Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-7-2017.pdf
PDF · 142.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-12C/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobcu A., W..Y..R.., W. W. Q. XXXX, XXX XX Č., H.: XX XXX XXX, právne zastúpený spoločnosťou JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s.r.o., so sídlom Nová Bystrica 850, 023 05 Nová Bystrica, IČO: 36 416 525, kancelária Fraňa Kráľa 2080, 022 01 ČADCA, proti žalovanému P. W., K.. XX.XX.XXXX, O. V. XXXX/XB, XXX XX Č., právne zastúpenému JUDr. Štefanom Strýčkom, advokátom, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 942 987, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia dovolacieho konania vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. 4C/229/2013 proti rozsudku Krajského súdu Žilina č. konania 7Co/201/2018-482 zo dňa 27.2.2019 z a m i e t a .
II. Súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 2.2.2017 sa žalobca domáhal určenia, že právny úkon - kúpna zmluva uzavretá medzi U. W., narodeným XX.XX.XXXX ako predávajúcim a žalovaným P. W. ako kupujúcim, ktorou predávajúci na kupujúceho previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor, v katastrálnom území Č., na liste vlastníctva č. XXXXX, a to parcele CKN č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 435 m2, parcele č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 334 m2, parcele č. XXXXX/X - zastavané plocha a nádvoria o výmere 316 m2, parcele č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2, parcele č. XXXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, parcele č. XXXXX/X - záhrady o výmere 265 m2 a stavby so súpisným číslom XXXX na parcele č. XXXXX/X, súpisným číslom XXXX - hospodárska budova na parcele č. XXXXX/X a rodinný dom so súpisným číslom XXXX na parcele č. XXXXX/X, a podľa ktorej vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V XXXX/XXXX zo dňa 20.07.2016, je voči žalobcovi právne neúčinná (č. listu 1-5 spisu).
2. Na odôvodnenie podanej žaloby uviedol, že dňa 09.08.2013 podal na Okresnom súde v Čadci proti U.Á. W.H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. T.. XXXX/lB, XXX XX Č. - bratovi žalovaného - žalobu o náhradu škody vo výške 13.297,31 € s príslušenstvom, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. 4C/229/2013. Podanú žalobu odôvodňovali tým, že táto osoba bola právoplatne odsúdená rozsudkom OS Čadca sp. zn. lT/26/2008 zo dňa 12.01.2012 zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pričom v trestnom konaní bolo dokázané, že práve U. W. (osoba z ich spoločnosti), odcudzením platobnej karty oprávňujúcej ich spoločnosť na tankovanie pohonných hmôt v sieti čerpacích staníc SLOVNAFT vykonal neoprávnené odbery pohonných hmôt a spôsobil im tak škodu.
Napriek prebiehajúcemu konaniu, v ktorom ako posledný úkon súdu bolo vykonanie pojednávania dňa 02.02.2017 a vedomosti U. W. ako dlžníka o svojom protiprávnom konaní, ktorým spoločnosti spôsobil škodu, začiatkom tohto roka zistili, že tento previedol právnym úkonom - kúpnou zmluvou, ktorého vklad bol do katastra nehnuteľností vedeného Okresným úradom v Čadci, odbor katastrálny, povolený pod č. V XXXX/XXXX zo dňa 20.07.2016. Týmto previedol nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve na svojho brata - žalovaného vzhľadom na jeho vek krátko potom, ako sa tento stal plnoletým a nadobudol právnu subjektivitu na právne úkony. Týmto konaním je naplnená skutková podstata odporovateľnosti právneho úkonu medzi blízkymi osobami podľa ust. § 42a ods. 2 OZ, pretože existuje vymáhateľná pohľadávka (pozn. v tejto súvislosti v zhode s už citovanou judikatúrou NS SR a US SR k tomuto pojmu v prípade pochybností dávame do pozornosti rozhodujúci judikát Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 136/2009, v ktorom ÚS SR precízne z teleologického, systematického, synonymického, gramatického a ústavne konformného hľadiska analyzuje pojem vymáhateľná pohľadávka podľa §42a OZ v ich prospech tak ako to uvádzame) ohliadnuc od skutočnosti, že časť požadovanej škody vo výške 4.659,86 EUR bola už súdom aj judikovaná v trestnom rozsudku, napriek existencii vymáhateľnej pohľadávky dlžník previedol právnym úkonom - kúpnou zmluvou nehnuteľnosti na blízku osobu - svojho brata a tak ohrozil, resp. zmaril uspokojenie pohľadávky, zo strany zmluvných strán na odporovateľnom právnom úkone nemôže podľa ich názoru dôjsť k vyvráteniu zákonnej prezumpcie, pretože je len ťažko možno uveriť tomu, že by žalovaný ako brat dlžníka nevedel o jeho dlhoch, trestnej činnosti, trestnom rozkaze o vine, spôsobenej škode, súdnom konaní a nevyvinul žiadnu aktivitu, aby si toto overil. V zmysle princípu právnej istoty čl. 2 C.s.p. ako aj judikatúry NS SR, ÚS SR a ESĽP musí každý súd nasledovať konštantnú judikatúru v obdobných veciach, pretože môže byť právo predvídateľné v zhode s legitímnym očakávaním ich ako strany sporu.
