rozsudkom v neprospech žalovaného.
14. Odvolací súd vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie a odvolacím dôvodom žalovaného zdôrazňuje , že za ospravedlniteľný dôvod možno považovať len závažné prekážky, ktoré sú preukázané a ktoré bránia žalovanému sa dostaviť na nariadené pojednávanie. Existenciu takéhoto vážneho ospravedlniteľného dôvodu je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný. Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že takýto vážny ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní nepreukázal ani žalovaný ani jeho právny zástupca.
15. Pokiaľ aj nie je zákonnou úpravou vymedzené, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod a nie sú dané ani kritériá pre takýto ospravedlniteľný dôvod, tento by mal byť vyvodzovaný zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna, svojou povahou znemožňujúca sa sporovej strane zúčastniť nariadeného pojednávania, t.j. svojou povahou znemožňujúca každej sporovej strane za rovnakých okolností sa zúčastniť pojednávania, je súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca sporovej strane prijať opatrenia prekonávajúce príčinu nemožnosti zúčastniť sa pojednávania) a náhla, vzhľadom k časovej súvislosti nedovoľujúca sporovej strane, v danom prípade žalovanému uskutočniť kroky vedúce k tomu, aby sa zúčastnil pojednávania (NS SR sp. zn. 3Cdo 181/2008). Odvolací súd zároveň dodáva, že ospravedlniteľný dôvod je taký dôležitý dôvod, pre ktorý sporová strana zmeškala pojednávanie vo veci, ktorý ako prekážka sa vyznačuje závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil pojednávanie 15.6.2018. V predvolaní na pojednávanie boli strany sporu riadne poučené v zmysle ust. § 274 CSP o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Predvolanie na uvedený termín právny zástupca žalovaného prevzal 18.5.2018. Dňa 12.6.2018 právny zástupca žalovaného ako dôvod jeho neúčasti na pojednávaní dňa 15.6.2018 uvádzal tú skutočnosť, že sa nariadeného pojednávania nemôže zúčastniť z dôvodu čerpania dlhodobo plánovanej dovolenky, ktorý dôvod však žiadnym spôsobom nepreukázal. V podaní zároveň uviedol, že pojednávania sa zúčastní konateľ žalovaného, ktorý súhlasí aby sa vec prejednala v neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Dňa 15.6.2018 právny zástupca žalovaného doručil súdu prvej inštancie podanie, že nariadeného pojednávania sa nezúčastní ani konateľ žalovaného pre neodkladnú služobnú cestu do zahraničia (Nemecka) z ktorej sa pre vzdialenosť reálne nestihne vrátiť a dostaviť sa na nariadené pojednávanie. Preto žiadal nariadené pojednávanie odročiť. Žiaden doklad o uvedených skutočnostiach k podaniu nedoložil. Žalovaný až v odvolacom konaní predložil potvrdenie zo dňa 27.6.2018 z ktorého vyplýva, že R. W. si dňa 13.6.2018 objednal u žalovaného na deň 14.6.2018 odťah vozidla na trase A. - K. N. - A. M. - A., cestovný príkaz, vyúčtovanie predmetnej služobnej cesty a doklady o čerpaní PHM. Žalobca na predmetnom pojednávaní navrhol vydať rozsudok pre zmeškanie. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie na nariadenom pojednávaní mal splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Rozsudok pre zmeškanie v zmysle ust. § 274 CSP môže byť vydaný v ktoromkoľvek štádiu konania, ak sú kumulatívne splnené podmienky vymedzené týmto zákonným ustanovením. Nemusí ísť len o prvé pojednávanie vo veci samej. Odvolací súd preskúmal obsah spisového materiálu a vyhodnotil, že žalovaný ani jeho právny zástupca neospravedlnili svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Čerpanie hoci aj dlhodobo plánovanej dovolenky na strane právneho zástupcu, naviac ničím nepodloženej, nie je vážnym a ospravedlniteľným dôvodom pre jeho neprítomnosť na nariadenom pojednávaní. Rovnako nemožno považovať za vážne okolnosti a ospravedlniteľný dôvod neúčasti žalovaného na pojednávaní tú skutočnosť, že napriek tomu, že mal vedomosť o nariadenom termíne pojednávania v dostatočne veľkom časovom predstihu, ako aj o skutočnosti, že sa tohto pojednávania jeho právny zástupca nezúčastní, s čím aj súhlasil, uprednostnil výkon svojej podnikateľskej činnosti pred účasťou na tomto pojednávaní. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený odvolacím súdom z výlučne z procesných dôvodov, kedy súd prvej inštancie riadne doručoval žalovanému zásielky na adresu uvedenú v obchodnom registri, avšak z obsahu spisu vyplývala aj iná korešpondenčná adresa žalovaného, na ktorú už prvoinštančný súd zásielky nedoručoval. Už v tomto štádiu konania bola žalovanému odvolacím súdom poskytnutá dostatočná ochrana jeho procesných práv a poskytnutý priestor na riadne prejednanie sporu. V dôsledku vlastnej pasivity žalovaný túto
možnosť nevyužil, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď vo veci rozhodol na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie mal na nariadenom pojednávaní splnené všetky podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie a na jeho právne posúdenie. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.
18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).