3. Na preukázanie tvrdení v žalobe žalobca pripojil právoplatný rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 1T/26/2008-518 zo dňa 12.1.2012, ktorým bol U. W. uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výmere 600,- €, náhradný trest v trvaní 3 týždne a žalobcu (v trestnom konaní poškodeného) súd s nárokom na náhradu škody postupom podľa § 288 ods. 1 T. por. odkázal na občianske súdne konanie; kópiu žaloby vo veci žalobcu proti žalovanému U. W. o náhradu škody zo dňa 9.8.2003, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 13297,31 € s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 9.3.2007 do zaplatenia; výpis LV č. XXXXX zo dňa 1.2.2017, kde je vlastníkom nehnuteľností na tomto LV P. W. s titulom nadobudnutia Kúpna zmluva č. V XXXX/XXXX zo dňa 20.7.2016; výpis LV č. XXXXX zo dňa 16.9.2013, kde je vlastníkom nehnuteľností na tomto LV U. W. s titulom nadobudnutia Kúpna zmluva č. V XXXX/XX zo dňa 21.7.2008.
4. Žalobca uhradil za podanú žalobu 99,50 €.
5. V rámci prípravy pojednávania žalobu doručil súd žalovanému na vyjadrenie spoločne s procesným poučením a výzvou vo forme uznesenia 24.2.2017 a v nadväznosti na procesný - dôkazný návrh žalobcu vyžiadal zo Správy katastra Čadca spisový materiál vedený pod V XXXX/XXXX.
6. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe prostredníctvom právneho zástupcu (č.l. 25-26 spisu) uviedol, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde, žalobca uviedol, že mal žalovaný nadobudnúť nehnuteľnosť po dovŕšení plnoletosti, čo nie je pravda, v čase prevodu mal 24,5 roka. Nehnuteľnosť nadobudol jeho brat na základe kúpnej zmluvy od rodičov, na ktorý si zobral úver v OTP banke, ktorý splácal, nakoľko sa bude ženiť a sťahovať do I. I., nehnuteľnosti predal jemu, na čo si žalovaný vzal úver a z úveru vyplatil svojho brata, aby mal možnosť vziať si úver na byt a jeho prerábku v I. I. vo výške 55.000,- €. V danom prípade išlo o pragmatické riešenie, nakoľko brat si chcel zabezpečiť nové bývanie v inom okrese. O trestnom stíhaní brata vedomosť nemal ani o tom, že žalobca od brata vymáha škodu. Tieto nehnuteľnosti kupoval v dobrej viere, na nehnuteľnostiach neviazla iná ťarcha okrem úveru, pokiaľ by tam ťarcha bola, banka by mu úver neposkytla. Nie sú dané dôvody odporovacej žaloby. Pokiaľ poukázal žalobca, že časť škody bola už súdom judikovaná v trestnom rozsudku, toto sa nezakladá na pravde, súd ho v trestnom konaní nezaviazal na náhradu škody, v konaní 4C/229/2013 bol brat zaviazaný na náhradu škody 868,- €. Žiadal, aby súd podanú žalobu zamietol.
7. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení (replike) zo dňa 30.5.2017 uviedol, že vo vzťahu k existencii vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi - U. W. sa žalovaný snaží predostrieť názor, že jeho brat žiadny dlh voči veriteľovi nemá (nespôsobil škodu), ergo žiadna pohľadávka z titulu ním spôsobnej škody nejestvuje. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, že jeho brat im svojím trestným činom škodu nespôsobil, uviedol, že podobné absurdné tvrdenia dlžník (U. W.) prezentuje aj v konaní sp. zn. 4C/229/2013. Je pravdou, že Okresný súd Čadca rozsudkom sp. zn. 4C/229/2013 zo dňa 02.03.2017 rozhodol tak, že zaviazal dlžníka (U. W.) nahradiť škodu (iba) vo výške 1.736 € s prísl. a žalobu v časti o zaplatenie 11.561,31 € s príslušenstvom zamietol, no voči tomuto rozsudku (všetkých výrokom) podali rozsiahle odvolanie, nakoľko toto rozhodnutie je tak zásadným popretím spravodlivosti, právnej istoty, objektívneho práva a judikatúry najvyšších súdnych autorít, s akým sa v doterajšej praxi pravdepodobne ešte nestretli. Ako neprávoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie teda nemôže pre tento prípad požívať náležitú relevanciu. Súd vo veci sp. zn. 4C/229/2013 absolútne v rozpore s logickým, teleologickým výkladom a v rozpore s konštantnou judikatúrou NS SR a ÚS SR vyslovil názor, že civilný súd rozhodujúci o náhrade škody nie je viazaný zistením trestného súdu o škode (vzniku škody) a ani o jej výške (t.j. súd môže zistiť v civilnom konaní menšiu výšku škody ako trestný súd, resp. nezistiť žiadnu škodu). Takýto názor je neprípustný až absurdný, ak vezmú do úvahy fakt, že výška škody bola a je pojmovým znakom trestného činu podvodu (znakom jeho skutkovej podstaty) a aj podmienkou odsúdenia páchateľa, pričom v mnohých príkladoch a názoroch demonštrovali absurdnosť daného názoru súdu prvej inštancie a dlžníka. Predovšetkým poukázali na názor Ústavného súdu SR (I. ÚS 269/2011). I čiastočným vyhovením ich žalobe v rozsudku sp. zn. 4C/229/2013 judikoval spôsobenú škodu vo výške 1.736 €, ergo existencia vymáhateľnej pohľadávky na tento čas a v čase prevodu nehnuteľnosti existovala minimálne v tomto rozsahu. Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa sa zo zákona prezumuje a nie je potrebné ho z ich strany akokoľvek dokazovať. Subjektívne skutkové tvrdenia žalovaného o dôvodoch prevodov nehnuteľností zo strany jeho brata - dlžníka zakladajú na pravde i s ohľadom na jeho tvrdenia o nevine U. W., podstatné je, že tento sa napriek vymáhateľnej pohľadávke vo výške 13.297,30 € nepochybne zbavil svojho majetku (výrazne znižuje svoje majetkové hodnoty), z ktorého by táto pohľadávka mohla byť v prípadne nariadenom exekučnom konaní uspokojená. V konaní sp. zn. 4C/229/2013 bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na poslednú zostávajúcu nehnuteľnosť dlžníka, a to na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX k.ú. Č., hospodársku budovu na parcele CKN č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2. Tvrdenia žalovaného, že o trestnom stíhaní či pohľadávke nevedel, sú nepravdivé, žalovaný a jeho brat majú okrem iného ten istý trvalý pobyt a nepochybne mal a má vedomosť, že v jeho rodine (voči jeho bratovi) prebiehalo trestné konanie, v ktorom si uplatnili nárok na náhradu škody. Zdôrazňujeme v tomto smere i trvanie tak samotného trestného ako i občianskoprávneho konania v tejto veci a vedených proti bratovi žalovaného. Trestného konania sa intenzívne zúčastňoval i ich otec. Vo svetle doteraz uvedeného tak nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že zo strany žalobcu neboli splnené zákonné podmienky na podanie odporovacej žaloby, ba práve naopak, všetky podmienky pre vyhovenie žalobnému petitu sú splnené. Tvrdenia žalovaného o jeho veku sú taktiež právne irelevantné, nakoľko táto skutočnosť nemá žiadny význam.
8. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení (duplike) zo dňa 9.8.2017 uviedol, že od 19 rokov žalovaný jazdí (vodič) a poberá riadny plat. Potreboval vyriešiť bytovú otázku seba a svojej rodiny a z uvedeného dôvodu došlo k predmetnému prevodu nehnuteľností. Pri týchto prevodoch nešlo o žiadne špekulatívne prevody, ako sa snaží vykresliť žalobca, ale o čisto pragmatické riešenie, nakoľko brat už nepotreboval nehnuteľnosti v Č. a potrebuje si zabezpečiť nové bývanie v inom okrese, čiže akákoľvek účelovosť je vylúčená. On o žiadnom údajnom trestnom konaní môjho brata nemal žiadnu vedomosť a nemal ani vedomosť tom, že žalobca od jeho brata vymáha údajnú škodu, ktorá mu mala byť spôsobená. O celej záležitosti sa dozvedel až doručením tejto žaloby. Ak by sa malo zo strany brata jednať o akúkoľvek účelovosť prevodu, mohol tieto nehnuteľnosti previesť už osem rokov dozadu. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že tvrdenie žalovaného o jeho veku vo vyjadrení k žalobe, sú právne irelevantné, avšak je nutné podotknúť, že na jeho vek v žalobe poukazoval žalobca, ktorý chcel navodiť situáciu, že len čo on nadobudol plnoletosť, previedol brat na neho predmetné nehnuteľnosti. Je to absolútna nepravda a účelové tvrdenie žalobcu. Ak by toto tvrdenie žalobcu malo byť pravdivé, tak k prevodu by došlo už pred viac ako šiestimi rokmi. Taktiež tvrdenia žalobcu v tejto konkrétnej veci týkajúce sa môjho brata sú nepravdivé a irelevantné. Civilný súd nie je viazaný trestným rozsudkom čo do výšky náhrady škody a nie je ani viazaný výškou škody, ktorú zistil trestný súd. V prípade brata trestný súd žiadnu škodu nezisťoval, ale vychádzal iba z obžaloby. Ak by škodu zisťoval, bol by zaviazal brata na náhradu zistenej škody a so zvyškom by žalobcu odkázal na civilné konanie. Ak by trestný súd, na základe vykonaného dokazovania, mal za preukázané, že žalobcovi vznikla škoda v preukázanej výške, bol by v trestnom rozsudku žalovaného zaviazal na náhradu škody. Keďže trestný súd nemal na základe vykonaného dokazovania preukázanú výšku škody, odkázal poškodeného, teda žalobcu na civilné konanie. V rámci civilného konania súd musí vykonať nové dokazovanie, aby bolo možné stanoviť výšku škody a zavinenie strán konania.
9. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení k duplike (č.l. 56-57 spisu) uviedol a doplnil predchádzajúce vyjadrenia v tom smere, že tvrdenia o nevedomosti žalovaného o dlhu a trestnom stíhaní jeho brata sú absurdné, poukázal na rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu sa zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t.j. o spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal. Dlžník U. W. si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil a dlžnú sumu 1736,- € s úrokom uhradil až v exekučnom konaní, čo len svedčí, že nemal záujem zodpovedne si plniť svoje záväzky a potvrdzuje i tom, že jeho úmysel ukrátiť ich spoločnosť pri uspokojení nárokov požadovaných voči nemu nielenže nemožno vylúčiť, ba práve naopak, je s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou daný.
10. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení uviedol, že žalobca opätovne svojimi tvrdeniami sa snaží nahradiť činnosť súdov a sám už vopred prejudikuje rozhodnutie súdu. To, že krajský súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci 4C/229/2013, ešte neznamená, že všetky tvrdenia žalobcu sú pravdivé. Taktiež žalobca nemôže svoj nárok odvíjať od toho, že žalovaný uhradil odvolaním nenapadnutú časť rozsudku 4C/229/2013 až na základe exekučného konania, toto sa stalo z dôvodu administratívnej chyby. Tvrdenia žalobcu o zákonnej domnienke, že sa brat žalovaného snažil uskutočneným prevodom ukrátiť žalobcu, sú čisto účelové a ničím nepodložené tvrdenia, ktoré majú za cieľ zavádzať súd pri svojom rozhodovaní. Ak by mali byť tvrdenia žalobcu pravdivé, tak ako sa to snaží žalobca prezentovať, k uvedenému prevodu by zo strany brata žalovaného došlo už dávno pred tým.
11. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktoré sa dostavili právni zástupcovi a strán sporu.
12. Právny zástupca žalobcu zotrval na svojich podaniach ako i dôvodoch uvádzaných v podanej žaloby a žiadal podanej žalobe vyhovieť v celom rozsahu z dôvodu preukázaného nároku. V priebehu sporu bol brat žalovaného zaviazaný uhradiť celú dlžnú sumu, túto spoločnej i s príslušenstvom brat žalovaného hradil, neuhradené zostali iba trovy sporu. Poukázal na to, že vo veci 4C/229/2013 bolo podané dovolanie, pričom v tomto konaní bolo vydané i zabezpečovacie opatrenie. Kúpna zmluva je ukracujúci právny úkon, išlo o právny úkon medzi príbuznými. Sú splnené podmienky na vyhovenie žalobe, nakoľko žalovaný podmienky na kladné rozhodnutie nevyvrátil žiadnym spôsobom. Poukázal i na judikovanú pohľadávku, ktorá bola žalobcovi priznaná rozhodnutím krajského súdu v spore 7Co/201/2018. Poukázal na to, že nemá vedomosť o liste vlastníctva brata žalobcu na nehnuteľnosť, dlžník od roku 2008 má vedomosť o svojej dlžobe, reálne došlo k úhrade až v roku 2019. Zároveň poukázal na existenciu záložného práva na nehnuteľnosti dlžníka a teda pochybnosť, či by v rámci dražby došlo k uspokojeniu pohľadávky. Na pojednávaní v rámci záverečného prednesu právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd konanie prerušil do doby skončenia dovolacieho konania, nakoľko brat žalovaného podal dovolanie vo veci 4C/229/2013 proti rozsudku Krajského súdu v Žiline 7Co/201/2018, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nakoľko by reálne hrozilo, že nie je vylúčené, že by dovolací súd mohol dovolaniu vyhovieť, čím by pokračovalo konanie v právnej veci bez možnosti predpokladať jeho výsledok, teda by sa obnovil stav právnej neistoty a okrem toho by reálne hrozilo premlčanie nároku žalobcu v tomto konaní, ktorý by už nemohol účinne uplatniť žalobou o neúčinnosť právneho úkonu, ktorý nastal v roku 2016, i keď je zjavne v práve, čo právoplatne skonštatoval Krajský súd v Žiline. V prípade negatívneho rozhodnutia o podanom odvolaní dovolateľa by nastal dôvod späťvzatia žaloby s ich nárokom na náhradu trov konania. Podanie návrhu právny zástupca odôvodnil ust. § 164 CSP.
13. Naopak právny zástupca žalovaného žiadal podanú žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalovaného brat ako dlžník žalobcu uhradil pohľadávku po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to nielen istinu, ale i úroky z omeškania. Trovy konania neuhradil, nakoľko tieto neboli vyčíslené. Pokiaľ bolo vedené exekučné konanie na vymoženie pohľadávky čiastočne priznané rozhodnutím súdu, k exekúcii došlo administratívnou chybou, nakoľko spravidla sa vyzve dlžná strana, aby plnila, k tomuto však nedošlo a ihneď bola podaná exekúcia, pričom brat žalovaného uhradil dlžnú sumu do 14 dní dobrovoľne súdnemu exekútorovi. Zároveň poukazuje na to, že brat žalovaného nadobudol nehnuteľnosť (pozn. súdu v 1) v katastrálnom území I. I., ktorá je vedená na liste vlastníctva a kde je dlžník žalobcu - brat žalovaného zapísaný ako vlastník pod B96 a jeho manželka pod B 95. Teda nejde o ukrátenie veriteľa, pretože je možné uspokojenie pohľadávky z majetku dlžníka. S návrhom právneho zástupcu žalobcu na prerušenie konania nesúhlasil, uviedol, že dovolacie konanie nemá vplyv na samotnú pohľadávku. Samotný úkon dlžníka nie je ukracujúcim úkonom, brat žalovaného mal iba jedného dlžníka za sporný právny úkon nadobudol nehnuteľnosť, pokiaľ tam je i zriadené záložné právo, nebolo produkované žiadne tvrdenie o výške úveru, hodnote bytu a podobe. Žaloba podaná dôvodne nebola.
14. Na pojednávaní súd oboznámil obsah spisového materiálu Okresného úradu katastrálneho odboru pod V XXXX/XXXX . Súd uznesením zo dňa11.9.2018 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vo veci 4C/229/2013, ktoré rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 164 CSP, ktoré zakotvuje fakultatívnu možnosť prerušiť konanie, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Je teda na zvážení procesného súdu, aby starostlivo posúdil okolnosti veci a rozhodol, či konanie preruší a vyčká na právoplatné rozhodnutie v súvisiacej veci, alebo bude sám prejudiciálne posudzovať spornú otázku. V tomto súd v nadväznosti i na judikatúru súdov vyššieho stupňa poukázal na to, že z ust. § 42a OZ vyplýva, že odporovacej žalobe možno vyhovieť iba vtedy, aj je pohľadávka žalobcu vymáhateľná, teda priznaná súdnym rozhodnutím v inom konaní a ak je podaná v trojročnej zákonnej lehote. Pokiaľ je pohľadávka na finančné plnenie uplatnená v spore, je podľa názoru na mieste konanie o žalobe prerušiť a to až do doby priznania pohľadávky v inom súdnom konaní (I. ÚS 2648/10). Súd mal za to, že výsledok konania vo veci sp. zn. 4C/229/2013 môže mať vplyv na rozhodnutie v predmetnom konaní a konanie sp. zn. 12C/7/2017 do právoplatného skončenia konania vedeného pod spisovou značkou 4C/229/2013 prerušil. Po tom, čo konanie vo veci 4C/229/2013 bolo právoplatne skončené rozhodnutím súdu vyššej inštancie, čo preukazoval právny zástupca žalobcu zápisnicou z pojednávania, súd nariadil pojednávanie a pokračoval v konaní,
15. Z listu vlastníctva predloženého právnym zástupcom žalovaného vyplýva, že brat žalovaného (dlžník žalobcu) U.K. W., K.. XX.XX.XXXX nadobudol v katastrálnom území I. I. byt č. XX na X. Poschodí, vchod XX v podiele 1 (druhá polovica patrí manželke) na základe kúpnej zmluvy V XXX/XXXX, ktorej vklad bol povolený 6.5.2016. Na predmetnom byte viazne záložné právo v prospech C. W. W. U..W..
16. Súd mal tiež za preukázané, že uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 4C/229/2013-269 zo dňa 10.2.2017 súd nariadil zabezpečovacie opatrenie - záložné právo na nehnuteľnosť dlžníka žalobcu (brata žalovaného) evidovanú na LV č. XXXXX kat. územie Č., hospodársku budovu na parcele CKN XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2 v rozsahu pohľadávky uplatnenej žalobcom v tomto spore. Neodkladné zabezpečovacie opatrenie zanikne v rozsahu zánikom zabezpečenej pohľadávky.
17. Okresný súd Čadca rozsudkom 4C/229/2013-397 zo dňa 10.4.2018 priznal žalobcovi sumu 1370,572 € s úrokom z omeškania voči U. W. a vo zvyšnej časti (výrok II. rozsudku) žalobu žalobcu zamietol. Krajský sú v Žiline rozsudkom 7Co/201/2018-482 zo dňa 27.2.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil vo výroku II. tak, že žalovaný (dlžník žalobcu a brat žalovaného v tomto spore) je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10190,74 € s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 9.3.2007 do zaplatenia do 3 dní. Vo výroku I. zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý a žalobcovi bol priznaný nárok proti žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
18. Právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 2.4.2019 navrhol, aby žalobca vzal podanú žalobu späť, nakoľko zo strany brata žalovaného došlo k úhrade žalovanej sumy s úrokom z omeškania a žiadal, aby tak bol odstránený - zabezpečený výmaz poznámky na LV XXXXX a LV č. XXXXX. Zároveň predložil ako dôkaz doklad o zaplatení sumy 21877,21 € v prospech žalobcu s poznámkou U. W. 7Co/201/2018.
19. Právny zástupca žalobcu uviedol, že návrh žalovaného je predčasný, tento nevyčkal na ich odpoveď k jeho žiadosti, pričom poukázal, že sú naklonení tomuto procesnému postupu po splnení podmienok uvedených v žalobe. Prílohou tohto podania bolo podanie adresované právnemu zástupcovi žalovaného, v ktorom poukázal na to, že v konaní 4C/229/2013 je potrebné rozhodnúť o trovách konania, ktoré predstavujú sumu 7194,- €, Konanie vo veci 12C/7/2017 je konanie o určenie neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, žalovaným je brat dlžníka. K späťvzatiu žaloby môže dôjsť po tom, čo v konaní 4C/229/2013 bude rozhodnuté samostatným uznesením o výške náhrady trov konania, suma bude uhradená, U. W. uplynie márna lehota na podanie dovolania proti rozsudku KS v Žiline 7Co/201/2018 a P. W. adresuje ich kancelárii písomné podanie, v ktorom bude prezentovať záujem na späťvzatí žaloby a súčasne vyhlási, že uznáva žalobou uplatnený nárok (a s ním spojený nárok na náhradu trov konania v prospech žalobkyne), no nemá záujem sa súdiť.
20. Súd na základe citovaných skutkových a právnych tvrdení oboch strán sporu vykonal dokazovanie stranami sporu v priebehu konania predloženými a súdom na základe ich návrhov zabezpečenými listinnými dôkazmi, vrátane pripojenia rozhodnutí Okresného súdu Čadca, Krajského súdu Žilina a tiež spisu Správy katastra Čadca sp. zn.B. vo veci správneho konania o povolenie vkladu do katastra nehnuteľností na základe sporného právneho úkonu (pričom účastníci na oboch stranách občianskeho sporového konania po takto vykonanom dokazovaní a procesnom poučení súdom v rozsahu aktuálnej úpravy Civilného sporového poriadku žiadne ďalšie dôkazy súdu nepredložili, neoznačili a nenavrhli vykonať) a zistil nasledovný skutkový stav veci:
21. Podľa § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.)”, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
22. Ustanovenie § 164 CSP zakotvuje fakultatívnu možnosť prerušiť konanie, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Je teda na zvážení procesného súdu, aby starostlivo posúdil okolnosti veci a rozhodol, či konanie preruší a vyčká na právoplatné rozhodnutie v súvisiacej veci, alebo bude sám prejudiciálne posudzovať spornú otázku. Dôležitým kritériom pre posúdenie, či konajúci súd sám prejudiciálne posúdi predbežnú otázku, alebo vyčká na právoplatné rozhodnutie vo veci, je kritérium významu riešenej otázky pre rozhodnutie súdu, najmä, či ide o okrajovú otázku, kedy by prerušenie konania nebolo namieste, alebo o otázku, ktorá je pre rozhodnutie súdu rozhodujúca. Súd v danom prípade mal preukázané, že v spore vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4C/229/2013 bola ku dňu rozhodnutia súdu právoplatne vyriešená otázka čo do uhradenia dlžnej sumy v prospech žalobcu a rozhodnutie je právoplatné. Dôvody uvádzané právnym zástupcom žalobcu v podanom návrhu súd zhodne s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného nepovažoval za podstatné s poukazom na to, že dlžná suma je uhradená, ku dňu rozhodnutia sa žalovaný U. W. nedomáha vrátenia dlžnej sumy, ak by bolo rozhodnutie zrušené, súd by pokračoval v konaní a aj v prípade zmeny rozhodnutia, toto by nemalo zásadný vplyv na rozhodnutie v tejto veci, pokiaľ súd nezistil dôvody pre pozitívne rozhodnutie a vyhovenie podanej žalobe podanej žalobcom. Pokračovanie v konaní a vecné prejednanie v tejto veci vedie k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania. Jednou z ústavných požiadaviek je rýchle konanie bez zbytočných prieťahov. V súlade s ústavnou požiadavkou konať rýchlo a bez zbytočných prieťahov je potrebné v konaní ďalej pokračovať a preto súd podanému návrhu žalobcu nevyhovel a návrh na prerušenie zamietol.
23. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v spornej kúpnej zmluve (neúčinnosti ktorej sa žalobca domáha uzatvorenej 16.3.2016 (v rovnaký deň boli overené podpisy medzi zmluvnými stranami) boli predmetom nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX, ktorých vlastníkom sa stal P. W. (kupujúci), ktorý vyplatil pôvodnému vlastníkovi svojmu bratovi (ako predávajúcemu) kúpnu cenu 150.000,- € (časť pred zmluvou 49000,- € a zvyšok z úveru C. stavebná sporiteľňa a.s. v sume 101200,- €). Vklad vlastníckeho práva bol povolený 20.7.2016. Zmluva bola doručená katastrálnemu úradu 23.6.2016.
24. V trestnom konaní vedenom na OS Čadca pod sp. zn. 1T/26/2018 bol brat žalovaného U. W. právoplatne uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona, ktorého sa dopustil tak, že v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste po dni 26.8.2006 si nezisteným spôsobom zaobstaral kartu na čerpanie pohonných hmôt /fuel card/ č. XXXXXXXXXXXXXXXX vystavenú spoločnosťou Slovnaft, a.s., Bratislava pre spoločnosť A., W..Y..R.. W. W. T.. Q. XXXX Č., ktorá bola spolu s prístupovým PIN - kódom odcudzená dňa 26.8.2006 z vozidla, patriaceho spoločnosti A., W..Y..R.. Č., pričom využil to, že uvedená karta nebola jej majiteľom zablokovaná, na základe čoho v období 18.41 hod. dňa 16.9.2006 do 19.07 hod. dňa 11.2.2007 na jej základe realizoval tankovanie pohonných hmôt na čerpacích staniciach spoločnosti Slovnaft, a.s., Bratislava v mestách Č., I. a v obci W., okres Č., ako i v obci Y., okres S. K. Q., kde po predložení karty a zadaní PIN - kódu mohol čerpať pohonné hmoty, pričom úhrada za tieto čerpané pohonné hmoty bola účtovaná na ťarchu spoločnosti A., W..Y..R.. Č., kde táto spoločnosť uhradila vystavené faktúry zo strany spoločnosti Slovnaft, a.s. Bratislava, v rámci ktorých bolo fakturované čerpanie pohonných hmôt aj kartou č. XXXXXXXXXXXXXXXX, čím svojím konaním spôsobil spoločnosti A., W..Y..R.. Č. škodu v sume 140 383,05 Sk (4.659,86 eur). V rámci trestného konania bola poškodená spoločnosť odkázaná vo výroku rozsudku podľa § 288 ods. 2 Tr. por. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie (z dôvodu potreby doplnenia dokazovania). Rozsudok nadobudol právoplatnosť 28.1.2012.
25. Okresný súd Čadca v konaní o návrhu žalobcu A. W..Y..R.. Č. proti žalovanému U. W. o zaplatenie peňažnej pohľadávky 13297,31 € s príslušenstvom, rozhodol opakovane ( pozn. súdu v konečnom dôsledku podanej žalobe vyhovel v celosti) a to rozsudkom č.k. 4C/229/2013-276 zo dňa 2.3.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/209/2017-358 zo dňa 6.12.2017 (právoplatná časť zaplatenia istiny 1736,- € s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 9.3.2017 do zaplatenia), rozsudkom č.k. 4C/229/2013-397 zo dňa 10.4.2018 (vyhovené v časti zaplatenia istiny 1370,572 s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 9.3.2007 do zaplatenia) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/201/2018 - 482 zo dňa 27.2.2019, ktorým súd vyššej inštancie zmenil rozsudok OS Čadca tak, že vyhovel aj zvyšnej časti žaloby žalobcu a žalovanému U. W. uložil zaplatiť sumu 10190,74 € s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 9.3.2007 do zaplatenia; rozsudok v časti výroku I. - čo do vyhovenia nároku žalobcovi na zaplatenie sumy 1370,572 s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 9.3.2007 do zaplatenia zostal nedotknutý a žalobcovi bola priznaná plná náhrada trov konania.
26. Podľa aktuálneho stavu zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností pre kat. úz. Č. je na LV č. XXXXX kaz. územia Č. ako výlučný vlastník nehnuteľností (pôvodne patriacich U. W.) titulom spornej kúpnej zmluvy č. V XXXX/XXXX evidovaný žalovaný P. W..
27. Na základe takto vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu veci, v rozhodnom čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, prihliadajúc pritom na citované vyjadrenia a argumentáciu oboch strán sporu a všetko, čo v priebehu dokazovania vyšlo najavo súd, aplikujúc na zistený skutkový stav veci najmä ďalej citované ustanovenia §§ 42a, 42b zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“), dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom, na základe ktorých vo veci rozhodol:
28. Podľa ust. § 42a ods.1, ods.2 Obč. zák.: (1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. (2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa ust. § 42b ods.1, ods.2 a ods.4 Obč. zák.: 1. Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. 2. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. 4. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
29. Žalobca odporuje spornému právnemu úkonu - kúpnej zmluve zo dňa 16.3.2016 svojho dlžníka U. W. podaním návrhu v tejto veci na súde dňa 2.2.2017 - jeho návrh je preto podaný včas, v trojročnej prekluzívnej (prepadnej) lehote podľa cit. ust. § 42a ods.2 Obč. zák. (1 podmienka) Ďalšou podmienkou úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu dlžníka, ktorá musí byť splnená súčasne s vyššie uvedenými podmienkami podľa ust § 42 ods.2 Obč. zák., je existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa proti dlžníkovi - v zmysle cit. ust. § 42a ods.1 Obč. zák. (2. podmienka) Dôkazné bremeno preukázania tejto podmienky odporovateľnosti právneho úkonu vždy zaťažuje veriteľa (žalobcu); rozhodným pre posúdenie existencie tejto podmienky je stav v čase rozhodnutia súdu vo veci o odpor proti právnemu úkonu. V doterajšej rozhodovacej praxi ako aj v odbornej právnickej literatúre sa rôznia názory na definíciu pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ z hľadiska právnej úpravy odporovateľnosti právnym úkonom. Jedna skupina názorov uznáva za vymáhateľnú pohľadávku až tzv. judikovanú pohľadávku - tzn. takú, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu, alebo iným právnym titulom, podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia (exekúciu) - napr. rozhodnutia zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk súdov Českej republiky pod č. R 12/1998, č. R 12/2003). Druhá skupina názorov ako vymáhateľnú pohľadávku definuje už takú pohľadávku, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní podľa tretej časti OSP (reprezentovaná napr. rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 23. decembra 1999, sp. zn. 3 Cdo 102/99, zverejneným v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. R 44/2001). Súd konajúci v tejto veci zastával stanovisko zhodné s druhou menovanou skupinou názorov, kladúc dôraz na účel právneho inštitútu odporovateľnosti právnym úkonom v právnom poriadku (zabezpečenie ochrany veriteľa pre právnymi úkonmi dlžníka, ktoré môžu viesť k sťaženiu alebo až znemožneniu uspokojenia jeho pohľadávky) a z tohto hľadiska i na gramatický výklad cit. ust. § 42a ods.1 Obč. zák.
30. Súd mal v konaní preukázanú existenciu takejto judikovanej pohľadávky priznanej v súdnom konaní na Okresnom súde Čadca vo veci sp. zn. 4C/229/2013 (viď odôvodnenie bod 25. rozsudku) ako je už skôr uvedené, tak žalobca disponuje proti dlžníkovi U. W. nielen vymáhateľnou (v zmysle citovanej právnej úpravy odporovateľnosti právnym úkonom), ale i tzv. judikovanou pohľadávkou, ktorej existencia je nepochybne preukázaná a potvrdená vo forme právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu ako exekučného titulu - a súd konajúci v tejto veci z tohto rozhodnutia i vychádzal. Ku dňu rozhodnutia však pohľadávka žalobcu bola jeho dlžníkom uhradená v celosti (č.l. 163 spisu), čo potvrdili zhodne i právni zástupcovia strán v spore, čo však nemení nič na možnosti žalobcu danú zákonom s poukazom na ust. § 42a ods. 1 posledná veta. Výnimku tvorili trovy tohto konania s poukazom na to, že vo veci bol priznaný nárok žalobcovi, o konkrétnej výške v nadväznosti na aktuálnu úpravu CSP rozhoduje poverený súdny úradník postupom podľa § 262 CSP samostatným uznesením, ktorým vyčísli konkrétnu sumu.
31. Súd v rámci argumentácie právnych zástupcov oboch strán sporu mal za nesporné, že k uzatvoreniu sporného právneho úkonu došlo medzi príbuznými ako blízkymi osobami v zmysle ust. § 116 Obč. zák. (bratmi) a že dlžník tento právny úkon urobil v prospech žalovanej ako voči blízkej osobe (prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku - s deklarovaným cieľom získania finančných prostriedkov). Toto zistenie má v danej veci význam pre aplikáciu hmotného práva - cit. ust. § 42a ods.2 Obč. zák. (a tzv. pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k uplatnenému nároku v zmysle ust. § 42b ods.1,2 Obč. zák.) i procesného práva z hľadiska presunu tzv. dôkazného bremena v takomto prípade na žalovaného, ktorého vedomosť o úmysle dlžníka (3. podmienka) ukrátiť sporným právnym úkonom žalobcu ako svojho veriteľa sa vzhľadom na existenciu blízkeho vzťahu s dlžníkom predpokladá a je na žalovanom ako osoby, v prospech ktorej bol sporný právny úkon urobený, preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohol poznať; rozhodným časom pre posúdenie uvedených zákonných hľadísk je pritom čas, kedy dlžník sporný právny úkon urobil (podpísal).
32. V tomto smere súd neuveril tvrdeniam žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu, že nemal vedomosť o trestnom stíhaní brata ako dlžníka žalobcu, nakoľko preukázateľne s bratom žil v spoločnej domácnosti a je vylúčené i s prihliadnutím k jeho veku, aby o tak podstatnej otázke, ktorá sa dotýkala jeho najbližšieho príbuzného a v konečnom dôsledku i celej rodiny vrátane otca a matky, touto informáciou nedisponoval. V tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno čo do preukázania, že nemal vedomosť o tomto konaní.
33. V danom prípade súd musí uviesť to, že účelom odporovateľnosti je zabrániť takým nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Medzi také úkony možno preto s istotou zaradiť kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu a iné pomenované typy zmlúv.
34. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky (4. podmienka) predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo na podklade predloženého listu vlastníctva právneho zástupcu žalovaného, že brat žalovaného (dlžník žalobcu) nehnuteľnosť predal za účelom nadobudnutia inej nehnuteľnosti (byt s príslušenstvom) spoločne so svojou manželkou (každý v 1), ktorú preukázateľne nadobudol v I. I. a je evidovaná na LV č. XXXX na základe zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V XXX/XXXX zo dňa 6.5.2016, t.j. v dobe po podpise kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom odporovateľnosti v tomto spore. Pokiaľ právny zástupca preukazoval splnenie všetkých podmienok na strane žalovaného na pozitívne rozhodnutie vo veci nepreukázal v danom spore podľa názoru súdu, že týmto právnym úkonom - kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený správou katastra pod V XXXX/XXXX došlo k zmenšeniu majetku dlžníka (brata žalovaného) do takej miery, aby to ohrozilo uspokojenie pohľadávky hoc i len čiastočne. Súd na podporu tvrdení o možnosti likvidity pohľadávky poukazuje i na to, že v konaní sp. zn. 4C/229/2013 bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na nehnuteľnosť dlžníka, a to na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX k.ú. Č., hospodársku budovu na parcele CKN č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2. Žiadnym spôsobom v spore žalobca nepreukázal, že prevodom majetku sa zmenšil majetok dlžníka v prospech brata tak, že nie je predpoklad realizácie uspokojenia nároku hoc i len čiastočne (ku dňu rozhodnutia existovala pohľadávka preukázateľne iba čo do trov právneho zastúpenia). V spore neboli produkované dôkazy o tom, že by nadobudol žalovaný od brata nehnuteľnosť za neprimerane nízku cenu (oproti novonadobudnutej nehnuteľnosti), resp. že nová nehnuteľnosť, ktorú nadobudol dlžník žalobcu spoločne s manželkou v I. I. je nehnuteľnosťou, ktorou došlo k zmenšeniu majetku tak, že z tohto majetku sa nemôže uhradiť dlžná pohľadávka. Pokiaľ právny zástupca poukazoval na nemožnosť uspokojenia pohľadávky s poukazom na zriadené záložné právo, tu je na mieste uviesť i to, že na nehnuteľnosť, ktorú vlastnil dlžník, zapísané na LV č. XXXXX podľa stavu k 16.9.2013 (žalobcom predložený LV) bolo zriadené záložné právo v prospech R. O. W. U..W.., ktoré úverové zaťaženie (suma zostatku úveru oproti hodnote nehnuteľnosti) taktiež nebolo v spore preukázané a je otázne, či by došlo v prípade realizácie k úplnému uspokojeniu žalobcu, tak ako namietal zástupca žalobcu vo vyjadrení. V danom prípade súd poukazuje i na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 4254/2010 z ktorého vyplýva, že nejde o ukracujúci právny úkon v zmysle ust. § 42a ods. 1 OZ, ak dostal dlžník za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa skutočne reálnu - obvyklú cenu alebo mu bola za ne poskytnutá náhrada. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť, ak sa zmenší síce majetok dlžníka, ale ak však dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom má taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil. Tieto dôvody preto v konečnom dôsledku viedli súd k záveru, že hoc žalovaný nadobudol majetok od svojho brata ako dlžníka žalobcu, týmto právnym úkonom nedošlo k naplneniu 4. podmienky a dôvodu odporovateľnosti právneho úkonu a to preukázaniu, že išlo o ukracujúci právny úkon a zo strany žalovaného a jeho brata týmto úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky. Súd preto žalobu žalobcu zamietol.
35. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný bol v spore v plnom rozsahu úspešným, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania postupom podľa § 255 ods. 1 CSP, o ktorej výške trov po právoplatnosti rozsudku rozhodne samostatným uznesením súdny úradník § 262 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Čadca.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.